Čtvrtek 31. března 1966

-  prehĺbiť ozdravovaciu kampaň v obciach a mestách v rámci akcie Jarné upratovanie so širokým zapojením občanov a mládeže,

-  skvalitňovať účasť ČsČk v zábrane úrazov a zabezpečiť pohotovú prvú pomoc na obciach a v mestách, v závodoch a v doprave,

-  ďalej rozvíjať bezpríspevkové darcovstvo krvi.

Slovenský výbor ČsČk aj v zmysle uznesenia Predsedníctva SNR č. 121/1965 považoval za potrebné zvlášť dôkladne sa zaoberať otázkou zdravotne nezávadnej vody a otázkou hygieny prvovýroby mlieka.

Na plenárnom zasadnutí SV ČsČk v novembri m. r. sa týmto problémom zaoberal hlavný referát. Pre členov Slovenského výboru ČsČk bola spracovaná kompletná matéria o vode a mlieku, v ktorej sú rozobraté okrem významu zdravotne nezávadnej vody i spôsoby udržovania vodných zdrojov a viaceré príklady z doterajších skúseností.

Ďalej Slovenský výbor na základe uznesenia pléna SV vypracoval v spolupráci s Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo návrh na súťaž skupín ČsČk o najväčší počet hygienicky nezávadných vodných zdrojov. Po schválení tohto návrhu predsedníctvom Slovenského výboru bude súťaž rozvinutá v rámci jarného upratovania a bude prebiehať po celý rok, pričom ročne budeme túto vyhodnocovať aj v rámci Slovenska.

Túto úlohu si dal Slovenský výbor ČsČk ako záväzok na počesť XIII. sjazdu KSČ.

Z hygienických úloh Slovenský výbor ČsČk vybral pre zložky ČsČk úlohu nezávadnosti vodných zdrojov ako špeciálnu úlohu Slovenska, nakoľko vodné zdroje sú častým zdrojom šírenia epidémií.

Úlohy Červeného kríža na úseku hygieny, zamerané na vyššie uvedenú súťaž, ako aj úlohy v rámci jarného upratovania prerokujeme na porade okresných zdravotných tajomníčiek vo februári t. r. Tiež komisia pre dediny a mestá bude v prvom štvrťroku prerokovávať problémy hygieny vody a prvovýroby mlieka, problémy hygieny sídlisk ako zásadné úlohy ČsČk pri akcii Jarné upratovanie.

Už i výročné členské schôdzky miestnych skupín ČsČk, ktoré v súčasnosti prebiehajú, ako jeden z hlavných bodov programu hodnotia plnenie úloh na úseku hygieny a do hlavných úloh v novom funkčnom období si vytyčujú ďalšie konkrétne úlohy smerujúce k ozdraveniu životného prostredia, predovšetkým v starostlivosti o zdravotne nezávadné vodné zdroje a hygienu mlieka.

Ako vidieť z vyššie uvedeného, najmä z niektorých príkladov, už v roku 1965 ČsČk zameral činnosť skupín a dobrovoľných zdravotníkov na plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia strany a vlády číslo 224/1964 a tým i na plnenie uznesenia Predsedníctva SNR č. 121/1965.

Treba však povedať, že rok 1965 bol rokom príprav na dôsledný štart na plnenie úloh v roku 1966. To potvrdzuje i plán práce orgánov ČsČk na tento rok, kedy hlavnou témou ich rokovania budú po celý rok otázky hygieny vody, mlieka, školskej hygieny, otázky úrazovosti a poskytovania kvalitnej prvej predlekárskej pomoci novými oživovacími metódami.

27

Návrh

Komisie SNR pre zdravotníctvo na uznesenie

Slovenskej národnej rady z...........1966

k zpráve povereníka SNR pre zdravotníctvo o plnení vládneho uznesenia číslo 224/1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti.

Slovenská národná rada po prerokovaní zprávy povereníka SNR pre zdravotníctvo o plnení vládneho uznesenia číslo 224/1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti, vychádzajúc z toho, že uznesenie je dlhodobou zásadnou smernicou pre činnosť ústredných orgánov a národných výborov na úseku starostlivosti o zdravie obyvateľstva, hodnotí súčasný stav jeho plnenia kladne.

Konkrétne výsledky práce na realizácii uznesenia za uplynulé obdobie sa prejavia v budúcich rokoch, kedy bude možné plnšie hodnotiť kvalitatívne zmeny a prínos vykonaných opatrení.

Hlavným prínosom doterajšej práce je to, že otázky starostlivosti o zdravie sa dostali do popredia záujmu národných výborov a že hospodárske orgány sa nimi začali sústavnejšie zaoberať.

Pretože ťažisko realizácie Dokumentu je na hospodárskych organizáciách, ukazuje sa potrebné, aby povereníctva, národné výbory a vedúci hospodárski pracovníci vykonali v súvislosti so zavádzaním zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva účinné opatrenia ku zvýšeniu záujmu podnikov na uskutočňovaní ozdravných opatrení, najmä na úseku čistenia odpadových vôd a hygienickej ochrany ovzdušia výstavbou čistiacich zariadení a sústavnej starostlivosti o všetky opatrenia v hygiene, hospodárení vodou a starostlivosti o zdravie pracovného prostredia.

Na všetkých stupňoch riadiacej činnosti bude potrebné vymedziť náplň plánu ozdravných opatrení tak, aby obsahovali rozhodujúce akcie k ochrane zdravia pracujúcich v podnikoch a tieto aby boli podľa dôležitosti postupne zaraďované do plánov podnikov po konzultácii s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia a hygienicko-protiepidemickej služby.

Slovenská národná rada upriamuje pozornosť svojich výkonných orgánov, ako aj orgánov národných výborov na potrebu zlepšiť stravovanie obyvateľstva v zmysle zásad racionálnej výživy. V tomto smere je potrebné zamerať sa na zlepšenie skladby z hľadiska kalorických, biologických hodnôt a hygienickej nezávadnosti potravín v oblasti prvovýroby, priemyselnom spracovaní, obchode a v zariadeniach spoločného stravovania.

Popri značnom rozvoji zdravotníctva na Slovensku nepodarilo sa doteraz dosiahnuť požadované materiálne a kádrové podmienky pre poskytovanie služieb na požadovanej úrovni.

Bude treba ešte rýchlejšie pokračovať v budovaní posteľových a ambulantných zariadení, ich vybavení modernou technikou, hlavne špičkových zdravotníckych zariadení a mimoriadnu pozornosť bude treba venovať zlepšovaniu organizácie služieb a práce s kádrami v zdravotníctve, ich výchove, odmeňovaniu a bytovej politike.

V súlade s týmto Slovenská národná rada ukladá

1.   predsedovi Slovenskej národnej rady

upozorniť príslušných ministrov a vedúcich ústredných orgánov na nedostatky v podnikoch a zariadeniach svojho odvetvia na Slovensku, ktoré sú obsiahnuté v zpráve, a požiadať ich o zjednanie nápravy.

2.   predsedom komisií a povereníkom SNR, predsedom KNV prehodnotiť doterajšie plnenie plánu úloh vyplývajúcich z Dokumentu o starostlivosti o zdravie, na základe toho upresniť harmonogramy postupných opatrení dohodnutých s orgánmi ROH a hygienicko-protiepidemickej služby a zabezpečiť ich v pláne rozvoja národného hospodárstva do roku 1970;

termín: do konca roku 1966;

3.   povereníkovi SNR pre zdravotníctvo

zabezpečovať trvalú pomoc krajským národným výborom pri realizácii úloh Dokumentu starostlivosti o zdravie, najmä účinnú metodickú a odbornú pomoc pri zlepšovaní práce zdravotníckych komisií, NV a zvyšovaní riadiacej a kontrolnej úlohy KÚNZ na úseku odborného vedenia zdravotníctva.

Bratislava 30. marca 1966.

MUDr. Vladimír Zvara, CSc. v. r., predseda

Dr. h. c. Alexander Horák v. r., zpravodajca

INFORMÁCIA

o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na pléne SNR 16. decembra 1965 k návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966

Na zasadnutí Slovenskej národnej rady 16. decembra 1965 bola prerokovaná zpráva podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie o úlohách plánu rozvoja hospodárstva na Slovansku v roku 1966 a o opatreniach na jeho zabezpečenie. V diskusii k tejto zpráve vzniesli poslanci rad návrhov, podnetov a pripomienok. Slovenská plánovacia komisia sa nimi podrobne zaoberala a o ich vybavení podáva túto zprávu:

Poslanec s. Daubner medzi iným poukázal na potrebu perspektívne riešiť ekonomický rozvoj zaostávajúcich oblastí Slovenska a vytvárať podmienky pre zvyšovanie zamestnanosti žien, najmä v oblasti Košíc, Prievidze a na Horehroní. Súčasne upozornil na ekonomický i politický dosah plánovanej likvidácie neefektívnych prevádzok na Slovensku a na nedostatočné dotovanie zdravotníckych zariadení a služieb potrebným počtom kvalifikovaných pracovníkov.

1) Slovenská plánovacia komisia venuje sústavnú pozornosť rozvoju zaostávajúcich oblastí. V marci 1962 prijalo Predsedníctvo SNR uznesenie o opatreniach na zabezpečenie podmienok rozvoja najzaostalejších oblastí Slovenska. Na základe tohto uznesenia sa hľadali možnosti riešiť problém rozvoja týchto oblastí výstavbou priemyslu a rozširovaním výroby v najbližších priemyselných závodoch. Dosiahnutý rast priemyselnej zamestnanosti však nebol uspokojivý najmä vo vzťahu k rozsahu zdrojov pracovných síl v týchto oblastiach. Výstavba nových priemyselných závodov v blízkosti málo rozvinutých oblastí sa mohla zahájiť len v niektorých prípadoch, ako v Štúrove, Malackách, pretože bolo nutné znížiť vysokú rozostavanosť a prostriedky sústrediť na dokončovanie dôležitých stavieb.

V smerniciach pre vypracovanie plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1966-70 predpokladá sa riešiť niektoré vážne problémy rozvoja zaostávajúcich oblastí na juhozápadnom Slovensku (Levice, Štúrovo, Nitra, Vráble, Nové Zámky), v južnej časti Stredoslovenského kraja (Poltár, Lučenec) a niektoré oblasti východného Slovenska (Humenné, Spišská Nová Ves, Strážske, Michalovce, Ulič).

Pre zaostávajúce severné oblasti Stredoslovenského kraja prinesie určité zlepšenie zamestnanosti dokončenie výstavby závodu Kovohuty v Širokej, strojárskeho závodu v Trstenej, sústredenie výroby klzných ložísk do Kovohút Mokraď a rozšírenie kapacít v závode Tatra v Čadci.

V  okrese Prešov sa počíta s dostavbou závodu guličkových ložísk v Prešove, s výstavbou pivovaru vo Veľkom Šariši a s rekonštrukciou konzervárne v Sabinove, V Bardejove sa má ďalej rozvíjať výroba obuvi a v Giraltovciach sa má vybudovať závod ČSAO.

Slovenská plánovacia komisia s odborovými riaditeľstvami, resp. podnikmi hľadá možnosti riešiť rozvoj ekonomicky zaostávajúcich oblastí na Slovensku aj dialčimi akciami mimo rámca smerníc.

Úspešne sa zatiaľ podarilo riešiť využitie objektov bývalých kasární v Šahách a Šafárikove pre odevnú výrobu a objektov bývalej STS v Čalove pre výrobu kotlov teplovodného vykurovania; pripravuje sa využitie objektov miestneho hospodárstva v Levoči pre potreby strojárenského podniku Tatrasmalt Matejovce; rokuje sa o využití objektov obchodných skladov v Krupine pre účely strojárenskej výroby.

Ďalší rozvoj priemyslu v zaostávajúcich oblastiach sa uvažuje aj cestou výrobných družstiev, ako napr. v oblasti Hnileckej doliny, v okrese Bardejov a ďalších.

V  ďalšej etape prác na pláne na roky 1966-70 bude Slovenská plánovacia komisia v súlade s uzneseniami Predsedníctva SNR a Predsedníctva Národného zhromaždenia hľadať ďalšie možnosti rozvoja priemyslu v ekonomicky menej rozvinutých oblastiach, najmä Krupiny, Hnileckej doliny a Sobraniec. Ďalej bude zabezpečovať, aby v oblastiach s pracovnými príležitosťami prevažne pre mužov (Prievidza, Košice, Komárno, Rožňava a Horehronie) sa vytvárali podmienky pre rozvoj výroby spracovateľského priemyslu pre zamestnanosť žien.

V  súvisilosti s uplatňovaním novej sústavy riadenia má k rozvoju zaostávajúcich oblastí aktívne prispieť i používanie ekonomických nástrojov na podporu účelného rozmiestňovania výrobných síl. Ekonomické nástroje majú v súlade s celoštátnou koncepciou rozvoja výrobných síl podnecovať záujem podnikov umiestňovať investície do menej rozvinutých oblastí a zabraňovať neúčelnému rozvoju preindustrializovaných oblastí. Slovenská plánovacia komisia úzko spolupracuje so Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom financií na vyhláške o používaní týchto nástrojov a na príprave uznesenia vlády o výbere zaostávajúcich a preindustrializovaných okresov.

2)  Podľa súčasných úvah má sa v období 1966-70 likvidovať viac ako 400 neefektívnych prevádzok, v ktorých pracuje okolo 18 tis. osôb. Slovenská plánovacia komisia bude dbať, aby ekonomicky zdôvodnená likvidácia neefektívnych prevádzok sa uskutočňovala v súlade s vytváraním náhradných pracovných príležitostí s osobitným zreteľom na riešenie tohto problému v oblastiach rudných baní.

3)  V posledných rokoch v dôsledku zaostávania zdravotníckej investičnej výstavby a uvádzania nových kapacít do prevádzky dostáva sa do určitej disproporcie výchova odborných zdravotníckých kádrov s možnosťou ich umiestnenia na nové pracovné miesta.

V  roku 1965 v zdravotníckych zariadeniach riadených národnými výbormi neuviedli sa do prevádzky nové kapacity v rozsahu 659 pracovných miest. Plán počtu pracovníkov sa však nesplnil len o 140 osôb, došlo teda k relatívnemu prekročeniu počtu pracovníkov o 519 osôb.

Slovenská plánovacia komisia je preto toho názoru, že s prihliadnutím k relatívnemu prekročeniu plánu práce v roku 1965 bude možné plánovaný rozvoj kapacít zdravotníckych zariadení v roku 1966 zabezpečiť plánovaným prírastkom počtu pracovníkov. Konkrétne preukázané problémy bude v dohode so Štátnou plánovacou komisiou riešiť v priebehu roka na návrh príslušného KNV buď formou úpravy plánu, alebo udelením súhlasu na prekročenie plánu pracovníkov.

Poslanec s. Strcula 

upozornil na nebezpečie ďalších povodní a potrebu opatrení k ich zamedzeniu.

Zvýšenie bezpečnosti ohrozeného územia pred záplavami je podľa vypracovanej štúdie rozdelené na práce, ktoré je treba vykonať v rámci rekonštrukcie povodňou poškodených vodohospodárskych zariadení a na práce, ktoré podstatne zvýšia bezpečnosť jestvujúcich vodohospodárskych zariadení.

V  súčasnom období na základe zjednodušenej projektovej dokumentácie uskutočňujú sa rekonštrukcie hrádzí a odvodňovacej sústavy. Práce sú vykonávané v rozsahu, ktorý okrem samotnej rekonštrukcie zabezpečuje aj zvýšenie bezpečnosti hrádzí oproti stavu pred povodňou. Celkový náklad na tieto práce, ktoré majú byť ukončené do roku 1970, predstavujú 828, 0 mil. Kčs, z čoho v roku 1965 bolo prestavané 34, 6 mil. Kčs a na rok 1966 sa uvažujú práce v hodnote 202, 0 mil. Kčs.

Vykonaním týchto prác dôjde k podstatnému zosilneniu hrádzí, a to takmer na celom úseku od Bratislavy po Štúrovo. Na tieto práce nadviažu ďalekosiahle úpravy, ktoré terajší systém ochrany podstatne zlepšia. V súčasnom období návrh na tieto úpravy sa prerokováva v príslušných orgánoch a vedeckých ustanovizniach. Prepokladaný rozsah prác dosahuje výšku takmer 2 mld. Kčs.

Pretože do príchodu tohoročných veľkých vôd nebudú práce na hrádzach v plnom rozsahu vykonané, pripravujú sa na KVIS Bratislava opatrenia na zvýšenie protipovodňovej ochrany. Ide o súbor opatrení, najmä o spoluprácu vodohospodárskych technikov s armádou a obyvateľstvom. V návrhu je vypracovaný presný organizačný plán postupného nasadzovania vodohospodárov, armády, miestneho obyvateľstva a stavebných organizácií včítane potrebných mechanizmov podľa stupňa ohrozenia. Návrh je teraz v pripomienkovom pokračovaní a má byť schválený v priebehu marca 1966.

Poslanec s. Török 

poukázal na problémy rozvoja poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach, a to nielen pokiaľ ide o družstevný sektor, ale najmä jednotlivo hospodáriacich roľníkov.

Riešenie problémov zabezpečovania poľnohospodárskej výroby u jednotlivo hospodáriacich roľníkov je osobitne naliehavé na Slovensku, kde tento sektor predovšetkým v menej priaznivých výrobných podmienkach horských a podhorských oblastí obhospodaruje ešte značnú výmeru poľnohospodárskej pôdy.

Vychádzajúc z tejto potreby spracovali orgány SNR už koncom roku 1964 návrhy na zlepšenie materiálnych podmienok výroby u jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Uvedené návrhy boli podkladom pri spracovávaní tejto problematiky do zásad novej sústavy plánovitého riadenia poľnohospodárstva, ktoré schválila vláda 8. decembra 1965. V súčasnom období sa upresňujú niektoré časti týchto zásad a podrobnejšie zdôvodňujú viaceré pripravované zámery. Nová sústava ako celok sa uvedie do života 1. januára 1967. Počíta sa s tým, že jej uplatnenie zlepší podmienky hospodárenia jednotlivo-hospodáriacich roľníkov hlavne v týchto smeroch:

a) v oblasti materiálno-technického zásobovania sa má zabezpečiť tak dostatok drobných nástrojov, náradia i menších strojov, ako aj postupne plné pokrytie požiadaviek tohto sektoru na priemyselné hnojivá a kvalitné osivá. Nižšie riadiace a obchodné organizácie dostanú v tomto smere pokyny v najbližších mesiacoch, takže k určitému zlepšeniu v zásobovaní súkromného sektoru týmito potrebami dôjde ešte tohto roku;

b)  podstatne sa zjednoduší plánovanie trhovej produkcie. Dodávková povinnosť pre najbližšie obdobie sa má vyjadriť dodávkovou normou na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, a to centrálne na dodávky zrnín a zemiakov, avšak len pre hospodárstva roľníkov v lepších prírodných podmienkach, kde sú trhové prebytky týchto výrobkov. Okresné orgány v prípade potreby určia namiesto uvedených výrobkov dodávkovú úlohu dvoch základných živočíšnych výrobkov. Výška dodávkovej normy bude pritom v obidvoch prípadoch rešpektovať možnosti plnenia dodávkových úloh, trhovú schopnosť jednotlivých veľkostných skupín roľníkov a ekonomický charakter výroby v rozdielnych výrobných podmienkach;

c)  dôležitú úlohu v procese zabezpečovania výroby u individuálne hospodáriacich roľníkov by malo zohrať posilnenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov s cieľom dosiahnuť právne rovnocenné postavenie roľníkov pri odbyte ich výrobkov a pri zásobovaní výrobnými prostriedkami. Predpokladá sa, že sa zjednotia nákupné ceny tých výrobných prostriedkov, ktoré sa spotrebovávajú formou výrobnej spotreby (priemyselné hnojivá, chemikálie);

d)  v súlade s novými zásadami sa prehodnotí aj pôsobenie poľnohospodárskej dane ako nástroja odčerpávania diferenčnej renty. Problém úhrady výrobných nákladov pre roľníkov hospodáriacich v horších podmienkach sa má riešiť tým, že pri platnosti jednotnej nákupnej ceny príslušného výrobku pre celé územie štátu sa roľníkom v týchto oblastiach budú poskytovať daňové úľavy. Má sa uplatniť aj pružnejší a výhodnejší systém poskytovania úverov jednotlivo hospodáriacim roľníkom Štátnou sporiteľňou.

Poslankyňa s. Pastorková

poukázala na nedostatočnú úroveň služieb obyvateľstvu v okrese Čadca, na problémy výstavby škôl, málo triednych škôl, kvalifikácie učiteľov, sťažené podmienky obvodných lekárov a na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby v sektore jednotlivo hospodáriacich roľníkov.

1) Kysuce, ako nasávacia oblasť mužských pracovných síl pre Ostravsko, sa doteraz zanedbávali tak po stránke občianskej vybavenosti, ako i po stránke vytvárania pracovných príležitostí pre ženy. Okrem slabo rozvinutého priemyslu vplýva na úroveň služieb v týchto oblastiach aj nízka koncentrácia osídlenia. Pre rozvoj služieb sa v pláne vyčleňujú pre jednotlivé kraje prostriedky zo štátneho rozpočtu a krajské národné výbory rozdeľujú tieto prostriedky pre jednotlivé okresy. Z prostriedkov určených pre rozvoj služieb v Severomoravskom kraji nie je preto možné predisponovať časť pre rozvoj okresu Čadca. Slovenská plánovacia komisia hľadá možnosti zvýšenia týchto prostriedkov Stredoslovenskému kraju v 4. päťročnici nad rámec smerníc s výslovným určením pre okres Čadca.

V  obchodných organizáciách riadených centrálne sa v pláne na roky 1966-68, uvažuje pre okres Čadca výstavba veľkoobchodného skladu potravín v Oščadnici. V tomto roku sa má prestavať 1, 5 mil. Kčs. Po výstavbe tohto skladu sa uvoľnia doterajšie skladovacie priestory v budove synagógy, kde by bolo možné zriadiť vyhovujúcu predajňu a sklad nábytku. V tomto roku sa tiež zaháji v Čadci na sídlisku I. Horelica výstavba panelovej predajne potravín - samoobsluha typu C o rozlohe 56 m² predajnej plochy. Na sídlisku II. sa začne s výstavbou predajne potravín typu C o rozlohe 83 m².

Z prostriedkov Stredoslovenského KNV sa uskutoční na sídlisku III, ktoré sa zaháji v tomto roku, výstavba strediskového občianskeho vybavenia. V tomto majú byť predajne potravín a polotovarov a bufet.

V  návrhu plánu na roky 1966-70 sa uvažuje v Čadci s výstavbou hotela - závodu verejného stravovania o rozpočtovej cene 3 mil. Kčs o celkovej kapacite 55 lôžok (20 prístielok) a 244 stoličiek. Investičný zámer na túto akciu bol schválený odborom obchodu Stredoslovenského KNV 29. 1. 1966. Ak sa investorovi - Reštaurácie Kysucké Nové Mesto - podarí zabezpečiť projektovú dokumentáciu v kratšom termíne, možno počítať so zahájením výstavby už koncom roku 1967.

V  tomto roku sa mala zahájiť v Čadci výstavba skladu palív v rozpočtovej cene cca 800 tis. Kčs, ale pre projektovú nepripravenosť sa s akciou začne až v roku 1967.

Spotrebné družstvá uvažujú v pláne na roky 1966-70 pre okres Čadca s výstavbou 28 nových maloobchodných jednotiek a závodov verejného stravovania včítane 2 predajní stavebnín v celkovom objeme 12, 5 mil. Kčs a s 12 generálnymi opravami za 1, 2 mil. Kčs.

Pokiaľ ide o vylepšenie nepriaznivého stavu obchodnej vybavenosti v starej časti mesta Čadca, bude treba, aby okresné orgány v spolupráci so Stredoslovenským KNV prerokovali a dohodli s riaditeľmi obchodných organizácií v kraji (Domáce potreby,

Drobný tovar, Zelenina, Potraviny, Reštaurácie a i. ) potrebu generálnych opráv a novej výstavby obchodnej siete a závodov verejného stravovania a zabezpečovali na tento účel potrebnú stavebnú kapacitu.

K tejto otázke prijalo príslušné uznesenia aj plénum OV KSS v Čadci na svojom zasadnutí 22. júla 1965.

Pri obhliadke obchodnej siete v meste Čadca 11. 8. 1965 sme zistili, že táto je síce nevyhovujúca tak svojou úrovňou, ako aj kapacitou, môže však po určitých úpravách, rekonštrukcii a rozšírení ďalej slúžiť svojmu účelu. Zásadná obnova obchodnej siete by však vyžadovala úplne novú výstavbu a prestavbu bytového fondu v starej časti mesta.

Problémy okresu Čadca vo vzťahu k zamestnanosti na Ostravsku sa postupne riešia. Zatiaľ sa čiastočne zlepšila preprava pracujúcich rozšírením autobusových spojov. So zahájením výstavby prijímacej budovy v železničnej stanici Čadca sa uvažuje v roku

K návrhu použiť časť zisku k rozvoju podnikov poskytujúcich služby pripomíname, že podľa nových zásad riadenia uplatňovaných od 1. januára 1966 polovica odvodu z prírastku hrubého dôchodku (v ktorom určitú časť predstavuje aj zisk), odvádzaného podnikmi, ostáva národným výborom a plynie do fondu rezerv a rozvoja. Prostriedky tohto fondu sú určené hlavne k rozvoju služieb. Národné výbory majú možnosť v rámci tohto fondu poskytovať podnikom aj zľavy (napr. na odvodoch zo základných fondov, poskytovať dotácie na menej rentabilné služby) na podporu ďalšieho rozvoja služieb, najmä v zaostávajúcich oblastiach.

Aj prostriedky plynúce z úpravy cien z niektorých služieb od 1. januára 1966 zostávajú ako rezerva na Ministerstve financií a sú určené na urýchlenie rozvoja a zvýšenie kvality služieb. Podľa posledných informácií Ministerstva financií má z nich byť v najbližšom období cca 50 % dané národným výborom k dispozícii.

Uvedené zásady začínajú sa t. č. ešte len uplatňovať, takže zatiaľ nie sú v tomto smere dostatočné poznatky.

2) Obmedzené investičné prostriedky pre školstvo a kultúru v okrese Čadca neumožňujú v rokoch 1966-70 realizovať aj výstavbu škôl v Radôstke, Harvelke a Dlhej, keďže ide o málotriedne školy, v ktorých deti sú a aj v budúcnosti budú zaškolené v renovovaných školách: z Harvelky v Novej Bystrici, z Radôstky v Starej Bystrici a z Dlhej v Turzovke. Plán uvažuje so zahájením výstavby základných deväťročných škôl v Povinnej a Snežnici.

Postupná likvidácia málotriednych škôl bude sa uskutočňovať v súlade s uznesením vlády č. 522 z 27. októbra 1965 v rámci perspektívnej prestavby organizácie a siete základných deväťročných škôl s osobitným zreteľom na málotriedne školy. Pokiaľ ide o okres Čadca, boli otázky prerokované pracovníkmi Slovenskej plánovacej komisie v septembri m. r. priamo na ONV Čadca. Prvá internátna škola v okrese Čadca má byť vybudovaná v školskom obvode Zákopčie.

3)  Nízka kvalifikácia učiteľov bude čiastočne riešená postupným sústreďovaním žiakov do spádových obcí. Platy učiteľov na kopaničiarskych a lazníckych málotriednych školách budú upravené na úroveň platov učiteľov v pohraničí a Uličsko-Ubľanskej doliny podľa návrhu, na ktorom t. č. pracuje Ministerstvo školstva a kultúry. Učitelia, ktorí si ani dodatočne nenadobudnú pedagogické vzdelanie, a to aj absolventi stredných všeobecnovzdelávacích škôl, budú postupne nahradení absolventami pedagogických fakúlt.

4)  V zdravotníctve je pripravený návrh na platovú úpravu zdravotníckych pracovníkov. V prvej etape, pravdepodobne ešte v priebehu tohto roku, budú upravené platy obvodných lekárov. V zmysle platných predpisov môže KNV zaradiť okres Čadca medzi okresy s obtiažnou problematikou a ak mu to dovolia mzdové fondy, môže platy obvodných lekárov ešte ďalej upraviť.

5)  Pokiaľ ide o všeobecné problémy zabezpečovania poľnohospodárskej výroby v sektore jednotlivo hospodáriacich roľníkov, formy a postup ich riešenia sú uvedené v odpovedi k diskusnému príspevku poslanca s. T ö r ö k a.

K otázkam rozpisu plánu rozvoja poľnohospodárstva na rok 1966 pre individuálne hospodáriacich roľníkov v okrese Čadca uvádzame:

a)  úlohy trhovej produkcie pre súkromný sektor sa z celookresnej úlohy oznámenej krajskou výrobnou poľnohospodárskou správou vyčleňujú v dohode medzi ONV a okresnou výrobnou poľnohospodárskou správou;

b)  sťažnosť na neprimerane vysoké nákupné úlohy určené súkromnému sektoru v okrese Čadca ako celku prešetrovali pracovníci Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo, Oblastnej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov i Slovenskej plánovacej komisie najprv na krajských orgánoch v Banskej Bystrici a potom za účasti zodpovedných zástupcov kraja aj priamo v okrese na rokovaní s predstaviteľmi okresu dňa 11. decembra 1965 v Čadci. Podľa záznamu z tohto rokovania mala sa z okresu na obce rozpísať reálna výška nákupných úloh súkromného sektoru


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP