Slovenská národná r a d a
4. schôdzka
27. mája 1965
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
O SCHÔDZKACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Zpráva podpredsedu SNR a predsedu Slovenskej plánovacej komisie a predsedu Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 30. novembra a 1. decembra 1964.
Návrh na niektoré zmeny v zložení komisií SNR.
Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie zákona SNR o náhradách poslancov a platoch funkcionárov Slovenskej národnej rady.
Zpráva povereníka SNR pre pôdohospodárstvo o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku.
Bratislava 1965
IV. volebné obdobie
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
o 4. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 27. mája 1965
Prítomní:
predseda SNR Michal C h u d í k podpredseda Jozef Kríž
minister poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva inž. Jiří B u r i a n
prvý námestník Štátnej plánovacej komisie František M o r k u s hlavný hygienik ČSSR prof. Vilém Škovránek
predseda Výboru pre investičnú výstavbu a stavebníctvo NZ Jozef G a b r i š k a
člen Výboru pôdohospodárskeho NZ Josef Rudolf podpredseda Výboru pre národné výbory NZ Ján M a z ú r vedúci pracovníci z prerokúvaných úsekov 83 poslancov SNR podľa listiny o prítomnosti
(Začiatok schôdzky o 9. 00 hod. ) Predseda Chudík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Otváram 4. schôdzku a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Na dnešnom rokovaní vítam delegáciu vlády, ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva s. B u r i a n a ako vedúceho delegácie a súdruhov Františka Morkusa, prvého námestníka Štátnej plánovacej komisie, a prof. Viléma Š k o v r á n k a, hlavného hygienika ČSSR, ďalej delegáciu Národného zhromaždenia, súdruhov inž. Jozefa G a b r i š k u, predsedu Výboru pre investičnú výstavbu a stavebníctvo, s. Josefa Rudolfa, člena Výboru pôdohospodárskeho, a s. Jána M a z ú r a, podpredsedu Výboru pre národné výbory, ako aj všetkých prítomných hostí.
Predsedníctvo navrhuje, aby podľa § 15 rokovacieho a pracovného poriadku si Slovenská národná rada pre dnešnú schôdzku zvolila za overovateľov poslanca Demmera a poslankyňu V a c u l o v ú.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Návrh programu na dnešnú schôdzku vám bol doručený. Sú k nemu, súdružky a súdruhovia, pripomienky alebo doplnky? (Neboli. )
Nie sú.
Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem. Program je schválený.
Môžeme pristúpiť k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým je zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 30. novembra a 1. decembra 1964.
Súdruh minister Krahulec a súdruh predseda komisie inž. Hruškovič na pripomienky a námety súdruhov poslancov odpovedali písomne a s niektorými poslancami otázky aj osobne prerokovali. Preto podanie tejto zprávy odpadá. Ak súdruhovia poslanci majú ešte nejaké ďalšie dotazy k predmetnému rokovaniu, prosím, aby ich predniesli.
Má niekto dotaz, súdružky, súdruhovia?
(Neboli. )
Keďže nie sú dotazy, môžeme pristúpiť k druhému bodu programu, ktorým je návrh na niektoré zmeny v zložení komisií Slovenskej národnej rady.
Návrh bol vám rozdaný.
Hlási sa k tomuto bodu niekto o slovo alebo sú pripomienky k návrhu?
(Neboli. )
Pripomienky nie sú.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh schválila.
Ďalším bodom programu je návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie zákona SNR o náhradách poslancov a platoch funkcionárov Slovenskej národnej rady.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 11.
Zpravodajcom je povereník SNR pre financie s. Ha g a r a.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Hagara: Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci, z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady podávam vám zprávu k návrhu zákona Slovenskej národnej rady o náhradách poslancov a platoch funkcionárov Slovenskej národnej rady.
Podľa doteraz platného zákona Slovenskej národnej rady č. 146/1960 Zb. o náhradách poslancov Slovenskej národnej rady a o platoch predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady dostávali poslanci za účasť na schôdzkach Slovenskej národnej rady a jej orgánov a za účasť pri iných príležitostiach z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ako aj za čas potrebný na cesty na určené miesto a späť náhradu 100, - Kčs denne. Z dennej diéty si poslanci uhradzovali stravné i nocľažné, a to i vtedy, ak schôdzka bola jednodenná a či bol nocľah potrebný alebo nie. Namiesto denných diét vyplácaných poslancom Slovenskej národnej rady vo výške určenej zákonom zavádza predložený návrh zákona stravné a nocľažné, určenie výšky ktorých zveruje do pôsobnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Nová úprava určenia náhrad poslancom Slovenskej národnej rady sa uskutočňuje v súlade s úpravou náhrad poslancom Národného zhromaždenia. Zákon číslo 183/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia splnomocňuje Predsedníctvo Národného zhromaždenia, aby uznesením určovalo popri výške funkčných platov aj výšku náhrad, ako aj výšku stravného a nocľažného.
Na základe uznesenia Predsedníctva Národného zhromaždenia zo dňa 24. septembra 1964, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 1. októbra 1964, prislúcha poslancom Národného zhromaždenia za účasť na schôdzkach Národného zhromaždenia alebo za účasť pri iných príležitostiach z poverenia Predsedníctva Národného zhromaždenia stravné vo výške 50, - Kčs denne a nocľažné, avšak len vtedy, ak bolo potrebné, aby prenocovali mimo svojho bydliska; v takomto prípade sa im priznáva nocľažné vo výške Kčs 50, denne, prípadne vyššia suma, ktorú musel poslanec zaplatiť za poskytnutie nocľahu.
Predložený návrh zákona na rozdiel od doterajšej úpravy priznáva poslancom Slovenskej národnej rady nárok na stravné a nocľažné nielen za účasť na schôdzkach Slovenskej národnej rady a za účasť na plnení úloh z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ale aj za účasť na iných úkonoch vydaných z poverenia predsedu Slovenskej národnej rady alebo predsedu príslušnej komisie Slovenskej národnej rady. Toto rozšírené oprávnenie si vyžaduje operatívne zabezpečovanie úloh vyplývajúcich z opatrení na plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady. Nocľažné dostane poslanec Slovenskej národnej rady len vtedy, ak bolo potrebné prenocovať mimo svojho bydliska.
Významnú zmenu prináša navrhovaný zákon v § 3 ods. 3, kde sa ustanovuje, že poslanci Slovenskej národnej rady môžu bezplatne používať hromadné dopravné prostriedky na celom území štátu. Vychádza sa z toho, že Slovenská národná rada je národným článkom celoštátneho riadenia a aj poslanci Slovenskej národnej rady sa budú aktívnejšie zúčastňovať na riešení otázok celoštátneho významu a predpokladá sa užšia súčinnosť a spolupráca komisií Slovenskej národnej rady s výbormi Národného zhromaždenia. Na schôdzky Slovenskej národnej rady a jej orgánov a na cesty z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, predsedu Slovenskej národnej rady alebo predsedu príslušnej komisie Slovenskej národnej rady vrátane spiatočných ciest môžu poslanci Slovenskej národnej rady používať aj lietadlá. Výdaj cestovného lístka na lietadlo sa vykoná na základe poukážky zasielanej súčasne s pozvánkou na rokovanie, respektíve s poverením.
Ohrada výdavkov spojených s vykonaním navrhnutého zákona je zabezpečená v rozpočte Slovenskej národnej rady.
Vážená Slovenská národná rada,
odporúčam, aby predložený návrh zákona o náhradách poslancov a platoch funkcionárov Slovenskej národnej rady schválilo plénum Slovenskej národnej rady v predloženom znení.
Predseda Chudík:
Ďakujem s. povereníkovi Hagarovi za prednesenie zprávy. Hlási sa, súdružky a súdruhovia, niekto o slovo?
(Nikto. )
Pretože sa o slovo nikto nehlási, rozprava odpadá a budeme hlasovať.
Kto súhlasí s návrhom tohto zákona, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada zákon jednomyseľne schválila podľa návrhu Predsedníctva.
Nasleduje štvrtý bod programu,
zpráva povereníka SNR pre pôdohospodárstvo o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku.
Zpráva bola súdruhom poslancom, ako aj všetkým pozvaným hosťom rozoslaná, preto podľa rozhodnutia Predsedníctva sa nebude prednášať.
Súdruh povereník SNR pre pôdohospodárstvo prof. MVDr. B o ď a sa prihlásil o úvodné slovo do rozpravy.
Prosím, aby sa ujal slova.
Povereník prof. MVDr. Boďa:
Vážená Slovenská národná rada!
V rozhovoroch s našimi občanmi pred voľbami do národných výborov, Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia sa veľmi živo a nástojčivo nastoľovali otázky, týkajúce sa zásobovania obyvateľstva našich miest a obcí vodou, zabezpečenia vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, ochrany pred povodňami, hospodárenia vodou, čistoty našich tokov a pod.
Nastoľovanie týchto problémov a ich závažnosť viedli Predsedníctvo Slovenskej národnej rady k tomu, že na rokovanie nášho pléna zaradilo otázku súčasného stavu a perspektívneho rozvoja vodného hospodárstva, ako i zabezpečenie jeho rozvoja v súlade s potrebami budovania našej vyspelej socialistickej spoločnosti.
V tomto roku, jubilejnom roku 20. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, s hrdosťou bilancujeme výsledky, ktoré sme od oslobodenia dosiahli v rozvoji národného hospodárstva, kultúry a životnej úrovne nášho ľudu.
S industrializáciou Slovenska, rastom našich miest a obcí, s rozvojom poľnohospodárskej výroby, rastom kultúrnej a životnej úrovne obyvateľstva je úzko spojené aj úspešné riešenie mnohých významných úloh vo vodnom hospodárstve.
Dnes si už nikto iste nevie predstaviť tvár nového Slovenska bez vodných diel na Váhu, na Orave, na Hnilci pri Dobšinej. Veľké vodohospodárske úpravy vykonané na Východoslovenskej nížine, Medzibodroží, Moldavskej nížine, Záhorí utvárajú priaznivé podmienky pre trvalý rozvoj poľnohospodárskej výroby v týchto oblastiach.
S rozvojom socialistickej industrializácie Slovenska súvisí vybudovanie 14 veľkých hydroenergetických diel s celkovým inštalovaným výkonom 540 megawattov. Celkový objem vodných nádrží vzrástol od oslobodenia z 5 mil. na 435 mil. m3. Ďalej bolo v tomto období proti záplavám ochránené vyše 100 tis. ha pôdy, t. j. 5 X viac ako za 27 predchádzajúcich rokov. Na odvedenie vnútorných vôd sa na juhozápadnom a východnom Slovensku vybudovali 4 veľké čerpacie stanice, ktoré ovládajú plochu 61 tis. ha a umožňujú intenzívne obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Závlahy sa vybudovali na ploche 73 tis. ha. Z verejných vodovodov je zapojených 2, 6-krát viac obyvateľstva a na verejnú kanalizáciu je zapojených 2, 5-krát viacej obyvateľstva. Veľkým prínosom pre zásobovanie obyvateľstva vodou bola výstavba veľkých skupinových vodovodov Hriňová-Lučenec-Fiľakovo, ďalej Modrokamenský, Pohronský skupinový vodovod, Pobodrožský skupinový vodovod, Košice, Drieňovec a Muránsky skupinový vodovod, ktoré majú kapacitu na dodávku pitnej vody pre 378 tis. obyvateľov.
Na zabezpečenie rozvoja vodného hospodárstva sa od oslobodenia venovali čoraz väčšie investičné prostriedky a len za posledných 10 rokov sa na vodohospodársku výstavbu vynaložilo 6 miliárd a 700 miliónov korún. V súvislosti s rýchlou socialistickou industrializáciou Slovenska bolo objektívnou nutnosťou zamerať použitie týchto prostriedkov na riešenie problému energetickej bilancie, vody pre priemysel a ochranu územia proti záplavám.
Naliehavosť a investičná náročnosť týchto úloh ovplyvnila štruktúra investícií vo vodnom hospodárstve tak, že napríklad v rokoch 1956-1960 z celkového objemu investícií vo vodnom hospodárstve 3, 13 miliardy Kčs, t. j. 74, 3 %, a v rokoch 1961-1965 z objemu 3, 6 miliardy Kčs celkom 58, 7 % bolo použité na výstavbu veľkých vodných diel - nádrží a úprav odtokových pomerov.
Takéto zameranie investičnej výstavby v uplynutom období bolo iste správne, no súčasne ovplyvnilo ostatnú výstavbu vo vodnom hospodárstve. To bolo tiež hlavnou príčinou, že napr. v rokoch 1956-1960 sa na výstavbu vodovodov zameralo len 12, 4 % z celkového objemu investícií vo vodnom hospodárstve a v rokoch 1961-1965 to bude len asi 17, 9 %. Takýto vývoj prebiehal za stavu, keď nároky na vodu - vzhľadom na rýchlejší vývoj ostatných odvetví národného hospodárstva - rástli rýchlejšie ako celoštátne prostriedky určené na rozvoj vodného hospodárstva. Tak napríklad pri absolútnom vzraste prostriedkov urečných na rozvoj vodného hospodárstva na Slovensku poklesol ich podiel zo 7, 1 % z roku 1955 na 5, 5 % v roku 1963.
Poukazujem na to vo svojom úvodnom slove najmä preto, že rozvoj vodného hospodárstva sa často neposudzuje komplexne, ale len z hľadiska, ako to uspokojuje bezprostredné potreby obyvateľstva na pitnú vodu, kanalizácie, úpravy tokov, ich čistotu a pod.
V skutočnosti je i tomu tak, že napriek veľkým úspechom, ktoré sme vo vodnom hospodárstve od oslobodenia dosiahli, zaostávame na spomenutých úsekoch za rozvojom v ostatných krajoch republiky i za rozvojom v ostatných vyspelých krajinách. Na Slovensku za súčasného stavu ešte takmer 70 % obyvateľstva a 85 % miest a dedín je i naďalej odkázané na používanie vody zo studní a povrchových zdrojov, ktoré sú z hľadiska zdravotného často závadné. Obdobná je situácia aj vo vybavení kanalizáciami, keď koncom roku 1964 len 21 % obyvateľov na Slovensku bývalo v domoch zapojených na kanalizáciu. Oprávnené sú sťažnosti na rastúce znečisťovanie našich tokov a pomalé riešenie problémov s tým súvisiacich.
Analýza doterajšieho rozvoja vodného hospodárstva na Slovensku ukazuje, že sme i na týchto úsekoch mohli v uplynutom období dosiahnuť lepšie výsledky. Nedostatočne sme využívali a organizovali najmä iniciatívu obyvateľov na riešenie naliehavých miestnych problémov. Dokonca ani plánované investičné prostriedky sme plne nevyužívali. Napríklad len pri výstavbe vodovodov v rokoch 1955-1964 nevyužili sme na Slovensku vyše 70, 0 mil. Kčs a stratili sme tak možnosť vybudovať vodovody pre 50-60 tis. obyvateľov.
Neuspokojivý stav vo vybavení sídlisk vodovodmi a kanalizačnými zariadeniami určuje, aby sme v ďalšom období vodohospodársku výstavbu v tomto smere viac zamerali na uspokojovanie potrieb obyvateľstva.
Smernice pre zostavenie plánu rozvoja vodného hospodárstva určujú, že v štruktúre investícií vo vodnom hospodárstve podstatne sa zvyšujú prostriedky na výstavbu vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. V rokoch 1966-1970 oproti obdobiu rokov 1956-1960 je určené na výstavbu vodovodov viac o 15, 8 %, na výstavbu kanalizácií a čistiarní mestských odpadových vôd o 42, 1 %.
Chceme tým dosiahnuť, aby do roku 1970 minimálne 40, 5 % obyvateľstva bolo zásobených vodou z vodovodov a 28, 5 % aby bývalo v domoch zapojených na kanalizáciu, Uvažovaná výstavba sa zameriava prevažne na zabezpečenie predpokladanej bytovej výstavby a na krytie naliehavých potrieb v mestách a vo väčších obciach.
Treba však otvorene povedať, že ani uvádzaný značný rast prostriedkov určených na výstavbu vodovodov a kanalizácií neumožňuje zaradiť do plánu do roku 1970 výstavbu všetkých a často i naliehavých akcií.
V dôsledku toho môžu sa ešte vyskytnúť prípady, a to nielen ojedinelé, v ktorých sa prejaví nedostatok pitnej vody.
Takýmto prípadom však môžeme často do značnej miery predísť lepším hospodárením s vodou a rozvíjaním miestnej iniciatívy.
Významným prínosom pre zabezpečovanie obyvateľov pitnou vodou, ako i poľnohospodárskych objektov, môže sa stať výstavba miestnych vodovodov a kanalizácií. Využitím iniciatívy občanov, zabezpečením nevyhnutných materiálnych a finančných zdrojov a technickej pomoci skúsených vodohospodárov je možné urýchliť riešenie mnohých otázok na úseku zásobovania vodou i kanalizácií v akcii,, Z". Treba tiež uvážiť, či organizovaním výstavby miestnych vodovodov, prípadne združovaním investičných prostriedkov rôznych záujemcov by nebolo vhodné dať organizovanejšiu formu, ako je akcia "Z", utvárať vodovodné družstvá, ako napr. v Maďarskej ľudovej republike, kde s utváraním týchto družstiev majú dobré skúsenosti.
Uvádzané formy výstavby môžu prispieť k znásobeniu prostriedkov dávaných štátom na budovanie vodovodov a kanalizácií Vcelku sa úspešne v niektorých oblastiach také formy využívali aj v minulých rokoch. Napríklad v Západoslovenskom kraji sa vybudovalo v rokoch 1960-1962 celkom 20 nových stavieb v hodnote 6, 7 mil. Kčs. V okrese Zvolen v rámci akcie "Z" sa v uplynulých rokoch vybudovalo 7 obecných vodovodov a pod.
Tieto formy výstavby vodovodov, kanalizácií, prípadne iných vodohospodárskych zariadení bude však treba v budúcom období organizovať na omnoho širšej základni. Pre ich úspešné rozvinutie navrhujeme opatrenia v oblasti plánovacej a projektovej prípravy, materiálno-technického zásobovania a pod. Očakávame, že súdruhovia poslanci vo svojich volebných obvodoch účinne pomôžu v spolupráci národných výborov a vodohospodárskych organizácií, najmä pri organizovaní svojpomoci občanov.
V ďalšom období na Slovensku treba venovať ešte stále veľkú pozornosť základným vodohospodárskym úpravám a ochrane proti záplavám. V povodiach tokov Moravy, Dunaja, Váhu, Hrona, Nitry, Žitavy, Ipľa, Hornádu a iných menších tokov rieky ešte za súčasného stavu zaplavujú viac ako 100 tis. ha úrodnej pôdy, niekoľko desiatok miest a obcí, priemyselných závodov a dopravných spojov.
Napríklad povodne v rokoch 1958 a 1960 spôsobili na Slovensku škody len na základných fondoch v hodnote 1, 3 mld. Kčs. Úprava týchto pomerov je základným predpokladom celkového hospodárskeho rozvoja, zvýšenia poľnohospodárskej výroby, ako i zlepšenia zdravotných podmienok a celkovej životnej úrovne na ochránených územiach. Preto ešte stále veľká časť prostriedkov v rokoch 1966-1970 sa bude venovať na úpravu tokov. V tomto období mienime upraviť ďalších 460 km tokov a ochrániť tak cca 40 tis. ha poľnohospodárskej pôdy proti záplavám. V najbližších rokoch počítame s dokončením rozsiahlych úprav v oblasti Východoslovenskej nížiny, Hornádu, budeme pokračovať s úpravami v oblasti Záhoria, Žitného ostrova, ďalej na riekach Nitre, Žitave a na základe medzištátnych dohôd s úpravami hraničných tokov Ipľa, Dunajca a Popradu.
Zvyšujúce sa nároky na vodu si postupne vyžadujú zmenu štrukturálnej skladby úloh vodného hospodárstva a orientujú jeho zameranie čoraz viac na problematiku vyrovnávania vodohospodárskej bilancie.
Problematika vodohospodárskej bilancie určuje preto základné úlohy vodného hospodárstva v najbližších rokoch, ako i v rokoch ďalších. Tieto úlohy uvádzame podrobnejšie v materiáli, ktorý sme súdruhom poslancom zaslali ako podklad k dnešnému rokovaniu pléna Slovenskej národnej rady. Nebudem sa preto nimi podrobnejšie zaoberať. Predsa však dovoľte poukázať aspoň na tie najdôležitejšie.
Z hľadiska ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej výroby je dôležitou úlohou vodného hospodárstva zabezpečiť dostatok vody pre plánovanú výstavbu závlah. Je to úloha veľmi náročná, pretože na Slovensku trpí občasným alebo trvalým suchom viac ako 800 tisíc ha pôdy. Vybudovanie závlah na tejto pôde je základným predpokladom stabilizácie úrod a ďalšej intenzifikácie poľnohospodárskej výroby cestou zvyšovania výnosov rastlinnej výroby a tým zabezpečenia dostatku krmív pre rozvoj a vysokú úžitkovosť živočíšnej výroby.
V smerniciach pre zostavenie plánu rozvoja poľnohospodárskej výroby počítame v rokoch 1986-1970 s vybudovaním závlah na ploche 151 tis. ha.
Závlahy, ktoré sú v pláne výstavby do roku 1970, rozmiesťujeme tak, že sú zabezpečené vodou z bežných prietokov riek, ďalej už vybudovanými veľkými nádržami. V súlade s tým veľkoplošné závlahy, ktoré sa majú vybudovať na ploche 78 tis. ha, umiesťujeme v oblasti Dunaja na ploche 24 tis. ha, na Východoslovenskej nížine 24, 9 tis. ha, v povodí Váhu na ploche 20, 4 tis. ha a v oblasti Záhoria na výmere 8, 5 tis. ha.
Ďalšia výstavba závlah, najmä po roku 1970, si vyžaduje v predstihu budovať zdroje vody.
Pre zabezpečenie zdrojov vody má veľký význam budovanie všeužitočných vodohospodárskych nádrží, tak veľkých, ako aj malých vodohospodárskych nádrží a rybníkov, a to najmä v povodiach tých riek, kde to rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva najviac vyžaduje. Pritom pri budovaní nových závodov náročných na vodu bude potrebné sa zamerať na tie oblasti, kde je zaručené najefektívnejšie a najhospodárnejšie využitie vody. Predpokladá sa, že perspektívne sa vybuduje okolo 24 väčších nádrží s celkovým objemom 2, 6 miliardy m3, z čoho 400 mil. m3 pripadá na ochranný priestor. V prvom rade sa ukazuje nutnosť vybudovať kľúčové nádrže (všade, kde je to možné a efektívne aj s energetickým využitím), a to tak, aby na každom hlavnom toku bola aspoň jedna. Niektoré z nich sú sú už vo výstavbe, ako Vihorlat na Laborci, Ružín na Hornáde, Veľká Domaša na Ondave. Pre povodie Váhu je naliehavá výstavba kľúčovej nádrže pri Liptovskej Mare, ktorá v spolupráci s nádržou Ústie na Orave bude v podstate riešiť súčasnú i perspektívnu vodohospodársku problematiku povodia Váhu.
Toto povodie po výstavbe nádrže pri Liptovskej Mare ponúka z vodohospodárskej stránky vhodné podmienky pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj.
Okrem toho, že výstavba nádrže Liptovská Mara zabezpečuje podmienky pre ďalší rozvoj priemyslu, umožňuje lepšie energetické využitie celej vážskej kaskády, vybudovanie veľkoplošných závlah pozdĺž dolného toku Váhu a prevedenie vody do povodia rieky Nitry, ktoré je vodohospodársky pasívne.
Popri týchto náročnejších opatreniach na zabezpečovanie vody a hospodárenie s ňou je potrebné venovať väčšiu pozornosť budovaniu malých nádrží a využitiu vody na závlahu z už existujúcich zdrojov, ako sú rybníky, odvodňovacie kanály so stavidlami, opustené mlynské náhony a iné, ako sa s tým na základe uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a vlády začalo už v tomto roku na území celej ČSSR. Za iniciatívy tak poľnohospodárskych organizácií, ako aj vodohospodárskych a patronátnych závodov sa na Slovensku počíta v roku 1965 svojpomocne vybudovať 160 akcií malých nádrží a rybníkov, rekonštruovať zanedbané stavidlá a pod. Takto sa má zabezpečiť voda pre závlahy na ploche 8500 ha. Realizácia týchto zámerov však tohto roku zaostáva. Celá akcia je realizovaná ako pokračovanie plánovaných úloh. Nebola dostatočne projekčne pripravená, sú mnohé materiálové ťažkosti. V jednotlivých krajoch sa tieto nedostatky postupne odstraňujú; pritom sústreďujeme úsilie na včasnú prípravu výstavby malých vodných nádrží v roku 1966, kedy tieto práce budú zaradené do plánovanej výstavby.
Ako som už spomenul, vážené súdružky a súdruhovia, v budovaní veľkých vodných diel, vodných zdrojov, v úpravách odtokových pomerov dosiahli sme významné úspechy, na ktoré v ďalšom období budeme nadväzovať a postupne riešiť ďalšie oblasti.
Nemôžem nespomenúť, že toto naše úsilie a účinnosť vynaložených prostriedkov sa znižuje nepriaznivým vývojom v čistote našich tokov. V podkladovom materiáli k dnešnému rokovaniu túto otázku podrobnejšie rozoberáme a poukazujeme, že ani na tomto úseku nevyužili sme dané možnosti a ani plánovaná investičná výstavba nebola splnená.
Chcem len zdôrazniť, že bez rozhodujúceho obratu v starostlivosti o čistotu vodných tokov, a to predovšetkým zo strany priemyselných podnikov, ktoré sú hlavnými znečisťovateľmi tokov, nemôžeme u nás v ďalšom období zabezpečiť hospodárne využívanie a dostatok vody pre ďalší rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva a uspokojovanie potrieb obyvateľstva.
Napríklad nie je to tak dávno, keď v oblasti východného Slovenska prakticky nemali sme vážnejšie problémy s čistotou tokov. No s rozvojom priemyslu v tejto oblasti sa však súbežne nerobili opatrenia na odstránenie škodlivých účinkov odpadových vôd. Drevokombinát v Hencovciach znečisťuje vodu Ondavy na V. triedu čistoty, takže je pre závlahy nepoužiteľná. Pritom sa výstavba čistiarne odpadových vôd z tohto kombinátu z rozličných príčin odkladá už od roku 1959. Podobne Chemické závody v Strážskom a Humennom stále odkladajú výstavbu čistiacich staníc. Čoskoro sa budú do Laborca vypúšťať aj odpadové vody z pridruženej výroby na báze soli v Zbudzi, čo môže mať za následok, že voda vo Vihorlatskej nádrži, z ktorej sa má zavlažiť takmer 60 tis. hektárov pôdy, bude v lete, v dobe najväčšej potreby vody, pre závlahy nevhodná.
V tejto oblasti sa perspektívne počíta s výstavbou veľkoplošných závlah na výmere takmer 100 tis. hektárov, z toho do roku 1970 - ako som spomenul - 24 900 ha.
Podobne sa vyvíja situácia aj v iných oblastiach.
So všetkým dôrazom musíme zabezpečiť, aby sa výstavba čistiacich staníc pri priemyselných závodoch v Hencovciach, Strážskom a Humennom ďalej neodkladala a dôsledne sa zabezpečovala najneskoršie v plánovaných termínoch v rokoch 1966-1968. V opačnom prípade je ohrozený celý rozvoj poľnohospodárskej výroby v oblasti Východoslovenskej nížiny.
Popri úlohách vo výstavbe čistiacich staníc na zlepšenie čistoty vodných tokov pripravujeme, aby v novej sústave riadenia uplatnili sa také ekonomické vzťahy, ktoré budú podnetom k zastaveniu ďalšieho znečisťovania tokov a budú viesť odberateľov vody k dôslednému čisteniu odpadových vôd.
Pri našej palivovej a energetickej situácii nemožno obísť využitie vodnej energie našich tokov. Priemerná ročná výroba na všetkých tokoch našej republiky môže byť okolo 9. 5 mld. kWh, z čoho na tokoch Slovenska, vrátane Dunaja, je 65 % z celkovej možnej výroby. Dnes v našej republike hospodárne využívame iba 20-25 percent vodnej energie. Mnohé iné európske štáty oveľa lepšie využívajú svoju vodnú energiu.
I keď vodná energia nie je rozhodujúcim činiteľom v energetickom hospodárstve našej republiky a jej podiel na celkovej ročnej výrobe elektrickej energie u nás dosahuje nateraz len 10 percent, v budúcnosti v súvislosti s výstavbou jadrových elektrární nadobúda osobitný význam. Žiadúce by bolo, aby podiel vodných elektrární (pre ich význam v energosystéme - dodávka najcennejšej špičkovej energie, rýchle a pružné dosiahnutie plného výkonu a naopak, zníženie výkonu, spoľahlivosť, pohotovosť,