Zpravodajom je poslanec Číž.
Dávam mu slovo.
Zpravodaj posl. Číž:
Vážené súdružky
a súdruhovia poslanci! Dovoľte, aby som na dnešnej
schôdzi Národného zhromaždenia predložil
vládny návrh Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou
o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych,
rodinných a trestných, ktorá bola podpísaná
v Prahe dňa 2. novembra 1961.
Táto zmluva tvorí časť
čs.-maďarského zmluvného systému,
ktorý je významnou súčasťou neustále
sa rozvíjajúcich celkových vzťahov medzi
oboma našimi socialistickými štátmi. Pri
tejto príležitosti by som rád pripomenul úspešný
vývoj týchto vzťahov.
Základným dokumentom,
ktorý upravuje vzájomné vzťahy medzi
Československom a Maďarskom, je zmluva o priateľstve,
spolupráci a vzájomnej pomoci, podpísaná
dňa 16. apríla 1949 v Budapešti.
Neustále sa rozšírujúca
a prehĺbujúca spolupráca oboch zemí
našla menovite po r. 1956 výraz v početnej
vzájomnej výmene straníckych a vládnych
delegácií.
Návšteva našej delegácie,
vedená s. Širokým, v Budapešti v novembri
1956 ako po stránke vnútropolitickej tak i medzinárodnej
významne podporila maďarskú revolučnú
robotnícko-roľnícku vládu i znovu sa
organizujúcu MSRS a podstatne prispela k oživeniu
vzájomných stykov.
Na pozvanie ÚV KSČ
a vlády ČSSR navštívila v decembri 1958
našu zem maďarská stranícka a vládna
delegácia, vedená s. Münnichom a Marosánom.
Pre ďalší rozvoj našich vzájomných
vzťahov bola veľmi významná návšteva
I. tajomníka ÚV MSRS s. Kádára vo
februári 1959 v ČSSR.
V novembri 1959 navštívila
Československo delegácia maďarského
parlamentu, vedená predsedom Štátneho zhromaždenia
MĽR s. Sándorom Rónaiom. Táto delegácia
nadviazala na už dlhšiu dobu sa rozvíjajúcu
výmenu skúseností, ktorá bola započatá
návštevou delegácie nášho Národného
zhromaždenia, vedená s. Fierlingrom v r. 1957 v Maďarsku.
Naša parlamentná delegácia navštívila
Maďarskú ľudovú republiku opäť
v minulom roku.
Na pozvanie I. tajomníka ÚV
MSRS s. Jánosa Kádára a predsedy prezidiálnej
rady MĽR s. Istvána Dobiho sa uskutočnila v
dňoch 20. - 24. februára m. r. priateľská
návšteva prvého tajomníka ÚV
KSČ a prezidenta ČSSR s. Antonína Novotného
a jeho doprovodu v Maďarskej ľudovej republike.
V spoločnom prehlásení
vedúcich štátnikov našich zemí,
vydanom na záver návštevy sa odráža
vrelé a priateľské ovzdušie, ktorým
bol nadchnutý pobyt, cesta po vidieku i všetky jednania.
Spoločné prehlásenie sa takto stalo novým
dokumentom priateľstva oboch zemí a poskytuje im nové
a širšie možnosti rozvoja spolupráce vo
všetkých oblastiach.
Na úseku zahraničnej
politiky si obe strany poskytovali časté konzultácie
a ČSSR vždy významne podporila MĽR pri
upevňovaní medzinárodného postavena,
najmä v OSN pri prejednávaní provokačnej
tzv. "Maďarskej otázky".
V zahraničnom obchode MĽR
zaujíma ČSSR druhé miesto. Objem vzájomnej
výmeny tovarov neustále rastie. Vzájomná
výmena tovarov v r. 1959 dosiahla už trojnásobku
objemu z r. 1949.
Taktiež na úseku kultúrnom
sa zdarne rozvíjali vzťahy a prispievali k vzájomnému
poznávaniu kultúr našich národov. V
plánoch kultúrnych stykov od r. 1956 bolo dôsledne
dbané tiež o to, aby československá
kultúra, umenie, veda a osveta účinne pomáhali
zdravým silám maďarskej kultúry v ich
boji proti ideologickým následkom kontrarevolúcie.
Medzi ČSSR a MĽR existuje
systém zmlúv a dohôd, ktoré upravujú
prevážnu časť oblasti čs.-maďarských
vzťahov.
Od r. 1949 - po ratifikácii
zmluvy o priateľstve, spolupráci a o vzájomnej
pomoci - boli podľa zásad vyplývajúcich
z nových vzťahov oboch našich štátov
zásadne vyriešené majetkoprávne otázky,
ktoré zostali z minulosti, tzv. Štrbským protokolom
a do r. 1960 uzavreté všetky základné
zmluvy a dohody, medzi nimi i zmluva o právnej pomoci v
občianskych a trestných veciach.
Doteraz platná úprava
uvedených záležitostí je teda obsiahnutá
v tejto zmluve, ktorá bola podpísaná dňa
6. marca 1951. Od tej doby doznal však právny poriadok
obidvoch štátov podstatných zmien, vyplývajúcich
z pokračujúcej výstavby socializmu a rada
ustanovení zmluvy zastarala a bola prekonaná. Javilo
sa už dlhšiu dobu účelným, prispôsobiť
úpravu vzájomných právnych vzťahov
súčasného stavu právneho poriadku
v oboch zemiach a na zásadách, uplatnených
v najnovších zmluvách tohto typu, uzavieraných
medzi štátmi socialistického tábora.
Nová úprava odstraňuje
v ďalej naznačených smeroch nedostatky doterajšej
zmluvy, vychádza zo zásad uplatnených už
v novších zmluvách tohto druhu uzavieraných
medzi štátmi svetovej socialistickej sústavy
(napríklad v našich zmluvách o právnej
pomoci s SSSR, PĽR, NDR, RĽR) a má prehľadnú
systemizáciu a vhodné usporiadanie riešených
otázok. To usnadní používanie zmluvných
ustanovení v praxi a prispeje k ešte väčšiemu
utuženiu priateľských vzťahov a vzájomnej
spolupráce medzi obidvoma socialistickými zemiami.
Vo svojej zpráve by som chcel
upozorniť na najvýznamnejšie zmeny a doplňky
v novej zmluve oproti pôvodnej úprave, tak ako ich
obsahujú jednotlivé časti textu.
Nová Zmluva je rozdelená
na štyri časti.
V prvej časti (články
1 - 15), ktorá obsahuje obecné ustanovenia, dochádza
napr. k týmto zmenám.
Doteraz prislúchala občanom
a právnickým osobám jednej strany právna
ochrana len pred súdmi druhej zmluvnej strany.
Teraz bude prislúchať
táto ochrana občanom a právnickým
osobám i pred inými orgánmi, ktoré
pôsobia v občianskych, rodinných a trestných
veciach ako napríklad pred štátnym notárstvom,
rozhodcovskými orgánmi na závodoch, pred
orgánom starostlivosti o mládež NV a pod. (čl.
1).
Doteraz si poskytujú navzájom
právnu pomoc len súdy. Nabudúce si budú
poskytovať právnu pomoc súdy, prokuratúry,
štátne notárstva a iné orgány
činné v občianskych, rodinných a trestných
veciach. Pritom sa budú súdy, prokuratúry
a štátne notárstva stýkať navzájom
priamo, kdežto ostatné orgány činné
vo veciach občianskych, rodinných a trestných,
prostredníctvom súdov (čl. 2 a 3).
Poskytovanie informácií
o právnych otázkach je doteraz obmedzené
len na zprávy o právnych predpisoch.
Poskytovanie informácií
sa rozšíruje i na právnu prax orgánov
činných vo veciach občianskych, rodinných
a trestných, čo umožňuje zoznámiť
sa najmä i s judikatúrou a s podrobnejšími
prevádzacími predpismi a smernicami orgánov
druhej zmluvnej strany (čl. 12).
Podpisy na listinách overené
podľa predpisov jednej zmluvnej strany nepotrebujú
na území druhej zmluvnej strany ďalšieho
overenia. Listiny, ktoré sú považované
na území jednej zmluvnej strany za verejné,
majú taktiež na území druhej strany
dôkaznú moc verejných listín (čl.
15).
II. časť - veci občianske
a rodinné (články 16 - 63), sa rozdeľujú
na sedem oddielov. Taktiež v tejto časti dochádza
k dôležitým úpravám.
Spôsobilosť k právam
a právnym úkonom sa riadi právnym poriadkom
zmluvnej strany, ktorej je občanom táto osoba. U
právnickych osôb rozhoduje právny poriadok,
podľa ktorého takáto osoba vznikla (oddiel
1, čI. 16).
Oddiel 2. (články 18
- 27) pojednáva o veciach rodinných.
Vo veciach manželských,
o ktorých sa tiež jedná v tomto oddieli, boli
doteraz stanovené len podmienky, za akých je možno
uznať rozhodnutie na území druhej zmluvnej
strany.
V novej úprave sa stanoví,
ktorým právnym poriadkom sa riadi rozvod a uvádza
sa, že pre riadenie sú príslušné
súdy oboch zmluvných strán. Ak majú
manželia rôznu štátnu príslušnosť,
sú príslušné súdy oboch strán
a pritom sa riadi právnym poriadkom svojho štátu.
Obdobne je upravené riadenie i v ostatných manželských
veciach. Tým sa odstraňuje rada nejasností
a pochybností, ktoré sa dosiaľ v praxi vyskytovali
(čl. 20).
Vyživovacia povinnosť sa
riadi právnym poriadkom oprávnenej osoby. Príslušný
je súd z tej strany, na území ktorej má
oprávnená osoba bydlisko (čl. 23).
Ustanovenia o osvojení boli
prispôsobené našej vnútroštátnej
úprave. Taktiež podrobnejšej a vnútroštátnej
úprave sú prispôsobené ustanovenia
o poručenstve a opatrovníctve (čl. 24 - 27).
V oddiele 3. (článok
28 a 29) je stanovená forma právnych úkonov
vo veciach majetkových a sú upravené otázky
cených práv k nemovitostiam.
V dedických veciach (oddiel
4., články 30 - 39), sú spresnené
a doplnené doterajšie ustanovenia, bez toho aby tu
dochádzalo k vecnej zmene.
V oddiele 6. (články
45 - 61) je novým ustanovením zabezpečené
uznanie a výkon rozhodnutí rozhodcovských
súdov (čl. 47) a zaistená vykonateľnosť
súdnych zmierov (čl. 54).
Taktiež je zaistené vydanie
vecí alebo odovzdanie peňažitých čiastok
podľa predpisov platných pre vývoz vecí
alebo pre odovzdanie peňažitých čiastok,
pričom budú prednostne vybavované opatrenia
v prospech maloletých osôb (čl. 60).
V časti III. (články
64 - 84) sú ustanovenia o úprave právnych
vzťahov vo veciach trestných, t. j. ustanovenia o
vydávaní a prevoze osôb, o prevzatí
trestného riadenia, o oznámení výsledkov
trestného riadenia, o dodaní osôb vo väzbe,
o vydaní vecí a o zdeľovaní odsúdenia.
Časť IV. (články
85 a 86) obsahuje záverečné ustanovenia.
Zmluva vstúpi v platnosť
po uplynutí 30 dní od výmeny ratifikačných
listín, ktorá bude prevedená v Budapešti.
Zmluva bola zjednaná na päť
rokov počínajúc dňom vstupu v platnosť
a jej platnosť sa bude predlžovať vždy na
obdobie ďalších päť rokov, pokiaľ
ju žiadna zo zmluvných strán nevypovie šesť
mesiacov pred uplynutím práve prebiehajúceho
obdobia.
Zmluva medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou
o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych,
rodinných a trestných je pravotvornou zmluvou a
vyžaduje podľa článku 42 a podľa
článku 62 odsek 1 bod 1 Ústavy súhlasu
Národného zhromaždenia a ratifikácie
prezidentom republiky.
Zahraničný výbor
prejednal vládny návrh Zmluvy na svojej schôdzke
dňa 13. apríla 1962 a jednomyseľne doporučil,
aby Národné zhromaždenie vyslovilo so zmluvou
medzi ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou o úprave
právnych vzťahov svoj súhlas. (Potlesk).
Podpredseda NZ Valo:
Hlási sa niekto o slovo? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási,
môžeme hlasovať.
Ak nebudú námietky,
dám hlasovať na základe prednesenej zpravodajskej
zprávy.
Sú námietky proti tomuto
spôsobu hlasovania? (Neboli.)
Nie sú.
Kto teda súhlasí, aby
Národné zhromaždenie Československej
socialistickej republiky vyslovilo podľa článku
42 ústavy súhlas so Zmluvou medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou
o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych,
rodinných a trestných, ktorá bola podpísaná
v Prahe dňa 2. novembra 1961, nech zdvihne ruku. (Deje
sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Ďakujem. Tým Národné
zhromaždenie túto zmluvu jednomyseľne schválilo.
Tým je vybavený druhý
bod programu.
Posledným bodom programu je
3. Zpráva predsedy Národného
zhromaždenia podľa čl. 60 odst. 2 ústavy
o vydaných zákonných opatreniach predsedníctva
Národného zhromaždenia.
Vážené súdružky,
súdruhovia poslanci! Nákup poľnohospodárskych
výrobkov má významný, ba môžeme
povedať veľmi citlivý úkol v našom
hospodárstve. Veď od jeho správneho vykonávania
závisí do určitej miery dobré i rovnomerné
zásobovanie obyvateľstva poľnohospodárskymi
produktami.
Až doteraz starostlivosť
o plnenie nákupu poľnohospodárskych výrobkov
a riadenie nákupných podnikov bola v právomoci
Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva, ktorého hlavným poslaním
je riadenie poľnohospodárskej výroby a riešenie
ťažkostí v poľnohospodárskej výrobe,
čo je samo o sebe obrovská úloha. Vzhľadom
k tomu bola otázkam zaisťovania výkupu venovaná
menšia pozornosť. Ukázalo sa preto účelné
vyčleniť túto agendu do samostatného
ústredného orgánu.
Za týmto účelom
prijalo predsedníctvo Národného zhromaždenia
na svojej schôdzke, konanej dňa 11. apríla
1962 zákonné opatrenie, ktorým sa zriaďuje
samostatný ústredný orgán - Ústredná
správa poľnohospodárstva pri predsedníctve
vlády. Ústredná správa bude riadiť
a kontrolovať poľnohospodárske nákupné
a zásobovacie podniky v celom rozsahu ich doteraz vykonávanej
činnosti. Zriadenie tohto ústredného orgánu
umožní centrálnym orgánom účinnejšie
riadiť prácu národných výborov
a nákupných organizácií pri plnení
úloh nákupu.
Na svojej schôdzi, konanej
dňa 11. mája 1962 prejednalo a schválilo
predsedníctvo Národného zhromaždenia
zákonné opatrenie o začlenení akadémie
poľnohospodárskych vied do Československej
akadémie vied.
Pri plnení hospodárskych
úloh ako v priemysle, tak aj v poľnohospodárstve
pripadá významná úloha vede. Ak majú
byť tieto úlohy zvládnute úspešne,
treba dosiahnúť sústredenie všetkých
vedeckých síl tak, aby základný teoretický
výskum bol sústredený do jedného centra.
Doterajšie rozdelenie úloh medzi Československou
akadémiou vied a Československou akadémiou
poľnohospodárskych vied - takéto sústredenie
vedeckého bádania neumožňovalo.
Preto uvedeným zákonným
opatrením dochádza k začleneniu Československej
akadémie poľnohospodárskych vied do Československej
akadémie, pričom poľnohospodársky výskum
rezortného významu bude podriadený Ministerstvu
poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva.
Súdružky a súdruhovia
poslanci,
v stručnosti som vám
vylíčil zmysel a obsah zákonných opatrení
predsedníctva Národného zhromaždenia,
na ktorých sa uznieslo na svojich schôdzkách
dňa 11. apríla a 11. mája t. r. a ktoré
vám dnes podľa článku 60 odst. 2 Ústavy
predkladám z poverenia predsedníctva Národného
zhromaždenia na schválenie.
Má niekto nejaká návrhy,
pripomienky alebo dotazy ku zpráve, ktorú som predniesol?
(Nikto.)
Nemá. Pristúpime teda
k hlasovaniu.
Navrhujem, aby sme o schválení
obidvoch zákonných opatrení predsedníctva
Národného zhromaždenia hlasovali naraz. Sú
nejaké námietky proti tomuto spôsobu hlasovania?
(Neboli.)
Nie sú. Kto teda súhlasí
so zákonnými opatreniami predsedníctva Národného
zhromaždenia, ktoré sú uvedené v predložených
písomných zprávach predsedníctva Národného
zhromaždenia, a to
so zákonným opatrením
č. 40 Zb. z 11. apríla 1962 o zriadení Ústrednej
správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov,
a so zákonným opatrením
č. 47 Zb. z 11. mája 1962 o zaclenení Čs.
akadémie poľnohospodárkych vied do Čs.
akadémie vied, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Ďakujem. Tým Národné
zhromaždenie jednomyseľne schválilo podľa
čl. 60 odst. 2 ústavy uvedené zákonné
opatrenia a prejednalo tretí bod programu.
Tým sme prejednali program
schôdze.
Končím schôdzu.