Pátek 1. července 1966

Pokračovanie 8. schôdzky Slovenskej národnej rady 1. júla 1966 o 8, 00 hodine.

Predseda Chudík:

Súdružky a súdruhovia!

Pokračujeme v rokovaní 8. schôdzky Slovenskej národnej rady. Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Vítam všetkých prítomných prizvaných hostí.

Pokročíme k prerokovaniu ôsmeho bodu programu, ktorým je                         

voľba dočasnej komisie SNR pre upraviť návrhu uznesenia k zpráve o bezpečnosti a hygiene práce v národnom hospodárstve na Slovensku.

Návrh Predsedníctva SNR vám bol rozdaný ako tlač 32.

Má niekto iný návrh, prípadne doplňovací alebo pozmeňovací návrh?

Iného návrhu niet.

Prosím, kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Zisťujem, že Slovenská národná rada zvolila dočasnú komisiu a jej predsedu podľa návrhu.

Ďalším bodom programu je

zpráva predsedu Slovenskej odborovej rady, povereníka SNR pre zdravotníctvo a povereníka-predsedu Komisie ľudovej kontroly a štatistiky Slovenskej národnej rady o stave bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na Slovensku.

Zpráva bola súdruhom poslancom, ako aj všetkým pozvaným hosťom rozoslaná, preto podľa rozhodnutia Predsedníctva SNR sa nebude prednášať.

Predseda Slovenskej odborovej rady a člen Predsedníctva SNR súdruh Vojtech D a u b n e r sa prihlásil o úvodné slovo do rozpravy.

Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec Daubner:

Súdružky a súdruhovia!

Sústavná starostlivosť o o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci je našou povinnosťou. V súvislosti s ďalším rozvojom socialistickej spoločnosti ukladá XIII. sjazd Komunistickej strany Československa naďalej zlepšovať úroveň pracovných podmienok a bezpečnosti práce na všetkých úsekoch nášho národného hospodárstva.

Na zlepšovanie pracovného prostredia a ochranné pracovné pomôcky vynaložia sa každoročne značné finančné prostriedky a realizujú mnohé opatrenia. V dôsledku týchto sa dosiahli na niektorých úsekoch bezpečnosti a hygieny práce úspechy. Za posledné roky znížila sa úrazovosť v banskom sektore, v mechanizácii ťažkých a namáhavých prác a dosiahli sa výraznejšie pokroky v doprave a stavebníctve. V niektorých závodoch zaviedli sa už aj prvky kultúry práce. Upravujú pracovné prostredie na vyššiu úroveň.

No napriek týmto úspechom nemôžeme byť so stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spokojní. Na nedostatky poukázali sme v predloženej zpráve. Myslím, že na niektorých statiach táto zpráva je priamo otriasajúca, kde by sme sa mali zamyslieť, ako týmto otázkam pomôcť. Sú to problémy veľmi vážne.

Pri realizácii bezpečnosti práce máme v Československej socialistickej republike zákonné úpravy. Ich uskutočňovanie nie je však v súlade s potrebami, ako to samotná zpráva ukazuje. Nie každý orgán rovnako kvalitne zabezpečuje starostlivosť o bezpečnosť ochrany zdravia pri práci. Pomalé odstraňovanie starých nedostatkov a stále narastanie nových, a to aj v novovybudovaných závodoch pri nových technológiách i strojoch, spomaľujú zlepšovanie pracovného prostredia.

Často sa hovorí, že stav bezpečnosti práce je zlý preto, že je nedostatočný dozor. Treba si však uvedomiť, že zlepšenie pracovných podmienok v zmysle zákonných úprav je povinnosťou hospodárskych organizácií, lebo tieto majú materiálne i mocenské prostriedky v rukách. Odborové orgány ako orgány dozoru, i všetky ostatné orgány, ktoré kontrolujú a zabezpečujú dodržiavanie socialistickej zákonnosti, sa starajú o to, aby prostriedky potrebné na zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli zohľadnené v plánoch a v plnej miere pre tieto účely využívané. Je veľmi nesprávne, ak niekto vidí len tony a kilá, ale zanedbáva pritom človeka, ak zastáva primitívne ekonomické hľadisko, ako keby postavenie človeka vo výrobe bolo podradné.

V bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nie je zdravé ani kompromisníctvo, lebo toto nevyhovuje ani pracujúcim ani celej spoločnosti. Ak chceme byť dôslední v dozore, musíme zmobilizovať spoločné sily všetkých tých, ktorí na tomto úseku majú nejaké poslanie. V našej republike nemá nikto právo porušovať zákony a nemôžeme dávať ma dobrú vôľu, či hospodárske orgány chcú alebo nechcú dodržiavať zákony, lebo zákony sa nevytvárajú preto, aby si ich niekto vysvetľoval po svojom, ale aby sme ich všetci plne rešpektovali a plnili.

Bezpečnosť práce nedosiahneme v žiadnom prípade len výchovnou prácou, ak súčasne nevytvoríme podmienky pre bezpečnosť pri práci. Žiadna výchova ani dozor nad dodržiavaním bezpečnostných predpisov nevyrieši to, že nie sú ventilátory, bezpečné stroje, dostatočné pracovné priestory, technicko-organizačné predpoklady. To je vecou predovšetkým plánovacích miest a všetkých tých, Morí plány realizujú. Preto bezpečnosť práce môžeme riešiť len komplexne, všetci spoločne vytvorením materiálnych predpokladov a potom môžeme získať ľudí, aby lepšie pracovali, aby boli disciplinovaní a dodržiavali normy bezpečnosti práce. To si musí uvedomiť každý a nie je to len dobrá vôľa, ale - ako som hovoril - povinnosť.

Máme obavy, že v prvých rokoch novej sústavy riadenia vzhľadom na systém hmotnej zainteresovanosti podniku objavia sa tendencie nezodpovedne šetriť práve na úsekoch sociálnej, bezpečnostnej a zdravotnej starostlivosti o ľudí. Považujeme takéto tendencie za krátkozrakosť všetkých pracovníkov, ktorí by ich chceli uplatňovať. Chcel by som upozorniť, že v tejto oblasti treba nastúpiť oveľa rozhodnejší kurz, vyžadovať nekompromisné plnenie zákonných ustanovení, ktoré určujú povinnosť hospodárskym orgánom. Každý kompromis na tomto úseku znamená poškodzovanie spoločnosti. Zlá bezpečnosť práce ukazuje na zlú organizáciu práce. Účelná investícia do starostlivosti o človeka je efektívna a dnes sa už všade považuje za výrobnú investíciu. Vedieme všetky odborové organizácie a orgány, aby z tejto pozície vystupovali. Takto by mali vystupovať aj súdy, prokurátori, hygienici a všetci, ktorí môžu svojím zásahom ovplyvňovať plnenie zákonných ustanovení na tomto úseku. Preto vítame, že najvyšší orgán štátnej moci a správy na Slovensku sa zaoberá týmto dôležitým úsekom. Som presvedčený, že Slovenská národná rada, jej poslanci využijú prejednávanie tohto vážneho problému a pomôžu riešiť nepriaznivý stav v ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci.

Do uznesenia nášho pléna navrhujeme opatrenia, ktoré, keby sme naozaj poctive a svedomite realizovali, môžu spôsobiť obrat k lepšiemu. Najvyššie plánovacie miesta by mali posudzovať plány rozvoja výrobných odvetví komplexne, aj z hľadiska vytvárania podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako ekonomickej súčasti produktivity práce a efektívnosti. Nemali by byť naďalej uvádzané do prevádzky také zariadenia, ktoré nevyhovujú po stránke zdravotnej, bezpečnostnej a hygienickej. Orgány spravodlivosti by mali dôslednejšie vyžadovať socialistickú zákonnosť na úseku bezpečnosti práce. Školy by mali podstatne lepšie ako doteraz pripravovať našu mladú generáciu tiež z hľadiska bezpečnosti a zdravia pri práci a priviesť k tomu, aby všetky technieko-inžierske vedúce kádre, ako aj pedagogickí pracovníci ovládali problematiku bezpečnosti a hygieny práce tak, aby ju pri plnení svojich každodenných úloh tiež plne uplatňovali.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, havárie v našich závodoch, ktoré boli v poslednom čase, žiaľ až príliš podtrhujú závažnosť bezpečnosti pri práci. Vy viete prípad v Košiciach, vy viete prípad teraz päť mŕtvych v Žiari nad Hronom. Všetko to mnoho razy vyplýva z nedisciplinovanosti, z nedodržiavania bezpečnostných predpisov a tiež dozoru tých, ktorí organizujú výrobu. Obraciame sa preto na Slovenskú národnú radu, aj na vás osobne, súdruhovia poslanci, aby ste nám pomáhali presadzovať dodržiavanie zákonov o bezpečnosti, o ochrane zdravia pri práci.

Vieme, samozrejme, aj o nedostatkoch odborovej práce. Sú základné organizácie Revolučného odborového hnutia, ktoré z obavy, že sa zhoršia hospodárske výsledky závodu či podniku, nepostupujú dosť dôsledne a dajú sa ovplyvňovať. Nedávajú návrhy na regresy, prirážku k poistnému, zatvárajú oči nad nedostatkami v bezpečnosti práce. Aj vyššie odborové orgány v dôsledku roztrieštenosti dozoru nad bezpečnosťou pri práci mali veľa nedostatkov na tomto úseku. Preto prenášame väčšiu právomoc a výkon dozoru do závodov, kde na pracoviskách sa volia inšpektori bezpečnosti práce. Zároveň sa rieši nové postavenie vyšších odborových orgánov pri dozore nad bezpečnosťou práce. Tiež sa uvažuje - podľa mojej mienky dosť dlho a sa preťahuje - o stanovení toho odborného štátneho dozoru. Podčiarkujem ale znovu, bezpečnosť pri práci vyriešime iba zmenou postoja k tejto otázke u pracovníkov hospodárskych a štátnych orgánov, prísnym dodržiavaním zákonov. A k tomu vás ešte raz, vážení súdruhovia a súdružky, žiadam o pomoc a spoluprácu.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi D a u b n e r o v i za úvodné slovo.

Súdružky a súdruhovia,

dostali ste ako tlač 33 návrh uznesenia k zpráve o stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali predsedovi dočasnej komisie súdruhovi Daubnerovi, alebo predniesli vo svojom vystúpení.

Prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci

Ján Š t e n c l, povereník-predseda Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR,

Jozef G a j d o š í k, povereník SNR pre potravinársky priemysel.

Dávam slovo súdruhovi Štenclovi. Povereník-predseda Štencl: Vážené súdružky a súdruhovia!

Závažnosť problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zdôraznili viaceré dokumenty strany, vlády i Slovenskej národnej rady a jej predsedníctva.

Na základe nepriaznivého vývoja úrazovosti Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, obdobne ako vláda, vytvorilo v roku 1963 komisiu Predsedníctva Slovenskej národnej rady pre bezpečnosť pri práci v baníctve.

Komisia má 24 členov, z ktorých okrem zástupcov Povereníctva SNR pre stavebníctvo, pre zdravotníctvo, Slovenskej odborovej rady, banských obvodných úradov a iných odborníkov sú členmi i riaditelia alebo hlavní inžinieri z banských podnikov alebo závodov.

Pôsobnosť tejto komisie je stanovená štatútom, podľa ktorého rozvíja svoju činnosť v tých hospodárskych prevádzkach na Slovensku, na ktoré sa vzťahuje banský zákon, t. j. v uhoľných, rudných a nerudných baniach, v geologickom prieskume, v ťažbe stavebných surovín, ako aj nafty a zemného plynu.

Komisia pravidelne sleduje, hodnotí a skúma vývoj úrazovosti, bezpečnosti práce a úroveň ochrany zdravia pri práci, pričom sa opiera o výsledky previerok vykonávaných Štátnou banskou inšpekciou, hospodárskymi orgánmi, orgánmi ROH a o vlastné kontrolné zistenia. Preveruje príčiny väčších nehôd a rieši závažnejšie problémy bezpečnosti a hygieny práce v aktívnej spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi, výskumnými ústavmi, odborníkmi, Revolučným odborovým hnutím a s Vládnou komisou pre bezpečnosť, práce v baníctve. Ďalej vedie podniky k zlepšovaniu starostlivosti o bezpečnosť a hygienu práce a snaží sa preventívne pôsobiť na odstraňovanie vyskytujúcich sa nedostatkov a ich príčin. Prostredníctvom svojich členov prenáša úlohy vyplývajúce z uznesení komisie a zovšeobecňuje dobré skúsenosti.

Zasadnutia komisie sa pravidelne zúčastňuje priamo predseda Vládnej komisie pre bezpečnosť práce v baníctve súdruh T e p e r, prípadne jeho zástupca. Komisia vytvorila 4 odborné skupiny, a to prvú pre uhlie, druhú pre naftu a geológiu, tretiu pre rudy a štvrtú pre nerudné suroviny. Ich úlohou je v rámci jednotlivých odvetví popri hodnotení vývoja úrazovosti riešiť a prijímať opatrenia pre zlepšenie pracovných podmienok a bezpečnosti práce.

V  zmysle štatútu komisia najmenej dvakrát ročne zasadá a o svojej činnosti informuje Predsedníctvo SNR a Vládnu komisiu.

Aby komisia mohla cieľavedome rozvíjať svoju činnosť, preskúmala vývoj i zdroje a príčiny úrazovosti podľa druhov a spôsobu vykonávaných prác, pracovných podmienok a prostredia. Preverila plnenie plánu ozdravných opatrení, ktoré vypracovali hospodárske organizácie na základe uznesenia vlády č. 177/1959 a č. 937/1961, a tiež preverila, ako sú v pláne zohľadnené prostriedky na zlepšenie pracovného prostredia a ich čerpanie.

Rozbor ukázal, že v roku 1963 (ale aj v predchádzajúcich rokoch) na celkovom počte 5299 úrazov sa takmer polovicou podieľali uhoľné bane a približne jednou štvrtinou rudné bane a magnezitové závody.

Najčastejším zdrojom v uhoľných baniach bol pád hornín, ktorého podiel z celkového počtu úrazov bol 29 %, ďalej pri preprave materiálu (24, 7 %) a pri manipulácii s mechanizmami a výstužou (21 %).

V  rudných a magnezitových baniach dochádzalo k úrazom najmä pri premiesťovaní a doprave zariadení, čo predstavuje z celkového počtu úrazov 31, 9 %, pádom hornín 16, 7 %, pádom do banských priestorov 15, 8 % a pri manipulácii s výbušninami 7, 9 %.

V  kameňopriemysle prevažovali úrazy pri ručnej manipulácii s kameňom.

V  geologickom prieskume a naftovom priemysle hlavné zdroje úrazov sa vyskytovali pri práci s vrtnými nástrojmi a doprave, čo činilo až 38 % a pri páde materiálov 34 %.

V  chorobách z povolania nám rozbor ukázal, že za posledných 7 rokov sa vyskytlo u baníkov 632 prípadov silikózy, čo síce naznačuje určitý, ale ešte neuspokojivý pokles z hľadiska dlhodobého sledovania vývoja tejto choroby. Naproti tomu vzostupnú tendenciu sme zaznamenali u ochorení z vibrácie, a to 146 prípadov, a poškodenie sluchu - 93 prípadov.

V  súvislosti s chorobami z povolania sme skúmali taktiež vývoj prípadov otráv a udusenia, kde sme zistili 51 prípadov, a kožné onemocnenia, ktoré najmä v Nováckych a Modrokamenských uhoľných baniach sa v značnej miere podieľajú na pracovnej neschopnosti (v roku 1963 sme zaznamenali 1479 prípadov).

Pokiaľ ide ó plnenie ozdravných opatrení vyplývajúcich z uznesení vlády, resp. plánovanie a čerpanie finančných prostriedkov, previerky ukázali viaceré vážne nedostatky.

Vychádzajúc z tohto rozboru komisia hneď od začiatku svojej činnosti sústredila pozornosť predovšetkým na odstraňovanie zdrojov úrazovosti a na tie banské prevádzky, kde sa vyskytovala najväčšia úrazovosť. Na základe vykonaných previerok a rozborov, v spolupráci s podnikmi a závodmi, orgánmi Revolučného odborového hnutia, ako aj s ďalšími zainteresovanými zložkami prijala a pomohla realizovať rad opatrení.

Vďaka sprísneniu banského dozoru, zlepšeniu práce vedúcich hospodárskych pracovníkov a Revolučného odborového hnutia v spolupráci s odbornými skupinami komisie Predsedníctva SNR sa napríklad na uhlí dôslednejšie uplatňujú opatrenia smerujúce k dodržiavaniu bezpečnostných predpisov a technologických postupov prác.

Revírnici, vedúci úsekov a predáci sú už častejšie pre porušovanie technológie a neznalosti predpisov braní na zodpovednosť a v nutných prípadoch aj odvolávaní z funkcií. Pokračuje sa v organizovaní kvalifikačných kurzov pre predákov a pracovníkov zaradených do vyšších pracovných tried. Zlepšujú sa tiež metódy vyučovania banských učňov a nových zamestnancov.

V  skupine rudných baní napr. v národných podnikoch Rudné bane Kremnica a Železorudné bane Spišská Nová Ves v zmysle dohodnutých opatrení podstatne zvýšili starostlivosť o otázky bezpečnosti práce. Podrobili skúškam z predpisov bezpečnosti práce všetkých predákov, strelmajstrov a vedúcich výroby. Zaviedli pravidelné komplexné previerky bezpečnosti práce za účasti závodných riaditeľov, funkcionárov ROH a pracovníkov Obvodného banského úradu. Začali tiež podrobnejšie skúmať príčiny úrazov podľa pracovných postupov a dobývacích metód. Dôkladnejšie prešetrujú každý úraz a začali analyzovať súvislosť vzniku úrazov s konaním ľudí. Rozhodnejšie sa vystupuje nielen proti nedostatkom, ale i osobám, ktoré svojou povrchnou prácou umožňovali vytvárať nedostatky, alebo tieto trpeli.

V  Železorudných baniach preniesla sa hmotná zodpovednosť za úrazy na strediská a zvýšila sa aj osobná zodpovednosť. V skupine nerudných surovín kladne treba hodnotiť najmä to, že napriek dobrým výsledkom v boji proti úrazovosti, dosiahnutým v minulých rokoch, vedúci hospodárski pracovníci pristupujú k nedostatkom v bezpečnosti práce na svojich pracoviskách kriticky a pri rozboroch úrazovosti v našej komisii predložili rad ďalších konkrétnych opatrení, ktoré v praxi aj uplatňujú.

Uvedené úsilie prinieslo už i svoje kladné výsledky. Napríklad keď počítame stav úrazovosti v roku 1963 indexom 100, tento klesol v roku 1964 na 81 % a v roku 1965 na 82, 4 %.

Zlepšené výsledky v boji proti úrazom dosiahli najmä Handlovské uhoľné bane, Banské stavby, Železorudné bane, Východoslovenské nerudné bane a niektoré podniky kameňopriemyslu.

I keď úrazovosť klesla, máme ešte viaceré podniky a závody, kde je vývoj úrazovosti veľmi nepriaznivý a neuspokojivý. Ide najmä o Baňu Cígeľ, Novácke a Modrokamenské uhoľné bane, Slovenské magnezitové závody Košice a Naftové závody Michalovce.

Ako ste sa dočítali v dennej tlači, na posledne menovanom závode prišlo nedávno k havárii, pri ktorej sa zranilo, resp. popálilo 10 pracovníkov, z ktorých i pri maximálnej zdravotníckej starostlivosti štyria zraneniu podľahli, a dnes sme sa dočítali ďalšej smutnej zprávy, že podľahol svojmu zraneniu ďalší.

Na vyšetrovanie príčin havárie bola zriadená osobitná komisia pod vedením člena našej komisie a vedúceho Obvodného banského úradu v Košiciach súdruha Dr. Ing. Ivana. O výsledku a záveroch šetrenia komisia pre bezpečnosť práce predloží zprávu i s opatreniami Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.

Zo strany banských závodov prichádzali v posledných rokoch rôzne sťažnosti na kvalitu výroby a distribúciu ochranných pomôcok pri práci. Komisia tieto sťažnosti riešila za účasti zástupcov príslušných podnikov a riaditeľa odbytového podniku REMPO súdruha Chamulu. Pri prerokúvaní sa ukázali nedostatky na oboch stranách. Väčšina banských podnikov nemala prehľad o potrebe ochranných prostriedkov pri práci, tieto neskoro plánovala a nárokovala bez udania veľkostí a nevenovala pozornosť údržbe ochranných prostriedkov. Veľkým nedostatkom bolo, že ani dodávateľský podnik REMPO nemal priamy osobný styk s banskými podnikmi, aby problémy osobne riešil.

Na základe týchto zistení komisia uložila riaditeľom banských


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP