orgánu, ale je súčasne aj národným článkom celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia pre územie Slovenska.

Táto skutočnosť má svoj odraz v organizačnej štruktúre Slovenskej národnej rady, v uplatňovaní jej úloh vo vzťahu k ostatným ústredným štátnym orgánom a k štátnym a hospodárskym orgánom na Slovensku, tak ako to stanovil dokument ÚV KSČ a ÚV KSS.

Najvyššou formou pracovného rokovania Slovenskej národnej rady v mocenskej i správnej oblasti sú jej plenárne schôdzky, na ktorých sa prerokúvajú a riešia všetky zásadné otázky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska. Pri uplatňovaní vhodných foriem a metód práce vychádza SNR aj zo skúseností Národného zhromaždenia.

Realizujúc dokument ÚV KSČ a ÚV KSS a programové vyhlásenie, plénum SNR v septembri minulého roku rokovalo o súčasných úlohách pri zabezpečovaní investičnej výstavby, koncom novembra o úlohách štátneho plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku pre rok 1965 a o opatreniach na jeho zabezpečenie, ako aj o otázkach rozvoja vedy a techniky na Slovensku, v máji t. r. o súčasnom stave a ďalších úlohách v rozvoji vodného hospodárstva a na poslednom, septembrovom zasadnutí o opatreniach na likvidáciu dôsledkov povodní a záplav na južnom Slovensku, o   otázkach údržby bytového fondu a o stave socialistickej zákonnosti. Ťažisko prípravy schôdzok Slovenskej národnej rady je predovšetkým v komisiách SNR, ktoré ako iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány na jednotlivých úsekoch činnosti Slovenskej národnej rady sa aktívne zúčastňujú na návrhu programu plén SNR, ako i vlastného rokovania. Prerokúvajú návrhy problémov, vyskytujúcich sa najmä pri plnení rozhodujúcich úloh plánu, ktoré by bolo potrebné nastoliť na rokovanie pléna SNR, vypracúvajú k nim potrebné materiály a návrhy opatrení na riešenie, ktoré po prerokovaní v Predsedníctve SNR sa predkladajú plénu SNR. Pritom sa hlavná pozornosť venuje odhaľovaniu rezerv a možností pre urýchlenie tempa rozvoja našej jednotnej ekonomiky.

V záujme komplexného vyčerpania problematiky prikročilo sa najmä v tomto volebnom období k tomu, že niektoré materiály pre rokovanie pléna SNR sa pripravujú za účasti ministerstiev a iných štátnych a hospodárskych orgánov. Tak tomu bolo napr. pri príprave pléna SNR v máji tohto roku, ktoré sa zaoberalo súčasným stavom a ďalšími úlohami rozvoja vodného hospodárstva na Slovensku, na rozpracovaní ktorých sa aktívne podieľalo i  Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Štátna plánovacia komisia. K rozpracovaniu zvlášť náročných otázok vytvárajú sa pracovné skupiny zložené jednak z poslancov a jednak z pracovníkov vedy a praxe.

K všestrannému posúdeniu a riešeniu problémov z hľadiska potrieb každodennej praxe významnou mierou prispieva účasť vedúcich politických a hospodárskych pracovníkov z prerokúvaných úsekov, ktorým sa dáva možnosť v rámci rozpravy na schôdzkach pléna SNR vyjadriť k nim svoje názory a návrhy. Osobitne kladne sa prejavuje aktívna účasť zainteresovaných ministrov, resp. vedúcich iných ústredných orgánov a predsedov príslušných výborov Národného zhromaždenia na rokovaniach pléna SNR.

Závery pléna SNR sa rozpracúvajú a zabezpečujú hlavne prostredníctvom komisií a kontrolu ich plnenia vykonáva predsedníctvo ako aj plénum. Povereníci a predsedovia komisií informujú plénum SNR o vykonaných opatreniach a výsledkoch plnenia prijatých uznesení. Poslanci SNR sa aktívne podieľajú na zabezpečovaní záverov pléna vo volebných obvodoch.

Významným činiteľom pre účinné zabezpečovanie plnenia úloh na jednotlivých úsekoch národného hospodárstva na Slovensku je dôsledné uskutočňovanie kontrolnej funkcie Slovenskej národnej rady a jej orgánov. Táto sa zabezpečuje najmä formou kontrolných a rozborových akcií, a to na základe polročných hlavných smerov kontrolnej činnosti, ktoré vytyčuje Ústredný výbor KSS z hľadiska rozhodujúcich problémov predovšetkým v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, investičnej výstavby, stavebníctva a dopravy.

Sústavné prehlbovanie kontrolnej činnosti SNR a jej orgánov, najmä skoordinovaný postup pri previerkach a kontrolných rozboroch, ktorý zabezpečuje Komisia ľudovej kontroly a štatistiky SNR, napomáha efektívne riešiť jednotlivé problémy a rýchlejšie odstraňovať zisťované nedostatky.

V zmysle dokumentu prehlbuje sa postupne tiež účasť Slovenskej národnej rady a jej orgánov na legislatívnej činnosti. Podstatne sa zlepšila spolupráca a súčinnosť s ústrednými orgánmi pri celoštátnej normotvorbe, k čomu významne prispieva najmä úzka koordinácia pracovných plánov Právnej komisie SNR a Ústavnoprávneho výboru NZ. Zatiaľ čo v predchádzajúcom období sa orgány SNR zúčastňovali zväčša len na pripomienkovom konaní k návrhom zákonov a iných právnych predpisov, prechádza sa teraz na aktívnu spoluúčasť pri tvorbe noriem v celom štádiu ich prípravy, pričom sa tiež viac zovšeobecňujú poznatky z praxe i konkrétne potreby vyplývajúce z niektorých odlišností na Slovensku.

I keď po vydaní dokumentu došlo k podstatnému oživeniu

účasti orgánov SNR na príprave celoštátnych právnych úprav, nerozvinula sa doteraz v želateľnej miere vlastná zákonodarná pôsobnosť SNR vo veciach národnej a regionálnej povahy, jej zákonodarná iniciatíva voči Národnému zhromaždeniu, a nevyužíva sa dostatočne ústavné právo o zmocňovaní Slovenskej národnej rady zákonom Národného zhromaždenia na vydanie vlastnej zákonnej normy v otázkach, pri ktorých v súlade s princípom jednotnosti právneho poriadku treba prihliadať na niektoré osobitnosti podmienok ich riešenia na Slovensku.

Vlastnú zákonodarnú právomoc vykonávala SNR v hodnotenom období len pri úprave niektorých otázok z úseku kultúry a najmä v organizačnej sfére pri zriaďovaní orgánov SNR, a v rámci zákonodarnej iniciatívy voči Národnému zhromaždeniu pripravuje sa návrh zákona o osobnom vlastníctve bytov a skúma sa komplex právnych otázok a pomerov súvisiacich s individuálnou bytovou výstavbou.

Javí sa preto potrebným domyslieť v súčinnosti s Národným zhromaždením otázku konkrétneho vykonávania zákonodarnej pôsobnosti SNR po veciach národnej a regionálnej povahy tiež po stránke obsahovej tak, aby sa SNR svojou normatívnou činnosťou plne uplatňovala pri ich rozvíjaní a regulovaní a v otázkach vyžadujúcich svojou povahou celoštátnu zákonnú úpravu využívať vo väčšom rozsahu možnosť predkladať Národnému zhromaždeniu iniciatívne návrhy v oblastí normotvorby.

Na rozpracúvaní a zabezpečovaní úloh Slovenskej národnej rady sa významne podieľa Predsedníctvo SNR ako jej kolektívny výkonný orgán, ktorý riadi, koordinuje a zjednocuje prácu ostatných výkonných orgánov SNR.

V záujme zvýšiť účinnosť rokovania Predsedníctva SNR a prijímaných opatrení zásadné otázky a problémy prerokúva Predsedníctvo SNR za účasti zodpovedných funkcionárov národných výborov a vedúcich hospodárskych pracovníkov. Na program schôdzok Predsedníctva SNR sa dostávajú aj kľúčové problémy krajov, ktoré predkladajú na riešenie predsedovia KNV, ako tomu bolo napr. v prípade riešenia niektorých naliehavých problémov v rozvoji mesta Bratislavy, perspektívy rozvoja Banskej Bystrice, kontroly plnenia úloh vyplývajúcich z rajónového plánu Vysokých Tatier a ďalšie.

Problémy, riešenie ktorých presahuje možnosti a pôsobnosť Slovenskej národnej rady, sa predkladajú iniciatívne vláde, prípadne iným zainteresovaným ústredným orgánom s návrhmi príslušných opatrení.

K základným úlohám komisií SNR patrí účasť na príprave návrhov štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, sledovanie, zabezpečovanie a kontrola plnenia úloh hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska. Zloženie komisií vytvára pre toto osobitne priaznivé predpoklady. Skutočnosť, že sa komisie volia z poslancov SNR a z politických, hospodárskych, kultúrnych a iných pracovníkov, umožňuje široko uplatňovať v ich práci praktické skúsenosti a neustále kontrolovať navrhované riešenia s reálnym stavom vecí a potrebami praxe.

Úzky pracovný kontakt s komisiami národných výborov, prerokúvanie otázok za priamej účasti zodpovedných funkcionárov národných výborov a hospodárskych orgánov a organizácií zvyšuje účinnosť práce komisií SNR. Prijaté závery a uznesenia sú takto výsledkom širokého kolektívneho posúdenia.

Pritom však pociťuje sa potreba ďalej prehĺbiť a zintenzívniť výkonnú funkciu komisií SNR a v tomto smere sa nepodarilo doteraz dokument uspokojivo realizovať. Táto otázka je pomerne dosť zložitá a v ponímaní, praktickom uskutočňovaní a rozvíjaní výkonnej pôsobnosti komisií SNR prejavujú sa ešte určité neujasnenosti. Treba hľadať také formy práce, ktoré by ju pomohli komisiám na tomto úseku činnosti celkove zintenzívniť a zefektívniť. Doteraz toto úsilie naráža však na nedostatočné teoretické i praktické rozpracovanie výkonnej funkcie komisií SNR, čomu bude treba v budúcnosti venovať ďaleko viacej pozornosti.

V podstatnej miere sa prehĺbili vzťahy medzi orgánmi SNR a orgánmi Národného zhromaždenia. Konkrétne zásady vzájomnej spolupráce sa dohodli na spoločnej schôdzke Predsedníctva SNR a delegácie Predsedníctva Národného zhromaždenia 14. decembra 1964. Od spomenutej spoločnej schôdzky sa stalo už pravidlom, že v plánoch činnosti Predsedníctva SNR a komisií SNR, zostavovaných na polročné obdobie, sú po dohode s Predsedníctvom a príslušnými výbormi Národného zhromaždenia uvedené viaceré úlohy, ktoré tieto orgány spoločne pripravujú a riešia. Uskutočnili sa už viaceré spoločné rokovania výborov Národného zhromaždenia a komisií SNR, na ktorých sa zaoberali viacerými kľúčovými otázkami.

Doterajšie skúsenosti z rozvíjania súčinnosti orgánov SNR s orgánmi Národného zhromaždenia možno za uplynulé pomerne krátke obdobie hodnotiť kladne. Slovenská národná rada bude na tieto skúsenosti naďalej nadväzovať a viesť svoje orgány k ďalšiemu prehlbovaniu vzťahov k orgánom Národného zhromaždenia.

Pozitívne sa prejavuje v činnosti SNR i úzka nadväznosť práce Predsedníctva SNR na prácu vlády a ostatných ústredných orgánov pri zabezpečovaní spoločných úloh rozvoja hospodárstva a kultúry na Slovensku. Mnohé ministerstvá aktívne pristúpili k uplatňovaniu zásad dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS v úzkej súčinnosti s príslušnými orgánmi SNR. Najmä na týchto úsekoch sa dosiahli kladné výsledky. Treba, aby medzi orgánmi SNR a celoštátnymi ústrednými orgánmi, najmä medzi povereníkmi SNR a ministrami, došlo k účelnej deľbe práce na všetkých úsekoch v súlade s celkovou úlohou vlády a jej orgánov a Slovenskej národnej rady tak, aby sa čo najefektívnejšie využívali možnosti SNR pri uskutočňovaní úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby. Dôsledné realizovanie dokumentu je teda spoločnou úlohou SNR a jej orgánov, ako i ostatných ústredných orgánov.

Pri riešení a zabezpečovaní úloh Slovenská národná rada úzko spolupracuje so spoločenskými organizáciami. Najmä po januárovom pléne ÚV KSČ čoraz viac sa prehlbuje spolupráca so Slovenskou odborovou radou pri príprave a zostavovaní návrhu plánu, jeho realizácii, v oblasti normotvorby a upevňovania socialistickej zákonnosti, i v otázkach starostlivosti o pracujúcich.

Formami a metódami práce SNR a jej orgánov sa častejšie zaoberá najmä Predsedníctvo SNR v súvislosti s plnením svojej koordinačnej a kontrolnej funkcie. V súlade s harmonogramom vlády o postupe prác na vypracúvaní a postupnom uvádzaní zásad zdokonaleného riadenia a plánovania národného hospodárstva pracujú v celoštátnych komisiách a pracovných skupinách aj funkcionári a pracovníci SNR.

V doteraz spracovaných materiáloch sa počíta s tým, že obsah činosti a metódy práce orgánov Slovenskej národnej rady sa prispôsobia predovšetkým základnej požiadavke prehĺbenia plánovitého riadenia na všetkých stupňoch, najmä z hľadiska dlhodobého plánovania ekonomiky a zvýraznenia úlohy ekonomických nástrojov pri zabezpečovaní cieľov plánu a jeho oblastných proporcií.

Rozhodujúcim predpokladom plného a efektívneho uplatnenia Slovenskej národnej rady a jej orgánov v systéme orgánov centrálneho riadenia bude predovšetkým organické zapojenie Slovenskej národnej rady do celého procesu prípravy a realizácie plánu a do dôležitých celoštátnych opatrení súvisiacich s využívaním zásad zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia.

Výkonné orgány Slovenskej národnej rady sa budú starať o dôsledné zabezpečovanie rozvoja Slovenska v rámci zvyšovania efektívnosti celého národného hospodárstva.

Postavenie SNR bude významné najmä pri prehlbovaní oblastného plánovania ako nástroja pre správne riešenie oblastných proporcií a pri zabezpečovaní direktívy KSČ o postupnom vyrovnávaní ekonomických rozdielov Slovenska s českými krajmi;

pritom pôjde predovšetkým o to, aby sa základné oblastné proporcie usmerňovali vo všetkých etapách tvorby plánu.

SNR bude pomáhať ostatným celoštátnym orgánom riešiť zásadné otázky dlhodobého rozvoja príslušných odvetví a výrobných odborov na Slovensku, najmä z hľadiska rozmiesťovania výrobných síl, zvyšovania efektívnosti investičnej výstavby, základných otázok výrobných programov, organizácie výrobnotechnickej základne, prípravy kvalifikovaných kádrov a ďalšie problémy.

Pritom bude využívať pre ovplyvňovanie rozvoja hospodárstva na Slovensku ekonomické nástroje a plánovacie pravidlá a zúčastňovať sa v potrebnom rozsahu s orgánmi celoštátneho centrálneho riadenia na posudzovaní a určovaní tvorby a použitia hrubého dôchodku.

Pri novom vymedzení konkrétnej náplne a rozsahu úloh výkonných orgánov Slovenskej národnej rady v podmienkach uplatnenia zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia sa vychádza zo zásady dosiahnuť účelnú deľbu práce medzi orgánmi centrálneho riadenia a orgánmi Slovenskej národnej rady tak, aby Slovenská národná rada ako celok a jej jednotlivé orgány pracovali v nových podmienkach s maximálnym efektom.

Teda i v novej sústave zdokonaleného riadenia a plánovania národného hospodárstva pripadne Slovenskej národnej rade významné postavenie, aby mohla dôstojne, zodpovedne a vecne riešiť úlohy, ktoré jej zveruje ústava. Vychádzajúc zo zásady dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS, "aby funkcia, právomoc a konkrétne úlohy SNR boli prispôsobené potrebám riadenia, najmä aj riadenia národného hospodárstva", bude nutné, aby SNR naďalej výrazne prispievala k rozvoju bohatstva jednotnej československej ekonomiky a tým sa podieľala na riešení ekonomického vyrovnania Slovenska.

Slovenská národná rada je pevným článkom zastupiteľskej sústavy ČSSR. Plniac líniu ÚV KSČ a základné úlohy Národného zhromaždenia a vlády, prispieva svojou činnosťou k upevňovaniu bratstva našich dvoch národov, rieši problémy občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti žijúcich na Slovensku a využívaním ekonomických zdrojov Slovenska sa podieľa na rozvoji jednotnej československej ekonomiky.

13

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady:

Uznesenie

Slovenskej národnej rady

z .......1965

k zpráve o činnosti Slovenskej národnej rady vo IV. volebnom období najmä z hľadiska uplatňovania dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964.

Plénum Slovenskej národnej rady prerokovalo a zhodnotilo doterajšiu prácu Slovenskej národnej rady a činnosť jej orgánov vo IV. volebnom období. Vychádzalo pritom z uplatňovania ústavných zásad o postavení, funkcii a úlohách Slovenskej národnej rady, rozvedených v dokumente ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964, a programového vyhlásenia predsedu SNR na ustavujúcej schôdzke Slovenskej národnej rady, v ktorom boli vytýčené hlavné smery zamerania jej činnosti pre toto volebné obdobie.

Slovenská národná rada ako národný orgán štátnej moci a správy na Slovensku a súčasne národný článok ústredného riadenia sústreďovala svoje úsilie predovšetkým na zabezpečovanie plnenia úloh štátneho plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku. Prehlbujúc sústavne svoju činnosť v náväznosti na prácu Národného zhromaždenia, vlády a jej orgánov, ako aj národných výborov a hospodárskych organizácií, prispela k tomu, že úlohy štátneho plánu na Slovensku sa v minulom roku splnili a v tomto roku plnia vo všetkých hlavných ukazovateľoch.

Na základe rozboru svojej doterajšej práce od posledných všeobecných volieb Slovenská národná rada schvaľuje zprávu o činnosti Slovenskej národnej rady vo IV. volebnom období najmä z hľadiska uplatňovania dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964 s doplnkami, ktoré vyplynuli z rozpravy;

ukladá

Predsedníctvu Slovenskej národnej rady

podľa § 29 ods. 2 zákona SNR č. 124/64 Zb. predložiť zprávu Národnému zhromaždeniu.

V Bratislave 15. septembra 1965.

Michal C h u d í k v. r., predseda

Jozef K r í ž v. r., zpravodajca

14

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady:

Uznesenie

Slovenskej národnej rady

z.......1965

k zpráve o opatreniach na obnovu hospodárskeho a spoločenského života v okresoch postihnutých povodňami.

V roku 1965 postihli Slovensko živelné katastrofy, ktoré zasiahli značnú časť územia, najmä juhozápadné Slovensko. Záplavy spôsobené rozvodnenými riekami Dunajom, Moravou, Váhom, Ipľom, Laborcom, Ondavou, ako i zvýšené spodné vody spôsobili značné národohospodárske škody najmä v poľnohospodárstve. Bolo zaplavených 140. 000 ha pôdy v Západoslovenskom kraji, 28. 000 ha vo Východoslovenskom kraji a 32. 000 ha v Stredoslovenskom kraji. Úroda obilovín bola zničená na ploche 46. 000 ha, cukrovej repy na 7. 300 ha, viacročných krmovín na 16. 000 ha. Na južnom Slovensku bolo treba evakuovať vyše 62, 000 obyvateľov, voda zničila 3. 300 bytových jednotiek a 4. 500 bytov poškodila, pričom vznikli značné škody na osobnom majetku občanov. Škody vznikli aj na cestnej a železničnej sieti, vodohospodárskych dielach a v priemyslovej výrobe.

Pod vedením straníckych a štátnych orgánov jednotky našej armády za obetavej pomoci takmer 48 tisíc občanov organizovali vo dne -v noci záchranné práce. Boj so živlom sa podarilo zvládnuť v pomerne krátkom čase.

Príprava obnovy hospodárskeho a spoločenského života v postihnutých oblastiach organizovala a rieši sa za širokej účasti všetkých politických, štátnych a hospodárskych orgánov a organizácií. Široká akcia solidarity, ktorá sa rozvinula medzi pracujúcimi našej vlasti, ukazuje na veľkú morálno-politickú silu, vyspelosť a jednotu nášho ľudu.

Na plné zabezpečenie obnovy hospodárskeho a politického života stoja pred pracujúcimi našej vlasti ešte náročné úlohy. Treba, aby tak, ako v období bezprostredného ohrozenia, kolektívy organizátorov obnovy, dodávateľov, patronátnych okresov a samotní občania preukázali rovnakú aktivitu a obetavosť pri obnovovacích prácach.

Pre urýchlenú normalizáciu hospodárskeho a spoločenského života postihnutej oblasti Slovenská národná rada ukladá

1.   povereníkom SNR, predsedovi Západoslovenského KNV organizovať práce jednotlivých povereníctiev tak, aby termíny

organizácie výstavby sa splnili a najmä aby do zimy 1965/1966 bolo zabezpečené ubytovanie postihnutého obyvateľstva opravou bytového fondu, výstavbou nových bytov, resp. vybudovaním dočasného ubytovania v rozsahu stanovenom Vládnou komisiou pre riešenie otázok vyvolaných záplavami na južnom Slovensku,

2.   povereníkovi SNR pre stavebníctvo

zabezpečiť s ministrom stavebníctva operatívny medzikrajový presun potrebných dodávateľských kapacít na výpomoc pri obnove južného Slovenska,

3 povereníkovi SNR pre pôdohospodárstvo a predsedovi Západoslovenského KNV

a)   poľnohospodársku rastlinnú výrobu obnoviť v maximálnom rozsahu do jari 1966, pritom v okrese Komárno zabezpečovať postupnú normalizáciu výroby do roku 1967,

b)  zabezpečiť obnovu funkcie odvodňovacej sústavy, ktorá je v poľnohospodárskej správe v najnutnejšom rozsahu ešte v roku 1965, a úplnú rekonštrukciu dokončiť v roku 1966,

4.   predsedovi Západoslovenského KNV v spolupráci s ministrom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva

a)   do konca roku 1965 vykonať potrebné práce na obnove poškodených hrádzí a tým obnoviť plne ochranu zázemia,

b)   vyjasniť a projektové pripraviť ďalšiu etapu prác na hrádzach a odvodňovacích systémoch pre ďalšie zvýšenie ich bezpečnosti proti veľkým vodám tak, aby tieto práce sa mohli realizovať do konca roku 1966,

5.   predsedovi Slovenskej plánovacej komisie, predsedovi Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu a predsedovi Západoslovenského KNV

trvalú ochranu podunajskej nížiny včítane mesta Komárna a mesta Bratislavy riešiť v súvislosti s komplexnou úpravou vodného režimu Dunaja spolu s jeho energetickým využitím. Za tým účelom prerokovať s ústrednými orgánmi definitívny spôsob, resp. časový postup realizácie týchto projektov,

6. Predsedníctvu Slovenskej národnej rady

prijať opatrenia na zdokonalenie riadenia odvetvia vodného hospodárstva, ktoré by odstránili doterajšiu roztrieštenosť a nenáväznosť jednotlivých organizácií, prihliadajúc najmä na charakter vodohospodárskej činnosti v podunajskej nížine, a vytvoriť tak predpoklady pre lepšie kádrové a materiálové vybavenie organizácií spravujúcich ochranné protipovodňové diela a za-. riadenia na úpravu režimu vnútorných vôd.

V Bratislave 15. septembra 1965

Michal C h u d í k v. r., predseda

Inž. Ján Markov, r., zpravodajca

ZPRÁVA o údržbe a opravách bytového majetku na Slovensku

I.

Dobré bývanie je podstatnou súčasťou uspokojovania životných potrieb občanov a významným ukazovateľom ich životnej úrovne. Zvyšovanie kultúrnosti bývania je preto jednou zo základných podmienok rastu životnej úrovne pracujúcich. Bytový fond, ktorý ostal po kapitalistickej spoločnosti, však požiadavky a nároky na dobré bývanie u prevažnej väčšiny obyvateľov nesplňuje. Z týchto dôvodov v roku 1959 vytýčil Ústredný výbor KSČ vo svojich uzneseniach zásady pre rýchlejšie riešenie bytového problému výstavbou nových bytov.

Od oslobodenia do roku 1964 sa na Slovensku postavilo celkom 394. 494 bytových jednotiek, čo je viac ako 1/3 existujúceho bytového fondu. Z toho sa postavilo:

a)  v rámci štátnej bytovej výstavby

(vrátane podnikovej výstavby)....      158650 b. j.

b)  v rámci individuálnej bytovej výstavby..      203 651 b. j.

c)   stavebnými bytovými družstvami....        24 760 b. j.

d)  v rámci podnikovej výstavby z vlastných voľných prostriedkov podniku.....         6 547 b. j.

e)  jednotnými roľníckymi družstvami...             886 b. j.

Komplexná starostlivosť o bytový fond, a tým aj zvyšovanie úrovne bývania si však vyžaduje, aby sa sústavne zabezpečovala aj riadna údržba a modernizácia staršieho bytového fondu.

Naliehavosť uskutočňovania opráv a údržby je v súčasnosti veľká, pretože starostlivosť o bytový fond na Slovensku, ktorý je v značnej miere prestárly (pozri tabuľku č. 1), bola v uplynulých rokoch nedostatočná. Ďalším dôvodom pre zvýšenie starostlivosti o opravy a údržbu bytového fondu je skutočnosť, že novopostavený bytový fond v mnohých prípadoch sa odovzdáva do správy bytovým organizáciám so značnými závadami.

Na Slovensku bolo k 31. 12. 1964 celkom 1, 107. 828 bytových jednotiek. Z tohto počtu 242106 v socialistickom vlastníctve. Z toho spravujú:

a)  bytové podniky a domové správy                     154 807 b. j.

b)  národné výbory priamo                                          7 150 b. j.

c)  rozpočtové organizácie                                        5 580 b.   j.

d)  hospodárske organizácie                                    43 908 b.   j.

e)  stavebné bytové družstvá                                  24 760 b.   j.

f)  ľudové bytové družstvá a iné družstevné organizácie                                                                   5 284 b.   j.

g)  ostatné organizácie                                               617 b.   j.

Podľa vekovej skladby je viac ako 50 % z celkového množstva bytov na Slovensku postavených pred rokom 1945 a z nich cca 30 % bytov pred rokom 1919. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že prevažná väčšina bytov si vyžadovala a vyžaduje riadnu údržbu a generálne opravy.

II. Doterajší vývoj v starostlivosti o bytový fond

V minulých rokoch, takmer do roku 1963, sa bežná údržba a generálne opravy robili nesystematický, čo malo za následok, že bytový fond postupne chátral a ešte aj dnes je značná jeho časť v nežiadúcom stave i napriek tomu, že sa v posledných dvoch rokoch jeho údržba zlepšila.

Nedostatočnú starostlivosť o bytový fond v správe národných výborov v minulých rokoch vidieť aj z pomeru vynaložených prostriedkov na opravy k ročným odpisom zo základných prostriedkov. (Pozri tabuľku č. 2. ) Podľa odhadu Slovenskej plánovacej komisie je zanedbaných opráv na bytovom fonde v správe bytových organizácií národných výborov za roky 1946-1964 v celkovej výške 860 miliónov Kčs. V rokoch 1959-1963 boli väčšie odpisy ako vynaložené prostriedky na údržbu a generálne opravy takmer o 180 miliónov Kčs, čo vyplýva z týchto číselných údajov:

Ďalšou príčinou nedostatočnej starostlivosti o údržbu a generálne opravy bytového fondu v minulých rokoch bola skutočnosť, že ani plánované prostriedky, určené na opravy bytového fondu, sa nečerpali. Napríklad v rokoch 1963-1964 sa nečerpalo oproti plánu 6, 5 mil. Kčs.

Ťažisko opráv a údržby bytového majetku v správe národných výborov spočívalo v minulosti a ešte i teraz - po vytvorení údržbárskych a opravárskych čiat v organizáciách bytového hospodárstva - na podnikoch miestneho stavebníctva. Podniky miestneho stavebníctva nerady preberali práce menšieho rozsahu, najmä také, na ktorých podiel zabudovaného materiálu bol nízky. Tieto tendencie sa prejavovali najmä v priebehu plnenia plánu, kde podniky miestneho stavebníctva výberom výhodnejších akcií dosahovali priaznivejšie výsledky buď v rentabilite, alebo produktivite práce. Napríklad OSP v Nitre dosiahol v rokoch 1963-1964 produktivitu práce na robotníka pracujúceho na akciách investičnej povahy Kčs 69. 497. Robotníci, ktorí za to isté obdobie pracovali na údržbe bytového fondu dosiahli produktivitu na robotníka len 43. 210 Kčs.

Na odstránenie podobných nedostatkov boli v podnikoch miestneho stavebníctva zavedené redukované ukazovatele. No, ani tie ešte plne neodstránili niektoré nedostatky. Potvrdzujú to aj výsledky previerky, ktorú uskutočnili pobočky Štátnej banky československej v Západoslovenskom kraji. Dodávateľské organizácie svoje povinnosti neplnia dôsledne pri zabezpečovaní menších údržbárskych prác, opravách striech, drobnej sanitárnej inštalácie, podláh, parkiet a pod. Dokončovanie dohodnutých akcií presúvajú často na iný termín. Toto počínanie zdôvodňujú nedostatkom materiálu, pracovníkov alebo i tým, že svojich pracovníkov odvolávajú na iné akcie. Ďalším nedostatkom v zabezpečovaní údržby bytového fondu v minulosti bolo to, že v pôvodnej štruktúre organizácií bytového hospodárstva sa neuvažovalo s vlastnými údržbármi, ktorí by mohli odstraňovať menšie a havarijné poruchy na bytovom majetku, a podniky miestneho stavebníctva ich neboli vstave podľa objednávok včas zabezpečovať, čo vyvolávalo nespokojnosť občanov.

Na území Slovenska bolo v roku 1958 len 50 údržbárov (pozri tabuľku č. 3) v organizáciách bytového hospodárstva. Na jedného údržbára pripadalo v priemere viac ako 1. 200 bytových jednotiek. Väčšina organizácií byt. hospodárstva nemala údržbára. Pochopiteľne, potom aj najmenšia porucha havarijnej povahy sa nárokovala u niektorej zo stav. organizácií. A tak otázka opráv menšieho charakteru a havarijných porúch nebola doriešená a stala sa predmetom každodennej kritiky občanov.