Pátek 12. dubna 1963

Důležitým pomocníkem zvláště v letošních jarních pracích se nám musí stát socialistická soutěž. Máme dobré zkušenosti ze soutěže na základě výzev vybraných jednotných zemědělských družstev a státních statků, jejichž závazky slouží jako vzorové příklady pro prohloubení socialistické soutěže v ostatních zemědělských závodech. Chceme v této praxi pokračovat.

Nyní na nové okresní výrobní správy čeká "křest ohněm". Letošní mimořádná zima a opožděný příchod jara si vynucují, aby jarní práce byly provedeny v podstatně kratší době než jindy. Přitom se nesmí zhoršit kvalita prací.

Je proto nutno, aby za této situace nejenom výrobní instruktoři, ale prakticky všichni odborníci, kteří mohou pomoci při zajišťování jarních prací, pomohli v zemědělských závodech. To platí jak o výrobních správách, tak i o našem ministerstvu. Jistě nám pomohou i soudruzi z Ústřední správy nákupu a nákupních organizací. Z našeho ministerstva jsme již vyslali řadu pracovníků, kteří již působí několik dní v okresech. S radostí mohu konstatovat, že se nám prakticky ve všech okresech rozeběhly i výrobní správy. Například výrobní instruktoři výrobních správ v okrese Louny, Teplice, Klatovy, Lučenec, Prievidza a další pracují již více než 14 dnů přímo v zemědělských závodech. Musíme dosáhnout toho, aby se do zajišťování jarních prací mnohem více zapojili pracovníci našich STS, neboť jde o to, abychom za pomoci komplexně mechanizovaných čet a brigád, za pomoci dobré péče o stroje a jejich bezporuchový provoz, zvládli včas a kvalitně jarní práce.

Jsme si vědomi, že pravé jarní počasí jsme měli teprve tento týden. A to naši družstevníci a pracovníci státních statků plně využívají. Situace ukazuje, že za tyto dny pokročily jarní práce o velký kus. To ovšem neznamená, že jsme spokojeni a že vše v pořádku probíhá.

Očekáváme také a věříme, že nám národní výbory svými aktivisty pomohou při kontrole průběhu prací, při odhalování nedostatků, abychom mohli včas na potřebných místech zasáhnout a zvládnout úkoly, které máme.

Soudruzi, závěrem bych chtěl říci několik slov ještě k jedné otázce. Mezi velmi náročné úkoly patří péče o zlepšení a rovnoměrné plnění nákupu živočišných výrobků ve druhém a dalších čtvrtletích. Ukazuje se, že se snižuje výkup masa, i když se pomalu lepší situace v dodávkách mléka a podstatně se lepší dodávka vajec. Otázku výkupu je třeba stále sledovat. Nákupní závody uzavřely se zemědělskými závody závazné dohody o vyšší dodávce živočišných výrobků za nakoupená krmiva od státu. Výrobní správy za účinné pomoci stranických orgánů a organizací musí nyní soustavně sledovat plnění uzavřených dohod, poskytovat zemědělským závodům a nákupním organizacím soustavnou pomoc ták, aby přidělená krmiva byla efektivně využita a nedocházelo ke ztrátám a zneužívání.

V letošním roce nás čekají náročné úkoly při zajišťování plánu zemědělské výroby. Jsem přesvědčen, že zemědělské závody za účinné pomoci výrobních správ, za podpory stranických orgánů, našeho ministerstva a všech národních výborů budou podstatně lépe plnit úkoly ve výrobě a nákupu než dosud, a že dají na stůl pracujících více rostlinných a živočišných produktů. A to je také hlavní smysl nového způsobu řízení, ke kterému po schválení předloženého zákona přistoupíme. Bude to k prospěchu našich rolníků i dělníků a všech pracujících. Letos máme v podstatě dobře připraveny podmínky pro zajištění výroby. Věřím, že nová organizace k tomu také podstatně přispěje. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger: Děkuji soudruhu ministrovi za jeho výklad.

Nyní se do rozpravy přihlásil posl. Perkovič. Dávám mu slovo.

Posl. Perkovič: Vážené súdružky - súdruhovia poslanci!

Naše Národné zhromaždenie dnes prerokováva veľmi významný vládny návrh zákona, ktorý bude mať veľký význam nielen z hľadiska ďalšieho rozvoja našej poľnohospodárskej výroby - ale aj celého národného hospodárstva.

Úlohy vytýčené na XII. sjazde KSČ - vyrovnať úroveň poľnohospodárstva na úroveň priemyslu do roku 1970 kladie najmä v tomto období na naše poľnohospodárstvo veľké nároky. Návrh zákona o organizácii riadenia poľnohospodárstva vo svoj ej podstate znamená zásadný prevrat v doterajšom spôsobe - keď riadenie poľnohospodárskych podnikov nebolo dostatočne koordinované a dochádzalo k rôznorodým vplyvom na rozvoj JRD a ŠM.

Vychádzajúc zo skúseností po uplatňovaní vládneho uznesenia č. 52/62 sa prejavovala značná roztrieštenosť v riadení poľnohospodárskej výroby, nakoľko JRD a ŠM boli usmerňované viacerými odvetvovými odbormi KNV a ONV. Teda sledované ciele týmto uznesením zainteresovať celý NV k pomoci poľnohospodárstvu sa nedosiahli.

Odborní pracovníci podle tohto vládneho uznesenia sa mali viac podielať na konkrétnom riadení a pomoci priamo na JRD a ŠM - avšak v dôsledku roztrieštenosti riadenia v aparáte KNV a ONV dochádzalo k tomu, že sa viac zapodievali riešením niektorých otázok administratívneho charakteru. Metódy práce pri komplexnom zabezpečovaní poľnohospodárskej výroby sa v podstate nezmenili.

Doterajšie riadenie malo v období kolektivizácie našej dediny svoje opodstatnenie a zohralo svoju pozitívnu úlohu. V tomto období bol jediný možný spôsob každodenného operatívneho riadenia cestou národných výborov.

Treba povedať, že prijatie socialistickej ústavy v roku 1960 v našom Národnom zhromaždení mohlo sa uskutočniť vďaka prevedeniu socialistických premien na našej dedine, na ktorých sa v rozhodujúcej miere podielali pod vedením našej strany národné výbory. Nebola to ľahká práca prekonávať veľmi zažité súkromno-vlastnícke vzťahy medzi našimi roľníkmi a predsa popri zabezpečovaní iných hospodárskych úloh - sa nám podaril tento proces úspešne previesť.

V masovopolitickej práci národné výbory dosiahli teda výsledky, ktoré od nich strana očakávala. No pri ďalšom riadení socialistického poľnohospodárstva z hľadiska upevňovania JRD a ŠM - z hľadiska riešenia zložitých ekonomických problémov JRD a ŠM práca národných výborov sa už tak nedarila.

V súčasnej dobe, keď nastupujeme do ďalšieho obdobia, ktoré bude charakterizované podstatným rozvojom výrobných síl v poľnohospodárstve za súčasného zbližovania obidvoch foriem socialistického vlastníctva JRD a ŠM - je správne, že pristupujeme k novej forme riadenia poľnohospodárskej výroby.

Ďalej - významná politicko-ekonomická úloha vytýčená XII. sjazdem KSČ - vyrovnať do roku 1970 úroveň poľnohospodárstva na úroveň priemyslu - tiež presahuje možnosti národných výborov a je správne, že túto úlohu budú plniť nové riadiace orgán, priamo riadené ministerstvom a vybavené komplexnou právomocou v plánovaní, financovaní, investičnej výstavbe a materiálno-technickom zásobovaní.

Uznesenie XII. sjazdu KSČ a uznesenie ÚV KSČ zo dňa 3. apríla 1963 o vytvorení okresných poľnohospodárskych výrobných správ bolo preto prijaté veľmi kladne socialistickými poľnohospodárskymi závodmi, pretože očakávajú účinnejšiu politickú a odbornú pomoc.

Pripravovaná organizačná štruktúra okresných poľnohospodárskych výrobných správ a kritéria pre jej kádrové obsadenie dávajú plné predpoklady ku riešeniu základných problémov socialistických poľnohospodárskych závodov - či už po stránke výrobnej, ekonomickej, plánovacej a prevádzkovej a týmto sa toto riadenie stane účinnejšie.

Vážená súdružky, súdruhovia poslanci.

Považujem za dôležité rozviesť postavenie národných výborov a to najmä okresných a miestnych v novej sústave riadenia poľnohospodárstva.

Nové opatrenia na jednej strane rušia povinnosti a úlohy národných výborov v priamom riadení poľnohospodárskej výroby - ale na druhej strane nezbavujú národné výbory zodpovednosti za rozvoj poľnohospodárskej výroby ako celku.

Ako ďalej zamerať prácu národných výborov v nových podmienkach riadenia poľnohospodárskej výroby, to nám jednoznačne ukazuje uznesenie ÚV KSČ zo dňa 2.-3. apríla t.r. k prestavbe riadenia poľnohospodárskej výroby.

Zostáva skutočnosťou, že národné výbory budú ešte stále zodpovedať za riadenie a rozvoj značného počtu odvetví hospodárstva a služieb a okrem toho zostane ich povinnosťou sledovať celkový vývoj hospodárstva, životnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva a budú spracovávať i návrhy na celkové využitie miestnych zdrojov a podmienok svojich obcí, okresov a krajov.

Pokiaľ ide o charakter hospodárstva, ktoré národné výbory riadia, je ono zamerané hlavne na poskytovanie a uspokojovanie hmotných, životných a kultúrnych potrieb pracujúcich a všetkého obyvateľstva.

Od úrovne tohto hospodárstva do značnej miery je priamo závislá spokojnosť obyvateľstva miest a vidieka a pracovné podmienky v materiálnej výrobe, teda aj pracovníkov v poľnohospodárstve. Práve tu musia národné výbory zohrať rozhodujúcu úlohu pomoci poľnohospodárstvu, t. j. v procese postupnej likvidácie rozdielov medzi mestom a vidiekom.

V tejto oblasti služieb v najširšom slova zmysle majú národné výbory dôležité postavenie a plnú zodpovednosť aj voči poľnohospodárstvu. Počínajúc rozvojom komunálnych služieb, maloobchodnej siete, zveľaďovaním a skrášľovaním obcí, organizovaním spoločnej výstavby kultúrnych, výchovných, zdravotných a sociálnych zariadení, ako aj vodohospodárskych diel a JRD a inými závodmi a končiac starostlivosťou o dôchodkové a nemocenské zabezpečenie družstevných roľníkov. To je celý rad úloh, plnením ktorých budú národné výbory pomáhať zabezpečovať rýchly rozvoj poľnohospodárskej výroby.

Okrem toho, že národné výbory zodpovedajú za územné plánovanie, za komplexnú bytovú výstavbu a že riadia okresné stavebné podniky a ďalšie stavebné organizácie, budú priamo vplývať aj na poľnohospodársku investičnú výstavbu.

Ďalej národné výbory majú významné miesto aj v oblastnom plánovaní. Starajú sa o využívanie všetkých prírodných a ekonomických podmienok svojho územia v súlade s potrebami celého národného hospodárstva a nesú plnú zodpovednosť za najekonomickejšie rozmiestňovanie pracovných síl podľa celoštátnych potrieb a za rozmiestňovanie mládeže.

V nábore mládeže do poľnohospodárstva budú mať národné výbory neobyčajne dôležitú úlohu, lebo to súvisí s generačným problémom pracovníkov na tomto úseku. Čísla o počte prestárlych, ktorí ešte pracujú v poľnohospodárstve, sú nám známe. Nepôjde však len zúčastňovať sa na náborovej práci, ale predovšetkým dosiahnuť stav, aby naša mládež išla rada do poľnohospodárstva. To práve úzko súvisí s potrebou vytvárania dobrých pracovných, kultúrnych, bytových a spoločenských podmienok na našej dedine. V tom pravda majú NV čo robiť, a preto aj doterajšie získavanie mládeže do poľnohospodárstva, najmä na Slovensku, sa nedarí. V našom okrese plníme zatiaľ nábor mládeže len na 57%.

To sú všetko otázky a úlohy, pre ktoré sa budú musieť národné výbory i naďalej zaujímať a bežne sledovať a svojimi návrhmi ovplyvňovať rozvoj poľnohospodárskej výroby. V tomto smere pôjde hlavne o to, aby sa plne využíval aj pôdny fond, aby národné výbory efektívne organizovali investičnú výstavbu v záujme maximálnej ochrany poľnohospodárskej pôdy a to už pri súborných vyjadreniach, ktoré národné výbory dávajú ku všetkým investičným zámerom.

Napríklad úbytok pôdy len pre súkromnú bytovú výstavbu v našom okrese činil v uplynulých rokoch 60 ha ornej pôdy prevážne na rovine v priemere za jeden rok. Národné výbory budú musieť nastúpiť veľmi prísny a nekompromisný režim hospodárenia s pôdou - lebo inak by sa nám stalo, že každých 4-5 rokov by sme prakticky zlikvidovali jedno JRD pri dnešnej veľkosti tým, že by sme vcelku pripustili odobrať časť prirodzenej základne pre výrobu.

No nemožno opomenúť aj iné skutočnosti, ktoré môžu vplývať na budúcu spoluprácu národných výborov s novými riadiacimi orgánmi. Národné výbory v širokom význame - teda od jednotlivých poslancov až po pracovníkov aparátu - majú veľmi bohaté a dlhoročné skúsenosti a znalosti z poľnohospodárskej problematiky. Úzky vzťah národných výborov k poľnohospodárstvu sa vyvinul dlhoročným riadením, počínajúc vytváraním prvých socialistických foriem hospodárenia a tento vzťah možno dnes charakterizovať ako vzťah spoločného vývoja v prospech socialistickej spoločnosti.

Bolo by veľmi nesprávne, keby sa národné výbory nepodelili so svojimi skúsenosťami s novými orgánmi. Poslanci národných výborov budú i naďalej pracovať a pôsobiť vo svojich volebných obvodoch - medzi pracujúcimi v družstvách a tak môžu značne prispieť k upevneniu a presadzovaniu socialistickej ekonomiky, pracovnej disciplíny, autority štátneho plánu a celospoločenských záujmov.

Osobitne dôležitý význam budú mať národne výbory aj pri rozvíjaní socialistických výrobných vzťahov v poľnohospodárstve. Zvlášť sa predpokladá úzka spolupráca národných výborov s okresnými poľnohospodárskymi výrobnými správami v tomto smere:

1. pri dokončení kolektivizácie v podmienkach niektorých okresov, kde sa dosiaľ tak nestalo, pretože viac sektorovosť komplikuje riadiacu prácu a je brzdou komplexného riešenia problémov,

2. pri vytváraní veľkých poľnohospodárskych závodov, t. j. v procese zlučovania JRD a pri výstavbe socialistických dedín,

3. pri riešení využívania opustenej pôdy, alebo pôdy pracovne nezabezpečenej.

Napríklad v našom Žilinskom okrese hospodári dnes 63 socialistických poľnohospodárskych závodov, z toho je 61 JRD s priemernou výmerou 404 ha poľnohospodárskej pôdy. Vedľa toho však ešte hospodári 10 289 súkromných poľnohospodárskych závodov na výmere 15 572 ha poľnohospodárskej pôdy, čo je jedna tretina celookresnej výmery. V tomto počte je 65% závodov nad 2 ha.

Je pravdou, že ide o naprostú menšinu, kde sa proces kolektivizácie zastavil na externých podmienkach hospodárenia v horských oblastiach okresu. Avšak pre ďalší vývoj treba počítať s úlohou socializovať aj tieto zvyšky, čím sa získajú ďalšie pracovné sily pre národné hospodárstvo. Budúca výrobná orientácia v takýchto podmienkach musí byť jasná: chov hovädzieho dobytka, oviec a pestovanie zemiakov.

Tieto otázky sa podrobne rozoberajú v uznesení vlády číslo 1101 z 28. novembra 1962 o zabezpečení poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach v budúcich 3-4 rokoch a o riešení niektorých špecifických problémov týchto oblastí na Slovensku.

Myšlienky a smernice tohoto vládneho uznesenia by mali nové poľnohospodárske výrobné správy doviesť do konca. Na národných výboroch zostali veci rozpracované a v praxi sa ešte v podstatnej miere neprejavili. V tomto období, keď pristupujeme k zostaveniu 7. ročného plánu na roky 1964-1970, je vhodná príležitosť na to, aby sa problémy horských a podhorských oblastí vecne a časove uzatvorili.

Úlohou národných výborov zostane vyriešiť využitie voľných pracovných zdrojov najmä v období vegetačného kľudu v prospech národného hospodárstva. Len v našom okrese by bolo možné zamestnať na prechodné obdobie 4-5 mesiacov najmenej 800-1000 pracovníkov z horských a podhorských oblastí. V tejto súvislosti budú musieť národné výbory naďalej úzko spolupracovať s poľnohospodárskymi výrobnými správami a to tiež pri stanovení správneho zamerania a rozsahu pridruženej a pomocnej výroby niektorých JRD a to podľa potrieb obyvateľstva vidieku a potrieb samotných JRD, pričom bude účelné sústavne rozvíjať - aj kooperačné vzťahy.

Súdružky, súdruhovia,

prejednávaný vládny návrh o organizácii riadenia poľnohospodárstva obsahuje pre nové poľnohospodárske riadiace orgány aj zásadné pokyny pre metódy a formy práce. Hlavné čo chcem podčiarknuť je sústavná práca s ľuďmi a medzi ľuďmi a hlboká znalosť problémov, podmienok a možností vlastnej výroby a schopnosť ich riešenia.

Kádrové obsadenie tvoriacich sa okresných poľnohospodárskych správ, ako napríklad v našom okrese, dáva záruku, že to pôjde dobre. Polovica pracovníkov má vysokoškolské a stredné odborné vzdelanie a ďalší sú vybratí ako dlhoroční, schopní, obetaví pracovníci v poľnohospodárstve, na patričnej politickej výške a s bohatými skúsenosťami v organizátorskej práci s ľuďmi. Jednako však bude potrebné kvalifikáciu pracovníkov postupne vylepšovať.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP