(Neboli. )
Pretože pripomienok niet, budeme hlasovať, a to osobitne o návrhu predsedu, osobitne o podpredsedoch a potom o ďalších členoch Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Kto súhlasí, aby za predsedu Slovenskej národnej rady bol zvolený poslanec Michal C h u d í k, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že za predsedu Slovenskej národnej rady bol jednomyseľne zvolený poslanec Michal Chudík. (Potlesk. )
Predsedajúci Benada:
Dávam hlasovať o voľbe podpredsedov.
Kto súhlasí s podaným návrhom, aby za podpredsedov Slovenskej národnej rady boli zvolení poslanci Vincent K r a h u l e c a Jozef Kríž, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že podpredsedovia Slovenskej národnej rady boli zvolení jednomyseľne podľa návrhu. (Potlesk. )
Predsedajúci Benada:
Dávam hlasovať o voľbe ďalších členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Navrhnutí boli títo poslanci: prof. dr. Koloman Boďa C. Sc., doc. dr. Peter C o l o t k a C. Sc, Vojtech D a u b n e r, Štefan F á b r y, Jozef G a j d o š í k, František H a g a r a, dr. Matej L úč a n, Ladislav K o m p i š, inž. Ján M a r k o, Ján Š t e n c l, inž. Petronela Višňovcová, doc. MUDr. Vladimír Zvara, C. Sc, Michal Žákovič.
Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že ďalší členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady boli zvolení jednomyseľne podľa návrhu. (Potlesk. )
Tým bolo zvolené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa článku 74. písm. h) ústavy.
Prosím novozvoleného predsedu Slovenskej národnej rady, aby sa ujal svojej funkcie.
(Predsedníctvo prevzal predseda s. Chudík. )
Predseda Chudík:
Prosím doteraz predsedajúceho poslanca Ľudovíta B e n a d u, aby do mojich rúk zložil poslanecký sľub.
(Poslanec s. Benada skladá slub: ) Poslanec Benada: Sľubujem!
Predseda Chudík:
Vážené súdružky, vážení súdruhovia!
V mene novozvoleného Predsedníctva Slovenskej národnej rady i v mene svojom vám ďakujem za preukázanú dôveru.
Uvedomujeme si, že nás čakajú veľmi vážne úlohy. Ujímame sa našich povinností s predsavzatím pracovať obetavo, čestne pre dobro nášho pracujúceho ľudu, pre rozkvet Československej socialistickej republiky.
Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti zo srdca poďakoval za obetavú, záslužnú prácu členom doterajšieho Predsedníctva, najmä odstupujúcim súdruhom, menovite doterajšiemu podpredsedovi súdruhovi Ľudovítovi Benadovi, ďalej súdružke Irene Ďurišovej, súdruhovi Vojtechovi Törökovi, Františkovi Dénešovi a akademikovi Andrejovi Siráckemu. Pracovali čestne, obetavo, za čo im patrí vďaka nás všetkých. (Potlesk. )
Vážené súdružky a súdruhovia, nasleduje voľba Mandátovej komisie Slovenskej národnej rady, podľa podaného návrhu poslancov Františka B a r b í r k a, Štefana F er e n c e i h o, Michala Žákoviča a ďalších poslancov, ako je uvedený v rozdanej tlači číslo 3.
Hlási sa, súdružky a súdruhovia, k tomuto návrhu niekto o slovo, alebo sú pripomienky k návrhu?
(Neboli. )
Pretože iného návrhu niet, dávam o podanom návrhu hlasovať.
Kto súhlasí s tým, aby Slovenská národná rada zvolila Mandátovú komisiu podľa predloženého písomného návrhu, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Tým Slovenská národná rada zvolila Mandátovú komisiu a jej predsedu podľa návrhu.
Upozorňujem členov Mandátovej komisie, že komisia sa cez prestávku zíde v miestnosti číslo 56, aby pripravila návrh na overenie platnosti voľby poslancov Slovenskej národnej rady.
Oznamujem 30-minútovú prestávku. (Prestávka 30 minút. ) (Po prestávke. )
Predseda Chudík: Pokračujeme v rokovaní. Prikročíme k štvrtému bodu programu, ktorým je zpráva Mandátovej komisie o overení platnosti voľby poslancov Slovenskej národnej rady.
Zpravodajcom je poslanec Vojtech Daubner. Dávam mu slovo.
Zpravodajca Daubner: Vážená Slovenská národná rada!
Mandátová komisia ma poverila, aby som podal Slovenskej národnej rade zprávu o preskúmaní platnosti volieb jednotlivých poslancov Slovenskej národnej rady zvolených dňa 14. júna 1964 a návrh na overenie platnosti týchto volieb.
Voľby do Slovenskej národnej rady, Národného zhromaždenia, národných výborov a sudcov okresných súdov sa stali ďalším veľkým politickým víťazstvom Komunistickej strany Československa a Národného frontu. Znova sa tu ukázala vysoká uvedomelosť nášho pracujúceho ľudu, jeho jednota a zomknutosť okolo vedúcej sily našej socialistickej spoločnosti Komunistickej strany Československa, jednota oboch bratských národov Cechov a Slovákov, ako aj ostatných národností žijúcich v našej socialistickej vlasti.
Príprava volieb, ich priebeh a výsledky, ako aj vysoká, takmer stopercentná účasť voličov na voľbách je potvrdením správnosti politiky komunistickej strany a celého Národného frontu, politickej zrelosti nášho ľudu a jeho aktívneho vzťahu k problémom života celej našej spoločnosti.
Tento svoj vzťah prejavujú naši pracujúci aktívnou a obetavou prácou v závodoch, na stavbách, na poliach a na každom pracovisku. Dokazuje to aj skutočnosť, že prevažná väčšina voličov odovzdala svoje hlasy kandidátom Národného frontu.
Z celkového počtu 2 666 534 voličov zapísaných do voličských zoznamov sa zúčastnilo na voľbách do Slovenskej národnej rady 2 651 043 voličov, t. j. 99, 42 % zapísaných voličov.
Pre kandidátov Národného frontu hlasovalo z celkového počtu 2 647 448 odovzdaných platných hlasovacích lístkov 2 645 843 voličov, t. j. 99, 94 %.
Bolo zvolených všetkých 92 kandidátov, z čoho je 75 poslancov slovenskej národnosti, 1 poslanec českej národnosti, 11 poslancov maďarskej národnosti a 5 poslancov ukrajinskej národnosti. Zo zvolených poslancov pracuje priamo v materiálnej výrobe 32 poslancov. Členmi jednotných roľníckych družstiev a pracovníkmi štátnych majetkov sú štrnásti poslanci. Príslušníkov inteligencie je 16 a príslušníkmi armády sú traja poslanci. Z celkového počtu poslancov je 18 žien. Podľa pôvodného povolania je 56 poslancov robotníkov.
Toto zloženie Slovenskej národnej rady vyjadruje politický a ekonomický vývin Slovenska v jednotnej Československej socialistickej republike a plne zodpovedá leninským zásadám národnostnej politiky.
Zloženie Slovenskej národnej rady plne vyjadruje pevný politický zväzok robotníckej triedy, roľníctva a pracujúcej inteligencie v Národnom fronte. Vytvára tiež dobré predpoklady pre účinnú prácu poslancov medzi obyvateľstvom, ako to vyžadujú záujmy našich pracujúcich a dobrá práca Slovenskej národnej rady a jej orgánov.
Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, aby som vám z poverenia Mandátovej komisie Slovenskej národnej rady podal zprávu o preskúmaní platnosti volieb jednotlivých poslancov Slovenskej národnej rady a príslušný návrh uznesenia.
Mandátová komisia Slovenskej národnej rady na svojej ustavujúcej schôdzke 29. júna 1964 preskúmala podľa § 50 zákona SNR č. 35/1964 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady platnosť voľby jednotlivých poslancov Slovenskej národnej rady.
Po preskúmaní zprávy Slovenskej volebnej komisie Národného frontu pre voľby do Slovenskej národnej rady a registrácii zvolených poslancov Slovenskej národnej rady a zápisníc o spočítaní hlasov, vyhotovených obvodnými volebným komisiami, Mandátová komisia zistila, že vo všetkých 92 volebných obvodoch, v ktorých sa konali voľby 14. júna 1964, sa voľby uskutočnili v plnej zhode so zákonom Slovenskej národnej rady čís. 35/1964 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Mandátovej komisii nedošli žiadne zprávy alebo sťažnosti na porušenie zákonných ustanovení o voľbách do Slovenskej národnej rady. Komisia zistila, že všetkých 92 poslancov bolo právoplatne zvolených.
Mandátová komisia odporúča, aby Slovenská národná rada prijala toto uznesenie:
Voľby poslancov Slovenskej národnej rady, konané 14. júna 1964, boli vykonané v plnom súlade so zákonom Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady čís. 35/1964 Zb.
Slovenská národná rada preto v zmysle § 50 zákona Slovenskej národnej rady čís. 35/1964 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady a v zmysle článku 79 Ústavy Československej socialistickej republiky overuje platnosť volieb jednotlivých poslancov Slovenskej národnej rady, zvolených dňa 14. júna 1964 vo volebných obvodoch 1 až 92.
Predseda Chudík:
Ďakujem zpravodajcovi poslancovi Daubnerovi za prednesenie zprávy.
Má niekto námietky alebo pripomienky k prednesenej zpráve Mandátovej komisie?
(Neboli. )
Nemá.
Pristúpime k hlasovaniu
o návrhu Mandátovej komisie, aby Slovenská národná rada overila platnosť voľby všetkých 92 poslancov Slovenskej národnej rady zvolených vo voľbách 14. júna 1964.
Kto súhlasí s návrhom Mandátovej komisie, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada overila platnosť voľby všetkých 92 poslancov Slovenskej národnej rady podľa návrhu Mandátovej komisie.
Prikročíme k piatemu bodu programu, ktorým je návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na prijatie zákona SNR o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 1. Zpravodajcom je poslanec doc. dr. Peter C o l o t k a. Dávam mu slovo.
Zpravodajca doc. dr. Colotka:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!
V podmienkach socialistických štátov kladie sa osobitný dôraz na správne politické a štátoprávne riešenie národnostných vzťahov. Je tomu tak tiež v našej Československej socialistickej republike. Uznesenia najvyšších straníckych orgánov, socialistická ústava a iné politické a právne dokumenty tvorivo uplatňujú marxisticko-leninské riešenie národnostnej otázky v našej vlasti tak, aby v záujme socialistických premien oba naše národy a všetky u nás žijúce národnosti sa mohli slobodne a všestranne rozvíjať a na tomto socialistickom základe sa tiež vzájomne zbližovať.
Náš ľud po rozbití jeho prvého spoločného štátneho útvaru, po celé tisícročie vzájomnej odlúčenosti neustále prejavoval túžbu po spoločnom živote v jednom štáte, čo osobitne navonok tlmočili najmä jeho národní buditelia, ktorí v boji proti národnému útlaku tak českého, ako i slovenského národa, postupovali solidárne, vzájomne sa podporovali i osnúvali programy, či spôsoby, prostredníctvom ktorých mali naše národy získať politickú i národnú slobodu.
Tento ideál našiel svoj najkonkrétnejší výraz po prvej svetovej vojne, keď pod vplyvom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, na troskách rakúsko-uhorskej, habsburskej monarchie, bola vytvorená Československá republika.
Vytvorenie Československej republiky a jej existencia znamenali pre slovenský národ záchranu národnej existencie a zabezpečili mu podmienky pre národné, aj politické vyspenie. Napriek tomu však charakter predmníchovskej republiky, ako kapitalistického štátu, a politika jej vedúcich činiteľov neumožňovali a ani nemohli splniť oprávnené túžby slovenského národa po úplnej národnej, politickej a sociálnej slobode. V triednych záujmoch českej i slovenskej buržoázie stala sa slovenská otázka predmetom bezuzdnej licitácie a, súc takto zneužitá, prispela svojím dielom i k oslabeniu jednoty a k rozbitiu Československej republiky.
Po okupácii našej vlasti nacistickým Nemeckom slovenský národ nedal sa oklamať tzv. samostatným slovenským štátom. Pracujúci ľud Slovenska i naďalej neochvejne zotrvával na svojej požiadavke žiť v spoločnom štáte s bratským českým národom, pravda, v novouspôsobených vzťahoch. Najvýraznejším prejavom tejto jeho vôle bolo slávne Slovenské národné povstanie, ktorého 20. výročie oslavujeme v tomto roku ako súčasť 20. výročia oslobodenia celej našej vlasti spod fašistickej okupácie. Slovenským národným povstaním slovenský národ pred celým svetom so zbraňou v ruke najpresvedčivejšie demonštroval svoju vôľu obnoviť Československú republiku a spoločne s českým národom riešiť všetky svoje národné, hospodárske, kultúrne a sociálne otázky. Vrcholným orgánom národnooslobodzovacieho boja slovenského ľudu sa stala Slovenská národná rada, ktorá v svojom politickom programe si ako základnú úlohu vytýčila zjednocovať a viesť boj slovenského národa za odstránenie fašistického diktátu, nemeckého i domáceho, a vyslovila sa za spoločný štát Čechov a Slovákov na podklade rovnoprávnosti obidvoch národov. Vytýčila požiadavku, aby zahraničná politika oslobodeného štátu sa opierala o Sovietsky sväz a aby sociálna a hospodárska politika zabezpečovala čo najspravodlivejšie rozdeľovanie národného dôchodku.
V Slovenskom národnom povstaní začali sa v každodennej revolučnej praxi uskutočňovať idey Komunistickej strany Československa. Tieto idey viedli naše národy k obnoveniu československej štátnosti na základoch socialistického spoločenského zriadenia, k vyriešeniu vzájomných vzťahov na základe uznania samobytnosti slovenského národa a jeho plnej rovnoprávnosti s českým národom a k dobrovoľnému zväzku obidvoch národov v spoločnom a jednotnom štáte.
Roky práce a boja za vybudovanie socializmu v našej vlasti boli rokmi prudkého rozmachu Slovenska, rokmi industrializácie, rozvoja socialistického poľnohospodárstva, školstva, vedy a kultúry, obdobím neustáleho rastu hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu. Na výstavbe socializmu sa v duchu uznesení strany v uplynulých rokoch významne podieľala aj Slovenská národná rada a jej orgány. Pôsobnosť Slovenskej národnej rady, jej organizačná výstavba a vzťahy k ústredným orgánom štátu, sa pod vedením Komunistickej strany Československa rozvíjali podľa potrieb socialistickej výstavby.
Ústava Československej socialistickej republiky z roku 1960 vytýčila hlavné zásady usporiadania národnostných vzťahov, na ktorých je budovaná Slovenská národná rada ako národný orgán štátnej moci a správy na Slovensku a súčasne ako národný článok jednotnej sústavy štátnych orgánov Československej socialistickej republiky. Konkrétnym impulzom na zamyslenie sa nad tým, ako Slovenská národná rada plní, prípadne by mala plniť úlohy, ktoré jej pri výstavbe rozvinutej socialistickej spoločnosti prislúchajú, bolo rokovanie XII. sjazdu Komunistickej strany Československa. Na tomto sjazde došlo okrem iného k zásadnej kritike tých nesprávnych tendencií, ktoré po prijatí socialistickej ústavy spôsobili oslabenie princípu demokratického centralizmu v riadení hospodárskeho i kultúrneho rozvoja našej spoločnosti. XII. sjazd poukázal kriticky na to, že pod vplyvom týchto nezdravých tendencií došlo aj k oslabeniu vplyvu Slovenskej národnej rady na celkový rozvoj hospodárstva i kultúry na Slovensku, a to napriek tomu, že naša socialistická ústava jej v tomto smere ukladá náročné úlohy a vytvára pre to aj príslušné predpoklady.
Keď XII. sjazd Komunistickej strany Československa poukázal na nedostatočné uplatňovanie Slovenskej národnej rady a keď do budúcnosti vytýčil potrebu jej aktivizácie, nemal na zreteli len úzko praktické aspekty. Spolu s nimi videl, že tu súčasne ide o nedostatky v práci orgánu, ktorý hrá významnú úlohu pri riešení národnostnej otázky v našom socialistickom štáte a v tomto zmysle tiež doslovne v uznesení zakotvuje: "V politickej oblasti pri ďalšom prehlbovaní centrálneho riadenia treba rozvíjať činnosť ústredných slovenských národných orgánov, predovšetkým Slovenskej národnej rady. "
Tento záver XII. sjazdu Komunistickej strany Československa bol základom pre analýzu doterajšej činnosti Slovenskej národnej rady, i pre hľadanie ciest a možností jej ďalšieho rozvoja. Nadviazalo naň aj ideologické plénum Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z decembra minulého roku, i zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v máji tohto roku, ktoré v spojitosti so skúmaním národnostnej politiky, jej uplatňovania v praxi, vytýčili i konkrétne smery prehĺbenia činnosti Slovenskej národnej rady.
V tejto súvislosti sa žiada poukázať najmä na uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zo 7. mája 1964, smerujúce k plnšiemu uplatneniu Slovenskej národnej rady v štátnom riadení nášho hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života, ktoré prehlbuje a tvorivo rozvíja už samotné poňatie postavenia Slovenskej národnej rady v systéme našich zastupiteľských a vôbec štátnych orgánov. Oproti doterajšiemu, v praxi i myslení mnohých ľudí zaužívanému a podľa nás deformovanému ponímaniu Slovenskej národnej rady, ako orgánu len s takzvanou národnou a regionálnou pôsobnosťou, vyzdvihuje uznesenie a to v úplnom súlade s ústavou - aj jej druhú stránku, či funkciu, spočívajúcu v tom, že Slovenská národná rada je súčasne národným článkom ústredného celoštátneho riadenia.
Takéto, o ústavu sa opierajúce ponímanie Slovenskej národnej rady, má popri bezprostredne praktickom význame aj zásadný význam politický. Umožňuje totiž správne pochopiť špecifický spôsob štátoprávneho vyjadrenia i zabezpečenia samobytnosti slovenského národa v jednotnom československom štáte vôbec.
Takéto obojstranné poňatie postavenia Slovenskej národnej rady pôsobí v dialektickej jednote obidvoch stránok tým, že pre Slovenskú národnú radu vytvára celý systém možností a predpokladov zúčastňovať sa na spoluvytváraní a spoluzabezpečovaní celoštátnej politiky. Robí z nej článok, ktorý v našich konkrétnych podmienkach prekonáva strnulé, mechanické poňatie štátnej jednoty i preklenuje federatívne vyjadrenie súžitia našich národov. Nazdávame sa, že takto uspôsobené ponímanie Slovenskej národnej rady prakticky obsahuje rozhodujúce predpoklady marxisticko-leninského uplatnenia samobytnosti slovenského národa a že vytvára spoľahlivý základ jeho všestranného rozvoja.
Aby sa takto stanovený účel štátoprávneho prepojenia Slovenskej národnej rady na ústredné celoštátne orgány splnil, treba aktívne využívať všetky možnosti, ktoré socialistická ústava vytvára a ktoré zdôraznilo uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Treba predovšetkým venovať veľkú pozornosť formám účasti Slovenskej národnej rady na príprave a zabezpečovaní hospodárskych plánov a štátneho rozpočtu. V tomto aktívnom zmysle treba chápať aj účasť Slovenskej národnej rady na zákonodarnej činnosti, vrátane jej legislatívnej iniciatívy voči Národnému zhromaždeniu. V takomto zmysle treba vidieť i účasť vo vláde tých členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorí v súlade s ústavou sú poverení vládnymi funkciami. Veľkú úlohu pri riešení problémov hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska na báze jednotných záujmov republiky musí zohrať aj neustále širšie rozvíjaná účasť celoštátnych funkcionárov na príprave, priebehu a rozpracúvaní záverov z rokovaní Slovenskej národnej rady.
Na rozvíjanie činnosti Slovenskej národnej rady vo všetkých týchto i ďalších smeroch dáva uznesenie Ústredného výboru KSČ a Ústredného výboru KSS zo 7. mája 1964 dostatočné podklady. Na realizovanie tohto významného dokumentu strany boli už doteraz vykonané viaceré právne úpravy.
Národné zhromaždenie zákonom č. 93/1964 Zb. rozšírilo odbory štátnej správy, v ktorých pôsobia povereníci Slovenskej národnej rody, o odbor obchodu a potravinárskeho priemyslu. V tomto zákone ďalej vyslovilo, že predsedovia komisií Slovenskej národnej rady, zriadených v odbore štátnej kontroly a štatistiky a v odbore investičnej výstavby budú povereníkmi Slovenskej národnej rady. Ďalej tento zákon rozšíril odbory štátnej správy, v ktorých pôsobia komisie Slovenskej národnej rady, o odbor rozvoja a koordinácie vedy a techniky a o odbor miestneho hospodárstva. Komisiu ľudovej kontroly a štatistiky, ktorá bola zákonom č. 23/1963 Zb. zriadená pri Slovenskej národnej rade, včlenil do sústavy orgánov Slovenskej národnej rady. Napokon tento zákon splnomocnil Slovenskú národnú radu na vykonanie príslušných právnych úprav súvisiacich so zriadením nových orgánov Slovenskej národnej rady a rozšíril rozsah menovacieho práva Predsedníctva Slovenskej národnej rady pokiaľ ide o vedúcich funkcionárov oblastných orgánov na Slovensku.
Vláda svojím uznesením zo 17. júna 1964 č. 340 určila základné zásady spolupráce vlády a jej jednotlivých členov so Slovenskou národnou radou a jej orgánmi, najmä na úseku zákonodarnej a iniciatívnej činnosti a na úseku prípravy, zabezpečovania a kontroly plnenia plánov rozvoja hospodárstva a kultúry na Slovensku. Podľa článku 84 ods. 4 ústavy vláda novoupravila menovacie právo Predsedníctva Slovenskej národnej rady a napokon podľa článku 85 ods. 3 ústavy novovymedzila pôsobnosť povereníkov Slovenskej národnej rady. V súvislosti s úpravou pôsobnosti povereníkov Slovenskej národnej rady vláda štatútom vydaným na základe § 4 zákona č. 52/1963 Zb. o Štátnej plánovacej komisii upravila aj pôsobnosť Slovenskej plánovacej komisie. V štatúte vymedzila súčasne aj pôsobnosť nového útvaru zriadeného v rámci Slovenskej plánovacej komisie na zabezpečovanie plnenia úloh v doprave na Slovensku.
Realizácia straníckych opatrení zo 7. mája tohto roku vyžaduje aj zákonnú úpravu v rámci pôsobnosti Slovenskej národnej rady, pretože podľa článku 76 ods. 3 ústavy zásady práce Slovenskej národnej rady ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady.
Za týmto účelom predkladá Predsedníctvo Slovenskej národnej rady dnešnej ustavujúcej schôdzke Slovenskej národnej rady na prerokovanie návrh zákona o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady, ktorý má nahradiť zákon Slovenskej národnej rady č. 113/1960 Zb.
Predkladaný návrh zákona v súlade so spomenutým straníckym dokumentom vychádza zo súčasných potrieb dosiahnuť plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní celoštátnych a celospoločenských záujmov a pri riešení konkrétnych úloh rozvoja na Slovensku v zmysle ústavy a záverov XII. sjazdu Komunistickej strany Československa. Zriaďuje nové orgány Slovenskej národnej rady v odboroch štátnej správy, v ktorých tieto majú v zmysle zákona č. 93/1964 Zb. pôsobiť. Upravuje ďalej v rámci pôsobnosti Slovenskej národnej rady danej ústavou, ako aj inými celoštátnymi predpismi, právomoc jednotlivých orgánov slovenskej národnej rady a upresňuje ich vzťahy tak navzájom, ako aj k iným orgánom.
Vážené súdružky a súdruhovia, dovoľte mi teraz, aby som niekoľkými slovami naznačil najpodstatnejšie nové prvky predkladanej osnovy.
Oproti doterajšiemu rokovaciemu a pracovnému poriadku Slovenskej národnej rady predkladaný návrh zákona neobmedzuje sa iba na opakovanie ustanovení ústavy, ale tak u pléna Slovenskej národnej rady, ako aj u orgánov Slovenskej národnej rady konkrétnym podrobným, i keď demonštratívnym, výpočtom uvádza úlohy, ktoré Slovenská národná rada a jej orgány plnia. Osnova pri výpočte týchto úloh vychádza z Ústavy Československej socialistickej republiky a jej ustanovenia podrobne a v súlade s uznesením ÚV KSČ a ÚV KSS rozvádza a konkretizuje. Ide tu najmä o rozvedenie a konkretizáciu úloh, ktoré ústava zveruje Slovenskej národnej rade priamo. Sú to najmä: zákonodarná pôsobnosť Slovenskej národnej rady vo veciach národnej alebo regionálnej povahy a v ďalších veciach, ak bola na to splnomocnená zákonom Národného zhromaždenia; zabezpečovanie vykonávania zákonov na Slovensku; účasť na príprave a na zabezpečovaní plánu národného hospodárstva; prerokúvanie a schvaľovanie rozpočtu Slovenskej národnej rady, jej orgánov a ňou priamo riadených inštitúcií na Slovensku; zabezpečovanie v duchu rovnoprávnosti priaznivých podmienok pre všestranný rozvoj života občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti; výkon kontroly v medziach takto určenej právomoci.
Okrem úloh vyplývajúcich z pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov, vymedzených ústavou priamo, vytvára osnova podmienky aj pre plnenie ďalších úloh, ktoré sú, prípadne budú Slovenskej národnej rade a jej orgánom zverené ako národnému článku jednotného ústredného riadenia. Ide tu predovšetkým o úlohy zverené vládou povereníkom Slovenskej národnej rady v jednotlivých odboroch štátnej správy.
Slovenská národná rada, ako jednotný orgán štátnej moci a správy na Slovensku, je ustanovizňou, ktorá vykonáva ústavou jej zverenú právomoc jednak v pléne Slovenskej národnej rady a jednak svojimi diferencovanými výkonnými orgánmi. Podľa diferenciácie orgánov osnova rozvádza jednotlivé úlohy a určuje orgány Slovenskej národnej rady, ktoré ich majú plniť. Pri plnení úloh vznikajú medzi jednotlivými orgánmi navzájom, ako aj medzi orgánmi a plénom Slovenskej národnej rady rôzne vzťahy, ktoré je potrebné v zákone upraviť. Tým predkladaný návrh rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady prekračuje rámec procedurálneho predpisu, ako sa rokovacie a pracovné poriadky zastupiteľských orgánov tradične ponímajú a výrazným spôsobom vyjadruje celkový pracovný obsah činnosti Slovenskej národnej rady, pričom sčasti je aj kompetenčnou normou. Takáto úprava rokovacieho a pracovného poriadku zabezpečí v praxi Slovenskej národnej rady a jej orgánov jeho použiteľnosť ako spoľahlivého nástroja a návodu pre riadiacu, organizátorskú a kontrolnú činnosť.
Predkladaná osnova konkrétnejšie ako doterajší zákon rozvádza ústavnú funkciu Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy a súčasne aj národného článku ústredného politického a hospodárskeho riadenia pre územie Slovenska, ktorého úlohou je spoluvytvárať a spoluzabezpečovať celoštátnu politiku. Robí tak nielen v základných ustanoveniach, najmä v § 1, kde sa vyjadruje ústavné postavenie Slovenskej národnej rady v oboch smeroch, ale i v ďalších ustanoveniach, v ktorých sa vypočítavajú predmety rokovania Slovenskej národnej rady a jej Predsedníctva, resp. v ktorých sa uvádzajú úlohy, ktoré plnia komisie a povereníci Slovenskej národnej rady.
Slovenská národná rada v tomto svojom dvojitom postavení je začlenená do sústavy orgánov štátnej moci a správy. Jej vzťahy k ostatným orgánom sú vyjadrené vo všeobecnosti v § 2, a to tak voči Národnému zhromaždeniu, ako vrcholnému článku zastupiteľskej sústavy, a k vláde, ako najvyššiemu výkonnému orgánu štátnej moci, ako aj voči národným výborom na Slovensku.
V podrobnostiach sa vzťahy Slovenskej národnej rady k ústredným orgánom štátnej moci a správy konkretizujú v častiach pojednávajúcich o jednotlivých orgánoch Slovenskej národnej rady.
Vo viacerých ustanoveniach, najmä však v ustanoveniach § 28 a 54 sa rozvádzajú vzťahy Predsedníctva Slovenskej národnej rady a komisií Slovenskej národnej rady k Predsedníctvu Národného zhromaždenia a výborom Národného zhromaždenia. Tieto vzťahy vychádzajú z toho, že Národné zhromaždenie ako vrcholný článok československej zastupiteľskej sústavy pomáha Slovenskej národnej rade rozvíjať jej činnosť. V tomto zmysle treba chápať príslušné ustanovenia, podľa ktorých Slovenská národná rada o svojej činnosti bude pravidelne informovať Národné zhromaždenie, Národné zhromaždenie bude vytvárať spoločné orgány so Slovenskou národnou radou na riešenie spoločných problémov a pod.
Veľmi konkrétne a podrobne upravuje osnova predkladaného zákona vzťahy Predsedníctva Slovenskej národnej rady a povereníkov Slovenskej národnej rady k vláde a k jednotlivým mi-