Pátek 8. února 1963

Pokračovanie 11. schôdzky Slovenskej národnej rady 8. februára 1963 o 8, 00 hodine.

Podpredseda Benada:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Pokračujeme v prerušenej schôdzke.

Dovoľte, aby som na dnešnom rokovaní privítal námestníka ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, súdruha inž. Jozefa N á g r a, predsedu Západoslovenského krajského národného výboru, predsedov pôdohospodárskych komisií KNV, predsedov ONV, ako aj ďalších hostí.

Prikročíme k šiestemu bodu programu, ktorým je zpráva o plnení úloh v zúrodňovaní pôdy v roku 1962 a o zameraní hnutia za zúrodňovanie pôdy v roku 1963.

Prosím súdruha predsedu Slovenskej národnej rady, aby sa ujal slova.                                                              

Predseda Lenárt:

Vážené súdružky a súdruhovia, vážená Slovenská národná rada!

Včera sme rokovali o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku pre rok 1963 a v súvislosti s tým aj o úlohách rozvoja poľnohospodárstva. Tieto úlohy, vyplývajúce zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, vyjadrujú konkrétne ciele, ktoré mánie v tomto roku v poľnohospodárstve na Slovensku dosiahnuť ako podiel zo zámerov vytýčených XII. sjazdom Komunistickej strany Československa a sjazdom Komunistickej strany Slovenska.

Význam a potrebu poľnohospodárskej výroby zdôraznil XII. sjazd KSČ vo svojich uzneseniach, keď medziiným povedal: "Za hlavnú úlohu celej spoločnosti treba dnes pokladať rozvoj poľnohospodárskej výroby, bez podstatného vzostupu ktorej nemožno zabezpečiť ani proporcionálny vývoj národného hospodárstva, ani zvýšenie životnej úrovne ľudu. Splnenie tejto úlohy je súčasne podmienkou pre postupné vyrovnávanie podstatných rozdielov medzi mestom a dedinou, podmienkou pre ďalšie zblíženie družstevných roľníkov s robotníckou triedou. Preto vytyčujeme úlohu vyrovnať do roku 1970 úroveň poľnohospodárstva na úroveň priemyslu ako podmienku vytvorenia materiálnotechnickej základne pre prechod ku komunistickej spoločnosti. "

V zpráve na XII. sjazde našej strany súdruh Antonín Novotný zdôraznil, že hlavným výsledkom nášho úsilia a pozdvihnutie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu musí byť, aby poľnohospodárska výroba na základe uplatňovania a najúčelnejšieho využívania všetkých výrobných prostriedkov a najpokrokovejšej techniky a technológie, čo najlepšie uspokojovala potreby národného hospodárstva. To znamená, aby poľnohospodárstvo vyrobilo maximum potravín pre výživu obyvateľstva, surovín pre priemysel a z vlastných zdrojov krylo potrebu krmív, osív a sadby včítane potrebných rezerv.

Všetkým nám je dobre známe, že základným výrobným prostriedkom v poľnohospodárstve je pôda. Predovšetkým od jej bonity a od jej majstrovského a cieľavedomého využívania pri uplatňovaní modernej techniky a technológie je závislé úspešné splnenie úloh, ktoré vytyčuje poľnohospodárstvu XII. sjazd. Tie zaväzujú vyvinúť maximálne úsilie a vykonať komplex agromelioračných a agrotechnických opatrení na zúrodnenie celého poľnohospodárskeho pôdneho fondu tak, aby sa utvárali predpoklady pre plánovitý rozvoj rastlinnej a celej poľnohospodárskej výroby. Nášmu rokovaniu predchádzala celoslovenská technicko-ekonomická konferencia o zúrodňovaní pôdy, na ktorej sme sa v dňoch 10. -11. januára t. r. radili s pracovníkmi vedy a výskumu, ako aj s odborníkmi z praxe z radov družstevníkov, pracovníkov štátnych majetkov, melioračných družstiev, podnikov poľnohospodárskych meliorácií, projekčných ústavov o tom, ako najúčinnejšie riešiť problémy a zaistiť plnenie úloh v zúrodňovaní pôdy. Závery z tejto konferencie slúžia ako podklad aj k dnešnému nášmu rokovaniu.

Súdružky a súdruhovia,

úlohami a problémami v zúrodňovaní pôdy sme sa na rokovaní Slovenskej národnej rady zaoberali v decembri roku 1960. Od toho času sa docielil celý rad dobrých výsledkov a získali sme v tomto smere cenné poznatky. Dovoľte stručne zhodnotiť doterajší vývoj v zúrodňovacích prácach a súčasný stav v úrodnosti pôdy u nás.

Na Slovensku je ešte stále vyše 42 % poľnohospodárskej pôdy, ktorá vyžaduje melioračné zásahy. S melioračnými úpravami sme začali prakticky až v roku 1956, aj to vo veľmi malom rozsahu. Od oslobodenia do roku 1959 bolo na melioračných prácach preinvestované iba 1, 2 % z celkových investičných prostriedkov určených pre poľnohospodárstvo. Ešte menej sme urobili v tom období pre zvýšenie obsahu humusu v pôde cestou agrotechnických opatrení, aj keď na Slovensku máme 62 % málo úrodných a neúrodných pôd z celkového pôdneho fondu.

V rokoch 1959 - 1961 sa na zúrodnenie pôdy na Slovensku investovalo vyše 745 miliónov Kčs. V širšom rozsahu za rozvinutej aktivity národných výborov, poľnohospodárov a za pomoci pracujúcich zo závodov a mládeže začali sme s riešením problémov zúrodňovania pôdy a dosiahli sme dobré výsledky. Odpracovalo sa vyše 1, 700 tis. brigádnických smien. Melioračné úpravy sa vykonali v takom rozsahu, ako za celé obdobie bývalej buržoáznej republiky a tzv. slovenského štátu. Odvodnili sme okolo 40 tis. hektárov pôdy drenážovaním, závlahy čistou vodou boli vybu-

dované na ploche 8 a pol tisíc ha a hnojivé závlahy na ploche 4500 ha. Vodné toky boli upravené v dĺžke vyše 1500 km. Plánované úlohy boli prekročené a prvý raz sa pristúpilo na Slovensku k rozsiahlejšiemu zakladaniu a využívaniu kompostov.

No, na škodu veci v roku 1962 sme však nedokázali pokračovať v tomto tempe a ďalej rozvinúť aktivitu z predchádzajúcich rokov. Pri plnení úloh zúrodňovania pôdy v minulom roku poklesla iniciatíva nielen u poľnohospodárskych závodov, ale aj u národných výborov a patronátnych závodov. Podstatne sa znížila brigádnická výpomoc. Na zúrodňovacích prácach v minulom roku sa odpracovalo len 184 tisíc brigádnických smien. Podieľala sa na tom prevažne mládež v rámci letnej aktivity pri budovaní hnojovicových hospodárstiev, úprave lúk a pasienkov a pri zakladaní kompostov.                

Pokles iniciatívy a aktivity sa nepriaznivo prejavil vo výsledkoch plnenia plánu zúrodňovania pôdy v minulom roku. Z plánovaných stavebných prác splnili sa len úlohy v odvodňovaní. Naproti tomu závlahy sa nevybudovali na 1893 ha oproti plánu, pretože zaostala výstavba hnojovicových a močovkových závlah. Len krajské podniky poľnohospodárskych meliorácií zaostali objemom prác v hodnote takmer 20 miliónov Kčs. Veľmi nedostatočne zabezpečovali najmä úlohy vo výstavbe závlah. Napríklad Krajský podnik poľnohospodárskych meliorácií v Nitre, ktorý ako jediný z týchto podnikov na Slovensku splnil plán hrubej hodnoty výroby, výstavbu závlah však nezabezpečil na vyše 500 ha. Podobne Krajský podnik poľnohospodárskych meliorácií vo Zvolene úlohy v odovzdávaní kapacít závlah splnil iba na 60 %.

Veľmi nízko sa splnili v minulom roku úlohy vo výrobe kompostov - a to len na 44 %, v ťažbe vápenatých hmôt na 57 % a v zúrodňovaní piesočnatých pôd na 91 %. Prekročené boli len úlohy v rekultiváciách málo výnosných a nevyužitých pôd.

Neuspokojivé výsledky sa v minulom roku dosiahli v zavlažovaní poľnohospodárskych plodín. Keď cez vegetačné obdobie v dôsledku sucha poľnohospodárske kultúry priamo volali po vode, mnohé závlahové súpravy a zariadenia neboli plne využité. Na Slovensku sa zavlažovalo len zhruba 50 000 ha a z toho v Západoslovenskom kraji vyše 40 000 ha. Zásluhu na tomto vyššom využití závlahových súprav a zariadení v Západoslovenskom kraji má popri iniciatíve krajských a okresných orgánov aj" Krajský podnik poľnohospodárskej techniky. Pracovníci z tohto podniku prostredníctvom pracovníkov strojových a traktorových staníc organizovali a sledovali využitie každej závlahovej súpravy v letnom období. Dobré výsledky sa dosiahli najmä v okrese Dunajská Streda, kde mali k dispozícii 329 prenosných závlahových súprav na plochu 6120 ha, avšak dobrou organizáciou využívania súprav zavlažovali plodiny na výmere vyše 10 000 ha. Týmto sa zaradili v zavlažovaní na prvé miesto v republike. Úspešne pristupovali k zavlažovaniu aj v okresoch Galanta, Komárno a Nové Zámky. Napríklad v okrese Nové Zámky okrem postreku zavlažovali aj podmokom viac ako tisíc hektárov, na čo využili staré ryžoviská, náhony a iné vhodné zariadenia.

Západoslovenský kraj a najmä uvedené okresy ukázali na značné rezervy a možnosti zavlažovania poľnohospodárskych plodín podľa potreby nielen dobrým využitím závlahových súprav, ale aj realizáciou ostatných spôsobov zavlažovania. Bude len potrebné, aby si ich skúsenosti osvojili aj poľnohospodári, funkcionári a pracovníci národných výborov a celej poľnohospodárskej správy vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji, kde sa v minulom roku zavlažovalo spolu v obidvoch krajoch len asi 10 000 ha, aj keď podmienky pre zavlažovanie majú v južných okresoch podobné ako v Západoslovenskom kraji.

O vysokej efektívnosti nákladov vynaložených na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín svedčia výsledky z JRD Okoč, Sládkovičovo, Dedina Mládeže, Opatovský Sokolec, Jelka a z celého radu ďalších družstiev a štátnych majetkov. Napr. na JRD Okoč v okrese Dunajská Streda dosiahol sa zavlažovaním výnos cukrovej repy o 153 q na hektár viac, pričom náklady na zavlažovanie na hektár činili iba 784 Kčs a čistý výnos na hektár zavlažovanej plochy bol vyšší o 2680 Kčs oproti nezavlažovaným plochám cukrovej repy. Na zavlažovaných plochách lucerky zberali na tomto družstve 82 q suchej hmoty z hektára, kým na nezavlažovaných plochách iba 36 q z hektára. Aj na JRD Jelka v okrese Galanta zavlažovaním cukrovej repy dosiahli čistý výnos na hektár vyšší o 2390 Kčs ako na plochách nezavlažovaných. Podobných príkladov by bolo možné uviesť viac. Ukazujú, že rozšírenie zavlažovaných plôch, najmä v podmienkach južného a východného Slovenska, je jedným z rozhodujúcich opatrení na zvyšovanie intenzity poľnohospodárskej výroby a plnenie plánovaných úloh rozvoja poľnohospodárstva.

Ako z uvedeného vyplýva, s výsledkami, ktoré sme v zúrodňovaní pôdy dosiahli v minulom roku, nemôžeme byť vonkoncom spokojní. Pritom najhoršie sa plnili úlohy, ktoré závisia od samých poľnohospodárov, a to také úlohy, ako je hospodárenie s maštalným hnojom, močovkou, využívanie miestnych zdrojov na výrobu kompostov, vápenatých hmôt a podobne. Ukázalo sa, že za sťažených klimatických podmienok - neskorý príchod jari, skorý príchod dažďov a zimy v jeseni - a pri nutnosti zvýšenej starostlivosti o nákup živočíšnych výrobkov, nevedeli sme organizačne pripraviť a zaistiť náročné úlohy v zúrodňovaní pôdy. Z toho si musíme vziať poučenie pre tento i pre ďalšie roky. Naše politicko-organizačné a technické opatrenia musíme prispôsobiť daným podmienkam tak, aby sme vytýčené úlohy v zúrodňovaní pôdy dôsledne splnili a utvorili tak podmienky pre plánovitý rozvoj poľnohospodárskej výroby.

Aké úlohy nás čakajú v zúrodňovaní pôdy tohto roku? Podľa štátneho plánu a vytýčených cieľov hnutia za zúrodnenie pôdy na rok 1963 máme na Slovensku

-   odvodniť 11 723 ha zamokrených plôch,

-   vybudovať závlahy na ploche 13 660 ha, čo je o 60 % viac ako v minulom roku,

-   založiť 3 m3 kompostov na každý hektár ornej pôdy a 2 m3 na každý hektár lúk v socialistickom sektore,

-   vyťažiť z miestnych zdrojov vápenaté hmoty zodpovedajúce 117 tisíc tonám čistého páleného vápna na vápnenie kyslých pôd,

-   ošetriť a vyhnojiť 190 000 ha lúk,

-   vykonať základnú povrchovú úpravu lúk a pasienkov na ploche 22 000 ha,

- rozorať 7500 ha málovýnosných lúk a pasienkov a uskutočniť podrývanie a prehlbovanie pôdy na ploche 12 000 ha.

Na odvodňovanie, výstavbu závlah a úpravu menších tokov sa počíta v tomto roku na Slovensku s investičným nákladom 318 mil. 700 tis. Kčs, čo je o vyše 8 miliónov Kčs viac ako v minulom roku.

Na úpravu odtokových pomerov v rámci odvetvia vodného hospodárstva sa vynaloží ďalších 259 miliónov Kčs. Ide o investície, ktoré sústreďujeme predovšetkým na ochranu poľnohospodárskych pozemkov v oblastiach postihnutých záplavami, najmä na Východnom Slovensku a na Záhorí.

Okrem uvedených investičných prostriedkov štátneho plánu Štátna plánovacia komisia na návrh Slovenskej národnej rady schválila ďalších 219 miliónov Kčs na melioračné práce a na výstavbu lesných ciest. Toto zvýšenie treba osobitne oceniť, lebo sa k nemu pristupuje napriek známym ťažkostiam v našom národnom hospodárstve. A práve preto musíme vynaložiť všetko úsilie, aby prostriedky takto určené na zúrodňovanie pôdy boli čo najefektívnejšie a plne využité.

Tieto úlohy sú celoročné a ich splnenie vyžaduje zabezpečiť včasný a široký nástup všetkých síl a prostriedkov tak, aby sme už v prvom polroku plánovanú melioračnú výstavbu splnili najmenej na 50 % a úlohu v zakladaní kompostov na 60 - 70 %.

Dovoľte, súdružky a súdruhovia, aby som podrobnejšie hovoril k niektorým úlohám a problémom zúrodňovania pôdy, na ktoré v záujme zvyšovania poľnohospodárskej výroby treba sústrediť naše úsilie.

V  posledných rokoch sme intenzívne pristúpili k úprave vodných tokov, najmä na východnom Slovensku, na Záhorí a v povodí Nitry a Žitavy.

Čo znamená úprava tokov, najlepšie nám ukazuje príklad Východoslovenskej nížiny. V tejto oblasti bolo už v minulom roku intenzívne využívaných 16 800 ha, predtým neúrodných lúk a pasienkov a hrubá produkcia získaná na tejto pôde predstavuje sumu 80 mil. Kčs. Na 55 % uvedenej plochy sa pestovala kukurica, na 10 % cukrová repa, na 10 % obilniny a na ostatnej krmoviny. V tomto roku možno tu zberať úrodu už z plochy 24 000 ha.

V  roku 1963 sa upravia podľa plánu ďalšie časti našich tokov a v súvislosti s tým sa odvodnia alebo ochránia tisícky hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Na Východoslovenskej nížine sa odovzdá do užívania 73 km nových kanálov a ohrádzovaním sa upraví 13 km tokov, čím sa ochráni, resp. odvodní ďalších 21 870 poľnohospodárskej pôdy.

Na Moldavskej nížine sa ukončí úprava rieky Idy a jej prítokov v dĺžke takmer 50 km a ochráni sa tak 6500 ha pôdy.

Na Medzibodrodží sa ukončí výstavba 38 km kanálov, odovzdá čerpacia stanica v Strede nad Bodrogom, čo ochráni ďalších zhruba 7000 ha poľnohospodárskej pôdy.

Na Záhorí sa upravia toky v dĺžke 16 km, vybudujú sa melioračné kostry v dĺžke 70 km, odvodní sa 1760 ha pôdy a vybudujú sa závlahy na vyše 300 ha. Podobne sa upravujú i niektoré ďalšie toky a k ním gravitujúca pôda.

Na riekach Nitre a Žitave sa ukončili práce, pokiaľ boli vyprojektované. Teraz sa usilujeme o urýchlené vypracovanie a schválenie dokumentácie na úpravu tokov v tejto oblasti, aby doteraz neohradzované úseky boli čím skôr upravené a neohrozovali úrodu na pomerne veľkých plochách v tejto oblasti.

Jednou z najviac vodohospodársky neupravených riek na Slovensku je rieka Ipeľ. Úprava tohto toku je závislá od dohody s orgánmi Maďarskej ľudovej republiky. Sme presvedčení, že v súlade s prehlbujúcou sa spoluprácou socialistických krajín v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci vyriešime v blízkej budúcnosti aj otázku vodohospodárskej úpravy Ipľa a celého povodia tejto rieky, čo bude prospešné i pre Československo i pre Maďarsko.

Investíciami, ktoré dáva naša spoločnosť na úpravu našich riek, sledujeme ochránenie priľahlých území a do značnej miery odvodnenie zamokrenej poľnohospodárskej pôdy. Naše úsilie však musíme zamerať dnes predovšetkým na to, aby tieto ochránené pozemky prinášali čo najskôr plný úžitok pre spoločnosť. Teda, aby sa vynaložené investície premenili čo najskôr na hodnoty poľnohospodárskych výrobkov, intenzívnym hospodárením na tejto pôde.

V súvislosti s riešením odtokových pomerov s odvedením vnútorných vôd veľmi naliehavo vystúpil problém zadržania vôd v riekach, potokoch a kanáloch so súčasnou výstavbou nádrží a stavidiel, hlavne pre účely získania vody na zavlažovanie. V tomto roku očakávame, že súdruhovia z vodohospodárskych organizácií a národných výborov, zodpovední za vodné hospodárstvo v krajoch a okresoch, pristúpia iniciatívne k riešeniu tohto problému. Naše toky budú plne slúžiť potrebám poľnohospodárstva a celej spoločnosti vtedy, keď okrem odvádzania veľkých vôd, budú, najmä v letnom období, poskytovať dostatok vody na zavlažovanie kultúr.

Príkladne postupovali v tomto smere súdruhovia v oblasti Medzičilízia, kde sa prebudúva odvodňovacia sústava. Súčasne sa tam buduje nápustný objekt, ktorý umožní vo vegetačnom období odber vody z Dunaja v množstve 10 m3/sek. do kanálovej siete tejto sústavy. Tento odber vody z Dunaja umožní na pozemkoch ležiacich vedľa kanálovej sústavy udržať hladinu spodnej vody v optimálnej výške a okrem toho aj odber vody pre závlahy na plochu 30 000 ha v prípade postupného zavlažovania.

Takýto spôsob riešenia akumulácie vody na zavlažovanie možno uplatňovať i na Východoslovenskej nížine, na Záhorí, v ďalších oblastiach, južného Slovenska a všade, kde je vybudovaná rozsiahla odvodňovacia sústava.

Pravda, súčasne s riešením lepšieho využívania našich tokov pre účely zavlažovania poľnohospodárskych kultúr, treba si všimnúť i problém čistoty vody. I keď najvyššie stranícke orgány a vláda vyvinuli veľké úsilie v tomto smere, zatiaľ nemožno zaznamenať podstatné zlepšenie.

Vodohospodárske orgány národných výborov musia prísnejšie a sústavne kontrolovať čistotu vôd na riečnych úsekoch okresu, resp. kraja. Najmä musia dôslednejšie dbať na využívanie jestvujúcich čistiacich staníc v závodoch, ale i v mestách a sídliskách. Veď napríklad z 30 vybudovaných mestských a sídlištných čistiarní bolo v minulom roku v prevádzke len 5.

Súdružky a súdruhovia,

v tomto roku máme za úlohu odvodniť na Slovensku 11 723 ha poľnohospodárskej pôdy. Aj keď za posledné roky sme nadobudli pri odvodnení pozemkov systematickou rúrkovou drenážou značné skúsenosti, vyskytuje sa ešte stále celý rad chronických nedostatkov, ktoré v roku 1963 a v ďalších rokoch musíme odstrániť.

Jedným z takýchto najväčších nedostatkov je, že v posledných rokoch sa prax jednostranne zameriava na odvodnenie systematickou rúrkovou drenážou a vôbec sa neuplatňuje krtia drenáž, alebo podrývame, hoci sú tieto drenáže podstatne lacnejšie a pre isté podmienky vhodnejšie ako ostatné odvodňovacie a prevzdušňovacie zásahy. Tak to bolo napríklad na JRD Zemplínske Hradište, kde náklady na jeden hektár odvodnenia systematickou drenážou sú 8 - 10 000 Kčs, kým na podrývame len 360 Kčs. Taktiež sa vyskytli prípady, keď namiesto systematickej drenáže bolo treba len zachytenie prameňov ojedinelými drénmi.

Tieto nedostatky možno odstrániť len starostlivo vykonaným hydropedologickým prieskumom a uváženým návrhom projektanta na najekonomickejšie riešenie odvodnenia.

Ďalším nedostatkom je, že okresné národné výbory zaraďujú do plánu naraz vysoký počet stavieb, často s neúmerne nízkymi objemami. Takýto spôsob plánovania vedie k triešteniu stavebnej kapacity, plytvaniu pracovnými silami a zvyšovaniu vlastných nákladov. Preto je prvoradou úlohou v tomto roku dokončiť rozostavané stavby a investičné prostriedky sústrediť na väčšie celky.

Odvodnenie pozemkov vo väčšine prípadov závisí od stavu riek a kanálových sietí. Preto úprava tokov a budovanie hlavných odvodňovacích kanálov musí byť v istom optimálnom predstihu. Ak sa táto zásada nedodrží, dochádza k celému radu škodlivých zjavov.

Takéto prípady sa vyskytli v okrese Martin na odvodňovacích stavbách v Dubovej, Drážkovciach, Hornej Štubni, na Štátnom majetku Martin a v ďalších. Tu totiž pristúpili k výstavbe systematickej trúbkovej drenáže a v predstihu neriešili hlavné odvodové kanály. Vybudované systémy neplnili svoje poslanie a ich uvedenie do prevádzky si vyžiadalo ďalšie nákladné investície.

Aj na Záhorí boli v minulých rokoch vybudované melioračné stavby bez nadväznosti na odtokové pomery a úpravu hlavných tokov. Tak to bolo napríklad vo Veľkých Levároch, v Čároch, Koválove a v ďalších obciach.

Aby sa v budúcnosti tieto nedostatky neopakovali, musia zodpovedné orgány v krajoch a okresoch na zaistenie nadväznosti akcií a zvýšenie efektívnosti vynaložených investícií skvalitniť technickú kontrolu projektov a sprísniť schvaľovanie projektovej a plánovacej dokumentácie.

Ako som už povedal, poľnohospodárska výroba na Slovensku do značnej miery závisí nielen od rozsahu odvodnenia a základného zúrodňovania pôd, ale predovšetkým aj od dostatku vlahy, najmä vo vegetačnom období. Rozsiahle územie južného a východného Slovenska takmer každoročne trpí suchom a vyžaduje si doplnkovú závlahu. V dôsledku toho celá poľnohospodárska výroba v týchto oblastiach je málo stabilná.

V roku 1960 napríklad boli zrážky v mesiacoch júl až september nadpriemerne v týchto oblastiach. V týchto istých mesiacoch však roku 1961 a 1962 boli zasa hlboko pod priemer. Ak porovnáme celkové úrody kukurice na zrno, na siláž a tiež cukrovej repy z týchto dvoch rokov v Západoslovenskom kraji s rokom 1960, dochádzame k záveru, že v prepočte na ovsené jednotky bola úroda v roku 1961 nižšia o 429 tis. ton a v roku 1962 o 413 tis. ton. Pritom agrotechnika a hnojenie boli v roku 1961 a v roku 1962 prinajmenej na úrovni roku 1960. Aj toto potvrdzuje nevyhnutnosť a efektívnosť zavlažovania poľnohospodárskych plodín v týchto oblastiach.

Najmä kukuričná a repárska výrobná oblasť vyžadujú v záujme zvyšovania produkcie doplnkovú vodu vo vegetačnom období. V týchto oblastiach najnáročnejšie plodiny na vodu sú kukurica, cukrová repa a krmoviny. V okrese Komárno dosahuje dlhodobý priemerný úhrn zrážok za vegetačné obdobie 311 mm. Obdobná situácia je aj v ostatných južných okresoch - v Dunajskej Strede 303 mm, v Nových Zámkoch 308 mm, v Leviciach 350 mm, v okolí Bratislavy 350 mm.

Aby sme lepšie využili produkčnú schopnosť uvedených plodín a veľmi priaznivé teplotné podmienky v týchto okresoch, je potrebné podľa prof. J ů v u z Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne zabezpečiť počas vegetácie doplnkovú vodu u kukurice na 500 mm, u cukrovej repy 440 mm a u krmovín na 340 mm. Z toho teda vyplýva, že v okresoch Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, Levice, Bratislava, treba zavlažovať celú plochu kukurice, cukrovej repy i krmovín a tak doplnkovou závlahou kryť schodok v potrebe vody u rastlín.

Vidieť, že doterajší rozsah zavlažovania, v porovnaní s tým, čo som tu spomínal, je úplne nedostatočný. Veď v roku 1963 pri plnom využití jestvujúcich zavlažovacích súprav bude možné zavlažovať na Slovensku vcelku len 60 000 ha čistou vodou. Ďalšie tisíce hektárov teda musíme zavlažovať podľa miestnych podmienok inými metódami, ako sú súpravy, a to podmokom, preronom, vzdúvaním pôdy a pod.

Uvedené spôsoby zavlažovania úspešne využívajú na JRD Dedina Mládeže a na Štátnom majetku v Topoľníkoch. Tu už po niekoľko rokov účelným prispôsobením odvodňovacích kanálov a zadržiavaním vody pomocou stavidiel, zabezpečujú zavlažovanie priesakom vedy ku koreňovému systému podmokom a preronom, najmä pri krmovinách, kukurici a cukrovej repe. Na Jednotnom roľníckom družstve Opatovský Sokolec ako zdroj pre zavlažovanie krmovín využívajú studne, z ktorých privádzajú vodu do rozvádzacej siete na zavlažovanie brázdovým preronom a krátkodobou výtopou. Na Jednotnom roľníckom družstve v Tomášovciach, okres Lučenec, využívajú vybudovanú vodnú nádrž na zavlažovanie lúk preronom.

V   oblasti Sekule -Kúty vybudovaný jednoduchý systém na zavlažovanie lúk preronom dosiaľ nebol plne využitý.

V  okrese Dunajská Streda plánujú v tomto roku využívať vodu z odvodňovacích kanálov na závlahu priesakom a zvyšovaním hladiny spodnej vody. Taktiež v okrese Rožňava plánujú zavlažovať preronom už v tomto roku na JRD Drnava, Lipník, Mikolčany, Novačany a v ďalších.

Možnosti závlah uvedenými spôsobmi sú takmer v každom okrese. Je len potrebné, aby okresné národné výbory v spolupráci s vodohospodárskymi zložkami určili plochy a navrhovali poľnohospodárskym závodom spôsob realizácie.

Chcel by som tu urobiť jednu poznámku. Nedávno ako sme boli na cestách v Juhovýchodnej Ázii a pri tej príležitosti sme sa stavili aj v Sovietskom sväze, mali sme možnosť vidieť obrovské plochy zavlažovania ryže a iných kultúr bez zložitej techniky, bez čerpadiel, bez potrubia, slovom bez týchto drahých zariadení. Ázia nemá strojárstvo, Ázia nemá elektrinu, tak ona nemôže používať drahé zariadenie - postrekovacie súpravy. A pritom sa tam zavlažujú obrovské milióny hektárov pôdy pod ryžu. Je to jediné východisko, aby vôbec mohla Ázia ako-tak žiť a živoriť, bez tejto závlahy by nedosahovali náležitú úrodu. Preto by som chcel poznamenať, keď tu o tomto bola reč, že aj my u nás musíme zásadne, pristúpiť ináč k otázke zavlažovania. To však neznamená z tých maximalistických pozícií budovať tie najdokonalejšie sústavy a súpravy zavlažovania dažďovacím spôsobom pomocou postrekových zariadení. I keď budeme rozvíjať výrobu týchto zariadení, nikdy ich nebude toľko, aby sme mohli v najbližších rokoch radikálne zaviesť túto progresívnu metódu zavlažovania v našich južných teplých a pritom suchých okresoch.

Zastavili sme sa v Sovietskom sväze v Uzbekistane a tam sme videli obrovský rozmach prác na zavlažovaní. V budúcich asi 15 rokoch sa zavlaží v rozsahu 3 mil. 500 tis. ha v tejto časti Ázii v Uzbekistane a čiastočne v Kazachstane, Tadžikistane pod bavlnovú kultúru. Vyše troch miliónov hektárov, to si vieme predstaviť, čo to je za plocha. Pravda, sú to doteraz stepi a polopúšte, ale pôda je tam dobrá. Ak táto pôda dostane vodu, tak môže dávať pri ostatných podmienkach až 22 q bavlneného vlákna z hektára, čo je ohromný výsledok v porovnaní so svetovými úrodami bavlny, keď v priemere sa dosahuje okolo 11 - 12/q na ha. Aký systém tam súdruhovia hlavne používajú? Predovšetkým sú rozvodové hlavné kanály zo Sir-darje a Amudarje. Z nich sa potom vedú odbočné menšie kanály, ktoré privádzajú vodu už na dané polia. Ďalej z týchto kanálov sa rozvádza korytovým systémom v prefabrikátových betónových žľaboch voda nad úrovňou pôdy - meter, dva metre, prípadne pol metra podľa reliéfu terénu. Násoskami sa potom už voľne vylieva voda do brázd v období, kedy agrotechnika určí, že je treba dať poliam vody. Hovorím to tu preto, súdružky a súdruhovia, aby sme sa oslobodili od tých predstáv, takých záhradníckych, ktoré sú vysoko kultúrne, ale ktoré sú dnes dosažiteľné len na určitom obmedzenom, ohraničenom priestore. Musíme preto všetku iniciatívu, ktorú dnes v niektorých družstvách, v niektorých štátnych majetkoch na Slovensku už vidíme, ktorá ide cestou nielen takýchto najdrahších sústav a systémov, ale ktorá využíva aj tieto staršie systémy, lacnejšie systémy hlavne z hľadiska materiálu, múdrym spôsobom podľa miestnych podmienok využívať. Ak by sme sa len na rúrky a postrekovače spoliehali, to znamená ročne bude pribúdať po pár tisíc hektárov. No a pritom sa dosahuje i týmito spôsobmi významná efektívnosť a niet iného východiska v suchých, južných, teplých okresoch Slovenska ako zavlažovať a využívať vodu, manipulovať s vodou tak, ako to tieto kultúry a teplotné pomery vyžadujú.

Samozrejmou podmienkou pre zavlažovanie poľnohospodárskych kultúr sú vodné zdroje. Preto je úlohou okresných stredísk, prípravy poľnohospodárskych investícií pri spracovaní investičných zámerov riešiť v predstihu výstavbu vodných zdrojov a nečakať na komplexné riešenie celých povodí.

Mnohé jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky, pravda, nečakali na toto komplexné riešenie, ale iniciatívne začali budovať zdroje závlahovej vody. Na Žitnom ostrove najrozšírenejším spôsobom získania závlahovej vody je budovanie závlahových studní. Napríklad Jednotné roľnícke družstvo Tomášov si zabezpečilo takto vodné zdroje pre závlahy na plochu 170 ha, JRD Nové Košariská 60 ha, JRD Opatovský Sokolec 156 ha, JRD Okoč 396 ha, JRD Bláhová 238 ha a ďalšie.

Tu, pravda, nespomíname jeden klasický príklad u nás, a to je farma pri cukrovare v Sládkovičove. Táto farma ešte za starých pánov mala zavedenú - hovorí sa, že to budovali ešte ruskí zajatci za prvej svetovej vojny - závlahovú sústavu, kde dokonca okolo 600 ha mali možnosť zavlažovať systémom čerpania vody z blízkej rieky. Po oslobodení zdokonalili možnosti zavlažovania systémom mnohých studní na poliach, z ktorých čerpajú spodnú vodu.

Iné jednotné roľnícke družstvá na Žitnom ostrove využívajú ako zdroj vodu zo štrkových jám, ako napríklad JRD Hroboňovo a ďalšie.

Pravda, tie štrkové jamy sú tu rozkopané okolo Bratislavy a ďalších miest pre stavbárske účely. My na ne niekedy nadávame, ale bolo by potrebné sa zamyslieť aj nad tým, ako tú vodu, ktorá v týchto štrkových jamách je, efektívne využiť, prípadne prehĺbením týchto jám zväčšiť kapacitu tohto vodného zdroja. V každom prípade túto stratu pôdy treba premeniť v dobro tým, že budeme vodu z nich využívať na zavlažovanie v okolí štrkovísk, pretože nestačí len nadávať a lamentovať, že nám zobrali pôdu na ťažbu štrkov. Keď sa tam nachodí vodný bazén, nevyužívame ho, ani ryby v ňom nechováme a ani vodu nevyužijeme na závlahové ciele. Sme presvedčení, že účelným prispôsobením kanálov na zadržanie vody, najmä tam, kde sú odvodňovacie kanály, pomocou stavidiel možno zabezpečiť na niektorých miestach dostatok závlahovej vody.

Veľmi úspešne vyriešili zdroj závlahovej vody niektoré družstvá v okrese Komárno, kde vybudovali kopané závlahové studne o veľkej ploche, ktoré možno však budovať len tam a vtedy, kde aj v prípade sucha je pomerne vysoká hladina spodnej vody 2 -3 m pod terénom.

Avšak aj keby sa využili všetky tieto vodné zdroje, musíme rozhodnejšie pristúpiť k výstavbe vodných nádrží, ktorých poslaním bude nielen akumulovať vodu pre závlahy, ale i zmierňovať povodňové prívaly. V posledných rokoch sme vybudovali niekoľko nádrží na akumuláciu vody, a to v JRD Jarok, JRD Výčapky, JRD Čechy, JRD Mankovce a v ďalších. To všetko však nestačí. To sú ojedinelé príklady, ktorých je mizivé percento v celom počte našich jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov.

Nádrže na závlahy treba budovať vo väčšom rozsahu, najmä v okresoch Bratislava-okolie, Senica, Trnava, Topoľčany, Nitra, Nové Zámky, Levice, Zvolen, Lučenec, Rimavská Sobota, Košice, Michalovce a Trebišov. V týchto okresoch totiž nie sú také možnosti využitia podzemných vôd, ako v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Galanta.

Po skúsenostiach z roku 1962 sa ukazuje, že využitie závlahových súprav treba zabezpečovať prostredníctvom krajských podnikov poľnohospodárskej techniky a strojových a traktorových staníc, ako to urobili v Západoslovenskom kraji. V tomto kraji dokázali sa vyrovnať s prevádzkou drobných závlah.

Máme však aj kritické pripomienky na súdruhov v Západoslovenskom kraji, pretože nezaistili plné využitie našej prvej veľkoplošnej závlahy v Maduniciach. Na výstavbu tejto závlahovej sústavy vynaložil štát vyše 11 miliónov Kčs. Vzhľadom na vyvolanú investíciu zo štátnych prostriedkov bol uhradený aj závlahový detail, t. j. zavlažovacie súpravy. Naša spoločnosť takto utvorila družstevníkom v Maduniciach, Červeníku a Veľkých Kostolanoch predpoklady pre intenzívne hospodárenie. Tieto možnosti však družstevníci plne nevyužili. V minulom roku bolo v tejto oblasti o celú tretinu menej zrážok ako je 50-ročný priemer, plodiny trpeli nedostatkom vlahy, avšak zavlažovacie súpravy boli nedostatočne využité. Zdôvodňovalo sa to nedostatkom pracovných síl, najmä na JRD v Maduniciach a v Červeníku. Výsledky, ktoré na zavlažovaných plochách dosiahli v minulom roku, ich iste presvedčili o vysokej efektívnosti zavlažovania i o tom, že bude správne osobitne riešiť otázku odmeňovania družstevníkov pracujúcich na zavlažovaní a vytvoriť stimuly pre plné využitie závlahovej sústavy a súprav. Na zavlažovaných plochách cukrovky dosiahli družstevníci v Maduniciach 497 q z hektára, kým na nezavlažovaných plochách 210 q. Kukurice na zrno dosiahli na zavlažovaných plochách 49 q v zrne z hektára, avšak na nezavlažovaných plochách iba 25 - 30 q. Podobne veľké pozdiely boli pri lucerke, kukurici na siláž i pri skorých zemiakoch.

Skúsenosti z veľkoplošnej závlahy v Maduniciach majú sa využiť pri projektovaní a využívaní ďalších závlahových sústav. Výskumný ústav závlahového hospodárstva preto spracoval zásady hospodárenia na madunickej závlahovej sústave. Praktické skúsenosti sme však v minulom roku v dostatočnej miere nezískali, pretože závlahová sústava, ako som už hovoril, nebola plne využitá. Pripomíname súdruhom Západoslovenského krajského národného výboru, Okresného národného výboru v Trnave a predstavenstvám JRD Madunice, Červeník a Veľké Kostolany, že madunická závlaha bola zdôvodnená agro-ekonomickou štúdiou, v ktorej sa predpokladalo jej plné využitie. Rok 1962 bol prvým rokom prevádzky tejto závlahy a ukázal závažné nedostatky. Bude potrebné rozpracovať a vykonať opatrenie, aby v tomto roku závlahová sústava v Maduniciach, ale aj nová sústava v Šali, boli plne využité. Očakávame, že v tomto smere vykoná príslušné opatrenie aj naša poľnohospodárska komisia.

Aby sa v tomto roku plne využívali zavlažovacie zariadenia tak na veľkoplošných, ako i drobných závlahách pre zvyšovanie výnosov poľnohospodárskych plodín, je treba s prípravnými prácami začať už teraz.

Prvoradou úlohou je, aby každý poľnohospodársky závod už vo výrobno-finančnom pláne počítal s maximálnym využitím závlahových zariadení a presne vymedzil v pláne plochy určené na zavlažovanie. Súčasťou technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie plánu musia byť výber a príprava kádrov pre zavlažovanie a príprava závlahových zariadení.

Úspechy v zavlažovaní budú v nemalej miere závislé od toho, ako poľnohospodárske závody hmotne zainteresujú závlahárov na dosahovaných výsledkoch. Preto vo výrobno-finančných plánoch poľnohospodárskych závodov treba počítať s prémiovaním závlahárov úmerne s docieleným efektom na zavlažovaných plochách.

V tých poľnohospodárskych závodoch, kde sú komplexne mechanizované brigády a čaty, odporúčame zaradiť prevádzku závlah do ich pracovnej náplne, utvorením závlahárskych skupín.

Úlohou národných výborov je, aby už teraz pomáhali poľnohospodárskym závodom pri školení závlahárov a pri zabezpečovaní vodných zdrojov.

Vážené súdružky a súdruhovia,

aj naše horské a podhorské oblasti v tomto roku vyžadujú iniciatívnejší prístup k zvýšeniu intenzity poľnohospodárskej výroby. V Stredoslovenskom kraji sa z iniciatívy poľnohospodárov v okrese Banská Bystrica rozširuje významné Banskobystrické hnutie, ktoré - ako to už prax teraz potvrdzuje - ukazuje správnu cestu, ako možno aj v horských a podhorských oblastiach Slovenska zvyšovať úroveň poľnohospodárskej výroby.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP