trebného počtu kádrov dávajú záruku, že tohoročné žatevné práce vykonáme úspešne.
V zavádzaní novej technológie v živočíšnej výrobe naďalej sme pokročili pri automatizácii výkrmu ošípaných. Na celom rade JRD a štátnych majetkov máme vybudované výkrmne na mokrý výkrm ošípaných o kapacite 1000 kusov, ktoré obsluhuje jeden ošetrovateľ. V tomto roku postavíme ďalších 22 plne mechanizovaných výkrmní na mokrý výkrm o kapacite po 1000 kusoch. Do roku 1965 takéto výkrmne postavíme na všetkých JRD. Sústredením výkrmu ošípaných do jednej plne mechanizovanej výkrmne dosahujeme podstatne lepšie výsledky vo výkrme ošípaných. Staré výkrmne o kapacite 200-300 kusov adaptujeme na iné ciele. Podobne zavádzame novú technológiu pri dojniciach. Tohto roku v okrese vybudujeme 12 kravínov s voľným ustajnením a plne mechanizovaným dojením.
Veľkú starostlivosť venujeme výchove kádrov zvlášť preto, že v našom okrese toho času máme málo kvalifikovaných odborníkov. Školením si vytvárame predpoklady, aby sme mohli v najkratšom čase tých funkcionárov družstiev, ktorí sa neosvedčili, vymeniť. Každoročne na štúdium PTŠ vyšleme 45 funkcionárov a členov JRD, aby si doplnili teoretické vedomosti. Okrem toho každý rok získame 410 žiakov do poľnohospodárskych škôl. (Potlesk.)
Podpredseda Benada:
Ďakujem poslancovi Meszárošovi za prejav. Prehovorí poslankyňa Cecília Bačová. Dávam jej slovo.
Poslankyňa Bačová:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Na základe iniciatívy straníckych organizácií a všetkých pracujúcich okres Topoľčany bol jeden z prvých okresov v republike, ktorý na list ÚV KSČ o splnení päťročnice v poľnohospodárstve za štyri roky odpovedal celookresným záväzkom družstevníkov a pracovníkov štátnych majetkov splniť tretí päťročný plán za štyri roky v poľnohospodárstve.
Pre splnenie tohoto záväzku bol rozpracovaný na jednotných roľníckych družstvách, štátnych majetkoch i za okres celý rad opatrení.
Prvou úlohou, ktorú bolo treba riešiť, bolo dokončenie kolektivizácie nášho okresu. Veď po utvorení nového okresu bolo ešte 23 % pôdy v súkromnom sektore, čo predstavovalo 17 000 ha pôdy, ktorá však pre spoločnosť dávala málo a pre splnenie záväzku bolo potrebné s ňou počítať. Do začatia jarných prác sme získali 10 000 ha, takže nám pôda zostala u súkromníkov len v horských obciach.
Ďalej riešime zúrodňovanie našich pôd. V roku 1960 sme vyrobili v našich poľnohospodárskych závodoch 154 320 m3 kompostu, t. j. 1,5 tony na 1 hektár ornej pôdy. Zakyslených pôd máme v okrese 17 000 ha. Pre intenzívne vápnenie týchto pôd sme zriadili vápenku v Jánovej Vsi. Zeleným hnojením bolo vyhnojené 2000 ha.
Dostatok maštaľného hnoja sa zabezpečí podstatným zvyšovaním stavov hovädzieho dobytka. Do konca roku 1965 chceme zavlažovať 10 % ornej pôdy. Máme však problém s nedostatkom vody v rieke Nitre a Bebrave, ktorých kapacita na túto úlohu nestačí, preto vybudujeme v okrese niekoľko vodných nádrží.
Zvýšenie hektárových výnosov je základ nášho záväzku. Úrody v roku 1960 i predpoklady v tomto roku sú dobré. Napríklad už v roku 1960 mnohé JRD dosiahli výnosy cukrovky 350 q z hektára, 27,5 q jačmeňa, čo sú úlohy plánované na rok 1965.
I keď sme mali záväzky v nákupe mäsa, mlieka a vajec do konca roku, prekročíme štátny plán len pri vajciach o 1,0 mil. kusov. Starosti máme s mliekom, kde máme od začiatku roka rest zhruba 1,0 mil. litrov, no i tento rest do konca roku vyrovnáme. Teraz už dekádne úlohy plníme a postupne znižujeme rest. Robíme k tomu rôzne opatrenia. Jedným takým opatrením je výkup kráv od záhumienkárov a drobných držiteľov do spoločného ustajnenia JRD a štátnych majetkov. Tak bolo od začiatku roka vykúpených 1200 dojníc. Robíme to preto, lebo pokiaľ u štátnych majetkov sa vykupovalo v prvých mesiacoch tohto roku od jednej dojnice 6 litrov mlieka a u JRD 4,3 li:rov mlieka, zatiaľ u záhumienkárov a súkromníkov sa prakticky nevykupoval ani jeden liter mlieka. Týmito i ďalšími opatreniami najmä odstránené vysokej naturálnej spotreby sa nám podarilo zvýšiť denný nákup mlieka z priemerných 38 tisíc litrov na vyše 62 tisíc litrov mlieka na deň.
Nákupné úlohy vajíčok od začiatku roka plníme zásluhou toho, že sme zvýšili stavy nosníc v spoločných chovoch a vďaka vysokej uvedomelosti družstevníkov a drobných chovateľov, ktorí v rámci záväzkov na počesť 40. výročia založenia Komunistickej strany Československa vajíčka odpredávali.
Nákup hovädzieho mäsa tiež splníme. Resty máme ešte v nákupe bravčového mäsa, ktorého nákup plníme len na 87 %. Do konca októbra chceme i tento rest vyrovnať.
Základným našim problémom splnenia prijatých záväzkov je zabezpečenie dostatku krmovín. Nám by napríklad v okrese chýbalo 1500 vagónov jaderných krmív na rok 1962, keby sme doterajšiu štruktúru osevu ponechali, a to za predpokladu splnenia plánovaných úloh v rastlinnej výrobe. Tento problém chceme sami vyriešiť odhaľovaním rezerv, ktoré ešte v poľnohospodárstve máme. Predovšetkým musíme získať ďalšiu ornú pôdu. Vcelku chceme rozorať v tretej päťročnici 500 ha málo výnosných lúk a pasienkov. V roku 1960 bolo u nás rozoraných 287 ha. Zvyšujeme výsev kukurice. V roku 1961 sme osiali 17 % ornej pôdy kukuricou. To je dôkaz, že naši poľnohospodári doceňujú význam kukurice. V nastávajúcich rokoch budeme osievať ešte väčšie percento pôdy kukuricou. V Topoľčanoch postavíme sušiareň krmív, čím chceme obmedzovať straty bielkovín a ostatných živín v krmivách. Ak sa nám podarí vyriešiť otázku krmovín, je u nás v okrese Topoľčany reálny predpoklad prekračovať nákup každoročne o 20 %, a tým podstatne rýchlejšie splniť úlohy tretej päťročnice.
Rozvoj živočíšnej výroby vidíme v rozvoji hovädzieho dobytka. Pre ustajnenie nám však chýbajú kapacity v okrese cca za 6,0 mil. Kčs.
Som toho názoru, že pri rozdeľovaní investícií KNV dostatočne neprizerá na konkrétne podmienky a osobitnosti jednotlivých okresov, ale šablonovite a domnievam sa, že v niektorých prípadoch sa rozdeľujú investície i podľa známosti. Vychádzam z toho, že v Topoľčianskom okrese len v minulom roku bola v podstate ukončená kolektivizácia, kým v južných okresoch kraja bola vyššia kolektivizácia v roku 1958 ako je u nás dnes. Ďalej sa nie dosť počíta s veľkou rozdrobenosťou pôdy pred združstevnením, a tým aj s nedostatkom priestorov na adaptáciu hospodárskych budov. Vzhľadom na daný stav sme odkázaní hneď po založení družstva stavať hospodárske budovy a prostriedkov na to nemáme. To je príčina, prečo dnes máme niekoľko sto kusov hovädzieho dobytka pod holým nebom alebo v úplne nevyhovujúcich provizóriách, čo má veľký vplyv na úžitkovosť na jednej strane a na druhej strane na vysoké náklady. Veď súdruh povereník Chudík pozná napríklad obec Kšinnú a takýchto obcí máme ešte viac.
Nepriaznivo na rozvoj technológie vplýva i nedostatok odborných kádrov na JRD. Nábor do poľnohospodárskych učňovských a technických škôl je však značne sťažený tým, že v okrese je citeľný nedostatok priestorov na zriadenie internátnych odborných učilíšť. V okrese nemáme tiež vhodné miestnosti pre technickú poľnohospodársku školu. Je veľmi potrebná výstavba novej technickej školy pre poľnohospodárov. Z neznámych nám príčin sa však začatie stále odkladá až na rok 1963. Náročné úlohy v poľnohospodárstve v našom okrese vyžadujú však i odbornejšie kádre. Je preto nutné, aby sa pomohli riešiť otázky urýchleného začatia výstavby technickej poľnohospodárskej školy.
Rozhodujúce pre splnenie nášho záväzku je úspešné prevedenie tohoročných letných poľnohospodárskych prác. To si plne uvedomujú stranícke orgány i orgány štátnej správy. S pocitom zodpovednosti sme pristupovali už do jarných prác, ktoré možno povedať, boli dokončené v agrotechnických termínoch a kvalitne. V súčasnom období vzhľadom na nepriaznivé počasie nám hodne zaostala okopávka cukrovky, kukurice a najmä zber krmovín a to ďateliny a lúčneho sena. Z nepriaznivého počasia a zo zaostávania zberu sena robíme ponaučenie pre zber z druhej kosby. Chceme pre sušenie krmovín z druhej kosby využiť všetky senomety a zrnomety i teplovzdušné agregáty, ktoré v zime používa na vyhrievanie stavebníctvo. Takýchto agregátov od pozemných stavieb z Nitry chceme použiť 40. Okrem toho už teraz zabezpečujeme aj silážovanie d'atelinovín a sena z tých plôch, kde pre dažde nemožno seno usušiť. Javí sa nám však nedostatok v tom, že nemáme ani litra melasy, ani mravčej kyseliny, bez ktorých nebude dobré silážovať samé ďateliny a trávy. Aj tento nedostatok chceme riešiť, a to tým spôsobom, že silážovať ďatelinu budeme s jarnými miešankami, a tak chceme zabezpečiť kvalitnú siláž na zimné obdobie.
Plán žatvy, mlatby a nákupu obilia v okrese máme vypracovaný a schválený plénom OV KSS. Z 27 733 ha zrnín chceme vykonať dvojfázovým zberom 8000 ha a trojfázovým 500 ha.
Splnenie týchto úloh vidíme hlavne v dôslednom využití mechanizácie a v odbornej príprave ľudí. Zavčasu sme organizovali exkurzie do južných okresov kraja, kde sa zberá repka alebo ozimný jačmeň dvojfázovo a tam pri zbere priamo chceme ľudí podučiť ako so strojmi zachádzať, ako dosiahnuť najlepšie výsledky.
Nákup obilia chceme splniť do 25. augusta. Pre splnenie nákupu máme všetky podmienky, bude však záležať na organizátorskej práci národných výborov i na nás poslancoch Slovenskej národnej rady, aby sme družstevníkov viedli k splneniu tejto základnej vlasteneckej povinnosti. Pokiaľ osobne pracujem vo volebnom obvode, nestretla som sa ani v jednom prípade, že by sa u družstevníkov prejavovala neochota splniť nákupné úlohy.
Pri rozbore plnenia úloh vyplývajúcich zo záväzku splniť päťročnicu v poľnohospodárstve za 4 roky máme v Topoľčianskom okrese na zreteli, že poľnohospodári sami bez pomoci robotníckej triedy a príslušníkov inteligencie by neboli schopní splniť tieto náročné úlohy. Veď aj Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojich zasadnutiach niekoľkokrát zdôraznil, že podstatné zvýšenie poľnohospodárskej výroby musí byť celonárodnou úlohou. Z tohto vychádzame aj my pracovníci z úseku zdravotníctva. Veľa sme rozmýšľali o tom, ako nášmu poľnohospodárstvu pomôcť. Nechcem tým však povedať, že sme doteraz poľnohospodárstvu nepomáhali. Veď napríklad u nás na Ústave národného zdravia v Bánovciach už po niekoľko rokov lekári a zdravotní pracovníci priamo manuálnou prácou pomáhali pri záchrane úrody. Starí lekári vedľa mladých ošetrovateliek usilovne znášali obilie do krížov a pomáhali pri iných prácach. Pritom sme rozmýšľali, či táto pomoc z našej strany je dostačujúca, a prišli sme k záveru, že našou úlohou je prispieť z inej stránky pri budovaní socialistickej dediny. Účinným pomocníkom v tomto smere nám iste budú predbežné zásady pre výstavbu socialistickej dediny, ktoré schválilo politické byro ÚV KSČ a ktoré sa stanú predmetom diskusie vo vybraných závodoch a JRD. Na základe vlastného uváženia i v zmysle uvedených zásad ÚV KSČ v najbližšom období chceme poskytnúť pomoc našej dedine predovšetkým zdravotnou osvetou a preventívnymi opatreniami tak, aby nedochádzalo k hromadnému ochorenie obyvateľov, a tým k znižovaniu práceneschopnosti. V rámci okresu pozornosť chceme sústrediť na 6 vybratých obcí, ktoré vyberieme po dohode s okresným výborom strany, ONV a zdravotným odborom. Na tieto obce budú pridelení lekári a podobnou formou ako patronátne závody uzatvoríme zmluvy s JRD, čo urobíme pre zvyšovanie zdravia pre nich my pracovníci zdravotníctva, ako oni splnia úlohy voči štátu. Skúsenosti z tejto formy pomoci zatiaľ ešte nemáme, avšak na vlastných skúsenostiach budeme formy rozširovať, a tak chceme sa aktívne podieľať na podstatnom zvyšovaní poľnohospodárskej výroby. Je len žiadúce, aby takejto individuálnej pomoci jednotlivým okresom sa dostávalo aj od Slovenskej národnej rady a od jej jednotlivých odborov, Už som spomenula, že náš okres bol prvý, ktorý prijal záväzok splniť päťročnicu v poľnohospodárstve za 4 roky. Nadriadené orgány počnúc KNV sľubovali, že budeme vybratí ako jeden z okresov, ktorému bude venovaná zvýšená pozornosť. Doteraz však tejto pomoci sme v dostatočnej miere nedostali, a preto i touto cestou žiadam, aby nadriadené orgány prešli od slov k činom. Tým však nechcem zastierať nedostatky naše, nedostatky poslancov Slovenskej národnej rady a národných výborov. Iste i a som pre plnenie úloh na úseku poľnohospodárstva po svojom volebnom obvode mohla urobiť oveľa viac. Som presvedčená, že v súčasnom období pri aktivizácii národných výborov, všetkých ich poslancov a pracujúcich v poľnohospodárstve i priemysle pod vedením okresného výboru strany i nastávajúce úlohy splníme a náš okres bude patriť medzi popredné okresy v čestnom plnení svojich úloh. (Potlesk.)
Podpredseda Benada:
Ďakujem poslankyni Bačovej za prejav. Slovo má ďalší rečník Ján H u m e n i k.
Poslanec Humeník:
Vážené súdružky, vážení súdruhovia!
Naše Jednotné roľnícke družstvo Kvakovce patrí do okresu Michalovce vo Východoslovenskom kraji. Vzniklo ako menšinové družstvo v roku 1951 a v roku 1958 sa stalo celoobecným družstvom. Obhospodarujeme celkom 818 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 570 ha ornej pôdy. V družstve máme 97 rod n s celkovým počtom pracovných síl 180. Rozdiel medzi poľnohospodárskou a ornou pôdou sú pasienky vo výmere 236 ha a 12 ha lúk. Štruktúra pôdy nie je dobrá, lebo skoro 80 % všetkej pôdy sú pôdy ťažké, ílovité, prakticky bez humusu. Zvyšok sú stredneťažké a ľahké pôdy. Tieto pôdne podmienky a značná svahovitosť určujú aj charakter našej poľnohospodárskej výroby. Ťažisko výroby je a v budúcnosti ešte viacej bude v živočíšnej výrobe, ktorá je nakoniec, alebo by aspoň mala byť charakteristická pre družstvá v podhorských a horských oblastiach.
Celé naše úsilie zameriavame na sústavné zvyšovanie živočíšnej výroby. V tejto spojitosti chcel by som sa zmieniť o jednej veci. Na našom družstve chováme dobytok burokarpatského pôvodu po našom nazývaný šedo-biely. Toto plemeno sa nám veľmi dobre darí. Prírastky pri ňom sú až o 20 dkg vyššie ako pri simentálskom dobytku, a to pri rovnakom kŕmení. Dojivosť keď nie je vyššia, tak je na rovnakej úrovni, ako pri simentálskom dobytku, a to isté platí aj o tučnosti mlieka. Pritom tento dobytok sa veľmi ľahko dojí a je veľmi skromný na pastvu a na krmivá vôbec. Máme s ním ozaj tie najlepšie skúsenosti a - čo je najdôležitejšie - dosahujeme i u tohoto dobytka veľmi dobré hospodárske výsledky. Plemenárska stanica v Košiciach nám však tento dobytok z plemenárskeho chovu vyradila a pritom nám neuviedla nijaké príčiny, prečo sa tak stalo, čo nás družstevníkov veľmi udivuje. Veď pre zvýšenie živočíšnej výroby je základnou podmienkou dobré plemeno, vyhovujúce pre tú-ktorú výrobnú oblasť, Postup plemenárskej stanice je pre nás nepochopiteľný a radi by sme vedeli príčinu, prečo sa tak stalo.
V súvislosti so živočíšnou výrobou chcel by som povedať, že naše družstvo sústavne plní dodávky mlieka nad 100 % a tiež dodávky mäsa splníme predčasne v skrátenom termíne.
Vzhľadom na potreby živočíšnej výroby orientujeme sa v rastlinnej výrobe hlavne na výrobu krmív. Hlavným zdrojom sú viacročné krmoviny, ako červená ďatelina a lucerka, ktoré pestujeme zatiaľ na 25 % z ornej pôdy, ďalej kukuricu na siláž na 9 % a samozrejmé pasienky. Kukuricu na zrno zatiaľ nepestujeme, ale v budúcom roku začneme aj s jej pestovaním a to isté platí aj o cukrovej repe. Pasienky, i keď zaberajú značnú plochu, až 236 ha pôdy, nedávajú nám zatiaľ veľkého úžitku a využívame ich na spásanie kravami a ovcami. Pre zvýšenie ich úrodnosti uskutočňujeme jednak ich rekultiváciu, najmä v nižších polohách, aby sme si rozšírili pôdny fond ornej pôdy a jednak robíme ich povrchovú úpravu a hnojenie. V posledných štyroch rokoch sme vykonali rekultiváciu pasienkov na ploche 40 ha a v priebehu tretej päťročnice urobíme rekultiváciu na ďalších 40 ha. Asi 66 ha sú však také pasienky, ktoré nemožno nijako vylepšiť, a preto ich zalesňujeme.
Hlavný dôraz kladieme teda na rekultiváciu, aby sme získali ornú pôdu na rozšírenie najmä viacročných krmovín, silážnej kukurice i kukurice na zrno a potom na zlepšenie pasienkov a ich úžitkovosti povrchovou úpravou a hnojením. To sú teda naše dva hlavné ciele, pokiaľ ide o pasienky. Svahovitosť terénu a zlá štruktúra pôdy spolu s nepriaznivými poveternostnými podmienkami, najmä nedostatkom zrážok, v letných mesiacoch nás núti k tomu, aby sme hľadali možnosť zlepšenia umelým zavlažovaním pri súčasnom využívaní močovky, a to na pôdach súvisiacich s našimi hospodárskymi budovami. Dosiaľ vyrobíme ročne asi 700 000 litrov močovky. Mám na mysli vybudovať hnojovicové hospodárstvo. Týmto zariadením mohli by sme zvýšiť úrodnosť pôdy najmenej na 40 hektároch. Pre uskutočnenie tohto nášho plánu potrebovali by sme však pomoc Okresného národného výboru v Michalovciach, prípadne Krajského národného výboru v Košiciach, lebo sami nemáme s budovaním takého hospodárstva dostatočných skúseností. Vieme iba toľko, že hnojovicové hospodárstvo by nám veľmi zlepšilo úrodnosť pôdy.
Keď som už pri tej močovke, chcem povedať, že hoci jej máme dosť, predsa ju plne nevyužívame, a to nielen u nás, ale ani na ostatných družstvách v rovnakých výrobných podmienkach. Terajšie fekálne vozy i močovkovače sa pre kopcovité terény nehodia. Ťahá ich traktor a pri trocha blativom teréne a v takých pôdach, ako márne my, traktor fekálny voz neutiahne. Iná vec je na rovinách, kde terajšie typy fekálnych vozov i močovkovačov plne vyhovujú. Som toho názoru, že by bolo veľmi potrebné vyrobiť pre poľnohospodárske závody v kopcovitých terénoch fekálne vozy namontované priamo na terénne vozidlá, alebo na podobné vozidlá. Nazdávam sa, že stojí za to, aby sa o tejto veci na patričných miestach uvažovalo. Pomohlo by to pre lepšie využívanie močovky v podhorských oblastiach.
Obilniny pestujeme u nás na ploche 50 % z ornej pôdy. V tomto roku pestujeme pšenicu na 100 hektároch, raž na 35 hektároch, jačmeň na 90 hektároch a ovos na ploche 15 hektárov. Ovos pestujeme výslovne na plochách slabých, podzolovaných, na ktorých by nám iné plodiny nedali ani priemerné úrody. Ďalej pestujeme zemiaky na 50 hektároch, ľan na 30 hektároch a ďatelinové semeno na 30 hektároch. V rastlinnej výrobe hlavné ťažisko tržieb máme za semená a osivá. Naše družstvo je semenárskym hospodárstvom a zostane ním aj podľa novej úpravy, ktorým sa výroba osív podstatne zlepší, pretože v rámci okresu sa sústredí výroba elitného osiva iba na tri hospodárstva štátnych majetkov a výroba nižších stupňov na 15 vybraných družstvách. Na týchto hospodárstvách bude výrobu osív riadiť priamo okresný národný výbor.
Veľmi úspešne pestujeme ďatelinové semeno. V roku 1957 dosiahli sme z plochy 30 hektárov priemerne 3,7 q ďatelinového semena a získali sme v súťaži, ktorú v tom čase vypísalo Povereníctvo pôdohospodárstva prvé miesto. Z obilnín predstavujú 30 % množiteľské plochy, na ktorých vyrábame osivá pre Šľachtiteľský a semenársky podnik v Košiciach. Chcem zdôrazniť, že naše družstvo používa pre vlastné produkčné plochy iba osivo vypestované na vlastných semenárskych dielcoch, ktorým venujeme tú najväčšiu starostlivosť, lebo otázku vlastných kvalitných osív staviame na prvé miesto.
Pokiaľ ide o výrobu ďatelinového semena, chcel by som sa zmieniť o veci, ktorá zaujíma nielen naše družstvo, ale iste aj ostatných výrobcov ďatelinového semena. Najväčšie ťažkosti a straty máme vo výrobe tohto semena pri zbere. Straty sú často až 30 %, a to preto, lebo zber vykonávame ručne, prípadne trávnou kosačkou, a mlátenie na bežných obilných mláťačkách. Tento spôsob okrem toho, že je veľmi nákladný, zapríčiňuje, ako som už spomenul, veľké zberové straty a znižuje úrody.
Ako som informovaný, používajú súdruhovia v SSSR na zber ďatelinového semena špeciálne kombajny, ktorými dosahujú rýchly zber a zníženie zberových strát.
Pýtam sa, či by nebolo účelné zaobstarať podobné kombajny aj pre našich pestovateľov ďatelinového semena. Pomohlo by sa tým značne zvýšiť hektárové výnosy i finančné prostriedky družstvám, keďže 1 q ďatelinového semena predstavuje až 4000 Kčs.
Naše družstvo patrí do zemiakárskeho typu 2. Zemiaky pestujeme zatiaľ na ploche il % z ornej pôdy (v okrese Michalovce pestujú sa zemiaky na 9,7 % z ornej pôdy), hoci by sme chceli pestovateľské plochy zemiakov rozšíriť. Pri súčasnej mechanizácii najmä zberových prác toto urobiť nemôžeme, pretože 80 % všetkých prác robíme na zemiakoch ručne. Najťažšia situácia je pri zbere. V našich ťažkých ílovitých pôdach nemôžeme využívať vyorávač tzv. Tek a o kombajnovom zbere nemôže byť ani reči. Najlepšie nám vyhovuje vyorávač tzv. hydraulický "čert". Žiaľ, ani tento vyorávač naše družstvo nemá, hoci pestuje zemiaky na ploche 55 ha. Lepšia situácia nie je ani na ostatných družstvách s rovnakými výrobnými podmienkami.
Keď som už pri tých strojoch, chcem sa zmieniť aj o zbere obilnín. Zber obilnín robíme u nás starým spôsobom ručne alebo samoviazačmi, hoci by sme veľmi radi prešli na nový pokrokovejší zber. 2iaľ, nemáme pre tento spôsob vhodné stroje. Terajšie obilné kombajny svojou konštrukciou pre naše podmienky nevyhovujú. Na V. sjazde družstevníkov v Prahe, mal som možnosť vidieť nový obilný kombajn so zberacou lištou širokou 2,20 m. Kombajn je menší a ľahkej konštrukcie. Taký by nám plne vyhovoval. Zatiaľ sa však tento kombajn nevyrába a nám nezostáva iné ako ďalej na takýto stroj čakať.
Pokiaľ ide o stroje, chcel by som povedať, že treba ich rozmiesťovaniu venovať väčšiu starostlivosť ako dosiaľ a prihliadať predovšetkým na výrobné podmienky, na bonitu pôdy a svahovitosť terénu.
Zvýšenie intenzity rastlinnej výroby vyžaduje bezpodmienečne zavádzať nové pokrokovejšie formy aj do poľnohospodárskej výroby. Ide najmä o výživu, agrotechniku, využívanie chemických prostriedkov proti škodcom, chorobám a najmä proti burine. Ďalej pôjde o desikáciu pôdy, morenie a preparovanie semena, sústavné zvyšovanie mechanizačných zariadení pri kultivačných a zberových prácach, pretože to všetko priamo súvisí so zvyšovaním poľnohospodárskej výroby a jej produktivity. Platí to nielen pre naše družstvo, ale aj pre ďalšie družstvá a pre celú oblasť východného Slovenska vôbec, lebo ako vieme, úroveň výživy, agrotechniky a mechanizácie je práve v tejto oblasti na nízkom stupni. Družstevníci nemôžu byť iba starostlivými pracovníkmi, ale musia sa stať dobrými odborníkmi, ba priamo výskumníkmi na svojom pracovisku. Iba vtedy budeme vedieť vyťažiť z pôdy tie najväčšie úrody, ako nám to už dosiaľ ukázali majstri vysokých úrod - súdruhovia Lopatník, Hlásny, Dubný a celý rad ďalších.
V našom družstve budeme v prvom rade venovať pozornosť pôdnej štruktúre, ktorá je nateraz veľmi zlá. Pôdy sú ťažké, ílovité, bez humusu. Aby sme zvýšili obsah humusu v pôde a vytvorili jej správnu štruktúru, osobitnú starostlivosť budeme venovať hnojeniu maštaľným hnojom a kompostami. I keď v súčasnej dobe hnojíme maštaľným hnojom cca 30 % ornej pôdy, chceme toto percento ešte zvýšiť a najmä chceme zvýšiť dávku na hektár, a to v množstve 400 - 500 q. V roku 1960 vyrobili sme 1200 m3 kompostov a v tomto roku chceme vyrobiť aspoň 1400 m3. Vieme, že plný úžitok z maštaľného hnoja dosiahneme iba pri jeho správnom ošetrovaní, a preto hnoj vyvážame na poľné hnojiská, kde ho správne ošetrujeme.
Výživu rastlín chceme robiť podľa hnojárskych plánov. Aby sme zistili obsah živín v pôde, potrebujeme pravidelne robiť rozbory v pôde na živiny. Zatiaľ sme však na tomto úseku valný pokrok neurobili a musím povedať, že nie našou vinou. My družstevníci nie sme ešte takí odborníci, aby sme tú vec vedeli riešiť sami, a príslušné zložky, ktorým je táto úloha zverená sa o ňu akosi vážnejšie nestarajú. Napríklad pred dvoma rokmi odobrali u nás pracovníci Strojovej a traktorovej stanice vo Vranove pôdne vzorky, ktoré potom ležali dlhú dobu na tejto stanici vo Vranove a ešte do dnešného dňa nevieme výsledky pôdnych rozborov, hoci sme mali o ne mimoriadny záujem.
Myslím, že tejto veci by mali národné výbory, strojové a traktorové stanice a najmä Skúšobný ústav poľnohospodársky v Košiciach venovať viacej pozornosti a organizovať celú vec tak, aby sa družstvám pôdne rozbory robili pravidelnejšie a ich výsledky aby im pomáhali zvyšovať úroveň výživy poľnohospodárskych kultúr. V opačnom prípade desiatky ton vzácnych živín, ktorých aj tak nemáme nadbytok, pôjde nazmar, a to je veľká národohospodárska škoda.
A teraz by som sa chcel zmieniť, ako sa u nás na našom družstve v okrese Michalovce pripravujeme na žatevné práce, ktoré sú pre všetkých poľnohospodárov mimoriadne významné, keďže ide o prvú žatvu v prvom roku tretej päťročnice, ktorý rok je rozhodujúcim, či naše záväzky na skrátenie päťročnice za 4 roky splníme. Počasie nám v tomto roku nijako zvlášť nežičilo, čo sa prejavuje miestami i na slabšej úrode. Práve preto musíme venovať príprave a samotnému priebehu žatevných prác tú najväčšiu starostlivosť, aby sme ich vykonali včas a pritom ani jedno zrnko aby nevyšlo nazmar.
Aj v okrese Michalovce začneme v tomto roku v širšom rozsahu zavádzať delený zber obilovín. Dvojfázový zber sa vykoná na ploche 6000 ha a trojfázový na ploche 320 hektárov. Priamy kombajnový zber repky a obilia sa vykoná v okrese na ploche 372 ha. Pre novú technológiu zberu obilovín bude v okrese k dispozícii 84 obilných kombajnov so 73 zberacími zariadeniami, 68 riadkovačov, 4 dávkovacie stoly a 20 veľkoobjemových vozov.
Žiaľ, na našom družstve a na väčšine družstiev s rovnakými výrobnými podmienkami budeme musieť aj tohto roku urobiť žatvu starým spôsobom, pretože pre novú technológiu nemáme potrebné stroje. Chceli sme urobiť priamy kombajnový zber aspoň na 30 ha.
Žatevné a mlatebné práce sme veľmi dôkladne rozobrali na spoločnom zasadaní funkcionárov družstva, straníckej a mládežníckej organizácie a s funkcionármi národného výboru. Osobitná úloha pripadne našej mládeži, ktorá si vytvorila zvláštnu mládežnícku skupinu a ktorej boli pridelené všetky potrebné stroje. Táto skupina bude súťažiť s ďalšími troma skupinami organizovanými na zvládnutie žatvy z radov starších členov nášho družstva. Veríme, že aj tohto roku vykonáme žatevné a mlatebné práce včas a bez zbytočných zberových strát.
Vážené súdružky, súdruhovia,
na záver svojho diskusného príspevku chcem sa zmieniť ešte o veci, ktorá je v našom družstve veľmi významná a iste bude zaujímať aj ostatné družstvá. Ide o mládež. V našom družstve sme ešte nedosiahli najvyššiu úroveň poľnohospodárskej výroby. Musíme urobiť ešte viacej a veľmi mnoho statočnej práce, a to na každom úseku, aby sme tento cieľ dosiahli. Sme si toho plne vedomí, že nás v krátkej budúcnosti čakajú ešte ďalšie a ťažšie úlohy, ktoré bude treba urobiť pre zvýšenie nielen poľnohospodárskej výroby, ale aj pre zvýšenie životnej úrovne našich družstevníkov, ak mánie dosiahnuť v najkratšom čase úroveň priemyslu a našich miest.
Musím však povedať, že na našom družstve sa nám už dosiaľ práca darí a že srne dosiahli pekné výsledky. Za tieto výsledky patrí u nás v prvom rade vďaka mladým ľuďom, ktorí našli a nachádzajú pre družstevný život plné pochopenie a vidia v ňom perspektívu svojej budúcnosti. Máme u nás 47 mladých ľudí vo veku od 16 - 27 rokov, z ktorých 90% je sväzákov. Táto naša nádejná mlaď je iniciátorkou väčšiny akcií na našom družstve a jej mládežnícky elán zapaľuje do statočnej práce aj všetkých ostatných družstevníkov.
V živočíšnej výrobe súťaží 5 dievčat o hrdý titul Brigáda socialistickej práce. V mechanizačnej dielni pracuje skupina 12 mladých chlapcov, ktorí tiež súťažia o hrdý titul Brigáda socialistickej práce. A títo mladí sväzáci idú na vec skutočne dobre. Od nového roku ušetrili na náhradných dielcoch a na pohonných hmotách viacej ako 40 000 korún. Ich usilovnosti ďakujeme, že máme všetky stroje stále v poriadku a nie sme odkázaní na inú pomoc.
U nás však nejde len o to, aby sme mali mladých ľudí, ale nám ide tiež o to, aby sme si z nich vychovali pracovníkov s odbornou kvalifikáciou pre poľnohospodársku výrobu, ktorá sústavným rozširovaním novej techniky a technológie kladie zvýšené nároky na kvalifikáciu poľnohospodárskych pracovníkov. Z tohto dôvodu poslali sme v minulom roku do poľnohospodárskych škôl 11 dievčat a chlapcov a v tomto roku pôjdu na poľnohospodárske štúdia ďalší mladí ľudia. Chceme si z vlastných mladých ľudí vychovať aj špičkové kádre s prípadným vysokoškolským vzdelaním, ktoré raz prevezmú osudy nášho družstva do svojich rúk.
Myslím, že je to takto správne a malo by sa to tak robiť aj na ostatných družstvách. Naši mladí ľudia nám pomáhajú budovať družstevnú výrobu a znova opakujem, že to robia dobre a skutočne vzorne. Ich prácu vidieť všade a musí si ju povšimnúť každý, kto k nám príde.
Sme si plne vedomí, čo pre nás mládež znamená, a preto robíme všetko, aby sme ju správne viedli nielen vo výrobe, ale aj mimo výroby. Vytvárame pre ňu i podmienky spoločenského rastu, aby našla na družstve skutočne svoje životné poslanie. Svojpomocou vybudovali sme pre našich mladých ľudí družstevný klub v miliónovej hodnote, kde majú plnú možnosť správneho pobavenia a rozptýlenia sa. Majú k dispozcii kino, televízor a vytvorili si divadelný krúžok v ktorom nacvičujú divadlá nielen pre našich družstevníkov, ale aj pre družstevníkov z blízkeho