Na základe účelovej štúdie o potrebe kádrov boli vypracované orientačné relácie zabezpečenia obyvateľstva lekárenskými službami a merné schémy vybavenia lekárnických služieb zdravotníckymi pracovníkmi.
K zvýšeniu počtu stredných zdravotníckych pracovníkov - lekárenských laborantov, ktorých je v súčasnej dobe citeľný nedostatok, zriadili sa triedy lekárenských laborantov na stredných zdravotníckych školách v Košiciach od školského roku 1965-1966 a v Banskej Bystrici od školského roku 1966-1967. Takto sa jednotlivé kraje na Slovensku stanú sebestačnými pri výchove lekárenských laborantov.
V intenciách Dokumentu bola spracovaná nová platová vyhláška pre lekárenskú službu a uvedená do života od 1. II. 1965. Táto vyhláška odstránila disproporcie v platovom zaradení pracovníkov lekárenskej služby a zároveň rieši i novú deľbu práce najmä medzi vysokoškolskými a stredoškolskými pracovníkmi.
Stravovanie pacientov v zdravotníckych zariadeniach plní svoje významné poslanie v rámci zabezpečovania racionálnej a komplexnej liečebnej starostlivosti. Zavedený jednotný diétny systém umožňuje zabezpečiť kaloricky i biologicky hodnotné stravovanie pre chorých. V úzkej spolupráci s Ústavom pre výskum výživy ľudu v Bratislave boli vypracované vzorové jedálne lístky na 14-denné obdobie. Tým sa má zabezpečiť pestrosť podávanej stravy. Okrem toho k zvýšeniu úrovne stolovania a podávania stravy v zdravotníckych zariadeniach realizuje sa v zmysle uznesenia kolégia povereníka SNR pre zdravotníctvo rad opatrení. Zvláštna starostlivosť venuje sa detskému stravovaniu.
V ročných a v perspektívnom pláne investičných prostriedkov počíta sa s modernizáciou stravovacej prevádzky, a to tak po stránke stavebnej a hygienickej, ako aj po stránke vybavenia základnými prostriedkami a drobnými a krátkodobými predmetmi.
Vážnou úlohou celospoločenskou zostáva zabezpečenie diétneho stravovania pacientov - rekonvalescentov po prepustení z ústavného ošetrovania do domácej liečby. Ide najmä o stavy po infekčnej žltačke, chronických chorobách, zažívacieho traktu, cukrovky atď. Pri dnešnej vysokej zamestnanosti žien diétne vyváranie v domácnosti vedľa varenia normálnej stravy pre zdravých členov rodiny je pre zamestnanú ženu mimoriadnym zaťažením. Doterajšia sieť diétnych jedální, poprípade vyváranie diét v rámci normálnych jedální nie je na želateľnej úrovni a nestačí kryť potrebu. V dôsledku toho dochádza často k zhoršovaniu zdravotného stavu rekonvalescentov a neraz aj k obnove onemocnenia.
Vo výchove zdravotníckych pracovníkov Dokument zdôrazňuje potrebu dokončenia obsahovej prestavby a skvalitnenia výchovného procesu na všetkých stupňoch zdravotníckeho školstva. Prestavba výchovného procesu v základnej i postgraduálnej výchove prebieha už niekoľko rokov podľa stanoveného harmonogramu. V súčasnej dobe sústreďujú sa práce na spracovanie nových učebných plánov a osnov. Pri ich vypracovaní uplatňujú sa zásady vyplývajúce z Dokumentu o komunistickej výchove.
Pre stredné zdravotnícke školy sa postupne vydávajú nové metodické listy, učebné texty a učebnice, pri tvorbe ktorých zároveň s voľbou autorov sleduje sa možnosť ich celoštátneho uplatnenia.
Postupne zlepšuje sa práca a materiálne vybavenie školských staníc v ústavoch národného zdravia. Upravená sieť stredných zdravotníckych škôl naväzuje na sieť zdravotníckych zariadení a vytvára podmienky k tomu, aby sa stal každý kraj vo výchove stredne zdravotníckych pracovníkov sebestačným. V tomto zmysle je spracovaný i plán investičnej výstavby, v ktorom sa počíta do roku 1970 s výstavbou stredných zdravotníckych škôl so žiackym domovom v Banskej Bystrici, Prešove, Bratislave, Žiline a Trnave. Plán rozvoja zdravotníckych škôl pamätá aj na potrebné zvýšenie počtu tried s vyučovacím jazykom maďarským na strednej zdravotníckej škole v Nových Zámkoch.
Ťažisko vo výchove stredných zdravotníckych pracovníkov, okrem teoretickej a odbornej prípravy, sústreďuje sa na ošetrovateľskú techniku a praktický výcvik. Učitelia ošetrovateľskej techniky, praktického výcviku, nemajú dosiaľ požadovanú kvalifikáciu. V spolupráci Filozofickej a Lekárskej fakulty v Bratislave zaviedlo sa pre týchto učiteľov diaľkové štúdium v kombinácii psychológia - starostlivosť o chorých. Uvedené štúdium však zostáva stále na okraji záujmu vedenia jednotlivých fakúlt a v školskom roku 1964-1965 napriek dostatočnému počtu poslucháčov prvý ročník tohto štúdia nebol otvorený. Treba uviesť, že na Karlovej univerzite v Prahe sa toto štúdium neustále zdokonaľuje a prehlbuje.
Dokument upozornil na niektoré nedostatky v postgraduálnej výchove lekárov a lekárnikov a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Na základe toho bol prepracovaný doterajší systém ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a stanovená jednotná línia a obsahová náplň popromočného vzdelávania v odbornej i v ideologickej časti. Tak isto určila sa línia a náplň zvyšovania kvalifikácie stredných zdravotníckych pracovníkov, vrátane ich prípravy na funkčné miesta. V intenciách prestavby a skvalitnenia výchovného procesu bol spracovaný aj nový štatút Ústavu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov a bude predložený na schválenie po vyjdení zákona o zdraví.
Nový návrh platovej úpravy pre pracovníkov Ústavu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, ako aj riešenie ďalších otázok, ktoré majú vplyv na dopĺňanie a stabilizáciu vedecko-pedagogických pracovníkov, sú pripravené na schvaľovacie riadenie a uplatnenie v praxi.
Popri týchto opatreniach zabezpečuje sa aj rozvoj materiálnej základne Ústavu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov a Ústavu pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov výstavbou ich báz v Bratislave na Kramároch. Toto opatrenie umožní sústrediť všetky katedry na jednom mieste, čo v podstate ovplyvní ďalšie zvyšovanie úrovne postrgraduálnej výchovy zdravotníckych pracovníkov.
Základným predpokladom pre zvyšovanie odbornej úrovne starostlivosti o zdravie je rozvíjanie vedecko-výskumnej činnosti v zdravotníctve.
Na Slovensku v rámci rezortu zdravotníctva je lekársky výskum zabezpečovaný prostredníctvom vedecko-výskumnej a vývojovej základne Povereníctva SNR pre zdravotníctvo, ktorú tvorí spolu 9 zariadení. Z tohto počtu 6 ústavov má priznaný charakter výskumných ústavov hygienicko-protiepidemického a liečebno-preventívneho smeru. Vedecko-výskumná činností týchto ústavov je zameraná na plnenie výskumných úloh štátnych a rezortných, pričom osobitná pozornosť je venovaná riešeniu regionálnej zdravotníckej problematiky.
Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo v súlade s požiadavkami na rozvoj lekárskej vedy venuje veľkú starostlivosť budovaniu vedecko-výskumnej a vývojovej základne a vytváraniu kádrových i materiálnych predpokladov pre skvalitňovanie a prehlbovanie výskumnej činnosti. V posledných rokoch priaznivo sa vyvíja rast vedeckých pracovníkov, pričom sa kladie zvýšený dôraz na ich výber, kvalitu výchovy a na posilňovanie základných výskumných odborov, najmä fyziológie, biochémie, biofyziky, fyzikálnej chémie a ďalších.
Rozvoj výskumných ústavov je do určitej miery brzdený súčasnou nepriaznivou situáciou v ich umiestnení. Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo spolu s príslušnými orgánmi zabezpečuje odstránenie tohto nedostatku výstavbou ústavov hygienickoprotiepidemického zamerania do roku 1970 a ďalším budovaním priestorov pre umiestnenie ústavov liečebno-preventívneho smeru v účelových budovách po roku 1970. Táto preferencia ústavov hygienicko-protiepidemického smeru je daná aj celkovou orientáciou zdravotníctva na riešenie problémov životného a pracovného prostredia z hľadiska hygieny.
Činnosť vedecko-výskumnej základne je usmerňovaná Vedeckou radou Povereníctva SNR pre zdravotníctvo, ktorá okrem toho zabezpečuje vedecké podklady a pomoc pri riadení a odbornej činnosti povereníctva. Členmi Vedeckej rady sú poprední pracovníci zdravotníckeho výskumu, lekárskych fakúlt, Slovenskej akadémie vied a význační zdravotnícki pracovníci z praxe. Vedecká rada pomáha Povereníctvu SNR pre zdravotníctvo v jeho úsilí o zvyšovanie úrovne odbornej činnosti zdravotníckych zariadení, usiluje o rozvoj a prehlbovanie najmä klinického výskumu aj mimo rámec vedecko-výskumnej základne povereníctva a stará sa, aby výsledky výskumu tak, ako to ukladá Dokument, boli urýchlene prenášané do praxe.
Výskumné ústavy Povereníctva SNR pre zdravotníctvo riešili v posledných rokoch s úspechom rad úloh, ktorých výsledky získali patričnú publicitu i za hranicami a predstavujú významný prínos pre zdravotnícku prevenciu a klinickú prax.
Na úseku boja proti infekčným chorobám dosiahli sa pozoruhodné výsledky vo výskume protitýfovej imunity, patogenézy a experimentálnej liečby týfového nosičstva. Ďalej vo výskume arbovírusov, v štúdii epidemiologických zákonitostí šírenia tuberkulózy a v prevencii infekčnej hepatitídy.
Vo výžive skúma sa najmä vplyv rôznych faktorov na vývoj aterosklerózy, diétna liečba klinických a postoperačných stavov, výskum individuálneho a kolektívneho stravovania s osobitným zreteľom na oblasti s novovybudovaným priemyslom a na zaostalé oblasti a vidiecke obyvateľstvo. Riešia sa otázky ochranného stravovacieho režimu na rizikových pracoviskách a vzťah výživy k niektorým tzv. civilizačným ochoreniam (nadmierna tučnota, ateroskleróza, zubný kaz a ďalšie).
Na úseku reumatických chorôb sú predmetom výskumu najmä otázky patofyziológie kĺbovej dutiny, epidemiologická štúdia reumatických ochorení, menovite progresívnej artritídy a reumatickej horúčky a štúdia účinku reumatik.
V starostlivosti o ochranu životného a pracovného prostredia orientuje sa výskum predovšetkým na otázky ochrany zdravia vidieckeho obyvateľstva a pracujúcich v poľnohospodárstve. Získali sa významné podklady pre zohľadnenie zdravotných aspektov pri asanácii, výstavbe a rozširovaní obcí, pri výstavbe poľnohospodárskych závodov, pri konštrukcii lesných a poľnohospodárskych mechanizmov a pri zavádzaní chemických látok v poľnohospodárstve. Popri týchto otázkach pokračuje výskum zameraný na náš priemysel a aj na tomto úseku je riešený celý rad otázok súvisiacich s rozvojom industrializácie Slovenska.
V súlade so zásadami Dokumentu o úlohách lekárskej vedy v oblasti aktívnej prevencie pri zisťovaní vplyvu prostredia, práce, výživy a pod. na zdravie človeka, zaoberala sa Vedecká rada Povereníctva SNR pre zdravotníctvo v roku 1965 popri riešení iných úloh najmä otázkou ochrany zdravia vidieckeho obyvateľstva. Na základe podrobnej analýzy jednotlivých faktorov životného i pracovného prostredia na vidieku plénum Vedeckej rady za účasti zainteresovaných zložiek a rezortov prijalo v októbri 1965 rad uzáverov, smerujúcich k odstráneniu doterajších nedostatkov a k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti i k prehĺbeniu zdravotníckeho výskumu. Závery z rokovania pléna Vedeckej rady po ďalšom spracovaní budú v marci t. r. predložené na prerokovanie Predsedníctvu SNR.
Prírodné liečivé kúpele a žriedla na Slovensku riadi od 1. I. 1965 Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo prostredníctvom kúpeľných hospodárskych organizácií a národných podnikov žriedelnej výroby. Pre toto priame riadenie bola zriadená na povereníctve uznesením Predsedníctva SNR zo dňa 28. XI. 1964 číslo 276 a výnosom ministra zdravotníctva zo dňa 24. XII. 1964 číslo LZ/3-400. 1-21. XII. 1964 Správa kúpeľov a žriedel.
Pri zabezpečovaní realizácie základnej dlhodobej smernice, danej pre kúpeľnú starostlivosť Dokumentom Správa kúpeľov a žriedel nadväzovala a ďalej rozpracováva predchádzajúce konkrétne opatrenia, ktoré urobila Ústredná správa kúpeľov a žriedel pri Ministerstve zdravotníctva, ktorá predtým riadila prírodné liečivé kúpele a žriedla aj na Slovensku.
Vypracovaná a koncom roku 1965 schválená koncepcia kúpeľnej starostlivosti vymedzila v zmysle zásad Dokumentu presné miesto prírodných liečivých kúpeľov medzi preventívno-liečebnými zariadeniami štátnej zdravotnej správy.
K zvýšeniu odbornej úrovne poskytovaných služieb vytvorili sa a ďalej sa zlepšujú podmienky úzkej spolupráce kúpeľných zariadení s výskumnými ústavmi, najmä s Výskumným ústavom pre fyziatriu, balneológiu a klimatológiu v Bratislave a s Výskumným ústavom reumatických chorôb v Piešťanoch. Kúpeľné organizácie, ich vybrané pracovné kolektívy a jednotliví pracovníci samostatne alebo v spolupráci s inými sa zapájajú do riešenia dôležitých rezortných výzkumných úloh. Týmto sa kúpeľná starostlivosť postupne prepracováva od uplatňovania empírie, na ktorej bola založená, k uplatňovaniu vedecky zdôvodnených metód komplexnej kúpeľnej preventívno-liečebnej starostlivosti.
Sledovaním krátkodobých a dlhodobých výsledkov kúpeľnej starostlivosti podľa vypracovaných kritérií u chorôb kardiovaskulárnych, reumatických a u nešpecifických chorôb ciest dýchacích sa liečebné metódy overujú a zdokonaľujú.
Zavedením nových smerníc pre poskytovanie ambulantnej kúpeľnej starostlivosti sa od roku 1964 podstatne zvýšila jej odborná úroveň a v niektorých kúpeľných zariadeniach sa svojou kvalitou približuje ústavnej starostlivosti.
V súvislosti so zabezpečovaním liečebnej výživy, ako zložky komplexnej starostlivosti, skvalitnil a prehĺbil sa systém diétneho stravovania, zaviedli sa receptúry protisklerotickej diéty pre pacientov s chorobami kardiovaskulárneho aparátu a jednotný detský diétny systém bol dňa 1. III. 1965 zavedený vo všetkých detských liečebniach.
Postupne sa vytvárajú podmienky na zvýšenie podielu detí na kúpeľnej starostlivosti. Ďalších 216 postelí pre tento účel sa získalo prekategorizovaním Liečebne tbc v Lučivnej na detskú kúpeľnú liečebňu pre choroby horných ciest dýchacích.
V roku 1964 vstúpili do platnosti nové smernice pre výber chorých na kúpeľnú starostlivosť a nový indikačný zoznam. Uvedené smernice a zoznam vytvárajú predpoklady k plynulému navrhovaniu chorých na kúpeľnú starostlivosť a k zlepšeniu odbornej kvality návrhov. Vytvorením primeraných rezerv výmerov na kúpeľné liečenie u vysielateľov je daná možnosť riešenia naliehavých prípadov, ktoré sa vyskytnú v priebehu roka.
Jedným zo základných problémov kúpeľov na Slovensku v súčasnom období je technické a morálne opotrebenie ich základných prostriedkov. Takmer 40 % objektov je starších ako 50 rokov a 13 % objektov starších ako 100 rokov. Okrem toho väčšina týchto objektov, pokiaľ to technicky bolo možné, bola len generálnymi opravami prispôsobená celoročnej liečebnej prevádzke. Priemerné percento opotrebenia všetkých základných fondov činí 41, 22 %, pričom toto opotrebenie značne skresľuje najmä vnútorné vybavenie, diagnostické, liečebné a iné prístroje a zariadenia novonakupované. Investičné prostriedky pre kúpele na Slovensku boli osobitne v prvých rokoch po znárodnení minimálne. Od roku 1949 do roku 1964 bolo preinvestovaných len 116, 6 mil. Kčs. Tento náklad nedosahuje ani výšky vyprodukovaných odpisov.
Plánovaná investičná výstavba kúpeľov na Slovensku v období rokov 1966 - 1970 dosahuje sumu 291 mil. Kčs. Z väčších akcií sa zabezpečuje výstavba Piešťan, Štrbského Plesa, Dudiniec, Kováčovej, Trenčianskych Teplíc, Lúčok a niektorých iných. Takmer vo všetkých prípadoch ide o akcie, ktoré boli ako menovité úlohy v smerniciach ÚV KSČ pre vypracovanie návrhu plánu 3. päťročnice a ktoré mali byť už v roku 1964 vo väčšine prípadov v prevádzke. Nesplnením tejto úlohy sa nevytvorili včas a v dostatočnej miere podmienky pre rozvoj kúpeľnej starostlivosti tak pre domácich, ako aj zahraničných pacientov. Investičnou výstavbou do roku 1970 sa získa celkove 1342 postelí, rekonštrukciami ďalších 525 postelí, naproti tomu však úbytok bude predstavovať 715 postelí. V rámci tejto výstavby sa vybuduje aj detský liečebný ústav pre choroby kožné v Smrdákoch a adaptáciou objektu v Nimnici sa získa ďalších 60 postelí pre liečenie dorastu.
Opatrenia, ktoré je potrebné vykonať v kúpeľných miestach na ochranu liečebného režimu, zlepšenie rázu kúpeľného miesta a zabezpečenie jeho údržby a výstavby v súlade s požiadavkami socialistického kúpeľníctva, určuje kúpeľný štatút.
Národné výbory sú hlavným nositeľom a organizátorom kúpeľného štatútu. Plnenie ustanovení štatútu a s tým súvisiaci rozvoj kúpeľného miesta je preto priamo závislý od postoja ONV a MNV a jeho výkonných orgánov.
Dokument dal podnet k aktivizácii národných výborov, ktoré v mnohých prípadoch vyvinuli snahu k vytvoreniu potrebných a vhodných podmienok v kúpeľných miestach. Súčasne však treba konštatovať, že niektoré národné výbory zaostávajú v plnení tejto úlohy.
Činnosť MNV v kúpeľných obciach a mestách je často hatená aj skutočnosťou, že na ich osobitný charakter nie je braný dostatočný zreteľ pri kádrovom, finančnom i materiálnom vybavení a že sú postavené na úroveň ostatných národných výborov. Čiastočnou výnimkou je Mestský národný výbor v Piešťanoch.
ONV by si mali túto skutočnosť uvedomiť a učiniť opatrenia na zlepšenie tejto neúnosnej situácie.
Napriek ťažkostiam národné výbory v starostlivosti o kúpeľné miesta vykonali mnohé konkrétne opatrenia, ktoré viedli k zveľadeniu kúpeľného miesta.
Vypracovali sa územné plány kúpeľných miest Korytnica, Lúčky Sliač, Bardejov, Brusno, Kováčová a vykonala sa revízia vnútorného územia kúpeľného miesta Piešťany.
ONV vo Zvolene sa veľmi intenzívne zaoberá problematikou kúpeľného miesta Sliač a vydal celý rad záväzných opatrení na odstránenie nedostatkov v kúpeľnom mieste. Zabezpečil vykonanie nápravy v hospodárení v kúpeľných lesoch, pričom zohľadnil v plánoch jednotlivých polesí účelové obhospodarovanie.
Napriek tomu, že MsNV v Piešťanoch veľmi starostlivo a účinne rieši otázky a problémy kúpeľov, nenachádza podporu a porozumenie u ONV v Trnave. Postoj ONV v Trnave voči MsNV v Piešťanoch je charakterizovaný postupom v otázkach ochrany termálnych prameňov, pri ktorých ONV vydal rozhodnutia, smerujúce proti záujmom Čsl. štátnych kúpeľov. Napriek zásahom prokurátora nedošlo k riešeniu.
Pre viaceré kúpeľné miesta príslušné KNV dosiaľ nevydali kúpeľné štatúty (Smrdáky, Brusno, Číž, Dudince, Sklené Teplice, Kováčová, Turč. Teplice, N. Smokovec, Št. Pleso, Štós, Lučivná). Kúpeľné komisie zriadené pri ONV nevyvíjajú dostatočnú činnosť (Prievidza, Trnava, Trenčín). ONV v Trenčíne kúpeľnú komisiu dosiaľ vôbec nezriadil.
Úlohy a prostriedky návrhu plánu rozvoja na roky 1966-1970 stanovené boli uznesením vlády č. 175/1965 a uznesením Predsedníctva SNR č. 64/1965 k návrhu smerníc pre vypracovanie perspektívneho plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku.
Rozvoj zdravotníckych služieb v zdravotníckych zariadeniach riadených národnými výbormi na Slovensku má byť v 4. päťročnici nasledujúci:
Celkový prírastok postelí bude činiť 6085, z toho v nemocniciach 3567 postelí. V roku 1970 bude pripadať na 1000 obyvateľov celkove 8, 07 postelí (v českých krajoch 11, 05), z toho v nemocniciach 6, 62 (v českých krajoch 8, 58). Relácia počtu postelí v nemocniciach na 1000 obyvateľov na Slovensku sa takto zvýši oproti roku 1965 o 0, 38 postelí. Podľa návrhov krajov prírastok v posteliach má byť celkove nižší o 1338 postelí oproti návrhu smerníc. Celkový prírastok postelí, stanovený smernicami nie je možné zabezpečiť pre nedostatok kapacity stavebnej výroby a projektových ústavov. Opatrenia na rozšírenie kapacity projektových ústavov sú v behu a tento nedostatok bude riešený zriadením vlastného zdravotníckeho projektového ústavu. Pokiaľ ide o kapacitu stavebnej výroby vyvíja Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo maximálne úsilie v jednaniach s predstaviteľmi stavebnej výroby o prevzatie plnej čiastky stavebných investícií, uvádzaných v smerniciach.
Na rozvoj ambulantných služieb je z celkového prírastku 2100 lekárskych miest v rokoch 1966-1970 počítané s 1387 lekárskymi miestami oproti rokom 1961-1965, kedy z celkového prírastku 1222 lekárskych miest pripadlo 815 pre ambulantnú službu. V súvislosti so zvýšením počtu lekárskych miest v ambulantnej službe bude treba sústrediť pozornosť na výstavbu polikliník a obvodných zdravotníckych stredísk. Táto výstavba je o to naliehavejšia, že posteľový fond v nemocniciach a v ostatných lôžkových zariadeniach na Slovensku zaostáva za celoštátnym priemerom. Prírastok počtu pracovníkov na roky 1966-1970 robí podľa rozpisu smerníc 9960 pracovníkov. Tento prírastok umožní rozšírenie ambulantnej starostlivosti, vybavenie nových posteľových zariadení a jaslí len na úrovni vybavenosti roku 1963. Na skvalitnenie a zabezpečenie ďalšieho rozvoja služieb, ako ich predpokladá Dokument, a ktoré nie sú vyjadrené základnými ukazovateľmi (resuscitácia, anesteziológia, liečebná rehabilitácia, röntgenológia, laboratórne služby, umelá ľadvina a rádioizotopové pracoviská) je počítané len s nepatrným počtom pracovníkov, hoci tieto pracoviská sú veľmi náročné najmä na počty odborných pracovníkov. V dostatočnej miere nie je počítané ani s rezervou na krytie vysokej absencie pre chorobu, úraz, materstvo atď., ktorá v roku 1964 činila v priemere v ČSSR 7, 6 % všetkých pracovníkov a napokon nie je v plnej miere možné riešenie odstraňovania práce nad čas.
Limity pracovníkov stanovené smernicami pre 4. 5RP sťažujú plnenie dôležitej úlohy z Dokumentu "odstraňovať postupne nedostatky v skladbe a rozmiesťovaní pracovníkov v zdravotníctve, uviesť ich jednotlivé kategórie do potrebného súladu a vyrovnávať neodôvodnené nerovnomernosti vo vybavení zdravotníckych služieb a jednotlivých územných celkov". K 31. XII. 1963 bolo vykonané celoštátne zisťovanie nerovnomernosti vo vybavení zdravotníckych zariadení zdravotníckymi pracovníkmi vo všetkých krajoch a druhoch zdravotníckych zariadení a bol predložený SlPK návrh nového spôsobu plánovania pracovníkov, ktorý by umožnil riešiť vyššie uvedenú úlohu Dokumentu.
Prírastok pracovníkov stanovený smernicami pre 4. 5RP umožní na Slovensku prijať všetkých absolventov lekárskych fakúlt, farmaceutickej fakulty a stredných zdravotníckych škôl. Neumožňuje však prijať potrebný ekvivalentný počet nižších zdravotníckych pracovníkov a pomocných pracovníkov.
Pre zdravotnícke zariadenia podriadené národným výborom smernice uvažujú s investičným objemom v sume 1383 mil. Kčs včítane 90 mil. Kčs, ktoré majú kraje uplatňovať v ročných plánoch. Z tohto objemu 1062 mil. je počítané na stavebné práce.
Investičný limit pre 4. 5RP je podstatne vyšší než plánované investičné čiastky v rokoch 1961-1965. Značné investičné čiastky budú však odčerpané na výstavbu fakultných nemocníc (FN Košice, DFN Bratislava, FN Bratislava) KÚNZ Banská Bystrica a ďalších nemocníc s poliklinikou II. typu. To spôsobí, že na ostatné stavby, najmä na výstavbu hospodárskych komplementov, ambulantných zariadení, hygienicko-epidemiologických staníc, zdravotníckych škôl, lekární, čistiacich staníc a ďalších drobnejších stavieb zostáva pomerne málo investičných prostriedkov.
Trvale nízke sú limity na generálne opravy, takže je sťažené vykonávanie náležitej údržby existujúcich budov, strojov a ostatných zariadení.
Na úseku projekcie a výstavby zdravotníckych zariadení už od roku 1952 prevádzaná typizácia ukázala, že len menšie zdravotnícke zariadenia - ako sú obvodné zdravotnícke strediská, závodné zdravotnícke strediská, detské jasle, samostatné polikliniky a niektoré nemocničné pavilóny, je možno typizovať ako celky. U väčších zariadení, ktoré sú vo väčšej miere ovplyvňované rýchlym vývojom, možno typizovať len jednotlivé pracoviská alebo pracovné úseky. V súčasnej dobe má zdravotníctvo k dispozícii 9 typových projektov a spracováva sa ďalších 8. V prípravnej fáze sú aj typové projekty nemocnice s poliklinikou I. a II.
Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo dôsledne uplatňuje zásadu využívania schválených typov, poprípade opakovania vypracovaných projektov nemocničných celkov, ako napr. projekt nemocnice v Želiezovciach, opakovaný v Žiari nad Hronom, vo Veľkom Krtíši a v Kráľovskom Chlmci. Projekt nemocnice v Dunajskej Strede, opakovaný v Ilave, a projekt v Snine, opakovaný v Starej Ľubovni.
V súčasnej dobe spracovávajú sa podklady alebo bežia projekčné práce na veľkých nemocničných celkoch fakultných nemocníc v Košiciach a v Bratislave za účasti širokého okruhu odborníkov - klinikov a odborníkov -technikov. Tento postup bol zvolený vzhľadom k tomu, že ide o zariadenia zvláštnej dôležitosti a poslania, v ktorých sa skĺbuje činnosť liečebno-preventívna s činnosťou pedagogickou a výskumnou.
Vzhľadom k daným investičným možnostiam v tej-ktorej vývojovej etape bolo nutné riadiť investičnú politiku tak, aby boli v prvom rade uspokojované tie úseky zdravotníckych služieb alebo tie oblasti územné, v ktorých sa prejavovali najväčšie nedostatky v priestorovom a materiálno-technickom vybavení zdravotníckych zariadení.
V prvej etape zjednoteného zdravotníctva bolo potrebné riešiť zhustenie siete nemocníc a tak zabezpečiť zvýšenie posteľovej kapacity výstavbou nových nemocníc, liečební a posteľových pavilónov v starých nemocniciach. Samozrejme, že ani v tejto etape nezabúdalo sa na potrebu budovania siete ambulantných zariadení, ako to ukazuje celý rad vybudovaných polikliník a obvodných zdravotníckych stredísk.
V druhej etape aj v zmysle uznesenia vlády číslo 224/1964 dochádza k postupnému presunu ťažiska investičnej výstavby na úsek polikliník, obvodných zdravotníckych stredísk, hygienickoepidemiologických staníc, rekonštrukcie starých a budovania nových technicko-hospodárskych zariadení jestvujúcich nemocníc. Pritom v prvej fáze tejto druhej etapy je potrebné doriešiť aj najväčšie nemocničné celky reprezentované fakultnými nemocnicami.
V poslednom období boli dokončené a odovzdané do užívania 4 polikliniky a 4 obvodné zdravotnícke strediská a rozostavala sa veľká poliklinika Košice - Juh a 11 obvodných zdravotníckych stredísk, okrem polikliník budovaných v rámci výstavby nových nemocníc. V roku 1966 začne sa s výstavbou veľkej polikliniky Bratislava-Ružinov. V Galante je programované zahájenie výstavby polikliniky ako 1. etapy nemocnice s poliklinikou druhého typu. Okrem toho zahajuje sa výstavba 11 obvodných zdravotníckych stredísk.
Do ďalších rokov 4. 5RP je zahrnutá výstavba 38 obvodných zdravotníckych stredísk a 5 polikliník, mimo polikliník programovaných v rámci výstavby nových nemocníc.
Vo výstavbe sa ďalej nachádzajú 2 hygienicko-epidemiologické stanice a v roku 1966 sa začne s výstavbou MHES-u v Bratisilave. Do ďalších rokov 4. 5RP bola pojatá výstavba KHES a OHES v Banskej Bystrici a v Košiciach a okrem toho ďalšie 4 okresné hygienicko-epidemiologické stanice.
Pred dokončením je výstavba novej hospodárskej budovy v Banskej Bystrici, Trenčianskych Tepliciach a Piešťanoch a Energobloku v Prešove. Do ďalších rokov 4. 5RP sú zahrnuté rekonštrukcie alebo novostavby ďalších 5 hospodárskych budov v starších nemocniciach.
Vo výstavbe sa nachádzajú aj 4 čistiace stanice v Tbc liečebniach a nemocniciach. V tomto roku sa počíta so začatím výstavby čistiacej stanice v Tbc liečebni na Prednej Hore.
Toto členenie investícií zodpovedá zásadám Dokumentu pre rozvoj investičnej výstavby, ktoré určujú preferenciu výstavby fakultných nemocníc a rozvoja ambulantných zdravotníckych zariadení, pričom na Slovensku stanovujú aj doplnenie nemocničnej siete.
Výsledky technického pokroku nachádzajú všestranné uplatnenie a priaznivo sa premietajú na všetkých úsekoch medicíny, vedy a vo výskume. Vo svetovom merítku sa dnes nahradzujú mechanické prístroje a inštrumenty za techniku elektronickú, tranzistorovú, polovodiče a lezéry a pod. Riadiace zdravotnícke orgány snažia sa v súlade s danými možnosťami v maximálne možnej miere uplatňovať túto novú techniku v zdravotníckych zariadeniach.
Realizáciu tohto zámeru, vyjadreného aj v Dokumente, brzdí vývoj vo výrobe zdravotníckej a laboratórnej techniky v ČSSR, ktorý zaostáva, a nezabezpečuje v plnom rozsahu požiadavky zdravotníctva. Väčšina u nás vyrábaných prístrojov, nástrojov a zariadení nedosahuje takých technických a prevádzkových parametrov, aké sú bežné u tejto techniky vo vyspelých štátoch.
Zaostávajú v technickej dokonalosti najmä prístroje pre anesteziológiu a umelé dýchanie, röntgenové prístroje a zariadenia, sterilizátory a autoklávy, elektrické a elektronické lekárske prístroje, ako aj zariadenia pre zubolekársku techniku.
Pre ilustráciu treba uviesť, že kým t. č. vyrábame 3 druhy 4-ventilových rtg prístrojov, takmer rovnakých parametrov, nepodarilo sa sériove vyrobiť dlhoočakávaný a pre rtg diagnostiku nevyhnutne potrebný 6-ventilový rtg prístroj, s ktorým možno robiť pri kratších expozičných časoch a pri menších dávkach žiarenia. Nepriaznivá je situácia vo výrobe pojazdných rtg prístrojov. Uznesením vlády číslo 50/1963 bol daný zákaz v ČSSR používať a vyrábať polvlnové rtg prístroje. Závody zdravotníckej techniky mali zabezpečiť výrobu rtg ventilov pre pojazdné prístroje a zosilovače obrazu. Do dnešného dňa nepodarilo sa vyvinúť pojazdný ventilový rtg prístroj, ani zakúpiť licenciu alebo zabezpečiť jeho výrobu v kooperácii. Dnes je stav taký, že pojazdné rtg aparáty sa nedodávajú a nové nemocnice sú bez týchto potrebných aparátov, alebo vyvíja sa tlak na ich dovoz za devízy.
Aj na úseku stomatológie nie je stav lepší. Vyrábame síce estetické zubárske unity, avšak ich kvalita je menej dobrá. V zubných laboratóriách chýbajú tie najzákladnejšie prístroje, ako liace stroje, brúsky, odpieskovače, keramické pece atď.
Pre rok 1966 závody zdravotníckej techniky nepokryli požiadavky na zdravotnícku laboratórnu techniku v rozsahu cca 10 mil. Kčs. U lekárskych nástrojov bola požiadavka na 648 položiek, pokrytých bolo iba 448. U dentálnych nástrojov bola požiadavka na 524 položiek, bilančne bolo kryté iba 393.
Situáciu pri zavádzaní novej techniky zhoršuje aj skutočnosť, že sa nedodržiavajú delimitačné dohody v rámci RVHP. Naše výrobné podniky rušia výrobu dohodnutých prístrojov, ale náhrada za tieto sa včas nezabezpečuje. Ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje výrobu moderných prístrojov a zariadení je zdĺhavý vývoj a ešte ťažkopádnejšie pristupovanie k zavádzaniu nových výrob-