Čtvrtek 27. května 1965

ných fondov vo vodnom hospodárstve, musíme si uvedomiť, že tieto, ak majú dobre plniť úlohy, vyžadujú sústavnú starostlivosť o údržbu a prevádzku s prihliadnutím na technický rozvoj, aby úroveň základných fondov neustále zodpovedala najnovšej technike.

Je nezbytne potrebné počítať s organizačným dobudovaním, prípadne vytvorením ďalších špecializovaných kapacít pre zabezpečenie investičnej výstavby a údržby pre všetky činnosti vodného hospodárstva. Pôjde najmä o vytvorenie kapacít pre zabezpečenie výstavby a údržby vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a výstavby a údržby melioračných zariadení. Treba tiež dobudovať kapacity pre vodohospodársky hydrologický prieskum a špecializovanú činnosť pre zachytávanie prameňov a výstavbu studní.

V  strojárskych podnikoch pôjde o rozšírenie kapacít, najmä v odbore čerpadiel, závlahových zariadení, úpravní vody a čistiarenských zariadení a zariadení pre automatizáciu upravárenských a čistiarenských procesov.

V  tomto období, keď sú už schválené smerné čísla pre rozvoj národného hospodárstva na roky 1966-1970, je potrebné, aby si investorské a stavebno-montážne organizácie dôsledne vzájomne vyjasnili zameranie investícií na úseku vodohospodárskej a melioračnej výstavby tak, aby sa stavebno-montážne organizácie mohli v predstihu pripraviť na dôsledné plnenie a prekročenie plánovaných úloh.

10. Technický rozvoj

Pomerne vysoká životnosť základných fondov vo vodnom hospodárstve predpokladá, že tieto budú riešené už v období budovania na najvyššej dostupnej technickej úrovni. Táto skutočnosť vyžaduje popri sledovaní a uplatňovaní svetových technických poznatkov zabezpečovať aj vlastný technický rozvoj cestou výskumu a vývoja.

Ide hlavne o novú techniku budovania všetkých vodohospodárskych zariadení, strojov a technológie pre výstavbu, prevádzku a údržbu, znižovanie investičných nákladov, zrýchlenie výstavby, zvyšovanie technickej úrovne a zhospodárnenie prevádzky a údržby opatreniami ako mechanizácia, automatizácia, signalizácia, chemizácia a modernizácia zariadení a o maximálne využitie základných fondov vôbec.

Povedľa týchto úloh v našich podmienkach bude potrebné technicky rozvoj zamerať na účinnejší spôsob získavania podzemných vôd, zvyšovanie technickej úrovne úpravní vôd a ich automatizácie. Pri rozvode vody uplatniť v širšej miere ako doteraz plastické hmoty a nekovové materiály.

Pri čistení odpadových vôd sústrediť sa na ich čistenie v spoločných mestských a priemyselných čistiarňach; neustále zvyšovať čistiaci efekt čistiarní. Tieto modernizovať a zúžitkovať odpadové látky.

U úprav vodných tokov orientovať sa na zhospodárnenie opevňovacích a údržbárskych prác najmä zavádzaním vhodných mechanizmov a ďalej vylepšovať hradiace konštrukcie hatí.

V súlade s týmito smermi treba v oblasti prípravy novej techniky doriešiť:

-  nové metódy úpravy pitnej a úžitkovej vody,

-  výskum a prieskum vodných zdrojov pre zabezpečovanie a oceňovanie zásob podzemných vôd a jej rozmnožovanie,

-  opakované využitie odpadových vôd a obmedzenie ich tvorby,

-  biologické čistenie odpadových vôd,

-  zneškodňovanie a využívanie kalov z čistiarní odpadových vôd,

-  výskum zmien akosti vody v tokoch,

-  vylepšenie závlahového detailu s cieľom znížiť prácnosť v prevádzke.

Pre splnenie týchto úloh počíta sa s kádrovým vylepšením výskumných ústavov na Slovensku, hlavne Výskumného ústavu vodohospodárskeho a Výskumného ústavu závlahového hospodárstva primerane k ich úlohám. Ďalej je žiadúce dobudovať rozvojové pracoviská vo vodohospodárskych organizáciách a zvážiť možnosť vybudovania osobitného závodu na vyhotovovanie prototypov nových technických a technologických vodohospodárskych zariadení.

11. Účasť národných výborov pri zabezpečovaní úloh vodného hospodárstva

V doterajšej činnosti dosiahli národné výbory niektoré úspechy, predovšetkým v investičnej činnosti, správe, prevádzke a údržbe vodohospodárskych diel a zariadení a v iniciatívnom budovaní vodohospodárskych zariadení miestneho významu.

Náročné úlohy, s ktorými sa uvažuje v najbližších rokoch, predpokladajú však, že sa zvýši účinnosť práce národných výborov pri zabezpečovaní rozvoja vodného hospodárstva.

Národným výborom pripadá značná úloha, najmä v oblasti uplatnenia iniciatívy a súčinnosti občanov na riešení problémov vodného hospodárstva. Pôjde najmä o rozhodovanie o rozmiestňovaní vodohospodárskych investícií.

V záujme proporcionálneho rozvoja odvetvia vodného hospodárstva v súlade s potrebami rozvoja celého národného hospodárstva a zvýšenia úrovne obyvateľstva majú sa národné výbory zúčastňovať pri spracovávaní a realizácii dlhodobých plánov rozvoja vodného hospodárstva. Bude potrebné, aby národné výbory dôsledne kontrolovali bezporuchovú prevádzku vodohospodárskych zariadení v mestách a obciach a vykonali opatrenia na odstránenie následkov prípadných havárií. Dôležitou úlohou národných výborov je, aby strážili účelné hospodárenie s vodou u všetkých odberateľov, starali sa o ochranu vodných zdrojov a robili opatrenia na zlepšenie stavu čistoty vody povrchovej i podzemnej.

Osobitne dôležitou úlohou národných výborov je zladenie predpokladanej bytovej výstavby v najbližších rokoch s budovaním vodných zdrojov a zásobovania obyvateľstva pitnou vodou.

Rovnako zlepšenie situácie v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou vyžaduje organizovať svojpomoc občanov pri výstavbe miestnych vodovodov a kanalizácií v rámci akcie "Z". Týmto spôsobom bude možné riešiť niektoré miestne problémy v mnohých obciach a súčasne znásobiť tak prácou občanov účinnosť uvažovaných vodohospodárskych opatrení.

Tiež uznesenie vlády číslo 610/1964, ktorým boli schválené zásady pre budovanie malých vodných nádrží a zdrojov vody pre závlahy, ukladá národným výborom v spolupráci s výrobnými poľnohospodárskymi správami organizovať iniciatívu obyvateľstva a spoločenských organizácií pri zabezpečovaní rozvoja poľnohospodárskej výroby.

Významné úlohy majú národné výbory pri zabezpečovaní úloh protipovodňovej ochrany, predovšetkým vypracovaním protipovodňových plánov, ich bežného doplňovania, zabezpečovanie pracovných síl a vecných prostriedkov, ako i organizovanie pracovnej a hlásnej služby.

Vychádzajúc zo zákona o vodnom hospodárstve bude potrebné, aby národné výbory dôslednejšie zabezpečovali funkciu správneho orgánu predovšetkým na úseku povoľovania zvláštneho užívania vody, ochrany tokov, vodohospodárskych diel a zariadení, čistoty vôd, pri povoľovaní výstavby všetkých investícií

ovplyvňujúcich vodné hospodárstvo, technicko-bezpečnostných prehliadok a sústavného vedenia evidencie vodohospodárskych diel a zariadení.

Dobrým podkladom pre rozvíjanie iniciatívy sú miestne a okresné vodohospodárske programy, vypracované do roku 1970, na podklade ktorých môžu národné výbory usmerňovať miestnu vodohospodársku výstavbu za širokej účasti občanov.

Doterajšie výsledky, ktoré dosiahli národné výbory na tomto úseku, ich zaväzujú ďalej rozvinúť iniciatívu občanov a organizovať ich úsilie za splnenie náročných úloh na úseku vodného hospodárstva.

Vychádzajúc z rozboru dnešného stavu a vývoja potrieb vody do budúcnosti, vzhľadom na obmedzený rozsah ovládateľnosti nášho vodného režimu a z toho vyplývajúcich možností v zásobovaní vodou v našich podmienkach je potrebné na všetkých úsekoch uplatňovať prísny a komplexný režim hospodárenia s vodou. Túto zásadu treba dôsledne uplatňovať nielen u samotných užívateľov vody, kde sa dajú komplexným využitím vody znížiť nároky na vodu, ale i v pramenných oblastiach tokov, zvyšovaním prirodzených retenčných a vyrovnávajúcich účinkov, najmä lesných porastov.

U výrobných podnikov treba zaviesť normy potreby, spotreby a akosti vody. Vykonávať sústavnú kontrolu hospodárenia s vodou za účelom zistenia, či jednotliví používatelia vody dodržujú plán technicko-organizačných opatrení na zlepšenie hospodárenia s vodou v závodoch, ktorý plán by mal mať každý spotrebiteľ vypracovaný. Ďalej je potrebné, aby výrobné podniky nielen dodržiavali zásadu ekonomického využívania vody, ale i dodržiavali platné zásady o čistení odpadových vôd, ktoré v ďalšom podstatne ovplyvňujú možnosti viacnásobného využitia povrchových vodných zdrojov a niekedy ohrozujú i kvalitu podzemných vôd.

Na znižovanie ďalších nárokov vody v podstatnej miere môže vplývať obmedzenie strát vody vo vodovodných sieťach obcí, domových inštaláciách a vodovodných sieťach priemyselných závodov.

Distribúciu vody vykonávať dôsledne podľa plánu, rozmiestňovanie nových závodov s veľkými odbermi prevádzať tak, aby

bolo v súlade s vodohospodárskou bilanciou zdrojov v príslušných povodiach i vzhľadom na súčasný stav čistoty tokov. Zabezpečiť riadnu prevádzku a údržbu čistiarní odpadových vôd, sústavne kontrolovať čistotu vody a odstraňovať jestvujúce zdroje znečistenia.

Uplatňovanie prísneho a komplexného režimu v hospodárení s vodou vyžaduje si ešte ďalšie opatrenia s cieľom znižovať potrebu a spotrebu vody, a to tak, aby správnym hospodárením vodou dosiahlo sa z hľadiska národného hospodárstva najhospodárnejšie zabezpečenie dostatku vody potrebnej akosti pre neustály rozvoj hospodárstva a životnej úrovnej občanov.

Zoznam príloh *)

1.   Niektoré ukazovatele stavu vodárenstva na Slovensku.

2.   Nádrže na Slovensku s objemom nad 2 mil. m3.

3.   Predbežný návrh výstavby väčších vodovodov na Slovensku.

4.   Predbežný návrh výstavby väčších kanalizácií na Slovensku.

5.   Orientačná bilancia potreby vody v ČSSR podľa hlavných povodí.

6.   Vývoj potreby a spotreby vody na Slovensku podľa sektorov.

7.   Orientačná bilancia potreby a spotreby vody na Slovensku podľa povodí.

8.   Veľkoplošné závlahy na Slovensku - mapka.

9.   Úpravy tokov - rozsah záplav - mapka.

10.   Výhľadové možnosti zabezpečenia potrieb vody pre veľkoplošné závlahy na Slovensku podľa tokov a povodí.

11.   Odbery vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.

*) Tieto prílohy sú totožné s prílohami k materiálu o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku v najbližších rokoch, ktorý bol v Predsedníctve Slovenskej národnej rady prerokovaný dňa 23. marca 1965.

Príloha č. 1 Niektoré ukazovatele stavu vodárenstva na Slovensku

Ukazovateľ

Rok

Slovensko

z toho

Zs K

Ss K

Vs S

Počet obcí s vodovodom

1960

313

53

175

85

1963

464

95

232

137

1964

504

99

251

154

v % z celkového počtu obcí

1960

9, 6

5, 8

15, 7

7, 0

1963

14, 4

10, 4

21, 0

11, 4

1964

15, 9

10, 9

23, 0

13, 2

Počet obyvateľov napojených na vodovod v tis. obyv.

1960

1101

439

363

299

1963

1332

530

457

345

1964

1379

542

471

366

v % z celkového počtu

1960

26, 5

25 0

28, 0

26 9

1963

30, 9

29 3

34, 1

29, 8

1964

31, 7

29, 7

34, 8

31, 2

Dĺžka siete v km

1960

3325

1059

1391

875

1963

4613

1480

1887

1246

1964

5017

1588

2033

1396

Spotreba vody na jedného obyvateľa

1960

307, 1

328, 6

272, 0

266, 6

1963

293, 2

1964

331, 9

Množstvo vody vyrobenej (mil. m3/rok)

1960

116, 7

54, 3

38, 4

24, 0

1963

142, 6

63, 6

45, 4

33, 6

1964

149, 0

65, 3

47, 9

35, 8

Množstvo vody fakturovanej v mil. m3/rok

1960

93, 0

44, 4

30, 5

18, 1

1963

113, 7

52, 6

35, 6

25, 5

1964

121, 5

54, 9

39, 2

27, 4

z toho: pre domácnosti v mil. m3/rok

         

1963

46, 8

22, 1

14, 7

10, 0

1964

50, 8

23, 1

16, 8

10, 9

pre priemysel v mil. m3/rok

1963

50, 6

23, 7

17, 1

9, 8

1964

52, 1

24, 4

17, 4

10, 8

Príloha č. 2 Prehľad nádrží na Slovensku o celkovom objeme nad 2 mil. m3

Por. čís.

Názov nádrž - tok

Objem nádrže

Netto nadlepšený prietok m3/s

úžitkový

ochranný

celkový

 

Vybudované

 

1

Ústie Orava

298, 1

20, 5

345 9

12, 3

2.

Nitrianske Rudno Nitrica

3, 0

0, 3

3, 9

0, 4

3.

Môťová-Slatina

2, 4

-

2, 9

03

4.

Palc. Maša-Hnilec

10, 3

 

11, 1

0, 8

1. -4.

spolu vodohosp.

313, 8

20, 8

363, 8

13, 8

5.

Krpeľany - Váh

4, 1

-

83

_

6.

Nosice -Váh

33, 9

-

35, 9

-

7.

Hričov -Váh

7, 7

-

10, 0

-

Kočkovce -Váh

1, 1

-

2, 2

-

9.

Tr. Biskupice-Váh

1, 2

-

2, 7

-

10.

Drahovce-Váh

4, 3

-

12, 2

-

 

spolu energ. stupne

52, 3

 

71, 3

-

5. -10.

spolu vybudov. nádrže

366, 1

20, 8

435, 1

13, 8

 

Rozostavané

 

11.

Hriňová - Slatina (vodár. )

7, 6

 

8, 1

0, 3

12.

Ružín -Hornád

48, 5

3, 8

58, 3

3, 6

13.

Vihorlat - Laborec

177, 0

100, 0

334, 0

8, 7

14.

V. Domaša -Ondava

140, 0

15, 5

173, 5

5, 3

 

spolu rozostavané

373, 1

119, 3

573, 9

17, 9

1. -14.

sumárny stav

739, 2

140, 1

1009, 0

31, 7

 

Pripravované

       

15.

Prietrž-Myjava

20, 0

1, 5

22, 5

0, 5

16.

Lipt. Mara-Váh

320, 5

14, 5

360 0

17, 4

17.

Liešťany - Nitrica

44, 0

5, 1

51, 6

0, 7

18.

Klenovec-Klen. Rimava (vodár. )

5, 7

-

6, 7

0, 3

19.

Ružiná -Budinský potok

19, 3

-

20, 0

0, 3

20.

H. Ozorovce -Bebrava

20, 6

2, 4

23 0

0, 4

21.

Tužiná -Tužiná (vodár. )

8, 6

-

9, 0

0, 2

22.

Plášťovce - Litava (vodár. )

5, 5

-

6, 0

0, 2

23.

Bukovec -Ida (vodár. )

4, 8

-

5, 9

0, 2

Príloha č. 3 Predbežný návrh výstavby väčších vodovodov na Slovensku

Názov stavby:

Výstavba v rokoch

Proj. kapacita v tis. m3

Dĺžka siete km

Západoslovenský kraj:

 

Bratislava II. vodný zdroj

1961-65

37 800

18, 0

Nové Zámky

1962-65

3 200

51, 5

Šaľa

1962-66

380

34, 0

Senica -Jablonica skup. vod.

1962-67

650

20, 0

Trenčín

1965-68

1 639

33, 0

Štúrovo

1966-70

1 260

53, 0

Šamorín

1966-69

400

15, 0

Šurany

1966-69

1 120

14, 0

Bratislava -Karlova Ves

1966-72

-

13, 8

Galanta

1966-70

2 200

23, 0

Sereď

1967-73

2 360

56, 0

Trnava - rozš. zdrojov

1967-73

6 300

30, 0

Kolárovo

1967-70

630

30, 0

Holíč

1968-72

1 500

30, 0

Senica -Jabl. II. etapa skup. vod.

1968-72

-

26, 7

Bratislava-Petržalka II. etapa

1969-73

3 000

40, 0

Bratislava - rozšírenie vodovodu II. etapa

1969-76

 

80, 0

Šahy -Plášťovce, skup. vod.

1970-74

2 360

56, 0

Skupinový vodovod Pezinok, IV. -V. etapa

1970-73

-

38. 0

Stredoslovenský kraj:

 

Skup. vodovod Prievidza

1955-66

3 732

96, 5

Rekonštr. vodovodu B. Bystrica

1965-68

-

24, 0

Prievidza, II. vodný zdroj

1966-70

1 900

20, 0

Žilina, rekonšt. vodovod.

1967-72

9 450

15 0

Turč. Teplice

1967-69

1 050

24, 6

Martin -Vrútky, skup. vodov.

1962-67

5 679

52, 6

Východoslovenský kraj:

 

Košice-Drienovec, skup. vod.

1960-67

8 000

54, 7

Košice - rekonštr. vod.

1962-69

-

17, 5

Veľké Kapušany

1964-67

1 100

12, 0

Bardejov

1962-66

1 000

15, 0

Sp. Nová Ves -Levoča

1966-69

3 170

27. 1

Trebišov - Sečovce skup. vod.

1968-71

3 150

35 0

Prešov - vodovod II. etapa

1967-70

6 874

35, 0

Kežmarok - Ľubica

1966-69

2 200

25 0

Košice - dopln. zdrojov

1967-71

9 600

33, 0

Humenné - rozšírenie

1970-72

1 570

14, 0

Príloha č. 4 Predbežný návrh výstavby väčších kanalizácií na Slovensku

Názov stavby

Výstavba v rokoch

Kapacita čistiarne (mil. m3/r. )

Dĺžka siete (km)

Západoslovenský kraj

 

Bratislava - rekonštr. kanal.

1958-65

-

31, 9

Štúrovo kan. a čist. stan.

1962-68

 

25, 0

Šala,,

1962-69

1 000

21, 8

Nitra,,

1961-67

3 000

28, 0

Nové zámky,,

1964-73

2 207

40, 0

Sereď,,

1965-70

1 150

39, 0

Komárno "

1965-72

1 000

33, 4

Senica "

1965-68

1 205

20, 7

Pezinok "

1965-68

3 163

23, 7

Trnava "

1965-69

9 475

35, 0

Trenčín "

1967-74

5 300

30 0

Skalica,,

1967-71

1 495

22 8

Bratislava -K. Ves,,

1966-70

-

10, 0

Topolčany "

1967-73

3 000

50, 4

Trenč. Teplice,,

1967-70

2 580

25, 0

Šurany,,

1968-72

1 795

17, 5

N. Mesto n/Váhom "

1968-74

3 980

28 0

Hlohovec "

1968-73

1 653

18 2

Partizánske "

1968-72

1 800

12 0

Bánovce n/Bebravou "

1968-72

-

25, 8

Zlaté Moravce,,

1969-72

1 600

15 0

Modra "

1969-72

2 000

15 0

Myjava "

1969-72

1 000

21, 9

Holíč,,

1969-72

2 000

25 0

Bratislava -Rača "

1969-72

-

25 8

Šahy,,

1969-72

1 200

20 0

Bratislava - čist. stanica

1970-75

58 000

-

Stredoslovenský kraj

 

Martin -Vrútky kan. a čist. stan.

1961-67

2 983

37, 7

Rimavská Sobota "

1964-66

2 443

30

Lučenec "

1964-67

2 516

18, 3

Čadca "

1961-66

519

21, 3

Prievidza "

1955-65

2 830

29 8

Zvolen "

1965-69

2 519

14 9

Ružomberok "

1965-69

2 750

38 5

Žiar n/Hronom

1966-68

2 250

11

Lipt. Mikuláš

1966-70

2 887

11, 4

Banská Bystrica,,

1967-71

10 550

29 5

Banská Štiavnica,,

1968-70

818

10 0

Žilina "

1968-72

5 700

90

Brezno,,

1969-73

1 245

19 0

Kremnica "

1969-71

810

10 0

Liptovský Hrádok,,

1970-73

810

7, 0


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP