nákladov na výstavbu (včítane nákladov na projekt a oplotenie pozemku), splatnú do 30 rokov, pri zníženej úrokovej sadzbe 2, 7 %.

Podniky budú môcť poskytovať svojim pracovníkom z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb pôžičku až do výšky čistého ročného zárobku toho-ktorého pracovníka, splatnú do 10 rokov. Táto pôžička môže byť zúročiteľná (maximálne však 3 %), prípadne i bezúročná podľa rozhodnutia vedenia podniku po dohode s Revolučným odborovým hnutím.

Pracovníci niektorých dôležitých odvetví, najmä poľnohospodárstva alebo lesného závodu (vrátane JRD), baníci a pod., budú môcť dostať od podniku bezúročnú podmienečne nenávratnú pôžičku (stabilizačnú) vo výške 5 až 25 000 Kčs.

Ďalšie výhody sú úľavy daňové. Daň domová sa bude určovať podľa zastavanej plochy. Na vlastníka bytu v obytnom dome pripadne menšia čiastka dane než na vlastníka rodinného domčeka. Podiel dane na jeden byt bude tým menší, čím väčší (vyšší) objekt sa bude stavať. Naviac bude výstavba obytných domov s bytmi v osobnom vlastníctve zvýhodnená aj tým, že daň domová sa bude platiť vždy podľa dolnej hranice sadzieb uvedenej v zákone o domovej dani.

Byty v osobnom vlastníctve budú oslobodené od platenia miestneho poplatku z bytov. Výstavba v osobnom vlastníctve prinesie stavebníkom ďalšie ekonomické výhody aj v tom, že náklad na byt vo väčšom objekte je zhruba o 30 % nižší než náklad na výstavbu rovnakého bytu v rodinnom domčeku. Podiel nákladov na základy, strechy, obvodové murivo, inštalácie a pod., pripadajúci na jeden byt, je tým nižší, čím je objekt väčší.

Nový zákon umožní aj predaj bytov hlavne v novopostavených domoch, ktoré sú v štátnom socialistickom vlastníctve. Aby sa umožnila čo najväčšia účasť občanov na financovaní bytovej výstavby, bude sa pri kúpe dávať prednosť tým záujemcom, ktorí uhradia kúpnu cenu v čo najväčšom podiele z vlastných prostriedkov.

Cena bytu podľa navrhovaných zásad sa má určovať sadzbou za 1 m2 podlahovej plochy podľa vybavenosti, a to u bytov I. kategórie 1100 až 1200 Kčs, u bytov II. kategórie 800-900 Kčs, u bytov III. kategórie 560-660 Kčs a u bytov IV. kategórie 440-540 Kčs.

Za rovnakých podmienok sa majú odpredávať aj byty v niektorých starších domoch. Pri predaji takýchto domov sa bude prihliadať aj k opotrebeniu a z ceny podľa horeuvedených zásad sa poskytne zľava. U stavieb, ktorých údržba alebo opravy boli zanedbané, alebo ak ide o objekt poškodený, sa zľava primerane zvýši. U domov, u ktorých bola prevedená modernizácia alebo generálna oprava, sa zľava primerane zníži.

V  tejto súvislosti treba povedať, že už sa rozširujú nesprávne, ničím nepodložené zprávy, že každý bude povinný svoj byt odkúpiť, a že ho bude štát k tomu nútiť. Byty už užívané sa budú môcť odpredať len v domoch do 5 bytov - teda menšie objekty, ktorých správa a údržba je pre štát veľmi nákladná a pre ich mnohé spoločné znaky s rodinnými domčekmi sú predpoklady, že bude o kúpu takýchto bytov záujem.

Pre vašu informáciu mi dovoľte podotknúť, že z obdobných pohnútok sa v roku 1964 povolil odpredaj rodinných domčekov, ktoré sú v správe národných výborov a bytových organizácií. Akcia prebieha vcelku úspešne. Do konca roku 1965 sa odpredalo 2601 rodinných domčekov a národné výbory zinkasovali od obyvateľstva 50, 5 mil. korún. Ešte ostáva odpredať 3661 domčekov.

I tu je daná národným výborom možnosť získať ďalšie finančné prostriedky na opravy a modernizáciu bytového fondu. Na odpredaji bytov do osobného vlastníctva budú zainteresované i NV, ktoré si budú ponechávať a odvádzať do fondu rezerv a rozvoja časť výťažkov z odpredaja.

Chcel by som ešte záverom dodať niekoľko slov k otázkam správy a údržby bytového fondu.

Situácia v obnove a udržiavaní základných fondov nie je uspokojivá takmer ani v jednom odvetví národného hospodárstva. Ministerstvo financií a Povereníctvo SNR pre financie riešili tieto problémy a Finančná a rozpočtová komisia SNR ich prerokovala na spoločnom zasadnutí s Výborom Národného zhromaždenia pre plán a rozpočet. Rozbor ukázal, že napriek viacerým uzneseniam straníckych a vládnych orgánov v údržbe a opravách základných fondov a vo využívaní finančných prostriedkov na tieto účely sú vážne nedostatky.

Prostriedky vynaložené na opravy v rokoch 1957 až 1962 poklesli v priemere o 56, 3 % (celoštátne o 37, 3 %). V porovnaní k obstarávacej hodnote základných fondov sa znížili z 2, 4 % na 0, 74 %.

V  roku 1964 sa situácia zlepšila. V rozpočtoch národných výborov sa zvýšil objem finančných prostriedkov oproti roku 1963 o 36, 7 % a náklady na opravy predstavovali 172, 1 mil. Kčs. Umožnilo sa bytovým organizáciám zamestnávať jednak stálych údržbárov (organizovať vlastné údržbárske čaty) a jednak prechodných údržbárov z doplnkových zdrojov pracovných síl.

Problematikou údržby a opráv bytového fondu sme sa aj v priebehu roka 1965 viackrát zaoberali. Popri iných opatreniach sme usmernili finančné odbory národných výborov, aby venovali zvýšenú pozornosť zabezpečovaniu potrebných výrobných kapacít, zvýšili kontrolu fakturovaných prác čo do množstva a kvality a dohliadli na hospodárenie a účelné využitie finančných prostriedkov. Tieto opatrenia v rozhodujúcej miere prispeli k plneniu plánu. Vyplýva to z toho, že náklady na opravy vykonané v roku 1965 robili 228, 8 mil. Kčs, čo je viac oproti plánu o 33, 2 mil. Kčs (plnenie 116, 9 %) a oproti skutočnosti za rok 1964 o 56, 7 mil. Kčs (takže index 1964/65 je 132, 9 %).

Opravy na jednu nájomnú jednotku predstavovali 1339 Kčs, čo je zvýšenie oproti skutočnosti za rok 1964 o 27 %.

Náklady celkom (včítane odpisov v čiastke 132, 4 mil. Kčs) robili 401, 8 mil. Kčs, kým tržby iba 194, 0 mil. Kčs. Bytové hospodárstvo národných výborov je teda naďalej stratové. Strata na jednu nájomnú jednotku za rok 1965 robila 1220 Kčs.

V rozpočtoch národných výborov na rok 1966 sa na opravy a údržbu bytového fondu zabezpečuje 263, 6 mil. Kčs, čo je oproti plánu na rok 1965 viacej o 34, 7 % a oproti skutočnosti za rok 1964 až o 53, 1 %. Účelné a hospodárne využitie týchto prostriedkov si vyžiada ďalšie zintenzívnenie prác, a to aj dodávateľsky, ale hlavne vlastnými údržbármi, ktorých môžu v roku 1966 bytové organizácie prijímať pre rozširovanie služieb a údržbu bytového majetku v neobmedzenom rozsahu.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

nový zákon o osobnom vlastníctve bytov je jedným z nástrojov, ktorým sa má umožniť občanom, aby v súlade s tézami XIII. sjazdu KSČ sa podieľali maximálne na bytovej výstavbe vlastnými finančnými prostriedkami a vlastnou prácou. Národným výborom sa jeho prostredníctvom dávajú nové možnosti získať ďalšie finančné zdroje, s ktorými vo svojich finančných plánoch a rozpočtoch neuvažovali. Pôjde len o to, aby národné výbory tieto prostriedky čo najúčelnejšie využili. Dôležitý význam nového zákona treba vidieť v tom, že uzákonením vlastníctva bytu sa podnietia občania k zvýšenej starostlivosti o údržbu a správu bytového fondu. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Hagarovi.

Slovo má poslanec súdruh Štefan F á b r y.

Poslanec Fábry:

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci,

naša komisia sa podieľala už v štádiu prípravy a v pripomienkovom konaní na predkladanej osnove zákona o osobnom vlastníctve bytov a takto sme uplatnili svoje námety z hľadiska riešenia tejto problematiky.

Predsa však dovoľte, aby som zaujal stanovisko k niektorým problémom. Zavedenie inštitúcie o osobnom vlastníctve k bytom sleduje predovšetkým cieľ pomôcť a rozšíriť uspokojovanie bytových potrieb občanov. Výhodu tejto formy, najmä pri výstavbe nových domov vidím predovšetkým v tom, že by sa združovaním záujemcov o riešenie bytového problému získal ďalší počet bytových jednotiek s minimálnou potrebou stavebných kapacít najmä v našich obciach a mestách, kde by sa vytvorili výhodné podmienky pre zástavbu tzv. prelúk, a čo je hlavné, mali by istotu, že ich zámery podporuje a právne upravuje naša spoločnosť. Táto forma výstavby by umožnila našim občanom dosiahnuť jednak úsporu stavebných materiálov, lepšie by sa šetrilo s ornou pôdou, ktorá nám z roka na rok ubúda, a kladne by sa prejavila výstavba našich obytných domov o počte 4 až 5 bytových jednotiek svojpomocou. Predpokladám, že by sa tým získalo na intenzite a organizovanosti práce v úsilí našich občanov o riešenie bytového problému. Z tohto hľadiska, myslím, treba kladne hodnotiť iniciatívny návrh zákona, pretože komplexnejšie rieši niektoré celospoločenské záujmy a spája ich s uspokojovaním životných potrieb občanov.

Popri forme individuálnej výstavby, ktorá je u nás jednou z najrozsiahlejších foriem, umožňuje výstavbu bytov v osobnom vlastníctve.

Chcel by som sa zmieniť ešte o jednom probléme.

Keď sme v minulom roku v septembri a na pléne Slovenskej národnej rady rokovali o opravách a údržbe bytového fondu, bolo konštatované, že sa opravám a údržbe bytového fondu v minulosti nevenovala dostatočná pozornosť. A dôsledok toho sa prejavil v značnom podiele na chátraní tak súkromných činžových domov, ako aj domov v správe národných výborov. Vlastníci činžových domov nemali a nemajú záujem o riadnu údržbu týchto domov pre pomerne nízke nájomné, ktoré nestačí na pokrytie bežnej údržby, a doplácať na to z vlastných prostriedkov buď nechcú, alebo nemôžu. Podobne je to aj v obytných domoch so 4-5 bytmi v správe národných výborov, kde starostlivosť, správa a údržba sa riešia na úkor štátnych prostriedkov. Správa a údržba v týchto domoch je obtiažna a stratová najmä tam, kde sú tieto menšie domy v rozptýlenej zástavbe a kde všetky služby spojené s užívaním bytov robia i organizáciám bytového hospodárstva oveľa väčšie starosti ako vo veľkých domoch v správe národných výborov.

Nemôžem uviesť presné štatistické údaje o tom, čo stojí správa a údržba takýchto domov, pretože sa to osobitne štatisticky nesleduje. Z praxe však vieme, že na opravy a údržbu takýchto domov sa čerpá z príjmov, ktoré získavajú organizácie bytového hospodárstva z iných domov, v ktorých netreba po viac rokov čerpať prostriedky na ich opravu a údržbu.

Tým, že sa umožní odpredaj bytov v menších domoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu, odbremení sa čiastočne aj starostlivosť národných výborov a organizácií bytového hospodárstva o ich údržbu, znížia sa náklady na správu i ďalšie výdavky, ktoré niekedy dokonca presahovali hodnotu takýchto domov.

Zo skúseností vieme, že vlastníci rodinných domčekov, v ktorých sami bývajú, sa dobre starajú o ich údržbu a opravy. Predpokladám, že tomu tak bude aj v tých prípadoch, kde občania nadobudnú vlastníctvo bytu a tým aj spoluvlastnícky podiel k domu, pričom lepšou starostlivosťou o bežnú údržbu s minimálnym nárokom na kapacity stavebných a údržbárskych organizácií budú predchádzať chátraniu domov a tým aj zvýšeným nákladom.

Napokon je potrebné povedať najmä na adresu národných výborov, aby dbali na dodržiavanie tohto zákona a umožňovali kúpu bytov v tých prípadoch, kde o to prejavia záujem užívatelia bytov.

Nebude to ľahká vec. Keďže štát a občania nemôžu byť spoluvlastníkmi domov, bude vecou národných výborov, aby poskytli všemožnú pomoc tým užívateľom bytov, ktorí sú ochotní vymeniť si byt v inom dome v tom prípade, že by niekto chcel spolu s väčšinou užívateľov bývajúcich v dome na odpredaj, zakúpiť si takýto byt.

Musíme mať všetci na pamäti základný cieľ, že aj touto formou treba nielen rozšíriť uspokojovanie bytových potrieb občanov, ale aj zainteresovať občanov na správe a údržbe bytového fondu. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Fábrymu, slovo má poslanec súdruh Ladislav Leco.

Poslanec Leco:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Pohľad na vidiecke sídliská, ale aj na staršie časti našich miest nás presvedčuje, že staré domy a byty dnes už nevyhovujú rastúcim nárokom obyvateľstva. Nepriaznivý stav najmä vidieckych bytov má svoje korene v minulosti. Ešte v roku 1961 viac ako polovica bytov na vidieku pozostávala z jednej miestnosti alebo z jednej miestnosti a kuchyne.

Hoci dnes staviame ročne v štátnej a družstevnej výstavbe viac bytov ako kedykoľvek predtým, ich počet nestačí kryť požiadavky obyvateľstva. Na Slovensku sa v období rokov 1951-1965, t. j. za posledných 15 rokov dávalo priemerne do užívania 25 000 bytov ročne. Z toho individuálna výstavba tvorí asi polovicu celej výstavby bytov u nás, a to predovšetkým na vidieku. Občan, ktorý si rieši svoje bytové problémy vlastnými silami, účinne prispieva k riešeniu bytového problému celej krajiny. Je povinnosťou spoločnosti podporovať tých, ktorí si niekedy na dlhé roky musia znížiť svoj životný štandard a zriecť sa akéhokoľvek voľného času na rekreáciu a oddych.

Pomoc stavebníkom sleduje aj nami prerokúvaná osnova zákona o osobnom vlastníctve bytov. Známe je, že platný vlastnícky režim dosiaľ neumožňoval, aby sa mohlo viacej občanov združiť za účelom výstavby viacpodlažného obytného domu tak, aby každý z nich bol vlastníkom konkrétneho bytu a všetci spoluvlastníkmi spoločných nebytových priestorov.

V dôsledku jestvujúceho právneho vlastníckeho režimu sa individuálna bytová výstavba uskutočňuje u nás prakticky len výstavbou rodinných domčekov. Tieto majú u nás osobitne na Slovensku vžitú dlhoročnú tradíciu pre celý rad predností a niet sporu o tom, že aj do budúcnosti majú svoju perspektívu. Dnes však individuálni stavebníci aj spoločnosť vidia, že ich výstavba je spojená aj s celým radom nevýhod tak pre občana, ako aj pre spoločnosť. Výstavba rodinných domčekov je sprevádzaná záberom kvalitnej poľnohospodárskej pôdy, ktorá v našich podmienkach s relatívne vysokou hustotou osídlenia má svoje osobitné postavenie. Táto forma výstavby je súčasne náročná na stavebný

materiál, pretože neumožňuje využitie základov, oporných stien, strechy a podobne pre viac bytových jednotiek, ako je to u viacpodlažných stavieb. Pri výstavbe rodinných domkov dodávateľským spôsobom, ale aj svojpomocou nemožno využiť modernú stavebnú techniku, nemožno uskutočniť ich modernú vybavenosť, a ak v individuálnych prípadoch tomu tak je, tak len za značných finančných nákladov. Individuálna výstavba rodinných domkov vyvoláva súčasne zvýšené náklady na budovanie inžinierskych sietí, verejných komunikácií a podobne, čo zaťažuje spoločenské fondy štátu.

Týmto nevýhodám spojeným s individuálnou bytovou výstavbou formou rodinných domčekov je možné vyhnúť sa vytvorením podmienok pre ich výstavbu vo forme výstavby viacpodlažných domov, u ktorých možno použiť modernejšiu techniku, lepšiu vybavenosť a znížia sa aj náklady na budovanie inžinierskych sietí. Tieto úvahy možno ilustrovať aj nákladmi spojenými s výstavbou rodinného domčeka v porovnaní s nákladmi bytu v dome o štyroch trojizbových bytoch so štandardnou vybavenosťou. Prepočty odborníkov v tejto oblasti ukázali, že výstavba bytu v osobnom vlastníctve v dome so štyrmi bytmi sa môže realizovať od 25 do 30 % s nižšími nákladmi, ako je to pri výstavbe rodinného domčeka. Z tohto hľadiska možno vítať uzákonenie možností osobného vlastníctva konkrétnej časti domu, respektíve konkrétneho bytu vo viacpodlažnom dome. Prerokovaný zákon o osobnom vlastníctve bytov smeruje k výstavbe rodinných domčekov nad seba, do výšky, tak, ako to zodpovedá tendencii modernej bytovej výstavby vôbec. Výhody z jeho uplatnenia budú plynúť individuálnym stavebníkom a tiež spoločnosti. Je prirodzené, že dosiaľ jestvuje vžitá a silná tradícia výstavby rodinných domčekov. Prípadným zakotvením osobného vlastníctva bytov sa vônom vlastníctve bytov smeruje k výstavbe rodinných domčekov Zakotvením osobného vlastníctva v našom právnom poriadku sa predovšetkým obohatia možnosti realizácie individuálnej bytovej výstavby a osobné vlastníctvo bytov bude pôsobiť súbežne popri tradičnej forme rodinných domčekov. To, či sa individuálna bytová výstavba bude uskutočňovať vo forme nami prerokúvaného iniciatívneho návrhu zákona alebo výstavbou rodinných domčekov, si rozhodnú samotní stavebníci. Hoci tu bude vo významnej miere ešte dlho pôsobiť tradícia rodinných domčekov, možno však očakávať, že pod vplyvom materiálnych výhod, zlacnenia riešenia bytového problému pri výstavbe viacpodlažných domov, bude sa postupne uplatňovať výstavba domov s bytmi v osobnom vlastníctve.

Prerokúvaný iniciatívny návrh zákona vychádza z predpokladu, že výstavba domov s bytmi v osobnom vlastníctve by sa realizovala popri svojpomoci, dodávateľským spôsobom, resp. ich kombináciou. Niet sporu o tom, že viacerí stavebníci dajú prednosť dodávateľskej forme, čo si vyžiada riešenie otázky rozšírenia stavebných kapacít, výroby stavebných materiálov, stolárskych výrobkov a pod. Hoci tieto otázky presahujú rámec nášho rokovania v súvislosti s podaním iniciatívneho návrhu zákona, dovoľujem si Slovenskú národnú radu upozorniť, že v záujme plynulého uplatnenia prijatého zákona bude potrebné tieto otázky riešiť a tak samotný zákon postaviť na reálny základ.

Záujmy prerokúvaného zákona už dnes iniciatívne sledujú aj zámery generálneho riaditeľstva Pozemného staviteľstva v Bratislave, ktoré v spolupráci s Krajským projektovým ústavom projektujú a postupne budú realizovať dodávateľskou formou výstavbu rodinných domčekov v radovej zástavbe z prefabrikovaných prvkov a s obvodovým pórobetónovým plášťom. Ešte tohto roku stavbári uvažujú experimentálne postaviť 5 domkov, z ktorých každý bude mať 5 izieb, štandardné vybavenie a celková odbytová cena bude činiť 125 000 Kčs. Výstavbou týchto rodinných domčekov sa ušetrí v radovej zástavbe na nákladoch na inžinierske siete a dôjde tiež k zníženiu potreby pôdneho fondu potrebného k výstavbe.

Uzákonenie osobného vlastníctva bytov poslúži tiež prevodu menších obytných domov z rúk štátu do osobného vlastníctva jeho užívateľom. Za akých podmienok k tomu dôjde, stanoví vláda, možno však predpokladať, že prevod do osobného vlastníctva bude zaujímavý nielen pre užívateľa, ale aj pre samotnú spoločnosť. Samozrejme, že takýto prevod bytov zo staršej zástavby do osobného vlastníctva občanov bude sa prevádzať jedine pod podmienkou záujmu občana o kúpu bytu. Využitie inštitúcie osobného vlastníctva bytov sa bude považovať za možnosť a nie za nejakú nevyhnutnosť, pred ktorú by bol občan postavený.

Záverom by som chcel upriamiť pozornosť Slovenskej národnej rady na tie otázky pripravovaného zákona, v ktorom sa hovorí, že úlohy jednotlivých stavebníkov môže prevziať na seba štát, ktorý potom odpredá jednotlivé byty do osobného vlastníctva jednotlivým občanom. Niet sporu o tom, že v ČSSR bude dosť záujemcov zúčastňovať sa vlastnými finančnými prostriedkami na riešení bytového problému kúpou novopostaveného bytu do osobného vlastníctva. Z tohto hľadiska tu nejde len o prerokovanie určitých právnych formulácií, ale aj o otázky, ktoré budú mať hlbší ekonomický dopad. Na jednej strane sa odčerpá kúpna sila obyvateľstva, na strane druhej kompetentné miesta, najmä orgány plánovacie a finančné musia vytvoriť také materiálnovýrobné podmienky v odvetví stavebníctva a v bytovej výstavbe vôbec, aby uzákonenú formu osobného vlastníctva bytov, postavených dodávateľskou formou, mohli obyvatelia bez ťažkostí využívať.

Celkove možno povedať, že ide o návrh zákona smerujúceho k riešeniu aktuálnej problematiky života a jeho ďalšie uplatnenie a rozpracovanie bude znamenať prínos pre jednotlivých občanov aj samotnú spoločnosť. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi L e c o v i.

Teraz prosím o vystúpenie súdruha podpredsedu Národného zhromaždenia dr. Václava Škodu.

Podpredseda NZ dr. Škoda:

Vážená Slovenská národní rado, soudružky a soudruzi poslanci!

Dovolte mi, abych v souvislosti s projednáváním návrhu zákona o osobním vlastnictví k bytům se zabýval některými obecnými problémy zákonodárné činnosti Slovenské národní rady.

Slovenská národní rada je podle naší ústavy nejen slovenským národním orgánem, do jehož působnosti spadají věci národní a regionální povahy, ale je současně v tomto svém postavení i národním článkem celostátního politického a hospodářského řízení pro území Slovenska. Úkolem Slovenské národní rady je tedy přímo spoluvytvářet a také spoluzabezpečovat celostátní politiku. Z toho vyplývá, že i na úseku zákonodarné činnosti se Slovenská národní rada a její orgány mají zabývat z hlediska problémů Slovenska jak návrhy, tak i působením celostátních zákonů.

Slovenská národní rada projednává návrh zákona o osobním vlastnictví k bytům. Nebudu se zabývat obsahovou stránkou tohoto návrhu, poněvadž to je záležitost, aby to posoudila dnes SNR a výbory Národního shromáždění ještě před jeho předložením plénu. Pokládám však za nutné vyzdvihnout tu okolnost, že poprvé Slovenská národní rada projednává návrh zákona, který jako svůj iniciativní návrh podle čl. 52 ústavy předloží Národnímu shromáždění. Prohlubují se tím vztahy mezi Slovenskou národní radou a Národním shromážděním i na úseku zákonodárné činnosti, jak to ukládá usnesení ÚV KSČ a ÚV KSS ze dne 7. května 1964 Za plnější uplatnění Slovenské národní rady a usnesení Národního shromáždění z listopadu minulého roku. Tím se také realizuje právo Slovenské národní rady zakotvené v čl. 74 ústavy.

Problematika bytové výstavby je nesporně problémem celostátním. Právě na Slovensku bylo však možné udělat důkladný průzkum situace při výstavbě rodinných domků i jiných obytných domů a na základě tohoto průzkumu vypracovat rozbor, který ukazuje, jakou právní úpravou je třeba zajistit a zvýšit účast obyvatel na řešení bytového problému. Obdobná problematika se objevuje i v českých krajích, ovšem zde na Slovensku vystupuje daleko více do popředí, a to zejména se zřetelem na prudký rozvoj individuelní bytové výstavby na Slovensku. Vypracovaný návrh zákona tedy ukazuje, jakými cestami se může ubírat zákonodárná iniciativa Slovenské národní rady podle čl. 52 ústavy.

Národní shromáždění i Slovenskou národní radu čekají však veliké úkoly při provádění kontroly působení platných celostátních zákonů, čímž zastupitelské orgány jako orgány státní moci největší měrou provádí kontrolu výkonných orgánů, jak ony zákony provádějí, a současně tak mohou rozvíjet - při využívání zkušeností nejširších mas pracujících a národních výborů - zákonodarnou iniciativu, aby byly změněny zákony, které již nevyhovují, případně, aby byly již vydány nové. Je pravda, že v tomto volebním období se rozvinula kontrolní funkce NS, ale ne ještě dostatečně tam, kde je jeho hlavní kontrolní činnost, totiž v kontrole působení zákonů.

Výbory Národního shromáždění mají proto za úkol nejen projednávat návrhy nových zákonů, ale také se již k přijatým zákonům vracet při své kontrolní činnosti. Tato činnost se nyní více rozvíjí, a proto v plánu úkolů orgánů Národního shromáždění jsou naplánovány prověrky působení zákonů na jednotlivých úsecích. Všechny výbory Národního shromáždění se postupně budou zabývat účinností platných zákonů, kriticky hodnotit jejich provádění a přijmou závěry, na základě kterých mají být odstraněny nedostatky v provádění jednotlivých zákonů. Obdobnou činnost by mohly rozvíjet i komise Slovenské národní rady. Právě v době zavádění zdokonalené soustavy plánovitého řízení národního hospodářství je nutno se zabývat právními předpisy, aby se nestávaly brzdou, ale aby napomáhaly k jejím uskutečňování. Při projednávání různych problémů spojených se zaváděním nové soustavy řízení národního hospodářství často se narazí na nedostatky v právním řádu. Pokud jde o prováděcí předpisy, zabývá se touto problematikou vláda a připravuje opatření, kterým má být zrušena celá řada prováděcích předpisů a interních instrukcí resortů. Vláda se opírá o kritiku, kterou vznesly národní výbory. Tuto očistu právního řádu je nutno však chápat jako proces a Národnímu shromaždění a Slovenské národní radě přísluší úkol koordinovat zákony. Komise Slovenské národní rady mohou na základě hluboké problematiky uplatnit cenné podněty ke zdokonalování našeho právního řádu. Tato činnost komisí Slovenské národní rady vyžaduje úzkou spolupráci s výbory Národního shromáždění. Své podněty na úpravu právních předpisů mohou orgány Slovenské národní rady předkládat celostátním orgánům a v závažných případech Slovenská národní rada by mohla i sama dát podnět, že některý ze zákonů již nevyhovuje danému stupni vývoje naší společnosti. Účast Slovenské národní rady na celostátním zákonodárství se může teda rozvíjet různymi směry. Plně je třeba využít účast orgánů Slovenské národní rady na tvorbě nových zákonů. Nejde tedy pouze o iniciativu, ale i o úzkou spolupráci, v níž mohou slovenské orgány uplatňovat požadavky týkající se řešení dané problematiky na Slovensku a promítat je tak do celostátního řízení.

Tato spolupráce by se měla uplatnit již při projednávání zásad navrhovaných nových zákonných úprav. Podle zákona o jednacím a pracovním řádu Národního shromáždění výbory Národního shromáždění projednávají zásady všech nových zákonů. Zásady obsahují politicko-ekonomický rozbor dosavadní situace, ukazují jaká je dosavadní právní úprava, a vytyčují cíle, kterých se má dosáhnout novou právní úpravou. V poslední době učinilo předsednictvo Národního shromáždění opatření, že zásady všech zákona se rozesílají všem poslancům Národního shromáždění. Dává se tím možnost, aby stanoviska k zásadám mohli uplatnit všichni poslanci, a to i ti, kteří nejsou členy výborů, jimž bylo projednání zásad přikázáno. Půjde o to, aby co největší počet občanů se zúčastnil na přípravě zákonů. Z výborů Národního shromáždění projednávají zásady vždy ty výbory, do jejichž oblasti působnosti připravovaná právní úprava spadá. Vždy projednává zásady též ústavněprávní výbor. Bylo by však vhodné a velmi důležité, aby zásadami alespoň důležitějších právních úprav se zabývaly také komise Slovenské národní rady a své stanovisko tlumočily příslušnému orgánu Národního shromáždění. To je tím spíše důležité, že NS využívá skutečností některých KNV a dalších NV, a tím důležitější je, aby vždy zásadní stanovisko k návrhu zákona sdělili i z orgánů SNR.

V poslední době Národní shromáždění začíná uplatňovat novou metodu při zákonných úpravách některých úseků společenských vztahů. Tak např. nedávno schválený zákon o vysokých školách a zákon o péči o zdraví lidu zmocnil Slovenskou národní radu, aby upravila působnost orgánů Slovenské národní rady při plnění úkolů vyplývajících z těchto zákonů. Jde o řešení, které předvídá ústava v čl. 74 písm. b), že totiž Slovenská národní rada se usnáší na zákonech v případech, v kterých ji k tomu Národní shromáždění zmocní zákonem. Zdá se, že tímto směrem by bylo možno i nadále rozvíjet zákonodárnou činnost Slovenské národní rady. Bude proto nutno při celostátních úpravách pamatovat v orgánech Národního shromáždění na tento rozvoj zákonodárné činnosti Slovenské národní rady.

Jak jsem informován, připravuje se ve Slovenské národní radě materiál o dalším prohloubení její účasti v zákonodárném procesu. Mohu ujistit Slovenskou národní radu, že bude mít plnou podporu Národního shromáždění a jeho orgánů. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi dr. Škodovi za jeho vystúpenie. Teraz prosím ministra spravodlivosti dr. Aloisa N e u m a n a, aby sa ujal slova.

Minister dr. Neuman:

Vážená Slovenská národní rado!

Vážené soudružky a vážení soudruzi poslanci!

Především mi dovolte, abych opravdu s potěšením uvítal, že zákonná úprava osobního vlastnictví bytů, která má přispět k rozšíření možností v uspokojování bytové potřeby občanů v celém našem státě, se legislativně provádí ve formě iniciativního návrhu Slovenské národní rady, který je jak po stránce formální, tak i obsahové dobře spracován, a že se takto Slovenská národní rada počína významně podílet na tvorbě našich nových zákonů.

V socialistických hospodářských soustavách sleduje úprava vlastnictví k bytům zpravidla dvojí cíl. Jednak zajišťuje účast občanů na individuální výstavbě bytového fondu, a to vedle výstavby rodinných domků a výstavby družstevní, jednak zabezpečuje údržbu bytového fondu, jestliže státní údržba naráží na obtíže ať již hospodářského nebo administrativního rázu.