Slovenská národná rada 1956

II. volebné obdobie

13., 14., 15. a 16. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 13., 14., 15. a 16. schôdzky Slovenskej národnej rady 2. a 3. augusta 1956 v Bratislave

Obsah:
13. schôdzka __________	4
14. schôdzka __________	13
15. schôdzka __________	14
16. schôdzka __________	16
Oznámenie užšieho predsedníctva:
Rozdaná tlač - - - - - - - - -	5, 13, 14,
Program:
13. schôdzky 2. augusta 1956 o 9. hod..:
Otvárací prejav predsedu - - - - - - -	4
Schválenie programu rokovania - - - - -	4
1. Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o zmene Ústavy 9. mája - - - - - - -	5
Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady schválená - - - - - - - - - -	9
Reč predsedu Národného zhromaždenia Zdenka Fierlingera - - - - - - - -	9
2. Voľby predsedníctva Slovenskej národnej rady -	12
14. schôdzky 2. augusta 1956 o 11. hod.:
Schválenie programu rokovania - - - - -	13
1. Návrh predsedníctva Slovenskej národnej rady na odvolanie Sboru povereníkov - - - - - -	13
Návrh predsedníctva schválený - - - - -	14
2. Návrh predsedníctva Slovenskej národnej rady, koho má Slovenská národná rada poveriť zostavením nového Sboru povereníkov- - - - - -	14
Návrh predsedníctva schválený - - - - -	14
15. schôdzky 2. augusta 1956 o 11. hod. 40. min.:
Schválenie programu rokovania - - - - -	14
Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o návrhu povereného predsedu na vymenovanie Sboru povereníkov - - - - - - - - - - -	15
Návrh predsedníctva schválený - - - - - -	15
Návrh predsedníctva Slovenskej národnej rady na pozdravný telegram prezidentovi republiky Antonínovi Zápotockému - - - - - - - - -	16
Návrh predsedníctva schválený - - - - - -	16
16. schôdzky 2. augusta 1956 o 14. hod.:
Schválenie programu rokovania - - - - -	16
1. Programové vyhlásenie Sboru povereníkov - -	17
2. Rozprava o programovom vyhlásení Sboru povereníkov - - - - - -	24
Reč poslanca Jána Krbavca - - - - -	24
Reč poslanca Rudolfa Benčurika- - - -	26
Reč poslanca Viktora Strmeňa - - - -	28
Reč poslanca dr. Miloša Krnu- - - - -	33
Reč poslanca Ondreja Súletyho - - - -	32
Reč poslankyne Márie Vaculíkovej - - -	35
Reč podpredsedu Františka Déneša - - -	37
Reč poslanca Pavla Hudeca - - - - -	40
Programové vyhlásenie Sboru povereníkov schválené	43
3. Návrh predsedníctva Slovenskej národnej rady na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady	43
Návrh predsedníctva schválený - - - - -	44
4. Zpráva právneho výboru o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje zákon Slovenskej národnej rady o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady - - - - - - -	44
Reč zpravodajcu poslanca dr. Ivana Štefánika -	44
Návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje zákon Slovenskej národnej rady o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, prijatý - - - - - - -	47
5. Zpráva právneho výboru o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady - - - -	47
Reč zpravodajcu poslanca Hojča - - - -	47
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady prijatý - - -	47

Na 13., 14., 15. a 16. schôdzke prítomní:

Predseda Slovenskej národnej rady František Kubač.

Podpredsedovia Slovenskej národnej rady: Irena Ďurišová, František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič.

Členovia delegácie Národného zhromaždenia Československej republiky:

predseda Národného zhromaždenia Zdeněk Fierlinger,

podpredsedovia Národného zhromaždenia Jozef Valo, Antonín Fiala a Andrej Žiak,

predseda ústavnoprávneho výboru Národného zhromaždenia poslanec dr. Jaroslav Krofta.

predseda vlády Viliam Široký,

minister predseda Štátneho výboru pre výstavbu dr. inž. Emanuel Šlechta a

minister školstva a kultúry dr. František Kahuda.

Členovia byra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.

Členovia Sboru povereníkov na 13. a 14. schôdzke:

Predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj,

podpredseda Sboru poverníkov Štefan Šebesta,

podpredseda Sboru povereníkov a povereník vnútra Oskár Jeleň,

podpredseda Sboru povereníkov a povereník pôdohospodárstva Michal Chudík,

povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling,

povereník financií inž. Ján Marko,

povereník školstva Ernest Sýkora,

povereník kultúry Ondrej Klokoč,

povereník stavebníctva inž. Samuel Takáč,

povereník obchodu inž. Ján Bušniak,

povereník ľahkého priemyslu Miloš Hrušovský,

povereník potravinárkeho priemyslu Ján Marcelly,

povereník zdravotníctva Vojtech Török,

povereník pracovných síl Jozef Gajdošík,

povereník lesov a drevárskeho priemyslu František Tupík,

povereník štátnych majetkov Ján Šebík,

povereník spravodlivosti dr. Juraj Uhrín,

povereník spojov dr. h. c. Jozef Lukačovič,

povereník dopravy Karol Fajnor;

na 15. a 16. schôdzke

Predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj,

prvý podpredseda Sboru povereníkov a povereník predseda Slovenského plánovacieho úradu Pavol Majling,

podpredseda Sboru povereníkov Štefan Šebesta,

podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Ján Marko,

povereník vnútra Oskár Jeleň,

povereník poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Michal Chudík,

povereník obchodu inž. Ján Bušniak,

povereník dopravy Karol Fajnor,

povereník pracovných síl Jozef Gajdošík,

povereník spotrebného priemyslu Miloš Hrušovský,

povereník spojov dr. h. c. Jozef Lukačovič,

povereník potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov Ján Marcelly,

povereník školstva a kultúry Ernest Sýkora,

povereník stavebníctva inž. Samuel Takáč,

povereník zdravotníctva Vojtech Török,

povereník spravodlivosti dr. Juraj Uhrín.

Ďalej na 13., 14., 15. a 16. schôdzke prítomní:

86 poslancov Slovenskej národnej rady,

členovia delegácie predsedníctva Slovenského národného frontu,

bratislavský konzulárny sbor,

predstavitelia politických strán, združených v Slovenskom národnom fronte,

delegácie a predstavitelia všetkých krajov Slovenska,

delegácie mesta Bratislavy a Mestkého národného výboru Vysoké Tatry,

delegácie Slovenskej akadémie vied, vysokých škôl a ďalší pozvaní hostia.

 

13. schôdzka 2. augusta 1956 o 9. hod.

Predseda Kubač (cengá):

Otváram 13. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dovoľte, aby som na tomto zasadaní Slovenskej národnej rady čo najsrdečnejšie privítal

delegáciu Národného zhromaždenia Československej republiky (potlesk), a to:

predsedu Národného zhromaždenia s. Zdenka Fierlingera (potlesk),

podpredsedov Národného zhromaždenia s. Jozefa Valu, s. Antonína Fialu, s. Andreja Žiaka (potlesk),

predsedu ústavnoprávneho výboru Národného zhromaždenia s. dr. Jaroslava Kroftu. (Potlesk.)

Čo najsrdečnejšie vítam

delegáciu vlády republiky Československej (potlesk), a to

predsedu vlády s. Viliama Širokého (potlesk),

ministra predsedu Štátneho výboru pre výstavbu s. dr. inž. Emanuela Šlechtu (potlesk) a

ministra školstva a kultúry s. dr. Františka Kahudu. (Potlesk.)

Taktiež čo najsrdečnejšie vítam

členov byra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (potlesk) a

delegáciu predsedníctva Slovenského národného frontu. (Potlesk.)

Čo najvrelejšie vítam

bratislavský konzulárny sbor. (Potlesk.)

Dovoľte mi srdečne privítať

predstaviteľov politických strán, združených v Slovenskom národnom fronte,

delegácie a predstaviteľov všetkých krajov Slovenska, ako aj delegácie mesta Bratislavy a Mestského národného výboru Vysoké Tatry,

delegácie Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl, ako aj všetkých pozvaných hostí. (Potlesk.)

Vážená Slovenská národná rada!

Vážení hostia!

Súdružky a súdruhovia!

Slovenská národná rada ako národný orgán štátnej moci na Slovensku zišla sa na dnešné svoje zasadanie za mimoriadne významných okolností. Národné zhromaždenie našej republiky 31. júla 1956 zmenilo ústavu republiky, podstatne rozšírilo kompetenciu slovenských národných orgánov, Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov.

Po schválení nového ústavného zákona zasadla dnes Slovenská národná rada po prvý raz, aby uviedla nové ustanovenia ústavy do života, aby začala nové obdobie svojho ústavného pôsobenia.

Iste hovorím v mene všetkých poslancov Slovenskej národnej rady, keď hneď na začiatku týchto dôležitých rokovaní vyhlasujem, že Slovenská národná rada ako celok i každý jej poslanec je si plne vedomý nielen vážnosti tejto chvíle, ale aj zodpovednosti pred pracujúcim ľudom Slovenska i pred celou našou republikou.

V našom ľudovodemokratickom štáte všetka moc je v rukách ľudu, ktorý nás vyslal do tohto sboru. Máme plniť jeho najvyššiu vôľu: vykonávať nám zverenú štátnu moc tak, aby sme každý zo všetkých svojich síl, svedomite a v tesnom spojení s ľudom budovali krásne, socialistické Slovensko v prekvitajúcej československej vlasti.

Dovoľte mi ubezpečiť tvorkyňu všetkých našich krásnych budovateľských úspechov, Komunistickú stranu Československa, ubezpečiť súdruha prezidenta republiky, našu vládu Národného frontu i celý náš nadaný a usilovný ľud, že Slovenská národná rada vynaloží všetky sily, aby splnila zodpovedné úlohy, ktoré pre ňu z ústavnej zmeny vyplývajú.

Dovoľte teraz, aby sme prikročili k

schváleniu programu 13. schôdzky Slovenskej národnej rady podľa § 14 odseku 1 pracovného a rokovacieho poriadku.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby Slovenská národná rada určila pre túto svoju schôdzku nasledovný program:

1. Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o zmene Ústavy 9. mája.

2. Voľba predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Majú súdruhovia poslanci pripomienky k tomuto návrhu, prípadne návrhy na zmenu alebo doplnenie navrhnutého programu?

(Pripomienky neboli.)

Pretože pripomienky nie sú, dám o návrhu predsedníctva hlasovať.

Žiadam súdruhov poslancov, kto schvaľuje navrhnutý program rokovania, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada program 13. schôdzky schválila podľa návrhu užšieho predsedníctva.

Oznamujem, že na tejto schôdzke bola rozdaná táto tlač:

návrh poslancov Jána Mockovčiaka, Rudolfa Benčurika, Viktora Strmeňa, Ondreja Súletyho, Márie Cedzovej a spoločníkov na voľbu predsedníctva Slovenskej národnej rady;

návrh poslancov Milana Rázusa, Jána Šveca, Martina Hrašku, Michala Hatadáma a spoločníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje zákon Slovenskej národnej rady o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady;

návrh poslancov Jozefa Tokára, Viery Pírkovej, Viktora Fuchsa a spoločníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady;

návrh predsedníctva na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prvému bodu, ktorým je

zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o zmene Ústavy 9. mája.

Zprávu prednesie podpredsedníčka súdružka Irena Ďurišová.

Dávam jej slovo.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Vážená Slovenská národná rada!

Vážení hostia!

Podľa uznesení celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa a na návrh poslancov Národného zhromaždenia schválilo Národné zhromaždenie našej republiky 31. júla 1956 veľmi významné zmeny v Ústave 9. mája v kapitole piatej, týkajúce sa slovenských národných orgánov. Je to v živote slovenského národa udalosť historického významu.

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov, ktoré aj doteraz plnili vôľu slovenského národa tak, ako to vyžadovali záujmy zabezpečenia hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Slovenska, vychádza predovšetkým zo spoločenských zmien, ku ktorým došlo v priebehu socialistickej výstavby na Slovensku i v celej československej republike.

Výrazom týchto spoločenských zmien je skutočnosť, že v našich nových fabrikách vyrástla a zocelila sa naša nová robotnícka trieda Slovenska, hlavná záruka ďalšieho nášho napredovania. Počet pracujúcich v priemysle, doprave a stavebníctve sa zvýšil na Slovensku od roku 1948 o 58,4%. Naša robotnícka trieda je nositeľkou nového spoločenského poriadku, je vládnucou triedou v našom štáte, opierajúcou si o zväzok s malými a strednými roľníkmi a o spoluprácu s inteligenciou.

A na našej dedine nastali od roku 1948 veľké zmeny. V našom družstevníkovi by nikto nepoznal slovenského roľníka starých čias. To už nie je ten zhrbený, pokorný človek beztrestne ožobračovaný exekúciami a klamaný vodcami panských strán. Náš roľník je uvedomelý, má svoju republiku rád a spolu s robotníckou triedou buduje v nej svoj nový život. Rastie nám aj nová inteligencia, technici, učenci i umelci, ktorí svoje vedomosti a nadanie i nadšenie nových, socialistických ľudí dávajú do služieb veci socializmu, sú hrdí na to, že slúžia svojej robotníckej triede a pracujúcemu ľudu. Tak vzniká, rastie a upevňuje sa zo dňa na deň morálno-politická jednota nášho ľudu. Tak sa upevňuje celá naša československá republika, ktorá je prirodzeným štátnym útvarom dvoch bratských rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov, ako aj občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti. S rozvojom iniciatívy pracujúcich odkrývajú sa na našich závodoch i na poliach nové bohatstvá Slovenska, využívajú sa dosiaľ zanedbávané rezervy, upevňujú sa vzťahy medzi českým a slovenským národom, vytvára sa ovzdušie úprimného bratstva medzi všetkými občanmi našej republiky. (Potlesk.) To všetko je potrebné najmä v súvislosti s úlohami našej druhej päťročnice, ktorej splnením sa má dobudovať materiálna základňa socializmu v našej republike a dosiahnuť, aby socialistický sektor aj v poľnohospodárstve získal rozhodujúcu prevahu. Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov nie je teda formálnou záležitosťou, ale zásadnou zmenou, ku ktorej mohlo dôjsť v tomto období budovania socializmu, v súvislosti s dosiahnutými úspechmi a perspektívami načrtnutými celoštátnou konferenciou Komunistickej strany Československa.

Po čom túžili a o čom snívali naši národní buditelia v minulosti, našlo svoj plný výraz v každodennom živote nášho pracujúceho ľudu. Ľud Československa vedený svojou robotníckou triedou a jej revolučnou stranou, zjednotený v bojoch proti vykorisťovateľom a zotročovateľom stojí dnes pevný, sebavedomý a odhodlaný ďalej upevňovať svoju Československú republiku a víťazne dobojovať svoj zápas za socializmus a za trvalý mier. Dnes niet takej sily, ktorá by mohla oslabiť jednotu československého ľudu a jeho ľudovodemokratickej republiky. Slovensko mohlo dosiahnuť za krátkych jedenásť rokov tak rýchly rozvoj svojho hospodárstva a kultúry preto, že socialistická industrializácia Slovenska sa opierala a opiera o pomoc vyspelého priemyslu v českých krajinách a o mohutné technické a finančné zdroje československého hospodárstva. V nijakých iných podmienkach, jedine v podmienkach ľudovodemokratického zriadenia za vlády Národného frontu, vedeného Komunistickou stranou Československa, a za bratskej pomoci Sovietskeho sväzu a českej robotníckej triedy mohol pracujúci ľud Slovenska dosiahnuť tak krásne výsledky v rozvoji svojho hospodárstva, kultúry i svojho národného života. (Potlesk.) Za týchto niekoľko rokov československá robotnícka trieda v pevnom zväzku s pracujúcim roľníctvom a za účasti ľudu oddanej inteligencie tak upevnila základy nášho štátu, že nijaké separatistické a buržoázno-nacionalistické chúťky prisluhovačov kapitalizmu nemôžu ohroziť jednotu našej republiky a našu cestu k socializmu.

Veľká túžba slovenského ľudu po slobode, ktorá sa tak výrazne prejavila v národnooslobodzovacom boji v priebehu druhej svetovej vojny, má svoje hlboké korene už v časoch štúrovských, keď sa v našom ľude zdvihla revolučná vlna proti feudalizmu a absolutizmu. Preto ani v čase veľkého útlaku zo strany maďarskej šovinistickej bužoázie a šľachty nevydarili sa plány na úplné odnárodnenie Slovákov. To sa stalo najmä preto, že vedľa nás žil a bojoval proti tým istým nepriateľom a utlačovateľom, proti Rakúsko-uhorskej monarchii, bratský národ český. Pod vplyvom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, keď si zdvihla naša robotnícka trieda za spravodlivé požiadavky nášho ľudu. oslobodzovací boj našich národov vyústil celkom prirodzene v boj za spoločný štát, Československú republiku.

Vôľa slovenského ľudu žiť spolu s bratským českým národom má svoje hlboké korene v histórii. Husitská ideológia, ktorá sa stala hybnou silou národného a pokrokového hnutia českého ľudu proti cudzej nadvláde, našla veľký ohlas aj na Slovensku. Príchod veľkého množstva českých exulantov po bielohorskej porážke v 17. storočí na územie Slovenska mal veľký vplyv na rozmach slovenskej kultúry. V 19. storočí celý kultúrny vývoj na Slovensku, i keď vyviera a formuje sa z domácich slovenských pomerov, nemožno odtrhnúť od českého kultúrneho vývoja. Práve v tom období zosilňujúceho sa národného hnutia a snáh o národnú slobodu pociťovala sa čoraz viac príbuznosť a solupatričnosť českého a slovenského národa. Keď potom došlo k rozvoju robotníckeho hnutia, boli to predovšetkým predstavitelia českej robotníckej triedy, ktorí pomáhali slovenským robotníkom organizovať sa v sociálno-demokratickú stranu Uhorska, ako aj pri vydávaní časopisov v slovenskom jazyku. V tom období už vzťahy medzi českým a slovenským národom dosiahli novú, vyššiu úroveň, ktorá našla svoj hlavný výraz v rozhodnutí žiť spoločne v jednom štáte, československej republike.

Za dvadsať rokov existencie buržoáznej Československej republiky došlo na Slovensku k značným zmenám. Slovensko sa zbavilo mnohého dedičstva feudálneho útlaku, vzrástlo sebavedomie slovenského ľudu a rozvinulo sa triedne uvedomenie slovenskej robotníckej triedy. Záujem českého a slovenského ľudu vyžadoval vtedy vytvoriť v Československej republike dobré predpoklady spolunažívania českého a slovenského národa, t. j. odstrániť a vyrovnať rozdiely v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej úrovni medzi Slovenskom a českými krajinami, zabezpečiť demokratickú úpravu národnostných pomerov.

Komunistická strana Československa, ako to vyplýva z marxisticko-leninského riešenia národnostnej otázky, prichádzala vtedy nielen s formálnym vyhlásením samobytnosti slovenského národa, ale s konkrétnym návrhom na vyrovnanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych rozdielov medzi našimi národmi, ktoré sa na Slovensku vplyvom pre nás obzvlášť nepriaznivého historického vývinu vytvorili. V referáte súdruha Širokého, prednesenom na celoslovenskej zemskej konferencii Komunistickej strany Československa v Banskej Bystrici v roku 1937, strana vytýčila cestu k skutočnému zrovnoprávneniu Čechov a Slovákov pomocou industrializácie Slovenska. Hlboké rozpory vyplývajúce zo samej podstaty kapitalistického spoločenského poriadku, znemožnili vtedy nastúpiť túto jedine správnu cestu. Záujem českého a slovenského ľudu vybudovať si zo svojej vlasti šťastný domov pre všetkých pracujúcich a zabezpečiť zdravý rozvoj oboch našich národov bol v rozpore so záujmami vládnúcej buržoázie, ktorá sledovala svoje vlastné vykorisťovateľské ciele. Pre ich dosiahnutie zneužívala aj falošnú teóriu o tzv. československom národe. Slovensko v kapitalistickom Československu upadalo hospodársky, rástla bieda a nezamestnanosť, státisíce ľudí odišlo zo Slovenska za chlebom do cudziny. Trvajúce hospodárske, sociálne a kultúrne zaostávanie Slovenska za českými krajinami a násilná teória o československom národe vytvorili situáciu, v ktorej sa darilo najreakčnejšej časti slovenskej buržoázie pomocou nacionalistickej demagógie a zneužívania náboženstva rozbíjať republiku, uplatňovať separatistické a nacionalistické tendencie a nakoniec proti záujmom slovenského národa i jeho budúcnosti, avšak v záujme vlastných vykorisťovateľských cieľov, podarilo sa jej v dôsledku kapitulácie československej buržoázie dostať Slovensko do postavenia kolónie hitlerovského Nemecka.

Takzvaný slovenský štát, obdobie fašistickej nadvlády na Slovensku je úsekom prechodného víťazstva najreakčnejších, najpodlejších, ľudu nepriateľských elementov, ktoré v službách fašistických okupantov zabezpečovali na území Slovenska všetkými prostriedkami, od nacionalistických básní až po surové vyvražďovanie obyvateľstva a vypaľovanie obcí, cudziu nadvládu. Slovenský a český národ, ktorý bol zradou a násilím vohnaný do otroctva fašistických votrelcov, znovu v spoločnom boji zjednotený, našiel svoju správnu cestu k víťazstvu nad nepriateľom i k národnej slobode. Robotnícka trieda Československa, vedená svojou Komunistickou stranou, postavila sa na čelo obrany národných záujmov českého a slovenského ľudu, zjednotila všetky zdravé sily na záchranu existencie slovenského i českého národa a na vybudovanie svojej slobodnej, nezávislej, socialistickej Československej republiky. Slovenské národné povstanie, ako vyvrcholenie nášho národnooslobodzovacieho boja, jasne potvrdilo vôľu slovenského národa žiť slobodným, rovnoprávnym životom v jednotnom štáte s bratským národom českým.

Výrazom toho boli aj slovenské národné orgány, ktoré už v čase Slovenského národného povstania vykonávali vôľu československého ľudu na Slovensku. Pri oslobodzovaní československého územia Sovietskou armádou boli prvými orgánmi československej štátnej moci.

Slovenské národné orgány prešli od svojho vzniku niekoľkými etapami vývoja. Slovenská národná rada sa zrodila v boji slovenského ľudu za slobodu a rozvíjala svoju činnosť v ovzduší revolučného nadšenia, hrdinských činov, bezmedznej obetavosti nášho ľudu, ktorý si svoj slobodný život vybojovával po boku sovietskych, českých, maďarských, poľských i francúzskych a partizánov iných národností v ťažkých, krvavých bojoch proti nemeckým okupantom a slovenským fašistom. I v týchto bojoch posilňovalo slovenský ľud vedomie, že po jeho boku bojuje aj český ľud proti tým istým nepriateľom a za ten istý cieľ, za novú Československú republiku.

V tomto období aj Slovenská národná rada v podstate svoju revolučnú úlohu splnila. Splnila ju napriek úsiliu slovenskej buržoázie a jej pomocníkov, slovenských nacionalistov, ktorí hneď od začiatku zmocňovali sa pozícií v slovenských národných orgánoch Až do Víťazného februára 1948 boli aj slovenské národné orgány podobne ako iné orgány našej Československej republiky miestami, kde sa viedol boj medzi pokrokovými a reakčnými silami. Pokiaľ išlo o slovenské národné orgány, mal tento boj medzi reakčnými a pokrokovými silami aj charakter boja medzi skutočnými zástancami záujmov slovenského národa a tými, ktorí sa za zástancov slovenského národa iba vyhlasovali. Spojená buržoázna reakcia a buržoázni nacionalisti využívali v tomto období heslá boja proti centralizmu a pre upevňovanie svojich protiľudových a protinárodných pozícií v slovenských národných orgánoch, bolo to zrejme ich kontrarevolučným cieľom využiť slovenské národné orgány na zmarenie výstavby socializmu a konečne aj na reštauráciu kapitalizmu.

Záujem spojenej buržoáznej reakcie a buržoáznych nacionalistov o slovenské národné orgány nebol teda záujmom o tieto ako nositeľov a budovateľov socializmu, ale ako o nástroj, ktorý chceli zneužiť pre zvrat našich pomerov späť ku kapitalizmu.

Proti týmto snahám a záujmom buržoáznej reakcie tak nebezpečným nášmu ľudu i obom našim národom bolo treba rozhodne bojovať, odhaliť činnosť buržoázie i buržoáznych nacionalistov, zamedziť balamutenie slovenského ľudu nacionalistickými heslami a upevniť hospodársku i politickú jednotu Československa. V záujme všetkého pracujúceho ľudu Československa bolo vtedy zabezpečiť predovšetkým jeho cestu k socializmu. V záujme pracujúceho ľudu Slovenska i v záujme budúcnosti slovenského národa bolo treba organizovať v našej Československej republike jednotné plánované hospodárstvo a zabezpečiť industrializáciu Slovenska ako jednu z najdôležitejších častí tejto úlohy. Silné centrálne vedené plánované hospodárstvo bolo v tom období socialistickej výstavby predpokladom úspešného plnenia socialistického programu industrializácie Slovenska i socialistickej výstavby vôbec. Heslo zvýšenia právomoci slovenských národných orgánov bolo v tomto období heslom nepriateľským, zameraným proti záujmom slovenského ľudu i slovenského národa.

Komunistická strana Československa viedla aj vtedy pracujúci ľud po správnej ceste, k zabezpečeniu priamej pomoci vyspelého českého priemyslu a českej robotníckej triedy k tomu, aby Slovensko mohlo v najkratšom čase dohnať to, čo po stáročia vo svojom vývoji zameškalo.

Ústava 9. mája, prijatá krátko po Víťaznom februári v roku 1948, mohla vychádzať len zo stavu, ktorý sme v tom čase dosiahli v našom spoločenskom vývoji, a podľa toho riešiť aj otázky postavenia slovenských národných orgánov v jednotnom štáte. Od roku 1948 dodnes došlo však v celoštátnom i v slovenskom meradle k významným zmenám politickým i hospodárskym.

Dobudovali sme základy pre plný rozvoj svojho hospodárskeho i kultúrneho života pre zabezpečenie spoločnej cesty našich bratských národov i národností žijúcich na našom území k socializmu. Týmto pevným základom pre našu ďalšiu cestu k novému životu je naša, oproti predvojnovému stavu takmer päťapolnásobne zvýšená priemyslová výroba, naše už viac ako v polovici obcí založené jednotné roľnícke družstvá a je tu naša vyspelá a uvedomelá slovenská robotnícka trieda, ktorá v pevnom zväzku s pracujúcim roľníctvom a našou inteligenciou vytvára dnes takú silu, o ktorú sa rozdrvia všetky pokusy nepriateľov oslabovať našu jednotnú Československú republiku.

Dnešné riešenie postavenia slovenských národných orgánov v našom štáte vyplýva z týchto historických zmien, je historicky odôvodnené, správne vyjadruje zmeny v našom zriadení, ktoré nastali rozvojom k socializmu. Vyjadruje najvlastnejšie záujmy nášho ľudu, českého i slovenského národa, ako aj národnosti žijúcich u nás a budujúcich spolu s nami v bratskej jednote nový spoločenský poriadok. Slovenské národné orgány sú podľa znenia základného VIII. článku ústavy nositeľmi a vykonávateľmi jednotnej štátnej moci na Slovensku, sú predstaviteľmi svojbytnosti slovenského národa, zabezpečujú v duchu ľudovej demokracie rovnoprávnosť Čechov a Slovákov. Všetky orgány republiky usilujú v súlade s nimi o to, aby sa vytvárali rovnako priaznivé podmienky pre hospodársky, kultúrny a sociálny život oboch národov.