Také je mnoho kritických poznámek na adresu kolejí, kde přes velkou výstavbu stále ještě není možno poskytnout většímu počtu studentů slušné ubytování v kolejích vysokých škol. Kromě toho se také málo dbá na komplexnost výstavby a více by se mělo dbát na výstavbu sociálních a sportovních zařízení pro život vysokoškoláků jednotlivých fakult a vysokých škol.

V této době existuje na fakultách také velké množství studentských klubů, kde je poměrně bohatá zájmová činnost v době volného času. Je s tím ale stále více problémů, pokud jde o materiální zabezpečení této činnosti. V této době naše školy produkují vlastní materiální prostředky z činnosti školy. Prosíme o posouzení, zda by bylo možno z těchto prostředků získat určitou část pro činnost těchto organizací svazu a školských klubů na školách a kolejích.

V současné době probíhá na vysokých školách velmi živý ideový ruch, který není prost různých rozporů a tříbení názorů. Klade se mnoho otázek a hledají se odpovědi na otázky, které plynou ze života naší společnosti. Zde je třeba naší aktivní ideologické práce, a to práce celé společnosti i našeho svazu. Stále více přibývá studentů, kteří se aktivně podílejí na životě vysoké školy, stále méně je těch, kteří pouze něco žádají, ale málo usilují o to přinést svým úsilím prospěch škole a celé společnosti. Chci říci, že náš svaz dá plnou podporu novému zákonu tak, aby nový zákon měl na vysokých školách plné pochopení a plnou podporu. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. Zavadilovi, promluví posl. inž. Macho.

Posl. inž. Macho: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Predložený vládny návrh zákona o vysokých školách patrične zvýrazňuje postavenie vysokých škôl i pracujúcej inteligencie v našej spoločnosti. Čoraz väčšmi si uvedomujeme a hodnotíme, ako vysoké školy na jednej strane plnia svoju funkciu vo výchove kvalifikovaných kádrov, a ako zatiaľ pomerne málo účinne využívame vedeckotechnickú kapacitu vysokých škôl. Tým však nijako nechcem tvrdiť alebo sa domáhať takej kvantity tvorivej vedeckej práce vedeckopedagogických pracovníkov, akú majú vedeckí pracovníci vedecko-výskumných inštitúcií Akadémie príp. rezortov, náplňou činnosti ktorých je v podstate iba samotná vedecko-výskumná činnosť, bádanie, základný výskum. Na strane druhej však títo pracovníci majú menší vplyv na výber tém, než vedecko-pedagogickí pracovníci vysokých škôl, ktorých hlavnou povinnosťou je vychovávať vysoko kvalifikovaných odborníkov pre všetky odvetvia spoločenskej činnosti.

Jedna z predností predkladaného vládneho návrhu spočíva predovšetkým v tom, že zreteľne formuluje povinnosti a postavenie vysokých škôl nielen v pedagogickej, ale tiež vo vedeckej a odbornej činnosti, ktoré vzájomne musia vytvárať naozaj dialektickú jednotu, nevyhnutnú pre výchovu vysoko vzdelaných, odborne kvalifikovaných pracovníkov. Preto tým viac treba uvítať, že vysoké školy ako súčasť vedecko-výskumnej a vývojovej základne v rozsahu svojej vedeckej činnosti okrem vlastného riešenia vedecko-výskumných úloh už počas štúdia na vysokých školách pripravujú a majú pripravovať mimoriadne nadaných študentov pre vedeckú prácu. Takto si môžu katedry vysokých škôl sčasti i samé vypomôcť v nedostatku technických a pomocných pracovníkov. Charakteristickým rysom, sťažujúcim oveľa väčší rozvoj vedeckého bádania a vedecko-technickej tvorivosti vôbec na našich vysokých školách je práve nízky počet pomocných technických pracovníkov. Tak napr. na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, ktorá má 27 profesorov - včítane zástupcov profesorov - a 37 docentov - tiež včítane zástupcov -, 204 odborných asistentov a 44 asistentov, na tento počet má 141 technických pracovníkov; na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe na 364 plne kvalifikovaných učiteľov (profesorov, docentov, odborných asistentov, asistentov) pracuje na škole okolo 450 pomocných a administratívnych pracovníkov. Keď odpočítame počet 80 pracovníkov v administratívnom aparáte školy, pripadá na 1 vedeckého pracovníka 1 pracovník - pomocný, avšak po odpočítaní pracovníkov vývojových a centrálnych dielní, údržbárov a pod., je to ešte menej. Pokiaľ som tento stav skúmal na iných vysokých školách alebo fakultách, pomer vedeckých a pomocných pracovníkov je ešte nepriaznivejší. Ako však v tomto smere pomôcť zlepšiť vedeckú prácu? Nepochybne by pomohlo zlepšenie finančného zabezpečovania pomocných pracovníkov na katedrách vysokých škôl. Rezervy pracovných siľ ale nemáme. Bezpochyby by tu pomohla užšia spätosť našich vysokých škôl so závodmi, podnikmi, ústavmi a ďalšími inštitúciami svojho odboru. Pre takúto spoluprácu sa začínajú vytvárať optimálne podmienky s realizáciou novej ústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Záujem našich závodov o zdokonaľovanie technológií, skvalitňovanie výrobkov, o ekonomicky atraktívne výroby apod., ďalej nezvyčajne posilní význam vedy a techniky. Bude teda oveľa viac než dosiaľ závisieť od iniciatívy závodov, podnikov na jednej a vysokých škôl na strane druhej, do akej hĺbky či šírky sa spolupráca rozvinie. Mnohé naše vysoké školy majú v stykoch so závodmi, výskumnými ústavmi a s praxou vôbec už dosiaľ veľmi pekne rozvinutú spoluprácu. Medzi také, pokiaľ som mal možnosť v krátkom čase zistiť, patrí napr. Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe, Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave a veľmi sľubne sa začína rozvíjať nielen vedecko-výskumná činnosť, ale tiež kontakty s problémami praxe na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a inde. V súvislosti už s citovanou Vysokou školou chemicko-technologickou v Prahe je treba kladne hodnotiť snahu Ministerstva chemického priemyslu pomôcť škole aj v zlepšovaní hospodárskej situácie. Tento rezort výraznejšie než iné podporuje spomínanú školu tým, že poskytuje určité prostriedky zo svojho rozpočtu na nákup chemikálií, strojov a prístrojov. Súvisí to zrejme jednak s tým, že vedúcim pracovníkom Ministerstva chemického priemyslu záleží na dobrej spolupráci chemického priemyslu s vysokými školami. Ďalší dôkaz tejto snahy ministerstva je napr. plánované prejednávanie materiálov o spolupráci chemického priemyslu s vysokými školami o rozmiesťovaní vysokoškolských absolventov na kolégiu ministra v apríli t. r., jednak tým, že rad pracovníkov školy sa aktívne a z nich niektorí veľmi výrazne podieľajú na spolupráci s podnikmi i rezortmi. Okrem týchto príspevkov rezortu mala škola určitý príjem z priamej spolupráce s praxou na základe vládneho uznesenia č. 43/60. V roku 1965 činil objem prác podľa tejto vyhlášky 2 776 000 Kčs a čistý príjem VŠCHT za túto spoluprácu, ktorý je možné používať na zlepšenie vybavenia školy, bol 893 000 Kčs. To je jedna z ciest, ktorou si môžu vysoké školy zaopatriť ďalšie prostriedky a s ktorými v zmysle navrhovaného zákona § 5, ods. 2 samé si hospodária. Predovšetkým realizácia novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva i navrhovaný vysokoškolský zákon a samozrejme iniciatíva riadiacich a vedecko-pedagogických i ďalších pracovníkov vysokých škôl budú vytvárať podmienky pre ďalšie zlepšovanie vybavenia vysokých škôl modernou technikou, ktorá je nutná nielen pre vedecký výskum na vysokých školách, ale tiež pre výchovu kádrov. Zvýši sa tým i produktivita vedecko-výskumnej práce na vysokých školách. Kvalita vysokých škôl sa ďalej zvýši predovšetkým tým, že učitelia budú intenzívne i výskumne pracovať. Je nutno vidieť skutočnosť, že niekoľko tisíc vedecko-pedagogických pracovníkov vysokých škôl môže vo vedeckom výskume i pre technický rozvoj ešte viac vykonať, ak sa im pre to vytvoria vhodné pracovné podmienky.

V niektorých vyspelých krajinách je výskum na vysokých školách organizovaný tak, že vysoká škola, resp. profesor, dostane ponuku na vyriešenie úlohy za taký či onaký honorár. Škola, resp. profesor si vypočíta, zhodnotí, či na túto úlohu kúpi najmodernejšie prístroje, prípadne či na vyriešenie čiastkovej úlohy nepozve inú vedeckú kapacitu. Pritom všetky merania a rozličné iné práce vykonajú vybraní najlepší poslucháči. Takto majú poslucháči prístup k najmodernejšej technike, prípadne k svetovým kapacitám vo svojom odbore a je len samozrejmé, že kto má oči otvorené, môže sa mnoho naučiť a tak sa neskôr vypracovať na špičku vo svojom odbore.

V spolupráci vysokých škôl s praxou s cieľom efektívnejšieho využívania vysokoškolských absolventov je treba tak, ako je tomu i v iných štátoch a ako tomu bývalo a pomerne zriedkavo býva u nás i dnes, aby absolventi vysokých škôl pracovali od začiatku zamestnania na závodoch pod vedením starších inžinierov, aby sa i v ďalšej výchove a príprave pre konkrétnu tvorčiu a riadiacu prácu nestrácal čas napr. tým, že dlhšiu dobu vykonávajú prácu málo náročnú na kvalifikáciu.

Naši vysokoškolskí učitelia sú nezriedka činní tiež ako členovia vedeckých rád a rád centrálnych orgánov, vedeckých kolégií ČSAV, SAV, oborových riaditeľstiev a iných inštitúcií.

Nezriedka prakticky každý profesor a docent vykonáva alebo vypracováva ročne viac expertíz, oponentských posudkov výskumných prác, projektov, koncepcií a pod. Takejto činnosti za minulý rok napr. len z Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene sa zúčastnilo 25 profesorov, docentov a odborných asistentov, veľmi aktívni sú v tomto smere napr. i vysokoškolskí učitelia z Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Dohoda medzi ministerstvom školstva a kultúry a Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dáva perspektívu ďalšieho rozvoja spolupráce vysokých škôl a pracovísk svojho odboru, podľa ktorej pracovníci výskumných ústavov v ešte širšej miere budú môcť byť využití pre pedagogickú prácu, školenie ašpirantov, príp. pracovníci katedier budú spolupracovať alebo už spolupracujú, na výskumných úlohách, využívať zariadenia výskumných ústavov a pod. Stáva sa čim ďalej tým viac samozrejmosťou, že so školami spolupracuje rad pracovníkov z výskumných ústavov a podnikov, z ktorých niektorí bývajú z podnetu školy menovaní aj docentmi alebo profesormi. Tak napr. s Vysokou školou chemicko-technologickou v Prahe spolupracuje 7 externých profesorov a 2 docenti z ČSAV a 8 docentov z podnikov Ministerstiev chemického a potravinárskeho priemyslu.

Napriek spomínaným pozitívnym výsledkom a skúsenostiam našich vysokých škôl bolo by žiadúce, aby najmä výrobné podniky v ďaleko väčšej miere využívali kvalifikácie vysokoškolských učiteľov, aby profesori a docenti ešte vo väčšej miere vykonávali expertízy, čím nepochybne by získavala nielen prax, pretože vysoké školy predstavujú vo všeobecnosti polytematické pedagogicko-výskumné organizácie, ale tiež samotní vysokoškolskí učitelia. Ďalej by sa prehĺbila spätosť vysokých škôl s priemyslom, výskumom, poľnohospodárstvom a praxou vôbec. Na katedrách a vedeckých ústavoch vysokých škôl sa vyriešilo nemálo vedeckých a technických úloh. Tak napr. na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene za obdobie rokov 196O-1965 sa vyriešilo 34 úloh, z ktorých pomerne vysoký počet - 16 sa už realizovalo v praxi a urobilo celkom 24 projektov. Na prírodovedeckej fakulte Komenského univerzity za to isté obdobie sa vyriešilo a oponovalo 104 úloh, avšak vzhľadom na to, že sa tieto zaoberali prevažne tematikou základného výskumu, najmä však preto, že ústavy tejto fakulty nemajú zatiaľ predpoklady a možnosti doviesť výsledky až k realizácii, poväčšine zostalo len pri zadaní výsledkov do odborných domácich a zahraničných časopisov, resp. zhrnutí výsledkov do záverečných správ, ktoré sa poslali jednak koordinačným pracoviskám, jednak podnikom alebo ústavom, ktoré ich môžu použiť. Vcelku zoznamy vyriešených vedecko-výskumných úloh vysokých škôl na Slovensku za obdobie rokov 1961-1964 vyšli ako záujmové publikácie Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru a podobné zoznamy postupne vydávajú aj ostatné vysoké školy. Nezriedka však dosiahnuté výsledky ležia nevyužité vo forme záverečných správ, publikácií, projektov, patentov v zásuvkách alebo knižniciach vysokých škôl. Bolo by preto veľmi užitočné, keby vedúci pracovníci technického rozvoja v podnikoch a závodoch sa pozreli na zoznamy vyriešených vedecko-výskumných a technických úloh na vysokých školách alebo katedrách svojho odboru. Tiež v technicko-ekonomických radách podnikov, závodov, oborových riaditeľstiev by vo väčšej miere mali pracovať tiež profesori a docenti. Úžitok z takejto rozšírenej spolupráce by bol opäť obojstranný, i vedecko-výskumné pracoviská vysokých škôl by svojou prácou oveľa pružnejšie reagovali na potreby priemyslu, poľnohospodárstva, kultúry, potreby ďalšieho vedeckého, technického a kultúrneho rozvoja našej spoločnosti, získavali by nezriedka i podnety pre svoju bádateľskú činnosť. Vysokoškolskí učitelia, využívajúc poznatky a skúsenosti z praxe, dokonale poznávajúc problémy a obrazne povedané "podnebie" závodov svojho odboru a špecializácie, ešte dôkladnejšie mohli pripravovať, vychovávať vysoko kvalifikovaných odborníkov.

Napokon, keď už mám slovo, dovoľte mi aspoň stručne vysloviť námety, ktoré pomerne málo súvisia s tým, čo som hovoril, avšak doporučujem venovať im pozornosť nutnú pre skvalitnenie práce vysokých škôl.

1. Ďaleko lepšie, zodpovednejšie by mali rezorty stanovovať, resp. plánovať počty vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktoré majú vysoké školy vychovávať. Požiadavky v krátkych časových intervaloch nemožno plniť. Jednak vysoké školy nemôžu tak rýchlo vykonávať, jednak dochádza k zbytočným škodám. Pre ilustráciu uvediem: napr. na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe pre fakultu organickej technológie pre školský rok 1963/64 bolo smerné číslo 55, na školský rok 1964/65 už 260, zato však na rok 1965/66 iba 80 na prvý rozpis a 110 na druhý rozpis a pod.

2. Rezorty a krajské národné výbory by mali väčšiu pozornosť venovať vysielaniu študentov na fakulty s celoštátnou pôsobnosťou. Tak napr. na drevársku fakultu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene sa málo poslucháčov dostáva z českých krajov, hoci pre ubytovanie poslucháčov a ďalšie zaopatrenie sú vo Zvolene pomerne veľmi dobré podmienky.

Napokon doporučujem zvážiť Ministerstvu školstva a kultúry vytvorenie oborovej komisie pre dopravu a spoje pri Štátnom výbore pre vysoké školy tak, ako to zodpovedá potrebám výchovy kádrov pre toto dôležité odvetvie národného hospodárstva. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. inž. Macho. Promluví posl. A. Míková.