Napriek tomu dôkazom neustáleho zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva Prešovského kraja je aj skutočnosť, že v minulom roku naďalej rástli úspory v Štátnej sporiteľni, ktoré predstavujú prírastok 34 miliónov Kčs, a že aj pri značných nedostatkoch sa rozšírili a zlepšili platené i bezplatné služby obyvateľstvu.
Celkove lepšie plnenie úloh v priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe, neustále sa zlepšujúca dodávková a daňová morálka, toto všetko sa odrazilo i v lepšom plnení úloh rozpočtu kraja, a to tak v príjmovej, ako aj vo výdavkovej časti. V dôsledku zvýšenia príjmov do rozpočtov národných výborov bolo možné vynaložiť viac finančných prostriedkov na ďalšie rozširovanie výroby a služieb i na uspokojenie neustále rastúcich kultúrnych potrieb pracujúcich kraja.
Avšak mohli byť dosiahnuté ešte i lepšie výsledky, keby sa napríklad venovala väčšia pozornosť sledovaniu činnosti našich strojových a traktorových staníc, mechanizačných oddelení poľnohospodárskych správ krajských národných výborov a poľnohospodárskych rád okresných národných výborov, najmä z hľadiska rozpočtu. Činnosť strojových a traktorových staníc sa i v našom kraji oproti minulosti veľmi zlepšila, no plány výkonov strojových a traktorových staníc na rok 1956 boli v globále väčšinou splnené, ale často nie v poľných prácach. Preto strojové a traktorové stanice nesplňujú takto ani tvorbu príjmov podľa finančného plánu a naďalej vážne zaostávajú v inkase príjmov za vykonané poľné práce. Keby najmä poľnohospodárske odbory rád okresných národných výborov venovali väčšiu pozornosť inkasu príjmov za práce strojových a traktorových staníc, neuspokojili by sa ani s plnením ich plánu výkonov. Tomuto budú musieť zvláštnu pozornosť venovať aj rady krajských národných výborov a okresných národných výborov, lebo príjmy strojových a traktorových staníc v tomto roku budú regulačnými príjmami na 100% a ich neplnenie môže vážne ohrozovať plnenie rozpočtu okresov na rok 1957.
Príjmy rozpočtu národných výborov Prešovského kraja za rok 1956 boli 613 miliónov Kčs, čo je o 24 miliónov korún viac ako v roku 1955. V priebehu roku, najmä v dôsledku lepšieho plnenia úloh investičnej výstavby, bolo do kraja presunuté z niektorých povereníctiev a krajov ďalších 34 miliónov Kčs, čím sa celkové príjmy národných výborov zvýšili na 647 miliónov korún. Prísun ďalších finančných prostriedkov v dôsledku lepšieho plnenia úloh je úplným opakom i vo finančnom hospodárení národných výborov Prešovského kraja v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď v dôsledku neplnenia hospodárskych úloh boli presúvané do iných krajov niekoľkomiliónové sumy.
Pritom plánované štátne i vlastné príjmy národných výborov boli splnené vcelku len na 98,5%. Najmä nebol splnený plán odvodov dane z obratu niektorými podnikmi kraja, ako napríklad Prešovské solivary a Prešovské mliekárne a príjmy za práce strojových a traktorových staníc boli splnené len na 64,5%. Aj vlastné príjmy miestnych národných výborov boli splnené len na 71% i keď oproti plánu boli menšie o 8 miliónov korún, čo miestnym národným výborom chýbalo pri ich ďalšej hospodárskej a kultúrnej výstavbe.
Štátne daňové príjmy od obyvateľstva boli vcelku splnené na 107%, z toho daň pôdohospodárska na 103,5%.
Rozpočtové výdavky boli splnené na 101,2% a činili 631 miliónov korún, čo je o 81 miliónov korún viac než v roku 1955. Z uvedenej sumy bolo na rozvoj hospodárstva vynaložené 116 miliónov korún, na zdravotné, sociálne a kultúrne opatrenia 423 miliónov korún a na správu 92 miliónov korún.
Rozpočet národných výborov Prešovského kraja na bežný rok 1957 bude činiť 1 miliardu 34 miliónov korún, čo je o 67% viac, ako bol rozpočet v roku 1956. Toto zvýšenie je najmä v dôsledku decentralizácie niektorých úloh, ktoré od 1. januára 1957 prešli z ústredných úradov na národné výbory. Plniť zvýšené úlohy znamená, že budeme ešte zodpovednejšie pristupovať k riešeniu jednotlivých problémov a k prekonávaniu vyskytnuvších sa ťažkostí. Z uvedenej sumy bude vynaložené na ďalší rozvoj hospodárstva 479 miliónov Kčs, na kultúrne a sociálne opatrenia 462 miliónov korún a na správu 93 miliónov korún. Bude však potrebné, aby i ústredné úrady ešte účinnejšie pomáhali pri plnení úloh ďalšieho rozvoja Prešovského kraja, tak ako to ukladajú smernice celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa o rozvoji Prešovského kraja.
V Prešovskom kraji, obdobne ako v iných krajoch, sa sľubne, i keď s určitým oneskorením, rozvíja výroba z miestnych zdrojov a poskytovanie služieb pracujúcim na základe výzvy Tábor-Třebíč-Liptovský Mikuláš. Celková hodnota výroby a služieb, ktorá sa má tohto roku dosiahnuť, činí 28 miliónov 700 tisíc korún, z toho výroba 18 miliónov korún a služby 10 miliónov 700 tisíc korún. Do súťaže sú zapojené všetky okresy v kraji. Na 70 miestnych národných výboroch budú zriadené nové výrobne, najmä poľné tehelne a na 32 miestnych národných výboroch budú zavedené nové služby pre obyvateľstvo. Popri podnikoch miestneho hospodárstva sú do súťaže zapojené i výrobné družstvá, ktoré sa zaviazali vytvoriť nové hodnoty vo výške 7 miliónov 500 tisíc korún.
V snahe finančne zabezpečiť plnenie všetkých úloh výstavby a skrášľovania obcí a tak vytvárať pracujúcim čo najradostnejšie prostredie, miestni funkcionári i pracovníci finančných odborov získavajú občanov-daňovníkov, aby tohto roku včas, prípadne predčasne odviedli štátu svoje daňové povinnosti, aby celoročný plán daní platených obyvateľstvom bol splnený už do 7. novembra tohto roku, t. j. do štyridsiateho výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Ostávajúce obdobie do konca roku bude využité na dosiahnutie nadplánovaných príjmov, najmä likvidáciou nedoplatkov z minulých rokov.
Pohovory s občanmi o štátnom rozpočte, uskutočnené v priebehu druhej etapy prípravy volieb do národných výborov vo všetkých obciach v kraji a v súvislosti s prípravou akčných programových plánov národných výborov, zaiste prinesú príslušný efekt, ktorý sa nám prejaví v plnení plánu štátnych príjmov. Výrazne to dokazujú už v týchto dňoch dosahované výsledky v Prešovskom i v niektorých iných okresoch kraja, kde sa v prvom štvrťroku v plnení plánu štátnych príjmov značne zaostávalo.
Už i terajšie výsledky týchto pohovorov dokazujú, že pracujúci ľud nášho kraja má stále väčší záujem na riešení všetkých otázok ďalšieho hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja svojich obcí, okresov a celého Prešovského kraja. Pohovory ukázali našim občanom, z čoho sa tvorí štátny rozpočet i miestne rozpočty a ako národné výbory svojou iniciatívnou činnosťou v plnej spolupráci s občanmi môžu významne prispieť k výstavbe našich obcí, okresov a krajov a celej našej vlasti.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Ubezpečujem Vás, že národné výbory v našom kraji sú pevne rozhodnuté a pripravené i tohto roku kráčať po ceste ďalších úspechov a zabezpečiť splnenie všetkých úloh, ktoré nám ukladá naša strana a vláda Národného frontu. Národné výbory Prešovského kraja si uvedomujú veľkú pomoc našej strany a vlády Národného frontu i našich slovenských národných orgánov a zabezpečia aj všetky tie úlohy, ktoré pre kraj vyplynú z rozpočtu Slovenska na rok 1957, o ktorom práve rokujeme a ktorý na tomto svojom zasadnutí schválime. (Potlesk.)
Podpredsedníčka Ďurišová:
Ďakujem poslancovi Ondrejkovi za prejav.
Nasleduje 15-minútová prestávka.
(Po prestávke.)
Predseda Kubač:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Súletymu.
Poslanec Súlety:
Vážená Slovenská národná rada!
Rýchly rozvoj nášho národného hospodárstva a rozmnožovanie nášho národného bohatstva sa výrazne odráža vo finančnom hospodárení.
Plán rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet sú plne prispôsobené úlohám našej hospodárskej výstavby a zabezpečujú proporcionálny rozvoj jednotlivých krajov a úsekov nášho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja.
Z rastu štátneho rozpočtu sa naši pracujúci presvedčujú o neustálom rozvoji nášho hospodárstva a zvyšovaní blahobytu obyvateľstva. Štátny rozpočet finančne vyjadruje rozvoj národného hospodárstva, vyjadruje starostlivosť Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu o zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich, o upevnenie hospodárskej moci a obrannej sily nášho štátu.
Významná úloha pri rozvoji nášho národného hospodárstva a zvyšovaní životnej úrovne pracujúceho ľudu pripadá národným výborom, ktoré obhospodarujú podstatnú časť štátneho rozpočtu.
Národné výbory, ako miestne orgány štátnej moci v krajoch, okresoch, mestách a na dedinách, dokázali, že sú schopné riadiť hospodársku a kultúrnu výstavbu a organizovať tvorivé sily pracujúceho ľudu na riadenie svojho hospodárstva a štátu. Boli vytvorené v revolučných časoch, keď pracujúci ľud so zbraňou v ruke povstal do boja proti okupantom a ich domácim prisluhovačom a už v týchto prvých dňoch revolučného zrodu sa osvedčili ako orgán, cez ktorý sa bude ľud podieľať na správe svojho štátu. I v Košickom vládnom programe a neskoršie v ústave bola zvýraznená dôležitá funkcia národných výborov všetkých stupňov. Ich činnosť sa pekne rozvíjala a napriek niektorým nedostatkom možno povedať, že národné výbory aj v tomto období nášho veľkého všestranného rastu sa plne osvedčili.
Hlboké spoločenské premeny, ku ktorým došlo u nás v posledných rokoch našej socialistickej výstavby, umožnili podstatnejšie zvýšiť právomoc národných výborov všetkých stupňov. Uskutočnením decentralizácie úloh na národné výbory sa podstatne zvýšil hospodársky okruh pôsobnosti, v ktorom budú národné výbory rozhodovať. Do ich priameho riadenia prešiel celý rad dôležitých hospodárskych úsekov, ako sú najmä štátne majetky, majetky pôdohospodárskych škôl, STS a ďalšie podniky.
Celoštátna konferencia KSČ a posledný sjazd KSS ďalej zdôraznili význam a úlohu národných výborov, najmä pri rozvíjaní hospodársko-organizátorskej a kultúrno-výchovnej práci národných výborov.
Decentralizácia úloh z ústredí na národné výbory neznamená len zvýšenie právomoci, ale aj zvýšenie zodpovednosti funkcionárov a členov národných výborov a aparátu štátnej správy.
Rozšírená právomoc a s ňou zodpovednosť národných výborov vyžaduje lepšie organizovať a rozvíjať tvorivé sily ľudu a rozširovať jeho aktívnu účasť na rozvíjaní socialistického hospodárstva.
Napriek zlepšenej práci národných výborov v roku 1956 sa nesplnil rad dôležitých hospodárskych a organizátorských úloh.
Najvážnejšie zaostali národné výbory v plnení plánu investičnej výstavby, kde neprestavali viac ako 44 miliónov Kčs. Touto skutočnosťou sa ďalej prehlbujú disproporcie medzi potrebou a krytím potreby hlavne na úseku zdravotnej liečebnej starostlivosti a školskej výučby našich detí.
Tak isto zaostali národné výbory v rozširovaní platených služieb pre obyvateľstvo podnikmi miestneho hospodárstva. Je nedostatok čistiarní, práčovni, opravárenských podnikov a pod. Okrem toho sú služby poskytované týmito podnikmi drahé, nekvalitné a v mnohých prípadoch poskytované oneskorene.
V zlepšení týchto služieb čakajú národné výbory veľmi vážne a dôležité úlohy.
Na úseku zdravotníctva sa sústavne opakujú prekračovania rozpočtu na lieky a ich nehospodárne používanie. Tieto nedostatky majú nepriaznivý vplyv nielen na neodôvodnené zvyšovanie výdavkov, ale aj na celú štruktúru zdravotnícku na Slovensku.
Výsledky hospodárenia v roku 1956 ukazujú, že na úseku zdravotníctva treba zhospodárňovať prevádzku a venovať zvýšenú pozornosť spotrebe, evidencii a uskladňovaniu liekov, retaxácii a preskripcii receptov. Rovnako naliehavá je aj otázka správnosti fakturácie cien, množstva a kvality dodávaných liekov a zdravotníckeho materiálu.
Aj na úseku školskom sa národné výbory nedostatočne starali o včasné a plynulé inkaso príjmov do štátneho rozpočtu z titulu ošetrovného a stravného, z nájomného za byty učiteľov, za užívanie záhrad a pod.
U správneho aparátu sa prečerpávali vecné výdavky a výdavky na cestovné často nehospodárnym plnením úloh.
Je potešiteľným faktom, že v minulom roku bola venovaná väčšia starostlivosť generálnym opravám a údržbe miestnych komunikácií, kde prostriedky určené na túto úlohu boli splnené nad 100%.
V roku 1956 sa venovala zvýšená starostlivosť zvyšovaniu poľnohospodárskej výroby, no aj napriek tomu sa nesplnili mnohé plánované úlohy. Neuskutočnil sa v plnej miere plánovaný nákup plemenného materiálu, odmeny chovateľom plemenníkov boli vyplácané nepravidelne a oneskorene, často až na konci roka, čo znechucovalo chovateľov.
V roku 1957 je potrebné dbať na rovnomernejšie plnenie úloh a hospodárnejšie čerpanie prostriedkov. Preto treba zamedzovať zjavom, ako tomu bolo napr. v Prešove, kde úsek poľnohospodárstva vyčerpal za prvých 10 mesiacov len 57% rozpočtu a zvyšok 43% sa snažil vyčerpať za posledné dva mesiace. Takéto šturmovanie v plnení úloh narúša rovnomernosť v čerpaní rozpočtových prostriedkov, zvádza k nehospodárnemu používaniu finančných prostriedkov.
Zo štátneho rozpočtu sa vynakladajú každoročne zvýšené finančné prostriedky na rozvoj hospodárstva v jednotlivých krajoch a tak sa postupne odstraňujú disproporcie medzi jednotlivými krajmi.
Zvýšená starostlivosť sa venuje východným krajom, najmä kraju Prešovskému, kde za 12 rokov našej ľudovodemokratickej republiky bolo vystavených viac škôl ako za 20 rokov buržoáznej ČSR a za 6 rokov tzv. slovenského štátu. Od oslobodenia bolo v kraji vystavaných a daných do užívania 67 škôl s 202 učebňami.
Starostlivosť Komunistickej strany Československa a vlády o rozvoj hospodárstva a zvyšovanie životnej úrovne v jednotlivých krajoch sa prejavuje aj v podiele výdavkov na jedného obyvateľa.
Proporcionálny rozvoj jednotlivých krajov treba samozrejme posudzovať z hľadiska ich hospodárskej základne s prihliadnutím na dobu niekoľko rokov.
Tak napríklad výdavky na školstvo v Žilinskom kraji vzrástli od roku 1953 do 1957 o Kčs 44 na jedného obyvateľa, v Prešovskom kraji vzrástli až o Kčs 289, v Košickom o Kčs 120, v Nitrianskom o Kčs 80 na jedného obyvateľa.
Vyrovnávanie medzi jednotlivými krajmi sa prejavuje aj vo výške príjmov. Kým výška príjmov na jedného obyvateľa v Nitrianskom kraji robila v roku 1956 Kčs 161, vzrástla v roku 1957 na Kčs 280, zatiaľ príjmy na obyvateľa v Prešovskom kraji vzrástli z Kčs 175 v roku 1956 na Kčs 270 v roku 1957.
Je potešiteľným faktom, že sa plán štátnych príjmov splnil na Slovensku na 101, 2%, z toho plán príjmov rozpočtu Slovenska na 101, 39%.
V roku 1956 okrem splnenia a prekročenia plánu štátnych príjmov zaznamenali sa ďalšie významné úspechy a kvalitatívne zmeny v práci finančných odborov rád národných výborov.
Zlepšená činnosť miestnych národných výborov a sústavná pomoc okresných národných výborov pracovníkom miestnych národných výborov vytvára predpoklady i pre zlepšenie plnenia plánu vlastných príjmov národných výborov v roku 1957.
Zlepšená činnosť miestnych národných výborov vedie ku zlepšeniu daňovej morálky u obyvateľstva, k posilneniu autority u MNV a k zvýšeniu dôvery občanov voči miestnym orgánom štátnej moci.
Významnú úlohu pri aktivizácii miestnych národných výborov zohráva súťaž MNV a okresov o predčasné splnenie štátnych a miestnych daní platených obyvateľstvom. Veľmi sľubne si v tomto smere počínajú národné výbory v Košickom kraji a v Prešovskom kraji, kde sa rozvinula súťaž o splnenie plánu daní platených obyvateľstvom za rok 1957 už do 7. novembra 1957 - teda do 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
Je potešiteľnou skutočnosťou, že jedna tretina MNV na Slovensku už inkasuje dane samostatne vlastnými pracovníkmi a 575 obcí na Slovensku je už bez daňových nedoplatkov. Počet týchto obcí - vďaka masovo-presvedčovacej práci členov, funkcionárov i pracovníkov národných výborov - neustále rastie, a treba veriť, že novozvolení členovia národných výborov sa v plnej miere pričinia o to, aby sa všetky naše obce v plnení štátneho rozpočtu stali v najkratšom čase vzornými.
Pozornosť si zasluhuje aj akcia zveľaďovania miest a obcí. Naši pracujúci si v rámci tejto akcie vybudovali nové sady, kultúrne domy, detské ihriská a vytvorili tak hodnotu diela viac ako za 280 miliónov Kčs. V celkovej akcii zveľaďovania a skrášľovania miest a obcí pracujúci na Slovensku vytvorili hodnotu presahujúcu 1 miliardu Kčs.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Jednou z nových foriem aktívnej a bezprostrednej účasti pracujúcich na našej socialistickej výstavbe sa stali v roku 1956 doplnkové rozpočty. Doplnkové rozpočty umožnili národným výborom podstatne rozšíriť starostlivosť o hospodársku a kultúrnu výstavbu svojich miest a obcí.
V roku 1956, ako to už bolo spomínané, zostavili národné výbory na Slovensku viac ako 1.200 doplnkových rozpočtov vo výške 54,800.000 Kčs. Z celkového objemu pripadá viac ako 29 miliónov Kčs na výdavky investičné a 25.5 miliónov Kčs na výdavky neinvestičné.
Možnosť nadobúdať z prostriedkov doplnkových rozpočtov investície, čo predtým umožnené nebolo, podstatne zvýšila záujem národných výborov pre zostavenie doplnkových rozpočtov.
Keď porovnáme výsledky doplnkových rozpočtov z roku 1955, keď národné výbory na Slovensku zostavili sotva 10 doplnkových rozpočtov v úhrnnej sume cca 1 milióna Kčs, s výsledkami v roku 1956, treba s potešením konštatovať, že národné výbory zaznamenali v roku 1956 v tomto smere veľmi dobré výsledky. Národné výbory musia zabezpečiť, aby sa počet doplnkových rozpočtov v tomto roku ešte ďalej zvyšoval tak, aby väčšina obcí v roku 1957 hospodárila podľa doplnkových rozpočtov.
Ako pomáhajú národným výborom doplnkové rozpočty pri skrášľovaní miest a obcí a zvyšovaní hospodárskej a kultúrnej úrovne, možno demonštrovať na stovkách pekných príkladov zo všetkých krajov a okresov nášho Slovenska. Národné výbory v rámci týchto rozpočtov budujú kultúrne domy, miestne rozhlasy v obciach, parky, turistické nocľahárne, dokonca i školy, byty a pod.
Akcie uskutočňované z doplnkových rozpočtov svedčia o zlepšenej masovo-organizačnej práci väčšiny národných výborov, ktoré podchytili iniciatívu občianstva pre riadenie svojho hospodárstva.
Doplnkové rozpočty sa stali konkrétnou formou aktivizácie národných výborov, ich funkcionárov, členov, aktivistov a všetkých občanov na riešenie problémov miestnej hospodárskej a kultúrnej výstavby.
Treba však pripomenúť, že národné výbory musia venovať otázke čerpania prostriedkov z doplnkových rozpočtov, ktoré t. č. zaostáva, zvýšenú pozornosť, aby prostriedky sústredené na osobitných účtoch doplnkových rozpočtov boli v plnej výške využité pre budovanie a spríjemnenie prostredia, v ktorom náš pracujúci ľud žije a pracuje.
Široké možnosti pre zvýšenie hospodárskoorganizátorskej práce majú národné výbory pri využívaní miestnych materiálových a iných zdrojov a pri rozširovaní a skvalitňovaní služieb pre obyvateľstvo. Hnutie, ktoré bolo vyvolané v tomto smere okresmi Tábor-Třebíč-Liptovský Mikuláš, sa na Slovensku veľmi sľubne rozvíja.
Bude potrebné hnutie za rozvoj výroby z miestnych zdrojov a rozšírenie služieb ďalej prehlbovať a skvalitňovať. Úlohou zvolených národných výborov bude, aby využívaním všetkých materiálových miestnych zdrojov, skvalitňovaním a rozširovaním služieb vytvárali nové materiálové hodnoty a hlavne zabezpečili, aby sa z týchto zdrojov a služieb vytvorili trvalé zdroje príjmov pre doplnkové rozpočty národných výborov. Treba uspokojovať potreby občanov materiálom z miestnych zdrojov a znižovať tak dopyt po plánovaných materiálových fondoch, ktoré sú potrebné na dôležitejších úsekoch našej hospodárskej výstavby.
Zvýšená právomoc našich národných výborov na riešení hospodárskych úloh kraja znamená predovšetkým aj väčšiu zodpovednosť funkcionárov a členov národných výborov, ako aj štátneho aparátu za splnenie zvýšených úloh.
Národné výbory môžu svoju funkciu splniť len zapojením širokého počtu pracujúcich do budovania svojho hospodárstva a riadenia štátu.
Národné výbory musia v ďaleko širšej miere ako doteraz: aktivizovať stále komisie národných výborov pre vykonávanie masovo-propagačnej a kultúrno-výchovnej práce medzi občanmi a lepšie vykonávať kontrolu plnenia úloh na svojich úsekoch, skvalitniť svoju prácu a zamerať činnosť na dosiahnutie efektívnejších hospodárskych výsledkov, zlepšiť a podstatne zvýšiť úroveň riadenia, najmä národných výborov nižších stupňov a ich administratívneho aparátu, zvyšovať odbornú a politickú úroveň tak funkcionárov, ako aj pracovníkov národných výborov a v širšej miere využívať pre plnenie úloh pomoc straníckych a odborových organizácií, mládeže a najmä výborov žien.
Ak národné výbory zapoja do riadenia hospodárstva široké masy pracujúcich, potom náročné úlohy štátneho rozpočtu nielen splníme, ale aj prekročíme.
Vážené súdružky, súdruhovia!
Už za niekoľko dní pristúpia naši spoluobčania k volebným urnám, aby na ďalšie obdobie poverili tých najlepších a najosvedčenejších zo svojho stredu dôležitými a zodpovednými úlohami. Je to udalosť veľkého významu, veď dobre spravovaná obec alebo mesto je základnou bunkou mohutnej stavby nášho štátu. Keď budú prosperovať jednotlivé mestá a obce, keď si v nich naši pracujúci cez svojich zvolených zástupcov budú dobrými a zodpovednými hospodármi na svojej postatí, tak to bude na osoh celého nášho štátu, bude to posilou pre celý svetový tábor mieru.
Právomoc a zodpovednosť národných výborov bola ďalej rozšírená a prehĺbená. Preto zlepšenie a zhospodárnenie celkovej práce národných výborov nemôže byť len úlohou ich samých, ale je potrebné, aby sa stala úlohou všetkých našich pracujúcich.
Naši pracujúci si stále viac uvedomujú a presvedčujú sa o tom, že sú vo svojom štáte rozhodujúcimi činiteľmi a strojcami svojej krajšej budúcnosti. Sú politicky aj morálne tak uvedomelí, že vedia a vždy budú vedieť správne zveriť svoju dôveru takým zástupcom, ktorým je drahá vec ľudu, sloboda a blahobyt našej ľudovodemokratickej republiky. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Ďakujem poslancovi Súletymu za prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Hraškovi.
Poslanec Hraško:
Vážená Slovenská národná rada!
Uskutočňovaním smerníc celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa sa naše národné hospodárstvo rýchle rozvíja. Výsledky našej práce sa prejavujú v stálom zvyšovaní životnej úrovne a v ďalších závažných opatreniach, sledujúcich prospech a šťastie nášho ľudu.
Slovenská národná rada dnes po prvý raz prerokúva zákon o rozpočte Slovenska. Aj tento fakt je prostriedkom k splneniu hlavných úloh na ceste k vybudovaniu socializmu v našej vlasti, Československej republike.
Našou hlavnou úlohou je teraz splnenie druhého päťročného plánu a jednou z hlavných podmienok pre dosiahnutie tohto nášho veľkého cieľa je aj splnenie úloh na úseku nášho poľnohospodárstva.
Významným medzníkom v ďalšom rozvoji nášho poľnohospodárstva bol III. celoštátny sjazd roľníckych družstiev, ktorý neriešil iba otázky družstevníkov, ale zaoberal sa problémami celého nášho poľnohospodárstva. Sjazd prejednal hlavné úlohy zvyšovania poľnohospodárskej výroby v druhej päťročnici a úlohy ďalšieho rozvoja združstevňovania našej dediny. Jeho uznesenia sú záväznou smernicou pre všetkých našich poľnohospodárov, teda pre družstevníkov i súkromne hospodáriacich roľníkov.
Sjazd Komunistickej strany Slovenska, ktorý prebiehal v dňoch 26. -28. apríla tohto roku, konštatoval, že naše poľnohospodárstvo je a v najbližších rokoch i ostáva vážnym problémom. V záujme ďalšieho zvyšovania, skvalitňovania a zlacňovania poľnohospodárskej výroby ukladá nám splniť celý rad úloh. Popredné miesto medzi nimi zaujíma zabezpečenie čo najväčšej efektívnosti výroby.
Aj v poľnohospodárstve, tak ako na každom inom úseku národného hospodárstva, je potrebné vyrábať viac a lepšie a súčasne znižovať vlastné náklady.
Rozpočet pre kapitolu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva je zostavený v súlade so štátnym plánom celého rozvoja národného hospodárstva, vypracovaným na základe smerníc celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa. Poskytuje možnosť opäť rýchlejšie rozvíjať poľnohospodársku výrobu, prebudovať ju na veľkovýrobnú základňu a postaviť na súčasnú úroveň nášho vyspelého priemyslu. Úmerne k tomu, ako rastie národný dôchodok, zvyšujú sa i prostriedky, ktoré možno investovať do ďalšieho rozvoja výroby. Na rozvoj nášho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pripadá v tomto roku v celoštátnom meradle vyše desať miliárd Kčs, čo je o 9,9% viac ako v roku 1956. Túto skutočnosť aj na Slovensku vyjadruje samotné zvýšenie objemu finančných prostriedkov o 150,757.000 Kčs v porovnaní s rozpočtom hospodárskeho roku 1956. Prirodzene, národné hospodárstvo tvorí jednoliaty celok. Z toho vyplýva, že rozdeliť si môžeme len to, čo si sami vyrobíme. Na tomto musí sa vo veľkej miere podieľať aj naše poľnohospodárstvo. Jeho zásluhou v minulom roku vzrástla poľnohospodárska výroba, zvýšil sa výkup poľnohospodárskych výrobkov, čo umožnilo zníženie cien potravín pre spotrebiteľov. Príklady a výsledky väčšiny našich jednotných roľníckych družstiev svedčia o tom, že sa už stávajú rozhodujúcim úsekom nielen pri zabezpečovaní výživy nášho ľudu, ale sú i významným činiteľom pre plnenie našich rozpočtových úloh. Len v peniazoch bez naturálií a príjmov zo záhumienkov si družstevníci rozdelili v minulom roku 643 miliónov Kčs. Znamená to zvýšenie oproti roku 1953 o 42.3%. Naproti tomu príjmy jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa zvýšili len o 28.7% za to isté obdobie. Kde hľadať rozdiel? Snáď v tom, že by strana a vláda venovali jednotlivo hospodáriacim roľníkom menšiu starostlivosť? Rozhodne nie. Príčina tkvie v tom, že na scelených poliach je vyššia produkcia a preto aj vyššie príjmy. Pre rozvoj jednotných roľníckych družstiev na Slovensku pamätá rozpočet 171 miliónmi Kčs. Minulý rok sa nám nepodarilo úplne a hlavne najúčelnejšie využiť prostriedky, rozpočtované štátom na urýchlenú a najmä čo najlacnejšiu výstavbu. Na našich jednotných roľníckych družstvách sa doteraz stavia draho. Nedostatočne sa využívajú miestne surovinové zdroje a miestne pracovné sily. K tomu ešte pristupuje veľká rozostavanosť stavieb. Tieto okolnosti bránia rastu poľnohospodárskej výroby na jednotných roľníckych družstvách. Ku koncu minulého roku bolo na jednotných roľníckych družstvách rozostavaných stavieb v hodnote 415 miliónov Kčs. Celková hodnota už dokončených stavieb činila k 31. decembru 1956 1.315,000.000 Kčs. Uznajte, súdružky a súdruhovia, že tých rozostavaných 415 miliónov je trochu mnoho.
Vážnym problémom zostáva elektrifikácia hospodárskych dvorov jednotných roľníckych družstiev. V roku 1957 zelektrifikuje sa 166 hospodárskych dvorov. Tým však nie sú kryté všetky požiadavky a novozaložené jednotné roľnícke družstvá ich ďalej zvyšujú. Uspokojenie týchto požiadaviek nie je zatiaľ možné vzhľadom na obmedzenú kapacitu Elektrovodu.
Značné prostriedky sa vynakladajú zo štátneho rozpočtu na pomoc slabo hospodáriacim jednotným roľníckym družstvám. Len na odborníkov, vysielaných na pomoc družstvám, počíta rozpočet so sumou 10 000 000 Kčs. V tomto roku bude treba rozpočtovanú sumu účelnejšie využiť. Práca vyslaných odborníkov bude musieť byť v budúcnosti viacej kontrolovaná, lebo nie všetci splnili svoje poslanie.