Napríklad aj národný podnik Pleta v Banskej Štiavnici v lanskom roku začal vyrábať nové druhy výrobkov, čo treba len vítať, lebo spotrebitelia módny pletený tovar stále viac hľadajú. Je však vážnym nedostatkom, že miesta schvaľujúce ceny schválili pritom vyššie veľkoobchodné ceny, než vyplývajú z plánovanej rentability. Podobná prax je aj v tomto roku a podnik u niektorých výrobkov takto dosahuje dvoj až trojnásobnú rentabilitu ako má predpísanú.

Pri zavádzaní nových výrobkov dochádza aj k neodôvodnenému zvyšovaniu maloobchodných cien, hoci oproti porovnateľnému výrobku nenastali väčšie zmeny čo do kvality alebo množstva spotrebovaného materiálu. Nesprávny postup pri určovaní maloobchodných cien ide takto priamo na úkor spotrebiteľov, čo je nesprávne.

Podstatne vyššiu efektívnosť výroby musíme dosiahnuť aj vo výrobe stavebných hmôt, a to najmä v tehelniach, kde výroba ľahčených hmôt vytvorí priaznivejšie možnosti pre zníženie nákladov a umožní značné úspory aj z hľadiska celého národného hospodárstva.

V roku 1957 podstatne zvýšené úlohy v tvorbe zisku majú stavebnomontážne organizácie Povereníctva stavebníctva. Oproti lanskému roku majú nášmu hospodárstvu vytvoriť o 153 mil. Kčs viac akumulácie. Splnenie tejto mobilizačnej úlohy vyžaduje, aby naši stavbári vyvinuli ešte väčšie úsilie ako v lanskom roku, keď prelomili viacročné zaostávanie.

Predpoklady na to majú. Málokde je ešte aj teraz toľko rezerv, ako práve v stavebníctve. Výraznejšie zhospodárnenie možno dosiahnuť predovšetkým v skrátení času výstavby a to jednak zlepšenou organizáciou práce, jednak spriemyselnením a smelším uplatňovaním novej techniky.

Značné rezervy sú tu aj v zastaralých technických normách výstavby, ktoré spôsobujú, nadmernú spotrebu materiálu. Pravda, toho času stavebné podniky prekračujú ešte aj tieto normy. Napríklad spotrebnú normu cementu prekročili v lanskom roku zhruba o 1/5, čím sa zvýšili náklady o temer 7 mil. Kčs.

Nielen materiálové náklady často neodôvodnene vzrastajú, ale aj režijné náklady by zďaleka nemuseli byť také vysoké, keby sa nám podarilo odstrániť rôzne neželateľné - najmä takzvané neproduktívne - náklady ako sú pokuty, penále, straty z prestojov atď. Tieto náklady sú typickým ukazovateľom zlej organizácie práce, nedbalosti ako aj nedostatkov v podnikovej administratíve. Priemyselné podniky riadené povereníctvami mali v lanskom roku vyše 103 mil. Kčs neželateľných nákladov.

Hospodárske výsledky našich podnikov znižujú vysoké príplatky za prácu nadčas pri súčasných značných mzdových nákladoch za čakanie na prácu a ostatný neodpracovaný čas. Práve tieto náklady nepriaznivo ovplyvňujú pomer medzi rastom produktivity práce a rastom miezd, ktorý je tak dôležitý pre ďalšie upevňovanie našej meny. Pomer tohto rastu bol vlani nepriaznivý najmä v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, v stavebníctve a spotrebnom priemysle. Inak vývoj spotreby mzdových fondov bol v lanskom roku - až na posledný štvrťrok - uspokojivý.

Čo však treba rozhodne odmietnuť v praxi nadriadených orgánov, je blahovoľný postoj k predpisovaniu prekročenia mzdových fondov k náhrade. V lanskom roku napríklad vedúci ústredných úradov alebo ich námestníci vydali dovedna. 930 súhlasov, ktorými sa odpustila podnikom povinnosť ušetriť prekročenie mzdového fondu.

V lanskom roku vyplatili podniky spotrebného priemyslu 8 mil. Kčs na mzdách za čakanie na prácu a ostatný neodpracovaný čas. Pritom však vykazujú takmer 3 mil. Kčs príplatkov za nadčasové hodiny. Podobne podniky potravinárskeho priemyslu pri vysokých mzdách za nevyužitý pracovný čas vyplatili vyše 6 mil. Kčs príplatkov za nadčasové hodiny. Lepšou organizáciou práce sa dajú tieto ekonomicky neodôvodnené náklady podstatne znížiť.

Všetky spomínané rezervy spočívajú v podstate v nedostatkoch organizácie a riadenia a môžu sa v krátkom čase pri lepšej práci hlavných správ a za širokej účasti pracujúcich v podnikoch využiť pre zvýšenie efektívnosti našej výroby.

V tomto smere treba najmä účinne využiť hnutie vyvolané 34 podnikmi Nitrianskeho kraja. Nitrianski pracujúci prišli s iniciatívou, ktorá znamená kvalitatívne vyšší stupeň socialistického súťaženia, lebo stavia do popredia otázky kvalitatívnej stránky výroby a maximálnej efektívnosti národného hospodárstva. Desiatky podnikov, ktoré výzvu prijali, zlepšili už výsledky svojho hospodárenia.

Výzva 34 podnikov Nitrianskeho kraja našla širokú ozvenu v celej republike. Nadväzuje na iniciatívu národného podniku Poľana v Opatovej, ktorý dal podnet k celoštátnemu hnutiu za zrýchľovanie obratu obratových prostriedkov, a národného podniku Tatrasvit vo Svite, ktorý vyvolal širšie uplatňovanie vnútropodnikového chozrasčotu.

V tejto súvislosti treba podčiarknuť význam podnikového a vnútropodnikového chozrasčotu pre zvyšovanie efektívnosti našej výroby. V lanskom roku úsilie o uplatňovanie chozrasčotu v našich podnikoch - až na niektoré výnimky ochablo. V niektorých podnikoch možno hovoriť dokonca o stagnácii v jeho uplatňovaní a o rozpačitosti hospodárskych pracovníkov, ktorí ho chápu ešte stále nesprávne ako otázku administratívneho riadenia podnikov.

Netreba osobitne zdôrazňovať, že požiadavka zvýšiť efektívnosť nášho hospodárstva neuberá uplatňovaniu chozrasčotu ani na význame, ani na časovosti. Práve naopak: cesta k zvýšeniu efektívnosti výroby vedie nevyhnutne cez chozrasčot, za pomoci novej techniky a bojovej, iniciatívu rozvíjajúcej technicko-ekonomickej propagandy.

Zbytočná je radosť, ale aj obavy, že chozrasčot "vyjde z módy". Čoho sa však treba zbaviť, je balast zbytočnej administratívy, duplicitnej evidencie a formálnosti, ktorá bráni jeho ďalšiemu rozšíreniu a prehĺbeniu. Čo však napomôže jeho uplatneniu, je lepšia a účinnejšia hmotná zainteresovanosť pracujúcich.

Osobitne významná úloha v dosiahnutí maximálnej efektívnosti nášho hospodárstva pripadá novej technike.

Finančné prostriedky poskytované z rozpočtu priamo na účely technického rozvoja, t. j. na výskumné ústavy, prototypy, zlepšovacie námety a iné výdavky zvyšujú sa v roku 1957 na 154 mil. Kčs, t. j. o 11, 5% oproti rozpočtu lanského roku.

Zvyšovanie finančných prostriedkov na technický rozvoj v čase, keď bolo potrebné znížiť objem investičnej výstavby, dokumentuje významnú úlohu, ktorú má. technický rozvoj splniť v tomto roku. Vyžaduje sa predovšetkým zodpovednejšia práca technikov a hospodárskych pracovníkov pri plnení úloh technického rozvoja.

Pôjde najmä o to, aby sa neopakovali nedostatky z minulého roku, keď prostriedky určené v rozpočte na úlohy technického rozvoja ostali v značnej výške nevyužité.

Zvýšenie efektívnosti základných prostriedkov môžu hospodárski pracovníci zabezpečiť v oveľa väčšej miere ako doteraz modernizáciou strojov a zariadení z prostriedkov generálnych opráv, úverov na racionalizačné opatrenia, ako aj z podnikových fondov pracujúcich. Aj keď v tomto smere sa stav zlepšuje, je stále ešte nemálo takých podnikov, ktoré úvery štátnej banky nepoužívajú pre zlepšenie technickej úrovne výroby a hospodárnosti. Ide najmä o podniky dopravy a poľnohospodárstva.

Ďalším závažným problémom je ešte stále ekonomická účinnosť technického rozvoja, t. j. použitie prostriedkov tak, aby priniesli spoločnosti čo najväčší osoh.

Nemožno používať novú techniku tak, že náklady na jednotku výroby - pritom práve v nových moderných závodoch - budú podstatne vyššie ako v závodoch so zastaralým výrobným zariadením. Žiaľ, v našom hospodárstve nie sú zriedkavé prípady takého neefektívneho uplatňovania novej techniky. O slabom zabezpečovaní efektívnosti investícií svedčí aj veľký počet nezmontovaných a nevyužitých strojov a zariadení.

Ekonomická efektívnosť má byť rozhodujúcim činiteľom pri výstavbe nášho hospodárstva. Izolované hľadisko, v ktorom technická stránka prevažuje a od ekonomickej stránky sa upúšťa, je na škodu skutočnému rozvíjaniu novej techniky. Nová technika - jednoducho povedané si prinajmenšom musí na seba zarobiť: má prinášať predovšetkým zvýšenie hospodárnosti, spoločenskej produktivity práce.

Vyzdvihnutie kvalitatívnych ukazovateľov plnenia plánu, zvýšenie efektívnosti národného hospodárstva znamená ďalšiu významnú etapu v práci hospodárskych pracovníkov povereníctiev, hlavných správ a podnikov. Značne zvyšuje náročnosť na úroveň práce finančných a úverových orgánov, ako aj, finančných a účtovných pracovníkov na podnikoch.

Veľké úlohy vo zvyšovaní efektívnosti národného hospodárstva pripadajú Revolučnému odborovému hnutiu. Je žiadúce, aby závodné výbory ROH viac ako doposiaľ upreli pozornosť na ekonomickú stránku výroby, zvýšenie hospodárnosti a vytváranie zdrojov pre štátny rozpočet. V tomto zameraní treba zvlášť privítať a podporiť hnutie našej mládeže "Za mládežnícke milióny", ktoré sa začína pekne rozvíjať.

III. NÁRODNÉ VÝBORY

V roku 1956 dosiahli národné výbory ďalšie významné úspechy v hospodárskej a kultúrnej výstavbe. Zlepšili hospodárenie, upevnili svoju hospodársku základňu a dosiahli dobré výsledky v zabezpečovaní správy národného majetku. Splnili rozpočet vo výdavkoch na 96,3% a v príjmoch na 98,7%.

Výsledky hospodárenia národných výborov nie sú však ešte uspokojivé. Nevyužili sa všetky možnosti pre rozvoj hospodárskej a kultúrnej výstavby obcí, okresov a krajov. V investičnej výstavbe sa nevyužilo celkom 44,4 mil. Kčs, z čoho na zdravotníctvo 19 mil. Kčs a na školstvo 13 mil. Kčs.

V zdravotníctve za posledné tri roky sa nesplnila investičná výstavba o celkovú sumu 52 mil. Kčs. Táto suma predstavuje možnosť výstavby ďalších troch nemocníc so 480 posteľami alebo 29 jaslí s 1 758 miestami. V školstve sa neodovzdalo v roku 1956 do užívania 30 škôl, z čoho 27 všeobecne vzdelávacích, hoci je známe, že na Slovensku je na školách vysoká smennosť. Trvalé zaostáva plnenie plánu služieb pre obyvateľstvo.

Na základe uznesení celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu do priameho riadenia národných výborov prešlo 42 štátnych majetkov, 83 strojnotraktorových staníc, Československá automobilová doprava a štátne cesty, 1 623 závodov spoločného stravovania, 358 lekární, 965 stálych a putovných kín, starostlivosť o vodné toky a meliorácie, zásobovanie vodou a kanalizácie a celý rad ďalších úloh.

Výdavky národných výborov v roku 1957 činia 7 641 mil. Kčs a príjmy 1169 mil. Kčs. Decentralizované úlohy predstavujú vo výdavkoch 2 785 mil. Kčs.

Vlastné príjmy národných výborov kryjú výdavky len z 15,2%. Príjmová základňa národných výborov je stále ešte nízka. Preto dávame národným výborom na vyrovnanie ich rozpočtu výnosy štátnych príjmov v sume 870 mil. Kčs a prídely v sume 5 602 mil. Kčs. Rozpočet Slovenska na rok 1957 predpokladá ďalšie vyrovnávanie rozdielov medzi krajmi, pričom vyjadruje zvýšenú starostlivosť o Prešovský kraj.

Novou formou aktívnej a bezprostrednej účasti pracujúcich na výstavbe stávajú sa doplnkové rozpočty. V lanskom roku umožnili národným výborom podstatne rozšíriť starostlivosť o hospodársku a kultúrnu výstavbu miest a dedín.

V roku 1956 zostavili národné výbory na Slovensku 1206 doplnkových rozpočtov v úhrnnej sume 54,8 mil. Kčs. Najviac doplnkových rozpočtov má Žilinský a Bratislavský kraj, najmenej Prešovský kraj. Ako pomáhajú národným výborom doplnkové rozpočty pri skrášľovaní miest a obcí a zvyšovaní hospodárskej a kultúrnej výstavby, ukazujú tieto príklady:

MNV Vaďovce v okrese Myjava zriadi si zdravotnú izbu s nákladom 50 000 Kčs, MNV Kapince v okrese Hlohovec vykoná výstavbu verejného osvetlenia v sume 27 000 Kčs a ONV Šaľa vyvŕta artézsku studňu pre okresný ústav národného zdravia za 180000 Kčs. V Žilinskom kraji značná časť prostriedkov doplnkových rozpočtov sa použije na výstavbu škôl, kultúrnych domov a rekreačných chát.

Široké možnosti pre uplatňovanie a zvyšovanie hospodársko-organizátorskej práce majú národné výbory pri využívaní miestnych materiálových zdrojov a zdrojov pracovných síl, pri zvyšovaní výroby spotrebného tovaru a stavebných hmôt, ako aj pri rozvoji a skvalitnení platených služieb pre obyvateľstvo.

Hnutie za plné využitie miestnych zdrojov sa úspešne rozvíja. Na výzvu rád ONV Tábor-Třebíč-Mikuláš sa do súťaže na Slovensku do konca marca tohto roku zapojilo už 93 okresov. Úspech treba vidieť v tom, že do súťaže sa zapojilo aj 502 MNV, ktoré zriadia 713 prevádzkární. Hodnota prijatých záväzkov na zvýšenie výroby z miestnych zdrojov a rozšírenie služieb predstavuje sumu vyše 176 mil. Kčs.

Národné výbory rozšírením právomoci a zodpovednosti stávajú sa takto aktívnejšími organizátormi pri plnení úloh plánu a rozpočtu. V príprave volieb do národných výborov a v rozpočtovej. kampani máme ďalšiu príležitosť pre rozvinutie tvorivej iniciatívy nášho občianstva, pre ďalšie rozšírenie a prehĺbenie účasti pracujúcich na riadení štátu a výstavbe socialistickej vlasti.

Vážená Slovenská národná rada!

Rokovanie o rozpočte Slovenska na pôde Slovenskej národnej rady je vhodnou a radostnou príležitosťou na bilancovanie doterajších výsledkov, ktoré sme dosiahli v lanskom roku pri výstavbe našej vlasti .Je však tiež príležitosťou na zdôraznenie našej zvýšenej zodpovednosti za splnenie úloh, ktoré si ukladáme v rozpočte Slovenska na rok 1957 na úsekoch riadených Sborom povereníkov.

Predložený návrh rozpočtového zákona a rozpočet Slovenska sú dokladom ďalšieho upevňovania bratského zväzku Čechov a Slovákov, dokladom neustáleho rastu hospodárskej sily, kultúrneho rozvoja Slovenska a zvyšovania životnej úrovne jeho občanov.

Je nepochybné, že pracujúci ľud Slovenska prijme zákon o rozpočte Slovenska s radosťou a oduševnením, s vedomím, že sa vykonala dobrá a správna vec. Splnenie úloh plánu rozvoja Slovenska a rozpočtu na rok 1957 priblíži nás k cieľom našej druhej päťročnice, upevní našu socialistickú výstavbu.

Spoločnou, nadšenou a obetavou prácou všetkého ľudu, rozvinutím socialistickej súťaže k 40. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, pod vedením Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu, v pevnej jednote s krajinami socialistického tábora dáme sa všetci do radostnej práce za ďalší rozkvet Slovenska a republiky, za mier a socializmus!

Menom Sboru povereníkov navrhujem, aby Slovenská národná rada schválila návrh rozpočtového zákona a rozpočet Slovenska na rok 1957. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem podpredsedovi Sboru povereníkov a povereníkovi financií inž. Jánovi Markovi za prejav.

Oznamujem, že nasleduje prestávka. V rokovaní pokračujeme o 14. 00 hodine popoludní.

(Začiatok poludňajšej prestávky o 12.00 hod. Pokračovanie v rokovaní o 14.00 hod. )

Podpredsedníčka Ďurišová:

Prikročíme k rozprave o štvrtom bode programu.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili:

podpredseda Slovenskej národnej rady František Déneš a

poslanci: dr. Miloš Krno,

Emil Píš,

Juraj Ondrejka,

Ondrej Súlety,

Martin Hraško a

Jozef Tokár.

Dávam slovo prvému rečníkovi, podpredsedovi Dénešovi.

Podpredseda Déneš:

Prijatím zákona o rozpočte Slovenska na rok 1957 Slovenskou národnou radou bude vykonaný nielen vážny zákonodarný, ale aj mimoriadne významný politický akt. Do poslednej litery sa tak spínajú zásady historického dokumentu o Pláne hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska, ktorý bol prednesený a schválený na celokrajinskej konferencii Komunistickej, strany Československa v máji 1937 v Banskej Bystrici, práve pred dvadsiatimi rokmi.

Povznesenie Slovenska v Československej republike znamenalo pristúpiť k všestrannému vyrovnaniu medzi českými krajmi a Slovenskom. Znamenalo uznať plnú rovnoprávnosť slovenského národa, uskutočniť zásadu rovného s rovným a tak uplatniť bratstvo medzi oboma národmi.

Prerokovaním a schválením rozpočtu Slovenska Slovenskou národnou radou sa vykoná dôležitý štátnický akt, ktorý výrazne dokumentuje rovnoprávnosť a svojbytnosť slovenského národa v Československej republike. Preto deň, keď prvý raz bude uzákonený rozpočet slobodného Slovenska v Československej republike, je mimoriadne významný ba historický, lebo toto uzákonenie ešte výraznejšie potvrdí, že národnostná otázka, vzájomný pomer Čechov a Slovákov bol u nás správne vyriešený na základe leninských princípov sebaurčovania národov, v dôslednej národnej rovnosti, nielen politickej a právnej, ale aj hospodárskej a kultúrnej.

To zároveň znamená, že v živote dôsledne uplatňujeme zásady Košického vládneho programu, ktorý vyjadruje odkaz Slovenského národného povstania. Že dôsledne uplatňujeme výsledky a vymoženosti slávneho odboja českého a slovenského ľudu, čo po slávnom februárovom víťazstve, keď bola zabezpečená a upevnená moc robotníckej triedy, bolo zákonom zakotvené aj v Ústave 9. mája.

V duchu generálnej línie výstavby socializmu, ktorú vytýčil IX. sjazd Komunistickej strany Československa, všestranné vyrovnanie hospodárskej, politickej a kultúrnej úrovne Slovenska uskutočňuje strana a vláda socialistickou industrializáciou Slovenska, čo sa najlepšie odzrkadľuje aj v rozpočte Slovenska, ktorý dnes uzákoníme.

V rozpočte Slovenska na rok 1957, tak ako v rozpočtoch predchádzajúcich rokov, naša strana a vláda venujú veľké prostriedky na zveľadenie Slovenska, na vytváranie predpokladu pre väčší rozmach slovenského národného hospodárstva a kultúry. Socialistická výstavba Slovenska priniesla významné zníženie rozdielu medzi hospodárskou úrovňou českých krajov a Slovenska. O tom svedčí stále stúpajúci podiel Slovenska na priemyselnej výrobe v republike, ktorý, aj pri vysokom tempe rastu výroby v českých krajoch sa zvýšil v roku 1955 v porovnaní s rokom 1937 o 100%.

Od roku 1948 dodnes došlo na Slovensku k významným hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, k búrlivému hospodárskemu rastu v súvislosti s uskutočňovaním socialistickej industrializácie ako jednej z hlavných úloh, začlenených do plánu našej prvej päťročnice. Industrializácia a celkový hospodársky rozvoj Slovenska vyžiadali si značné finančné a materiálne prostriedky, ktoré Slovensko nemalo. Tieto úlohy ďaleko presahovali hospodársky potenciál a možnosti Slovenska. Ale program výstavby Slovenska je neoddeliteľnou a organickou súčasťou socialistickej výstavby celého štátu, ako to prehlásila Komunistická strana Československa, a tak sa socialistická industrializácia Slovenska v plnej šírke a v plnom rozsahu mohla a môže opierať o pomoc vyspelého priemyslu v českých krajoch, o mohutné technické a finančné zdroje československého hospodárstva, o organizačné skúsenosti českej robotníckej triedy a českej technickej inteligencie.

Dnes si ešte viac a v celej hĺbke uvedomujeme, že rozsah a tempo socialistickej industrializácie Slovenska, rozsah a tempo mechanizácie slovenského poľnohospodárstva by neboli možné bez pomoci priemyselne, technicky a politicky vyspelejších českých krajov.

Slovensko, ktoré bolo kedysi krajinou vysťahovalectva, biedy a hladu, stalo sa krajinou s vyspelým, moderným priemyslom a rozvíjajúcim sa mechanizovaným poľnohospodárstvom. Stalo sa krajinou šťastného života robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie. Slovensko sa tak v uplynulom období premenilo z agrárnej krajiny s malým priemyslom na priemyselnú krajinu so silnou a vyspelou robotníckou triedou, družstevným roľníctvom a ľudu oddanou inteligenciou. Túto skutočnosť bolo možné dosiahnuť len za podmienky existencie ľudovodemokratickej republiky, v ktorej štátna moc patrí jednotnej robotníckej triede, spojenej s pracujúcim roľníctvom na čele s Komunistickou stranou Československa, čo je jedinou možnou a spoľahlivou základňou bratskej družby, úprimnej spolupráce a nezištnej vzájomnej pomoci oboch našich národov.

Treba zvlášť vyzdvihnúť, ako vedela naša strana, pri rešpektovaní základných teoretických poučiek marxizmu-leninizmu v národnostnej otázke, tieto poučky tvorivo aplikovať na naše pomery. Aké správne bolo toto riešenie po upevnení ľudovej demokracie a po prístupe k výstavbe základov socializmu v našej republike, dokazuje skutočnosť, že sa aj ostatné naše národnosti podieľajú na výsledkoch tohto riešenia a radostne budujú našu spoločnú vlasť.

Spriemyselnenie Slovenska v našej prvej päťročnici bolo základom riešenia národnostného problému a všetky ostatné otázky a zretele, najmä tiež vymedzenie právomoci slovenských národných orgánov boli podriadené vtedajším hlavným záujmom, teda predovšetkým záujmom hospodárskym.

Rozvoj výrobných síl na Slovensku je priamym dôsledkom zvyšovania hospodárskej základne a bohatstva Slovenska. Komunistická strana Československa vychádzajúc z marxistického svetonázoru na výrobné sily a výrobné vzťahy, na ich vzájomnú podmienenosť a súlad v socialistickej spoločnosti, znova plne dokázala, ako správne vie uplatňovať učenie Lenina o národnostnej otázke, keď na svojej celoštátnej konferencii v minulom roku po zvážení hlbokých spoločenských premien, ku ktorým došlo na Slovensku socialistickou výstavbou našej vlasti, prijala uznesenie, v ktorom nastolila potrebu rozšírenia právomoci slovenských národných orgánov.

Slovenské národné orgány, po uvedení uznesenia celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa do života, si uvedomujú, k akým kvalitatívnym zmenám dochádza na Slovensku. Priamym dôsledkom týchto zmien je predovšetkým to, že slovenské národné orgány po zvýšení svojej právomoci sú zodpovedné za splnenie úloh jednotného štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku.

Z tohto hľadiska nám treba vychádzať aj dnes, keď po podrobnom prerokovaní jednotlivých rozpočtových kapitol slovenskej časti rozpočtu vo výboroch Slovenskej národnej rady prikračujeme k záverečnej rozprave a k schváleniu zákona o rozpočte Slovenska na rok 1957.

Musíme si plne uvedomiť význam rozpočtu a jeho súvislosť s plánom rozvoja národného hospodárstva. Štátny rozpočet, ako základný finančný plán, vo svojej organizátorskej funkcii aktívne vplýva na celkové naše napredovanie a zapája každého občana do budovateľských úloh našej vlasti. Pri plnení rozpočtu musia si všetci občania uvedomiť, že štátny rozpočet je nielen nástrojom štátu pri rozdeľovaní národného dôchodku a udržovaní stability našej koruny, ale že vytvára aj finančné rezervy pre ďalšie znižovanie maloobchodných cien, čím sa stáva aj nástrojom zvyšovania životnej úrovne.

Slovenské národné orgány pri čerpaní prostriedkov rozpočtu musia vychádzať zo zásady maximálnej hospodárnosti, operatívnej pohyblivosti a efektívnosti čerpania rozpočtových prostriedkov tak, ako to ukladá rezolúcia, prijatá na riadnom sjazde Komunistickej strany Slovenska, konanom v posledných aprílových dňoch tohto roku. Budú tiež musieť vyvíjať vysokú aktivitu aj pri vyhľadávaní nových zdrojov pre rozpočet Slovenska.

Hlavné zdroje zvýšenia rozpočtových prostriedkov treba hľadať predovšetkým vo výrobe. Cesty, po ktorých k týmto zdrojom dôjdeme, boli už v hlavných črtách vyznačené v uzneseniach strany a vlády a v uzneseniach Sboru povereníkov. Je to najmä otázka hospodárnosti v našich závodoch a otázka vyššej výťažnosti v našom poľnohospodárstve. Bojovať za hospodárnosť a vyššiu výrobu znamená podstatne zlepšiť riadiacu, organizačnú a kontrolnú činnosť všetkých našich orgánov, a to predovšetkým zvyšovaním odbornej a politickej kvalifikácie kádrov. Hlavným ukazovateľom našej hospodárnosti bude, ako sme pri plnení a prekračovaní plánovaných úloh vedeli znížiť spotrebu základných surovín a materiálov, ako uhlia, kovov, dreva a iných cenných, najmä dovážaných surovín. Pritom nám treba vychádzať tiež z toho, že hospodárnosť je podmienená aj znižovaním spotreby živej práce. Bez zníženia nákladov na živú prácu nebola by naša hospodárnosť komplexná. Tu predovšetkým bude treba dôsledne zavádzať novú techniku a technológiu do výroby, lebo len tak budeme môcť zabezpečiť rýchly rast produktivity práce.

Dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutné, keď chceme, aby rozpočtové prostriedky, zabezpečované pre naše národné hospodárstvo, boli vynakladané skutočne efektívne. Pri ich čerpaní musíme si uvedomiť, že ide o prostriedky, ktoré vyprodukovávajú naši robotníci a roľníci vo svojich fabrikách a na poliach prácou svojich rúk a umu, a tiež o prostriedky, ktoré nám ako bratskú pomoc poskytujú pracujúci v českých krajoch. Previerka účelovosti a efektívnosti vynakladaných rozpočtových prostriedkov musí sa stať vecou cti všetkého nášho ľudu.

Význam tejto otázky sa zvyšuje každým dňom, ale zvlášť po prevedených decentralizačných opatreniach. Hlavnou úlohou najvyšších orgánov štátnej moci a správy je teraz premyslenými opatreniami dať v maximálnej miere riadenie operatívnym a miestnym orgánom pri prísnom dodržiavaní zásad demokratického centralizmu.

Náš boj za ďalší pokrok v socialistickom pretváraní nášho života sa zo dňa na deň rozrastá. Obrovské tvorivé sily a schopnosti pracujúceho ľudu Slovenska a celej našej vlasti, podnietené láskou k našej strane, k vláde Národného frontu, smelo a odhodlane uskutočňujú závery celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa a sjazdu Komunistickej strany Slovenska. Doteraz dosiahnutými veľkými výsledkami sa však nedáme ukolísať, ale oveľa dôslednejšie budeme bojovať proti nedostatkom v práci a podľa vzoru stoviek a tisícov našich závodov, jednotných roľníckych družstiev, stavieb a ostatných pracovných kolektívov, rozvinieme socialistické súťaženie a hnutie záväzkov za ešte lepšie výsledky vo výrobe, za hospodárnosť, za nové družstvá, za hojnosť chleba a mäsa. K tomuto nás inšpiruje 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie - hrdinský sovietsky ľud, s ktorým nás spája verné, nerozborné priateľstvo a spojenectvo, spečatené v boji za oslobodenie našich národov spod fašistickej poroby. Nikdy nezabudneme na jeho nezištnú bratskú pomoc a ochranu, ktorú poskytuje nielen nám, ale všetkým mierumilovným národom.

Naďalej budeme rozširovať účasť nášho ľudu na riešení a správe verejných a štátnych vecí. To znamená, že naďalej budeme dôsledne uskutočňovať naozajstnú, socialistickú, najširšiu ľudovú demokraciu.

Náš ľud je zvrchovaný hospodár svojej slobodnej vlasti. Prostredníctvom národných výborov, ktoré sú spoľahlivým pilierom nášho ľudovodemokratického zriadenia, sa priamo zúčastňuje na riadení svojho štátu. Máme teda všetku záruku, že bude hospodáriť dobre, že prostriedky zvyšovania svojej životnej úrovne využije čo najlepšie a svojou usilovnou a poctivou prácou prispeje k urýchlenému vybudovaniu socializmu v našej vlasti - ľudovodemokratickej Československej republike.

Státisíce ľudí, ktorí sa podieľajú na príprave volieb do národných výborov a na zlepšovaní práce národných výborov, denne dokazujú pred celým svetom, že posilňovať Národný front znamená posilňovať jednotu nášho ľudu v boji za socializmus a svetový mier.

Niet sily na svete, ktorá by oslabila rozhodujúcu silu našich víťazstiev, ktorá by oslabila našu jednotu, politicky zvýraznenú v Národnom fronte Čechov a Slovákov.

Navrhujem, aby Slovenská národná rada schválila návrh rozpočtového zákona a rozpočet Slovenska na rok 1957. (Potlesk.)