V tejto súvislosti vynára sa i otázka, čo ďalej s celým radom kúpeľov ma Slovensku, ktoré pre svoj lokálny výzmam alebo pre nedostatočnú, či žiadnu lôžkovú kapacitu a inú vybavenosť sa postupne dostali do riadenia a správy národných výborov. Práve tieto kúpele by sa mohli využiť - pri zabezpečení ochrany prírodných zdrojov - na vybudovanie centier cestovného ruchu okresného alebo krajského významu, prípadne centier s väčším dosahom, ako tomu nasvedčuje prípad Lipt. Jána alebo Herlian. Iniciatíva však musí vyjsť od príslušných národných výborov a ďalších vhodných prevodzovateľov a investorov.
Ďalší rast kvality poskytovaných služieb je úzko spätý s rozvojom ostatných zložiek kúpeľného miesta. A tak ako československé štátne kúpele budú dávať k dispozícii pre voľný cestovný ruch svoje voľné ubytovacie a stravovacie kapacity a na druhej strane prenajímať voľné hotelové lôžka, ako budú udržiavať kúpeľné parky, sprístupňovať návštevníkom kúpeľných miest ďalšie zariadenia, najmä športové areály, kúpaliská a pod., je potrebné, aby aj ostatné zložky v mieste, a to hlavne v oblasti obchodu, dopravy a služieb, pomohli plniť kúpeľom náročné úlohy na úseku viazaného cestovného ruchu.
Dovoľte mi ešte, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, niekoľko viet k problémom, ktoré sa tu vynorili v súvislosti s umiestnením psychiatrickej liečebne v zámku Dolná Krupá a tuberkulóznej liečebne v loveckom zámku Kunerád. Na jednej strane to svedčí o tom, že v minulých rokoch dostávalo zdravotníctvo k dispozícii pre jednotlivé liečebné zariadenia staré budovy, ktoré bolo treba adaptovať a ktoré pre tieto účely neboli vhodné. Je isté, že v priebehu rokov adaptáciou sa tieto budovy upravili tak, že aspoň čiastočne môžu slúžiť pre liečebné účely. Nie je našou tendenciou zostať v týchto zariadeniach; je to niečo podobné, ako bola požiadavka z okresu Čadca o uvoľnenie detskej liečebne v Serafínove. Snažíme sa spolu s národnými výbormi nájsť nové riešenie pre umiestnenie týchto liečební a tak uvoľniť tieto budovy pre tie účely, ktorým majú slúžiť. Pre Dolnú Krupú je veľké pochopenie u Západoslovenského KNV a so súdruhmi hľadáme vhodné riešenie. Je pochopiteľné, že v Stredoslovenskom kraji, ktorý má najmenší počet lôžok pre liečbu tuberkulózy, nemožno opustiť Kunerád bez patričnej náhrady.
Všetky tieto problémy postupne budeme riešiť v spolupráci s národnými výbormi a iniciatíva na návrh, akým spôsobom to riešiť a nájsť náhradné ubytovanie, bude pre nás i pre národné výbory istotne len vítaná.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem súdruhovi poverníkovi Zvarovi.
Slova sa vzdáva súdruh Tonhauser, predseda Slovenského výboru spotrebných družstiev.
Prihlasujú sa títo súdruhovia:
prvý námestník ministra vnútorného obchodu s. Loukotka,
poslankyňa Tuščáková,
predseda Ústredného výboru spotrebných družstiev a člen Vládneho výboru s. P o d l i p n ý,
poslankyňa J a n í k o v á,
námestník ministra dopravy s. Ing. D u f e k,
poslanec B á l l s k y.
Slovo má prvý námestník ministra vnútorného obchodu súdruh Loukotka.
Námestník ministra Loukotka:
Soudružky a soudruzi,
v mezinárodním cestovním ruchu došlo v poslední době k prudkému rozvoji. Proud lidí, kteří překračují hranice států i hranice světadílů, představoval již v roce 1965 téměř 120 mil. osob. Objem platebních prostředků, ktoré se v důsledku toho přelévají z jedné země do druhé, činil v téže době 11, 5 mld. dolarů. Rozsah cestovního ruchu jak v počtu účastníků, tak i co do objemu platebních prostředků se ve srovnání s rokem 1958 více než zdvojnásobil. Cestovní ruch bude i v příštích letech stále hlouběji zasahovat do politického a hospodářského života jednotlivých zemí.
Evropské státy se podílejí na celosvětových výsledcích 74 % pokud se týka počtu návštěvníku, a 64 % se podílejí na celkových příjmech z cestovního ruchu. Za těchto podmínek je přirozené, že Československo, země dobře přístupná ze všech oblastí, má k cestovnímu ruchu jedinečné předpoklady znásobené množstvím přírodních, kultúrně-histoockých i společenských hodnot.
Také účast našeho obyvatelstva na cestovním ruchu se stále zvětšuje. V posledních letech odjíždí do zahraničí přes 1, 5 mil.
československých občanů. To však zdaleka neukazuje přesne na účast našeho obyvatelstva na cestovním ruchu. U nás je mimořádně rozvinut právě domácí cestovní ruch. Vždyť pouze v loňském roce bylo ve všech zařízeních cestovního ruchu přes 8 mil. osob a návštěvníků našich hradů, zámků, atd. téměř 4, 5 mil. osob.
Chci vás nyní, vážené soudružky a soudruzi, stručně seznámit s něktorými posledními událostmi v cestovním ruchu. Naše spolupráce se socialistickými zeměmi jde cestou dvoustranných jednání. Vyvíjíme však iniciativní úsilí, aby se socialistické státy pravidelně scházely, vzájemně vyměňovaly zkušenosti z cestovního ruchu a rozvíjely vzájemnou spolupráci na tomto úseku. Připravuje se program prvého společného zasedání nejvyšších představitelů vrcholných orgánů cestovního ruchu socialistických států, které má probíhat koncem tohoto roku v Praze.
K další významné události posledních dnů patří návšteva presidenta a generálního sekretáře Mezinárodní unie oficielních orgánů cestovního ruchu (UIOOT) a jeho zástupce. Jejich návštěva v naší republice se uskutečnila v souvislosti se závěrem mezinárodního stipendijního kursu, ktorý naše země uspořádala v Praze jako pomoc pro pracovníky vrcholných orgánů cestovního ruchu z rozvojových zemí. Je zajímavé, že tohoto stipendijního kursu se zúčastnilo celkem 17 účastníků z 13 zemí. Mohu vám sdělit, že úroveň tohoto kursu i jeho organizace byla oběma představiteli najvyšší mezinárodní organizace cestovního ruchu velmi vysoce oceněna. Je to další uznání, které naše země získala v zahraničí při rozvíjení teorie cestovního ruchu. ČSSR si tak postupně vytváří předpoklady, aby se stala významným činitelem na všech úsecích mezinárodní spolupráce.
Ekonomická a sociální rada OSN vyhlásila rok 1967, jako Rok mezinárodního cestovního ruchu. Přitom Československo bylo jedním z předkladatelů tohoto návrhu. Světový význam této události bude ještě zdůrazněn jejím projednáním a vyhlášením Valným shromážděním OSN. Vládám jednotlivých států bylo doporučeno mezinárodní organizací cestovního ruchu provést řadu opatření směřujících k vytváření co nejvýhodnejších podmínek pro vzájemný cestovní ruch, ke zlepšení služeb příslušných organizací, k intensivnější propagaci, k zjednodušování cestovních formalit, k organizování mimořádnych akcií k podpoře rozvoje cestovního ruchu a pod. Lze očekávat, že všechna tato opatření přispějí významnou měrou k dalšímu rozvoji cestovního ruchu na celém světe, a že se projeví zvýšený zájem i o cesty do zemí, které dosud nebyly cílem hlavních proudů turistů. K zabezpečení Mezinárodního roku cestovního ruchu se připravujeme velmi intenzivně i u nás.
Soudružky a soudruzi,
skutečnost, že plénum Slovenské národní rady projednáva dnes velmi obsáhlý a podrobný materiál Výboru SNR pro cestovní ruch o rozvoji cestovního ruchu na Slovensku, svědčí o velmi iniciativním přístupu a péči, kterou věnují slovenské národní orgány těmto otázkám. Ohlédneme-li se zpátky na uplynulé roky, můžeme říci, že právě díky pomoci širokého aktivu pracovníků, v úzke součinnosti národních výborů všech stupňů a jednotlivých hospodářských orgánů pečujících o cestovní ruch, se podařila dobrá práce. Máme však ještě řadu nedostatků a právě proto zaměřujeme svoje úsilí k tomu, abychom se nezastavili v polovině cesty, naopak, abychom zaznamenali další pokrok.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem súdruhovi námestníkovi L o u t k o v i. Slovo má poslankyňa Tuščáková. Poslankyňa Tuščáková:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Východoslovenský kraj svojimi prírodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu a turistiky sa zaraďuje na popredné miesto v ČSSR. Oblasti, ako sú Vysoké Tatry, Slovenský raj a Slovenský kras, dávajú návštevníkom nezabudnuteľné dojmy.
Vzhľadom na mimoriadne podmienky, ktoré východné Slovensko poskytuje cestovnému ruchu, neustále sa zvyšuje aj návštevnosť turistov, a to tak domácich, ako aj zahraničných.
Na druhej strane treba však kriticky zaujať stanovisko k rozvoju potrebných zariadení pre poskytovanie služieb cestovného ruchu v niektorých oblastiach. Aj keď po schválení opatrení ÚV KSČ a vlády k rozvoju cestovného ruchu v ČSSR sa vo Východoslovenskom kraji prejavilo zvýšenie starostlivosti o využitie podmienok pre rekreáciu a turistiku, hlavne zahraničnú, existuje naďalej rad nedostatkov.
V prvom rade sa zmienim o oblasti cestovného ruchu v mojom obvode, teda v Slovenskom raji. Slovenský raj je po Vysokých Tatrách vo Východoslovenskom kraji najnavštevovanejšou oblasťou cestovného ruchu. Funkcia Slovenského raja spočíva predovšetkým v letnej turistike. Táto oblasť oplýva mimoriadne hodnotnými prírodnými krásami, bohatými na vzácnu flóru a faunu. V tejto oblasti sa nachádza aj najvýznamnejšia jaskyňa medzinárodného významu - Dobšinská ľadová jaskyňa. Mimoriadne bohaté zážitky poskytujú turistom atraktívne kaňony a tiesňavy Slovenského raja s množstvom vodopádov. Teda právom je táto oblasť turistiky zaradená do I. kategórie oblasti cestovného ruchu v našej republike a tvorí širšie zázemie oblasti Vysokých Tatier. Na druhej strane, pokiaľ ide o vybavenosť oblasti Slovenského raja potrebnými zariadeniami pre poskytovanie služieb cestovnému ruchu, nemôžeme sa chváliť, pretože táto je zatiaľ neuspokojivá. Možno povedať, že sa tu za posledné roky nevybudovalo podnikmi cestovného ruchu skoro žiadne ubytovacie a stravovacie zariadenie.
Na škodu veci je aj skutočnosť, že napríklad pri Dobšinskej ľadovej jaskyni nie je k dispozícii pre návštevníkov tejto atrakcie súci hotel. Plánovaná výstavba nového hotela sa už niekoľko rokov odďaľuje, pričom súčasné kapacity v ubytovaní sú v schátralom stave a nezodpovedajú požiadavkám dnešného poskytovania služieb. Chýbajú aj ďalšie zariadenia pre komplexné poskytovanie služieb cestovnému ruchu, a to či už mototuristom, alebo individuálnym turistom. Pre Dobšinskú ľadovú jaskyňu sa už niekoľko rokov požaduje výstavba sedačkového výťahu, ktorý sa v dôsledku menenia majiteľov zariadení cestovného ruchu z roka na rok odsúva. Uvedené nedostatky sú predmetom neustálej kritiky zo strany návštevníkov, preto sa vyžaduje, aby orgány cestovného ruchu venovali viac pozornosti rozvoju Slovenského raja.
Ďalej by som sa chcela zmieniť o oblasti Spiša. Oblasť Spiša a - ako sa v cestovnom ruchu uvádza - oblasť Levoče sa vyznačuje nesmiernym bohatstvom kultúrno-historických pamiatok, ako sú Levoča, Spišská Kapitula, Spišská Sobota, Spišské Vlachy, Spišský hrad a ďalšie. Osobitný význam má mesto Levoča. Tu treba povedať, že vybavenosť, pokiaľ ide o poskytovanie stravovacích i občerstvujúcich služieb, je v tomto meste na nízkej úrovni. Žiadalo by sa rozšíriť sieť stravovacích a doplnkových služieb. Národné výbory by vo väčšej miere mali uvoľňovať finančné prostriedky na udržiavanie pamiatok hlavne v historickom jadre Levoče i ďalších miest. O tom sa zmieňujem z toho dôvodu, že cez túto oblasť vedie hlavná cestná trasa mototuristov Košice - Prešov - Vysoké Tatry. Orgány cestovného ruchu na národných výboroch by mali pouvažovať aj o využití atraktívneho Spišského hradu v prospech cestovného ruchu.
Pri rozvíjaní cestovného ruchu má osobitný význam propagácia, ktorá vplýva na návštevnosť zariadení cestovného ruchu a zároveň plní náborovú funkciu. Poznatky nám ukazujú, že národné výbory, či už ONV alebo MNV, urobili na tomto úseku veľmi málo. Pre propagáciu Slovenského raja i kultúrnohistorických pamiatok: chýbajú nenákladné prospekty, skladačky a iné materiály, ktoré by bolo možné poskytnúť návštevníkom zariadení cestovného ruchu. Väčšia pozornosť by sa mala venovať aj priestorovej propagácii, ktorá má poskytovať najnutnejšie informácie hlavne mototuristom. Ani u podnikov, zabezpečujúcich služby cestovnému ruchu, nie je na úseku propagácie a reklamy priaznivá situácia, napriek tomu, že účinná reklama sa odráža aj na hospodárskych výsledkoch podnikov. Podniky nedostatočne propagujú služby, ktoré poskytujú, čím sa súčasne ochudobňujú o vyššiu návštevnosť zariadení cestovného ruchu. Pravda, účinnú reklamu nie je možné vykonávať bez finančných nákladov, ktoré - pokiaľ viem - sa na tento úsek zo strany podnikov vynakladajú v minimálnych čiastkach.
V posledných rokoch sa značne rozrastá zahraničný cestovný ruch. Zatiaľ sme podstatnú časť starostlivosti venovali rozvoju materiálno-technickej základne a služieb. Na druhej strane si myslím, že by sme mali zvýšiť aj starostlivosť o výchovu pracovníkov vo verejnom stravovaní. Predovšetkým musíme viac úsilia venovať odstraňovaniu nešvárov, ktoré sa vyskytujú v dodržiavaní statočnosti pri predaji, v prístupe pracovníkov zariadení cestovného ruchu k hosťom a v neposlednom rade budeme sa musieť vyporiadať aj s odborno-politickou úrovňou kádrov. V súvislosti s rozvojom zahraničného cestovného ruchu sa tiež ukazuje nutné v podstatnej miere rozšíriť znalosť cudzích rečí pracovníkov cestovného ruchu.
Viac pozornosti si vyžaduje aj výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu, kde sme zatiaľ veľa dlžní. Predovšetkým by sme mali viac starostlivosti venovať našej školskej mládeži, ktorej by sa mala dať možnosť oboznamovania sa s cestovným ruchom. Často sa stáva, že naši občania nevedia podať správne informácie o pamiatkach a turistických miestach. Výchovou obyvateľ-
stva k cestovnému ruchu by sa malo odstrániť aj spomínané poklonkovanie zahraničným turistom a iné nedostatky, ktoré sa pri styku našich občanov s cudzincami vyskytujú.
Rozvoj cestovného ruchu by sa mal stať vecou všetkých občanov, pričom hlavne národné výbory nižších stupňov by mali vo väčšej miere aktivizovať občanov v akciách skrášľovania miest a dedín, hlavne v strediskách cestovného ruchu.
Na záver, mi, vážené súdružky a súdruhovia, dovoľte vysloviť presvedčenie, že poznatky, ktoré som zo svojho obvodu uviedla v krátkom diskusnom príspevku a ktoré sa zatiaľ prejavujú v rozvoji cestovného ruchu ako negatívne, si príslušné orgány a organizácie vezmú za svoje a uskutočnia opatrenia na ich odstránenie.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem poslankyni Tuščákovej.
Slovo má predseda Ústredného sväzu spotrebných družstiev, člen Vládneho výboru súdruh P o d l i p n ý.
Predseda ÚSSD Podlipný:
Vážené soudružky a soudruzi,
na vytváření podmínek pro rozvoj cestovního ruchu podílejí se i spotřební družstva, i když nadále - jak znovu zdůraznil XIII. sjezd - jejich hlavním úkolem je zásobování venkova. V materiále, který je dnes předložen k projednání plénu Slovenské národní rady, kladně se hodnotí příspěvek spotřebních družstev ve zřizování atraktivních zařízení, jako jsou salaše, vinárny, které si získavají oblibu domácích a zvláště zahraničních turistů. Mimořádné pozornosti těší se i tzv. motoresty, které naše organizace budují na hlavních trasách. Navštívil jsem několik těchto zařízení, v Opatové, v Považské Teplé a v Kamenném Mlýně a myslím, že je třeba konstatovat, že mají dobrou úroveň, a co hlavní, nejsou příliš nákladná.
Rozvoji cestovního ruchu na Slovensku věnují plnou pozornot naše volené družstevní orgány i pracovníci našich krajských svazů a Jednot. Právě včerejší schůdze představenstva Slovenského výboru hodnotila přípravu zařízení cestovního ruchu na letní sezonu a stav provozoven na pohraničních přechodech. Bylo konstatováno, že naše organizace na Slovensku velmi od-
povědně využily mimosezonního období na přípravu zařízení cestovního ruchu, byla také schválena koncepce řešení sítě na pohraničních přechodech a přijato opatření ke zvýšení úrovně služeb a lepšímu vybavení. Bylo konstatováno, že značného zlepšení ve vybavení bylo dosaženo na přechodech zejména v Rusovcích, v Děvínské Nové Vsi, v Slovenských Ďarmotách, v Slovenkém Novém Městě a na Dukle.
Dále bylo konstatováno, že naše podniky pro údržbu při krajských svazech zmodernizují letos nákladem 3 mil. Kčs dalších 166 pohostinných provozoven a že lůžková kapacita vzroste o dalších 700 lůžek.
Z rozboru, který jsme dostali, vyplýva, že lůžková kapacita u nás pro organzování cestovního ruchu je velmi nízká a taktéž i příjmy za služby a nákupy v porovnání s vyspělými státy s rozvinutým cestovním ruchem jsou velmi nízké. Proto také v tomto směru naše organizace zaměří více pozornosti na všestranný rozvoj zařízení cestovního ruchu, výchovu pracovníků a zlepšení služeb.
V materiále se také uvádí, že i spotřební družstva, které mají styky s družstevními organizacemi v různych zemích, by mohly přispět po své linii využitím vlastní kapacity ke zvýšení devizového výnosu. Podmínky pro to jsou v našich družstvech, protože Ústřední rada družstev má styky téměř se 125 zahraničními družstevními centrálami a mnohé z nich o turistiku zájem projevily. Disponujeme zhruba s 3 000 lůžek, které odpovídají mezinárodní úrovni a jejich počet také se bude dále zvyšovat. No, my jsme se v této věci nedohodli, tak rozhodnutí padne snad zítra ve vládě.
Chtěl bych ještě několik vysvětlení k otázce direktivnosti určování menovitých investic, poněváč v materiálu se uvádí, že v resortu spotřebních družstev není respektováno uznesení vlády čís. 175 a že podíl investic na cestovní ruch se podstatně snižuje. K tomu bych chtěl uvést jenom to, že při uplatňování nových zásad plánovitého řízení nebude možno, abychom direktivně našim organizacím, kterým dávame více samostatnosti, ukládali, jaká zařízení a kde mají budovat. To je především otázka efektivnosti, kterou nutno posudzovat nyní poněkud jinak, než tomu bylo dosud. Ne všechno, co jsme vybudovali na Slovensku i v českých krajích, bylo vždy hospodárné a efektivní. Mám zde na příklad rozbor návratnosti investičních prostředků některých hotelů v Západoslovenkém kraji. Je až zarážející, že návratnost hotelu Družba v Galantě, u kterého podle investičního úkolu byla plánována na 27 a půl roku, je nyní vypočítána podle výsledků r. 1965 až za 52 roků. Hotel Tribeč v Topolčanech, u kterého byla předpokládaná návratnost 37 let, má vyčíslenou nyní návratnost až za 45 let. U hotelu Dunaj v Dunajské Středě naplánovaná návratnost byla 24 roků, no nyní je přepočítána na 57 roků. Tyto příklady jistě nesvědčí o efektivnosti a hospodárnosti, která v nových zásadách řízení nabývá na mimořádnem významu.
Chtěl bych však ujistit plénum Slovenské národní rady, a to jménem Ústředního svazu i Slovenského výboru spotřebních družstev, že naše družstva na Slovensku v duchu zásad XIII. sjezdu vyvinou maximální úsilí k dalšímu rozvoji své činnosti i na úseku cestovního ruchu.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem súdruhovi Podlipnému.
Slovo má poslankyňa J a n í k o v á. Poslankyňa Janíková:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!
Okres Považská Bystrica na severozápadnom Slovensku je známy ako priemyselné centrum. Podmienky rozvoja priemyslu sú dané jeho geografickou polohou, dostatkom vody a hustotou osídlenia.
Menej je však známy po stránke bohatosti a krásy prírody a historických pamiatok. Prírodné krásy Strážovskej hornatiny a Javorníkov nie sú doteraz známe, i keď práve tieto sú veľmi bohaté kvetenstvom chránených rastlín. Bohatá skalnatá príroda musí očariť každého, kto len raz navštívi napríklad Maninskú úžinu ako bránu do Súľovských skál, alebo Mojtín, Zliechov, Červený Kameň a Vršatec. Hlboké lesy poskytujú možnosť poľovačiek, horské potoky rybolov vo veľmi krásnom prostredí.
Aj história tohto územia je bohatá. Množstvom archeologických vykopávok dokumentuje skutočnosť, že na tomto území žili Slovania už za čias sťahovania národov a takmer dve tisícročia od prítomnosti Rimanov prežívali obyvatelia tohto územia historické zmeny, o čom nachádzame záznamy v hradoch, archeologických nálezoch a pri odhaľovaní starých sídlisk.
Okres Považská Bystrica má moderný a širokorozvinutý priemysel strojársky, chemický, odevný, sklársky a stavebných hmôt, čo je pýchou celej spoločnosti.
Nedostatkom je však to, že sa zabudlo v okrese s tak vysokou zamestnanosťou, že pracujúci potrebujú aj zariadenia, v ktorých by našli možnosti oddychu a prípadne mohli by ich poskytnúť aj iným, cez okres prechádzajúcim domácim alebo zahraničným turistom. Že ja záujem a aj potreba poskytovania tejto možnosti, chcem ukázať na skutočnosti, že v roku 1965 odišlo za rekreáciou do zahraničia z nášho okresu 4 486 osôb, z toho do socialistických krajín 3 806 a do kapitalistických krajín 680 osôb. A iste najmenej taký počet, ak nie väčší, prešiel cez náš okres z kapitalistických štátov do oblasti Nízkych a Vysokých Tatier.
Okres Považská Bystrica, i keď nie je doteraz známy ako okres, v ktorom by domáci alebo i zahraničný turista uspokojil svoje chúťky, bude sa musieť takým stať, lebo má vhodné podmienky, prírodné krásy i svoju históriu, a okrem toho sú k tomu i tieto ďalšie dôvody:
V dĺžke asi 50 km prebieha okresom trasa "E" Bratislava Vysoké Tatry a tiež návštevníci, prichádzajúci na Slovensko do oblasti Tatier z Moravy prechádzajú okresom asi v rovnakej dĺžke. Teda okresom prechádzajú autami do Vysokých ale Nízkych Tatier návštevníci nielen domáci, ale aj zahraniční, ktorých na území okresu vítame propagáciou výrobkov našich priemyselných závodov, ktoré sú už známe takmer v celej Európe a nútia zastaviť sa domácich i zahraničných turistov aspoň nakrátko v tom meste, kde sa vyrábajú známe motocykle, pneumatiky alebo dámske odevy, avšak na takejto zastávke sú danou skutočnosťou sklamaní.
V mestách nášho okresu, kde vyrábame také známe výrobky, často nevieme preto, že to nemáme kde urobiť, poskytnúť návštevníkovi ani tie najminimálnejšie služby ubytovacie alebo stravovacie. V okrese je veľmi malá ubytovacia kapacita a tiež sieť závodov verejného stravovania je nedostatočná. Podnik Reštaurácie má vo svojich zariadeniach na celom území okresu 62 postelí, z toho v okresnom sídle v Považskej Bystrici 21, v Novej Dubnici 34 a v Ilave 7, pričom vzdialenosť medzi Novou Dubnicou a Považskou Bystricou je 50 km. Podnik Jednota má vo svojich zariadeniach celkom 59 postelí, z toho 40 v hromadnom ubytovaní a 19 v novom závode "Motorest" v Považskej Teplej.
Tieto ubytovacie kapacity, i keď sú malé, často zostávajú neobsadené, pretože v žiadnom z nich nie je možné ubytovať autobusový zájazd alebo väčšiu skupinu turistov.
Pokiaľ ide o ubytovacie kapacity podniku Reštaurácie v Považskej Bystrici a v Novej Dubnici, poväčšine ich obsadzujú pracovníci, prichádzajúci na rôzne rokovania do závodov, či do Považských strojární, na Odborové riaditeľstvo valivých ložísk, alebo SMZ v Dubnici n/Váhom.
Pritom treba povedať, že v okrese sú také prírodné krásy i historické pamiatky, ktoré lákajú a priťahujú domácich i zahraničných turistov zastaviť sa a niektoré si z nich prezrieť. Ved Priehrada mládeže s možnosťou vodných športov, nové kúpele Nimnica, Maninská úžina, Mojtín s doteraz znepristúpnenou kvapľovou jaskyňou, alebo Belušské Slatiny s termálnou vodou sú také, ktoré i bez propagácie priťahujú návštevníkov.
Okresná komisia cestovného ruchu v Považskej Bystrici vypracovala ešte v roku 1961 dokument o rozvoji cestovného a turistického ruchu do roku 1980. Tento dokument slúži ako vodidlo pre zabezpečovanie jednotlivých akcií v plánoch realizácie v jednotlivých rokoch.
Nie je teda možné povedať, že pre zabezpečenie týchto úloh sa v okrese nič neurobilo. To by nebolo správne. Napríklad Považské strojárne vybudovali pioniersky tábor o kapacite 99 miest, postavili tri sovietske chaty pre rodinnú rekreáciu a v pionierskom tábore je aj stanový tábor. Gumárne 1. mája v Púchove vybudovali v Lazoch pod Makytou pioniersky tábor o kapacite 153 miest, SMZ Dubnica podnikovú chatu s kapacitou 50 miest vo Vršateckom Podhradí a k tomu i lyžiarsky vlek, a Makyta Púchov podnikovú chatu s 36 miestami pri obci Trstie na potoku Ritka.
Telovýchovná jednota Spartak Považská Bystrica svojpomocne vybudovala ubytovaciu kapacitu o 60 lôžkach v športovom areáli v Považskej Bystrici a závodná organizácia Sväzarmu v Považských strojárňach autocamping v Maninskej úžine, ktorý už tri roky slúži svojmu účelu. Len v roku 1965, i keď to bol veľmi nepriaznivý rok, použilo služby v tomto autocampingu 1 305 zákazníkov, z toho 923 domácich, 318 zo socialistických a 64 z kapitalistických krajín.
Môžeme teda povedať, že závody v okrese sa snažia v prvom rade zabezpečiť rekreáciu vlastných zamestnancov a ich detí a svoje zariadenia z roka na rok rozširujú a zlepšujú. Časť týchto zariadení by mohla slúžiť i voľnému cestovnému ruchu, ale keďže ide o zariadenia hlavne pre detskú rekreáciu, prakticky až mimo sezóny, v daných podmienkach to stráca význam.
Pre verejné použitie celej ubytovacej kapacity v okrese, ktorou disponujú podnik Reštaurácie a Jednota - ĽSD, zostáva a aj pre najbližšie roky bude k dispozícii len 153 postelí, do toho počítajúc i nové kapacity, ktoré sa získajú adaptáciami a generálnymi opravami v tomto roku. Keď vieme, že v ČSSR na 100 obyvateľov pripadá 3, 4 lôžka, na Slovensku 2, 3 lôžka, v okrese Považská Bystrica je to len 1, 5 lôžka, pričom sú lôžka rozložené na šiestich miestach, ktoré sú od seba značne vzdialené. V tomto počte lôžok je už zahrnutá i nová kapacita Jednoty, "Motorest" v Považskej Teplej, ktorý už od 20. apríla t. r. slúži svojmu účelu a poskytuje služby hlavne motoristom, lebo je vybavený ubytovaním (19 postelí), reštauráciou a tiež je v ňom k dispozícii dielňa na drobné opravy motorových vozidiel, montážna jama a umývacia rampa.
Podobná situácia ako v ubytovaní je i v poskytovaní služieb v závodoch verejného stravovania. V samotnom okresnom meste je kapacita týchto zariadení viac ako nedostatočná. Okresné mesto má 386 stoličiek vo vyvárajúcich závodoch, ktoré nestačia uspokojiť ani domáce obyvateľstvo, a to už i vzhľadom na to, že majú celkom 137 m2 kuchynskej plochy, čo je V priemere 27, 5 m2 na jeden závod.
Tieto skutočnosti zapríčiňujú časté sťažnosti domácich i zahraničných návštevníkov hlavne z toho hľadiska, že úroveň služieb na tomto úseku je nízka, že strava je často nekvalitná, alebo jej príprava dlho trvá. I keď sa vyvíjajú značné úsilia na zlepšenie situácie, v daných podmienkach sa stav len pomaly zlepšuje, lebo adaptáciami sa priestory nerozširujú, ale len zlepšujú, a iné vhodné objekty v okrese, ktoré by sa dali prispôsobiť na tento účel služieb, nie sú k dispozícii. Jediným možným riešením je nová výstavba závodov verejného stravovania a ubytovania.
Chcem poukázať ešte na jednu skutočnosť. Medzi Považskou Bystricou a Púchovom sú nové kúpele, v ktorých sa liečia choroby horných dýchacích ciest. Výsledky liečenia a príjemnosť prostredia lákajú stále väčší počet návštevníkov do kúpeľov, či už z titulu návštevy pacienta, alebo za minerálnou vodou. Kúpele svojím položením nad Priehradným jazerom lákajú I náhodne prechádzajúcich turistov, i hromadné zájazdy ku krátkemu zastaveniu. Všetkých, ktorí sa v týchto kúpeľoch zastavia, sklame skutočnosť a skazí dojem, že nemôžu dostať ani občerstvenie a nemôžu sa poskytnúť prakticky ani najminimálnejšie služby.
Hovorím o týchto problémoch a otázkach preto, aby som upo-