úrovni. Dokonca je tu vypestovaný vlastný hybrid 4-líniový, ktorý dáva slušné výsledky, no nedosahuje dajme tomu tie najlepšie parametre, ale dáva slušné výsledky a sú skutočne možnosti i jeho vylepšenia. Tu v podstate tento štátny majetok sa stal producentom materiálu pre okres Komárno úplne a definitívne a čiastočne dodáva materiál i do okresu Dunajská Streda.

Podobne riešia situáciu súdruhovia v okrese Spišská Nová Ves. Žiaľ, takéto príklady zatiaľ sú zriedkavé, alebo sú len v počiatočnom riešení najmä v Stredoslovenskom kraji. Ja som so súdruhmi v Lučenci nedávno o tamto hovoril a oni sú tiež za takéto riešenie a už aj vyberajú štátny majetok, kde by podobne k tomuto pristúpili ako v Komárne. Preto sa chcú tam ísť na celý systém organizácie výroby pozrieť. V Komárne je ešte jedno cenné, že došlo tu k vybudovaniu takéhoto, možno povedať vynikajúceho podniku v podstate na základe adaptácie starých, už nepoužívaných budov a sú tam dosiahnuté ináč fantastické výsledky, pričom dochádza tam k návratnosti investičných prostriedkov v niektorých prípadoch aj za rok a niekedy je to v priemere 2-3 roky.

Ja sa nazdávam, že toto je cesta, ktorá môže urýchliť tento celý proces, k zabezpečovaniu ktorého by sa malo pristúpiť. K tomu sú teraz všetky možnosti. Dokonca sú už vypracované i určité také ekonomické modely pre vytváranie medzidružstevných podnikov všeobecne, teda i v iných odvetviach výroby, ale je to isté možné robiť i v odvetví hydinárstva. No ja si myslím, že tieto dva spôsoby, o ktorých hovorím, pravda, integrácia zo strany hydinárstva, ktorá v podstate bude smerovať k využitiu pracovnej sily a kde sa bude v podstate kupovať pracovná sila na poľnohospodárskych závodoch spolu s vytváraním medzidružstevných podnikov a zaisťovaním produkcie na vlastných bázach, je cesta, ktorou môžeme urýchliť vyriešenie hydinárstva.

Ja prechodné východisko, súdruhovia, skutočne hlavne v budúcom roku, kde sa nám ukazuje manko v produkcii okolo 50 miliónov vajec, nevidím ako dočasne integrovať aspoň prostredníctvom krmovín produkciu aj v malochovoch, a keď to bude potrebné, my sme pripravení riešiť týmto stimulom produkciu vajec i u súkromne hospodáriacich roľníkov, poprípade i záhumienkárov v niektorých oblastiach Slovenska a pod. Podobne ako to bolo s husami pred dvoma rokmi a malo to pomerne dobrý efekt.

Ináč koncepcia sa teraz dopracúva a hlavne sa dopracúva pre preklenutie tohto obdobia do dosiahnutia cieľa, ktorý je bezprostredne správny. Pripravovaná koncepcia obsahuje ako riešiť situáciu v rokoch 1967, 1968, 1969-1970, až, pravda, vytvoríme predpoklady, že hlavným producentom výrobkov hydiny budú veľkochovy.

Súdruhovia, tá druhá pripomienka súdruha poslanca F a g l i c a je trochu zložitejšia na naše predstavy i možnosti. Súdruh F a g l i c hovorí - my vieme a je treba potvrdiť tie jeho pripomienky , že je enormne vysoká spotreba chleba v týchto oblastiach, i ryže, ktorá sa používa na kŕmenie hospodárskych zvierat. Ja, pravda, otvorene povedané, vidím aj inú príčinu. My sme napríklad doteraz robili všetko čo bolo v našich silách, aby sme znížili produkciu tržného obilia v týchto oblastiach. Totiž tam dochádzalo k nakupovaniu mizivého množstva obilia, a tým k odčerpaniu prakticky jedinej suroviny, ktorú si poľnohospodári dorobili pre výkrm kurčiat alebo ošípaných. Teraz tá situácia je riešená tým, že bude v podstate v novej sústave riadenia možnosť regulovať tržnú produkciu obilovín, ktorá je podľa mňa zanedbateľná. Nikdy tam tržná produkcia nebola, bola tam vždy naturálna výroba i v minulosti. Situáciu možno regulovať v rámci právomoci miestnych národných výborov, kde MNV až do 2 ha bude mať právo odpustiť trebárs všetky dodávky, alebo organizovať zámenu. To je jeden spôsob, ktorý môže do určitej miery pomôcť. Je nehovorím, že to situáciu vyrieši. Inak existoval návrh, ktorý zatiaľ nie je schválený, a nemôžem povedať či bude alebo nie, kde sa predpokladalo, že 30 tisíc ton kŕmnej zmesi bude dané do voľného predaja za vyššie ceny - myslelo sa hlavne na pokrytie potrieb Sväzu drobnochovateľov, kde tiež sú ešte otvorené problémy, pretože nie sú dobre zásobovaní a robia záslužnú prácu. Počítalo sa, že v prípade potreby by si z tohto množstva nakupovali aj súkromníci. Ani toto množstvo samozrejme potrebu nepokrýva. No ja chcem povedať len to, že situácia s jadrovými krmivami, teda so skupinou krmív pre ošípané a hydinu nie je riešená ani v socialistickom sektore. Teraz na Slovensku bude tohto roku 11 okresov, ktoré budú dostávať dosť krmív v rámci už rozšíreného experimentu Ústrednej správy nákupu. Pravda, pokiaľ nie je vyriešená krmovinová situácia v socialistickom sektore, nemáme možnosti ju vyriešiť ani v súkromnom sektore. Jedine znížením tržného množstva a potom snáď V niektorých prípadoch je to možné riešiť formou organizovanej kooperácie medzi JRD, ŠM a súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Máme taký jeden príklad teraz v Cerove vo Zvolenskom okrese, ako možno prácu súkromných roľníkov podobne odmeňovať - je taká možnosť teoretická - ako zamestnancov i týmto spôsobom. Ak ide teda o pálčivý problém, dalo by sa to teoreticky v niektorých prípadoch i takto riešiť. No iste nie na Kysuciach, kde sa jedná o kompaktnú oblasť súkromného sektoru, alebo na Orave a pod. Ja, súdruhovia, k týmto vystúpeniam toľko.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi B o ď o v i.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto do rozpravy ?

(Nikto. )

Ďakujem. Rozprava je skončená.

Udeľujem záverečné slovo súdruhovi povereníkovi SNR pre potravinársky priemysel Gajdošíkovi.

Povereník Gajdošík:

Vážené súdružky, súdruhovia!

Všetci tak cítime, že dnešné prejednávanie zásadných otázok rozvoja potravinárskeho priemyslu na pôde Slovenskej národnej rady bolo nanajvýš potrebné a žiadúce okrem iného i z toho dôvodu, že potravinársky priemysel ako v podstate jediné priemyslové odvetvie - okrem našich stavbárov, kde je osobitná zložka stavebných hmôt, je zastúpený svojimi orgánmi v Slovenskej národnej rade, teda že naše orgány Slovenskej národnej rady, ako sme aj v úvode spomínali, sa spolu zúčastňujú riadenia tohto priemyselného odvetvia. Domnievame sa - a prítomnosť našich vedúcich súdruhov, generálnych riaditeľov a riaditeľov odborových podnikov o tom svedčí, - že otázky, ktoré sa na dnešnom pléne prejednávali a profil celej diskusie, budú niektoré potrebovať osobitné štúdium, resp. dopracovanie do určitej pracovnej koncovky. Konkrétne mám na mysli otázky, ku ktorým diskutovali viacerí súdruhovia, a to je celá oblasť investičnej výstavby, reprodukcie základných fondov.

Nebudem opakovať ten vývoj, ktorý tuná bol, pretože domnievam sa, že náš pohľad musí byť tak nejak upretý viac dopredu, do budúcnosti. Proste tá preukázateľnosť rôznych čísiel, že ani prostriedky nestačili na jednoduchú reprodukciu, že jednotlivé odvetvia rôzne sa vyvíjali v náväznosti na surovinu, resp. potrebu trhu, nebudem to opakovať, pretože úloh, ktoré pred nami stoja, je skutočne toľko, že celá naša energia, naše schopnosti intelektuálne a organizátorské budeme musieť zamerať na tieto veci.

V celej oblasti v investičnej výstavbe skutočne stojíme pred - možno povedať - renesanciou potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Týždeň starý rozpis, ktorý bol prevedený na kolégiu súdruha ministra vo výške 2 miliárd 388 miliónov Kčs, znamená, že prevažná časť prírastku novej výroby bude na Slovensku na nových kapacitách najvyššia položka, a tu by som chcel odpovedať na niektoré diskusné príspevky súdruhov našich poslancov. najväčšie položky v tom volumene 2 miliárd 388 miliónov Kčs predstavujú cukor 524, pivo 484, konzervári atď. Treba vidieť i to, že v súčasnosti v podstate máme dva také základné problémy. Keď na jednej strane máme za povinnosť skutočne dokonale pripraviť projekčne, technicky, dodávateľsky nové kapacity, na druhej strane máme ešte čo robiť s dorábkami niektorých kapacít, ktoré spomínali niektorí súdruhovia diskutéri, ako súdruh gen. Strcula a niektorí ďalší, ktoré ako sme zdedili z minulosti a ktoré treba proste doriešiť. Je to i tá konkrétna otázka Leopoldova i Rimavskej Soboty. Fakt je, že Leopoldov, výroba kyseliny citrónovej, výroba toruly mali ísť do skúšobnej prevádzky v roku 1964. Pravdou je i to, že za tie dva roky, možno povedať a poctivo priznať, že rezort potravinárskeho priemyslu robil mnohé opatrenia na riešenie tejto otázky. Na druhej strane treba povedať i to, že snáď nevyužil všetky možnosti i mimorezortné, ktoré tuná ako k dispozícii boli. Poviem to celkom otvorene z toho dôvodu, pretože kyselina citrónová v republike sa vyrába v Kaznějove. Je to v rezorte chémie, vyrába sa a výroba beží dobre. Výroba kyseliny citrónovej je pomerne zložitá výroba - biochemický proces, zariadenie veľmi náročné na materiály, kvalitu materiálov. Teraz v poslednom období však ide tam expertíza, ktorú sme vyžiadali zo Sovietskeho sväzu, sovietskych súdruhov, prípadne súdruhov z chémie. No tým chcem povedať toľko, že táto otázka skutočne bola v sústredenej pozornosti rezortu. Bola predmetom sústredenej pozornosti, ale že problémov je tam toľko, že práve zo strany dodávateľov, najmä pokiaľ ide o technologické zariadenie, že tieto defekty sa hromadili a kopili jeden na druhý, že nás doviedli do situácie, že dnes fabrika je, máš pravdu, že je to fabrika nepodarok, že sú tam kolektívy pracovníkov, robotníkov, ktorí berú mzdu, napokon berú plat a fabrika nevyrába. Myslím najmä úsek kyseliny citrónovej.

No my sme presvedčení, a práve i na poslednom rokovaní desať dní starom na kolégiu súdruha ministra sme hovorili tak, že jednak expertíza zo Sovietskeho sväzu, naši chemici a plus ešte nasadenie určitých stimulov hmotného interesu nám musí pomôcť doriešiť túto otázku do konca. Možno povedať, že v danej situácii v republike táto kapacita Leopoldova je najzložitejším problémom investičnej výstavby, teda ako z tých starých vecí, ktoré treba doviesť do konca.

Iná problematika je v Rimavskej Sobote. V Rimavskej Sobote ide o kombinát, ktorý v podstate predstavuje tri úseky: cukrovar, pivovar, sladovňu. Sladovňa i pivovar je iná technológia, cukrovar je iná technológia. Nechcem ako tuná rekriminovať našich partnerov dodávateľov, ktorí prejavovali dobrú vôľu, ale pokiaľ ide o cukrovar Rimavská Sobota, hlavný problém bol v tom, že naši projektanti nasadili do technicko-ekonomických parametrov najvyššie normy a že naši strojári úmerne k týmto parametrom technicko-ekonomickým neboli v stave dodať tak kvalitné strojné zariadenie. Stalo sa to vlani, že cukrovar mal ísť do kampane, začali sa prvé skúšky a vybuchovali jednotlivé technologické linky, jednotlivé technologické súbory jeden za druhým, pretože dodávky zariadení strojov a vôbec dodávky technologických zariadení boli nekvalitné.

My sme za ten jeden rok, súdruhovia, a nemá to byť výpočet proste našich opatrení, z celej republiky najlepších odborníkov z cukrovarov, zo strojárenských závodov nasadzovali a jeden technologický súbor za druhým dávali do poriadku. Ešte ani dnes nie sú všetky veci doriešené, ale ukazovalo sa, že práve v poslednom čase tým najužším profilom boli odstredivky. Po dohode so súdruhom ministrom a za jeho veľkého prispenia podarilo sa doviezť niektoré odstredivky zo zahraničia, zahraniční montéri nám montujú v cukrovare, teda v Rimavskej Sobote, tieto odstredivky a je predpoklad, že náš kombinát Rimavská Sobota, teda so všetkými tromi zložkami - cukrovar, pivovar a sladovňa - dáme do prevádzky koncom tohto mesiaca. Predpokladáme, keď to reálne zvažujeme, že kapacita, teda cukrovar bude bežať zhruba na 70-90 %, Toľko snáď i ako odpoveď súdruhovi generálovi a viacerým súdruhom diskutérom, ktorí kritizovali - a celkom oprávnene - ten zlý stav u niektorých investičných akcií, ktoré z minulosti tuná musíme riešiť.

No, ja sa domnievam, že ťažisko našej práce, súdružky a súdruhovia, musí byť predsa len v príprave toho, čo nás čaká. Veď predsa ten volumen investícií 2 miliardy 388 miliónov Kčs, kde prevažná časť sú to rozvojové investície, kde práve z viac ako 60 % prírastku novej výroby budeme mať v týchto nových jednotkách, predpokladá veľmi umne a veľmi rozumne zvážiť, zbilancovať svoje sily, technikov, štábov riadiacich a odhadnúť doslovne tak poviem - odhadnúť dodávateľské schopnosti už aj na rovine nových zásad jednotlivých našich dodávateľov, tak stavbárov, ako i našich strojárov. A my, súdružky a súdruhovia, sa domnievame, že naše výrobno-hospodárske jednotky niektoré "robia a niektoré budú musieť - poviem to tak otvorene, ako si to my myslíme u nás na Povereníctve SNR - budú musieť určité dobré príklady, ktoré sa nám zriedka ukazujú u jednotlivých VHJ, zobrať obidvoma rukami do hrsti. Predovšetkým mám na mysli dobrú investorskú prípravu. Od tej začína všetko. Ukazuje sa, že niektoré naše VHJ, niektoré naše i podniky robia zlučovanie, robia určitú fúziu technicko-inžinierskych kádrov pre prípravu nových kapacít. Totiž situácia je taká, že každý závod, podnik, VHJ má svoju vlastnú organizáciu - systemizáciu. Táto okrem iného znamená aj určitú infiltráciu kvalifikovaných technických kádrov, ktorých nemáme dostatok. Ukazuje sa, že niektoré naše VHJ i podniky zlučujú práve tieto zložky, tieto kategórie najmä technických kádrov, aby tak vytvorili jednu jednotku, ktorá veľmi kvalifikovane, sústredene môže pripravovať predovšetkým povinnosti zo strany investora, investičnú úlohu. Napríklad i keď sa to netýka priemyslu ústredne riadeného, napríklad súdruhovia v Košiciach pri pekarine dokonca robia ako pokusy - aj sa im to darí - vytvárajú dvojokresné závody a jedine z toho dôvodu, že takouto fúziou kvalifikovaných ľudí lepšie môžu pripravovať najmä nové investície. Tak sa stalo, že takýmito novátorskými, takýmito rozumnými, odvážnejšími metódami dnes súdruhovia v Košiciach - sme to prejednávali v Predsedníctve SNR - docielili, že za dva a pol roka sa dostali na jedno z popredných miest v republike pokiaľ ide o nové kapacity v pekárenskom priemysle. Pokiaľ ide - to sme spomínali - o tie pásové pece, kde ich je 16, a bratislavský kraj, ktorý pred tromi rokmi bol skoro na špičke, dnes je posledný v republike vo vybavenosti základných fondov v pekárenskej výrobe. Hovorím to z toho dôvodu, že i naše VHJ, naše výrobné hospodárske jednotky, naše podniky budú musieť veľmi zodpovedne zvážiť svoju pracovnú potenciu - doslovne tak poviem, ako si to myslím - v príprave nových kapacít a špeciálne na Slovensku. Práve charakteristika päťročnice je typická práve tým, že reprodukcia základných fondov - výstavba pôjde predovšetkým na Slovensku. Rezort pokiaľ ide o štátne úvahy, centrálne úvahy, ja sa domnievam, naše ministerstvo postupuje správne. Dokonca prebehlo niekoľko jednaní s VHJ, kde s týmito sa analyzovali možnosti ďalšieho zvýšenia výroby. Predtým sa to volalo tzv. spresňovanie plánu. Teraz je poslanie tohto zvyšovania výroby celkom iné. Prebehli asi tri kolá, (kde v každom kole sa spresňovali úlohy, to znamená určitým spôsobom a prakticky všade sa zvyšovali výrobné úlohy jednotlivým výrobnebospodárskym jednotkám. Ja považujem toto za veľmi správnu cestu zo strany nášho ministerstva. Okrem iného i z toho dôvodu, že týmto spôsobom sa zvyšuje jednak volumen výroby, ale najmä sa zvyšujú relatívne vlastné zdroje na financovanie investícií. A tu by som bol pri druhom pohľade do sféry problematiky investičnej výstavby. Podľa nových zásad financovanie investícií v podstate môže ísť len z dvoch zdrojov, cez dva kanály. Buď vlastné zdroje, alebo úver. A tu sme pri podstate veci, súdružky a súdruhovia, predovšetkým v tom, že keď je väčší objem investícií, vyššia tvorba i kvalitatívnych ukazovateľov, že prostý podiel vlastného prispenia je väčší, resp. podnik nemusí toľko ašpirovať na úver, ktorý nie je lacný - 6 %-ná sadzba úrokov nie je malá. A preto stojíme pred takou otázkou, že vytvoriť predovšetkým najširšie možnosti, aby si podniky vytvorili vlastnými zdrojmi dostatok prostriedkov na financovanie investícií, pretože zbytok musia, či chcú alebo nechcú, si požičať, musia si žiadať úver. A tu sme pri podstate veci a už sa nám ukazujú, žiaľ, a poviem to tak, ako to my vidíme na povereníctve - pri takom jave, a kde naše VHJ, naši kapitáni priemyslu, naši súdruhovia i generálni riaditelia už zvažujú, do akej miery použiť alebo nepoužiť príslušný úver. Podľa takého celorezortného prepočtu v potravinárskom priemysle tá úverová potreba bude činiť zhruba okolo 40 % okrem vlastných zdrojov. Teoreticky je možné, že môže činiť až 60 %. Ale i tých 40 % je pomerne veľmi vysokých a práve, čo je špecifické pre naše podmienky a na čo sme my a tu chcem povedať našim súdruhom generálnym riaditeľom sme a budeme veľmi citliví my na Slovenskej národnej rade, na povereníctve, že určité obavy, určitá váhavosť čerpať úvery a cez toto potom dokazovať, že určitá akcia investičná, fabrika nová je eventuálne nerentabilná, resp. nám nevyjde. To znamená určitú snahu nechať status quo, proste netrápiť sa s väčšími problémami - inak povedané - redukovať tie čísla, resp. ten rozsah investičnej výstavby, s ktorým my počítame. Ja chcem celkom otvorene povedať - pretože cítime veľkú zodpovednosť za to - že na takéto tendencie sme, aj budeme veľmi citliví zo strany našich jednotlivých VHJ. Že my budeme veľmi žiadať - a my tak isto vieme počítať, kde nám v prípade, že by súdruhovia chceli preukazovať nižšiu, alebo nerentabilnosť novej výstavby, pretože keby sme to nechali bežať až do krajnosti, potom by sa zdalo najjednoduchšie nestavať, aby som mal pokoj, čo by bolo veľmi falošné a tragické pre ďalšiu výstavbu samotného priemyslu, že skutočne budeme ako lupou zvažovať každú jednotlivú akciu a nebudeme pripúšťať, aby súdruhovia, prípadne pred ťažkosťami, resp. pred predstavou vysokého úveru ustupovali a povedali radšej stavať nebudeme. Inak povedané, my budeme žiadať od našich súdruhov, teda či už generálnych riaditeľov, riaditeľov odborových podnikov a vôbec i národných podnikov, aby mali určitú odvahu podnikať, i cez úver, pretože v tom momente, keď si úver zoberie, cíti skutočne veľký záväzok okrem iného i preto, že ho musí vracať. A vtip je ešte v tom, že práve dobrá, resp. hladká investičná výstavba ide priamo do podstaty veci, do rentability,, teda priamo do hospodárskych výsledkov, do hospodárenia jednotlivých podnikov.

Toľko, súdružky a súdruhovia, taký len stručný pohľad na tú situáciu, ako ju snáď vidíme v niektorých pohľadoch, takých sondách hlbšie, tak ako v diskusii niektorí súdruhovia poslanci sa o veci zmieňovali. Teda, keď na jednej strane skutočne vidíme a cítime veľkú zodpovednosť za doriešenie tých akcií, ktoré sme zdedili a ktoré musíme doriešiť - menovite je to ten Leopoldov - kyselina citrónová, Rimavská Sobota - tie tri zložky ako som uviedol, s ktorými počítame, že teraz koncom septembra do výroby spustíme, je to predovšetkým - vyvarujúc sa týchto nedostatkov, ktoré tuná boli - dokonale pripraviť novú výstavbu a už včas paralyzovať akékoľvek tendencie, ktoré by tuná znamenali oslabenie intenzity výstavby potravinárskeho priemyslu v budúcich piatich rokoch. Toľko, súdružky a súdruhovia, len snáď niekoľko poznámok k tejto časti.

K odberateľsko-dodávateľským vzťahom tuná diskutovali viacerí súdruhovia poslanci. Je to skutočne zložitá vec. Ja sa domnievam, i my ako tak diskutujeme o týchto veciach i na základe spoločného rokovania s komisiou, že v podstate my sme mali ísť a pôjdeme dvojakými cestami. Tak na jednej strane určitou tradíciou tu sa vytvorili určité vzťahy medzi jednotlivými odvetviami, odbormi nášho potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárskymi závodmi. Tak napríklad cukrovarníci. Roky a roky už je tradíciou, že starajú sa o osivá, beží poradenská činnosť, proste sú v kontakte s poľnohospodárskymi závodmi, družstvami, štátnymi majetkami v priebehu celého vegetačného obdobia a i  pri samotnom zbere sú v priamom kontakte a vzájomne si vychádzajú v ústrety. Tak isto určitý spôsob naši vinári, tabačiari začína sa to isté rozvíjať u konzervárov. Ovšem čo tuná bolo ako dobré súdružské vzťahy, dnes vyžaduje určitú hĺbku, určité ekonomické prepojenie. To tu doteraz bezprostredne nebolo a nie je. A preto ako druhý kanál, ktorý by sme stavali na týchto dobrých tradíciách, ale prípadne zaviedli celkom nové prvky do týchto vzťahov, bude predstavovať práve tá problematika prepojenia ekonomických závislostí cez určité jednak potreby potravinárskeho priemyslu a smerom na odôvodnené nároky a požiadavky našich poľnohospodárskych závodov.

Ja myslím, že takým spoločným menovateľom, na ktorom by sme sa mohli stretnúť a iste sa stretneme, bude snaha tak potravinárskeho priemyslu, ako aj poľnohospodárskych závodov predovšetkým prihliadať na nutričné hodnoty suroviny. Ja myslím, toto je základný pohľad a základné postavenie jedného i druhého partnera. A na základe tohto potom hovoriť, resp. dať určitý systém i do toho spomínaného ekonomického prepojenia medzi poľnohospodárskymi závodmi a spracovateľským priemyslom. Poviem to tak: poľnohospodárske závody dodajú určitú surovinu - povedzme cukrovary. Dodajú do cukrovarov surovinu a v tom momente ich záujem prestal. Aký cukor, koľko cukru vyrobí ten cukrovar - prinajmenšom teda ekonomicky už vôbec nie sú na tom zainteresovaní, a majú iné starosti, aby sa o to zaujímali. A tu sa ukazuje byť veľmi rozumným, aby sme určitým spôsobom podnietili záujem poľnohospodárskych závodov, aby sa zaujímali o osud svojej suroviny, keď inak nie, tak ako občania-spotrebitelia i potom, ako dodajú túto surovinu do spracovateľského závodu. Konkrétne by sa to týkalo jednak konzervárov, týkalo by sa to i ďalších odvetví, kde by sa našlo určité ekonomické prepojenie. Myslím asi tak, že dostať sa do takého štádia, do takého cieľového bodu, kedy na dobrej rentabilite potravinárskeho závodu, i potom, ako dodajú túto surovinu do spracovateľského závodu, podniku a prípadne i mínusovej oblasti, určitým spôsobom ten poľnohospodársky závod by participoval. Ja sa domnievam, že takáto určitá ekonomická kombinátnosť by bola (rozumná, by bola správna. Ja osobne by som nevyslovoval ten názor, sú tu rôzne úvahy, určitá kombinátnosť mať svoju konzerváreň, mať svoju mliekáreň, mať svoj určitý závod. Ale ja väčšiu váhu by som prikladal určitej ekonomickej kombinátnosti, resp. určitej ekonomickej vzájomnej väzbe medzi poľnohospodárskymi závodmi a spracovateľským priemyslom, aby tieto boli zainteresované na hospodárskom výsledku, na efekte príslušných našich výrobných závodov. Táto problematika nie je jednoduchá, je pomerne zložitá, pretože otázkami len cien a len cenou ako takou ja všetko nevyriešim, to by bol začiatok. Ako som spomenul, ja by som považoval za veľmi správne - a keď tak diskutujeme i my - aby sme podržali určitý záujem práve tým nepriamym stimulom toho výrobcu - poľnohospodársky závod - o osud jeho suroviny, resp. o to, čo sa z toho urobí cez ekonomické stimuly až do prípadne finálneho výrobku. Nie je to jednoduchá otázka. Treba to premyslieť, treba určité prepočty urobiť a podľa toho urobiť určité prvé základné kroky.

Pokiaľ ide o možnosti vlastných zdrojov potravinárskeho priemyslu, ja viem, že viacerí súdruhovia - aj tí čo nediskutovali by mali čo hovoriť ako poslanci zo svojich obvodov. Treba takú kapacitu, onakú kapacitu, mliekáreň, treba prípadne iné závody. Tá potreba tuná je. My vidíme veci tak, že v priebehu budúcich rokov i nad tie limity, ktoré tuná sú k dispozícii ako rozpisy sa vytvoria určité možnosti práve dobrou prácou na základe rozvíjania nových zásad, nových princípov. Okrem iných aspektov nové zásady a nové princípy riadenia budú znamenať doniesť a doviesť do určitého poriadku, do určitého režimu i systém práce na našich závodoch a podnikoch. Treba povedať, že nie všade technologická disciplína, pracovná disciplína, pracovná morálka je na príslušnej výške, že práve nové princípy, nové zásady okrem iného budú znamenať sprísnenie režimu, teda poriadku na jednotlivých výrobných závodoch. A práve potravinársky priemysel, ktorý pôvodne uvažoval finalizovať svoj ekonomický efekt cez zisk, teraz prechádza na hrubý dôchod, znamená podstatné sprísnenie toho režimu. Pretože pri kategórii zisku mzdy by mal zaručené tým, že by ich dal do nákladov, pretože osobitne by vykazoval zisk. Pri hrubom dôchodku nemá zaručené ani mzdy, keď by neplnil úlohy, a nemal by zabezpečené ani prostriedky na investičnú výstavbu. To znamená, obidve najcitlivejšie zložky činnosti podniku závisia od dobrej alebo zlej práce vedenia, organizátorskej činnosti. Tak práve i prechod potravinárskeho priemyslu na sprísnený ukazovateľ, resp. na prísnejší režim hrubého dôchodu bude znamenať i zlepšenie celkovej organizácie a musí znamenať zlepšenie celkovej organizácie práce na našich závodoch.

Ešte poznámka k pripomienke súdruha predsedu KNV Belovického k zvýšeniu ekonomickej právomoci samotného povereníctva. Fakt je, že v priebehu uplynulých dvoch rokov sa vytvorili určité vzťahy medzi ministerstvom, povereníctvom a medzi povereníctvom a chozrasčotnou sférou, medzi našimi VHJ a podnikmi. Možno povedať a možno celkom zodpovedne tvrdiť, že za tie dva roky naše ministerstvo, jeho kolektív, nám vychádzali v ústrety, že skutočne sa tu vytvorili dobré pracovné, tvorivé, súdružské vzťahy a, súdružky, súdruhovia, keď dnes hovoríme o takej alebo onakej komptencii, myslím, že nie sme ďaleko od pravdy, potvrdzujeme naše stanovisko asi takým spôsobom, že dnes sme sa dostali do štádia, práve keď hovoríme o rozvíjaní nových zásad, že v pomere ministerstvo-povereníctvo v podstate bude rozhodovať kvalifikovanejší prístup k veci, kvalifikovanejšia argumentácia, kvalifikovanejší rozbor. To znamená lepšia, alebo dobrá, dokonalá znalosť problematiky. A skutočne mnohé veci na tejto rovine i takto riešime. Možno povedať, že nejedna problematika či už z oblasti investičnej výstavby prejde cez takúto vzájomnú zdravú oponentúru. Súdruhovia z ministerstva urobia určité rozbory, my máme tiež určité svoje názory, súdruhovia ich rešpektujú, prípadne znova sa musia zapodievať našimi pripomienkami a opačne je tomu tiež tak. Ja sa domnievam, že práve v perspektíve nového vývoja rozvíjania nových princípov skutočne bude mať pravdu ten, a bude mať kompetenciu ten i z hľadiska morálneho prístupu - by som povedal i inštančného - kto bude mať kvalifikovanejší, kvalitnejší, teda hlbší pohľad na problematiku, hlbšiu znalosť veci. Po tejto línii ideme a viaceré naše záležitosti, ktoré sme riešili v dohode s ministerstvom, v tesnej spolupráci, podarilo sa skutočne doviesť do konca, či už v oblasti investičnej výstavby, alebo bežnej prevádzky. Okrem iného do konca septembra sme dohodnutí so súdruhom ministrom, že ešte niektoré veci prejednáme a postaveniu Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel súdruh minister dá plnú publicitu v celej chozrasčotnej sfére, teda všetkým našim VHJ a podnikom v republike.

Snáď len taká pripomienka a ja osobne som veľmi rád to urobil, že mal som možnosť pred celým štábom ministerstva vystúpiť a v rámci celozávodnej schôdze hovoriť o postavení Slovenskej národnej rady, o jej vzniku, o jej poslaní, o postavení súčasných orgánov Slovenskej národnej rady, povereníctiev, i nášho povereníctva. Myslím, že i takéto podujatia, takéto spôsoby kontaktov vedú dopredu vývoj tých správnych vzájomných vzťahov a iste pomôžu veci.

Toľko, súdružky a súdruhovia, prepáčte, že snáď v niektorých improvizovaných poznámkach na niektoré podnety a pripomienky našich súdruhov poslancov. Na ďalšie dotazy, resp. podnety budem reagovať písomne, event. po prešetrení niektorých vecných skutočností.

Napokon dovoľte poďakovať vám všetkým za aktívnu účasť, všetkým súdruhom poslancom i ďalším, ktorí prejavili veľký záujem o problematiku potravinárskeho priemyslu. Vidíme v tom prísľub nielen pomoci, ale i aktívnej účasti v jednotlivých poslaneckých obvodoch a som presvedčený, že v takejto syntéze dobrej spolupráce, takéhoto aktívneho tvorivého záujmu sa nám podaria otázky potravinárskeho priemyslu a jeho rozvoja v budúcej päťročnici riešiť vo všetkých závažných bodoch, tak v oblasti investičnej výstavby, ako aj kvality a taktiež rozvoja jednotlivých odborov.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi Gajdošíkovi. Nasleduje 20 minútová prestávka.

Členovia Komisie SNR pre potravinársky priemysel sa zídu v miestnosti číslo 56 k úprave návrhu uznesenia počas prestávky.

(Prestávka. )

(Po prestávke. )

Podpredseda Ing. Barbírek:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.

Dávam slovo zpravodajcovi Komisie SNR pre potravinársky priemysel poslancovi Jánovi Harvátovi.

Poslanec Harvát:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Komisia vychádzajúc z toho, že bolo udelené slovo povereníkovi SNR pre potravinársky priemysel a predtým vystúpil povereník SNR pre pôdohospodárstvo a zodpovedal niektoré dotazy, dospela  k záveru, že ja ako zpravodajca by som predniesol len návrh na zmenu uznesenia už aj s ohľadom na prax, ktorá v Slovenskej národnej rade je, že vždy na nasledujúcom zasadaní sa odpovedá na dotazy, ktoré vyžadujú overenia, prehodnotenia a pod.

Komisia odporúča previesť v návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady tieto zmeny:

Na strane druhej v 3. riadku zhora vo vete začínajúcej takto: "Objem uvažovaných investičných prostriedkov pre 4. päťročnicu... " škrtnúť číslo a nahradiť ho slovne,, v rozsahu uznesení vlády" a tam sa bude citovať príslušné uznesenie vlády; na tej istej strane vo štvrtom riadku zdola nahradiť slovo "distribúcia" "odbytom"; na tretej strane po bode e) doplniť, vychádzajúc z diskusie, ktorá tu bola, a pripomienok bod f) v takomto znení: "Venovať sústavnú starostlivosť o dobré pracovné prostredie, hygienu a bezpečnosť pri práci" a bod f) v originále nahradiť potom ako g); na 4. strane v závere bodu a) celej vety doplniť: "so zreteľom na nutričné hodnoty a potrebu ďalej zlepšovať kvalitu potravinárskej výroby a výrobkov: "; doplniť bod. 4, po písmene g) o písm. h) v takomto znení: "Prehodnotiť a dopracovať spôsob ekonomického zapojenia Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel na podmienky nového spôsobu riadenia, najmä na úseku investičnej výstavby, a v tomto smere predložiť príslušný návrh Predsedníctvu SNR. "

To sú všetky doplnky, ktoré komisia odporúča v uznesení Slovenskej národnej rady schváliť.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslancovi Harvátovi.

Súdružky a súdruhovia, má niekto ďalšie pripomienky k návrhu ?

(Neboli. ) Nie.

Dávam hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o ďalšom rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku z hľadiska zabezpečenia kvality výrobkov a správnej výživy obyvateľstva, a to s doplnkami, ako ich predniesol zpravodajca poslanec súdruh Ján Harvát.

Kto súhlasí s týmto znením i doplnkami, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenia jednomyseľne schválila.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,

prerušujem rokovanie Slovenskej národnej rady. Zajtrajšie rokovanie začneme o 8, 30 hodine.

Všetkým zúčastneným na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady ďakujem za účasť i za prispenie k rokovaniu.