Pokračovanie 3. schôdzky Slovenskej národnej rady 1. decembra 1964 o 8, 00 hodine.
Podpredseda Krahulec:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Pokračujeme v rokovaní 3. schôdzky Slovenskej národnej rady.
Dovoľte, aby som na dnešnom našom zasadnutí privítal predsedu Československej akadémie vied súdruha akademika Františka Šorma (potlesk), prvého námestníka predsedu Štátnej komisie pre koordináciu a rozvoj vedy a techniky súdruha inž. Jána Neumana (potlesk) a predsedu Slovenskej akadémie vied súdruha akademika Dionýza Blaškoviča (potlesk).
Vítam súčasne všetkých prizvaných hostí.
Prikročíme k štvrtému bodu nášho rokovania, ktorým je
zpráva o činnosti Predsedníctva a ostatných výkonných orgánov Slovenskej národnej rady.
Zpráva bola rozdaná súdruhom poslancom, a preto odporúčam, aby nebola prednesená.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky, dotazy, alebo hlási sa niekto o slovo k predloženej zpráve?
(Neboli. )
Pripomienok niet.
Piatym bodom programu je
zpráva predsedu Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky inž. Miloslava Hruškoviča o rozvoji vedy a techniky na Slovensku v súvislosti s plánom rozvoja národného hospodárstva na rok 1965 a rozpracovaním úloh do roku 1970.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje, aby súčasne s touto zprávou bola prerokovaná aj
zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied akademika Dionýza Blaškoviča o činnosti Slovenskej akadémie vied za uplynuté roky a jej ďalšie úlohy.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti, alebo sa zdržal hlasovania ?
(Nikto. )
Obe zprávy súdruhom poslancom, ako aj pozvaným hosťom boli poslané, preto podľa rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady sa nebudú na dnešnej schôdzke prednášať.
Súdruh predseda Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky inž. Miloslav Hruškovič a predseda Slovenskej akadémie vied akademik Dionýz Blaškovič sa však prihlásili o úvodné slovo do rozpravy.
Prosím súdruha inž. Hruškoviča, aby sa ujal slova. Predseda Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky inž. Hruškovič:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia!
V posledných rokoch stále sústavnejšie a v naliehavejších formách sú nastoľované otázky rozvoja vedy a techniky, a to zvlášť v súvislosti s budovaním materiálnej základne našej spoločnosti. Je to úkaz celkom prirodzený, majúci svoje opodstatnenie v kvalitatívnych premenách v oblasti materiálnej výroby, v stále vyššom stupni spoločenského života a zabezpečovania jeho potrieb.
Predložená zpráva o rozvoji vedy a techniky na Slovensku v súvislosti s plánom na rok 1965 a rozpracovaním úloh do roku 1970 na rokovaní SNR má podčiarknuť význam tejto oblasti pre ďalší rozvoj výrobných síl na Slovensku, no súčasne si nekladie za cieľ vyčerpať celú problematiku, ktorá sa prejavuje v oblasti vedy a techniky. Je to dané značnou rozsiahlosťou problémov, do ktorých veda a technika zasahuje, a tiež preto, že tieto úlohy neboli doteraz súborne sledované za Slovensko. Z týchto dôvodov by bolo značne obťažné robiť podrobnejšiu analýzu hlavne technických útvarov na podnikoch v súvislosti s ich výrobou. Rovnako v zpráve nie je hlbšie rozobraná vedecko-výskumná základňa zdravotníctva, školstva a spoločenských vied, ku ktorým otázkam, predpokladám vystúpia súdruhovia v diskusii.
Sme toho názoru, že jedným z predpokladov zefektívnenia práce vedecko-výskumných pracovísk a zavádzania ich výsledkov do praxe je koordinovaný postup pracovníkov akadémie vied, vysokých škôl a ostatných výskumných a vývojových pracovísk. V tomto smere sa usiluje Komisia SNR pre rozvoj vedy a techniky dosiahnuť zladený postup so Slovenskou akadémiou vied a Slovenským výborom pre vysoké školy.
Ukazuje sa, že bude zvlášť potrebné rozobrať rozvoj vedeckovýskumnej a vývojovej základne na vysokých školách v zmysle záverov, ktoré prijal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na nedávnom zasadnutí k otázkam školstva. V predloženom návrhu uznesenia pléna Slovenskej národnej rady je na riešenie tejto problematiky pamätané.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Vývoj hospodárstva jednotlivých krajín vo svete, a to zvlášť priemyselných, ukazuje, že rast priemyselnej výroby je sprevádzaný zvlášť stúpaním podielu strojárstva. Je to dané jeho povahou, lebo vyzbrojuje technikou ostatné odvetvia. Medzi takéto krajiny sa radí aj naša republika, keď vyspelá základňa strojárstva je aj ďalej posilňovaná. Týmto vývojovým tendenciám zodpovedá aj rozvoj priemyslu na Slovensku. Ten hlavne za obdobie posledných 15 rokov zaznamenal nebývalé tempo. Rozsiahla investičná výstavba, ktorá bola orientovaná hlavne do priemyslu, priniesla významné štrukturálne zmeny, spočívajúce vo zvýšení váhy priemyselnej výroby na celkovej ekonomike Slovenska. Tak napríklad v roku 1948 bol pomer medzi priemyselnou výrobou a poľnohospodárskou 41: 59 v prospech poľnohospodárskej výroby, ale v roku 1963 sa tento pomer zmenil na 74: 26 v prospech priemyslu. Pritom nejde len o jednoduchý, kvantitatívny rast výroby, ale súčasne o zložité kvalitatívne premeny, ktoré výrazne ovplyvňujú štruktúru celého československého priemyslu i jednotlivých odvetví na Slovensku, a prejavuje sa prednostným rastom výroby progresívnych odvetví. Svedčí o tom podiel strojárstva na celkovej výrobe Slovenska, ktorý sa zvýšil z 15, 2 % v roku 1948 na 25, 2 % v roku 1963. Takto strojársky priemysel na Slovensku sa za dobu 15 rokov stal v objeme výroby, ako aj v počte zamestnacov najsilnejším odvetvím priemyslu. Tento stav sme dosiahli vďaka cieľavedomej investičnej výstavbe, ako aj presunom technicky náročných programov z českých závodov a pracovísk a konečne budovaním vedecko-výskumnej základne na Slovensku.
Ďalším významným odvetvím je chemický priemysel, ktorý v posledných rokoch má zvlášť stúpajúcu tendenciu. V roku 1960 sa tento podieľal na celoštátnom objeme výroby v chemickom priemysle 22, 9 %, v roku 1964 už 29 %, v roku 1965 to bude 30 % a v roku 1970 má znamenať 37 %.
Chemický priemysel sa má v roku 1965 takmer 14 % podieľať na celkovej výrobe Slovenska pri 8, 5 % podiele hutného priemyslu a 5, 24 % palív a energetiky.
Uvedené tendencie rozvoja priemyselných odvetví na Slovensku vychádzajú z účelného využívania prírodných zdrojov surovín, ako aj pracovných síl v súlade s potrebami celoštátnej ekonomiky. S touto orientáciou rozvoja výrobných síl musí kráčať aj budovanie vedecko-výskumnej a vývojovej základne a podľa možností v dostatočnom predstihu, aby kladne a účinne mohla ovplyvňovať stupeň pokrokovosti výroby.
Z týchto dôvodov je zpráva zameraná viac-menej na stav a potreby vedecko-výskumnej a vývojovej základne, ako hlavného článku v súčasnom období, keď v širokých súvislostiach hovoríme o pláne na rok 1965 a výhľadoch do roku 1970. Toto je zvlášť dôležité pre Slovensko, keď súčasný stav vedeckovýskumnej a vývojovej základne nezodpovedá rozvoju výroby v jednotlivých odvetviach.
Spomínaný rast strojárstva na Slovensku, ako aj tendencie zvyšovania podielu tohto odvetvia nie sú jediným zdôvodňujúcim faktorom pre úmerné budovanie výskumných a vývojových pra-
covísk tohto zamerania. Dôležitá je skutočnosť, ale aj želateľný predpoklad, aby strojárstvo vyrábalo technicky dokonalejšie zariadenia a výrobky pri stále vyššom zhodnocovaní živej práce a surovín.
Napríklad pred 20 rokmi bolo možné vystačiť so 400 typorozmermi obrábacích strojov v strojárskej výrobe, ale dnes sa už javí potreba asi 900 typorozmerov, okrem veľkého počtu špeciálnych stavebnicových strojov a automatických liniek. Stroje vyrábané v ČSSR pred 10-20 rokmi mali priemernú zložitosť asi 700 vyrábaných súčiastok, no pri dnešných strojoch je táto zložitosť vyjadrená už asi 1500 súčiastkami. Predtým vyrábané stroje boli dodávané bez ohľadu na ich použitie a neboli doplňované pomôckami špecializujúce operácie. Z týchto dôvodov stále rastie podiel konštrukčnej práce z celkovej prácnosti strojov. Rozbor ukazuje, že teraz na zvládnutie úloh treba asi osemkrát väčšej kapacity vo vývoji. Dnešný stav konštruktérov v odbore obrábacích strojov v ČSSR je nízky. Pri úvahách o zaistení sortimentu strojov sa odporúčalo členským krajinám Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, aby sa stav konštruktérov zvýšil na 10 % celkového počtu zamestnancov v tomto odbore. Pre nás by to znamenalo podstatne zvýšiť počet konštruktérov oproti terajšiemu stavu. K podobným záverom možno dôjsť napríklad posúdením tohoročnej parížskej výstavy obrábacích strojov. Iba stroje vystavované na tejto výstave predstavujú prácu asi 20 000 konštruktérov. Aj keby tieto stroje neboli vyvíjané paralelne, bolo by treba minimálne 10 000 konštruktérov. Ak v ČSSR sa má zaisťovať aspoň Vi nutného sortimentu, potrebujeme pre túto úlohu asi 2500 konštruktérov. Teda pre získanie potrebného stupňa svetovej úrovne našich výrobkov v strojárskych odboroch je nevyhnutné zvýšenie počtu konštruktérov, technológov a výskumných a vývojových pracovníkov.
Táto úloha by nebola riešiteľná bez špecializácie a zníženia sortimentu strojárskej výroby. Tieto opatrenia musíme zakalkulovať do úvah o ďalšom rozvoji vedecko-výskumnej a vývojovej základne v strojárstve.
Tendencia urýchľovať rozvoj techniky dovozom je zjavná z obchodnej bilancie takmer všetkých priemyselných štátov a je priamym dôsledkom stále sa zvyšujúcej špecializácie ich výrobných programov. Pre posúdenie tejto tendencie je možné použiť napríklad ukazovatele miery krytia celkovej spotreby strojárskych výrobkov dovozom. Toto percento krytia sa u všetkých priemyselných štátov trvale zvyšuje. Tak napríklad Belgicko krylo v roku 1955 dovozom 47, 5 % svojej potreby strojov a v roku 1957 už 49, 5 %. Nemecká spolková republika v rovnakých rokoch 5, 75 % a ďalej už 8, 25 %, podobne i ostatné kapitalistické štáty. U nás sa podiel dovozu na celkovej potrebe strojov vyvíjal relatívne priaznivo. Relatívne preto, že základ dovozu bol veľmi nízky. Tak napríklad v roku 1955 to bolo 6, 5 %, v roku 1957 11 % a v roku 1960 už 14 %. Pre budúcnosť je potrebné predpokladať, že podiel dovozu strojov na krytie našich potrieb sa bude zvyšovať.
Cestu z tejto situácie nemôžeme, pochopiteľne, vidieť v jednostrannom zvyšovaní dovozu, ale takým všestranným rozvojom štruktúry a objemu strojárskej výroby, ktorý umožní zvyšovať dovoz na základe zvýšeného vývozu. Úspech vývozu je však v plnej miere závislý od technickej dokonalosti, kvality vyvážaných výrobkov a v cenovej prístupnosti. Zabezpečenie takýchto predností pre naše výrobky je podmienené vysokou úrovňou vedecko-výskumnej a vývojovej základne.
Z obdobných pozícií by bolo možné zdôvodňovať potrebu budovania vedecko-výskumnej a vývojovej základne aj v ostatných odvetviach a odboroch, a to vyslovene v tých, ktoré z hľadiská zdrojov surovín, energií a ich terajšej úrovne je žiadúce rozvíjať.
Vysoký podiel odvetvia chémie na Slovensku, a to hlavne jej časti opierajúcej sa o zdroj sovietskej ropy, si nevyhnutne vyžaduje zodpovedajúcu bázu výskumu, aby bolo možné komplexné využívanie tejto suroviny. Napriek relatívne dobre vybudovanej tejto základni na Slovensku je potrebné realizovať ďalšiu výstavbu, tak ako uvádza zpráva.
Rovnako špecifické podmienky poľnohospodárskej výroby, či už v podhorských oblastiach, alebo na velkých zavlažovaných plochách si vynucujú v predstihu riešiť mnohé otázky optimálnych podmienok na ich plné využitie.
Bohatosť lesov na Slovensku a zodpovedajúce spracovateľské kapacity drevárskeho priemyslu, ako aj papieru a celulózy treba pokladať v našich podmienkach za odvetvie kryté vlastnou surovinovou základňou. Dnešná úroveň zhodnocovania dreva u nás vo svetle svetového vývoja zaostáva a pripravuje nás o značné hodnoty doma i v zahraničí. Musíme nastúpiť čím skôr cestu komplexného spracovania drevnej suroviny a túto úlohu riešiť koordinovaným postupom výskumných a vývojových pracovísk. Pre úspešné napredovanie tiež treba dobudovať existujúce pracoviská výskumu, a to podľa hľadísk komplexnosti. Len za týchto predpokladov možno úspešne prevádzať nutnú modernizáciu drevospracujúceho priemyslu. V tejto súvislosti sa žiada
vysloviť želanie, aby v záujme plnšieho využívania drevnej suroviny bola účelnejšie usporiadaná aj organizácia výrobnotechnickej základne tohto odvetvia, ktorého osou by mala byť vertikála technológií pre komplexné spracovanie.
Zvýšenie účinnosti vedy a techniky na všetky oblasti našej činnosti si nemožno predstaviť bez potrebnej koncentrácie samej vedecko-výskumnej Činnosti na riešenie najdôležitejších problémov. Nemáme tým na mysli iba obmedzenie veľkého počtu doteraz riešených úloh na rôznych pracoviskách, ktoré spôsobujú značné rozptyľovanie výskumnej kapacity, predlžovanie a často aj nekvalitné riešenie úloh. Máme predovšetkým na zreteli prax, aby na urýchlené riešenie obťažných úloh zasahujúcich do viacerých oblastí vedy i hospodárskej činnosti boli vytvárané komplexné kolektívy výskumných pracovníkov, bez ohľadu na rezortnú príslušnosť. Tento štýl práce nie je doteraz u nás zvykom a spolupráca výskumných pracovísk sa obmedzuje viacmenej na čiastkové otázky.
Práve socialistický štát dáva plné možnosti riadenému a koncentrovanému spôsobu práce. Príkladom v tomto smere nám môže byť Sovietsky sväz, kde mobilizáciou všetkých prostriedkov vedy, ako aj skúseností vo výrobe a ich orientáciou na hlavné úlohy sa dosiahli skvelé výsledky napríklad v ovládnutí vesmíru.
To vyžaduje úzku spoluprácu a vzájomnú informovanosť ekonómov, konštruktérov, technológov a priamych organizátorov výroby spolu s pracovníkmi výskumu. Naša spoločnosť pre takúto spoluprácu vytvorila priaznivé podmienky likvidáciou kapitalistických výrobných vzťahov, odstránením kapitálovej konkurencie a nastolením súdružskej spolupráce jednotlivcami a pracovnými kolektívami. Je potrebné, aby sme vedeli tieto i ďalšie okolnosti využiť v prospech nášho hospodárstva.
V predloženej zpráve je sústredená pozornosť na rozličné disproporcie s tým zámerom, aby sme súčasne videli východisko pre ich odstraňovanie v záujme národného hospodárstva. Treba povedať, že podobne ako iné úseky, aj veda a technika je poznamenaná do určitej miery extenzívnym rozvojom. Prejavujú sa nedostatky v organizácii, riadení, plánovaní, v odmeňovaní a v nedostatočnom využívaní prostriedkov. Všetky tieto okolnosti sú do značnej miery príčinou nášho zaostávania v niektorých odboroch v porovnaní so svetovou úrovňou. Sústredeným úsilím na odstránenie týchto nedostatkov sme v stave dostihnúť a aj predbehnúť úroveň najvyspelejších priemyselných štátov v rozličných odboroch výroby. K tomuto smerujú aj opatrenia v oblasti riadenia a organizácie vedecko-výskumnej a vývojovej základne, ktorých príprava vrcholí v tomto období.
Mnohé naše výrobky už dnes predstavujú svetovú úroveň. Výrobky Presnej mechaniky Stará Turá, ako je bronchoskopická súprava, defibrilátor, zvárací lis VUS-1000 Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, elektroerozívne stroje z Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom, elektroakustické štúdio Tesly Bratislava a ďalšie, získali veľkú cenu na svetovej výstave v Bruseli. Prispeli tak svojím skromným dielom k absolútnemu víťazstvu československého pavilónu na tejto výstave. V tom čase o Československu a československom pavilóne bolo uverejnených viac ako 1500 zpráv a článkov v prevažnej väčšine kladných, i keď v niektorých prípadoch šlo o reakčné časopisy. Aj tie boli nútené písať o Československu pravdu, o práci a umení jeho ľudu. Napríklad parížsky týždenník Missi napísal pod titulom "Najväčší víťazi" okrem iného toto: "Jedného krásneho dňa vyšla pravda najavo a v plnej miere sa potvrdil úspech Československa. V československom pavilóne sa odohráva úplný koncert, zameraný na dva tóny. Tón socialistickej výchovy, hospodárskeho rozvoja, kultúry za posledných 10 rokov a tón krásy tejto krajiny, kde pracovitý ľud žije na pôde naplnenej históriou. " Tento týždenník ďalej napísal: "Socialistické heslá mali dať pavilónu materialistický ráz a sú neutralizované oslňujúcou krásou, ktorá tu oslávila neporovnateľný triumf. A tak sa človeku natíska otázka, ako je možné, že títo ľudia sú komunisti. " Naša odpoveď bola, myslím, jednoduchá: "Práve, že sme komunisti, mohli sme vytvoriť takéto dielo. "
Na tohoročnom brnenskom veľtrhu bolo udelených celkom 30 medailí vystavovaným exponátom a československým výrobcom bolo udelených 16. Rovnako môžeme predpokladať, že i na ďalších výstavách budú naše výrobky stáť vysoko. Nám však nejde o čiastkové úspechy, ale o výborné výsledky v energetike, v chémii, v hutníctve, strojárstve a v ostatných odvetviach v plnej šírke. Len takto vytvoríme podmienky pre splnenie tých najodvážnejších cieľov našej spoločnosti. Tvorivé schopnosti robotníkov, vedcov a technikov nám dávajú istotu, že v tomto snažení čestne obstojíme.
Uisťujem Slovenskú národnú radu, že naša komisia v týchto súvislostiach vidí svoju každodennú prácu. Zanietenie širokého aktívu pracovníkov vedy a techniky na Slovensku pre splnenie týchto úloh je dobrým znamením úspešného napredovania. (Potlesk. )
Podpredseda Krahulec:
Ďakujem súdruhovi inž. Hruškovičovi za úvodné slovo.
Prosím teraz predsedu Slovenskej akadémie vied súdruha akademika Dionýza Blaškoviča, aby sa ujal slova.
Predseda SAV akademik Blaškovič:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Slovenská akadémia vied je podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady z 23. septembra 1963 č. 74 Zb. v zásadných vedeckých otázkach hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska hlavným poradcom Slovenskej národnej rady a jej orgánov a o svojej činnosti podáva Predsedníctvu Slovenskej národnej rady zprávu. Ak sa takáto zpráva predkladá aj plénu Slovenskej národnej rady, svedčí to o význame, aký prikladá Komunistická strana Československa a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vedeckej činnosti, a to v celom jej rozsahu, bez ohľadu na akom mieste a v ktorej organizačnej forme sa ona na území Slovenska realizuje.
Pri spracúvaní materiálu o činnosti Slovenskej akadémie vied sme si boli vedomí toho, že je vskutku veľmi ťažké podať všetko objasňujúci pohľad na život akadémie, pretože je tento mnohotvárny, rozvíjajúci sa - teda nie stabilizovaný -, ba možno povedať, že v otázke riadenia vedeckej činnosti a realizácie zákonných ustanovení len postupne zaujíma jej zodpovedajúce postavenie. Preto nasledovné poznámky doplňujú a vysvetľujú predkladanú zprávu. Chcú poukázať aj na okolnosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú prácu v akadémii, takže sme nie vždy spokojní s dosahovaným stavom.
Žiada sa však hneď na začiatku aspoň heslovite vymedziť základné pojmy a formulácie, ktoré obyčajne unikajú pozornosti, a preto sa stávajú zdrojom nepochopenia, či už sa nimi vyzdvihujú kladné alebo záporné stránky v činnosti akadémie.
Slovenská akadémia vied ako organická súčasť Československej akadémie vied je najvyššou národnou a regionálnou vedeckou ustanovizňou na Slovensku, má v rámci celkovej koncepcie československej vedy organizovať a zabezpečovať tvorivú účasť slovenskej vedy v rozvoji teoretického bádania a vedeckej tvorby v Československej socialistickej republike.
Týmito formuláciami obsiahnutými v §§ 1 a 2 citovaného zákona Slovenskej národnej rady sa vyjadrila myšlienka jednotnosti a nadväznosti vedeckých pracovísk Československej akadémie vied a Slovenskej akadémie vied na jednej strane a povinnosť oboch organizácií včleniť sa do systému spolupráce s vysokými školami a rezortnými výskumnými pracoviskami na strane druhej. Tým sa zabezpečuje rozvoj vedy po všetkých stránkach: teoretickej - základnej, aplikovanej (najčastejšie rezortnej) a vývojovej či konštrukčnej. Akadémie sú svojimi pracoviskami súčasťou jednotnej siete výskumných pracovísk a spolutvoria vedeckovýskumnú a vývojovú základňu Československej socialistickej republiky.
Aj keď sa už mnoho písalo a vysvetľovalo, aké sú charakteristiky základného a aplikovaného výskumu, vývoja a konštrukcie, často sa vraciame k tejto otázke znova, aby sme nielen charakterizovali isté formy výskumu, ale najmä, aby sme vyzdvihovali spojitosť medzi nimi a uzavreli, že len súčinnosť a prelínanie medzi nimi zabezpečí dobrú proporcionalitu a zdravý vývoj nášho hospodárskeho a kultúrneho života.
Dovoľte mi podeliť sa s niektorými názormi, ktoré mám na mysli, keď uvažujem o týchto otázkach. Nenárokujem si na tomto stupni rozmýšľania ešte na ich úplnosť ani exaktnosť, možno ich ponímať ako námet k diskusii.
Vyjdime z potrieb nášho národného hospodárstva a berme do úvahy obe zložky, ktoré jeho dobrý chod zabezpečujú: ľudskú a materiálnu.
Som presvedčený, že základné intelektuálne kvality nášho občana sú pripravené pochopiť a realizovať aj veľmi zložité a náročné požiadavky kultúrneho, technického a spoločenského života, ak sa mu dostane primeraná výchova a vzdelanie. Kvalitatívne rozdiely v stupňoch, aké je jedinec schopný zvládnuť a obsiahnuť, sú dané individuálnymi schopnosťami, do rozhodujúcej miery určenými dedične a platia rovnako pre celú ľudskú spoločnosť.
Ktoré vlastnosti, schopnosti a aké povolanie budeme odporúčať našim občanom, do ktorého výrobného procesu ich začleníme, bude záležať na uváženej predstave, v akých hlavných smeroch chceme budovať náš spoločenský život a od rozvíjania ktorých odvetví národného hospodárstva si sľubujeme zabezpečenie stúpajúceho trendu životnej úrovne. Nedomnievam sa, že my v Československej socialistickej republike a tobôž na Slovensku budeme môcť rozvíjať každý druh spoločenskej výroby a práve tak som presvedčený, že budeme musieť v socialistickom tábore veľmi zavčasu nájsť optimálnu cestu pre deľbu práce v každej oblasti spoločenského života vo výrobe i vo výskume, inak nemôžeme očakávať primeraný a ekonomike socialistickej epochy hodný rast životnej úrovne našich aj iných spriatelených krajín.
V týchto úvahách je obsiahnuté vo veľmi stručnej miere to, čo sa formuluje v detailných štúdiách a k čomu prispievajú mnohé dokumenty strany a vlády a k čomu prihliada aj nová úprava riadenia nášho hospodárskeho života.
Ako pomôže systém vedeckej práce rozvíjaný v našom štáte realizovať dobré podmienky nášho hospodárskeho a spoločenského života?
Nebudem tu pripomínať zástoj vedy v tomto procese; chcem iba ukázať, ako má vedecká práca súvisieť s rozvojom národného hospodárstva a ako má dávať preň včasné perspektívy tým, že rieši v dlhom predstihu základné, teoretické výskumné otázky, alebo v kratšom predstihu bude riešiť smery budúcej výroby, či má pre súčasné potreby zlepšovať, skvalitňovať a robiť úspornejšou samotnú výrobu. Ruka v ruke s riešením problémov týkajúcich sa výroby či už priemyselnej alebo poľnohospodárskej, je v obdobných rovinách, teda ďaleko perspektívnych i súčasných, potrebné študovať aj otázky spoločenského a politického života, vzťahov medzi ľuďmi v meniacej sa spoločnosti, otázky kultúrnej potreby a umeleckej tvorby.
Na dokreslenie by som rád uviedol súvislosť jednotlivých rovín výskumu na praktickom príklade.
Hutníctvo je základom strojárskej výroby a oboje sa pokladá pre našu republiku za veľmi charakteristickú zložku vedeckého i hospodárskeho života. V modernom pojatí však rozvoj ani jedného ani druhého sa nezaobíde bez hladkých teoretických fyzikálnych, chemických štúdií o procesoch zabezpečujúcich získanie kovov žiadaných vlastností, pričom je poznanie ultrajemnej štruktúry kovových hmôt a zákonitostí, akými ony vznikajú, akými sa prvky spájajú dávajúc určité zlúčeniny, nevyhnutne potrebné. Avšak práve tak je potrebné z takýchto materiálov konštruovať stroje a prístroje s najvhodnejšími parametrami výkonnosti, ekonomickosti, váhy a veľkosti, trvanlivosti a pod. Teda pre riešenie takýchto úloh je práve tak potrebné pracovisko fyziky kovov, chemické pracovisko, pracovisko zvárania kovov, konštrukčné a vývojové pracovisko. Všetky však musia byť vzájomne informované nielen o výsledkoch už hotovej práce, ale o základných procesoch a myšlienkach, ktoré podnecujú výskumnú činnosť na ktoromkoľvek z týchto pracovísk. Tu nezáleží na organizačnom začlenení príslušného pracoviska, či je ono v akadémii, či na vysokej škole alebo v rezorte priemyslu. Každé pracovisko tu má svoj osobitný, špecifický a všeobecne jednotiaci podiel.
Alebo rozoberme iný príklad.
Štáby vedcov biológov, lekárov, chemikov, fyzikov sa zúčastňujú na výskume rakoviny, hľadajúc jej príčinu, možnosti úspešnej liečby i bezpečne pracujúcej prevencie. Výskum pokračuje v hľadaní citlivých diagnostických metód, ktorými sa choroba včas - ešte v zárodku - dokáže. Zlepšujú sa však aj chirurgické zákroky, liečba žiarením a zavádzajú sa nové látky brániace rast nádorovej bunky. Nakoniec sieť pracovísk sleduje bunku zdravú a nádorovú, fyzikálno-chemické deje v nej, skladbu jej génov zabezpečujúcich dedičnosť jej vlastností, to všetko pomocou jedinečných prístrojov a veľmi jemnej techniky, dovoľujúcej nazrieť do tajomstiev základov pohybu živej hmoty. Aj v tomto prípade sa na výskume všeobecne ľudstvu prospešnom účastnia pracoviská rôznych organizačných systémov, mimorezortných i rezortných, v našej republike pracoviská akadémie, rezortu školstva i zdravotníctva.
Azda sa mi podarilo na týchto dvoch príkladoch ukázať, že dnes sa vyžaduje od vedeckej práce členitosť, ale aj vzájomná nadväznosť spolupracujúcich zložiek, deľba práce; v podstate oboje - teória i prax.
Keď si predstavíme, aké rozsiahle a rôznorodé sú už dnes odbory vedeckej činnosti, uznáme, že všetky rozvíjať, čo i len v jedinej rovine, nie to v rovinách troch, nebude možné ani v rámci republiky, teda ani nie v akadémiách.
Slovenskej akadémii vied pripadá v oblasti teoretického výskumu len istý - a nepovažujem to za prejav skromnosti, ale skôr reálnosti - nie príliš veľký diel.
Zo 46 pracovísk Slovenskej akadémie vied 14 patrí do oblasti prírodných a technických vied, 14 do oblasti chemických a biologických vied a 18 do oblasti spoločenských vied. Tieto pracoviská nie sú rovnako veľké, svojím pracovným zameraním doplňujú ústavy Československej akadémie vied, sústreďujú sa na riešenie niekoľkých výberových výskumných problémov. História vzniku týchto pracovísk nie je dlhá - najviac 11-ročná - a krátkosť histórie, nepriaznivé podmienky pre rozvoj vedy v minulosti, nedostatok skúsených vedeckých pracovníkov s dlhou odbornou praxou i zahraničnou skúsenosťou sa v minulosti viac ako dnes odzrkadľovali v neujasnenosti pracovného zamerania, nízkej efektívnosti práce, v riešení mnohých, zväčša drobných úloh, v nedostatku spolupráce s vysokými školami i rezortnými ústavmi. Nadto priestorové podmienky a vybavenie väčšiny ústavov akadémie sú zlé, provizórne, vyžadujúce postupnú plánovanú výstavbu.
Proces ujasňovania si poslania pracovísk akadémie, podrobovaných odborným previerkam, kontrolám činnosti, kritikám odbornej tlače už hodne postúpil. Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied si uvedomuje najmä tú zásadnú povinnosť, ktorá zabezpečí budovanie pracovísk s vyhraneným pracovným profilom, takých, ktoré sa sľubne rozvíjajú a majú možnosť komplexne riešiť problémy.
Prvoradou úlohou Slovenskej akadémie vied však okrem samého výskumu je výchova vysokokvalitných vedeckých pracovníkov, schopných úspešne riešiť výskumné úlohy, a to bez ohľadu na to, kde je príslušné pracovisko organizačne začlenené. Požiadavka kvality ľudí na rozhodujúcich miestach platí v plnej miere a v prvom rade práve pre akadémie. Nedodržanie tejto požiadavky sa pocíti nielen v práci akadémie, ale i v celom našom živote.
Aj keď dnes už máme prehľad o vedeckovýskumnej základni na Slovensku, ktorý spracoval kabinet pre plánovanie vedy Slovenskej akadémie vied, nemôžeme tvrdiť, že by sme boli posúdili kvalitu pracovísk tejto základne a boli urobili návrhy na plné ich využitie, kvalitatívne zlepšenie, zlúčenie, či vypustenie zo systému vedeckých pracovísk. Doteraz sa veľmi málo posudzovali tieto otázky v orgánoch akadémií, ktoré sa nazývajú vedecké kolégia a ktorých členmi sú v prvom rade profesori vysokých škôl, pracovníci akadémie a rezortných ústavov. Uvedomujeme si to a vynasnažíme sa i v tomto úseku plniť zákon Slovenskej národnej rady o Slovenskej akadémii vied a príslušné stanovy.
K predkladanej zpráve o činnosti Slovenskej akadémie vied za uplynuté roky a jej ďalšie úlohy prišlo osem pripomienok od členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Snažili sme sa ich do posledného znenia tejto zprávy aj včleniť, k niektorým z nich som zaujal stanovisko v tomto úvodnom slove. Rád zodpoviem, vážení súdruhovia a súdružky poslankyne, vaše ďalšie dotazy a pripomienky. Na každý rastúci organizmus - a Slovenská akadémia vied je vskutku v štádiu rastu, dozrievania máme rad požiadaviek a pripomienok, ktoré sú o to cennejšie, čím skorej a viac pomáhajú v tomto procese zrenia.
Nakoniec by som vás chcel ubezpečiť, vážení poslanci Slovenskej národnej rady, že si pracovníci Slovenskej akadémie vied vážia starostlivosť, akej sa im dostáva od komunistickej strany i štátnej správy. Väčšinu spomínaných nedostatkov v práci si
musia pracovníci akadémie a ich orgány riešiť sami. Mnohé ťažkosti však sa dajú odstrániť až pomocou našich ústredných politických orgánov, Slovenskej národnej rady a jej komisií, najmä Komisie pre rozvoj vedy a techniky, Slovenskej plánovacej komisie a Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu. Pracovníci vedy chcú dobrými výsledkami práce, umožňujúcimi pokrok našej spoločnosti, rast produktivity práce a rast životnej úrovne, dokumentovať, že to, čo sa od vedy očakáva, sa aj naozaj bude uskutočňovať a my všetci chceme byť svedkami tohto procesu. (Potlesk. )
Podpredseda Krahulec:
Ďakujem súdruhovi akademikovi Blaškovičovi za úvodné slovo.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
dostali ste návrh uznesenia k zpráve súdruha inž. H r u š k o v i č a a súdruha akademika Baškoviča, ktorý pripravila Komisia Slovenskej národnej rady pre rozvoj vedy a techniky.
Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali súdruhovi inž. Hruškovičovi, alebo predniesli na dnešnej schôdzke.
Prikročíme k rozprave k obom zprávam.
Vzhľadom na závažnosť otázok, o ktorých dnes rokujeme, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa uznieslo, aby na dnešnom rokovaní bolo udelené slovo aj prítomným vedeckým a hospodárskym pracovníkom, ktorí nie sú poslancami Slovenskej národnej rady.
Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili títo súdruhovia:
poslanec inž. Emil P í š
povereník SNR pre spravodlivosť prof. dr. Peter C o l o t k a predseda SNR minister Michal C h u d í k
prof. dr. inž. Jozef T r o k a n, rektor Slovenskej vysokej školy technickej
povereník SNR pre zdravotníctvo MUDr. Vladimír Zvara
poslanec Ján M i n á r i k poslanec akademik prof. inž. Ján G o n d a poslanec Tibor D e m m e r
povereník SNR pre pôdohospodárstvo prof. MVDr. Koloman Boďa
prorektor Univerzity Komenského doc. Jaroslav Majer a povereník SNR pre školstvo a kultúru dr. Matej L ú č a n.
Udeľujem slovo poslancovi inž. Emilovi P í š o v i. Poslanec inž. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Nová sústava plánovitého riadenia národného hospodárstva dostáva už pevnejšie a konkrétnejšie črty vo všetkých oblastiach. Niet pochýb o tom, že treba ešte veľa vykonať, aby sa zásady premenili na sústavu praktických a do všetkých podrobností premyslených opatrení, nie však v byrokratickom zmysle, dnes už cieľavedome kritizovanom. A je to práve konkretizácia zásad novej sústavy, kde sa objavujú rozdielne názory na spôsoby a cesty, ako najlepšie realizovať vytýčené zásady. Preto sa počíta v budúcom roku so sériou experimentov, zhodnotených bez predsudkov a schém, ktoré v mysliach zainteresovaných počas minulých rokov vytvorila prax a ideológia doterajšej sústavy. Do tohto celku vytýčených zásad primárne zapadajú návrhy, ako urýchliť vedecký a technický pokrok s presadením dôležitosti zefektívnenia práce vo vedecko-výskumnej a vývojovej oblasti, dnes bez diskusie uznávanou najlepšie uloženou investičnou položkou. Ide predovšetkým o voľbu vedeckovýskumných programov, ich organizovanie a riadenie, realizáciu v praxi a hodnotenie výsledkov v aplikovanom výskume a vývoji, ako najdôležitejších momentov, rozhodujúcich o celku, ktorý, ako ukazujú mnohé príklady z doterajšej praxe, nevyčerpal optimálnosť možností. Ak porovnáme naše spôsoby s niektorým zahraničným, konštatujeme, že sa v zahraničí zavádzajú výsledky do praxe rýchlejšie a s väčším efektom.
Ako príčinu môžeme s pravdepodobnosťou označiť, že rozdiel spočíva v tom, ako sa organizuje a riadi rozvoj vedy a techniky a aké stimuly sa používajú. Táto príčina nápadne vyniká tam, kde v tejto oblasti dochádza k medzirezortnej spolupráci a k mnohonásobnej nadväznosti. Príval hlásení, plánov, schôdzí a pod. prichádza z jednej i druhej strany, nie práve ako najvhodnejšie pole na vyčerpávanie energie a schopností kolektívov i talentovaných pracovníkov. Takáto situácia si nutne žiada, aby existoval orgán, ktorý by bol kompetentným s prehľadom rázne zasiahnuť, aby sa celá problematika dostala vpred a na správnu koľaj i čo do časovej postupnosti, lebo nemáme málo nadaných a talentovaných pracovníkov, kolektívov, ústavov, ale máme neefektívne spôsoby v tejto oblasti vo všeobecnosti, i pokiaľ sa týka potravinárskeho priemyslu, na margo ktorého chcem uviesť niekoľko charakteristík stavu a vzťahov.
Nové smery rozvoja čakajú aj potravinársky priemysel, ktorý v čase preferencií stál stranou, hoci bol producentom každodenne potrebných výrobkov. Rozvojové zásady sú pripravené a vypracovali sa dlhodobé koncepcie jednotlivých odborov a technického rozvoja. I tu je veda a technika nositeľom rozvojových tendencií s nárokom na vlastný zvýšený efekt, hlavne na poli realizácií, teda v styku s praxou. Podiel technického rozvoja na vykrytí rastu výroby má tu činiť minimálne 70 %.
Tento predpoklad sa však zatiaľ neplní, hoci na úseku vývoja nových zariadení sa dosiahli niektoré dobré výsledky, ako napríklad sa dokončil prototyp koncentračnej stanice so zachytávaním aromatických látok, odskúšava sa poloprevádzkový kontinuitný difuzér, odskúšava sa použitie dietylesteru kyseliny pyrouhličitej pre sterilizáciu nealkoholických nápojov, s úspechom sa odskúšal prvý člen stanice na kontinuitnú výrobu ovocných vín, odskúšali sa prototypy odstopkovačiek jahôd, lúpačky hrušiek a pod., všetko rozvojové na úrovni, nie však v procese realizácie a začlenenia do technologickej praxe. A to je stratou ekonómie pre celú oblasť, najmä v súčasnosti, keď zavedením nových veľkoobchodných cien od 1. apríla 1964 dostala sa celá oblasť, podliehajúca Združeniu liehovarov a konzervárni, z rentability - 11, 9 % do straty -1 %.
Na tomto pozadí celkovej situácie vedy a techniky v potravinárskom priemysle treba bližšie poznať súčasný stav vedeckovýskumnej a vývojovej základne s celou problematikou.
Združenie liehovarov a konzervárni ako výrobná hospodárska jednotka so sídlom v Bratislave má celoštátnu pôsobnosť a zahrňuje odbor konzervárenský, liehovarsko-droždiarenský a škrobárenský. Vedeckovýskumnú základňu tvorí 262 pracovníkov, zabezpečovaných plánom fondu vedy a techniky, z toho vo Výskumnom ústave liehovarského a konzervárenského priemyslu v Bratislave 76, vo vývojovom pracovisku pri Západoslovenských konzervárňach a liehovaroch v Trenčíne 22, pri Stredosloven-