Súdružky a súdruhovia poslanci!
Slovenská národná rada na svojej schôdzke 15. septembra t. r. sa uzniesla predložiť Národnému zhromaždeniu zprávu o svojej činnosti v IV. volebnom období a informovať tak najvyšší zastupiteľský sbor republiky o úlohách, ktoré riešila, problémoch, s ktorými sa pri plnení úloh stretávala, ako aj o dosiahnutých výsledkoch.
Národné zhromaždenie v súlade s rozvíjaním vzájomnej spolupráce so Slovenskou národnou radou, ktorej dôležitosť bola osobitne zdôraznená i v dokumente Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska z mája 1964, prerokovalo zprávu o jej činnosti v dňoch 11. a 12. novembra 1965. Stalo sa tak za účasti celého Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Skutočnosť, že Národné zhromaždenie po prvý raz rokovalo o práci Slovenskej národnej rady z hľadiska uplatňovanie jej ústavných funkcií ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku, ktorý sa ako národný článok celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia podieľa tiež na celkovom výkone štátnej moci a správy, je politicky veľmi významná. Svedčí, ako to v otváracom prejave uviedol predseda Národného zhromaždenia súdruh Lastovička, o dosiahnutom stupni spätosti vo vzťahoch medzi Národným zhromaždením a Slovenskou národnou radou pri riešení základných úloh nášho spoločenského života, ktorý zodpovedá vývoju vzťahov medzi našimi národmi v povojnovom období. Ich štátoprávnym vyjadrením je Československá socialistická republika ako jednotný štát dvoch rovnoprávnych bratských národov Čechov a Slovákov.
Na tomto základe a na zásadách demokratického centralizmu je budovaná i celá sústava našich zastupiteľských sborov tak, aby zabezpečovala demokratickou cestou jednotu v uskutočňovaní politických cieľov v procese socialistického napredovania našej spoločnosti. Preto tiež dokumenty strany z minulého roka o prehĺbení činnosti Národného zhromaždenia a za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady zdôrazňujú potrebu rozvíjať demokratickú súčinnosť celého systému zastupiteľských sborov v Československej socialistickej republike, ktorý tvoria Národné zhromaždenie, Slovenská národná rada a národné výbory.
Prerokovanie zprávy o činnosti Slovenskej národnej rady v pléne Národného zhromaždenia znamenalo tiež zhodnotenie skúseností z nastúpenej cesty ústavného riešenia štátoprávnej formy súžitia Čechov a Slovákov v jednotnom socialistickom štáte, zhodnotenie toho, ako sa v posledných rokoch ústava a významné stranícke dokumenty v tejto principiálnej otázke nášho spoločenského života naplňovali politickou realitou.
V obsiahlej rozprave vystúpilo desať poslancov Národného zhromaždenia a päť členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, a to súdruhovia Krahulec, Colotka, Lúčan, Bo ď a a Zvara. Rozprava jednoznačne potvrdila správnosť analýzy výsledkov dvadsiatich rokov spoločného života v novej socialistickej republike, ako aj analýzy súčasného postavenia Slovenskej národnej rady v systéme štátnych orgánov a jej úloh pri zabezpečovaní všestranného hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska, obsiahnutej v zpráve a vyjadrenej osobitne tiež v prejave predsedu Slovenskej národnej rady súdruha C h u d í k a.
Rokovanie, vychádzajúc z tejto analýzy dosiahnutých výsledkov, ukázalo, že činnosť Slovenskej národnej rady sa v poslednom období, najmä na základe uplatňovania zásad dokumentu Ústredného výboru KSČ a Ústredného výboru KSS zo 7. mája 1964 v politickej a riadiacej praxi, rozvíja vcelku úspešne, že Slovenská národná rada ako štátoprávna predstaviteľka samobytnosti slovenského národa sa významnou mierou zúčastňuje na celoštátnom riadení našej spoločnosti, svojou činnosťou prispieva k upevňovaniu bratstva oboch našich národov a že nastúpená cesta je správna a všeobecne prospešná.
Možno bez akéhokoľvek nadsadzovania konštatovať, že prejednanie zprávy o činnosti Slovenskej národnej rady vyznelo jednoznačne ako manifestácia morálno-politickej jednoty oboch rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov v jednotnej Československej socialistickej republike, ako plné osvedčenie sa zásad ústavy a straníckych dokumentov v praktickom uskutočňovaní národnostnej politiky.
Rokovanie takto potvrdilo správnosť koncepcie rozvíjania pôsobnosti Slovenskej národnej rady podľa ústavy a dokumentu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, ako i to, že dokument tvorí spoľahlivý základ pre určenie funkcie a úloh orgánov Slovenskej národnej rady v podmienkach nového hospodárskeho riadenia a pre riešenie, všetkých s tým súvisiacich otázok.
Prejednanie zprávy malo veľký ohlas v našom ľude, prispelo k upevneniu vzájomných vzťahov oboch našich národov, priblížilo problematiku Slovenska poslancom v českých krajoch, ktorí ju takto lepšie poznávajú a poznajú. Prednesené prejavy svedčia o vrelom záujme Národného zhromaždenia o prácu Slovenskej národnej rady a o rozvoj Slovenska.
Všetky vystúpenia mali snahu prispieť k ďalšiemu rozvíjaniu ústavných funkcií Slovenskej národnej rady a k riešeniu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych problémov rozvoja Slovenska. Zdôraznila sa v nich správnosť toho, že Slovenská národná rada podala zprávu o svojej činnosti ako pracovný dokument, ktorý vecne rozoberá problémy, ktoré riešime a ktoré treba riešiť a doriešiť.
V popredí pozornosti rokovania stáli najmä otázky aktivizácie potencionálnych zdrojov pre rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva na Slovensku, využívanie jeho surovinovej a materiálovej základne, hlavne nerastných surovín a drevnej hmoty, racionálneho rozmiesťovania výrobných síl ako dôležitej podmienky a zdroja efektívnosti celého národného hospodárstva, lepšieho využívania existujúcich výrobných kapacít, hlavne strojárskych, a ďalšieho začleňovania voľných zdrojov pracovných síl do tvorby spoločenského produktu a národného dôchodku. Z tohto hľadiska bola zdôraznená potreba pozorne sledovať pri investičnej výstavbe, najmä pokiaľ ide o rozvoj spracovateľského priemyslu, otázku lepšieho využitia zdrojov pracovných síl.
V zhode so zprávou bola vyslovená požiadavka venovať viacej úsilia rozvoju miestneho hospodárstva a služieb, riešiť najmä pri prerokúvaní koncepčných otázok problematiku obchodnej siete na Slovensku, ktorá stále nezodpovedá potrebám najmä v nových priemyselných centrách a na dedinách, a venovať naďalej pozornosť kvalite potravinárskych výrobkov, dodržiavaniu technologickej disciplíny a zabezpečeniu štandardnej akosti tovarov širokej dennej spotreby.
V oblasti spoločenskej spotreby sa kládol dôraz na riešenie materiálnych a kádrových problémov rozvoja školstva a zdravotníctva.
Prerokovanie zprávy znamenalo tiež zhodnotenie doterajšej spolupráce medzi Národným zhromaždením a Slovenskou národnou radou, ako i určenie jej ďalších smerov. Tu bol, pravda, konkrétny postup, formy a náplň vzájomných vzťahov dohodnutý na spoločnej schôdzke Predsedníctva Slovenskej národnej rady a delegácie Predsedníctva Národného zhromaždenia 14. decembra 1964. Na tomto základe došlo k intenzívnej spolupráci medzi výbormi Národného zhromaždenia a komisiami Slovenskej národnej rady a jej doterajší vývoj sa ešte viac prehlbuje prvým prerokovaním zprávy o činnosti Slovenskej národnej rady na pôde Národného zhromaždenia.
Rokovanie znovu potvrdilo, že vzťahy medzi Národným zhromaždením a Slovenskou národnou radou, v ktorých prevažuje pracovný charakter, sú určované spoločnými cieľmi a úlohami našich národov, všetkého československého ľudu. Sú to spoločné problémy hospodárskej a kultúrnej výstavby, ktoré musíme spoločnými silami riešiť. Zmyslom týchto vzájomných vzťahov je zjednotenie úsilia oboch orgánov na plnenie úloh socialistického štátu, iniciatívne ovplyvňovanie a prehlbovanie pracovného charakteru ich činnosti a aktívne pôsobenie na zvyšovanie úrovne riadenia a správy uskutočňovanej štátnymi orgánmi.
Intenzívny rozvoj súčinnosti či už v oblasti výkonu kontrolnej alebo zákonodarnej funkcie prináša pozitívne výsledky pri zabezpečovaní úloh, na ktoré upozorňujú stranícke dokumenty.
Spoločné rokovania výborov Národného zhromaždenia a komisií Slovenskej národnej rady sú jednou z foriem spolupráce, ktoré pozitívne ovplyvňujú činnosť orgánov Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia a vytvárajú podmienky pre objektívne posudzovanie a rozhodovanie o najzávažnejších problémoch rozvoja odvetví v celoštátnom meradle pri súčasnom prihliadaní na potreby ďalšieho rozvoja Slovenska, umožňujú získavanie skúseností, vzájomné poznávanie ekonomickej problematiky v jednotlivých oblastiach republiky a lepšie pochopenie vzájomných potrieb.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Národné zhromaždenie vychádzajúc z rozboru a výsledkov činnosti Slovenskej národnej rady ocenilo prácu Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby Slovenska a pri spoluvytváraní a spoluzabezpečovaní celoštátnej politiky, ako aj ich prínos pre ďalšiu výstavbu našej socialistickej spoločnosti. Dospelo k záveru, že uplatňovanie ústavných zásad o Slovenskej Národnej rade, rozvedených v dokumente Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, zo 7. mája 1964 sa osvedčuje, prispieva k rýchlemu rozvoju ekonomiky a kultúry na Slovensku a k ďalšiemu upevňovaniu politickej a morálnej jednoty ľudu Československej socialistickej republiky.
Výsledky rokovania určujú i ďalšie smery rozvíjania vzájomnej súčinnosti oboch zastupiteľských orgánov a konkretizujú úlohy, na riešenie ktorých sa upriami ich spoločné úsilie. Sú vyjadrené v uznesení Národného zhromaždenia, ktoré vám bolo rozposlané.
Uznesenie, ktorého návrh pripravila a Národnému zhromaždeniu predložila ním zvolená 17-členná návrhová komisia, zložená z poslancov a troch členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, bolo jednomyseľne prijaté. Zdôrazňuje úzku spoluprácu orgánov Národného zhromaždenia s orgánmi Slovenskej národnej rady a vyjadruje stav, že Národné zhromaždenie, ako najvyšší zastupiteľský sbor republiky, prerokúva činnosť Slovenskej národnej rady a pomáha tak rozvíjať jej funkcie ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku. Zodpovedá, ako to uviedol predseda návrhovej komisie poslanec dr. Václav Škoda, predloženej zpráve o činnosti Slovenskej národnej rady, úvodnému slovu predsedu Slovenskej národnej rady súdruha Michala C h u d í k a i jednomyseľnému tónu diskusie všetkých poslancov, ktorí vystúpili v rozprave.
Národné zhromaždenie v prijatom uznesení zaväzuje všetky svoje orgány pri plnení ich zákonodarnej a kontrolnej funkcie plne napomáhať ďalšiemu úspešnému rozvoju pôsobnosti Slovenskej národnej rady podľa článku 74 ústavy. Uložilo Predsedníctvu a výborom Národného zhromaždenia rozpracovať závery zprávy a uznesenia do svojich pracovných plánov a zabezpečovať ich v záujme ďalšieho rozvoja jednotnej zastupiteľskej sústavy v Československej socialistickej republike.
Rokovanie prinieslo celý rad podnetov, realizácia ktorých povedie k ďalším plodným výsledkom stále sa prehlbujúcich vzťahov medzi Národným zhromaždením a Slovenskou národnou radou a k posilneniu našej socialistickej republiky.
Je potrebné, aby tiež všetky orgány Slovenskej národnej rady v súčinnosti s ostatnými zainteresovanými ústrednými orgánmi rozpracovali a vo svojej praktickej činnosti dôsledne a cieľavedome realizovali podnety a závery z rokovania Národného zhromaždenia o činnosti Slovenskej národnej rady.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
má niekto dotazy, prípadne pripomienky k prednesenej zpráve?
(Neboli. )
Pripomienok niet.
Prikročíme k tretiemu bodu programu, ktorým je
zpráva podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie o úlohách plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966 a o opatreniach na jeho zabezpečenie.
Prosím súdruha ministra Vincenta Krahulca, aby sa ujal slova.
Podpredseda Krahulec:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Návrh plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku, ktorý sme vám predložili pre budúci rok, tvorí organickú súčasť nášho celoštátneho hospodárskeho programu. Bol vypracovaný v úzkej spolupráci Slovenskej národnej rady s centrálnymi orgánmi, krajskými národnými výbormi a výrobno-hospodárskymi jednotkami.
V tomto roku sa na príprave plánu výraznejšie podieľali najmä povereníctva a komisie Slovenskej národnej rady, ktoré svojimi podnetmi a návrhmi aktívne prispeli k riešeniu niektorých závažných otázok ďalšieho nášho rozvoja. Pozitívne sa prejavila tiež úzka spolupráca orgánov Slovenskej národnej rady so Štátnou plánovacou komisiou, ktorá od začiatku plánovacích prác venovala otázkam rozvoja hospodárstva na Slovensku zvýšenú pozornosť. Všetky závažné problémy boli pred zostavením súhrnného plánu prerokované tiež v straníckych orgánoch a v Predsedníctve Slovenskej národnej rady.
Návrh plánu musí rešpektovať súčasný stav nášho národného hospodárstva, naše možnosti a súčasné úlohy spojené s postupnou rekonštrukciou. Ak analyzujeme a hodnotíme výsledky dosiahnuté v posledných rokoch, ukazuje sa, že konsolidačný proces v hospodárstve prebieha obťažnejšie a vleklejšie, ako sme predpokladali.
Hoci sa v roku 1964 a najmä v tomto roku tempo rozvoja hospodárstva, hlavne priemyslu, urýchlilo, nepodarilo sa ešte plne prekonať nepriaznivé tendencie, založené predchádzajúcim extenzívnym vývojom. Rast výroby je ešte stále spojený s mimoriadne vysokou náročnosťou na energetické, surovinové a materiálové zdroje, na investičné prostriedky a pracovné sily. To sa prejavuje v nízkej tvorbe národného dôchodku a v celkovej napätosti medzi zdrojmi a potrebami.
Z celkového prírastku spoločenského produktu v rokoch 1960-1964 vo výške 45, 1 mld. Kčs pohltila výrobná spotreba 34 mld.
Kčs a vytvorený národný dôchodok činil len 11, 1 mld. Kčs. V samotnom roku 1964 vzrástol spoločenský produkt o 10, 8 mld. Kčs, z čoho však na výrobnú spotrebu pripadlo 9, 3 mld. Kčs a na prírastok národného dôchodku len 1, 5 mld. Kčs. V tomto roku je vývoj podľa predbežných odhadov o niečo priaznivejší, ale výrobná spotreba rastie znova rýchlejšie ako spoločenský produkt. Prírastok národného dôchodku bude predstavovať oproti minulému roku len asi 3, 0 %.
Musíme teda reálne vidieť, že sa zatiaľ v národnom hospodárstve nevytvorili také zdroje, ktoré by umožnili rýchlo uskutočniť potrebnú štrukturálnu prestavbu výrobno-technickej základne priemyslu i iných výrobných odvetví a zabezpečiť všetky naliehavé potreby nevýrobnej sféry. Základnou úlohou preto i naďalej zostáva obnoviť rovnováhu v národohospodárskych vzťahoch, narušenú v posledných rokoch, a krok za krokom klásť nové základy ďalšieho harmonického rozvoja výroby a spotreby.
Predovšetkým z tohto hľadiska boli koncipované aj ciele plánu na budúci rok. Stanovené úlohy sú výsledkom ocenenia reálnych možností rastu výroby, výstavby i osobnej a spoločenskej spotreby, ktoré sú dané súčasnými našimi možnosťami a novými rozvojovými zdrojmi, ktoré bude možné začleniť do reprodukčného procesu v budúcom roku. Plne sme pritom museli prihliadať k novým potrebám, vyvolaným tohtoročnou neúrodou, dôsledkami záplav a niektorými ďalšími nepriaznivými vplyvmi, najmä v oblasti zahraničného obchodu.
V plnení tohtoročných úloh možno pozitívne hodnotiť hlavne vývoj v priemysle. Priemyselné podniky na Slovensku prekročia plánované úlohy zhruba o 3 %, čo predstavuje produkciu v hodnote 1, 3 mld. Kčs. Podľa doterajšieho vývoja vzrastie priemyselná výroba oproti roku 1964 o vyše 11 %. Prekročia sa tiež úlohy v raste produktivity práce a v zhospodárnení výroby, čo sa priaznivo prejaví i v tvorbe finančných zdrojov podnikov. K dosiahnutiu týchto výsledkov významne prispela tiež výzva Ústredného výboru KSS, vyrobiť v tomto roku nad úlohy plánu výrobky za 1 mld. Kčs.
Menej priaznivý je vývoj v plnení plánu investičnej výstavby. Hoci aj stavebné podniky dosiahnu vyššiu produktivitu práce ako sme predpokladali v pláne, predbežne odhadujeme, že z plánovaných prostriedkov sa v tomto roku nepreinvestuje zhruba 130-150 mil. Kčs, predovšetkým v nestavebných organizáciách. V školstve podľa predbežných odhadov zostanú nevyužité investičné prostriedky v rozsahu 40 - 50 mil. Kčs, v zdravotníckej výstavbe 15-20 mil. Kčs a značné schodky budú i vo vodnom hospodárstve a energetike. Ešte závažnejšie je to, že sa ani v tomto roku nezlepšila situácia v uvádzaní nových kapacít do prevádzky.
Vážnym zásahom do zdrojov, s ktorými sme počítali pre rozvoj národného hospodárstva v budúcom roku, je tohtoročná neúroda. Najväčšie schodky oproti plánu sú v obilovinách, kde len strata v dôsledku záplav činí takmer 100 tis. ton, čo je viac ako štvrtina celkového schodku, ďalej v produkcii cukrovej repy a v zemiakoch. Celková úroda na Slovensku, vrátane dôsledkov povodne, je tohto roku o 21-22 % nižšia ako sme počítali v pláne, a úroda zemiakov pri výnose cca 50 q z ha predstavuje zhruba len 40 % plánovanej úrovne a je najnižšia akú sme kedy v histórii dosiahli. Výpad produkcie zemiakov je vyšší ako jeden milión ton.
Zmeny v rozdelení prostriedkov vyvoláva i potreba riešiť dôsledky záplav na južnom Slovensku. Na obnovovacie práce investičného charakteru je už v tomto roku v pláne približne 475 mil. Kčs. Zabezpečenie obnovy si vyžiadalo okrem toho presun stavebných kapacít aj z iných oblastí, krytie vysokých potrieb stavebných materiálov, krmovín, umelých hnojív a pod. Operatívne sa zabezpečovalo plynulé zásobovanie obyvateľstva, riešili sa problémy dočasného ubytovania, výuky detí, zdravotníckej starostlivosti a iné otázky súvisiace s obnovou a normalizáciou života.
Napriek týmto neočakávaným vplyvom celkové výsledky v rozvoji hospodárstva na Slovensku i v celoštátnom meradle umožnili najmä v priemyselnej výrobe a v investičnej výstavbe na Slovensku navrhnúť pre budúci rok rýchlejší rozvoj ako sa počítalo v smerniciach k štvrtému päťročnému plánu.
Súhrnne možno teda plán rozvoja hospodárstva na Slovensku pre budúci rok charakterizovať takto:
Po prvé: rýchlym tempom rozvoja výroby a výstavby, pretože priemyselná výroba sa zvýši asi o 10 %, stavebná výroba o 7, 3 % a celkový objem investičných prostriedkov o viac ako 11 %. Vytvorený hrubý dôchodok v priemysle, stavebníctve a v obchode sa zvyšuje o 8, 4 %.
Po druhé tým, že sa novou výstavbou vytvárajú predpoklady pre širší rozvoj spracovateľského priemyslu v budúcich rokoch. Osobitne sa novou výstavbou posilňuje rozvoj spotrebného priemyslu. Začne sa s výstavbou Bavlnárskeho kombinátu v Leviciach, rozšíria sa závody na výrobu obuvi v Partizánskom a Bardejove, začne sa s výstavbou závodu na spracovanie čadiča v Novej Bani, na výrobu úžitkového skla v Poltári a niektorých ďalších akcií v potravinárskom priemysle a v strojárstve. Sledujeme tým cieľ efektívnejšie využiť domáce surovinové zdroje a významne to prispeje tiež k lepšiemu využitiu zdrojov pracovných síl.
So značnými prostriedkami plán počíta aj na výstavbu v nevýrobnej sfére, predovšetkým v školstve a zdravotníctve. Lepšie ako v predchádzajúcich rokoch sa zabezpečuje rekonštrukcia a výstavba ciest a bytová údržba. Celkove pre nevýrobnú sféru počítame s investičnými prostriedkami vo výške 7, 6 mld. Kčs, čo je 45 % objemu všetkých investícií do hospodárstva na Slovensku.
Návrh plánu znamená v základných vzťahoch ďalší pokrok v ekonomickom vyrovnávaní Slovenska s českými krajinami a je v súlade so smernicami pre vypracovanie plánu na roky 1966-1970, ba tieto v roku 1966 o niečo zlepšuje.
V príprave plánu dostali poslanci Slovenskej národnej rady podklady, ktoré obsahujú pomerne podrobné úlohy štátneho plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1966 i problémy spojené s jeho realizáciou. Nebudem sa preto zaoberať všetkými časťami plánu, obmedzím sa iba na najdôležitejšie úlohy, ktoré budú pri ich realizácii vyžadovať našu každodennú starostlivosť, starostlivosť Slovenskej národnej rady, jej orgánov, národných výborov a hospodárskych organizácií.
Najskôr k problematike investičného plánu, ktorú možno označiť za rozhodujúcu tak z hľadiska budúceho roku, ako i našich dlhodobých zámerov. Ako som už spomenul, plán na rok 1966 zabezpečuje vzostup výstavby o viac ako 11 %. Tento objem je z hľadiska možností realizácie maximálny, s ktorým vôbec možno v daných podmienkach reálne počítať.
Jednou zo základných úloh v investičnej výstavbe je sústrediť prostriedky na dokončenie rozostavaných stavieb, a to i obmedzením rozsahu novej výstavby. Zásadu obmedzovať rozostavanosť uznáva v podstate každý. Každoročne sa ňou zaoberáme tiež pri schvaľovaní plánu, no výsledky sú stále neuspokojivé. Ak chceme v tomto smere dosiahnuť nejaký pokrok, budeme musieť postupovať oveľa energickejšie.
Aj pri výbere nových stavieb na budúci rok museli sme vynaložiť veľké úsilie na to, aby sa do plánu zaradili len skutočne efektívne stavby. Ide prevažne o menej nákladné akcie, ktoré budú produkovať v krátkom čase, a o stavby v perspektívnych výrobných odboroch.
V porovnaní s minulými rokmi je lepšia situácia v projektovej príprave nových stavieb. Prakticky majú všetky schválené úvodné projekty. Menej priaznivá je však príprava vykonávacích projektov, hlavne v spotrebnom priemysle, poľnohospodárstve a hospodárstve KNV, ktorá sa oneskoruje.
Rozsah výstavby je vcelku krytý kapacitou stavebnej výroby. Môžu sa však vyskytnúť určité ťažkosti v štruktúre a územnom rozmiestení stavebných prác. Rovnako dodávky strojov sú tiež dodávateľmi potvrdené. Tak ako v minulých rokoch, môže však v priebehu realizácie dochádzať k neplneniu, a preto bude treba dodávky strojov a zariadení sústavne sledovať a zabezpečovať.
Plnenie úloh plánu investičnej výstavby musíme dôsledne zabezpečovať i preto, že každé predlžovanie výstavby a každé zvýšenie rozpočtových cien znižuje počet stavieb v nasledujúcom roku. Aby nedochádzalo k rozptylu investičných prostriedkov, ministerstvám a krajským národným výborom sa záväzne určí objem rozpočtových cien novozahajovaných stavieb. Dodržanie tohto limitu bude prísne sledovať banka. Pri porušovaní bude treba dôsledne uplatňovať ekonomický postih všetkých účastníkov výstavby.
Tieto opatrenia sa nutne dotknú aj hospodárstva krajských národných výborov. Pokles rozostavanosti možno vyjadriť tým, že počet rozostavaných stavieb, bez bytovej výstavby, sa má v priebehu budúceho roku znížiť z 587 na 276. Znamená to, že zatiaľ čo v roku 1965 sme mohli začať nové stavby o celkovej rozpočtovej cene 1, 4 mld. Kčs, v roku 1966 sústreďujeme pri vyššom objeme investícií prostriedky na nové stavby len v objeme 780 mil. Kčs.
Treba počítať so značnými ťažkosťami pri realizácii týchto zámerov. Mám na mysli najmä tlak na rozšírenie počtu novozahajovaných stavieb, ktorému budeme musieť v budúcnosti rozhodnejšie čeliť. Štátny plán nemôže byť súčtom všetkých potrieb ani všetkých návrhov.
Na rozvoj hospodárstva krajských národných výborov sa vynaloží 4, 6 mld. Kčs, t. j. takmer o 13. % viac ako v tomto roku. I keď je tento vysoký rast investícií vyvolaný tiež povodňovými škodami, zabezpečuje sa rozvoj príslušných odvetví lepšie ako v posledných rokoch. Vybuduje sa takmer 30 tis. bytov a ďalších 1850 sa obnoví v zaplavených oblastiach.
Hlavnou úlohou je zabezpečiť splnenie investičného plánu v takej odvetvovej štruktúre, ako bola dohodnutá pri zostavovaní návrhu. Zdôrazňujem to preto, lebo od roku 1960 sme v hospodárstve krajských národných výborov ani jeden rok plán investícií nesplnili a naviac menilo sa aj pôvodne stanovené zameranie odvetvovej štruktúry. Zvyšoval sa plán v odvetviach, kde sa ukázali možnosti úlohy prekročiť, a to na úkor odvetví iných. I keď sa v roku 1965 v tomto smere situácia trochu zlepšila, bude predsa potrebné štruktúru investičného plánu dôsledne dodržiavať.
V bytovej výstavbe musíme znovu väčšiu pozornosť venovať technickej a občianskej vybavenosti, viac podporiť individuálnu výstavbu rodinných domčekov a údržbu bytového fondu. Na vybavenosť sa vynaloží 1, 6 mld. Kčs, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom viac o vyše 180 mil. Kčs. To umožní jednak čiastočne likvidovať pozostatky vo vybavení sídlisk z minulých rokov a jednak zabezpečiť taký postup prác, aby sa v sídliskách súčasne s bytmi ukončovali aj školy, obchodná sieť a ostatné potreby.
V budúcom roku sa viac ako 40 % bytov dokončí v individuálnej výstavbe. To vyžaduje zvýšiť pomoc národných výborov stavebníkom predovšetkým pri obstarávaní stavebných pozemkov. Ide najmä o výber areálov pre individuálnu výstavbu, získanie pozemkov od majiteľov, vybudovanie potrebnej inžinierskej siete a pod. V pláne sa počíta na tieto účely s čiastkou 40 mil. Kčs. Rovnako účinnú pomoc bude treba poskytovať aj svojpomocnej výstavbe.
Prostriedky na údržbu bytového fondu sa zvyšujú z 80-100 mil. Kčs v minulých rokoch na takmer 250 mil. Kčs v budúcom roku. Pre zvládnutie tejto úlohy treba vytvárať podmienky tak v okresných stavebných podnikoch, ako aj v bytovom hospodárstve.
Stále málo prostriedkov venujeme na výstavbu a údržbu ciest. V budúcom roku počítame s čiastkou 600 mil. Kčs, čo je zhruba o 10 % viacej ako v tomto roku. To však znamená len určité zlepšenie a zďaleka ešte neodstránime súčasný nepriaznivý stav. Je preto veľmi dôležité, ako budú tieto prostriedky použité. Doteraz sme sa zameriavali prevažne na rozširovanie siete bezprašných ciest. V budúcom roku bude potrebné uprednostniť vylepšenie hlavných ťahov. Pôjde predovšetkým o odstránenie zákrut, o rozširovanie, spevňovanie a odvodňovanie cestných telies, ako aj o dôkladnú úpravu spodkov, no i povrchov, najmä na úsekoch Trnava-Piešťany, Žilina-Trenčín, Košice-Rimavská Sobota atď.
K zvládnutiu tohto programu i programu nových investícií v oblasti cestnej siete sú vybudované dostatočné kapacity stavebnej výroby. Základným problémom bude podstatne zvýšiť kvalitu prác. Národné výbory a všetky zodpovedné orgány musia podstatne zvýšiť náročnosť na kvalitu a kontrolu prevedených prác.
Veľmi naliehavé bude odstrániť nedostatky v údržbe ciest. Nie je treba zvlášť zdôrazňovať, aké škody vznikajú z oneskorenej a povrchne prevedenej údržby. Nesmieme ju podceňovať a zo strany národných výborov treba zabezpečiť, aby pracovníci okresných správ ciest plnili predovšetkým svoje úlohy v údržbe. Celkom dobre sa za posledné roky plnia úlohy vo včasnom kosení sena v kanáloch, v obíjaní orechov, oberaní jabĺk, len vlastná práca na cestnej sieti zostáva vcelku zanedbávaná. Ak ste si všimli, celý rad rokov sme sa nemohli napr. dostať k tomu, aby sa priekopy okolo ciest, ktoré boli vybudované na to, aby odvodňovali cestné teleso, čistili. Čo úsilia sme museli vynaložiť, aby sa tak aspoň sčasti stalo v tomto roku, a to sme ešte mohli zabezpečiť len preto, že tá zima, ktorá narobila obrovské škody na cestách, nám dala také ponaučenie, že sme si museli túto problematiku dôslednejšie rozobrať a byť jednoducho prísnejší na údržbu.
Na obnovu zaplaveného územia na južnom Slovensku je určené v pláne 666 mil. Kčs. Umožní to v súlade s harmonogramom dokončiť obnovu takmer všetkých bytov, komunikačných sietí, väčšiu časť rekonštrukcie ochranných hrádzí a vodohospodárskych zariadení už v budúcom roku.
Úmerne s rastom investičnej výstavby sa musí zvýšiť i kapacita stavebnej výroby. Uvažujeme s jej rastom o 7, 3 %, predovšetkým u podnikov inžinierskeho staviteľstva, kde je rast 14, 1 %. Počet pracovníkov v stavebníctve stúpne asi o 4 tisíc. Budú to predovšetkým absolventi škôl a odborných učilíšť, pre ktorých musia stavebné podniky vytvoriť vhodné podmienky, aby sa čo najskôr mohli plne zapojiť do výrobného procesu.
Osobitnú pozornosť musíme venovať miestnemu stavebníctvu. Niekoľko rokov za sebou sa počet jeho pracovníkov znižoval a klesol z 29 tisíc osôb v roku 1960 na 28, 1 tis. osôb v roku 1964. Rovnako jeho technické vybavenie nebolo úmerné úlohám, ktoré sa naň kládli, čo sa prejavilo v celkovej jeho stagnácii.
Požiadavky na miestne stavebníctvo naproti tomu sústavne rastú, predovšetkým v opravách bytového fondu. V budúcom roku rozsah opráv bytov rastie napr. o 15 % (tých, ktoré budú prevádzať okresné stavebné podniky). Čiastočne sa tento problém riešil v tomto roku zvýšením počtu pracovníkov o 500 a v budúcom roku počítame s ďalším zvýšením o 600 pracovníkov. Urýchľuje sa rozvoj miestneho stavebníctva hlavne v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji. Kapacita okresných stavebných podnikov sa oproti podnikovým návrhom v súlade s požiadavkami národných výborov zvyšuje asi o 50 mil. Kčs a dosiahne