Předseda NS s. Smrkovský (zvoní):
Vážené Národní shromáždění,
vážené soudružky a soudruzi poslanci,
přítomno je 168 poslanců, jsme tedy schopni
jednání.
Zahajuji přerušenou schůzi. Budeme pokračovat
v rozpravě k programovému prohlášení
vlády. Kromě poslanců, kteří
byli na dnešek omluveni už včera, omlouvají
se dále tito poslanci: Korečková, Voleník,
Sopr, Bubník, Trojan, Kalkus a Tesař.
Dále sděluji, že do diskuse je přihlášeno
ještě 19 poslanců a každou hodinu se hlásí
ještě další, takže je skutečná
obava, zda budeme moci do 15 hod. naše jednání
skončit. Vláda má už své povinnosti,
řada dalších poslanců oznámila,
že déle se zdržet nemůže. Prosím,
aby se to vše bralo v úvahu.
Dnešní rozpravu zahájí posl. Šulek,
kterému dávám slovo. Připraví
se posl. Tomášik.
Posl. Šulek: Vážené Národné
zhromaždenie, súdružky a súdruhovia, pred
troma rokmi - v apríli 1965 - som hovoril na pléne
Národného zhromaždenia o problémoch
málo rozvinutých oblastí na Kysuciach, Orave,
Gemeri, Horehroní a v oblasti Krupiny. Po časovom
odstupe musím znova konštatovať skutočnosť,
že sa tu len veľmi málo zmenilo. Aj naďalej
je veľmi nepriaznivá situácia najmä v
Rimavsko-sobotskom okrese. Nebudem hovoriť o všetkom,
čo treba riešiť v školstve, v zdravotníctve,
v bytovej výstavbe, v rozvoji služieb a obchodnej
sieti.
V okrese tiež žije asi 14 000 občanov cigánskeho
pôvodu, prevažne v cigánskych osadách
za veľmi ťažkých podmienok, v chatrčiach,
ktoré sú semenišťom nemocí, je
tu vysoká negramotnosť a máme i celý
rad ďalších problémov, ktoré však
chceme prejednať s ministrom stavebníctva s.Trokanom.
Mnohí jednotlivci, ale aj orgány vedia, že
príjem na hlavu obyvateľov v našom okrese činí
asi 60 % celoštátneho priemeru príjmu na obyvateľa.
Zmienim sa len o niektorých základných problémoch.
Základné príčiny zaostávania
nášho okresu spočívajú v trvalej
disproporcii medzi rastom zdrojov pracovných síl
a nedostatkom pracovných príležitostí,
najmä v priemysle. V okrese v roku 1966 z 1000 obyvateľov
pracovalo v priemysle len 66 osôb, kým v Stredoslovenskom
kraji skoro 150 osôb a v celom štáte 185 osôb.
V južnej časti okresu, ktorá je osídlená
prevážne obyvateľstvom maďarskej národnosti,
na 1000 obyvateľov pripadá dokonca len 46 osôb
zamestnaných v priemysle. Aj keď zamestnanosť
v priemysle postupne vzrastá, z 51 osôb v roku 1961
na 68 osôb na 1000 obyvateľov v roku 1967, celkový
rast zamestnanosti, najmä v súvislosti s trvalým
znižovaním pracovných síl v poľnohospodárstve,
zaostáva za rastom zdrojov pracovných síl.
Pretože sa nejedná o jednorázovú disproporciu,
ale o dlhodobé a trvalé nevyužívanie
zdrojov pracovných síl pre nepostačujúci
rast pracovných príležitostí, dochádza
k zarážajúcemu, a na Slovensku k výnimočnému
zjavu, t.j. k celkovému poklesu počtu obyvateľov
so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré
z toho vyplývajú. Od roku 1961 do konca roku 1967
sa znížil počet obyvateľov v okrese o
342 osôb. Je to neveľké číslo,
jeho pozadie však je veľmi znepokojivé. Podľa
štatistických údajov sa za posledných
7 rokov z okresu vysťahovalo 10 301 obyvateľov, a pretože
v rovnakom období sa prisťahovalo len 5345, je celkový
úbytok obyvateľstva zo sťahovania v rokoch 1961
až 1967 celkom 4956 osôb. Poslanci Národného
zhromaždenia, ktorí si v minulom roku overovali situáciu
v našom okrese, zhrnuli dôvody vysťahovalectva
vo svojej zpráve takto: "Dôvodom je nedostatok
pracovných príležitostí, značná
sezónnosť v potravinárskom priemysle, nižšie
zárobky, nekultúrne pracovné podmienky. Mládež
nevidí perspektívu v uplatnení svojej vyššej
kvalifikácie. Veľmi nízka úroveň
celej infraštruktúry je príčinou, že
pre mnohých občanov je okres z hľadiska trvalého
osídlenia málo atraktívny."
Z okresu sa skutočne sťahujú mladí ľudia.
Potvrdzujú to prepočty za roky 1961-1965. V tomto
období sa podiel obyvateľov v produktívnom
veku z celého počtu obyvateľov znížil
o 4 %, pričom podiel starších vekových
skupín vzrástol o 5 %.
Z hľadiska perspektívy rozvoja okresu najvážnejšie
dôsledky spočívajú v tom, že súčasne
so zvyšovaním priemerného veku sa znižuje
reprodukčná schopnosť obyvateľstva. V
posledných 7 rokoch bol tento pokles veľmi rýchly,
pretože proti roku 1961 bol prirodzený prírastok
obyvateľstva v okrese v roku 1967 nižší
o 411 osôb, t.j. o 48,1 %.
To sú hlavné príčiny, ktoré
nás viedli k nastoleniu požiadavky pristúpiť
k zásadnému riešeniu zamestnanosti obyvateľstva
v okrese, ktorá vyústila do návrhu vybudovať
v južnej časti okresu priemyslový závod,
ktorý by zamestnal cca 2000-2500 osôb, i možnosť
realizácie všetkých rozvojových úloh
podnikov a ich generálnych riaditeľstiev na posilnenie
ekonomiky zaostávajúcich oblastí.
Musím pripomenúť, že uplynul už skoro
jeden rok, čo orgány Stredoslovenského KNV
a Predsedníctvo SNR prijali vo svojich uzneseniach opatrenia
na riešenie niektorých našich problémov.
Šlo o obdobie, v ktorom sa prevádzal prevod plánu
na roky 1968-1970, na nové ekonomické podmienky.
To vytváralo predpoklady na realizáciu prijatých
uznesení a celkové urýchlenie rozvoja tohto
zaostávajúceho okresu. Podľa našich skúseností
tieto možnosti na urýchlenie rozvoja zaostávajúcich
oblastí v prvom rade nevyužila pri stanovení
úloh plánu Štátna plánovacia
komisia. To vidieť aj z toho, že sa limit novozahajovaných
stavieb o rozpočtovej cene nad 1 a pol milióna Kčs
v roku 1968 vzťahuje aj na zaostávajúce okresy.
V tomto opatrení, ktoré je iste z hľadiska
celého národného hospodárstva správne,
sa podľa nášho názoru vo vzťahu k
zaostávajúcim oblastiam prejavuje nedôslednosť
pri uskutočňovaní uznesení XIII. zjazdu
KSČ už najvyšších štátnych
orgánoch.
Možnosti na urýchlenie rozvoja zaostalých okresov
nevyužil v úlohách plánu na roky 1968-1970
ani Stredoslovenský KNV. Naopak prevod plánu hospodárenia
národných výborov v Stredoslovenskom kraji
predpokladá proti pôvodným úlohám
4. päťročného plánu a v niektorých
prípadoch aj proti skutočnosti dosiahnutej v r.
1967 spomalenie rozvoja hospodárstva národných
výborov. Napr. v rozpise úloh na roky 1968-1970
pre okres Rimavská Sobota došlo ku kráteniu
počtov odovzdaných bytov proti opatreniam pre prevod
plánu o 255 bytov, hoc v súlade s uznesením
rady Stredoslovenského KNV č. 73 zo dňa 6.
júna 1967 bolo potrebné v našom okrese urýchliť
rozvoj bytovej výstavby.
Práve tak nepriaznivo pôsobí stanovenie limitu
na počet odovzdaných bytov zabezpečovaných
organizáciami Ministerstva stavebníctva. V rozpise
tohto limitu sa berie ohľad viac na záujmy stavebných
organizácií, ako na ich možnosti urýchliť
výstavbu bytov. Keď toto tvrdím, vychádzam
z toho, že v našom okrese úlohy bytovej výstavby
pre Podzemné stavby i pre investora stanoví dokončiť
v r. 1968 celkom 230 bytov, zatiaľ čo táto
stavebná organizácia mala začiatkom r. 1968
rozostavaných 390 bytov v takom štádiu, že
je schopná ich ukončiť do konca tohto roku.
Súdružky a súdruhovia, nepredstavujem si pomoc
pre riešenie zaostalosti tak, ako to rieši celkový
objem rozpočtu pre náš okres, ktorý
proti skutočnosti v r. 1967 klesá v r. 1968 o 5
mil. 451 tisíc Kčs, v r. 1969 o
15 360 000 Kčs. Toto teda nepomáha riešiť,
ale vedie k prehlbovaniu zaostalosti týchto oblastí
.
Vieme, že akýmkoľvek rýchlym rozvojom
nevýrobnej sféry zaostalosť nevyriešime.
Tá v prvom rade vyplýva z nízkej úrovne
ekonomiky. Aké sú však podmienky zvýšenia
jej úrovne v našom Rimavsko-sobotskom okrese, keď
máme len jediný samostatný priemyslový
podnik a závody sú prevážne so zastaralým
technologickým zariadením a z toho vyplývajúcou
nízkou úrovňou produktivity práce
a značne sezónneho charakteru. Podniky mimo sídlo
okresu doteraz neprejavili záujem o zásadné
riešenie rozvoja svojich závodov na územie
nášho okresu, ako napr. Rudné bane Kremnica,
Slovenské magnezitové závody Košice,
Stredoslovenské konzervárne Liptovsky Mikuláš
a ďalšie.
Naše úsilie o zvýšenie zamestnanosti rozvojom
priemyslovej výroby sa doteraz nestretlo s porozumením
podnikov, a to i napriek výhodným podmienkam a ekonomickým
nástrojom na riešenie oblastnej proporcionality, ktoré
platia pre okres. Napr. v meste Šafárikovo, pre ktoré
platí zľava 40 % dotácie na investičnú
výstavbu, bolo treba pri zahájení výstavby
haly Odevných závodov poskytnúť prostriedky
z rozpočtu ONV.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ centrum
uznáva potrebu riešiť proporcionálny rozvoj
zaostalých oblastí a vytvára pre to i určité
podmienky vo forme dotácií a úľav, bolo
by žiadúce zabezpečiť, aby túto
spoločenskú potrebu uznala aj chozrasčotná
sféra, t.j. podniky a odborové riaditeľstvá.
Vychádzajúc z týchto skúseností
navrhujem, aby rozvojové investície boli do zaostalých
oblastí schvaľované direktívne v rámci
hospodárskej politiky štátu.
Ukazuje sa, že zaostávanie okresu v ekonomickej oblasti
sa stále naliehavejšie prejavuje ako vážny
politický problém. Výrazne to ukázali
verejné a rôzne zhromaždenia pracujúcich
v poslednom čase, na ktorých mnohí občania
naliehavo žiadajú prijať konkrétne opatrenia
na rýchlejšie prekonávanie zaostalosti. V súvislosti
s tým, že skoro polovica občanov okresu je
maďarskej národnosti a zaostávanie okresu je
najvýraznejšie na území obývanom
občanmi maďarskej národnosti, tieto problémy
sa zostrujú a vyúsťujú i do národnostných
rozporov. V riešení ekonomickej zaostalosti vidíme
hlavný predpoklad národnostnej rovnoprávnosti
Slovákov a Maďarov, ktorí v tomto okrese žijú.
Uzatváram svoje vystúpenie tým, že "rozvoj
ekonomickej základne volebného obvodu č.
267 a 268 je o to zložitejší a dôležitejší,
že patrí medzi najzaostalejšie oblasti. Táto
otázka bola doteraz predmetom rokovania vyšších
štátnych orgánov, ktoré našu zaostalosť
uznávajú. Len uznávanie tohto faktu však
nestačí. Treba prejsť od slov k činom.
Vypracovať konkrétny a časove vymedzený
program ich rozvoja, aby bolo ľudom jasné, akú
majú perspektívu v ďalšom rozvoji.
Riešenie tohto úkolu presahuje možnosti okresu,
a preto bude potrebná veľmi účinná
a konkrétna pomoc vyšších štátnych
orgánov, včetne tohto najvyššieho zákonodarného
orgánu.
Verím, že nová vláda bude rozvoj málo
rozvinutých oblastí riešiť urýchlene
a plánovite, a preto podporujem jej programové prehlásenie.
Předseda NS s. Smrkovský: Děkuji.
Promluví posl. Tomášik.
Posl. Tomášik: Vážené Národné
zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!
Na našom zasadaní dňa 24. apríla t.
r. som sa zoznámil s programovým vyhlásením
československej vlády, ktoré predniesol predseda
vlády ing. Černík. Dovoľte mi, aby som
za skupinu poslancov Strany slobody, ako aj našich členov,
zaujal toto stanovisko.
Strana slobody ako súčasť NF sa chce aktívne
podieľať na tvorbe krajšieho života nášho
socialistického človeka. My v našej strane
sme sa priklonili a dnes sa jednoznačne staviame k našej
socialistickej spoločnosti ako jej organizovaná
časť v pevnom presvedčení, že KSČ
a vláda NF nielen chce, ale má i presné ciele,
ako vybudovať dokonalejší, spravodlivejší
spoločenský poriadok. Môže to však
uskutočniť len za aktívnej uvedomelej účasti
všetkých pracujúcich našej vlasti. Každému
je známe, že ekonomická sila nášho
tábora je najpevnejšou základňou a zábezpekou
v zachovaní mieru a že i naďalej platí
osvedčené heslo - buduj vlasť, posilníš
mier! Takto chápeme i my politické poslanie našej
strany, úlohou ktorej je viesť členov k aktívnej
účasti vo verejnom a spoločenskom živote,
k spoluúčasti pri tvorení základných
noriem ekonomického, kultúrneho rozvoja spoločnosti.
Našej strane a jej členom je jasné, že
vedúcou politickou silou v našom štáte
je KSČ. Postavenie iných politických strán
v socialistickom zriadení a v socialistickej spoločnosti
je teda v podstate odlišné proti buržoáznodemokratickému
systému. Komunistická strana je vedúcou silou
NF a program NF je teda naším spoločným
programom, všetkých spoločenských organizácií,
záujmových zväzov a politických strán
v ňom združených. Táto skutočnosť
však nijako nebráni iniciatívnemu špecifickému
prístupu zložek NF už pri tvorení akčného
programu a najmä pri jeho plnení.
Uskutočňovanie takéhoto programu si priamo
vyžaduje aktívnu a zodpovednú účasť
každého jedného občana v politickom,
ekonomickom a kultúrnom dianí. Všetka naša
práca bola preniknutá citom vrelého vlastenectva,
ktoré sme dokazovali predovšetkým svojou každodennou
prácou na rôznych úsekoch. Aby táto
práca bola aj v budúcnosti ocenená, prejavujeme
svoj kladný postoj k uskutečňovanému
obrodnému procesu, ktorý u nás prebieha.
Poslanci Strany slobody nesúhlasia s diskusiou v poslednom
období na pôde parlamentu o našej strane a o
jej vedúcich funkcionároch. Chceme dokumentovať
a dokázať, že milujeme túto socialistickú
vlasť, že budeme aj naďalej dávať všetky
svoje sily na plnenie spoločenských úloh.
Preto si vyhradzujeme právo, že sa nemôžu
paušalizovať otázky okolo vedúceho funkcionára
v našej strane na celé členstvo našej
strany. Máme dosť síl, aby sme si v našej
strane udržali čistý štít. Strana
však od nás očakáva, aby sa naplnil
Akčný program KSČ do dôsledkov, aby
si boli všetky politické strany navzájom partnermi
a vychádzali zo zásad socialistického charakteru
spoločenských vzťahov v našej krajine.
To by sa malo zachovať i pri tvorení štátnych
volených orgánov, kde sa chceme spolupodielať
pri rozvíjaní všetkých predností
socialistického zriadenia.
V prehlbovaní vedomia spolupatričnosti všetkého
ľudu v našej vlasti pri uskutočňovaní
politiky NF pod vedením KSČ, ako aj v prehlbovaní
triedneho základu jednoty našich bratských
národov a celej našej spoločnosti vidíme
základ predpokladu ďalšieho úspešného
rozvoja rozvinutej socialistickej spoločnosti.
Toľko som považoval za potrebné vyhlásiť
v našom parlamente k prehláseniu vlády, k prebiehajúcemu
obrodnému procesu a k samotnému Akčnému
programu. Členovia našej Strany slobody k uvedenému
vyjadrujú jednoznačné stanovisko - stotožňujeme
sa s ním. A že to hovorím úprimne, toho
presvedčivým argumentom bude náš prístup
k vybudovaniu socialistickej spoločnosti, zodpovedajúcej
našim podmienkam a tradíciám.
Posl. Hanúsek: Vážené Národné
zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!
Programové prehlásenie vlády považujeme
za starostlivo vypracovaný dokument, ktorý sa dotýka
všetkých oblastí našej vnútornej
a zahraničnej politiky. Je to vecný a triezvy rozbor
ťažkostí, ktoré sa nahromadili za posledné
roky a ktoré musíme postupne riešiť. Je
to aj rozbor úloh, ktoré pred nami stoja nielen
na poli ekonomickom, ale aj v oblasti demokratizácie života
našej spoločnosti a novej úpravy štátoprávnych
vzťahov na základe dôsledného uplatnenia
rovnoprávnosti oboch našich národov. Menom
skupiny poslancov Strany slobody, ktorú v NZ zastupujem,
vyslovujem vláde plnú podporu pri uskutočňovaní
vytýčených úloh.
Vláda sľubuje, vedomá si závažných
úloh a zodpovednosti, že bude častejšie
ako doteraz predstupovať pred NZ so správami o závažných
otázkach vnútornej i zahraničnej politiky.
Ako často, to bude závisieť hlavne na NZ, na
nás poslancoch. A na tejto zásade musíme
trvať, pretože podľa nášho názoru
otázka zodpovednosti v budúcnosti by nemala byť
otázkou dobrej vôle vlády, ale povinnosťou,
bez ktorej nemožno v socialistickej demokracii vládnuť.
Veľké úlohy čakajú vládu
v uskutočňovaní novej hospodárskej
politiky. Jej úloha tu nie je vôbec závideniahodná.
Chceme od nej, aby v čo najkratšom čase vyriešila
problémy nahromadené desaťročiami, aby
konečne vyviedla naše hospodárstvo zo slepej
uličky. Vieme, že žiadne zázraky čakať
nemôžeme. Schvaľujeme a súhlasíme,
že vláda vyriešenie niektorých úloh
konkrétne termínovala. Podľa prehlásenia
vlády v celej ekonomickej politike sa bude vychádzať
z toho, že rozhodujúcim bude to, do akej miery sa
nám podarí využiť veľkej možnosti
zapojiť sa do svetovej ekonomiky. V súvislosti s touto
otázkou vládne prehlásenie konštatuje,
že viaceré závažné opatrenia bude
možno uskutočniť vo veľmi krátkom
čase.
Jedným z prvých krokov by malo byť vypracovanie
programu, ako premeniť doterajšiu sústavu ekonomických
nástrojov v zahraničnom obchode. Pretože však
podľa vládneho prehlásenia ide o jednu z najdôležitejších
úloh, mala by vláda konkrétne povedať,
o ktoré závažné opatrenia pôjde
a v akom časovom termíne ich chceme realizovať.
Rovnako by bolo treba presne stanoviť termín vypracovania
programu na premenu sústavy ekonomických nástrojov
v zahraničnom obchode.
Pri uskutočňovaní hospodárskej politiky
na Slovensku sa bude vláda snažiť, aby sa vytvárali
podmienky sociálne ekonomického vyrovnania Slovenska
na úroveň českých krajov a aby sa
maximálne využívali všetky špecifické
zdroje a možnosti Slovenska v prospech rozvoja celého
národného hospodárstva. Pre dosiahnutie tohto
cieľa bude treba jednak dokompletizovať závody,
aby sa dosiahla finalizácia výroby, jednak zakladať
ďalšie nové výrobné kapacity najmä
v spracovateľských odvetviach priemyslu na Slovensku.