Osobitná pozornosť bola venovaná otázke predchádzania chorobám a úrazom, a to najmä zvýšenou pozornosťou prevencii a boju za ozdravenie životného a pracovného prostredia.
Výbor upozorňuje, že zdravotnícka osveta na dedinách nie je na potrebnej výške a zároveň na nutnosť zintenzívnenia boja proti alkoholizmu a najmä proti páleniu alkoholu na čierno.
Aj keď všetky uvedené nedostatky nemožno naraz odstrániť, predsa len možno s danými prostriedkami dosiahnuť viac ako dosiaľ, treba len zvýšiť úsilie všetkých zdravotníckych pracovníkov, zvýšiť ich odborno-politickú úroveň a hlavne zlepšiť organizáciu zdravotníckej práce.
Výbor konštatoval, že nový zákon o sociálnom zabezpečení sa v praxi uplatňuje a znamená značné zlepšenie dôchodkov i ostatnej sociálnej starostlivosti. V rozpočte na rok 1959 počíta sa aj s úlohami, ktoré vyplývajú z listu ÚV KSČ o ďalšom zvyšovaní životnej úrovne nášho ľudu. V roku 1958 zvýšila sa priemerná výška starobného a invalidného dôchodku proti roku 1955 zo 434 Kčs na 534 Kčs.
Právny výbor prerokoval kapitoly Slovenská národná rada, Úrad Predsedníctva Sboru povereníkov, Povereníctvo spravodlivosti, Povereníctvo vnútra a Povereníctvo štátnej kontroly.
Najzávažnejšie pripomienky poslancov boli pri prerokúvaní kapitoly Povereníctva štátnej kontroly, najmä v tom zmysle, aby sa zintenzívnila kontrola rozkrádania stavebného materiálu, hospodárenia národných výborov a hospodárnosti pripravovaných projektov, či už štátnej alebo individuálnej výstavby. Taktiež je potrebné, aby bola zameraná väčšia pozornosť na to, či sa dodržiavajú v predaji triedy tovaru, napr. pri zelenine a mäse. Bolo doporučené, aby si štátna kontrola všímala vývoj cien výtvarných diel a predaj gýčov.
V rozprave právneho výboru bolo jednomyseľne konštatované, že Slovenská národná rada ďalej zlepšila svoju činnosť. Vyzdvihnutá bola riadiaca práca užšieho predsedníctva. Bol vyslovený súhlas, že predsedníctvo kontroluje vykonávanie zákonov SNR a vyvinulo cennú iniciatívu k príprave osláv 15. výročia Slovenského národného povstania podľa návrhov kultúrneho a osvetového výboru.
Vyslovilo sa tiež uznanie, ako Sbor povereníkov podporuje rozvoj iniciatívy pracujúcich v rámci socialistickej súťaže a ako napomáha mládežnícke hnutie v závodoch.
Ďalej sa v rozprave konštatovalo, že justícia na Slovensku vcelku plní úlohy. Súdy by však mali hlbšie skúmať príčiny trestnej činnosti a viac pôsobiť na výchovu občianstva. Treba najmä vychovávať občanov cigánskeho pôvodu. Výbor sa zaujímal o činnosť sudcov z ľudu a ako ona pôsobí na prácu súdov.
Členovia výborov Slovenskej národnej rady, ktoré prerokúvali rozpočet Slovenska na rok 1959, venovali veľkú pozornosť všetkým kapitolám rozpočtu a v rozpravách vzniesli mnoho cenných pripomienok a návrhov.
Rozpočtované položky príjmov a výdavkov boli výbormi prijaté, pretože sa potvrdila ich správnosť.
Predkladaný návrh rozpočtu Slovenska na rok 1959 plne zabezpečuje finančné prostriedky pre rozvoj hospodárstva na Slovensku riadeného Sborom povereníkov, a tým i plnenie úloh vytýčených XI. sjazdom Komunistickej strany Československa na dovŕšenie socialistickej výstavby, a to na úseku hospodárstva a kultúrnych, zdravotníckych a sociálnych služieb.
Vážená Slovenská národná rada!
Menom hospodárskeho a rozpočtového výboru, ako i menom ostatných výborov Slovenskej národnej rady, ktoré rozpočtové kapitoly prerokúvali, navrhujem, aby Slovenská národná rada schválila návrh Sboru povereníkov na zákon Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1959, ako ho upravili výbory.
Predseda Benada:
Ďakujem poslancovi Mrázikovi za prednesenú zprávu.
Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda Déneš:
Pokračujeme v rokovaní.
K prejavu sa prihlásil podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Ján Marko. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Marko:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Pracujúci ľud našej vlasti s nadšením a obetavosťou úspešne plní úlohy vytýčené XI. sjazdom Komunistickej strany Československa.
Uskutočňovanie opatrení Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu na zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia priemyslu a stavebníctva, ako aj hospodárstva riadeného národnými výbormi, reorganizácia riadenia, zmeny v plánovaní a financovaní vytvorili predpoklady pre lepšie plnenie a rozpočtu a pomohli ešte viac rozvinúť tvorivú aktivitu pracujúcich.
Len pracujúci na Slovensku prijali v lanskom roku vyše 350 000 individuálnych a vyše 32 500 kolektívnych záväzkov z príležitosti XI. sjazdu Komunistickej strany Československa a 41. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Výrazom tejto aktivity pracujúcich je nielen dobré plnenie plánu rozvoja národného hospodárstva, ale aj priaznivé plnenie rozpočtu Slovenska.
Tieto úspechy v úsilí o dovŕšenie výstavby socializmu umožňujú prikročiť k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne pracujúcich, tak ako to vyplýva zo záverov celonárodnej diskusie k listu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
A opäť sú to výsledky rokovania XXI. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu a perspektívy vytýčené sedemročným plánom, ktoré vyvolali v našej vlasti nevídané nadšenie a oduševnenie. Pracujúci ľud našej republiky si plne uvedomuje, ako sú naše výsledky podmienené rastom sily a moci celého socialistického tábora, vzájomnou pomocou a spoluprácou všetkých socialistických krajín na čele so Sovietskym sväzom.
Práve doterajšie úspechy, bratská pomoc českej robotníckej triedy a nášho verného priateľa Sovietskeho sväzu a ľudovodemokratických krajín, ako aj užšia koordinácia plánov hospodárskeho rozvoja štátov socialistického tábora nám umožňujú pre rok 1959 a ďalšie roky vytýčiť si pri výstavbe Slovenska oveľa smelšie a náročnejšie úlohy.
Rozpočet Slovenska na rok 1959 vychádza z tejto skutočnosti. Úlohy, ktoré si v ňom ukladáme, zakladajú sa nielen na dobrých výsledkoch lanského roku, ale v plnej miere vyjadrujú možnosti nášho hospodárstva, opierajúc sa o ďalší rozvoj iniciatívy pracujúcich a ich účasť na riadení hospodárstva a správe štátu.
I
Plnenie úloh a výsledky hospodárenia v roku 1958
Objem výroby v priemyselných podnikoch riadených Sborom povereníkov vzrástol oproti roku 1957 o 12,5 %. Produktivita práce v priemysle sa zvýšila o 7,4 %, v stavebníctve o 10 %. Upevnila sa mzdová disciplína a zlepšil sa pomer medzi rastom produktivity práce a priemernými zárobkami. Plán zníženia vlastných nákladov sa vcelku splnil.
Dosiahnuté výsledky v priemyselnej výrobe nás však nemôžu celkom uspokojiť, lebo kvalita a skladba výroby nie vždy zodpovedali požiadavkám nášho hospodárstva.
Objem poľnohospodárskej výroby sa zvýšil len o 1,1 %. Zlepšil sa výkup poľnohospodárskych výrobkov. Oproti roku 1957 sa vykúpilo mlieka viac o 19 %, vajec o 13 %, jatočného hovädzieho dobytka o 3 % a cukrovej repy o 11 %. Významné úspechy sa dosiahli v rozširovaní členskej a pôdnej základne jednotných roľníckych družstiev. Socialistický sektor obhospodaroval ku koncu roku 1958 už 67 % všetkej pôdy.
Zatiaľ čo podiel celkovej priemyselnej výroby na Slovensku na priemyselnej výrobe ČSR v lanskom roku stúpol a robí 16,8 %, podiel poľnohospodárskej výroby na celoštátnej výrobe poklesol z 31,8 % v roku 1957 na 31,1 % v roku 1958.
K ďalšiemu rozvoju hospodárstva na Slovensku prispelo významnou mierou aj plnenie úloh v investičnej výstavbe. Hodnota prác v stavebno-montážnych organizáciách vzrástla v roku 1958 oproti roku 1957 o 10,1 %.
V roku 1958 uskutočnili sa investície v
hospodárstve riadenom Sborom povereníkov za |
4 mld. 356 mil. Kčs |
úsekoch riadených centrálne za |
2 mld. 387 mil. Kčs |
teda na Slovensku dovedna za |
6 mld. 743 mil. Kčs. |
Peňažné príjmy obyvateľstva vzrástli oproti roku 1957 o 3,6 %, pritom priemerná výška starobných dôchodkov zo zamestnaneckého pomeru vzrástla o 4, 7 %.
Ťažisko zabezpečovania proporcií bilancie peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva zostáva i naďalej vo výdavkovej časti, a to pri zabezpečovaní maloobchodného obratu, pri rozvoji platených služieb a v zbere úspor.
Plán maloobchodného obratu sa vcelku - zásluhou nadplánového plnenia u mimotrhových spotrebiteľov - splnil a dosiahol výšku 21 miliárd 315 miliónov Kčs. Plnenie maloobchodného obratu priemyselného tovaru zaostáva za plnením plánu maloobchodného obratu potravinárskeho tovaru.
Služby platené obyvateľstvom podniky miestneho hospodárstva nesplnili o 2,5 %, pritom však podiel výdavkov na služby z celkových výdavkov obyvateľstva v roku 1958 oproti roku 1957 mierne vzrástol.
Vklady obyvateľstva vzrástli oproti roku 1957 o 512 miliónov Kčs a dosiahli ku koncu roka stav 2 miliardy 331 miliónov Kčs.
Vývoj služieb Štátnej poisťovne sa na úseku životného a úrazového poistenia zlepšil. Počet osôb poistených v osobnom poistení sa oproti roku 1957 zvýšil o 25 %.
* * *
Úspešné plnenie plánovaných úloh hospodárstva riadeného povereníctvami a národnými výbormi prejavilo sa v priaznivých výsledkoch rozpočtu Slovenska za rok 1958. Rozpočet Slovenska sa splnil v príjmovej časti na 100,3 % a vo výdavkovej časti na 98,8 %, pričom národné výbory splnili príjmy na 114,7 % a výdavky na 101,3 %. Príjmy rozpočtu Slovenska robili v roku 1958 16 miliárd 139 miliónov Kčs, z toho príjmy národných výborov 1 miliardu 699 miliónov Kčs. Výdavky robili celkom 17 miliárd 424 miliónov Kčs, z toho výdavky národných výborov 9 miliárd 19 miliónov Kčs.
Plán dane z obratu a výkonov sa splnil na 101 %, hospodársky výsledok na 101,2 % a odvody ziskov na 98,8 %. Dane a poplatky platené obyvateľstvom sa splnili na 98,9 %, bez dane zo mzdy na 117,5 %.
Z výdavkov sa použilo na hospodárstvo 7 miliárd 945 miliónov Kčs, čo je 45,6 % z celkového objemu výdavkov, na kultúrne a sociálne opatrenia 8 miliárd 712 miliónov Kčs a na správu 767 miliónov Kčs.
Plnenie rozpočtu Slovenska v roku 1958 sa vyznačovalo rovnomernejším použitím rozpočtových prostriedkov. Naďalej sa zlepšovala finančná a rozpočtová disciplína.
Bilancia výsledkov plnenia úloh nášho hospodárstva za lanský rok končí teda úspešne. Dosiahlo sa rýchlejšie tempo, než určoval plán rozvoja národného hospodárstva a splnili sa aj úlohy rozpočtu Slovenska. Tieto výsledky davajú predpoklady pre priaznivé plnenie úloh roku 1959.
II
Rozpočet Slovenska na rok 1959
V návrhu rozpočtu Slovenska, ktorý predkladá Sbor povereníkov Slovenskej národnej rade, robia
príjmy |
15 mld. 668 mil. Kčs, |
z toho národné výbory |
1 mld. 799 mil. Kčs, |
výdavky |
17 mld. 525 mil. Kčs, |
z toho národné výbory |
9 mld. 429 mil. Kčs. |
Rozpočet Slovenska, ako je známe, nepodáva úhrnný obraz o hospodárskom a kultúrnom rozvoji Slovenska. Zahrňuje len úseky riadené slovenskými národnými orgánmi. Odvetvia hutného priemyslu a rudných baní, chémie, strojárenstva, železničnej a leteckej dopravy ako aj zahraničný obchod, viaceré rezorty a ústredné orgány sú zahrnuté príjmovou a výdavkovou časťou priamo do štátneho rozpočtu.
Skladba rozpočtu Slovenska sa oproti roku 1958 len máločo zmenila. Zmeny vyplývajú z ďalšej decentralizácie riadenia na národné výbory. Do rozpočtov národných výborov prešli krajské stavebné združenia, autoopravovne, bytové hospodárstvo, štátne projektové ústavy a učňovské školy. Vo vlastných rozpočtoch národných výborov sa výraznejšie prejavil aj presun právomoci na nižšie stupne národných výborov. Podiel okresných a miestnych národných výborov na hospodárskom a kultúrnom rozvoji obcí a okresov treba však ešte ďalej zvyšovať.
Objem príjmov rozpočtu na porovnateľnej základni vzrastá oproti roku 1958 o 997 miliónov Kčs, t. j. o 6,6 % a objem výdavkov o 1 miliardu 247 miliónov Kčs, t. j. o 7,8 %. Objem rozpočtov národných výborov sa v rokoch 1957-1958 v porovnaní s objemom v roku 1956 zvýšil o 4 miliardy 854 miliónov Kčs, t. j. o 106 %. V návrhu na rok 1959 objem rozpočtov krajov dosahuje sumu 9 miliárd 429 miliónov Kčs. Podiel výdavkov národných výborov na celkových výdavkoch rozpočtu Slovenska zvyšuje sa takto z 50,5 % v roku 1958 na 53,8 % v roku 1959.
Podľa nového spôsobu financovania rozpočet Slovenska určuje jednotlivým hospodárskym povereníctvam pevné odvody zisku a pevné prídely pre rozpočty národných výborov, ktoré kryjú svoje výdavky vlastnými príjmami len zhruba jednou pätinou.
A. Výdavky rozpočtu Slovenska na rok 1959
Z rozpočtových výdavkov je určené
na rozvoj hospodárstva riadeného Sborom povereníkov |
41,1 % |
na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia |
54,6 % |
na správu |
4,3 % |
1. Výdavky na investičnú výstavbu
V predloženom návrhu rozpočtu Slovenska a vo finančných plánoch podnikov sa určuje 5 miliárd 913 mil. Kčs na splnenie úloh v investičnej výstavbe.
V pláne financovania investičnej výstavby uplatňuje sa už nová metodika financovania.
Z celkového objemu investičných prostriedkov pripadá
na centralizovanú investičnú výstavbu, prieskumné a projektové práce |
1 mld. 236 mil. Kčs |
na decentralizovanú výstavbu, prieskumné a projektové práce |
4 mld. 413 mil. Kčs |
na nákup pozemkov, starších budov a základného stáda |
264 mil. Kčs. |
Na rozpočtové organizácie pripadá z objemu investičnej výstavby 3 miliardy 338 miliónov Kčs a na hospodárske organizácie 2 miliardy 575 miliónov Kčs. V rozpočte Slovenska sa zabezpečuje plná úhrada investičnej výstavby rozpočtových organizácií. Hospodárskym organizáciám sa uhradí z rozpočtu 909 miliónov Kčs, podniky uhradia 1 miliardu 589 miliónov Kčs z vytvorených vlastných zdrojov a 77 miliónov Kčs preklenovacím úverom. Národné výbory sa na celkovom objeme investičnej výstavby podieľajú sumou 3 miliardy 834 miliónov Kčs, t. j. 64,8 %.
V zmysle listu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a záverov k celonárodnej diskusii zvyšuje sa prídel prostriedkov na zrýchlenie bytovej výstavby. V tomto roku na štátnu bytovú výstavbu sa poskytuje z rozpočtu Slovenska 1 miliarda 164 miliónov Kčs. Má sa dokončiť 11 100 bytových jednotiek, čo je viac o 2777 bytových jednotiek ako v lanskom roku. Okrem toho predpokladá sa vystaviť v rámci drobnej bytovej výstavby 16 700 bytových jednotiek, na ktorú sa poskytne úver v sume 33 miliónov Kčs.
Previerka investičnej výstavby v lanskom roku ukázala, že základnou úlohou ostáva aj naďalej najprísnejšia hospodárnosť a ekonomická efektívnosť na základe novej techniky.
Vo zvyšovaní efektívnosti investičných prostriedkov nenastal zásadný obrat ani v roku 1958. Plán uvádzania základných fondov sa splnil len na 72 %, čo sa odrazilo na vzraste nežiadúcej rozostavanosti. Rozostavanosť na Slovensku oproti roku 1957 sa zvýšila o 1 miliardu 185 miliónov Kčs a oproti plánu 1958 o 2 miliardy 126 miliónov Kčs, takže dosiahla koncom roku 10,4 miliárd Kčs. Dnešná priemerná doba výstavby významných stavieb spôsobuje, že často aj novo vystavané objekty zaostávajú za technickým rozvojom výroby a treba ich ešte pred dokončením rekonštruovať.
Príčina nadmernej rozostavanosti je predovšetkým v samotnej stavebnej výrobe. Stavebné podniky v snahe ľahšie plniť ukazovatele plánu uprednostňovali v posledných rokoch začínanie objektov, avšak v ich dokončovaní hlboko zaostávali. Stavebné podniky Povereníctva stavebníctva mali koncom lanského roka o 786 rozostavaných objektov viac, než sa v pláne predpokladalo. Takýto stav vytvára neekonomické rozptýlenie materiálu, mechanizmov a ďalších výrobných prostriedkov, spôsobuje predlžovanie doby výstavby a zvyšuje vlastné náklady stavebno-montážnych organizácií. Na tomto nepriaznivom vývoji sa podieľajú aj investori, ktorí aj v roku 1958 rozptyľovali plánované prostriedky na nové aj neplánované stavby a nedostatočne sa starali o včasné uvádzanie základných fondov a kapacít do prevádzky. Stav základných fondov prevzatých od dodávateľov, avšak neuvedených do prevádzky, sa oproti roku 1957 zvýšil o 176 miliónov Kčs a koncom roka robil 1 miliardu 861 miliónov Kčs.
Významným materiálovým zdrojom zvyšovania efektívnosti je dokonalejšie využívanie základných fondov a systematická modernizácia závodov a zariadení. Vo všetkých odvetviach, výrobno-hospodárskych jednotkách, podnikoch a závodoch a na každom pracovisku treba sústavne vyhodnocovať využitie výrobných kapacít z hľadiska smennosti, využitia výrobných plôch, pracovného času a pod.
Pri takomto vyhodnocovaní hlavne rekonštrukcie a modernizácie treba zabezpečiť lacnejšiu, kvalitnejšiu a rýchlejšiu výrobu a odstraňovať úzke miesta, ktoré brzdia ďalší rozvoj. Ako je známe, zvyšovanie výroby obuvi v Partizánskom je závislé od zvýšenia kapacity koželužní v Bošanoch. Dostavba tejto koželuzne zaostáva a tým výroba spodných usni je nižšia ročne o 700 tisíc kg. Z tohto množstva spodných usni možno vyrobiť milión 800 tisíc párov obuvi. Podobné zaostávanie rekonštrukcie výrobných zariadení v sklárňach v Utekáči spôsobuje nižšiu výrobu o 25 miliónov žiarovkových baniek ročne.
Produktívnym jadrom každej investície sú stroje a technologické zariadenie, keďže stavby majú len funkciu pomocnú. Jednako v investičnej výstavbe sa význam budov pre výrobu značne preceňuje, zatiaľ čo otázkam strojného vybavenia sa venuje menej pozornosti. V skutočnosti však u nás podiel stavebných investícií značne prevažuje nad investíciami do strojného zariadenia.
Ani v roku 1958 sa podiel strojov na celkovom objeme investícií podstatne nezlepšil a stále ešte nezodpovedá požiadavkám efektívnosti investičnej výstavby. Je preto veľmi závažným a neuspokojivým zjavom, keď pri tom všetkom zostávajú v podnikoch a závodoch dodané stroje nevyužité. Objem nezmontovaných strojov dosiahol k 1. januáru 1959 hodnotu temer 360 miliónov Kčs. Riaditelia podnikov by si mali uvedomiť, že takto okrem znehodnocovania výsledkov práce strojárenských závodov ochudobňujú aj celú našu spoločnosť o ďalšie prírastky výroby.
Príkladov takejto malej starostlivosti, prípadne aj nezodpovednosti je nadostač. V Západoslovenských tlačiarňach sú dlhší čas nenamontované stroje zo zahraničia v hodnote 700 tisíc Kčs, v Polygrafických závodoch nezmontovali ofsetový stroj, rýchlorezací stroj, poloautomatickú niťošičku, v Bavlnárskych závodoch v Ružomberku zostávajú nevyužité bavlnárske vretená zo Sovietskeho sväzu, v Západoslovenských tehelniach ležia ladom stroje v hodnote vyše 3 mil. Kčs už pár rokov a podobne aj v iných podnikoch a závodoch.
Tieto príklady dokazujú, ako je potrebné dôsledne zabezpečiť výsledky celoštátnej konferencie o investičnej výstavbe. Napomáha tomu aj nový spôsob riadenia hospodárstva, ktorý zvyšuje záujem investorov na efektívnosti investícií a ktorý rozsah decentralizovanej investičnej výstavby stavia do závislosti od vytvorených vlastných zdrojov. Závod Západoslovenských nábytkárskych závodov v Galante správne pochopil, čo sa od zvýšenia efektívnosti investičnej výstavby očakáva. Za jeden rok urobil viac pre rozvoj výroby ako za predchádzajúce 4 roky. Vybudoval železničnú vlečku, dostaval sušiaci tunel pre urýchlenie povrchových a dokončovacích prác pri výrobe nábytku a urobil mnohé opatrenia na zlepšenie strojového parku. Týmito opatreniami zvýšil produktivitu práce o 50 %.
2. Výdavky na poľnohospodárstvo
Ústredný výbor Komunistickej strany Československa v liste o zvyšovaní životnej úrovne zdôraznil, a na zasadnutí, ktoré bolo v týchto dňoch, zvlášť vyzdvihol nutnosť sústavného zvyšovania poľnohospodárskej výroby, ako jednej z hlavných podmienok trvalého rastu životnej úrovne pracujúcich našej vlasti.
Pre rozvoj poľnohospodárskej výroby rozpočet Slovenska každoročne zabezpečuje značné prostriedky. V lanskom roku tieto výdavky robili dve a tri štvrtiny miliardy Kčs. V tomto roku rozpočet Slovenska určuje 2 miliardy 893 miliónov Kčs, čo je viac oproti lanskému roku o 5,3 %.
Rozpočty národných výborov predstavujú takmer 81 % z celkového rozpočtu kapitoly poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, čím sa zvýrazňuje zvyšujúci sa význam národných výborov na riadení a zabezpečovaní poľnohospodárskej výroby.
Najväčšia časť z celkových prostriedkov je určená na investičnú výstavbu, a to vo výške 832 miliónov Kčs. Neinvestičné prídely hospodárskym organizáciám rozpočtujú sa na rok 1959 vo výške 582 miliónov Kčs.
Neinvestičné prídely pre strojové a traktorové stanice sa rozpočtujú vo výške takmer 736 miliónov Kčs a predstavujú výkony vyše 5 miliónov priemerných hektárov poľnohospodárskych prác a 1 milión priemerných hektárov dopravy.
Na výdavky štátnych majetkov zabezpečuje sa v návrhu rozpočtu 649 miliónov Kčs, čo je oproti roku 1958 viac o 18 miliónov Kčs.
Na dotácie štátnym majetkom za realizované poľnohospodárske výrobky sa vynaloží 469 miliónov Kčs. Dotácie oproti roku 1958 sa zvyšujú o 32 miliónov Kčs v súlade so vzrastom realizovanej výroby, ktorá sa zvýši oproti roku 1958 o 5,7 %. Rozpočet na rok 1959 ukladá štátnym majetkom podstatne zlepšiť ich hospodárenie. Nákladovosť sa má oproti roku 1958 znížiť o 5,1 %. Keď túto úlohu štátne majetky splnia, dosiahnu zisk vo výške 90 miliónov Kčs.
Na pomoc jednotným roľníckym družstvám zabezpečuje sa v rozpočte ústredia a národných výborov spolu 414 miliónov Kčs. Jednotné roľnícke družstvá dostanú tak v roku 1959 143 miliónov Kčs vo forme odpisov z dlhodobých úverov a 171 miliónov Kčs ako príspevky na svojpomocnú investičnú výstavbu.
Aby sa v novoutvorených a ekonomicky slabších jednotných roľníckych družstvách zabezpečila dobrá organizácia výroby a správna evidencia, určuje sa v rozpočte Slovenska suma 11 miliónov Kčs na kádrovú pomoc. Tým sa umožní, aby asi 1000 výrobných, organizačných a účtovných pracovníkov pomohlo povzniesť výrobu v zaostávajúcich jednotných roľníckych družstvách.
Okrem uvedených priamych príspevkov a podpôr zabezpečujú sa jednotným roľníckym družstvám dlohodobé úvery v sume 617 miliónov Kčs. Značné finančné výhody získavajú jednotné roľnícke družstvá aj tým, že sa im poskytujú zľavy pri dodávkach umelých hnojív. V roku 1959 sa im poskytnú zľavy až do výšky 79 miliónov Kčs, čo je viac o 23 miliónov Kčs ako v roku 1958. Znížením cien stavebnomontážnych prác získajú jednotné roľnícke družstvá v roku 1959 ďalších 26 miliónov Kčs.
Okrem toho ďalšia finančná pomoc poskytuje sa jednotným roľníckym družstvám aj v sadzbách za práce strojových a traktorových staníc. Družstvá nahradzujú štátu len tri pätiny skutočných nákladov za vykonané práce.
Na rok 1959 sa ďalej zvyšujú výdavky z rozpočtu Slovenska na úseku poľnohospodárskeho školstva na národných výboroch. Zvýšenie výdavkov je v súlade so zvýšenými úlohami poľnohospodárskeho školstva na Slovensku. Počet žiakov výberových škôl sa zvýši v roku 1959 na 8400 žiakov. Ako nová úloha sú rozpočtované výdavky v sume 25 miliónov Kčs na 24 tisíc učňov v pestovateľsko-chovateľskom pomere.
Organizačne a ekonomicky silným družstvám sa umožní v tomto roku v súlade s ich požiadavkami nákup potrebných strojov. Družstvá môžu nakupovať nielen nové stroje, ale aj stroje od strojových a traktorových staníc. Strojové a traktorové stanice stanú sa v budúcnosti strediskami pre opravy a údržbu poľnohospodárskej mechanizácie, dôležitým strediskom poradenskej služby a budú účinne pomáhať pri zúrodňovaní pôdy a pri melioračných prácach.
Na zabezpečenie týchto úloh strojových a traktorových staníc sa v rozpočte určuje suma 968 miliónov Kčs.
Ako z uvedeného vidieť, prostriedky poskytnuté z rozpočtu Slovenska plne zabezpečujú aj v tomto roku rozvoj poľnohospodárstva. Plnenie úloh v poľnohospodárstve a hospodárne využitie týchto prostriedkov si však vyžaduje obrat v zabezpečovaní a riadení poľnohospodárskej výroby, v ďalšom rozvoji družstevnej základne a jej ekonomickom upevnení.
3. Výdavky na školstvo, kultúru, zdravotnícke a sociálne opatrenia
Súčasťou zvyšovania životnej úrovne pracujúcich je neustály rast rozpočtových výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia. V raste týchto výdavkov sa priamo odráža prehlbujúca sa starostlivosť strany a vlády o kultúrne, zdravotnícke a sociálne potreby pracujúcich.
Výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia dosahujú sumu 9 miliárd 568 miliónov Kčs, čo je 54,6 % všetkých výdavkov rozpočtu Slovenska. Oproti lanskému roku je to viac o 8,6 %. Rast týchto výdavkov je najlepším dôkazom toho, ako sa v plnom rozsahu uskutočňujú uznesenia XI. s jazdu Komunistickej strany Československa o ďalšom zvyšovaní životnej úrovne našich pracujúcich v praxi.
Výdavky na školstvo a kultúru sa plánujú v sume 2 miliardy 153 miliónov Kčs.
Ťažisko úloh školstva je na národných výboroch, čo je vyjadrené aj v samotnom rozpočte. Z celkových výdavkov na školstvo a kultúru pripadá na národné výbory 1 miliarda 769 miliónov Kčs, t. j. vyše 82 %.
Zvýšenými výdavkami na úseku školstva zabezpečuje sa predovšetkým ďalší rozvoj všeobecno-vzdelávacích škôl. Na jednu triedu rozpočtujú sa vecné výdavky v sume 4732 Kčs, čo je oproti roku 1958 viac o 53 Kčs. V investičných výdavkoch sa pamätá aj na úlohy súvisiace s predĺžením základného povinného vzdelania z 8 rokov na 9 v rokoch 1959-1961.
Značnými sumami sa zabezpečuje predškolská a mimoškolská výchova. V materských školách vzrastie počet detí o 5645, v družinách mládeže sa zvýši počet žiakov o 3779 a v školských jedálňach vzrastie počet stravovaných detí o 9514.
Na vysoké školy sa v návrhu rozpočtu Slovenska zabezpečuje suma 208 miliónov Kčs. Počet riadnych poslucháčov vzrastie o 1160 a počet poslucháčov mimoriadnych foriem štúdia o 2525. Zvýšená pozornosť sa venuje ubytovaniu a stravovaniu študentov. V roku 1959 sa počíta s tým, že viac než dve tretiny poslucháčov vysokých škôl sa ubytuje v študentských domovoch. Na štipendiá sa v rozpočte zabezpečuje 80 miliónov Kčs.
Výdavky na zdravotníctvo v roku 1959 predstavujú 1 miliardu 586 miliónov Kčs, z čoho pripadá na národné výbory 1 miliarda 444 miliónov Kčs, t. j. 91 %.
Zdravotnícke služby sa v roku 1959 ďalej rozšíria. Počet postelí v nemocniciach sa zvýši o 1128, t. j. o 5,1 % a plán výkonov o 336 tisíc ošetrovacích dní. V odborných liečebných ústavoch zvýši sa počet postelí o 854. Súčasne sa zvýši počet lekárskych miest o 220.
Neinvestičné výdavky na zdravotnícke služby na 1 obyvateľa na národných výboroch sa zvýšia z 307 Kčs v roku 1958 na 332 Kčs v roku 1959. Zvýšia sa aj výdavky na lieky, pričom treba dbať na ďalšie zhospodárnenie ich spotreby. V roku 1958 pripadalo z výdavkov na lieky na 1 obyvateľa 57 Kčs a v roku 1959 pripadá až 66 Kčs.
Hospodárenie s liekmi v roku 1958 sa zlepšilo, avšak aj na tomto úseku možno dosiahnuť ešte lepšie výsledky. Svedčí o tom príklad z okresu Senica nad Myjavou. V obci Osuške zorganizovali koncom lanského roku zber starých nepotrebných liekov. Celkove sa v obci nazbieralo vyše 10 kg upotrebiteľných liekov. Okresný národný výbor v Senici nad Myjavou vykonal aj ďalšie účinné opatrenia na zhospodárnenie výdavkov na lieky, čo sa prejavilo už aj v plnení rozpočtu na rok 1958.
So zdravotníckou starostlivosťou úzko súvisí stav pracovnej neschopnosti pre nemoc a úraz. Vďaka zvyšovaniu starostlivosti o zdravie pracujúcich a účinným opatreniam odborových orgánov proti zneužívaniu výhod nemocenského poistenia podarilo sa v roku 1958 znížiť pracovnú neschopnosť, čo znamená pre rozpočet Slovenska citeľnú úsporu.
Na úlohy dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia sa v rozpočte pamätá sumou 4 miliardy 217 miliónov Kčs, čo je 44 % z výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia.
V roku 1959 pribudne 40 tisíc dôchodkov a ich počet sa zvýši na 550 tisíc dôchodkov. Vzrastie najmä počet starobných dôchodkov. Priemerný mesačný starobný dôchodok zo zamestnaneckého poistenia sa zvýši z 535 Kčs v roku 1958 na 577 Kčs v roku 1959.
V roku 1959 bude v prevádzke už 87 ústavov sociálnej starostlivosti so 6832 posteľami, čo je oproti roku 1957 viac o 12,4 %. Ďalej sa umožňuje dôchodcom spoločné kvalitné stravovanie za minimálny poplatok.
4. Výdavky na správu
Výdavky na spavú a súdy sa rozpočtujú v sume 751 miliónov Kčs, z čoho pripadá na národné výbory 543 miliónov Kčs. Podiel týchto výdavkov na celkových rozpočtových výdavkoch každoročne klesá; v roku 1956 bol 5,5 %, v roku 1957 4,9 %, v roku 1958 4,4 % a v roku 1959 4,3 %. Úspora v porovnaní s rozpočtom na rok 1958 predstavuje 26 miliónov Kčs.
Dôsledné uplatnenie zásad pre zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia a nová metodika plánovania a financovania vytvára priaznivé podmienky pre ďalšie zhospodárnenie správneho aparátu. V tejto súvislosti sa ukazuje, akou veľkou príťažou pre zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia sú zvyšky starého štýlu práce v riadiacich orgánoch. To zapríčiňuje neúmerne veľký písomný styk a zasahovanie do právomoci výrobno-hospodárskych jednotiek. Neriešia sa pritom základné otázky príslušného odvetvia, združenia a podnikov.
Úlohou preto zostáva ďalej skvalitňovať štátny aparát ako dôležitý článok v riadení národného hospodárstva. Na základe získaných skúseností z novej organizácie a z nových metód práce treba pokračovať v znižovaní výdavkov naň vynakladaných.
B. Príjmy rozpočtu Slovenska
V predkladanom návrhu rozpočtu Slovenska na rok 1959 sú príjmy 15 miliárd 667 miliónov 896 tisíc Kčs. Na príjmoch rozpočtu Slovenska sa podieľajú príjmy od socialistického sektora 81 %, príjmy od obyvateľstva 14,7 % a príjmy z dôchodkového poistenia a z funkčnej a správnej činnosti 4,3 %.
Navrhovaná výška príjmov rozpočtu Slovenska na rok 1959 vyjadruje podstatné využitie rezerv hospodárstva riadeného Sborom povereníkov a vychádza z rastu výroby v priemysle o 8,2 %, zvýšenia produktivity práce o 5,4 %, zníženia vlastných nákladov o 1,7 % a z rastu maloobchodného obratu o 5,3 %. V stavebníctve sa vychádza z rastu stavebných prác o 11,7 % a zo zvýšenia produktivity práce o 8,9 %.