jimiž jsou naše strojírenské závady zatím velmi uboze vybaveny a bohužel i naše nejprogresivnější nově postavené strojírenské závody nejsou vybaveny zkušebnami a prototypovými dílnami. Pak máme za následok to, že některá zařízení, třeba pokroková, se poprvé otáčejí až při dodání na investiční statek na elektrárny, v chemickém závodě a každá porucha samozřejmě znamená výpad potom v rozsáhlé výrobě.

Tedy není možné pěstovat technický rozvoj a dodávat prototypy tam, kde již mají spolehlivě pracovat. Prototypy musíme ověřovat na zkušebně. To jsou všechno problémy, které musíme současně s rozvojem vědecko-výzkumné základny řešit. Neznamená to tedy jenom budovat instituty, výzkumné ústavy, co je také nutné, ale paralelně s tím musíme vyzbrojovat naše strojírenství i náš průmysl a ostatní, aby mohl skutečně výsledky vědy a techniky pak rychle obracet do skutečnosti.

Myslím, že vytvoření Komise Slovenské národní rady pro rozvoj vědy a techniky bude účinnou pomocí našim snahám.

My už přistupujeme nyní i k přípravám dlouhodobého plánu do let 1980-85 a chceme si samozřejmě především v tomto období vytvořit prostor pro zásadní opatření, která by mohla vyřešit strukturu našeho národního hospodářství tak, jak to odpovídá našim specifickým podmínkam i postavení Československa v socialistickém táboře.

Chtěl bych přitom podtrhnout, že nejvážnějším problémem z hlediska dlouhodobého, ale i problém celého socialistického tábora, zejména západní části, zůstává energetická bilance. Již v roce 1970 máme značný deficit, který se do roku 1980 prohlubuje a po roce 1980 je neřešitelný bez nových zdrojů primární energie. Naše zdroje uhlí v roce 1980 budou na takovém stupni dobývání, že nemůžeme dál pokračovat ve zvyšování těžeb, a naopak, kolem roku 1990 bude docházet k poklesu těžeb. Proto musíme, soudruzi, věnovat mimořádnou pozornost problematice energetické bilance společně i s našimi sousedy a věnovat potřebnou péči rozvoji jaderné energetiky, která je dnes jediným známým zdrojem primární energie. Bez energie nelze řešit žádný perspektivní plán. Proto vytyčuji tento závažný úkol, abychom včas dovedli řešit to, co před námi stojí a na co jsme dosud pohlíželi mnohdy jen jako na fantazii, nebo na módu a na to, co je dnes nejaktuálnějším problémem, t. j. výstavba naší jaderné energetiky, která spočívá na Slovensku i perspektivně bude spočívat na Slovensku a které musíme věnovat patřičnou pozornost.

Soudružky a soudruzi, jsem přesvědčen, že takováto zasedání, kdy váš nejvyšší orgán se zabývá problémem technického rozvoje a volá k odpovědnosti všechny činitele, kteří odpovídají za tento úsek a mají k němu co říci, že takováto metoda je naprosto správná a měla by se stát systémem naší práce, poněvadž skutečně nelze již jenom vytyčovat zásady o úloze technického rozvoje v našem národním hospodářství, je třeba se jimi konkrétně zabývat a je konkrétně prosazovat. Proto myslím, že dnešní naše zasedání je signálem k úspěšné práci v této oblasti. (Potlesk. )

Podpredseda Krahulec:

Ďakujem súdruhovi námestníkovi Neumanovi, slovo udeľujem ďalej poslancovi, akademikovi prof. inž. Jánovi G o n d o v i.

Poslanec akademik Gonda:

Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som ako podpredseda Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky pripojil k obom referátom odovzdaným všetkým poslancom niekoľko doplňujúcich poznámok. Keď dnes diskutujeme o rozvoji vedy, napomáhajúcej technike dostať sa na vyššiu úroveň, treba si uvedomiť, ako sa táto veda v rámci ČSSR u nás na Slovensku pestuje. Pozrime sa celkovým pohľadom na to, v akom vzájomnom číselnom a kvalitatívnom pomere sú kádre akademického, vysokoškolského a rezortného výskumu u nás.

Kabinet pre plánovanie vedy Slovenskej akadémie vied vypracoval prehľadné tabuľky o vedecko-výskumnej a vývojovej základni na Slovensku a moje poznámky budú sa opierať o tento elaborát. Jednotlivé čísla sa líšia od tabuliek plánovacej komisie, nakoľko sú v nich uvedené aj vysoké školy, zdravotníctvo i spoločenské vedy, tým sú však zaujímavejšie.

Ku dňu 31. decembra 1963 podľa zistenia Kabinetu plánovania Slovenskej akadémie vied vo vedecko-výskumnej a vývojovej základni na Slovensku bolo zapojených celkom 35 324 osôb. V tom 62 doktorov vied, 1205 kandidátov vied a celkom 12 287 vysokoškolákov. Veľmi zaujímavé a poučné je percentuálne rozdelenie pracovníkov na Slovenskej akadémii vied, vysoké školy, rezortné výskumné ústavy pri združeniach a VHJ (v ďalšom rezortné výskumné ústavy), výskumné a vývojové pracoviská pri závodoch (v ďalšom závodné pracoviská), spoločensko-vedné pracoviská, projekčné ústavy a ostatné. Najväčšia zložka vedecko-výskumnej a vývojovej činnosti podľa počtu všetkých pracovníkov sú rezortné výskumné ústavy (26 %) a najmenšie spoločensko-vedné pracoviská (2, 2 %) a SAV (6, 7 %). Zdá sa preto, že Slovenská akadémia vied nijako nie je veľká, skôr je poddimenzovaná, najviac však chýba pracovníkov vedecko-výskumnej a vývojovej základni, na pracoviskách závodov tam je 22, 2 %, ktoré sú menšie čo do osôb, než sú rezortné výskumné ústavy. Ešte zaujímavejšie je rozvrstvenie vedeckých pracovníkov, a to kandidátov vied. Týchto je na vysokých školách 46 %, v SAV asi 31 %, v rezortných výskumných ústavoch 21 %, v projekčných ústavoch 12 % a nakoniec katastrofálne málo na pracoviskách závodov 0, 8 %. Podľa tohto výkazu vedeckých pracovníkov závody nemajú.

Rozvrstvenie doktorov vied ešte markantnejšie sa presúva na vysoké školy (74 %) a akadémiu (16 %), resp. rezortné výskumné ústavy (10 %). V projekcii, vývoji ani v závodoch niet ani jedného doktora vied. Ešte zaujímavejší je podiel vysokoškolákov z celkového počtu zamestnancov v jednotlivých skupinách vedecko-výskumnej a vývojovej základne. Zo všetkých zamestnancov vysokých škôl je 64 % vyskoškolákov, zatiaľ čo v Slovenskej akadémii vied je ich len 45 %. Z toho vyplýva menej pomocných zamestnancov na jedného vysokoškoláka na vysokých školách než napríklad na Slovenskej akadémii vied, rezortných výskumných ústavoch (25 %) alebo na závodoch (24 %). Na každý pád vysoké školy znamenajú na Slovensku najväčšie stredisko vedeckých pracovníkov, a to 74 % doktorov, 46 % kandidátov vied a 41 % vysokoškolákov celej vedecko-výskumnej a vývojovej základne na Slovensku. Aj ašpirantov majú vysoké školy 61 % zo všetkých ašpirantov vedecko-výskumnej a vývojovej základne.

Mali by sa preto vysoké školy nepomerne viac prejaviť v plánovaní a vykonávaní výskumu. Vysoké školy však v prvom rade vychovávajú, a preto učitelia vysokých škôl len natoľko sa venujú vede, nakoľko im to dovoľujú ich školské povinnosti.

Podľa jestvujúcich predpisov totižto každý vedecký pracovník, resp. lepšie povedané, každý učiteľ mal by vedeckej a výskumnej práci venovať plnú tretinu svojho pracovného zaťaženia. Keď počítame (okrem 2 mesiacov prázdnin) na každého učiteľa mesačne 200 hod., to je do roka 2000 hod., z toho by mal každý venovať tretinu, t. j. zhruba asi 700 hod. vedecko-výskumnej práci. I keď pokladáme napísanie skrípt a učebníc tiež za súčasť vedeckej práce, netvorí spolu s plánovanými výskumnými prácami celkový čas na vedu a výskum ani polovičku tohto času. To znamená, že 15 % každého učiteľa je ešte nevyčerpanou kapacitou, ktorú treba využiť. To predpokladá znížiť čo najviac zaťaženie učiteľov vysokých škôl na inom poli, Toto však samo osebe nestačí. Treba utvoriť pre túto tretinovú kapacitu každého učiteľa schopného vedecky pracovať aj materiálové podmienky tvorivej práce. Treba vybaviť príslušné katedry zariadením, priestormi, pomocnými pracovníkmi a nesmie sa zabudnúť ani na hmotnú zainteresovanosť pracovníkov. Je nádej, že toto všetko umožní pripravená prestavba vysokých škôl.

Efektívne zapojenie veľkej kapacity vysokých škôl do vedecko-výskumnej práce vo vedecko-výskumnej a vývojovej základni na Slovensku javí sa teda samozrejmou a veľmi potrebnou, ba povedal by som, nevyhnutnou podmienkou zvýšenia úrovne našej vedy a techniky.

Vysoké školy už aj teraz ukázali, že ich pracovníci sú na úrovni a že sa už doteraz vyriešilo na pôde vysokých škôl veľa problémov, ktoré svojou náplňou úzko súvisia s výrobnými problémami závodov, alebo aspoň dávajú predpoklady pre efektívnejší vývoj techniky. No, aby mohli lepšie slúžiť zvyšovaniu úrovne výroby a národného hospodárstva, musia pri novej koncepcii riadenia zmeniť a zdokonaliť aj metódy organizácie vlastného výskumu a vedeckej činnosti. Lepšou spoluprácou s akadémiou zefektívniť výskum a lepšou spoluprácou s rezortmi a závodmi viac slúžiť potrebám našej výroby. Vysoké školy sú odkázané na spoluprácu so Slovenskou akadémiou vied a Slovenská akadémia vied je odkázaná na spoluprácu s vysokými školami. To sa nám ozrejmí z rozličnej metódy práce oboch našich vrcholných inštitúcií.

Rozoberme si preto rozdielny spôsob vedecko-výskumnej práce na Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách. Objasnia sa nám potom mnohé prekážky, ktoré bránia mnoho ráz prehĺbeniu spolupráce oboch inštitúcií.

Pracovníci akadémie majú poslanie vedecky a výskumné pracovať a až potom individuálne, teda nie masovo, vychovávať veľmi úzko zameraných špecialistov - teoretikov. Naproti tomu učitelia vysokých škôl majú v prvom rade vychovávať a potom len v tretine svojich úväzkov vedecky a výskumné pracovať. Pracovníci akadémie riešia vo väčších kolektívoch menej úloh skôr do hĺbky, než do šírky, viac než z polovice zamerané na dôležité problémy štátneho plánu. Naproti tomu vysoké školy aj napriek snaženiu príslušných prodekanov pre výskum, nemôžu získať pre riešenie štátnych úloh také veľké kolektívy. To sa dá vysvetliť tým, že pre vysokoškolské štúdium treba najrozmanitejších odborníkov profesorov a docentov, ktorí sa len výnimočne môžu stretnúť na tej istej platforme výskumnej práce, teda pre kolektívne riešenie komplexne chápanej výskumnej úlohy nemajú potrebné predpoklady. Z toho potom vyplýva veľké množstva fakultných a rezortných úloh, roztrieštenosť výskumu a malá komplexnosť výskumu ako prirodzený následok širokej palety pracovníkov.

Celkove povedané: akademické pracoviská majú naplánované menej úloh lepšie personálne zabezpečených a vysoké školy zas viac úloh a menej ľudí na úlohu. Z toho však plynie to, že vysoké školy nemôžu pracovať na úlohách komplexnejšie chápaných.

A v skutočnosti, pracovníci vysokých škôl zapojení do riešenia štátnych úloh dobre zapadajú do medziústavných kolektívov, ktorých koordinátorom je hlavné pracovisko štátnej úlohy. Tu sa teda netreba obávať roztrieštenosti.

Roztrieštenosť je však zrejmá z plánu rezortných a najmä tzv. fakultných úloh. Tu je závadou to, že pri získavaní hodností často sa pracovníci venujú tematikám podľa osobných záľub, nemajúcich vzťah k potrebám praxe ani k závažným medzerám bádateľského výskumu. Skúma sa teda to, o čo nemá nikto záujem. Strojnícka fakulta pokúsila sa pred niekoľkými rokmi odstrániť tento nedostatok. Rozoslala obežník na všetky strojárske výrobne na Slovensku s dotazom, o riešenie akých problémov ten-ktorý závod má záujem. Došlo asi 150 úloh, z ktorých len veľmi málo mohli si pracovníci vybrať ako vhodné na riešenie. Väčšina úloh bola totiž takého rázu, že podnik mal si ich riešiť vývojové alebo konštrukčne sám a neznamenal nič, len rutinnú prácu známych riešení. Podnik nemal zväčša vlastné kvalifikované kádre bežných konštruktérov alebo technológov, a preto žiadal o pomoc vysokú školu.

Takúto servisnú pomoc bežnej inžinierskej práce však vysoké školy nemôžu závodom poskytnúť, pretože by zanedbali tým vlastné poslanie: vychovávať inžinierov a pestovať tvorivú im prislúchajúcu vedecko-výskumnú prácu. Tu neostáva závodom nič iné, iba vytvoriť si podmienky vývoja na vlastnej pôde. To je to, na čo podľa mojej mienky bude naša výroba na Slovensku najviac potrebovať pomoci našej Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky.

Záverom dovolím si konštatovať toto:

z rozdielneho štýlu vedecko-výskumnej práce SAV a vysokých škôl vyplýva pre prospech oboch nutnosť spolupráce. Obe zložky reprezentované na jednej strane Slovenskou akadémiou vied a na druhej najmä najväčšími vysokými školami, a to technikou a univerzitou v Bratislave, uzavreli niekoľko dohôd o spolupráci, ktorá sa sľubne rozvíja.

Keď sa ďalej rozvinie spolupráca Slovenskej akadémie vied aj vysokých škôl s rezortmi a podnikmi, môžeme sa pozerať s nádejou do budúcnosti na poli zvyšovania úrovne vedy a techniky na Slovensku. (Potlesk. )

Podpredseda Krahulec:

Ďakujem súdruhovi prof. inž. G o n d o v i.

Dávam slovo poslancovi Tiborovi Demmerovi. Poslanec Demmer:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia!

V súvislosti s predloženou zprávou súdruha inž. Hruškov i č a chcem hovoriť o niektorých otázkach rozvoja vedy a techniky v stavebníctve. Na celoštátnej konferencii o technickom rozvoji v stavebníctve v Gottwaldove bola začiatkom októbra prerokovaná a schválená za účasti všetkých podnikov a organizácií odvetvia dlhodobá koncepcia technického rozvoja. Hovorilo sa o rozvoji pozemných stavieb (bytových, občianskych i priemyselných), inžinierskych stavieb, výroby stavebných hmôt, spracovateľského priemyslu i strojárskej výroby v stavebníctve. Rokovanie sa teda dotýkalo všetkých odborov v stavebníctve. Diskusia oficiálna za pracovnými stolmi i neoficiálna v kuloároch bola živá, niekedy polemická, ale zdravá. Nazdávam sa, že konferencia dala solídny základ pre ďalší rozvoj celého odvetvia.

Všetci sme v stavebníctve za jedno v tom, že trvalým predpokladom pre rozvoj výrobných síl je spriemyselnenie stavebnej výroby. Rozumieme tým prevedenie čo najväčšieho množstva prác do stálych výrobní spracovateľského priemyslu - nezáleží momentálne na tom, či v rámci rezortu Ministerstva stavebníctva alebo mimo neho. Doteraz sme previedli zo stavby do spracovateľského priemyslu iba 7 % výroby a možné maximum je cca 50 % všetkých prác vykonávaných predtým na stavenisku. Máme teda za sebou zhruba prvú sedminu možného spriemyselnenia, samozrejme počítané v priemere. V bytovej výstavbe je tento podiel najväčší, pri inžinierskych stavbách a v rekonštrukciách najmenší. Je preto nevyhnutné zvýšiť podiel montáže hrubej stavby - teda i výrobu prefabrikátov - na ostatných stavbách a okrem toho rozmnožiť montáž v dokončovacom cykle všetkých pozemných stavieb. To je podmienkou ďalšieho spriemyselnenia a táto podmienka vyžaduje vytvorenie ľahkého spracovateľského priemyslu pre dokončovací cyklus stavebných prác. Jestvujúci ťažký spracovateľský priemysel vyrába ťažké prefabrikáty, zväčša zo železobetónu alebo tzv. ľahkých betónov. Nový ľahký spracovateľský priemysel bude sa rozvíjať na báze kovov a chemických hmôt a bude vyrábať hlavne prefabrikáty sanitnej inštalácie, elektroinštalácie, rôznych ďalších výrobkov pozemnej stavebnej výroby, ďalej ľahkých obvodových stien, priečok, ako náhradu za doterajšie ťažké a mnohé iné prvky podľa potreby rozvinutia novej výrobnej základne.

Veľká časť spracovateľského priemyslu - zvlášť výrobky chemické, hutné a drevárske - budú pre stavebníctvo zabezpečované v príslušných odvetviach. Znamená teda spriemyselnenie stavebníctva novú spoločenskú deľbu práce medzi stavebníctvom a ostatnými výrobnými rezortami národného hospodárstva. Konečným efektom tu musí byť zníženie celkovej prácnosti a skrátenie doby výstavby.                

Takto chápeme a takto sme sa zhodli na ďalšej koncepcii spriemyselňovania stavebníctva. Hovorím spriemyselňovania, pretože - ako som už uviedol - sme stále na začiatku tohto procesu, ktorý má dlhodobejší charakter. Rátame s tým, že spracovateľský priemysel pre potreby stavebníctva bude plne rozvinutý v etape po roku 1970. V rokoch 1966 až 1970 pôjde o vybudovanie prvých kapacít pre priemyselnú hromadnú výrobu dokončovacích dielcov - prefabrikátov. Základom je tu napríklad aj výroba kompletizovaných bytových jadier v podniku Kovona Karviná. Táto výroba sa ide kapacitne i čo do sortimentu rozširovať. Predpokladáme, že jeden závod tohto druhu výroby bude vybudovaný aj na Slovensku.

V  rámci doterajšieho tzv. ťažkého spracovateľského priemyslu musíme naďalej rozvíjať prefabrikáciu hrubej stavby. Rozvinutie tejto prefabrikácie je u nás na vysokom stupni i v celosvetovom meradle. Ako jeden z hlavných smerov technického rozvoja stavebníctva - priniesla najmä v bytovej výstavbe kladné výsledky pri znižovaní prácnosti a v skracovaní doby výstavby. V širokom rozsahu ju uplatňujeme pri priemyselných halách a razí si cestu v občianskej výstavbe aj pri mostoch.

V  tejto ťažkej prefabrikácii nebude azda už potrebné hľadieť na prílišný rast množstva. Avšak v akosti a kompletnosti prefabrikátov môžeme, resp. musíme urobiť ešte veľa. Verte mi ako jednému z tých, ktorí sú pri tom - že sa veľmi ťažko a zdĺhavo montuje z prefabrikátov, ktoré nemajú predpísané rozmery i tvar. Často sa stáva, že tieto nedokonalosti sú príčinou menších i väčších porušení konštrukcie a odstraňovanie závad stojí podnik vždy citeľné náklady. Povrch prefabrikátov, jeho prevedenie a úprava sú často súčasťou prostredia budúcich užívateľov. Po tejto stránke zanedbávame mnoho. Kvalita povrchov je pod úrovňou dnešných nárokov, veľmi často pod úrovňou toho, čo vieme urobiť. Som presvedčený o tom, že žiadny robotník, betonár, murár a montážnik neodchádza duševne spokojný od vykonanej práce, o ktorej vie, že je pod jeho schopnosťou a pod našu spoločenskú úroveň. Vo väčšine prípadov je tu reťaz nekvalitných prác, počínajúcich napr. v základnej surovine A v určitej fáze sa dá potom už ťažko kvalitu naprávať. Zaiste by šlo aj o to: montážnik vráti celú dodávku prefabrikátov, občan nepreberie družstevný byt a pod. Myslím však, že hlavné slovo popri výchove tu musí povedať dobre volená hmotná zainteresovanosť na hotovom, užívateľnom a vzhľadnom výrobku.

Na príklade chemizácie v stavebníctve chcem ukázať, ako sme závislí aj od rýchleho rozvoja nových hmôt v iných rezortoch. V krajinách, kde výroba plastických hmôt je už rozvinutá, je stavebníctvo jedným z veľkých konzumentov. Pre názornosť uvediem postavenie ČSSR vo výrobe plastických hmôt v porovnaní s niektorými priemyselnými európskymi štátmi. Výroba na 1 obyvateľa v kg je napr.:

v NSR                     22, 7 kg

v Anglicku             12, 5 kg

vo Francúzsku          9, 6 kg

v ČSSR                     7, 2 kg

Z toho, čo sa u nás dnes vyrába, stavebníctvo s výhodou uplatňuje hlavne na úseku dokončovacieho cyklu (práce pridruženej stavebnej výroby). Sú to napr. podlahoviny, sanitná inštalácia, elektroinštalácia, bytové jadrá, izolácie všetkého druhu a iné.

Nové typy bytovej výstavby počítajú takmer v celom rozsahu s použitím plášťových podlahovín z PVC. Ich nedostatok nám robí zbytočné problémy.

Niekoľko poznámok k prúdovej výstavbe. Ostáva naďalej metódou, ktorú chceme v stavebníctve rozvinúť do šírky. Jej širšie uplatňovanie viazne - i keď v stavebných podnikoch sme schopní takéto stavby technicky pripraviť a výrobne zabezpečiť a prevádzať. Bývalé Povereníctvo stavebníctva malo špeciálnu školu pre prúdové stavanie, vyškolili desiatky technikov a majstrov. Chýba nám však základný predpoklad: možnosť plynulej výstavby na základe jasného, zavčasu odsúhlaseného plánu, podloženého bezchybnou projektovou prípravou. Tieto podmienky sme bohužiaľ doteraz nevytvárali. Menovitý a pevný zoznam stavieb na rok 1965 nemáme ešte všade jasný a projektová dokumentácia dobieha mnohokrát neskoro alebo tesne na termín, ale "zadychčaná", a preto s mnohými chybami a nedostatkami. Na takúto plánovaciu a projektovú prípravu nadväzujú ťažkosti s termínmi dodávok materiálov i zariadení. Aj v takejto situácii možno organizovať prúdy, ale tie sú iba čiastkové, formálne a majú iba minimálny vplyv na celkové skrátenie rozsiahlej výstavby.

Zaiste mi dáte za pravdu, že v tomto prípade dobré perspektívne plánovanie a stále, nekampaňovité plánovanie krátkodobé, ktoré fixuje náplň na dobu dlhšiu než 1 rok, vytvorí základné podmienky pre plynulosť výstavby.

Dôležitým článkom v novej koncepcii technického rozvoja stavebníctva je budovanie špecializovaných činností spoločných pre stavebné podniky, či správy, pôsobiace v určitom území.

Ide o účelné organizačné usporiadanie vedľajších činností, ako napr. výroba betonárskej výstuže, betónovej zmesi, malty, oprava stavebných mechanizmov a iné, ktoré zaberajú cca 30 % pracovníkov stavebnej výroby. Koncentrácia dáva možnosť intenzívnejšieho využitia kapacity. Toto organizačné usporiadanie vytvorí súčasne podmienky pre jednotné budovanie výrobnotechnickej základne stavebných podnikov a účelnú koncentráciu investičných prostriedkov.

V dôsledku toho, že veľkosť našich stavebných podnikov presahuje značnou mierou únosnú veľkosť podnikov a že nie je účelné ich ďalej zväčšovať, treba nastúpiť vývoj postupného odčleňovania ostatnej činnosti vytváraním tzv. spoločných servisov, ktoré sa môžu podľa konkrétnych podmienok príslušnej oblasti týkať týchto činností:

-  oblastná výroba betónovej zmesi, event. malty,

-  oblastná výroba betonárskej výstuže,

-  zásobovacia sieť cementárni,

-  zásobovacia sieť štrkopieskov,

-  zásobovanie, skladovanie a kompletizácia výrobkami pridruženej stavebnej výroby,

-  opravárenská činnosť,

-   servis špeciálnej mechanizácie,

-  oblastné ubytovne, spoločné pre viac organizácií,

-  učňovské zariadenia, spoločné pre viac organizácií,

-  dopravný servis,

-  podnikový servis pre prenosné a demontovateľné objekty zariadenia stavebníctva.

Pre zriadenie servisu v ktorejkoľvek z uvedených činností musia byť samozrejme vytvorené podmienky organizačné i ekonomické. Niekedy bude hádam vhodné vyčkať na dozretie podmienok a zlom v myslení ľudí. Na využívaní týchto servisov by sa mali neskoršie podieľať všetky organizácie príslušnej oblasti, pokiaľ to potrebujú.

Príklad: Servisné siete výrobní betónu budú rozmiesťované podľa hustoty spotreby betónu. V miestach permanentne vysokej spotreby budú vybudované stále, plne automatizované a nadpodnikovo obhospodarované betonárky s plným charakterom priemyslovej výroby. Takáto servisná organizácia bude samostatná, s vlastným plánovacím, finančným a evidenčným okruhom a bude postavená na komerčných princípoch. Vybudovaním oblastných závodov sa dosiahne ekonomický prínos hlavne pre stredné a malé stavby, ktoré spracúvajú prevažnú časť celkovej spotreby monolitického betónu.

Ďalší príklad: Betonárska výstuž tvorí najväčší váhový podiel v stavebníctve spracúvaných hutných výrobkov a predstavovala v roku 1962 zhruba 400 000 ton ocele a v roku 1963 480 000 ton. Z hľadiska technického rozvoja stavebníctva je dôležitá zvariteľnosť betonárskej ocele. Jedinou oceľou so zaručenou zvariteľnosťou, ktorá je t. č. u nás k dispozícii, je oceľ 10 400, ktorej však hromadná výroba zatiaľ nie je zavedená. Po vyriešení tohto problému zaručenej zvariteľnosti, bude táto výrobná činnosť organizovaná v oblastných armovniach. Tieto jednotky budú zriaďované s nadpodnikovým charakterom a budú uspokojovať potreby stavebných podnikov v betonárskej oceli pre monolitické železobetóny aj pre podnikové ambulantné výrobne prefabrikátov. Táto servisná jednotka bude v plnej miere zabezpečovať strihanie, ohyb a zvarovanie a postupne bude vybavená i montážnymi čatami pre uloženie armatúry. Bude plniť v oceli i funkciu skladového hospodára, pričom však na veľkých stavbách ostáva priamo dodávka ocele na stavbu. Výrobne budú vybavené odbornými kádrami, vrátane statika pre využitie možnosti zameniteľnosti profilu ocele.

Uviedol som niektoré zo základných smerov novej koncepcie technického rozvoja v stavebníctve. Nám v stavebníctve je jasné, že postupné uvádzanie tejto novej - treba povedať náročnej koncepcie do života je úzko spojené s prácou vedecko-výskumnej a vývojovej základne, a to nielen v stavebníctve, ale i v ostatných odvetviach, ako to ukazujú nadväznosti, ktoré som tu spomenul. Riadiace orgány v našom stavebníctve - zdá sa aj podľa čísiel v predloženej zpráve súdruha inž. Hruškoviča - pamätali na dôležitosť výskumu a vývoja. Odvetvie stavebníctva má t. č. k dispozícii výskumné ústavy zaoberajúce sa problematikou pozemných stavieb, inžinierskych stavieb, stavebných hmôt, mechanizácie, ekonomiky a organizácie. Z týchto ústavov je v Bratislave umiestený Výskumný ústav pre inžinierske stavby a Ústav ekonomiky a organizácie stavebníctva, oba s celoštátnou pôsobnosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatná časť výskumu a vývoja sa sústreďuje okolo potreby pozemných stavieb a ich výrobnej základne, ktorá je veľmi často oblastného charakteru, bolo by účelné, aby na Slovensku bola zriadená pobočka Výskumného ústavu pozemných stavieb.

Záverom odporúčam schváliť predloženú zprávu súdruha inž. Hruškoviča, pretože vystihuje súčasný stav i budúce potreby výrobných odvetví národného hospodárstva a prijať navrhované opatrenia. (Potlesk. )

Podpredseda Krahulec:

Ďakujem poslancovi Demmerovi.

Vážené súdružky a súdruhovia, teraz prerušujem rokovanie Slovenskej národnej rady na 1 a 1/2 hodiny. Pokračujeme v rokovaní o 14, 15 hodine,                  

(Prestávka. ) (Po prestávke: ) Podpredseda Krahulec: Pokračujeme v rozprave.

Slovo má povereník SNR pre pôdohospodárstvo prof. MVDr. Koloman B o ď a.

Povereník MVDr. Boďa:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Iste všetci súhlasíme s tým, že prerokúvanie otázok rozvoja vedy a techniky má veľký význam a že jeho správne zameranie a využitie získaných poznatkov musí pozitívne ovplyvniť rozvoj celého nášho národného hospodárstva, pravda, vtedy, keď vedecko-výskumnú základňu budeme vedieť budovať a využívať tak, aby jej výsledky zásadnejšie ovplyvňovali rozhodujúce úseky nášho života.

Chcem uviesť len niekoľko poznámok a námetov k práci a potrebám poľnohospodárskeho výskumu na Slovensku.

Vo vedecko-výskumnej základni poľnohospodárskeho rezortu pracuje v ČSSR 8135 pracovníkov, z toho na Slovensku 2204, t. j. 27 %. Z celkového počtu pracovníkov vedeko-výskumnej základne pracuje vo výskume 4833 pracovísk, z toho na Slovensku 1134, t. j. 23 %.

Tieto čísla uvádzam iba pre určitú kvantitatívnu ilustráciu, lemo si uvedomujem, že nemôžu objektívne odrážať potreby poľnohospodárskej výroby vo výskume a ani nedávajú obraz o kvalite a potencionálnych možnostiach existujúcej základne. Preto bez ohľadu na tento pomer chcem ukázať na stav a objektívnu nutnosť ďalšieho rozvoja základne poľnohospodárskeho výskumu a zlepšenia jeho kvality.

Možno povedať, že stav a rozmiestenie výskumných pracovísk poľnohospodárskych zhruba zodpovedá dnešným potrebám, no zďaleka nevyjadruje potreby zajtrajška a nemôže teda ani dostatočne získavať predstih v mnohých odvetviach poľnohospodárskej výroby.

Dnes máme vytvorený solídny základ pre získavame nových poznatkov v oblasti živočíšnej výroby, pestovanie krmovín na ornej pôde i lúkách, kukurice, v poľnohospodárskej ekonomike, vo výstavbe, účinku a využití závlah v rôznych oblastiach Slovenska. Tejto problematike zhruba zodpovedá i sieť teoretických pracovísk v Slovenskej akadémii vied. Je zaistený v oblasti fyziológie rastlín na biologickom ústave SAV v Bratislave, fyziológie zvierat v Košiciach, výskum v oblasti fytopatológie v Ivánke, veľký význam pre rozvoj živočíšnej výroby má helmintologický ústav v Košiciach a virologické oddelenie na Virologickom ústave v Bratislave. Celý rad vedných disciplín sa rozvíja na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a na jej košických fakultách, resp, pobočkách.

Vynára sa otázka, či takáto sieť pracovísk dostatočne zohľadňuje a zabezpečuje rýchly rozvoj poľnohospodárskej výroby v podmienkach Slovenska.

Keď zoberieme do úvahy, že hlavným problémom je maximálne