pri budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti, záruka šťastnej budúcností nášho ľudu.

Rovnako sa budeme vždy usilovať aj o to, aby sa naplnil duch našej socialistickej ústavy, v ktorej sa vychádza z radostného faktu, že Československá socialistická republika je pevnou súčasťou mohutného socialistického tábora, neochvejným spojencom a vecným priateľom osloboditeľského bratského Sovietskeho sväzu a jeho hrdinského ľudu a že v medzinárodných vzťahoch sa riadi leninskou politikou mieru a mierového spolunažívania krajín s rôznym spoločenským zriadením.

Všetko naše úsilie bude smerovať k tomu, aby sme svojou činnosťou stále účinnejšie prispievali k plneniu celoštátnych úloh na Slovensku a tým i k posilňovaniu a zveľaďovaniu našej socialistickej vlasti, ktorá je a vždy bude pevným článkom stále rastúcej a mohutnejúcej socialistickej sústavy, aby sme prispievali k ďalšiemu upevňovaniu a prehlbovaniu nenarušiteľných bratských vzťahov našich národov a jednoty všetkého nášho ľudu.

Celoštátna konferencia našej strany, významný referát prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky súdruha Antonína Novotného, ako aj prijaté uznesenia sú pre nás všetkých jasnou smernicou a návodom, ako v nových podmienkach zabezpečovať tie náročné, ale radostné úlohy všestranného rozvoja našej vlasti, ako ešte lepšie využívať bohaté zdroje a rezervy Slovenska na obohatenie a rozkvet celej republiky, ako mobilizovať pracujúcich do ďalšej obetavej a nadšenej budovateľskej práce a v stále širšej miere ich zapájať do riadenia hospodárstva a správy nášho socialistického štátu.

V tom bude ťažisko práce Slovenskej národnej rady, jej predsedníctva, komisií a odborov riadených príslušnými povereníkmi.

Celoštátna konferencia strany, vážené súdružky a súdruhovia, opäť so všetkou jasnosťou dokumentovala, ako naša strana, neotrasiteľné verná zásadám marxisticko-leninského učenia, múdro a dôsledne rieši všetky základné problémy našej socialistickej spoločnosti. Cieľavedome zabezpečuje podmienky pre plný, nikdy predtým nevídaný ekonomický a kultúrny rozvoj celej republiky, našich bratských národov Cechov a Slovákov a spoluobčanov maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti, ktorí už nespočetnekrát, i v posledných voľbách do Národného zhromaždenia. Slovenskej národnej rady a národných výborov, dokázali, s akou láskou a uvedomelosťou sa zúčastňujú na výstavbe jednotnej socialistickej československej vlasti.

Naša strana v období boja o moc i po jej prevzatí sa vždy listovala o upevňovanie bratskej jednoty Čechov a Slovákov, o zabezpečovanie rovnoprávnosti našich národov. Už samo prevzatie politickej moci našou víťaznou robotníckou triedou stalo sa zárukou tejto rovnoprávnosti, pričom pre jej realizáciu bolo potrebné riešiť otázky ekonomického pozdvihnutia a odstránenia rozdielov v hmotnej a kultúrnej úrovni, ktoré tu boli ako neblahé dedičstvo kapitalistickej minulosti.

Práve na tieto otázky po oslobodení sústreďovala sa všestranná pozornosť našej strany. Svedčia o tom zásadné direktívy, ktoré vytýčili jej sjazdy a konferencie a konkrétne opatrenia vyjadrené v národohospodárskych plánoch. Už IX. sjazd Komunistickej strany Československa, na ktorom bol schválený prvý päťročný plán našej republiky, rozvinul program urýchleného hospodárskeho pozdvihnutia Slovenska. Ako hlavný spôsob riešenia tejto otázky určil socialistickú industrializáciu a zvýšenie intenzity poľnohospodárskej výroby.

Osobitnú pozornosť venoval otázkam hospodárskeho pozdvihnutia Slovenska X. sjazd KSČ a celoštátna konferencia našej strany roku 1966. Vo svojich významných uzneseniach zdôraznili, že treba lepšie využívať všetky prírodné a ekonomické podmienky pre ďalší rozvoj tejto oblasti štátu. Boli prijaté konkrétne uzávery pre urýchlenie rozvoja hospodárstva najmä východného Slovenska a zvlášť jeho severných okresov.

Historický význam pre riešenie problémov spojených s odstraňovaním rozdielov v hospodárskej a kultúrnej úrovni Slovenska a českých krajov má najmä XI. sjazd našej strany. Vytýčil ako jednu z hlavných úloh v tomto smere urýchleným tempom pokračovať v industrializácii Slovenska a dosiahnuť v približne rovnakých prírodných podmienkach takú intenzitu poľnohospodárskej výroby, ako v českých krajoch. A dnes sme svedkami, vážené súdružky a súdruhovia, ako rýchle sa Slovensko ekonomicky i kultúrne rozvíja, akým rýchlym tempom táto časť našej republiky napreduje.

Mohutný rozvoj hospodárstva, rast politickej a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu na Slovensku mohol sa uskutočniť iba zásluhou toho, že vyspelé hospodárstvo celej Československej socialistickej republiky utvorilo dostatočné finančné i materiálové zdroje pre takú rozsiahlu výstavbu, aká sa uskutočňuje na Slovensku. Nedoceniteľný význam mala i tu veľká sústavná všestranná pomoc bratského Sovietskeho sväzu, ktorá rozhodujúcim spôsobom prispela k rýchlemu napredovaniu a rozkvetu celej našej vlasti. a tým i Slovenska. Pracujúci ľud Slovenska si rovnako cení veľkú pomoc českých súdruhov, robotníkov, technikov, inžinierov a všetkých tých, ktorí svoje organizátorské, odborné a technické skúsenosti ochotne odovzdávali - i teraz odovzdávajú - tisícom pracujúcich zo slovenských závodov, ktorí sa rýchle naučili ovládať i tie najzložitejšie výrobné procesy, stroje a mechanizmy.

To boli rozhodujúce podmienky pre nebývalý rast hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich na Slovensku. Vďaka tomu Slovensko je dnes pevnou, vyspelou a prekvitajúcou súčasťou republiky a pracujúci na Slovensku žijú na stále vyššej životnej, kultúrnej a vzdelanostnej úrovni. Vzrástla a upevnila sa váha robotníckej triedy, ktorá je rozhodujúca v sociálno-ekonomickej štruktúre obyvateľstva, a to nielen počtom, ale i odbornou vyspelosťou, ktorá jej umožňuje zvládnuť zložité technické prostriedky vo výrobe, náročné technologické postupy, poznatky vedy a techniky vo všetkých oblastiach národného hospodárstva.

Dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia, aby som teraz prešiel ku konkrétnemu rozboru, ako v súlade s celoštátnymi potrebami a záujmami úspešne sa rozvíjali výrobné sily na Slovensku. Každý náš občan môže okolo seba pozorovať, ako sa rok čo rok dosahujú v rozvoji všetkých odvetví hospodárstva na Slovensku nové výrazné úspechy, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú i ostatné stránky spoločenského a kultúrneho života. Socialistický spôsob rozvíjania ekonomiky neprejavil sa len v kvantitatívnom raste jednotlivých odvetví národného hospodárstva, ale i v tom, že došlo k rozhodujúcim zmenám i v postavení a význame jednotlivých odvetví a tým i v celej štruktúre hospodárstva.

Základom celkového rozvoja výrobných síl a jeho najcharakteristickejšou črtou bol rýchly rozvoj priemyslu ako najdôležitejšieho odvetvia materiálovej výroby. Výstavba priemyslu na Slovensku prebiehala v niekoľkých etapách. Každá z nich má svoje charakteristické črty, vyplývajúce z podmienok, za ktorých sa realizovala. V období dvojročného plánu a v prvých rokoch prvej päťročnice išlo o to, riešiť predovšetkým naliehavé problémy obnovy a rekonštrukcie národného hospodárstva a problémy využitia pracovných síl. Táto etapa výstavby priemyslu svedčí o tom, ako náš ľud pod vedením svojej strany rýchle odstránil následky barbarského fašistického ničenia a uviedol do chodu svoje obnovené i mnohé novopostavené závody. Zvýšené úlohy druhého päťročného plánu a prestavba československého priemyslu vyžiadali si riešiť koncepciu ďalšej industrializácie Slovenska v súlade s celoštátnymi potrebami a podmienkami. Urýchleným tempom buduje sa ťažký priemysel, prikračuje sa v širokej miere k využívaniu prírodných zdrojov na úseku energetiky, stavebných hmôt, ťažby nerastov, zhodnotenia drevnej suroviny a pod. V rozvoji strojárstva sa pristupuje k zavádzaniu výrobkov náročných na technickú úroveň a odbornú kvalifikáciu pracovníkov. Súčasne sa kladie zvýšený dôraz na čo najúčelnejšie využitie výrobných priestorov a strojového zariadenia. O tom, akým rýchlym tempom sa rozvíjalo Slovensko, svedčí i  výška investícií v jednotlivých budovateľských etapách.

Je príznačné, že kým v dvojročnici sa investovalo do celého hospodárstva na Slovensku 3, 402 miliárd Kčs, v prvej päťročnici 244556 miliárd Kčs, v druhej päťročnici vzrástli investície realizované za doterajšie štyri roky na 38, 619 miliárd Kčs, takže sa v štátnom i mimoštátnom pláne preinvestovalo asi 50 miliárd Kčs. V rokoch tretej päťročnice sa plánuje preinvestovať vyše 100 miliárd Kčs, teda o 22 miliárd Kčs viac ako za uplynulých 13 rokov. Ročný priemer investícií v tretej päťročnici bude 3, 3 krát vyšší, ako ročný priemer investícií za predchádzajúcich 13 rokov. To výrazne svedčí o tom, ako naše socialistické zriadenie, ako naša strana uvoľňuje stále väčšie, predtým nebývalé prostriedky na rýchly rozvoj výrobných síl na Slovensku.

Ako úboho vyznie oproti tejto starostlivosti našej strany a vlády o všestranný rozvoj Slovenska rozpočet ľudácko-gardistického takzvaného slovenského štátu, ktorý v roku 1942 činil v príjmovej časti 2 miliardy 187 miliónov a vo výdavkovej časti 2   miliardy 388 miliónov, a to znehodnotených korún. To sú zhruba 2/3 rozpočtu Západoslovenského kraja v roku 1960, v ktorom však nie je zahrnuté hospodárstvo ústredne riadené.

O celkovom raste výrobných síl na Slovensku za pätnásť rokov slobodného života svedčí výrazne aj vybudovanie 218 nových moderných závodov a prevádzkární, ďalšie desiatky závodov, ktoré sú teraz rozostavané a v blízkom čase sa odovzdajú do prevádzky.

Sústavným a nepretržitým rastom v priebehu prvej i druhej päťročnice dosiahne priemyselná výroba na Slovensku v roku 1960 takmer desaťnásobok výroby v porovnaní s rokom 1937. O vysokom tempe rastu svedčí aj podstatné zvýšenie produkcie niektorých dôležitých výrobkov. Tak výroba elektriny v roku 1959 dosiahla takmer 4 miliardy kWh, čo je vyše deväťnásobok výroby v roku 1937. Výroba kyseliny sírovej sa za toto obdobie zvýšila takmer 7, 6-krát a výroba cementu takmer 5-krát, nafty 4, 5-krát, uhlia 3-krát atď.

Samozrejme, že nemožno presne dokumentovať rozvoj priemyselnej výroby na Slovensku iba porovnaním rastu produkcie jednotlivých výrobkov oproti predvojnovému obdobiu, pretože dnešný vyspelý priemysel na Slovensku rozvinul aj úplne nové druhy výroby. Vznikli celkom nové odvetvia priemyslu. Na Slovensku sa vyrába hliník, ferozliatiny, plastické hmoty, syntetické vlákna, obrábacie stroje, stavebné stroje, chemické zariadenia, rôzne výrobky slaboprúdovej elektrotechniky, guľkové ložiská, veľké riečne lode, dieselové a elektrické lokomotívy, nákladné autá a ďalšie výrobky či už výrobných prostriedkov alebo spotrebného tovaru.

Za posledné roky sa podstatne zmenila vnútorná štruktúra priemyslu v prospech odvetví charakterizujúcich progresívnosť hospodárstva a vyspelosť krajiny. Tak napríklad roku 1948 v štruktúre priemyslu na Slovensku mal najväčšiu váhu potravinársky a spotrebný priemysel, ktoré spolu predstavovali asi 60 % celkového objemu priemyslovej výroby. Dnes najsilnejším odvetil vím je strojárstvo, ktorého podiel na celkovej výrobe predstavuje zhruba 28 %.

Veľmi významnú vývinovú etapu budovania socializmu v našom štáte znamená proces združstevňovania poľnohospodárskej výro(by. Uskutočňovanie prechodu státisícov drobných roľníkov na veľkovýrobne formy hospodárenia na pôde sa svojou dôležitosťou právom kladie hneď vedľa prevzatia politickej moci robotníckou triedou. Aj táto úloha bola v podstate úspešne splnená. V súčasnom období obhospodaruje na Slovensku vyše 2700 JRD takmer 1800 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom podiel sociaBatického sektoru na celkovej výmere pôdy dosahuje skoro 80%. Priemerná výmera jedného družstva je asi 650 hektárov. Aký je to rozdiel oproti predvojnovým rokom, keď napríklad na poľnohospodárske podniky s výmerou do 10 ha pripadalo len niečo nad 40 % poľnohospodárskej pôdy, no ich podiel na celkovom počte podnikov dosahoval až 88%, takže priemerná výmera jedného poľnohospodárskeho podniku bola len 3, 1 hektára.

Veľké úspechy sa zaznamenali aj vo vybavení poľnohospodárstva mechanizáciou. Kým v roku 1930 bolo na Slovensku len niečo vyše 1000 traktorov, koncom minulého roku dosiahol ich počet vyše 22 000, takže v socialistickom sektore pripadalo na jeden traktor necelých 75 hektárov ornej pôdy. Samoviazačov, ktoré vlastnili predtým len statkári a kulaci, máme teraz 15-krát viac a mláťačiek takmer 3-krát viac. Pravda, pritom na našich poliach v čase žatvy pracuje okolo 2000 vysokovýkonných obilných Kombajnov a stovky iných výkonných strojov, ktoré sme pred oslobodením vôbec nemali a niektoré z nich vôbec nepoznali.

Popri družstevnej prestavbe poľnohospodárstva dosiahli sa niektoré významné úspechy aj vo zvyšovaní intenzity poľnohospodárskej výroby, i keď sa úlohy na tomto úseku - ako je nám dobre známe - neplnia doteraz uspokojivo. Oproti roku 1936 zvýšila sa intenzita poľnohospodárskej výroby na Slovensku zhruba o 40 % a v porovnaní s rokom 1948 až o 46 %. Rýchlejší rozvoj sa zaznamenal v živočíšnej výrobe, ktoré vzrástla oproti roku 1948 vyše dvojnásobne.

V raste intenzity rastlinnej výroby sa výrazne prejavilo najmä zvyšovanie hektárových výnosov. Hektárové výnosy boli v roku 1959 v celoslovenskom priemere vyššie ako v rokoch 1934-1938 pri pšenici o 43 %, pri jačmeni o 42 %, pri cukrovej repe o 7 %, pri krmovinách na ornej pôde o 11 %, pri kukurici takmer o tretinu. V štruktúre osevov sa značne zvýšil podiel cukrovej repy, čo viedlo k tomu, že produkcia tejto významnej technickej plodiny bola minulého roku 2, 5-krát vyššia ako v predvojnových rokoch.

Aj stavy hovädzieho dobytka sa zvýšili asi o jednu štvrtinu. Ošípaných je trikrát viac. V dôsledku toho vzrástla výroba mäsa  asi trojnásobne, výroba vajec asi o polovicu a výroba mlieka o jednu pätinu.

Pritom pomerne úspešne sa vyvíjala aj produktivita práce  v tomto odvetví. Zatiaľ čo objem hrubej poľnohospodárskej výroby na Slovensku sa zvýšil oproti roku 1936 približne o 40 % počet osôb trvalé pracujúcich v poľnohospodárstve poklesol o viac j ako polovicu. Produktivita práce v poľnohospodárstve je dnes  2, 5-krát vyššia ako v rokoch 1934-1938.

Treba zdôrazniť, súdružky a súdruhovia, že tieto výsledky sa dosiahli v podmienkach združstevňovania vďaka veľkej starostlivosti Komunistickej strany Československa a jej Ústredného výboru o rozvoj poľnohospodárstva, vďaka veľkej a všestrannej, pomoci robotníckej triedy malým a stredným roľníkom - pomoci politickej, materiálnej a finančnej. Tým sa ďalej ešte pevnejšie f ukúval zväzok robotníckej triedy s pracujúcim roľníctvom, ktorý je základom a hybnou silou našej socialistickej revolúcie.

I keď sa tu nesporne dosiahli určité úspechy, neslobodno nám pritom nikdy zabúdať, že sme začínali vcelku na nižšej úrovni ako napríklad v českých krajoch, že naše poľnohospodárstvo ešte stále zaostáva za priemyslom a za potrebami našej spoločností.

Máme však celý rad jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov, ktoré svojimi výsledkami názorne ukázali, ako možno a ako treba bojovať za rozvoj poľnohospodárstva, za zvyšovanie hektárových výnosov a úžitkovosti, ako JRD Dedina Mládeže, Lukov, Silica, Nitrianska Streda, Božetechovo, Necpaly, Kolárovo a ďalšie, ŠM Hlohovec Želiezovce, Kráľovský Chlmec, Palárikovo a iné.

Pozdravujeme aj z tohto miesta takých vynikajúcich pracovní- í kov, ako je súdruh Csehy, Morong, Kondeľ, Žabka, Bučák, Ďurík, r Zaťko, Boroš, Grajciar, Hajdu, Dudášová, Ujlaky a tisíce ďalších, ktorí prispievajú k dosiahnutiu dobrých výsledkov v rozvoji poľnohospodárskej výroby.

Rozsiahla výstavba priemyslu, vodných diel, komunikácií, poľnohospodárskych objektov, škôl, nemocníc a bytov v uplynulých pätnástich rokoch kládla vysoké nároky na naše stavebníctvo. Rozmach stavebnej výroby čo do celkového zvýšenia objemu prác i čo do kvalitatívnych zmien, úrovne mechanizácie a produktivity práce zohral významnú úlohu pri dosiahnutí stanovených cieľov. Celkový objem stavebných prác v roku 1959 bol skoro štyrikrát vyšší ako v roku 1948. Nešlo len o kvantitatívny rast, ale aj o celkové zvyšovanie technickej a odbornej úrovne celej stavebnej výroby, ktorá bola postavená pred úlohu zvládnuť výstavbu technicky náročných diel, či už išlo o priehrady, hydrocentrály, mosty, tunely alebo o výstavbu veľkých priemyselných závodov.

Ustavičná pozornosť našej strany stavebníctvu, veľká mobilizácia pracovných, najmä kvalifikovaných síl, mechanizácia a spriemyselňovanie stavebníctva, skrátka lepšia vybavenosť stavehnej výroby a samých stavieb a zavádzanie najpokrokovejších metód práce umožnili aj na tomto úseku pri všetkých nedostatkoch v podstate úspešne zvládnuť náročné úlohy. Svedčia o tom napríklad aj také skutočnosti, že v roku 1959 z celkového objemu zemných prác uskutočnilo sa už 78 % komplexnou mechanizáciou. Úspešne sa rozvinula prúdová výstavba bytov, ktorou sa vybudovalo v roku 1959 už vyše 66 % bytových jednotiek u stavebných organizácii. Rozvíja sa tiež výstavba bytov panelovým spôsobom, ktorá v roku 1959 predstavovala 9 % celkového počtu bytov. Mechanizáciou a spriemyselňovaním stavebnej výroby vzrástla produktivita práce v tomto odvetví oproti roku 1948 tri a polnásobne.

Významne sa skvalitnila tiež komunikačná sieť a podstatne sa zvýšil rozsah nákladnej i osobnej prepravy. Pred víťaznými údermi Sovietskej armády ustupujúce hitlerovské hordy spôsobili značné škody na dopravných zariadeniach. Zničili 71, 3 % železničných tratí a 1504 cestných mostov. Bolo teda potrebné v prvých rokoch po oslobodení našej republiky slávnou Sovietskou armádou urýchlene obnovovať komunikácie, aby sa zabezpečili prepravné potreby národného hospodárstva a zásobovanie obyvateľstva. Hospodárska spolupráca so Sovietskym sväzom a krajinami socialistickej sústavy prejavila sa v silnom vzraste železničnej prepravy, na zvládnutie ktorej bolo potrebné vybudovať novú železničnú stanicu pre preklad tovarov medzi Československou republikou a Sovietskym sväzom v Čiernej nad Tisou a zdvojkoľajniť Trať družby. Súčasne sa vybudovala nová železničná trať Rožňava-Turňa nad Bodvou, čim sa dosiahlo súvislé železničné spojenie stredného a juhovýchodného Slovenska.

Okrem zvyšovania výkonnosti tratí a železničných staníc prikročilo sa k riešeniu základnej otázky rozvoja železničnej dopravy: k elektrifikácii. V prvej etape zelektrifikovali naši energetici najobťažnejší horský úsek Trate družby Žilina-Spišská Nová Ves v dĺžke 166 km a pokračuje sa v elektrifikácii celej trateDoterajšie zastaralé parné lokomotívy sa súčasne v stále väčšom rozsahu nahradzujú hospodárnejšími dieselovými lokomotívami.

Pomerne riedka železničná sieť na Slovensku predurčuje významné miesto automobilovej doprave, ktorá sa prudko rozvíja. Verejná automobilová doprava osôb v roku 1949 vykonávala sa na 270 autobusových tratiach v dĺžke 8100 km. V roku 1959 mali sme už 1062 autobusových tratí v dĺžke 28 289 km. O jej prudkom rozmachu svedčia aj údaje o preprave: v roku 1949 sa prepravilo 50, 5 miliónov cestujúcich, v roku 1949 už 303, 4 milióny osôb. Podobne rýchlo sa rozvíjala aj nákladná automobilová doprava, ktorej výkony v roku 1949 v objeme vyše 1 milióna ton zvýšili sa na 39 miliónov v roku 1959. Súčasne s rozvojom automobilovej dopravy skvalitňovala sa postupne cestná sieť. Podiel bezprašné upravených vozoviek zvýši sa z 10, 6 % v roku 1949 na 33 % v tomto roku.

Slovensko urobilo taký pokrok vo svojom vývine za krátkych pätnásť rokov výstavby, aký nemá obdoby v našich národných dejinách, ani v súčasnom mimosocialistickom svete. Dovoľte mi uviesť len niektoré základné údaje. Napríklad zamestnanosť v socialistickom sektore národného hospodárstva (mimo družstevného sektora) predstavuje vyše 1 600 000 osôb, z čoho len v priemysle pracuje skoro 400 000 osôb. Aký je to úspech, vidno z toho, že roku 1937 pracovalo v priemysle zhruba 102 000 osôb na Slovensku. Ešte pred 15. rokmi hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, v ktorom sa zamestnávalo zhruba 1, 5 milióna obyvateľov. Dnes v tomto sektore pracuje asi 624 000 osôb. Ďalšie vybavenie poľnohospodárstva modernými strojmi a mechanizmami umožní ďalej zvyšovať intenzitu a produktivitu práce a teda znížiť aj tento počet pracovníkov.

O zmenách v štruktúre a rozvinutosti hospodárstva na Slovensku ďalej svedčí prudký rast podielu priemyslu na celkovej materiálovej výrobe. Kým roku 1948 predstavovala priemyselná produkcia na hlavu obyvateľa necelých 2000 Kčs, v roku 1960 predstavuje už vyše 7500 Kčs.

Mohutný rozvoj ekonomiky a zmeny v jej štruktúre sú sprevádzané sústavným rastom odbornej kvalifikácie pracovníkov a stále lepším vybavovaním práce výrobnými prostriedkami a energiou. Len v posledných šiestich rokoch vzrástol počet odborníkov s vyšším a nižším odborným vzdelaním z 53 200 na takmer 217 000, teda viac ako dvojnásobne a odborníkov s vysokoškolským vzdelaním zo 14 700 na vyše 33 000. Kým v roku 1953 na 1000 pracovníkov v národnom hospodárstve, mám na mysli bez JRD, pripadalo len 78 odborníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním, v roku 1960 je to už 157. 5 odborníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. Tento pomer sa zlepšuje v poľnohospodárstve, kde v roku 1953 pripadalo na 1000 (hektárov len 1, 95 kvalifikovaných pracovníkov s vysokoškolským a odborným vzdelaním, a v roku 1959 už 6 takýchto pracovníkov. Podobný vývin je vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Takto sa utvárajú reálne predpoklady pre zvládnutie náročných úloh ďalšieho rozvoja národného hospodárstva v tretej päťročnici politicky uvedomelými a odborne zdatnými kádrami. Budovaním ďalších vysokých a odborných škôl v súčasnom období sa situácia v tomto smere ešte zlepší.

Rýchlym tempom pokračovalo i vybavenie hospodárstva základnými fondami. Kým v roku 1955 na jedného pracovníka v priemysle a v stavebníctve pripadalo v hodnote 60 tisíc Kčs základných fondov, v roku 1958 bolo to 69 tisíc Kčs. Pritom nové základné fondy sú na vysokej technickej úrovni, zodpovedajú dnešným technickým možnostiam a takto predstavujú dôležitého činiteľa pre sústavný rast produktivity práce.

V   rade odvetví, najmä v chémii, strojárstve, drevárskom priemysle i vo výrobe stavebných hmôt pristúpilo sa k zavádzaniu nových progresívnych technológií do výroby. Aké výsledky sa v tomto smere dosiahli, ukazuje niekoľko príkladov. Tak v strojárstve zvyšuje sa podiel beztrieskových obrábacích strojov sa najmä používanie, výroba a vybavenie strojárskych závodov výkonnými jednoúčelovými strojmi, ako pri výrobe valčekových ložísk, armatúr, liečebnej a mernej techniky a niektorých spotrebných strojárskych výrobkov.

V  chemickom priemysle, kde sa zaviedli nové výrobné odbory, bolo si treba osvojiť mnoho nových technologických a výrobných postupov, najmä vo výrobe plastických hmôt, syntetických vlájkien, umelých hnojív a podobne. Jedným z názorných príkladov vysokej technickej úrovne nášho hospodárstva je aj spôsob využitia drevnej suroviny. V roku 1948 sa z celkového množstva vyťaženej drevnej hmoty používalo ako palivo 33, 5 %, mechanicky sa spracovalo 57, 4 % a na chemické spracovanie šlo iba 9, 1 %. "Teraz na palivové drevo sa spotrebuje 15, 2 % vyťaženej hmoty, zatiaľ čo podiel chemicky spracovaného dreva vzrástol na 18, 9 %.

Významný obrat nastal aj v technológii výroby stavebných hmôt. Priemysel stavebných hmôt na Slovensku si osvojil rad nových výrobných technológií vo výrobe ľahčených stavebných hmôt a veľkých stavebných dielcov. Zaviedla sa výroba pórobetónov na báze popolčekov, výroba keramzitu používaného pri výrobe panelov. Rozvíja sa aj výstavba používaním liateho betónu. Tieto zmeny vo výrobe stavebných hmôt umožnili realizovať rozsiahly plán v našej investičnej výstavbe a utvárajú predpoklady pre zavedenie novej technológie v samom stavebníctve tak, aby sa čo najviac priblížilo charakteru priemyselnej výroby.

S rozvojom socialistickej ekonomiky - vďaka veľkej organizátorskej a politicko-výchovnej práci našej strany - rozvíjalo sa aj socialistické uvedomenie pracujúcich. Treba povedať, že bez tohto činiteľa, bez socialistického vlastenectva pracujúcich a ich oduševneného prístupu k plneniu úloh socialistickej výstavby by sa ťažko mohli uplatniť tie pokrokové formy organizácie práce, aké dnes už máme pri všetkých nedostatkoch v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva. Tvorivý prístup k plneniu plánovaných úloh, pracovné nadšenie a vrelé socialistické vlastenectvo prejavilo sa v úderníckom hnutí, socialistickom súťažení a v ostatnom čase najmä v organizovaní brigád socialistickej práce. Toto šľachetné významné hnutie rozvíjajúce sa pod vedením straníckych orgánov za pomoci odborových a mládežníckych organizácií stalo sa vecou už mnohých kolektívov, mnohých závodov a podnikov, širokých más pracujúcich. Zaslu-: huje si plný obdiv a uznanie všetko to nové a krásne, s čím naši ľudia prichádzajú. Koľko tvorivej iniciatívy, súdružky a súdruhovia, sa vynára z nášho ľudu, ktorý sa stal slobodným hospodárom t svojej vlasti! Pozrime sa len na brigády socialistickej práce. Či nie je znakom vysokej politickej uvedomelosti pracujúcich, ak sa rozhodnú socialisticky pracovať a žiť? i nie je dokladom vysokého socialistického uvedomenia a lásky k svojej vlasti, keď si člen takého kolektívu odvykne od starých návykov, starého spôsobu života, skrátka žije socialisticky? Takíto ľudia sú silnými piliermi našej novej socialistickej spoločnosti a zasluhujú si plnú úctu a uznanie. Oni sú tiež nositeľmi tých vlastností stále dokonalejších ľudí, ktorí budú tvoriť komunistickú spoločnosť. Treba preto aj na tomto fóre zdôrazniť, že si vysoko ceníme úsilie takých skvelých kolektívov socialistickej práce, vychovaných našou stranou, ako sú brigády socialistickej práce vedené súdruhmi Boháčikom v strojárňach v Piesku, Kakalejčíkom v Pozemných stavbách v Košiciach, Fehérvárym v Elektrosvite Nové Zámky, Gajdošom v Severoslovenských papierňach v Ružomberku a že sa budeme usilovať utvoriť také podmienky, aby v Slovenskej národnej rade a jej orgánoch v tomto svojom ušľachtilom úsili našli vždy a plnú oporu.

Vysoký stupeň socialistickej uvedomelosti našich pracujúcich sa prejavuje aj v ich širokej účasti na riadení hospodárskej a kultúrnej výstavby. Naša strana si tento postoj pracujúcich nielen vysoko váži, ale ako vieme, vytvára všetky podmienky na to, aby sa ich iniciatíva ďalej plne rozvíjala. Niet jediného vážnejšieho problému, aby sa o jeho riešení s pracujúcimi neporadila. Takto to bolo aj pri príprave opatrení na ďalší rast životnej úrovne pracujúcich, na vyriešenie bytového problému, pri previerke efektívnosti investičnej výstavby a naposledy aj pri územno-správnej prestavbe nášho štátu a pri celonárodnej diskusii o návrhu na novú socialistickú ústavu. V najužšej súčinnosti s pracujúcimi mohli sme vcelku úspešne splniť aj takú významnú politicko-ekonomickú úlohu, ako je prestavba sústav robotníckych miezd, ktorá má veľký význam pre upevnenie zásady socialistického odmeňovania podľa množstva, kvality a spoločenskej dôležitosti práce.

Úspešný hospodársky rozvoj, ktorý sme dosiahli na Slovensku po prevzatí moci robotníckou triedou dôsledným a obetavým uskutočňovaním politiky KSČ, vyvolal revolučné zmeny i v oblasti hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. Nemožno ani len porovnávať s minulosťou, čo sme dosiahli v oblasti spoločenskej spotreby. Veď napríklad len v školstve sa urobili také opatrenia, že dnes každý občan našej republiky má reálnu možnosť bezplatne dosiahnuť najvyššie vzdelanie vo všetkých odboroch v súlade so svojimi schopnosťami. V súčasnej dobe sa na základe dokumentu OV KSČ o úzkom spojení škôl s výrobou, vyučovania s výrobnou praxou uskutočňujú opatrenia, aby každý občan nadobudol plnú prípravu do života pre splnenie náročných úloh výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti. O tom, ako vzrastá vzdelanostná úroveň obyvateľstva na Slovensku, svedčí aj takéto porovnanie: v roku 1937 z vyše 400 rodín iba jedna osoba študovala na vysokých školách. Dnes pripadá jeden vysokoškolák asi na 42 rodín. V súčasnom období dosahuje počet študujúcich na vysokých školách a pedagogických inštitútoch 23 754 osôb včítane diaľkové študujúcich, takže na 10 000 obyvateľov ich pripadá 60, kým v roku 1937 pripadlo iba 6 osôb.

Veľký pokrok sme urobili v zdravotníckej starostlivosti uskutočňovaním významných dokumentov našej strany venovaných zdravotníckej politike. V starostlivosti o zdravie pracujúcich sa Československá socialistická republika zaraďuje medzi najpoprednejšie krajiny na svete. Rýchle rastú kapacity zdravotníckych zariadení a počtu lekárov. Kým v roku 1948 pripadalo na