Pokračovanie 4. schôdzky Slovenskej národnej rady v 2. deň - 31. marca 1961.

(Začiatok o 8, 00 hod. )

Predseda Strechaj:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci!

Skôr, než by sme pokračovali v prerušenej schôdzke, dovoľte, aby som prečítal telegram, ktorý nám poslal Poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod Bratislava o nákupe v okrese Bratislava-vidiek a Bratislava-mesto. Text telegramu znie:

"Dovoľujeme si vám oznámiť, že okres Bratislava-mesto a Bratislava-vidiek 29. 3. 1961 predčasne splnili štvrťročné úlohy v nákupe mäsa, a to Bratislava-mesto na 117, 2 %, Bratislava-vidiek na 102, 6 %, a že v dňoch 30. a 31. 3. 1961 vykúpi nad plán Bratislava-vidiek ďalších 270 q mäsa. Týmto množstvom Bratislavavidiek štvrťročnú úlohu prekročí o 800 q a Bratislava-mesto o 250 q. Zároveň vás ubezpečujeme, že i naďalej pracovníci nákupného závodu Bratislava pod vedením Okresného výboru KSS a Mestského výboru KSS a v úzkej spolupráci s okresným národným výborom a mestským národným výborom budeme zabezpečovať nákup mäsa, aby všetky úlohy na úseku výroby a nákupu boli úspešne splnené; Za vedenie závodu B o g d a 1 í k. "

Myslím, že môžeme funkcionárom spomenutých okresov úprimne poďakovať za úspešné splnenie štvrťročných úloh. (Potlesk. )

Teraz pokračujeme v prerušenej 4. schôdzke.

Prerokujeme tretí bod programu, ktorým je zpráva podpredsedu SNR a povereníka Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúra ministra súdruha Vasila B i ľ a k a o celkovom stave prípravy učňovského dorastu v odvetviach materiálnej výroby, najmä v strojárstve, chémii, stavebníctve, doprave a poľnohospodárstve.

Prosím, aby sa ujal slova súdruh minister B i ľ a k.

Minister, povereník SNR pre školstvo a kultúru Biľak:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia poslanci!

Veľkosť a náročnosť úloh hospodárskeho a kultúrneho rozvoja vyplývajúcich z tretieho päťročného plánu pre Slovensko prerokovali sme na septembrovej schôdzke Slovenskej národnej rady na základe zprávy ministra, predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha Pavla Majlinga.

Prudký a trvalý rast výroby, ktorý sa bude uskutočňovať na základe najmodernejšej techniky a uplatnenia najnovších vedeckých poznatkov vo výrobe, kladie a čím ďalej tým viac bude klásť vysoké požiadavky na úroveň vedomostí, zručností a návykov, ako aj na morálny profil všetkých pracujúcich. Tieto vysoké požiadavky musí splniť najmä mladá generácia, ktorá aktívne zasiahne do budovania komunistickej spoločnosti.

Komunistická strana Československa usmerňovala a usmerňuje nás, aby sme vždy úlohy ďalšieho prudkého ekonomického rozvoja našej vlasti riešili v dialektickej súvislosti a jednote s výchovou nového človeka. V súvislosti s tým vystupuje do popredia ustavičná starostlivosť o odborný a ideový rast pracujúcich, o výchovu všestranne pripravených odborníkov, aby sa náročné úlohy, vyplývajúce z plánov rozvoja nášho národného hospodárstva úspešne plnili.

Dnešnej schôdzke Slovenskej národnej rady pripadá významná úloha prerokovať, ako sa v súlade s úlohami rozvoja národného hospodárstva vytvárajú priaznivé kádrové a materiálne podmienky pre výchovu učňovského dorastu v odvetviach materiálnej výroby, najmä v strojárstve, chémii, stavebníctve, doprave a v poľnohospodárstve.

Naliehavosť riešenia tejto úlohy treba posudzovať z niekoľkých aspektov.

Rozvoj priemyselnej a poľnohospodárskej výroby sa bude uberať cestou ustavičného zvyšovania produktivity práce na základe zavádzania najpokrokovejšej techniky a technológie, širokým rozvojom automatizácie, mechanizácie a chemizácie v jednotlivých odvetviach výroby. Už dnes táto skutočnosť kladie a do budúcna ešte viac bude klásť zvýšené nároky na obsah výchovno-vyučovacej práce na zariadeniach pre výchovu učňov, na obsah odborného, teoretického a všeobecného vzdelania a ideovo-politickej prípravy učňovského dorastu.

V zariadeniach učňovského dorastu ide o výchovu kvalifikovaných odborníkov, o výchovu uvedomelej smeny robotníckej triedy a novej smeny družstevných roľníkov.

Význam týchto zariadení znásobuje ďalej skutočnosť, že tieto zariadenia sa stali dôležitou súčasťou sústavy škôl II. cyklu, cez ktoré v budúcností bude prechádzať väčšina našej mládeže.

Preto je nutné v zariadeniach pre výchovu učňov vytvárať také podmienky, aby učni v priebehu učebnej doby zvládli najnovšiu techniku, technológiu a dostali také teoretické a všeobecné vzdelanie, aby sa z nich stali nielen vysokokvalifikovaní odborní robotníci a družstevníci, ale i spolutvorcovia novej techniky, nositelia a propagátori nových progresívnych metód výroby.

Z hľadiska týchto náročných úloh vystupuje zvlášť výrazne do popredia otázka vytvárania kádrových a materiálnych podmienok, ako i urýchleného odstraňovania existujúcich nedostatkov vo všetkých zariadeniach pre prípravu dorastu v učebnom pomere.

Nikdy predtým v histórii nášho školstva sa nevenovala výchove a vzdelávaniu učňovského dorastu taká pozornosť, akú mu venuje naša strana a vláda za posledné roky.

Učňovský dorast v predmníchovskej buržoáznej republike vychovával sa prevažne v živnostenských a obchodných prevádzkach, kde bol vystavený ponižovaniu, hrubému zaobchádzaniu a vykorisťovaniu.

Buržoázia nemala záujem na sústavnom vzdelávaní budúcich robotníkov a v odbornej príprave poskytovala im len toľko, koľko bolo potrebné, aby jej prinášali čo najväčší úžitok.

Tento stav pravdivo odhalil Vladimír Iľjič Lenin, keď povedal na III. Všeruskom sjazde Komsomolu, že buržoázne školy nevychovávali mladé pokolenie robotníkov a roľníkov, ale ho drezírovali pre záujmy tej istej buržoázie. "Vychovávali ich tak, " hovorí V. I. Lenin, "aby z nich urobili pre buržoáziu vhodných sluhov, ktorí by jej mohli prinášať zisky a ktorí by zároveň nerušili jej pokoj a zaháľame. "

Buržoázny štát hradil len osobné náklady v učňovských školách. Vecné náklady a investičná výstavba boli ponechané na milosť a nemilosť rozličných korporácií, ako boli živnostenské spoločenstvá, obchodné grémiá a obce. Tejto milosti zodpovedalo i materiálne a kádrové vybavenie týchto škôl, ktoré sme zdedili.

Obdobie takzvaného slovenského štátu bolo obdobím úplnej stagnácie, tmárstva a spiatočníctva na úseku školstva vôbec.

Zásadný obrat nastal aj v učňovskom školstve až po oslobodení, keď všetko školstvo bolo poštátnené, a najmä v roku 1948 po februárovom víťazstve, keď sa definitívne rozhodlo o našej ceste k socializmu. Školským zákonom z roku 1948 sa učňovské školy zaradili do školskej sústavy ako základné odborné školy.

Socialistická industrializácia Slovenska vyvolala veľkú potrebu pracovníkov, predovšetkým v odvetviach ťažkého strojárstva, baníctva a stavebníctva. Učňovské školstvo, ktoré malo v pomerne krátkom čase vychovať desaťtisíce kvalifikovaných robotníkov pre rozvíjajúce sa národné hospodárstvo na Slovensku, bolo postavené tak pred veľké a náročné úlohy. Ich splnenie nebolo možné dosiahnuť na starej základni organizácie a obsahu učňovského školstva. Učňovské školstvo bolo treba podstatne prebudovať.

Školský rok 1949/1950 stal sa významným medzníkom v jeho rozvoji. Zlepšila sa kvalita obsahu, boli vydané prvé učebné plány a osnovy teoretických predmetov a začal sa postupne skvalitňovať odborný výcvik učňov. Príprava robotníckeho dorastu v zariadeniach pre výchovu učňov prebiehala na základe plánu rozvoja najdôležitejších odvetví národného hospodárstva. Pri väčších závodoch boli zriadené strediská pracujúceho dorastu, ktoré boli významnou súčasťou novej organizácie výchovy kvalifikovaných robotníkov.

Od roku 1951 pristúpili sme postupne k budovaniu učilíšť štátnych pracovných záloh, ktoré v období svojej existencie do roku 1957 pripravili pre najdôležitejšie odvetvia národného hospodárstva viac ako 36 tisíc absolventov. Tým štátne pracovné zálohy zohrali veľmi významnú úlohu. Mnohí z absolventov štátnych pracovných záloh a učňovských škôl sú dnes poprednými pracovníkmi nášho priemyslu, zlepšovateľmi a členmi brigád socialistickej práce. Mnohí z nich študovali popri zamestnaní ďalej a sú dnes kvalifikovanými technikmi a inžiniermi.

Stále prudšie tempo rozvoja výrobných síl, náročnosť priemyselnej výroby, zavádzanie novej techniky a technológie najmä v rokoch druhej päťročnice kládli stále vyššie nároky na výchovu kvalifikovaných robotníkov, takže systém učňovského školstva vytvorený v roku 1951 už nezodpovedal daným požiadavkám.

V roku 1957 pristúpilo sa preto k novej organizácii učňovského školstva. Nová organizácia výchovy učňovského dorastu dala možnosť priameho vplyvu robotníckej triedy na jeho výchovu. Ústredné úrady, ministerstvá a orgány dostali za úlohu v odbore svojej pôsobnosti organizovať, riadiť a kontrolovať výchovu učňov v súlade so zásadami, vydávanými z jedného centra, z Ministerstva školstva a kultúry.

Podniky a závody dostali úlohu vychovával! učňov prevažne pre vlastnú potrebu a hradiť náklady spojené s výchovou v ich vlastných zariadeniach. Náklady na teoretické vyučovanie hradí rezort školstva a kultúry.

V zmysle učňovského zákona podniky sú povinné zabezpečovať produktívnu prácu pre učňov v súlade s učebnými osnovami odborného výcviku.

Dôležitou zásadou, vyplývajúcou z uznesenia strany a vlády, ako aj z učňovského zákona je, že všetky zariadenia, ktoré slúžili ku dňu 1. apríla 1957 výchove učňov v odborných učilištiach štátnych pracovných záloh a v závodných učňovských školách, zásadne sa ponechávajú svojmu účelu.

Týmito novými opatreniami sa vytvorili dobré podmienky pre úspešný rozvoj výchovy učňov. Všade, kde na závodoch, štátnych majetkoch a jednotných roľníckych družstvách, ako napríklad v podniku Chemosvit vo Svite, Energetických rozvodných závodoch v Žiline, Závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave a v ďalších závodoch dôsledne a správne zabezpečovali uplatňovanie nových opatrení v celej ideovo-odbornej i teoretickej príprave absolventov učňovských zariadení, dosiahli a dosahujú dobré výsledky.

Žiaľ, nie všetky ministerstvá a bývalé povereníctva, podniky, závody a národné výbory si pri uplatňovaní nových zásad a zákona o učňovskom školstve počínali zodpovedne a dôsledne. Niektorí riaditelia podnikov a závodov i zodpovední súdruhovia na národných výboroch si neuvedomili význam a potrebu novej a nutnej zmeny v systéme výchovy učňovského dorastu. Na nové opatrenia sa pozerali ako na suché litery zákona a nevideli v nich zakotvenie smerníc Komunistickej strany Československa pre výchovu učňovského dorastu, zodpovedajúcich vyššiemu stupňu rozvoja výrobných síl.

Výsledkom takéhoto postoja bolo i to, že na mnohých miestach niektoré rozhodnutia zodpovedných vedúcich činiteľov boli protizákonné, ako napríklad rozhodnutia riaditeľstva Pozemných stavieb Poprad, Priemstavu Bratislava, Považských strojární K. Gottwalda v Považskej Bystrici a mnohých ďalších, tým, že na úkor výchovy učňov znižovali kapacitu výchovných zariadení a učňovských dielní odnímaním budov, miestností a strojov.

Chcem tu otvorene povedať, že takéto počínanie riaditeľov podnikov a závodov je v rozpore so straníckou a štátnou disciplínou. Pritom je to i krátkozrakosť v riadení, ktorá nerešpektuje marxisticko-leninské metódy a zásady riadenia podnikov, závodov a rozvoja celého národného hospodárstva.

Nie jedna skúsenosť nás učí, že splnenie úloh nemôžu zabezpečiť ani najlepšie zostavené zákony a smernice, ak zodpovední činitelia v závodoch, podnikoch, štátnych majetkoch a na národných výboroch nebudú vo svojej každodennej práci chápať súčasné i perspektívne výrobné úlohy v dialektickej jednote so súčasným stavom a prípravou všestrannej kvalifikovanosti pracovníkov, ktorí tieto úlohy majú plniť.

Uznesenia našej strany nám ukladajú v procese výchovnovyučovacej práce v zariadeniach učňovského dorastu vychovať z našej mládeže ľudí vysoko vzdelaných, ovládajúcich najmodernejšie poznatky vedy a techniky, dobre pripravených na konkrétnu produktívnu prácu, telesne zdatných, ľudí kolektívnych, nachádzajúcich radostné uspokojenie v práci pre celok, predchnutých ideami československého socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu, uvedomelých budovateľov novej spoločnosti.

Kladné výsledky výchovy učňovského dorastu sa dosahujú predovšetkým na tých zariadeniach, kde je zabezpečené jednotné ideové pôsobenie všetkých výchovných pracovníkov, počítajúc do toho učiteľov, majstrov odborného výcviku a vychovávateľov, radových robotníkov, Revolučné odborové hnutie, Československý sväz mládeže a vedenia závodov a podnikov.

Máme také závody, ako napríklad Strojáreň v Prakovciach, už spomínaný Chemosvit vo Svite, Vorošilovove závody v Trenčíne a ďalšie, kde ideovú výchovu učňovského dorastu úzko spájajú so životom a problémami závodov, s plnením plánu. Na takýchto pracoviskách na jednej strane vyrastá nám mládež s dobrým základom pre nadobudnutie vysokej odbornej kvalifikácie, s láskou k svojmu odboru, v ktorom nachádza zmysel života, k svojmu závodu, v ktorom vidí svoje perspektívy, so socialistickým vzťahom k práci. Na druhej strane z takýchto pracovísk učni po vyučení neutekajú a tieto závody majú vždy dobré kvalifikované kádre.

Správne chápaná a organizačne zabezpečovaná ideovopolitická výchova sa nutne odráža aj v účasti učňov v socialistickej súťaži, ktorá ako účinná metóda výchovy nového človeka pomáha súčasne zvyšovať aj ich odbornosť. Na spomínaných závodoch sa z podnetu Československého sväzu mládeže socialistická súťaž rozrástla i na súťaž medzi učilišťami. Medziučilištná súťaž prispieva k výmene dobrých skúseností vo výchovno-vyučovacej práci a súčasne ukazuje na úroveň toho-ktorého učilišťa i na starostlivosť vedenia závodu o výchovu učňovského dorastu.

V posledných rokoch sa výrazne prejavujú kladné výsledky vo výchove učňovského dorastu k vedeckému svetovému názoru.

Súčasťou vyučovacieho procesu sú prednášky a besedy, ktoré vysvetľujú otázky marxisticko-leninskej ideológie a vedeckého ateizmu. Organizujú sa besedy o súčasnom živote v Sovietskom sväze a o krajinách socialistického tábora. Z príležitosti osláv 40. výročia vzniku Komunistickej strany Československa preberajú sa jej dejiny a dejiny robotníckeho hnutia. Besedy so starými komunistami a robotníkmi-účastníkmi štrajkov a bojov sú osvedčenými formami politicko-výchovnej práce. Mnohé učilištia, ako v Bratislave, Košiciach, Prakovciach podnikajú zájazdy na pamätné historické miesta bojov.

Toto všetko kladne vplýva na vytváranie vedeckého svetového názoru a na triedne uvedomenie učňov, upevňuje v nich lásku ku Komunistickej strane Československa, pestuje v nich československé socialistické vlastenectvo a proletársky internacionalizmus, vedie ich k hrdosti na príslušnosť k robotníckej triede, láske a oddanosti k Sovietskemu sväzu.

Starostlivosť pri výchove učňovského dorastu nie je a nemôže byť obmedzená iba na učebňu a dielňu. K všestrannému rozvoju schopností a iniciatívy učňov napomáha mimoškolská a mimopracovná výchova. V nej výraznou zložkou je súťaž technickej tvorivosti mládeže, kultúrna a verejnoprospešná činnosť, telovýchova a šport. To všetko patrí k plnému, zdravému a radostnému životu našej mládeže.

Najlepšie skúsenosti a výsledky zo súťaže technickej tvorivosti učňovskej mládeže boli dosiahnuté vo výchovných zariadeniach strojárstva, dopravy a stavebníctva. Učilištia uskutočnili technické konferencie, besedy, návštevy múzeí, výstavy výsledkov technickej tvorivosti a podobne. Krúžky technickej tvorivosti mládeže si vytyčujú technicky čoraz náročnejšie úlohy.

Pomerne dobré výsledky dosiahli a čestne sa umiestnili učilištia zo Slovenska na Celoštátnej výstave technickej tvorivosti mládeže v Brne. Najlepšie sa umiestnili odborné učilištia pri Považských strojárňach K. Gottwalda v Považskej Bystrici, pri Východoslovenských strojárňach v Košiciach, pri ČSD v Bratislave, pri Tatravagónke v Poprade, Učňovské stredisko Priemstav Bratislava a iné.

Treba, aby si tieto skúsenosti a prax osvojili aj ostatné závody, a to tým, že budú vytvárať pre rozvoj praxe kádrové i materiálne podmienky. Účinnejšie musia napomáhať rozvoju technickej tvorivosti mládeže aj ústavy pre ďalšie vzdelávanie učiteľov pri pedagogických inštitútoch.

V kultúrnej činnosti učňovského dorastu pracujú na zariadeniach hudobno-spevácke, divadelné, tanečné a iné krúžky a súbory. Vytvorili sa skupiny ľudovej umeleckej tvorivosti, ktoré vystupujú pri rozličných príležitostiach v učilištiach, v závodoch, na patronátnych jednotných roľníckych družstvách a inde. Stále väčší počet súborov z učňovských zariadení sa zúčastňuje v súťaži tvorivosti mládeže i na úseku umenia.

Tisícky odpracovaných brigádnických hodín na stavbách jednotných roľníckych družstiev, pri skrášľovaní miest, pri výstavbe športových zariadení a vlastných školských budov a internátov sú dôkazom dobrej verejnoprospešnej práce učňovského dorastu. Najmä učni stavebných učilíšť účinne pomáhajú pri výstavbe objektov v akcii "Z", ako napríklad pri Pozemných stavbách v Prešove a v Trenčíne, pri Vihorlate v Snine a pod.

Na väčšine odborných učilíšť je pomerne dobre rozvinutá aj telovýchovná a športová činnosť. Výchovní pracovnici za spolupráce organizácií Československého sväzu mládeže a Revolučného odborového hnutia organizujú rozličné telovýchovné podujatia a súťaže medzi učebno-výchovnými skupinami a učilišťami navzájom, i keď často za nevyhovujúcich priestorových podmienok.

Radostné úspechy dosiahli učni v nácviku na II. celoštátnu spartakiádu. Zásluhu na veľkolepom a nezabudnuteľnom vystúpení učňovského dorastu v skladbe "Do nových zajtrajškov" na II. celoštátnej spartakiáde v Prahe má i 6400 učňov zo slovenských krajov. Škoda, že nie všetci zodpovední činitelia mnohých podnikov a závodov videli toto prekrásne vystúpenie učňov, v ktorom učni ukázali svoju prácu, radosť zo života i práce, svoju lásku k socialistickej vlasti. Iste by potom venovali väčšiu starostlivosť telesnej výchove, športu, zdravému telesnému rozvoju našej mládeže.

Podobne i mnohé telovýchovné jednoty a organizácie Revolučného odborového hnutia i ČSM v závodoch by prejavovali viac starostlivosti o zapojenie dorastu do telovýchovnej činnosti na širšej základni. Nestali by sa také znepokojujúce prípady ako v Dubnici, kde telovýchovná jednota Spartak nechce poskytnúť športový štadión učňom pre aktívnu telovýchovnú činnosť.

Bolo by však chybou, súdruhovia a súdružky, keby sme videli iba kladné výsledky výchovnej práce a vedome či nevedome zastierali si naše nedostatky pri výchove učňovského dorastu. Sú ľudia, čo kričia, že učni sú zlí. Zlá je však rasa výchovná práca, ak je mnoho nedostatkov medzi našou mládežou i učňovským dorastom. Všade tam, kde nie je zabezpečené jednotné výchovné pôsobenie všetkých činiteľov, kde je mládež ponechaná sama na seba, kde spoločenské organizácie nechápu výchovu učňovského dorastu ako jednu z dôležitých úloh svojej činnosti, vyskytuje sa u učňov malý záujem o problémy závodov, sklon k individualizmu, nesprávny pomer k práci a socialistickému vlastníctvu a často i nešetrný a nesprávny vzťah k starším robotníkom a k ich skúsenostiam. Nezáujem o problémy na závode sa prenáša na nezáujem o súčasné dianie v našej republike a vo svete z hľadiska vnútornej a zahranično-politickej situácie.

Nemožno sa uspokojiť s tým, že negatívnych zjavov medzi našou učňovskou mládežou je nepatrné percento, že kladné charakterové črty prevažujú. Ide nám o to, aby sme z každého mladého človeka vychovali dobrého, statočného budovateľa komunistickej spoločnosti.

Súdružky a súdruhovia!

Výsledky ideovo-výchovnej práce silne ovplyvňujú odborný výcvik, ktorý je hlavnou zložkou a ťažiskom prípravy kvalifikovaných robotníkov a družstevníkov. Vo všetkých učebných odboroch sa mu venuje viac ako jedna polovica, ba až dve tretiny učebnej doby. V odbornom výcviku sa dávajú učňom možnosti, aby sa priamo zúčastnili na výrobnej a hospodárskej činnosti podnikov a jednotných roľníckych družstiev, čím sa práca učňov už v procese výchovy stáva spoločensky významnou. Účasť učňov na užitočnej produktívnej práci upevňuje v nich vedomie spoločenského významu tejto práce a vedie ich k spoluzodpovednosti za jej výsledok.

V odbornom výcviku si učni osvojujú zručnosti a návyky, ktoré majú byť na úrovni súčasnej techniky, avšak súčasne sa musí u učňov pestovať zmysel pre nové, pre kritický pohľad na doterajšie pracovné metódy.

Primknutím výchovy k závodu, k výrobe sa vytvorili v novom systéme výchovy učňovského dorastu priaznivejšie podmienky pre skvalitňovanie odborného výcviku.

Závody a podniky, ktoré doceňujú význam produktívnej práce pre odborný výcvik učňov, dosahujú dobré výsledky. To je logické a zdá sa, že by to každý mal pochopiť. Prax však ukazuje, že nie všade chápu túto jednoduchú pravdu.

Nepochopenie zapríčiňuje, že v odbornom výcviku je ešte veľa nedostatkov. Dokonca i v závodoch, kde sa zabezpečuje dostatok produktívnej práce na odborný výcvik, nie vždy sa prideľuje táto práca z hľadiska požiadaviek učebných osnov. Najväčšie nedostatky tohto rázu sa vyskytujú v menších podnikoch, napríklad