Pokračovanie 1. (ústavujúcej) schôdze Slovenskej národnej rady 15. júla 1960 o 9. hodine

Predseda Strechaj:

Drahý súdruh prezident republiky, vážená Slovenská národná rada!

Pokračujeme v prerušenej ustavujúcej schôdzi Slovenskej národnej rady.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Nasleduje rozprava.

Oznamujem, že do rozpravy sa prihlásili títo poslanci: Ján Štencl, Emília M u r í ň o v á, Ján H u m e n í k, povereník Slovenskej národnej rady Jozef G a j d o š í k, poslanci dr. Miloš K r n o, Irma Vidová, dr. Imrich I v a n č o, člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady Michal Ž á k o v i č a poslanec Vojtech Choleva.

Dávam slovo poslancovi Jánovi S t e n c l o v i.

Poslanec Štencl:

Vážený súdruh prezident, vážená Slovenská národná rada! S veľkou pozornosťou sme počúvali vystúpenie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezidenta republiky súdruha Novotného, ako i prehlásenie i podpredsedu vlády a predsedu Slovenskej národnej rady súdruha Strechaja.

V histórii našich národov nebolo ešte nikdy medzi našim ľudom toľko radosti a nadšenia ako v týchto dňoch, keď sa rozniesla do celého sveta zpráva, že Národné zhromaždenie schválilo návrh Československej socialistickej ústavy, ktorý predložil Národnému zhromaždeniu za Komunistickú stranu Československá a Národný front Čechov a Slovákov prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident republiky súdruh Novotný.

Túto radosť prejavovali tisícové davy v špalieroch na uliciach, v oknách a balkónoch, na stromoch i strechách, ktoré menom pracujúcich celého Slovenska vítali delegáciu ÚV KSČ a vlády, vedenú prezidentom republiky a prvým tajomníkom ÚV KSČ súdruhom Antonínom Novotným.

Všade tam, kde sa súdruh prezident so svojím sprievodom objavil, bol oklopený horúcou láskou, obdarovaný kvetmi a srdečne pozdravovaný. Pracujúci prejavovali svoju oddanosť a vernosť KSČ, svojmu prezidentovi. S úsmevom v tvárach vyjadrovali úprimnú radosť a vďaku za všetko, čo strana pre blaho pracujúcich a rozkvet našej vlasti urobila.

Schválením novej ústavy a vyhlásením našej republiky za republiku socialistickú stala sa naša vlasť po Sovietskom sväze druhou socialistickou krajinou vo svete.

Vyhlásenie podpredsedu vlády a predsedu Slovenskej národnej rady súdruha Strechaja, ktoré vychádza zo záverov celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa a z vládneho vyhlásenia, obsahuje radostné perspektívy a ciele, ktoré bude náš ľud pod vedením strany bez pochýb nadšene uskutočňovať.

S pocitom radosti zdieľame aj hodnotenie výsledkov vykonanej pätnásťročnej práce, ktoré náš statočný a pracovitý ľud za toto obdobie pod vedením Komunistickej strany Československa dosiahol.

Hlboko zakotvili v našich mysliach najmä čísla nikdy predtým nevídaného ekonomického a kultúrneho rozvoja našej vlasti, najmä však Slovenska, zhrnuté v treťom päťročnom pláne.

Vysoko si oceňujeme najmä tú skutočnosť, že plán hrubej výroby druhého päťročného plánu bol splnený už v máji tohto roku, takže náš ľud v súčasnej dobe už pracuje na úlohách tretieho päťročného plánu, že produktivita práce v druhej päťročnici rástla rýchlejšie než sa predpokladalo, že bola splnená jedna z najobťažnejších a najdôležitejších úloh vo výstavbe socializmu - združstevňovanie poľnohospodárskej výroby, že bol prekročený aj objem investičnej výstavby a v súvislosti s tým bol zabezpečený aj úmerný rast životnej a kultúrnej úrovne, ako to predpokladali smernice XI. sjazdu KSČ.

Na základe takto dobre vykonanej práce sa uskutočnili dávne sny nášho ľudu, mohla byť naša republika vyhlásená za socialistickú a zaradili sme sa medzi štáty s najvyššou životnou úrovňou na svete.

Za toto obdobie, na rozdiel od kapitalistických vzťahov, ktoré sú založené na princípoch vykorisťovania a zbedačovania pracujúcich, vytvorili sa u nás v podmienkach oslobodenej práce vzťahy úplne nové, vzťahy socialistické.

Na týchto prekrásnych výsledkoch nášho pracujúceho ľudu, na úspešnom splnení druhého päťročného plánu, na dobudovaní materiálno-technickej základne socializmu, má okrem nezištnej pomoci Sovietskeho sväzu a celého socialistického tábora svoj veľký podiel najmä zavádzanie komplexnej mechanizácie a automatizácie, mimoriadna aktivita a iniciatíva pracujúcich podopretá zásadnými opatreniami, ktoré uskutočnila naša strana v riadení, plánovaní a financovaní, prijímanie socialistických záväzkov na počesť 15. výročia nášho oslobodenia, na počesť celoštátnej konferencie KSČ, ako i rastúci počet brigád socialistickej práce.

Prezident republiky a prvý tajomník ÚV KSČ súdruh Novotný vo svojom významnom prejave včera povedal:

"Našu hlavnú pozornosť pri ďalšom rýchlom hospodárskom a kultúrnom rozvoji republiky sústreďujeme na dve základné úlohy:

1. na zavádzanie novej techniky do všetkých odvetví výroby,

2. na prekonanie nerovnomernosti spôsobenej doterajším zaostávaním poľnohospodárskej výroby za priemyslom a potrebami našich cieľov pri zvyšovaní životnej úrovne nášho ľudu. "

Dovoľte mi, aby som k tejto otázke povedal i ja niekoľko slov.

Pri rozvíjaní techniky v našom národnom hospodárstve sa rozvinula a uplatnila tvorivá iniciatíva robotníkov, technikov i vedcov, najmä po vydaní téz o technickom rozvoji Ústredným výborom Komunistickej strany Československa a našou vládou v roku 1955.

V zmysle tohto dokumentu bolo v našich závodoch skonštruovaných a zavedených veľa nových strojov a zariadení, na základe čoho sa podstatne uľahčila práca, stúpla technická úroveň, pričom sme v niektorých prípadoch predstihli aj technickú úroveň vo svete.

Napríklad ročne bolo do našej výroby zavedených okolo 300 nových druhov strojov a zariadení.

Uskutočňovaním technického rozvoja v zmysle uznesenia Ústredného výboru našej strany stúpla vybavenosť strojov na jedného robotníka už v roku 1958 o 15 % napriek tomu, že stav zamestnanosti v našom priemysle sústavne stúpa.

Pozoruhodný rast základných prostriedkov sme dosiahli aj v minulom roku.

Napríklad v roku 1959 vzrástli oproti roku 1958 len strojné základné prostriedky na robotníka v priemysle o ďalších 19, 7 % a spotreba elektrickej energie, keď odpočítame spotrebu prúdu pri výrobe alumínia, elektrolýzy a elektrických pecí, o 9, 2 %.

Tým sa technická a ekonomická úroveň nášho národného hospodárstva ďalej zvýšila.

Tento rast technickej vybavenosti robotníkov sa odrazil vo zvyšovaní produktivity práce a v znižovaní nákladov.

Podiel živej práce na nákladoch sa znížil z 31, 3 % oproti roku 1955 na 28, 5 %.

Vyššia technická vybavenosť v celom našom národnom hospodárstve bola dosiahnutá predovšetkým na základe rýchleho rozvoja nášho strojárskeho priemyslu.

Vo všetkých odvetviach nášho národného hospodárstva bola rozvinutá predovšetkým mechanizácia hlavných prác. ťažkých a zdraviu škodlivých prác a v niektorých úsekoch došlo ku komplexnej mechanizácii.

V  mnohých podnikoch bol zavedený nový progresívny technologický postup a čiastkové úspechy boli dosiahnuté aj v automatizácii výrobných procesov.

Toto všetko malo kladný vplyv na predčasné splnenie druhého päťročného plánu, na väčší rast produktivity práce, než sme predpokladali, a na zvyšovanie životnej úrovne nášho ľudu.

Uvedomujúc si však obrovský ekonomický a kultúrny rozvoj v našej vlasti a najmä na Slovensku, zhrnutý v treťom päťročnom pláne, doterajšie výsledky komplexnej mechanizácie a automatizácie ešte nezodpovedajú daným možnostiam a potrebám našej rozvinutej výroby.

Vo všetkých odvetviach nášho národného hospodárstva máme ešte stále veľký podiel ručných alebo málo mechanizovaných prác.

Napríklad v uhoľných baniach z celkovej ťažby z porubov nakladáme ručne ešte stále 54 % uhlia.

Ešte horší pomer je na rudných baniach.

Pritom netreba hádam zdôrazniť, že nakladanie je jedna z najťažších- prác v baniach.

V  stavebníctve pracuje ručne temer tri štvrtiny pracovníkov.

V  strojárstve činí ručná práca zhruba 50 %.

V  poľnohospodárstve a v lesoch pracuje viac ako 40 % z celkového počtu obyvateľstva, čo je veľmi nepriaznivé.

Dosiahnuť zásadný obrat vo zvyšovaní poľnohospodárskej výroby a najmä vo zvyšovaní produktivity, splniť tretí päťročný plán za 4 roky môžeme aj v poľnohospodárstve, obdobne ako v priemysle, hlavne pomocou pokrokovej techniky.

Veľmi pomaly postupuje mechanizácia v administratívnych prácach, ktorú vykonáva niekoľkotisíc pracovníkov.

Nedostatočne sa rozvíjala najmä mechanizácia pomocných a vedľajších prác.

Ukazuje sa, že tieto úseky sú najdôležitejšou oblasťou pri zavádzaní techniky a môžu byť jedným z hlavných zdrojov rastu produktivity práce.

Pomocné a vedľajšie práce sa stávajú rozhodujúcim článkom našej starostlivosti v tomto smere, lebo nám doteraz znižujú efekt mechanizácie a automatizácie.

Stali sa už brzdou našej pokrokovej techniky, lebo znemožňujú zavádzame komplexnej mechanizácie.

Vhodnou mechanizáciou, prípadne automatizáciou vedľajších a pomocných prác a pri súčasnom zlepšovaní organizácie výroby