ce. Avšak keď sme išli pri hodnotení a pri kontrole plnenia plánu investičnej výstavby hlbšie, zistili sme, že za týchto prvých osem mesiacov len podniky Krajského združenia stavebníctva majú manko v "S" hodnote viacej ako 16 mil. Kčs, a ak by sa situácia nezlepšila, toto manko do konca roku by mohlo ešte aj narastať.

Keď sme sa pozerali na plnenie plánu kvalitatívnych ukazovateľov, zistili sme, že sa znovu opakujú nedostatky z uplynutých rokov, že sa vysoko prekračujú vlastné náklady na investičnú výstavbu a že sme neodovzdali viacej ako 562 plánovaných objektov do prevádzky za toto obdobie. V dôsledku toho, že sa neodovzdali tieto objekty, ani sme plánovaný počet objektov nezačali. Aj keď sme nezačali plánovaný počet objektov, predsa sme neznížili rozostavanosť pod tým vplyvom, že sa 562 objektov neodovzdalo. A tu je veľmi vážny problém, ktorý sa nám nepodarilo riešiť ani napriek opatreniam, ktoré sa v stavebníctve v tomto roku urobili na základe uznesení Ústredného výboru strany. Za tie výsledky, ktoré sa dosiahli, za to isté zlepšenie oproti minulému roku vďačíme predovšetkým tým úpravám, ktoré vykonali Ústredný výbor strany a vláda, že sa upravili otázky hmotnej zainteresovanosti v stavebníctve, že sa upravili odmeny majstrov, stavbyvedúcich a vôbec že sa vyriešila otázka hmotnej zainteresovanosti pracujúcich cieľovými prémiami atď. Pravda, nevyriešili sa ani týmto tie základné problémy, ktoré na úseku investičnej výstavby sú a ktoré sa stávajú brzdou v investičnej výstavbe.

Súdružky a súdruhovia, ak porovnáme naše stavebníctvo dnes a pred desiatimi rokmi, isteže sa situácia u nás podstatne zmenila. Úlohy sú rozdielne. Uvediem len malý príklad. V roku 1959 sa v Košiciach stavalo 560 bytov, v tomto roku sa má postaviť len v samých Košiciach 3060 bytov, t. j. šesťkrát toľko ako pred piatimi rokmi. Isteže s výstavbou takéhoto množstva bytov je i viacej problémov. Rozdiel je aj v pripravenosti našich stavebnomontážnych organizácií dnes a pred desiatimi rokmi. Naše stavebno-montážne organizácie sú dobre pripravené na montážne práce - hrubé stavby, na práce zemné, dokonale sú vybavené strojmi a mechanizačnými prostriedkami. Myslím, že v tejto vybavenosti strojmi a mechanizáciou naše stavebníctvo zaujíma jedno z popredných miest na celom svete. A tu vieme dosiahnuť skutočne také výsledky ako málokde. Tu vieme dostať hrubú stavbu veľmi rýchle pod strechu, ale zladenosť v kooperačných vzťahoch, tá je veľmi nedostatočná a nazdávam sa, že v zladenosti kooperačných vzťahov sme ďaleko zaostali aj za kapitalistickými štátmi. Tu je podľa môjho názoru hlavný problém pri zabezpečovaní plnenia plánu investičnej výstavby, v kooperačných vzťahoch, ktoré sú stálo nedostatočné.

Tu bol kritizovaný niekoľkými súdruhmi, a oprávnene, postup pri zabezpečovaní napríklad zdravotníckej výstavby a boli uvádzané tie dve nemocnice niekoľkými súdruhmi - v Starej Ľubovni a v Kráľovskom Chlmci. Už aj súdruh poslanec Horák povedal, že tá v Starej Ľubovni bude odovzdaná zajtra do prevádzky, ale bez toho vzduchotechnického zariadenia, ktoré bude dodané do nemocnice len v štvrtom štvrťroku tohto roku. Zdravotníctvo prevezme budovu, bude to plniť i svoj cieľ, ale akcia bude sa vykazovať ako neodovzdaná a fakticky nedokončená. A mohol by som menovať celý rad takýchto prípadov na dôkaz toho, že u nás v zladenosti kooperačných vzťahov máme veľmi vážne nedostatky. Sú to detské jasle, detské škôlky, ktoré odovzdáme bez elektrických sporákov, ktoré nám nevedia dodať ani na základe toho, že poukazujeme, že východné Slovensko treba prednostne riešiť, že toto zabezpečuje taká komisia, onaká komisia, nie a nie tieto problémy doriešiť.

Súdruhovia tieto nedostatky kooperačných vzťahov v investičnej výstavbe sú spôsobené tým, že nám chýba koncepcia dlhodobého rozvoja celého nášho hospodárstva. To je odraz toho, že my aj keď máme plán a zostavujeme na základe tej koncepcie ročný plán, tak potom hľadáme, tú školu by sme. tú, tú, a podľa toho je to, ako kto mnohokrát si to ešte vie, pravda, zdôvodniť.

Ani plánovanie nie je zabezpečované na základe tej objektívnej skutočnosti a tých skutočne veľmi vážnych problémov. U nás sú i také prípady, to by bolo zbytočné zakrývať pred vami, súdružky a súdruhovia, napríklad v Šarišskom Jastrabí sa postavila nová škola, ale detí do tej školy niet. Stačila škola 4-triedna a postavila sa 10-triedna škola. A teraz, ak sa chce tá škola využiť, hovoria, musíte postaviť cestu, aby sa mohli z druhých dedín sem deti dovážať. A to nie je len jeden prípad, je ich viacej takýchto prípadov.

Teda skutočne, ak chceme zabezpečiť dôslednosť v plnení plánu investičnej výstavby, musíme mať dlhodobú koncepciu rozvoja celého nášho hospodárstva - školstva, zdravotníctva, kultúry atď. Myslíte si, že by sa plnil plán investičnej výstavby na Východoslovenských železiarňach, keby sa to nechalo len na tie kooperačné vzťahy, ktoré sú zabezpečované hospodárskymi zmluvami? Neplnilo by sa to. Keby tam nesedel každé dva mesiace s ministrami súdruh Piller, podpredseda vlády, tak tá stavba by sa tiež hádam namiesto 5 rokov stavala 10 rokov.

Aj to by bola otázka, či by sa to postavilo. To je tiež dôkaz toho, že nemáme domyslené otázky, nie je včas projekčná príprava, a to je len brzdou v plynulosti investičnej výstavby.

Bolo by treba skutočne mnoho vecí zmeniť. Ja vždy spomínam našim stavbárom, keď som bol v roku 1958 na svetovej výstave v Bruseli. Tam som si všímal výstavbu. Súdruhovia, v prízemí sa už predávalo a hore sa stavali byty na I. poschodí. V prízemí už obchod fungoval. A my postavíme obchodné miestnosti niekde a za 5 rokov ich nevieme dokončiť a 5 rokov tam už ľudia bývajú. To, súdruhovia, môžu mnohí potvrdiť. Tak to bolo aj tu v Bratislave na ulici Februárového víťazstva. A stavbárom to vyhovovalo, pretože tam mali sklad, kde mali byť obchody. Súdruh K i š í k ktorý je tu, sa na to dobre pamätá. Len keď sme ich pritlačili, tak potom sa obchody dokončili. Vyhovárali sa na jedľové profily (však, súdruh Š t e n c 1), že nemajú jedľové profily, a potom sme povedali, dajte dubové rámy tam a predávajte. Uvidíte, že 50 rokov to bude tam trvať. Aj tam sú dubové rámy a obchod plní svoje poslanie. Ale vyhovovalo to stavbárom, pretože na čo oni to mali dokončovať, keď tam mali zadarmo sklad na uloženie plynových sporákov.

Je celý rad problémov, ktoré treba riešiť, a ak sa nedoriešia tieto základné otázky v koncepcii a potom v predstavebnej príprave, nebude možné dosiahnuť definitívnu nápravu. My úspechy môžeme dosiahnuť aj cez tieto nedostatky, ale čo to stojí? Keby niekto len počítal, súdružky a súdruhovia, náklady, ktoré pracovníci Východoslovenského krajského národného výboru čerpali na cesty do rozličných závodov v Čechách i na Slovensku pri zháňaní materiálov na širokorozchodnú trať, tak by sa každý zhrozil a iste by to vyšlo aspoň na 2-3 km výstavby tejto rýchlodráhy Košice-Šaca. Iste by to vyšlo, pretože za každou koľajnicou sme museli chodiť po Prahe, po Ostrave, a len tak sa ako tak bude môcť s veľkým oneskorením dať rýchlodráha do prevádzky.

Bolo by skutočne treba teraz pri zostavovaní dlhodobého plánu rozvoja hospodárstva venovať pozornosť plánu investičnej výstavby všade, aby sa do plánu dostali tie akcie, ktoré sú skutočne nutné a ktoré pomôžu riešiť problémy, ktoré máme. Aby sme si v pláne rozvoja hospodárstva nechali isté rezervy, aby sme nevychádzali z postupu na 1., 2. a 3. miesto, aby sme si to tak zoradili, že ak sa bude môcť stavať v kraji v roku 1967 alebo 1968 50 škôl, aby to bolo tých prvých 50, a nie z tých 600 aby sme potom hľadali tých 50 škôl, lebo pri tom hľadaní sa narobí tých chýb mnoho a pri tom hľadaní, ktoré majú byť medzi tými päťdesiatimi prvými, sa narobia chyby v projekčnej príprave a potom sa musí žiadať mnohokrát výnimka z projekčnej nepripravenosti, čo uvádzal tu súdruh podpredseda vlády Piller. Ak zostavíme plán, ak budeme trvať na tom, aby sa tento plán do dôsledku uskutočňoval, budeme môcť zabezpečiť aj projekčnú prípravu, aj materiálovú prípravu, ktorá mnohokrát je brzdou celej výstavby.

Uvediem príklad pri zabezpečovaní občianskej vybavenosti sídlisk. Súdruhovia, mnohí to poznajú. Rada Východoslovenského krajského národného výboru povedala na svojom zasadnutí už pred dvoma rokmi, že postup investičnej výstavby sa bude sledovať takto: na prvé miesto obchod, zdravotnícke zariadenie, škola a tak byty. To bolo uložené uznesením (však súdruh F i š e r) riaditeľovi Krajského združenia stavebníctva aj riaditeľovi Krajského projektového ústavu. Myslíte si, že sa to dodržiava? A pritom sme povedali, že tento postup sa musí zadržať aj napriek tomu, že by sme nesplnili plán bytovej výstavby. Nedodržiava sa to. A keď sme kontrolovali, prečo, tak prišli sme k záveru, že ak by sme aj chceli presunúť tých ľudí, ktorí zabezpečujú bytovú výstavbu, na výstavbu školy alebo obchodu, tak by sme nič nezískali, pretože montážnici panelových domov, to už nie sú tí odborníci, ktorí môžu tradičným spôsobom tehlou murovať na obchodnom dome, ktorý je tak skomplikovaný, najmä na sídlisku, na Terase v Košiciach, viacej ako košický Dóm. Tam treba skutočne špecialistu-tesára, nie hocakého, ktorý vie len sekerou rúbať. To keby ste videli, súdruhovia, tak by ste povedali, že čo projektanti ušetrili na dreve pri výstavbe bytoviek, tak tu všetko ten jeden obchodný dom požral. Tak komplikovane to urobili, a preto je správne, že včera tu bolo povedané také stanovisko, že aj do mesta bude môcť prísť družstevný systém obchodu, ktorý podľa našich skúseností ďaleko pružnejšie a rýchlejšie zabezpečuje obchodnú vybavenosť na dedine ako štátny obchod v meste My, pravda my!

A preto, súdružky a súdruhovia, ak chceme vyriešiť tento problém zaostávania občianskej vybavenosti na nových sídliskách, tak tu treba doriešiť technológiu výstavby, tejto vybavenosti. Nie je možné zabezpečovať výstavbu tak, ako to robíme dnes. Treba, aby už tie výskumné ústavy doriešili výstavbu obchodov novou technológiou, škôl novou technológiou, pretože touto starou technológiou nie sme schopní držať krok za bytovou výstavbou novou technológiou. Alebo musí byť daný súhlas začať s výstavbou vybavenosti tri roky predtým, ako začneme montovať prvý byt. Jedine tak možno zabezpečiť a zladiť tie potreby, ktoré dnes tu sú. A ja si myslím, že to je už aj hanba na našich odborníkov, že tento problém doteraz nevyriešili.

Ďalej by som, súdruhovia, ešte chcel upozorniť na takúto situáciu: nevieme pochopiť, ako máme vyriešiť plnenie plánu poľnohospodárskej investičnej výstavby. Odkiaľ máme zobrať krytinu? Aby sme mohli splniť plán investičnej výstavby v poľnohospodárstve, chýba nám 126 tis. m2 vlnitej krytiny, chýba nám 50 tis. m2 heraklitu, 14 tis. m2 skla, 126 tis. m2 lepenky a 4 tis. m3 reziva. Odkiaľ to zobrať, dávam otázku. Ako to riešiť? A tento problém je spôsobený tiež tým, že plán poľnohospodárskej investičnej výstavby sa dáva vtedy, keď plán okresných stavebných podnikov je už hotový. Nevieme pochopiť, ako je možné, že keď sme pred dvoma rokmi ešte mali prebytok tehál, dnes ich máme nedostatok a okresné stavebné podniky ak chcú zabezpečiť, aby sa murovalo v ten bežný deň pracovný, musia vyslať autá a traktory pre tehlu do tehelne ráno o 3., o 4. hod., doobeda tam stoja, a niekedy sa stane, že napriek tomu, že majú určený vývozný deň, musia ísť autami naprázdno, pretože sa im tehly nedostali. Takýto stav dnes je pri zabezpečovaní stavebným materiálom.

Nazdávam sa, že to treba, súdruh T a k á č, zladiť. Ak nevedia podniky, ktoré sú riadené priamo ministerstvami, vyrobiť dostatok stavebného materiálu, musíme začať znovu tým, čo sa robilo pred desiatimi rokmi, malými poľnými teheľňami, ale takýto stav ďalej trpieť nemôžeme, pretože je to neudržateľné.

Minister inž. Takáč:

Alebo rýchle obnoviť výrobu tvárnic, ktorá tam vo vašom kraji bola.

Poslanec Ťažký:

Áno, ale to musíte vy, súdruh Takáč.

Minister inž. Takáč:

My v Prahe, alebo vy tam v Košiciach?

Poslanec Ťažký:

Len musíte vy dať k tomu súhlas, lebo to bude vyrábať váš podnik, ktorý je vami riadený. Ak to môžeme vyrábať my, nuž budeme to vyrábať my v okresných stavebných podnikoch, ak budete s tým súhlasiť. Ale zastavili ste to vy spolu s nami, lebo ste nás presvedčili, že je toho stavebného materiálu prebytok.

Tak teraz to treba spoločne riešiť. A to sú problémy, ktoré skutočne nám brzdia našu investičnú výstavbu a ja verím, že keď ich budeme riešiť od základu, môže i na tomto úseku nastať

zlepšenie. (Potlesk. ) Podpredseda Krahulec:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Ťažkému.

Oznamujem 20-minútovú prestávku.

(Prestávka. ).

(Po prestávke: ) Podpredseda Kríž:

Pokračujeme v rokovaní.

Do rozpravy sa prihlásil povereník pre školstvo a kultúru súdruh dr. Matej L ú č a n.

Dávam mu slovo. Povereník dr. Lúčan:

Vážené súdružky, vážení súdruhovia!

Na predchádzajúcom zasadnutí Slovenskej národnej rady v súvislosti s programovým vyhlásením súdruha predsedu Slovenskej národnej rady som hovoril dosť podrobne o situácii v materiálnom zabezpečení školstva na Slovensku, o tom, aký bol doterajší vývoj, aký je súčasný stav a čo by školstvo potrebovalo, aby sme mohli vyriešiť najnaliehavejšie problémy na tomto veľmi citlivom, ale súčasne spoločensky veľmi dôležitom úseku.

Dnes preto nebudem tieto veci opakovať. Súčasne dnes nemôžem ani presnejšie povedať, čo budeme môcť do roku 1970 postaviť, vyriešiť, ako sa zlepší celkove ťaživá situácia v materiálnom vybavení školstva, pretože, ako viete, sme v štádiu príprav plánu do roku 1970 a dobre poznáte, že to nie je vec jednoduchá, že možnosti národného hospodárstva a spoločnosti nie sú neobmedzené.

Preto dnes chcem povedať niekoľko slov, povedal by som, k bežným problémom, avšak podľa môjho názoru veľmi významným z hľadiska školskej a kultúrnej investičnej výstavby. Povedať o nich tak, ako ich vidíme na Povereníctve školstva a kultúry, ako sa s nimi stretávame v živote. Je ich nemálo a dôsledok je, že sa plány na tomto úseku plnia nedostatočne, nedôsledne alebo len s veľkými ťažkosťami. Prejavuje sa to koniec-koncov aj tohto roku, ako to už niektorí súdruhovia v diskusii spomínali.

Plán menovite schvaľovanej investičnej výstavby v roku 1964 na školskom úseku sa plní za prvých osem mesiacov na 59, 1 %. To znamená, že z 35, 800 mil. Kčs sme prestavali takmer 20 mil. Kčs.

Plnenie plánu na menovite schvaľovaných stavbách v našom rezorte je teda vcelku uspokojivé tak vo finančnom plnení, ako aj vo vecnom plnení. Najúspešnejšie sa plní plán na výstavbe Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. V priebehu mesiaca augusta sa vykonala kolaudácia na zootechnickom a technologickom pavilóne, ako aj dvoch posluchární. Okrem týchto objektov do konca mesiaca septembra majú byť odovzdané ďalšie dva objekty, a to chemický pavilón a pitevne.

Výstavba pedagogického inštitútu v Nitre tiež úspešne pokračuje a generálny dodávateľ Pozemné stavby v Nitre v predstihu odovzdal 1 výukový pavilón v tomto mesiaci a ďalšie 2 pavilóny odovzdajú do konca kalendárneho rolku. Podobne výstavba Pedagogického inštitútu v Trnave pokračuje úspešne. Veľké ťažkosti máme zatiaľ so zabezpečovaním výstavby Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde sú problémy so zabezpečovaním asanácie. Tieto problémy sa teraz riešia a sú predpoklady, že v priebehu mesiaca septembra bude možné pokračovať s ďalšou etapou výstavby. Takže pokiaľ ide o menovite schvaľované stavby nášho rezortu, predpokladáme, že plán bude úspešne splnený, okrem Stavebnej fakulty Vysokej školy technickej.

Investičná výstavba školských a kultúrnych zariadení, riadená národnými výbormi, aj keď bol počet učební, teda počet kapacít odovzdaný, ba prekročený do 1. septembra t. r., predsa plní sa neuspokojivo plán vo finančnom objeme. Z celoročného objemu 249 mil. Kčs do konca mesiaca augusta bolo splnené vo finančnom objeme len 131 mil. Kčs, t. j. 52, 7 %. Relatívne najlepšie si plní úlohy Východoslovenský kraj, potom Stredoslovenský kraj a najslabšie plnenie plánu vykazuje kraj Západoslovenský.

Teda pokiaľ ide o plnenie plánu v školskej investičnej výstavbe krajsky sledovanej, plnenie plánu nie je dobré, nie je uspokojivé.

Ja by som vás chcel ubezpečiť, súdružky a súdruhovia, že my z Povereníctva školstva robíme všetko, čo je v našich silách, aby sa plán tohto roku splnil, majúc na zreteli práve tie veľké problémy, ktoré na tomto úseku sú. Dokonca sledujeme takmer každú stavbu, priamo z Povereníctva školstva chodia naši pracovníci na tieto stavby a pomáhajú na mieste riešiť problémy. Treba však aby sa plneniu plánu venovala väčšia pozornosť na národných výboroch, na krajských i okresných národných výboroch. V tomto smere stretávame sa ešte s vážnymi nedostatkami a niekedy aj s nepochopením u niektorých súdruhov na našich národných výboroch.

Vidno teda, že plán aj tohto roku sa v školskej investičnej výstavbe plní s veľkými ťažkosťami a s maximálnym vypätím energie. To sa, pravda, opakuje z roka na rok a myslím si, že do budúcnosti nie je mysliteľné takto pracovať, najmä ak počítanie, že v nasledujúcich rokoch školská i kultúrna investičná výstavba, predovšetkým školská výstavba mala by sa uskutočňovať rýchlejším tempom. Preto si myslím, že treba riešiť niektoré základné problémy, aby sa úlohy zabezpečovali, povedal by som, prirodzenou cestou.

Pokiaľ ide o školskú investičnú výstavbu, vážne nedostatky sú vo všetkých základných oblastiach. Sú problémy a nedostatky tak v plánovacej príprave, ako aj v projektovej príprave, podobne ako aj v samej realizácii výstavby až po jej organizáciu. Poviem veľmi otvorene, že za mnohé z nich nesie zodpovednosť rezort školstva - Ministerstvo školstva spolu s nami, národné výbory, ale nenesie zodpovednosť za tieto nedostatky len on.

Aké nedostatky vidíme v oblasti plánovacej prípravy na tomto úseku? V oblasti plánovacej prípravy stálym nedostatkom je, že nemáme - ako už hovoril tuná aj súdruh Ťažký - zatiaľ zostavený jasný menovitý soznam výstavby škôl, ktorý by bol zostavený podľa naliehavosti a dôležitosti výstavby. Takýto presný plán máme vypracovaný len za vysoké školy, čiastočne za školy II. cyklu, nie je však zatiaľ vypracovaný za školy I. cyklu. Dôsledok je, že národné výbory často menia program výstavby v priebehu vypracovania krajských harmonogramov podľa jednotlivých fáz výstavby, takže sa nedodržiavajú platné predpisy (vládne uznesenie č. 1075) pri odovzdávaní projektovej a rozpočtovej dokumentácie stavebným organizáciám. Tu je začiatok neplynulosti a šturmu pri zabezpečovaní školskej a kultúrnej investičnej výstavby.

Ale má to aj vážnejšie dôsledky ako to, že sa neplnia dôsledne vládne uznesenia v tomto smere stanovené. Vážnejšie v tom, že výstavba siete školských a kultúrnych zariadení sa realizuje bez zásadnejšej koncepcie čo do rozmiestenia a kapacít. Niekde sa stavia v stagnujúcich alebo zanikajúcich obciach, inde zasa v obciach so zabezpečeným rozvojom a vzrastom obyvateľstva nerealizuje sa výstavba žiadna. Na niektorých miestach sa stavajú zariadenia kapacitne poddimenzované, na iných vysoko predimenzované. Takto vznikajúce disproporcie a neplánovitosť zapríčiňujú národnému hospodárstvu veľké straty a výchovnovzdelávacej práci straty v kvalitách často nevyčísliteľné. Súčasnú školskú sieť máme rozdrobenú v ohromnom rozptyle (priemer 3-5 učební na jednu školu), čo, pochopiteľne, spôsobuje znížené výchovno-vyučovacie výsledky, nehospodárnosť a nekvalitu prevádzky.

Považujeme preto za jednu zo základných úloh v najbližšom období vypracovať jasný, veľmi cieľavedomý plán poradia naliehavosti školskej výstavby i výstavby kultúrnej, umiestenia týchto stavieb nie podľa toho, ako kto má silné lakte, ale podľa objektívnych potrieb a súčasne aby táto výstavba bola v súlade s rozvojom osídlenia, s rozvojom výroby i špecializácie atď. K tomu však je potrebné mať poruke takýto plán, o ktorý by sme sa mohli oprieť pri plánovaní školskej investičnej výstavby.

Ďalším takým problémom v školskej investičnej výstavbe, ktorý nám robí starosti, je to, že do menovitých zoznamov krajských harmonogramov sú školské akcie často zaraďované nízkymi finančnými sumami, čo má za následok, že tieto stavby sa začínajú až v III., resp. v IV. štvrťroku.

Ďalej sa nedodržiavajú normy lehôt výstavby. Stavebné podniky na takýchto objektoch nemôžu rozvinúť práce tak, aby mohla byť v zime trvalá prevádzka. To je tiež veľmi vážny problém, nad ktorým sa musíme v našej investičnej politike na tomto úseku zamyslieť.

Ďalej by som chcel poznamenať, že aj naďalej sa stáva, že niektoré akcie vypadnú z harmonogramu výstavby, alebo sa nezačína s výstavbou preto, že majetko-právne vzťahy, asanácie nie sú včas doriešené a stavenisko nie je v termíne odovzdané na zahájenie výstavby. A tu, súdružky a súdruhovia, popravde povediac, majú často veľkú vinu aj zodpovednosť príslušné národné výbory, najmä miestne národné výbory, ktoré síce školu chcú stavať, o ňu bojujú, ale o stavenisku sa dohodnúť nevedia alebo sa nevedia oň postarať. Niekedy tieto veci vedú priam do nechutností, v ktorých sa prejavujú veľmi silne lokálne záujmy niektorých miestnych funkcionárov. Takýchto problémov sme už nemálo rieši a medzi nimi taký typický v Západoslovenskom kraji - súdruh Janík by to mohol potvrdiť -, je to problém v Černíku a Mojzesová (ak sa nemýlim).

Známe je ďalej, že v školskej investičnej výstavbe vcelku sa darí odovzdať kapacity, aj vlani sme odovzdali počet učební, ale neplní sa plán vo finančnom vyjadrení a za štyri roky je to nemálo vo finančných objemoch, a to, prirodzene, okrem škôd vyvoláva aj nepriaznivý dojem, keď na jednej strane peniaze pre školstvo žiadame a na druhej strane peniaze nepreinvestujeme. Preto som sa aj osobne zaujímal, ako to vlastne s týmto problémom je. Je viac príčin, ktoré spôsobujú túto nepriaznivú situáciu. Jedna z príčin je, že sa nestavajú komplexné školy, alebo chýbajú niektoré základné zariadenia, takže sa školy nemôžu zavčasu dostavať. Ale jedna z príčin je aj v tom - ktorá sa v nemalej miere podieľa na tom, že vo finančných objemoch sa plán v školskej investičnej výstavbe z roka na rok neplní -, že súčasná metodika plánovania dáva skreslený obraz o finančnom objeme na školskú a kultúrnu investičnú výstavbu, pretože v tejto sume je zahrnutý aj finančný objem akcie,, Z", ktorý z celkového objemu, určeného pre rezort školstva a kultúry, dosahuje na Slovensku 30-35 %. Preto spolu s Ministerstvom školstva pri prerokúvaní metodických pokynov na zostavovanie plánu budeme uplatňovať požiadavku vyčlenenia objemu akcie "Z" z globálu školskej investičnej výstavby, aby bol jasnejší prehľad o  skutočnom plnení účelovej školskej výstavby.

Popri nedostatku v oblasti plánovania školskej investičnej výstavby sú vážne nedostatky aj v projektovej oblasti na tomto úseku. Už minule som vo svojom diskusnom príspevku spomínal, že úroveň projekcie v školskej a kultúrnej investičnej výstavbe je veľmi neuspokojivá. Občania právom kritizujú nekvalitné projekty, ktoré sa často realizovali ako typové. To znamená v značnom meradle. Všeobecným zjavom je nekvalitný návrh, nekomplexnosť a nedokončenosť. Našich užívateľov hnevajú nedostatky priestorového prevádzkového riešenia škôl, vybavenia, zariadenia i  poruchy stavieb a naliehavo žiadajú dokonalú prácu od projektantov i stavbárov. S týmto zjavom musíme skoncovať, aby sme sa - poviem to tak otvorene - nemuseli hanbiť pred dorastajúcimi generáciami. Aj tu nemôžeme ísť naďalej po takej ceste, že budeme za každú cenu šetriť, znižovať proste náklady na jednu učebňu alebo na jednu školu na úkor kvality, lebo koniec-koncov tie školy nestaviame na pár rokov, ale musia vydržať niekoľko desaťročí.

Veľkou chybou v projektovej oblasti je, že nemáme zabezpečený výber typov - to je zasa do značnej miery predovšetkým chybou rezortu -, čo spôsobuje veľké problémy v zabezpečovaní investičnej prípravy i hromadnej projekcie. Zásada, že stavba opakujúca sa má byť najkvalitnejšia práve preto, že sa opakuje, nebola uplatnená v typových projektoch škôl. Práce Študijného a typizačného ústavu, ktoré odovzdával k dispozícii pre hromadnú projekciu, v svojej kvalite sú hlboko pod úrovňou požiadaviek. Nedostatky Študijného a typizačného ústavu znásobuje to, že školy projektujú rôzne projektové organizácie, ktoré sú inak v projekcii zamerané, ako napríklad rudný projekt, hutný projekt, vojenský projekt, keramoprojekt a neviem ešte aký ďalší projekt.

Časté nezhody pri výklade technicko-hospodárskych ukazovateľov medzi krajskými investičnými útvarmi a projektantmi vyplývajú z toho, že finančné objemy technicko-hospodárskych ukazovateľov nie sú jednoznačne delené na čiastky, ktoré pripadajú na stavebné náklady, ďalej na rozvody v areále školy, na vonkajšie prípojky, na vnútorné zariadenia investičného charakteru, na učebné pomôcky a na ostatné vnútorné zariadenia tak, ako to bolo pri technicko-hospodárskych ukazovateľoch v minulých rokoch.

K zadávacím technickým projektom nie je vypracovaný menovitý zoznam vnútorného zariadenia investičného charakteru s presnými adresami výrobcov a dodávateľov.

Uvedomujeme si, súdružky a súdruhovia, že včasná a kvalitná projektová príprava výstavby škôl je jednou zo základných otázok, ktoré musíme riešiť na Ministerstve školstva i u nás na povereníctve, i na národných výboroch, ale nakoniec i v Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu a na Slovensku plánovacej komisii. Preto sme prišli s návrhom na vybudovanie ústavu školských a kultúrnych stavieb, od ktorého chceme, aby realizoval rad vzorových projektov, najmä v odvetví školstva, predovšetkým so zameraním na odborné školstvo a uplatnil v nich najpokrokovejšie prevádzkové, technické, architektonické i pedagogické zásady, na základe čoho by sa potom rozvíjala hromadná projekcia.

Ďalej bude treba preveriť kapacity projektových ústavov tak, aby zvládli úlohy aj v školskej a kultúrnej investičnej výstavbe pre najbližšie obdobie. Problém je o to naliehavejší, že už dnes veľa akcií nezačíname alebo nie sme schopní vytvoriť väčší, efektívnejší pracovný front pre nedostatok projektovej kapacity. To znamená, že bude pravdepodobne treba školské ateliéry krajských projektových ústavov posilniť.

Nemenej problémov v školskej investičnej výstavbe i v kultúrnej investičnej výstavbe je aj v stavebnej realizácii výstavby. I keď s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo máme dobrú spoluprácu a u súdruhov máme porozumenie a pomoc, pravda je taká, že školskej a kultúrnej investičnej výstavbe sa nevenuje v stavebných organizáciách taká pozornosť, akú by si zasluhovala. Pochopiteľne, že túto nepriaznivú situáciu objektívne podporuje existujúca metodika výstavby, kde sú jednotlivé stavby zaradené podľa dôležitosti, ako napríklad,, P" stavby, vládou sledované stavby, menovite schvaľované stavby, byty a pod., a školské stavby v priebehu celého roka nie sú dostatočne a rovnomerne dotované tak pracovnými silami, ako aj stavebnými mechanizmami a materiálom. Táto skutočnosť má za následok, že odovzdávanie kapacít do užívania podniky v podstatnej miere dokončujú v mesiacoch júl-august. To sa opakuje, ako je známe, každý rok. Táto nerovnomernosť často vyvoláva v uvedených mesiacoch šturmovčinu, čo má vplyv na kvalitu hlavne v remeselných prácach. Niekedy tieto remeselné práce sú až ostudne prevedené. Ja som sa na niektorých školách bol pozrieť a ťažko sa o tom lepším slovom vyjadriť.

Ako už bolo uvedené, stavebné podniky vzhľadom na nízke finančné objemy začínajú väčšiu časť škôl v II. polroku, tým školské stavby nie sú dostatočne pripravené na zimu a cez zimné mesiace je na stavbách stagnácia, to znamená potom nedodržiavanie normy lehôt výstavby a odovzdávanie sa sústreďuje k začiatku školského roku. Pre zlepšenie plynulosti a rovnomernosti výstavby škôl je potrebné, aby aj novozačínané školy sa dotovali zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami tak, aby zodpovedali Úradnému vestníku č. 142/1959 a nezaraďovali sa do výstavby s minimálnym finančným objemom.

Výstavba komplexných škôl sa často buduje etapovite, to znamená, že sa postavia len učebňové pavilóny a dodatočne príslušenstvo, t. j. družina mládeže a telocvičňa, čo umožňujú už i samotné harmonogramy výstavby. Z hľadiska stavebnej výroby a celospoločenskej je to veľmi nehospodársky postup, lebo roztriešťuje kapacitu stavebných podnikov a úmerne predlžuje dokončenie celého školského areálu. Preto si myslíme, že je nevyhnutné, aby do výstavby boli zaradené komplexné školské areály.

V mnohých prípadoch sa nedokončujú spolu s učebnými pavilónmi aj ostatné školské zariadenia. Toto má za následok, že úplné dokončenie stavby sa odďaľuje o ďalšie mesiace. Túto okolnosť umožňuje aj tá skutočnosť, že pre dokončenie učebňovej