Čtvrtek 27. května 1965

Túto formu výstavby treba zamerať na vybudovanie vodovodov v tých obciach, kde je ľahko dostupný vyhovujúci zdroj vody a výstavba nie je príliš náročná na investičné prostriedky, materiál a prácu a tiež tam, kde nie je potrebné vodu upravovať.

2. Kanalizácie a čistenie odpadových vôd

Odvádzanie odpadových vôd od miesta ich vzniku do recipientu a ich zneškodnenie je ďalšou zo základných podmienok zdravého bývania, predídenia epidémií, ďalšieho rozvoja obcí, ochrany podzemných vôd pred nákazou baktériami a zlepšenia čistoty vôd v tokoch.

Na Slovensku sa kanalizačné stavby v minulosti rozvíjali veľmi pomaly, bez ohľadu na budúci rozvoj miest, pričom sa stoky budovali tak, aby najkratšou cestou odvádzali odpadové, prípadne aj dažďové vody bez prečistenia do povrchových tokov.

Situácia vo výstavbe kanalizácií sa zlepšila až po roku 1948, odkedy sa budovaniu vodohospodárskych zariadení venuje Väčšia pozornosť.

Stav dĺžky kanalizačnej siete na Slovensku (v km) do roku 1964 bol takýto:

Rok

Celkom

Zs K

Ss K

Vs K

1960

1237

483

409

345

1963

1599

644

477

478

1964

1641

667

483

491

Koncom roku 1964 140 obcí a miest na Slovensku malo vybudovanú kanalizáciu. V období od roku 1950 do roku 1964 počet obyvateľov žijúcich v bytoch pripojených na kanalizáciu sa zvýšil z 396 800 na viac ako 900 000.

Podiel obyvateľstva bývajúceho v domoch napojených na kanalizáciu vzrástol z 10, 5 % v roku 1950 na 21, 2 % v roku 1964.

Do roku 1964 vybudovali sa kanalizácie v krajských a niektorých okresných mestách, prípadne v priemyselných centrách. Výstavba týchto kanalizácií sa robila nekomplexne, väčšinou bez čistiarní odpadových vôd. Tento postup sa nepriaznivo odrazil v stále sa zvyšujúcom znečisťovaní tokov.

Prehľad počtu obcí s vybudovanou kanalizáciou v jednotlivých krajoch podľa kategórií obcí (rok 1964):

Kategória obcí

Slovensko

Zs K

Ss K

Vs K

5 - 10 tis. obyvateľov celkový počet obcí

56

27

19

10

má kanalizáciu

27

8

11

8

Celkovú situáciu v odkanalizovaní niektorých miest a obcí sťažuje, že staré kanalizácie (Zvolen, Ružomberok, Komárno, Trnava, Žilina, Spišská Nová Ves, Trenčín, Bratislava, Nitra, Levice, Nové Mesto nad Váhom) už nevyhovujú a treba ich prebudovať a rozšíriť v súlade s celkovým rastom týchto miest. Staré stokovacie siete nevyhovujú ani po stránke hygienickej, pretože sa budovali väčšinou z nekvalitných rúr a bez čistiarní odpadových vôd. Po rozšírení miest dostali sa výuste do intravilanov obcí a voľne odtekajú. Pritom spláškové vody svojím zápachom, najmä v letnom období, spôsobujú hygienické závady. Týmto stavom je nepriaznivo ovplyvňovaný aj režim spodných vôd a v niektorých lokalitách aj zdroje pitnej vody.

Objem realizovaných investícií na kanalizačné siete vzrástol z 256, 0 mil. Kčs za obdobie 1956-1960 na 697, 0 mil. Kčs za obdobie 1961-1965.

Pre zlepšenie situácie v odkanalizovaní miest a obcí na Slovensku bude nutné v ďalšom období urýchliť výstavbu na tomto úseku a popri nevyhnutných rekonštrukciách stokovacích sietí zvýšiť tempo výstavby nových kanalizácií v obciach.

V smerniciach pre zostavenie plánu rozvoja národného hospodárstva uvažuje sa v rokoch 1966-1970 s výstavbou kanalizácií na Slovensku o celkovom objeme 990, 0 mil. Kčs, čo je asi o 42 % viac, ako bolo preinvestované v rovnakom období v rokoch 1961-1965.

Pri výstavbe kanalizácií na Slovensku v najbližších rokoch sa uvažuje postupovať takto:

-  v obciach nad 10 tisíc obyvateľov zabezpečiť vybudovanie, resp. rekonštrukciu kanalizačnej siete a čistiacich staníc,

- vo všetkých okresných sídliskách a priemyselných strediskách vybudovať kanalizačnú sieť a čistiace stanice i v mestách s počtom obyvateľstva pod 10 tisíc,

-  zabezpečiť výstavbu kanalizačnej siete a čistiacich staníc v súlade s bytovou výstavbou,

- počítať s vybudovaním kanalizácií aj v menších obciach, kde to naliehavo vyžadujú hygienické potreby.

Realizáciou navrhovanej výstavby kanalizácií zvýši sa vybavenosť sídlisk a počet obyvateľov žijúcich v domoch napojených na kanalizáciu z terajších 21, 2 % na 28, 5 % ku koncu roku 1970.

Náročný vzrast úloh vo výstavbe kanalizácií do roku 1970 vyžaduje včasnú projektovú prípravu a zabezpečenie potrebných stavebno-montážnych kapacít a ich vybavenie vhodnými mechanizačnými prostriedkami.

I pri značnom vzraste prostriedkov určených na výstavbu kanalizácií nebude možné do roku 1970 uspokojiť rad naliehavých požiadavok obcí na výstavbu kanalizácií. Podobne ako u vodovodov, i pri výstavbe kanalizácií vhodne organizovanou výstavbou miestneho významu je možné dosiahnuť efektívnejšie využitie prostriedkov poskytovaných štátom pre lepšie uspokojovanie potrieb obyvateľstva a tým prekročenie doposiaľ uvažovaných smerných úloh v odkanalizovaní obcí. V súlade s tým bude nutné, aby národné výbory v spolupráci s vodohospodárskymi organizáciami organizovali výstavbu menej náročných kanalizácií v rámci akcie "Z", prípadne združovaním investičných prostriedkov zainteresovaných organizácií vo vodohospodárskej výstavbe miestneho významu.

3. Vývoj čistoty tokov na Slovensku

S rastúcimi nárokmi na vodu vyvstáva úloha zabezpečiť lepšie hospodárenie vodou a riešiť s tým súvisiace problémy čistoty vody v našich tokoch, lebo z tohoto hľadiska je v celej ČSSR stav tokov veľmi neuspokojivý.

Pred rokom 1937 bolo na území našej republiky sotva 30-40 menších čistiarní splaškových vôd, a len niekoľko desiatok zariadení, ktoré mali charakter čistiarní odpadových priemyselných vôd, aj keď nedokonalých. Boli to zväčša usadzovacie nádrže a niekoľko odkalíšť, ktoré reprezentovali stav celej našej čistiarenskej techniky po vojne v roku 1945.

So štúdiom a sledovaním čistoty vody v slovenských riekach sa začalo v roku 1948. Zo zhodnotenia vyplynulo, že znečistené úseky na neprijateľnú mieru predstavujú 18 % z celkovej sledovanej dĺžky riek. Za obdobie necelých 10 rokov sa znečistené úseky ďalej predĺžili asi o 300 km, čo je zvýšenie asi o 5-6 %. Celkové znečisťovanie, množstvo a závadnosť odpadových vôd naďalej z roka na rok rastie, čím sa obmedzujú možnosti odberu kvalitnej vody, pričom jedným z najčistejších tokov zostáva rieka Dunaj.

K plánovitej výstavbe čistiarní odpadových vôd dochádza až po roku 1953 na základe uznesenia vlády o výstavbe čistiarní odpadových vôd a k intenzívnejšej výstavbe na Slovensku dochádza najmä od roku 1959, o čom svedčí tento prehľad:

Rok

Počet čist. staníc vo výstavbe

Výstavba ukončená

Objem prác v mil. Kčs

plán

skutočnosť

% plnenia

1959

36

6

30, 0

25, 0

81, 0

1960

54

5

42, 8

33, 4

78, 0

1961

95

14

62, 5

59, 4

95, 0

1962

68

17

71, 2

65, 7

92, 0

1963

73

20

86, 1

65, 3

75, 8

1959-63

 

62

292, 6

248, 8

85, 0

V uvedenom období ani v jednom roku nevyužili sa prostriedky určené na výstavbu čistiarní odpadových vôd v plnom rozsahu.

V roku 1964 bolo na Slovensku vo výstavbe 75 čistiacich staníc s plánovaným objemom prác 115, 6 mil. Kčs. Prestavané bolo 102, 9 mil. Kčs, t. j. 89, 0 %.

Nedostatky, ktoré sú príčinou neplnenia plánu, sú ako na strane investorských organizácií, ktoré nezabezpečujú v potrebnom predstihu projektovú prípravu a neodstraňujú operatívne vzniklé rozpory v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, tak aj na strane stavebnej a strojárenskej výroby.

Stavebné organizácie sa často vyhýbajú prevziať úlohy pri výstavbe čistiarní odpadových vôd, lebo pri týchto prácach pri súčasnej metodike plánovania nedosahujú predpisovanú produktivitu práce a sťažuje im tvorbu zisku. Tieto práce sú náročné na kvalitu práce, veľký počet drobných objektov je potrebné budovať na malej ploche prevažne klasickými metódami výstavby, objekty musia byť často zakladané v spodnej vode, čo všetko bráni použiť v plnom rozsahu modernú technológiu výstavby a zvyšuje vlastné náklady výroby. U nás nemáme zatiaľ na tieto práce špecializované, dobre vybavené stavebno-montážne organizácie.

Počas výstavby čistiarní odpadových vôd dochádza často k zmenám v typoch objektov a technologickom vybavení, v dôsledku čoho sa musia prepracovávať projekty. Okrem toho dodávky technologického zariadenia, ale i potrebného materiálu, hlavne armatúr meškajú, čo všetko zapríčiňuje odsúvanie termínov výstavby a uvádzania čistiarní odpadových vôd do prevádzky.

Na Slovensku v súčasnej dobe máme okolo 250 čistiarní priemyselných a odpadových vôd a 80 čistiarní splaškových vôd, Značná časť z nich však nespĺňa svoj účel, lebo ich čistiaci efekt je minimálny či už pre nedostatočnú kapacitu a preťaženosť čistiarenského zariadenia alebo zastaralosť a technologické závady, ako i nedostatky v obsluhe.

V roku 1963 sa odvádzalo do nich na Slovensku zhruba 600 mil. m3 odpadových vôd. Z tohoto množstva pripadá na mestské kanalizácie len niečo nad 100 mil. m3/rok. Priemyselné závody odvádzajú do našich povrchových tokov svoje odpadové vody väčšinou nedostatočne alebo vôbec nečistené. Na Slovensku je okolo 700 závodov, ktoré znečisťujú povrchové toky. Z celkovej dĺžky 4860 km sledovaných tokov na Slovensku je dnes znečistené na neprípustnú mieru okolo 1160 km, pričom v čase repnej kampane treba k tomu pripočítať ešte ďalších asi 300 km. Jednotlivé odvetvia podieľajú sa na znečisťovaní tokov takto:

sektor chémie.......    asi 550 km toku

(z toho papier-celulóza)...    asi 400 km toku

bane a huty........   asi 130 km toku

potravinársky priemysel...    asi 250 km toku

ostatní znečisťovatelia....    asi 230 km toku.

Okrem znečisťovania povrchových vôd dochádza k ohrozovaniu čistoty podzemných vôd. Pri všeobecne malej kapacite našich vodných zdrojov a stále rastúcich požiadavkách na množstvo a kvalitu vody je táto skutočnosť nadmieru vážna. Niektoré zlepšenia, ktoré sa v poslednom čase dosiahli výstavbou čistiarní odpadových vôd, nevyrovnávajú ani prírastok znečistenia, ktorý vzniká výstavbou nových alebo rozšírením výroby v jestvujúcich závodoch.

Súčasný rozvoj poľnohospodárstva nesie so sebou rozvoj používania chemických prostriedkov ochrany rastlín. Jedná sa väčšinou o prípravky jedovaté pre ryby a ostatné vodné živočíchy. V posledných rokoch vyskytujú sa často otravy vôd postrekovými látkami, najmä na menších potokoch.

Na ochranu vôd proti znečisťovaniu bol vydaný celý rad zákonných predpisov, smerníc a inštrukcií. Jedným z najdôležitejších opatrení z hľadiska čistoty vôd je uznesenie vlády číslo 603 z roku 1958, ktoré v súlade so zákonom o vodnom hospodárstve dáva vodohospodárskym orgánom právo pokutovať závody štátneho socialistického sektora za nedostatky v prevádzke čistiarní odpadových vôd, pri nedodržiavaní termínov výstavby čistiarní, nedodržiavam opatrení a podmienok uložených vodohospodárskym orgánom, vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia a za nedodržiavanie ďalších zákonných opatrení a predpisov.

Za prvých päť rokov od platnosti tohoto vládneho uznesenia bolo na Slovensku vyrúbených 173 pokút vo výške 6, 0 mil. Kčs. Počet zásahov dozorných orgánov nevyjadruje rozsah škôd a je len signálom zhoršujúceho sa stavu. Ukazuje sa, že ukladanie pokút je málo účinné. Nie je úmerné rozsahu spôsobených škôd, nepostihuje priamo hospodársky výsledok organizácie, a okrem toho závody, ktoré najviac znečisťujú toky, si sústavne vynucujú predlžovanie výnimiek. Nedisciplinovanosť na strane znečistovateľov, nedostatky pri výstavbe a prevádzke čistiarní, nedostatočné obsadenie vodohospodárskych orgánov národných výborov a často formálne zabezpečovanie úloh sú príčinou, prečo sa prejavuje snaha zabezpečovať zlepšenie čistoty vôd stále novými predpismi.

Z celkového počtu asi 700 zdrojov znečisťovania tokov na Slovensku je 60 hlavných zdrojov, ktoré predstavujú viac ako polovicu všetkého znečistenia. Je preto naliehavé urýchlene prikročiť k likvidácii veľkých zdrojov znečisťovania a nepovoľovať ďalšie výnimky.

Najviac znečisťujú toky: v rezorte chemického priemyslu celulózky a papierne v Ružomberku, Žiline, Martine, Gemerskej Hôrke, Hencovciach a v Harmanci; Chemické závody v Novákoch, Dubovej, Senici, Svite a Žiline; v rezorte hút a rezorte palív flotačné vody z úpravy rúd a prania uhlia v Smolníku, Slovinkách, Rudňanoch, Hačave, Handlovej a Žiari nad Hronom, ďalej závody spotrebného a potravinárskeho priemyslu.

Hospodárne, najmä viacnásobné využitie vody a zlepšenie jej kvality vyžaduje zastaviť znečisťovanie a postupne zlepšiť čistotu tokov.

V rokoch 1966-1970 uvažuje sa s výstavbou asi 50 čistiarní mestských odpadových vôd celkovým nákladom asi 270, 0 mil. Kčs. Okrem toho sa počíta s výstavbou 95 čistiarní priemyslových odpadových vôd s investičným nákladom 370, 0 mil. Kčs, z toho v rezorte chémie 11 čistiarní nákladom asi 200, 0 mil. Kčs.

Realizáciou plánu výstavby čistiarní, dokončením rozostavaných čistiarní odpadových vôd a ich uvedením do prevádzky, spolu so zabezpečením spoľahlivých funkcií všetkých jestvujúcich čistiarenských zariadení, ako aj ďalšími opatreniami pre zlep-

šenie stavu čistoty, ako napr. nadlepšovaním nízkych prietokov výstavbou viacúčelových nádrží a pod., môžeme dosiahnuť taký stav čistoty, ktorý bude zodpovedať potrebám nášho národného hospodárstva.

Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že prvoradú pozornosť je nutné venovať včasnej projektovej príprave a zabezpečeniu dodávok technologických zariadení. Aby sa neopakovali nedostatky minulých rokov, kedy investori tieto akcie sústavne odsúvali, je nutné zo strany centrálnych orgánov, Slovenskej plánovacej komisie a Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu dôsledne dbať na včasné zabezpečenie týchto akcií a z tohoto hľadiska pravidelne sledovať prácu investorov.

Okrem starostlivosti o čistotu tokov naliehavá je úloha ochrany vodných zdrojov. Pred znehodnotením treba chrániť predovšetkým podzemné vody. Dôležitosť tejto úlohy je zakotvená vo vládnom nariadení číslo 14/1959 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o vodnom hospodárstve a v ktorom sa stanovuje, že podzemné vody sa prednostne vyhradzujú pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a pre výrobu len vtedy, ak táto vyžaduje bezpodmienečne akosť vody pitnej (napr. pre potravinársky priemysel).

Doterajší vývoj potreby vody a možnosti jej krytia poukazujú na prudký rast podielu povrchových vodných zdrojov oproti podzemným vodám. Podiel týchto vodných zdrojov v období do roku 1980 sa odhaduje na 60 %. Pritom voda z povrchových zdrojov, či už tokov, alebo vodných nádrží je nielen kvalitatívne menej hodnotná ako podzemná voda, ale aj drahšia.

Základnou úlohou je ochrániť pásma vodných zdrojov z hľadiska bakteriologického, ako aj infiltrácie znečistenými vodami. Toto možno dosiahnuť predovšetkým vymedzením ochranných území, v ktorých musí byť zabránené akýmkoľvek spôsobom zasahovať do režimu podzemných vôd. Pri výstavbe a hospodárskej činnosti treba dodržiavať platné smernice tak, aby nebolo škodlivo zasiahnuté do režimu vôd a nebola ohrozená kvalita podzemných vôd.

4. Úprava odtokových pomerov

Územie Slovenska je pramennou oblasťou prítokov Dunaja a Visly a jeho rieky sa vyznačujú pomerne nepriaznivými odtokovými pomermi. Voda zo zrážok po nepriepustnom podloží rýchle odteká, nakoľko väčšina riek je horského charakteru a len toky Východoslovenskej a Podunajskej nížiny majú vo svojej vyústnej časti nížinný charakter. K zhoršeniu tohoto stavu dochádzalo v minulosti aj ochudobňovaním zberných oblastí tokov o lesné porasty a ich nevhodným obhospodarovaním.

Zabezpečovanie priaznivých podmienok pre rozvoj národného hospodárstva nutne vyžaduje zlepšenie odtokových pomerov, to znamená vyrovnanie rozkolísanosti prietokov, ochranu pred veľkými vodami, zamedzenie rýchleho odtoku vody, čiže lepšie hospodáriť s vodou i zlepšením odtokových pomerov. Tieto ciele možno dosiahnuť dvomi druhmi opatrení: biologickými a technickými. Výsledkom týchto opatrení má byť zadržanie čo najväčšieho množstva zrážok, ich akumulovanie, zamedzenie erozívnej činnosti vody a znížením kulminačných prietokov veľkých vôd na neškodnú mieru zabrániť povodniam.

Z technických opatrení na úpravu odtokových pomerov sú to úpravy tokov (regulácie) a zadržanie prietokov v nádržiach a hatiach.

Z celkovej dĺžky 39 300 km vodných tokov je na Slovensku upravených 1975 km, t. j. 5 %. Z upravenej dĺžky tokov na Slovensku 1975 km pripadá na Západoslovenský kraj 402 km, Stredoslovenský kraj 551 km a Východoslovenský kraj 522 km.

K tokom zaraďujeme i veľké odvodňovacie a zavlažovacie kanály, ktorých dĺžka je 1590 km.

V minulosti sa toky upravovali na ochranu pozemkov a obcí pred povodňami a v menšej miere pre miestne využívanie vodnej sily.

Za účelom ochrany pozemkov pred záplavami bolo doteraz vybudované 2063 km hrádzí, ktorými je ochránené 430 tisíc ha pozemkov. Najviac hrádzí je vybudovaných v Podunajskej nížine, kde sú ochránené pozemky pred záplavami z Dunaja, Váhu a Nitry.

Významné úspechy sa dosiahli od roku 1959, kedy sa začalo s rozsiahlymi úpravami odtokových pomerov na Východoslovenskej nížine, Medzibodroží a na Moldavskej nížine. Toho času za účelom intenzívneho obrábania pozemkov na Záhorí, Žitnom ostrove a na Východoslovenskej nížine je vybudovaná alebo vo výstavbe sieť odvodňovacích kanálov. Sústavná úprava sa robí na Záhorí, kde je zatiaľ upravených 151 km tokov; na strednej Nitre asi 50 km; je prevedená úprava na hornej Slanej a upravujú sa toky Východoslovenskej nížiny, kde je zatiaľ upravených 260 km tokov.

Neuspokojivý stav z hľadiska úprav tokov je doposiaľ na Hrone, kde ešte neboli vykonané žiadne úpravy a záplavy dosahujú 11 300 ha; ďalej na Ipli, kde záplavy dosahujú 11 500 ha, na dolnom toku Hornádu, dolnej Nitre (asi 5 tis. ha), Žitave (10 tis. ha) a menšie záplavy na mnohých ďalších tokoch.

Upravené toky a vybudované hrádze si vyžadujú pravidelnú údržbu. Terajší stav v údržbe je neuspokojivý.

S úpravou tokov súvisí aj výstavba stabilizačných objektov (hate, stupne) na tokoch. Tých je na Slovensku pomerne málo, no aj tie už zväčša neslúžia svojmu účelu pre svoj chatrný stav, zapríčinený nedostatočnou údržbou.

Kľúčový význam pri riešení úprav odtokových pomerov, najmä čo do zabezpečenia požadovaných odberov vody majú údolné nádrže. Vyznačujú sa schopnosťou najúčinnejšie priaznivo ovplyvniť režim malých, tak aj veľkých prietokov v tokoch, a to najmä vtedy, keď zaručujú dlhodobé vyrovnávanie. Ich výstavba okrem regulovania odtokov má obyčajne aj iný úžitok, ako možnosť hospodárneho využitia vodnej energie, rybochovu, vytvorenia nových rekreačných priestorov a pod.

Vo výstavbe údolných nádrží dosiahli sme od oslobodenia významných úspechov. V súčasnej dobe máme na Slovensku 10 väčších nádrží (s objemom nad 2 mil. m3), z ktorých 4 majú charakter vodohospodárskych nádrží a ďalších 6 slúži dennej, resp. týždennej regulácii prietokov pre špičkovú prevádzku vodných elektrární Vážskej kaskády.

Do nedávnej minulosti budovali sa u nás vodné nádrže v prevažnej miere za účelom čo najefektívnejšieho využitia vodnej energie. Pre zásobovanie priemyslu vodou vybudovali sa dosiaľ iba dve menšie nádrže: Nitrianske Rudno a Môťová pri Zvolene.

Rozvoj priemyslu, intenzifikácia poľnohospodárskej výroby ako aj narastajúce problémy v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou vyvolali už v súčasnom období výstavbu ďalších všeužitočných nádrží: Vihorlat, Veľká Domaša, Ružín a vodárenskej nádrže Hriňová.

Okrem väčších akumulačných nádrží kľúčového vodohospodárskeho významu treba spomenúť aj malé nádržky a vodohospodárske rybníky, predstavujúce vhodné a často i postačujúce opatrenia pre zabezpečenie miestnych drobných odberov vody, prípadne i ochranu proti veľkým vodám. V období spracovania Štátneho vodohospodárskeho plánu (rok 1953) bolo na Slovensku iba 15 vodohospodárskych rybníkov na ploche 151 ha s celkovým objemom 2, 9 mil. m3. K intenzívnejšiemu budovaniu malých vodných nádrží prikročilo sa až v posledných rokoch, a to najmä pre potreby poľnohospodárstva (maloplošné závlahy). V súčasnej dobe je na Slovensku 68 malých nádržiek o celkovom objeme 14, 6 mil. m3.

Možno konštatovať, že v poslednom období sa úprave odtokových pomerov venovala mimoriadna pozornosť. V úpravách treba v budúcom období pokračovať predovšetkým z hľadiska zabezpečovania rozvoja poľnohospodárskej výroby.

V  najbližších rokoch uvažuje sa s výstavbou, resp. dokončením rozsiahlych komplexov úprav v oblasti Východoslovenskej nížiny a Hornádu. V Západoslovenskom kraji sú to úpravy Malého Dunaja, rieky Nitry a Žitavy, úpravy v oblasti Záhoria a Žitného ostrova. Celkove sa predpokladá, že do roku 1970 bude na Slovensku upravených vyše 460 km tokov pre poľnohospodárske účely a týmito úpravami bude ochránené asi 40 tis. ha poľnohospodárskej pôdy a odvodnené asi 8500 ha pôdy. Na základe medzištátnych dohôd sa uvažuje s úpravami hraničných tokov Ipeľ, Dunajec a Poprad.

Podľa podkladových materiálov k smerniciam pre zostavenie plánu na roky 1966-1970 predpokladá sa v tomto období investovať na úpravy odtokových pomerov cca 640, 0 mil. Kčs. Pritom investičné prostriedky sa sústreďujú na úpravy v nížinných oblastiach, v súlade s plánom melioračnej výstavby a potrebami rozvoja poľnohospodárskej výroby.

V  jednotlivých povodiach sa situácia perspektívne javí takto:

V  povodí Moravy je nutné robiť vodohospodárske úpravy za účelom ochrany proti zaplavovaniu, resp. podmáčaniu 8800 ha pôdy. Ochrana sa dosiahne výstavbou retenčných nádrží v hornom povodí Moravy a úpravou tokov. Vytvoria sa takto aj podmienky pre odvodnenie cca 25 tis. ha pôdy.

Ochrana údolia dolného Váhu je z väčšej časti zabezpečená ohradzovaním toku. Pre ochranu horného Váhu po Žilinu je potrebné vybudovať retenčné objemy, pre ktoré boli vyhliadnuté lokality pri Liptovskej Mare a Dierovej, ďalej lokalita Klubiná na Bystrici a Príbovce na Turci.

Ochranu na rieke Nitre je možné dosiahnuť lem úpravou a ohradzovaním toku, ktorý je dosiaľ ohrádzovaný len v niektorých úsekoch. Retenčné objemy na hornej Nitre budú mať len miestny účinok. Po úprave tokov v dĺžke 145 km sa ochráni a upraví vodný režim na ploche 18 tis. ha.

Na rieke Žitave treba ochrániť celé údolie až po Zlaté Moravce.

Najefektívnejším riešením ochrany proti veľkým vodám sa na Hrone ukazuje vybudovanie retenčného objemu uvažovanej nádrže Žarnovica, čím by sa získalo pre poľnohospodárstvo 12 tis. ha úrodných sprašových pôd.

V povodí Ipľa sa uvažuje s úpravou odtokových pomerov, znížením storočnej vody retenčnými nádržami na hornom toku podľa vypracovaných štúdií. V dôsledku úprav sa ochráni asi 8 tis. ha pôdy a vytvorí sa odvodňovací systém asi pre 14 tis. ha pozemkov.

Po dokončení úpravy hlavného toku a prítokov Slanej sa dosiahne odvodnenie na výmere asi 6 tis. ha. Pre vylúčenie inundácie Hornádu a jeho väčších prítokov je treba ohrádzovať a upraviť asi 76 km tokov, lebo nádrž Ružín zníži len čiastočne účinky povodní.

Pre najbližšie roky sa uvažuje s ďalšou výstavbou vodných nádrží v jednotlivých povodiach celkom o objeme asi 500, 0 mil. m3. Po ich dobudovaní bude na Slovensku vyše 20 veľkých nádrží o celkovom objeme 1, 5 miliardy m3. Celkove je výhľadove možné získať podľa Štátneho vodohospodárskeho plánu na Slovensku nádržný objem vyše 5, 0 miliárd m3.

Už za dnešnej situácie, po zhodnotení vodohospodárskej bilancie je možné urobiť záver, že na každom hlavnom toku je naliehavé vybudovať jednu kľúčovú nádrž. Niektoré nádrže takéhoto významu sú už vo výstavbe (Vihorlat, Veľká Domaša, Ružín). Naliehavá je výstavba kľúčovej nádrže na Váhu pri Liptovskej Mare, ktorá v spolupráci s nádržou Ústie na Orave v podstate ovládne prietoky Váhu, zlepší vodný režim Váhu pre jeho všestranné využitie v poľnohospodárstve (veľkoplošné závlahy na dolnom Váhu) i v priemysle, ako aj hospodárne využitie vodnej energie na celej sústave vážskych kaskád, zlepšenie kvality vody pre ďalšie využitie a zabezpečí ochranu pred povodňami.

Na základe uznesenia vlády číslo 610/1964 prikročilo sa u nás k budovaniu malých vodných nádrží a zdrojov vody pre závlahy. V roku 1965 počíta sa na Slovensku s vybudovaním 110 vodných nádrží, 77 stavidiel, 42 odberov zo studní a štrkovísk, čím sa umožnia maloplošné závlahy celkove na ploche 11 624 ha. Doterajší priebeh výstavby týchto akcií je nepriaznivo ovplyvnený nedostatočným predstihom v prieskumných a projektových prácach, ako aj nedostatkami v materiálno-technickom zásobovaní, nakoľko celá výstavba je organizovaná ako prekročenie plánovaných úloh.

Smernice k zostaveniu plánu na roky 1964-1970 predpokladajú budovanie malých vodných nádrží v ďalších rokoch v rámci plánovanej výstavby. Včasná príprava tejto akcie umožňuje predísť opakovaniu tohoročných nedostatkov.

Budovanie malých nádrží prevažne pre poľnohospodárske účely má trvale svoje zdôvodnenie v oblastiach vzdialených od väčších tokov, kde by dlhé prívody vody boli nehospodárne. Hľadisko ekonomickej efektívnosti však treba dôsledne uplatňovať i pri schvaľovaní výstavby týchto malých nádržiek.

5. Zabezpečenie funkcie lesa na zlepšenie vodného režimu

Lesy svojím priaznivým vplyvom na vsakovanie a tým znižovanie povrchového odtoku zrážkovej vody sú jedným zo základných prirodzených činiteľov pre stabilizáciu vodného režimu krajiny a akumuláciu vodných zásob.

Rozsiahlym odlesnením temien a svahov hôr sa v minulosti porušila prirodzená prekážka povrchového odtoku zrážkových vôd, v dôsledku čoho pri jarnom topení snehu a pri prudších dažďoch voda rýchlo steká do údolí, kde zapríčiňuje povodne.

Pre zlepšenie priaznivého účinku lesov na vodný režim krajiny predovšetkým je nutné zalesniť plochy na extrémnych stanovištiach, ktoré boli v minulosti odlesnené a devastované vplyvom vodnej erózie. V rámci tejto úlohy treba zvýšiť tiež hornú hranicu lesov, ktorá v dôsledku pastvy sa v minulosti znížila miestami až o 200-300 m oproti pôvodnému stavu. Ďalej treba premeniť monokultúry a výmladkové lesy na zmiešané vysokokmenné, retenčne účinné porasty a technickými úpravami bystrinných tokov zabraňovať škodlivému účinku prívalových vôd na plochách a objektoch ležiacich v blízkosti tokov.

Podľa generelu delimitácie pôdneho fondu schváleného uznesením vlády číslo 606 z 19. VII. 1961 má sa do roku 1980 zalesniť 275 065 ha nelesných pôd. Od roku 1961 sa doteraz zalesnilo len 29 750 ha. Do roku 1970 sa uvažuje zalesniť 70 tis. ha. Pomalší postup prác do roku 1970 súvisí s postupným riešením rozvoja poľnohospodárskej výroby v horských oblastiach.

Nepriaznivá situácia je najmä v oblastiach vodohospodársky štátne dôležitých. V oblasti Javorníky-Beskydy sa má zalesniť zhruba 25 tis. ha nelesných plôch. Doposiaľ bolo zalesnené len asi 3 tis. ha. V ďalšej oblasti Ipeľ-Rimavica má sa zalesniť 6785 ha nelesných pôd. Doposiaľ bolo zalesnené len 400 ha. V roku 1963 bol vypracovaný výhľad riešenia poľnohospodárskej výroby v tejto oblasti, ktorý predpokladá riešenie delimitácie pôdneho fondu výkupom lazníckych usadlostí. V roku 1964 sa vykúpilo 15 usadlostí o výmere asi 100 ha. Pre rok 1965 KNV uvoľnil na výkup 600 tis. Kčs. Počíta sa s tým, že výkup usadlostí bude realizovaný postupne do roku 1972.

Z celkovej výmery hôľ nad hornou hranicou lesa a v pásme


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP