Čtvrtek 27. dubna 1967

Pokračovanie 12. schôdzky Slovenskej národnej rady 27. apríla 1967 o 8. 00 hodine

Podpredseda Ing. Barbírek:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Pokračujeme v rokovaní 12. schôdzky Slovenskej národnej rady, na ktorej vítam všetkých prizvaných hostí.

Prikročíme k ôsmemu bodu programu, ktorým je zpráva o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok v štvrtom päťročnom pláne na Slovensku.

Zpráva bola súdruhom poslancom, ako aj všetkým pozvaným hosťom rozoslaná, preto sa nebude prednášať.

Povereník SNR pre stavebníctvo Ing. Ladislav Kompiš sa prihlásil o úvodné slovo do rozpravy.

Prosím, aby sa ujal slova. Povereník Ing. Kompiš:

Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia, súdružky a súdruhovia poslanci!

Zvyšovanie životnej úrovne, hospodársky a kultúrny rozvoj našej spoločnosti tak, ako to vo svojich záveroch prijal XIII. sjazd KSČ a sjazd KSS, si vyžaduje rast materiálnych a duchovných hodnôt, ktorý v daných ekonomických a politických podmienkach umožní maximálny rozvoj národného hospodárstva pri súčasnom kvalitatívne a kvantitatívne vyššom stupni uspokojovania spoločenských potrieb. Pre dosiahnutie týchto cieľov sú osobitne dôležité tie odvetvia národného hospodárstva, ktoré vytvárajú podmienky rozvoja stávajúcich a budovania nových odvetví a ktoré teda reprezentujú v ekonomike rozvojovú základňu ďalších výrobných i nevýrobných činností.

Medzi takéto patrí aj odvetvie stavebníctva. Je prostriedkom a jedným z hlavných nástrojov investičného rozvoja národného hospodárstva, pričom jeho výrobky významnou mierou uspokojujú spoločenské potreby i rozvoj výrobnej sféry. Zasahuje takmer celú oblasť existencie človeka a vytvára podmienky jeho materiálneho bytia, výchovy, starostlivosti, kultúrneho vyžitia a v prevažnej miere i rekreácie a oddychu. Osobitný význam má ako realizátor tvorby obytného priestoru a komplexného životného prostredia v najširšom slova zmysle. Rozsah jeho vplyvu sa pohybuje od grandióznych diel, ktorými pretvára prírodu a podieľa sa na jej stvárňovaní v prospech spoločnosti cez všetky kategórie obytných a sídlištných zoskupení, výrobných komplexov a jednotiek, až po uzavretý súkromný priestor ľudského jedinca. Možno teda povedať, že je spolutvorcom makro i mikroklímy a prostredia, v ktorom existuje ľudská spoločnosť.

Preto tiež široká stupnica jeho výrobkov, najmä obostavaný

priestor, svojou estetickou úrovňou, funkčnou a technickou kvalitou a, samozrejme, potrebným objemom príslušnej, spoločensky žiadúcej štruktúry ovplyvňuje úroveň spoločnosti. Osobitnosť tohto postavenia a jeho význam poznačili a určujú súčasne aj metódy a hlavné charakteristické znaky jeho činnosti. Priestorová neopakovateľnosť a jedinečnosť výrobku, ktorý má charakter individuálneho produktu, spôsobuje, že na rozdiel od iných odvetví stavebníctvo nevyrába v stabilizovaných podmienkach ako napríklad priemyselná výroba, aj keď usilujeme maximálne sa jej priblížiť technickým progresom. V procese prípravy a realizácie investičnej výstavby kooperuje s vysokým počtom účastníkov a dodávateľov, najmä vo fázach finalizácie stavebného diela, koordinuje ich činnosť a vystupuje súčasne voči spoločnosti ako jeden zo zodpovedných dodávateľov.

Stavebníctvo disponuje vlastnou výrobnou základňou širokého sortimentu výrobkov, sústredenou v odvetví priemyslu výroby stavebných látok. Stavebná výroba teda v procese realizácie spracúva a používa z dodávateľského hľadiska jednak základné stavebné látky produkované vlastnou materiálno-výrobnou základňou a jednak široký sortiment výrobkov dodávaných výrobnými organizáciami ostatných odvetví. Kvalitné a včasné plnenie úloh, ktoré spoločnosť na stavebníctvo kladie, vyžaduje teda okrem vytvorenia objektívnych podmienok tiež súlad medzi obidvoma jeho odvetviami. Materiálová základňa má za úlohu popri zabezpečovaní investičnej výstavby, realizovanej rezortným stavebníctvom, plniť požiadavky mimorezortných stavebných organizácií, nestavebných spotrebiteľov i tržných odberateľov. S ohľadom na náročnosť i závažnosť tejto úlohy musí teda byť na ich plnenie príslušne dimenzovaná tak, aby neobmedzovala investičnú, individuálnu, servisnú alebo akúkoľvek inú stavebnú činnosť.

Tak je to zakotvené aj v záveroch XIII. sjazdu KSČ, ktorý stavebníctvu uložil ďalej zvyšovať kapacitu a sústavne vytvárať priaznivé podmienky pre rýchlu a efektívnu výstavbu s osobitným zreteľom na výrobu stavebných látok, zvyšovanie ich kvality, ako aj celkový rozvoj materiálno-technickej základne.

Dovoľte mi v ďalšom poukázať na doterajší vývoj oboch odvetví stavebníctva z hľadiska ich vzájomnej proporcionality. Po roku 1948 prešlo stavebníctvo, tak ako celé národné hospodárstvo, prudkým rozvojom. Jednotlivé jeho etapy charakterizovali celoštátne opatrenia v ekonomike a rozvoji národného hospodárstva. I keď objem stavebných prác vzrástol oproti prvým rokom po znárodnení stavebníctva niekoľkonásobne, sprevádzal ho rozvoj materiálnej základne vcelku v zodpovedajúcich, rovnobežných reláciách voči stavebnej výrobe. Začiatkom 60-tych rokov, najmä v roku 1962 a 1963 došlo k zníženiu tempa investičnej výstavby. Materiálno-výrobná základňa však svojou zotrvačnosťou produkovala s predchádzajúcou intenzitou a tak dochádza k prebytku stavebných látok, a to i po nasledujúcom absolútnom poklese ich výroby. Dopyt na základné stavebné látky sa ďalej znížil v dôsledku administratívnych zásahov, ktoré sledovali obmedzovanie zahajovania stavieb najmä v roku 1962. Tento stav nutne vyvolal spomalenie ďalšieho investičného rozvoja niektorých momentálne prebytkových, odborov. Pod dojmom toho nerealizovala sa v priebehu 3. 5RP z pôvodných zámerov okrem iných tiež výstavba piatich tehelní, troch pórobetóniek, jednej cementárne a ďalších akcií.

Súčasne došlo k likvidácii malých neefektívnych výrobní, čo bolo z hľadiska ekonomického síce správne, ale čo v ďalšom rozvoji disproporcie medzi potrebami a zdrojmi ešte zvýraznilo.

Prudkému nárastu investičnej a teda i stavebnej činnosti od roku 1964 sa stavebná výroba kapacitne prispôsobila pomerne pružne a rýchlo. Podarilo sa to vďaka opatreniam prijatým Predsedníctvom ÚV KSČ v roku 1963, ktoré boli zamerané najmä na stabilizáciu pracovníkov. Vzniká tak postupne nová situácia, v ktorej obmedzujúcim článkom výstavby prestáva byť pracovná sila a stáva sa ním výroba stavebných látok, najmä murivových materiálov. Tento sa najcitlivejšie prejavuje v občianskej výstavbe, ktorú zatiaľ výraznejšie neovplyvnil technický rozvoj, a to predovšetkým v tých kategóriách, kde objektová a konštrukčná nejednotnosť nedovoľovala v optimálnej miere používať progresívne technológie.

Na Slovensku sa nedostatok základných stavebných látok ešte prehĺbil následkom veľkého počtu a vysokého podielu tradičných technológií stavieb v rozptyle, ďalej pre relatívne veľký rozsah individuálnej bytovej výstavby, údržby a obnovy domového fondu a rýchleho rastu objemu v občianskej výstavbe. Aby sme zmiernili toto napätie, intenzifikovali sme výrobu na stávajúcich zariadeniach, organizovali sme rozvoj socialistickej súťaže za prekračovanie výrobných úloh a robili sme celý rad ďalších opatrení. Disproporcie v objeme a sortimente niektorých stavebných hmôt dosahujú však takých rozdielov, že ich je možné definitívne vyriešiť len ďalším investičným rozvojom.

Ministerstvo v spolupráci s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo vypracovalo analýzu súčasného stavu a prognózu budúcich potrieb a navrhlo rýchlejší rozvoj materiálno-výrobnej základne nad základné smery a ciele. Tento návrh bol prerokovaný a schválený v Predsedníctve ÚV KSČ 14. decembra minulého roku. Zameriava sa na konkrétne intenzifikačné opatrenia v jestvujúcich výrobniach a na ďalší investičný rozvoj výrobných odborov stavebných látok. Predstavuje oproti pôvodnému limitu v základných smeroch a cieľoch zvýšenie investičných limitov v priereze za Slovensko v rokoch 1967-1970 o cca 950 mil. Kčs v cenovej úrovni roku 1966. Podstatná časť týchto zámerov spočíva v posilnení jednotlivých výrobných odborov stavebných látok, predovšetkým tehliarskej výroby, kameňopriemyslu, prefabrikácie, maltovín a keramiky. Sledujeme ňou zabezpečenie dostatku stavebných hmôt, dôkladnejšie využitie nerudnej surovinovej základne Slovenska s prihliadnutím na potreby ekonomického rozvoja jednotlivých jeho oblastí, zamestnanosti a pod. Realizácia týchto zámerov predstavuje celý rad nových závodov, z ktorých uvediem niektoré významnejšie.

V odbore maltovín je to rekonštrukcia cementárne v Ladcoch a výstavba vápenky v Gombaseku, v odbore tehliarskej výroby - tehelne Ružomberok, Devínska Nová Ves, v Ondrášovej, Humennom a Hanušovciach, v odbore prefabrikácie sú to pórobetónky v Dolnej Strede, v Košiciach a na strednom Slovensku, v odbore keramiky dlaždičkáreň v Michalovciach, ťažba a úprava pieskov v Šajdíkových Humenciach, Keramoperlit v Lučenci, kremeň vo Švedlári, z kameňopriemyslu - lomy v Tunežiciach a Malužinej, z ťažobní a úpravovní najmä využitie dunajských štrkopieskov a získanie nových kapacít na východnom Slovensku, z odboru ľahkej prefabrikácie prestavba závodu v Bočiari, v stavebnom strojárstve je to závod v Tisovci a ďalšie. Okrem výstavby nových kapacít ďalšia investičná činnosť bude sa uberať cestou rekonštrukcií.

Od modernizácie základných fondov očakávame ďalšie zhospodárňovanie výroby, znižovanie výrobných nákladov, rozširovanie a progresívne zmeny sortimentu a zvyšovanie kvality stavebných materiálov.

Je zrejmé, že takýto náročný investičný program, ak má byť realizovaný tak, aby jeho prínos bol citeľný už v tejto päťročnici, musíme zabezpečovať mimoriadnymi opatreniami, spoluprácou a pochopením všetkých účastníkov výstavby. Táto úloha je veľmi náročná a zložitá. Vyžiada si mimoriadne úsilie a veľké vypätie síl od jednotlivých generálnych riaditeľstiev.

Dôležitou podmienkou uskutočňovania tohto programu je pružná a rýchla príprava jednotlivých akcií. Geologický prieskum surovinovej základne je v podstate ukončený. Ostáva ešte prehodnotiť niektoré jeho výsledky z hľadiska nových kondícií. Ďalšou fázou je projektová príprava. Do roku 1968 je potrebné dokumentačné pripraviť projekty za takmer 100 mil. Kčs. Je to v súčasnom období jedna z najnáročnejších úloh a zabezpečujeme ju v podnikových, rezortných i mimorezortných projektových ústavoch. Osobitný význam má včasne zabezpečenie technologických dodávok v hodnote asi 1, 1 mil. Kčs. Týmto otázkam venujeme mimoriadnu pozornosť vo vlastnom rezorte a očakávame, že aj dodávateľské rezorty, predovšetkým Ministerstvo tažkého priemyslu a jeho generálne riaditeľstvá poskytnú stavebníctvu aktívnu pomoc Rovnakú pozornosť vyžiada si dovoz strojného zariadenia zo zahraničia a jeho devízové krytie. Veľké úlohy čakajú aj stavebne dodávateľské organizácie, ktoré budú zabezpečovať realizáciu v sťažených podmienkach z hľadiska predvýrobnej pripravenosti a pri relatívne krátkych lehotách výstavby.

Osobitne chcem zdôrazniť, že ďalším podmieňujúcim činiteľom je finančne zabezpečenie tohto investičného programu. Jedným zo základných predpokladov rozvoja odvetvia je v novej sústave riadenia tvorba vlastných investičných zdrojov a úverovanie investícií podľa ich spoločenského významu. Okrem toho na rozvojové investície poskytujú sa dotácie zo štátneho rozpočtu. V tomto zmysle schválilo už Predsedníctvo vlády 9 marca t. r. zásady pre financovanie ďalšieho investičného rozvoja odvetvia výroby stavebných hmôt mimoriadnymi formami v oblasti cien, úveru, dotácií a pod. Prípravu a realizáciu tohto programu pokladá Povereníctvo SNR pre stavebníctvo za jednu zo svojich prvoradých úloh, ktorá je súčasťou realizácie uznesení našej strany o ďalšom ekonomickom rozvoji Slovenska.

Dovoľte mi ešte niekoľko slov k rozvoju stavebno-montážnej činnosti. Situáciu v odvetví stavebnej výroby sme analyzovali so zameraním na jej kapacitný rast a zmeny v štruktúre v súlade s potrebami národného hospodárstva. Pre ilustráciu uvediem niekoľko základných údajov o úlohách, ktoré vyplývajú zo základných smerov a cieľov. V objeme stavebných prác, včítane generálnych opráv, má sa do roku 1970 preinvestovať 49, 3 mld. Kčs, pričom úlohy rezortného stavebníctva narastajú najvýraznejšie. Vo vecnom vyjadrení je to viac ako 82 tis. bytových jednotiek, 6121 učební, 14 470 lôžok v domovoch mládeže, 12 294 lôžok v zdravotníckych zariadeniach a ďalšie vecne úlohy Výrazne sa mení v súlade so spoločenskými požiadavkami štruktúra stavebnej výroby, najmä v odbore pozemného staviteľstva, kde popri objemové vcelku stabilizovanej bytovej výstavbe prudko narastajú úlohy občianskej výstavby, predovšetkým sídlištnej a nadsídlištnej vybavenosti. Takýto prudký nárast úloh a ich štrukturálne zmeny vyžadujú si pružne prispôsobenie sa stavebnej výroby, najmä svojim technickým rozvojom a zavadzaním nových progresívnych technológií. V tomto zmysle budeme usmerňoval a posilňovať vývoj jednotlivých kapacitných činiteľov stavebnej výroby. Stavy pracovníkov považujeme vcelku za vyrovnané a nepredpokladáme ich ďalšie podstatné zvyšovanie. Zameriame sa však na ich skvalitnenie, stabilizáciu a správnu proporcionálnu skladbu. Vybavenosť stavebnou technikou a mechanizmami budeme skvalitňovať vysoko výkonnými špecializovanými i univerzálnymi mechanizmami s požiadavkou maximálnej fyzickej a morálnej životnosti. Osobitnú pozornosť sústredíme pritom na rozvoj malej mechanizácie pri dokončovacom cykle. Zmena v štruktúre výrobného programu si vyžiada aplikáciu technického rozvoja s cieľom dosiahnuť vysoké realizačné, estetické, prevádzkové aj ekonomické parametre. Využijeme pritom nové materiály pre vyľahčovanie stavieb, znižovanie ich hmotnosti, zdokonalíme technologické postupy a popri kvalitatívnom rozvoji silikátovej, začneme budovať novú metalicko-chemickú základňu. Rovnako je zameraný aj výskum a vývoj. Prínosom bude tiež technická špecializácia jednotlivých podnikov a ich závodov na organizačné, technicky náročné procesy, ktoré popri vlastnej potrebe budú poskytovať tiež služby, v kooperácii s inými podnikmi.

Na investičnej výstavbe podieľa sa vysoký počet dodávateľov širokým sortimentom výrobkov a zariadení. Ich koordinácia je významnou zložkou činnosti stavebníctva, náročnou predovšetkým na spoluprácu s ostatnými odvetviami. Chcel by som preto zdôrazniť, že ak chceme dosiahnuť, aby všetky opatrenia na rozvoj stavebnej výroby a materiálovej základne stavebníctva priniesli v konečnej fáze očakávaný účinok, je potrebné súčasne s vlastnou vybudovať i základňu pre stavebníctvo v iných rezortoch, čo na jednej strane znamená jeho kapacitný rast, na druhej strane v procese investičnej výstavby rozvoj príslušných kooperujúcich rezortov.

Rovnako dôležitá úloha je uspokojovanie potrieb nevýrobnej sféry, predovšetkým výstavba obytných, účelových, sociálnych, kultúrnych zariadení a služieb. Vysoká kvalita stavebného diela, jeho morálna a fyzická životnosť, ale najmä jeho funkčné vlastnosti predpokladajú použitie nových hmôt v potrebnom množstve a sortimente. Preto komplexný rozvoj stavebníctva je podmienený výrobou novodobých stavebných látok, netechnologických klimatizačných a iných zariadení, ktoré stavebníctvo získava predovšetkým od rezortov chémie, ťažkého a spotrebného priemyslu.

Vážené súdružky a súdruhovia,

súčasná situácia, v ktorej predkladáme zprávu o koncepcii rozvoja stavebníctva do roku 1970, je zložitá. Požiadavky na stavebné látky prekračujú súčasné možnosti ich výroby. Analyzovali sme a posudzovali ako odstrániť túto a ďalšie disproporcie a ako maximálne urýchliť uspokojovanie požiadaviek pre investičnú výstavbu i tržných spotrebiteľov.

Predložená zpráva vytyčuje hlavné smery riešenia týchto problémov pre najbližšie obdobie a do roku 1970. Súčasne pracujeme na koncepcii do roku 1980, pričom za východiskovú situáciu pokladáme stav v roku 1970 tak, ako je uvedený v predloženom materiáli. Robíme pritom opatrenia na priebežné urýchľovanie týchto zámerov, aby sa ich účinok čo najviac prejavil už v IV. 5RP. Aj pri značnej progresivite pokladáme tento program za reálny, jeho zámery sú zakotvené už v pláne roku 1967 a začíname ich realizovať.

Zpráva o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok vo IV. 5RP na Slovensku bola spracovaná odborníkmi nášho povereníctva, vysokých škôl, výskumných ústavov, orgánov SNR, bola prerokovaná v kolégiu ministra stavebníctva, Komisii SNR pre stavebníctvo, Slovenskej komisii pre techniku, Slovenskej plánovacej komisii, Predsedníctve SNR a Predsedníctve ÚV KSS. Cenné pripomienky týchto orgánov boli prínosom a uplatnili sme ich pri jej ďalšom spracovaní.

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!

Predkladáme plénu SNR koncepciu rozvoja oboch odvetví stavebníctva na Slovensku do roku 1970. Realizáciou tohto programu chceme riešiť najdôležitejšie problémy v štruktúre a v jednotlivých výrobných odboroch stavebníctva. Predpokladáme vyrovnanie disproporcií vo vlastnom rezorte, pokrytie potrieb ostatných rezortov a v konečnej fáze celkovú stabilizáciu stavebníctva. Dosiahnutím týchto cieľov vytvoríme priaznivé podmienky pre ďalší rozvoj národného hospodárstva v súlade s uzneseniami našej Komunistickej strany Československa.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem povereníkovi Ing. Kompišovi za úvodné slovo.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,

dostali ste návrh uznesenia k zpráve súdruha povereníka SNR pre stavebníctvo.

Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali zpravodajcovi poslancovi Jozefovi Bednárovi, alebo predniesli v rámci rozpravy.

Prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci Ladislav P i t t n e r Terézia S t r m e n s k á Martin H r a š k o Emília J a n í k o v á Emil C h l e b e c Tibor D e m m e r

Dávam slovo poslancovi Ladislavovi Pittnerovi. Poslanec pplk. Pittner:

Vážené súdružky a súdruhovia, vážená Slovenská národná rada!

Nie je ľahké vysloviť svoj názor a usilovať o pozitívne ovplyvnenie riešenia koncepčných problémov, ktoré v tomto období prerokúvame v orgánoch SNR Náročnosť pri vyjadrovaní svojho názoru na tento konkrétny materiál vyplýva aj z toho, že si je človek vedomý, že na predloženom materiáli húževnato a čestne pracoval aparát rezortu stavebníctva. Prerokúvali ho rôzne komisie a orgány a až potom sme ho v tejto podobe dostali my Pravda, to môže a niekedy aj zvádza k formálnemu prijatiu predložených názorov a záverov a tým k znižovaniu pocitu zodpovednosti za prácu príslušného orgánu. K zníženiu vedomia zodpovednosti, ktorú práve toho času, v čase tvorby jednoty názorov na formy a metódy ako ďalej riadiť naše národne hospodárstvo, je predovšetkým potrebné dosiahnuť.

Žiaľ, stretávame sa i s nezodpovednosťou, i s nesprávnymi názormi v krajnej polohe. Nedávno v jednej rozprave istý zodpovedný hospodársky funkcionár nám rozprával, aké vzory videl vo vyspelých krajinách. Dnes už netreba dešifrovať, že mal na rozume Západ, že ich videl na západ od nás. Pri upresnení, kde a čo príde, hovoril, že počas turistického zájazdu bol na stavbe v Rakúsku a tam videl vzorný poriadok a dobre zásobovanie stavby. Zobecnil aj túto skúsenosť na problémy zásobovania stavebníctva Myslím, že je na čase súčasne s riešením našich hospodárskych problémov znovu upevňovať aj svoje sebavedomie. Zdrave sebavedomie, ktoré je potrebné práve vtedy, keď veci nejdú ľahko, keď sa hľadajú cesty, keď nové metódy prinášajú aj omyly a sklamanie.

Nekritické a netriedne preceňovanie systému a foriem riadenia na Západe, nezaangažovanosť, netrpezlivosť, irónia, rozhodne nie sú v tomto čase, v tejto zložitej hospodárskej, politickej a vojenskej situácii vo svete, na mieste. Všetci vidíme, že sme dospeli do obdobia, kedy všeličo je treba pozmeniť, robiť po novom. Mnohé je možno kritizovať v práci nášho stavebníctva, avšak proti krajnostiam, narušovaniu socialistického sebavedomia, negácie výsledkov a poklonkovaniu systému kapitalistickému potrebujeme byť v tvorčej rozprave zásadní a nekompromisní.

Konečne náročnosť na vyslovenie svojho názoru na tvorbu koncepcie stavebníctva je daná tým, že má zaviazať naše orgány a rezorty na riešenie, aby naše stavebníctvo bolo materiálne, kádrove a technicky spôsobilé splniť veľmi zodpovedné programové ciele našej strany v oblasti investičnej politiky. Bolo pripravené riešiť i národné katastrofy, ako bol Dunaj, a bolo schopné riešiť ukrytie a ochranu obyvateľstva i v prípade mimoriadnej situácie.

Nie je možné pochybovať - i keď my nemáme možnosť a hlavne čas si preverovať - o správnosti záverov, ktoré navrhujú autori. Poradie problémov i cesty ich riešenia, aby stavebníctvo bolo lepšie pripravené splniť stanovené mu úlohy, je iste správne.

Považujem napriek tomu za potrebné zdôrazniť, že jedine dobrou investičnou politikou, v ktorej stavebníctvo plní významnú funkciu, môžeme a budeme musieť skôr alebo neskôr doriešiť sociálne, politické a samozrejme hospodárske problémy, ktoré nám do tejto etapy nášho vývoja zostali.

Som toho názoru, že náš stavebný priemysel musí mať technickú úroveň, organizačnú štruktúru a kapacity, aby čo najefektívnejšie plnil nie dnešné naše plány, poznačené prechodnými ťažkosťami, ale plány, ktoré po získaní potrebných zdrojov znovu postupne budú plne naplňovať naše programové ciele a potreby nášho života.

Musí byť spôsobilý progresívne čo najefektívnejšie riešiť niektoré špecifické problémy Slovenska. Situácia sa tak vyvinie, že budeme musieť a budeme schopní lepšie využívať zdroje, ktoré Slovensko pre národné hospodárstvo ČSSR poskytuje.

Na predchádzajúcom pléne sme rokovali ako zvýšiť výnosy v poľnohospodárstve. V priebehu roku 1966 sme rokovali o vážnom stave v našom vodnom hospodárstve. Hovorili sme o zlej situácii v bytovom fonde. Kultúra bývania, riešenie základného požiadavku existencie človeka, rodiny, bývanie v súvislosti s populáciou sa zhoršuje. Náväzne na problémy bývania vypuklejšie sa javí potreba riešiť služby, dopravu, školy, kultúrne a športové zariadenia. To sú naše závery z uznesení pléna SNR po zrelej úvahe našich možností a potrieb. Potrieb a skutočnosti. V každom uznesení sme riešenie kládli do závislosti na úrovni investičných možností a na schopnosti ich realizácie stavebníctvom. V styku s voličmi, ktorí za rok znovu pristúpia k urnám, stojíme často v situácii, kedy skutočne nie je možné nepriznať, že potrebujú novú školu a byty pre učiteľov, potrebujú byty príslušníci SNB, lekári, t. j. skupina, ktorá nemôže vždy svoj problém riešiť individuálnou bytovou výstavbou s ohľadom na možnú a nutnú fluktuáciu. Nie je možné odmietnuť potrebu, nie rekonštrukcie, vylepšenia, modernizácie, ale často vybudovanie základnej obchodnej siete. Potrebné je postaviť lepšiu cestnú sieť, ktorá i keď bude diaľnica západ-východ, nebude menej požadovačne vymáhať si úpravu a novú výstavbu.

Naši pracujúci chápu potrebu zvyšovať produktivitu, zdroje pre národné hospodárstvo. Výrazom ich názorov sú pracovné výsledky v závodoch a na poliach, pre spoločnosť i pre svoju rodinu a dedinu. Aktívne s veľkými obeťami riešia svoj bytový problém. Nešetria svoje sily ani na výstavbu obecných zariadení. Kto pozná kultúrny dom a národný výbor vo Vernári, vodovod a úpravu ciest v dedine, moje slová potvrdí. V Štrbe prevádzajú výstavbu ciest do polí a lúk JRD, výstavbu vodovodu, budovy NV, teraz začali s výstavbou školy, oplotenia cintorína, pokračuje dostavba materiálno-výrobnej základne JRD. Na všetkých týchto stavbách aktívne pracujú miestni občania. Možno to už neznie najlepšie, ale pracujú mnohí aj brigádnickým spôsobom. Takýchto príkladov je v našom okrese veľa. Budovateľské nadšenie ľudí, ktoré bolo pre nás tak typické, nezaniklo, nestratilo na sile. Je prejavom, že náš ľud chce a vie pre rozvoj a obecný prospech pracovať. Očakáva však, že tiež tí, ktorým prislúcha vyriešenie problémov v riadení a správe štátu, tiež úspešne tieto vyriešia. Ich mnohé nároky a túžby sú v rukách stavbárov.

Prerokúvaný materiál upozorňuje, že naša investičná politika je limitovaná úrovňou stavebného rezortu, lebo sme nevenovali dosť síl a prostriedkov pre modernizáciu jeho kapacít. Boli sme hrdí na to, že naše mladé znárodnené stavebníctvo úspešne postavilo stovky závodov a tisíce ciest, desiatky priehrad a pod. Pripustili sme však stav, kedy staviame draho, pretože staviame dlho a často tradičným spôsobom, kedy nám čas na ukončenie diela nelimituje toľko organizácia práce, pracovné skúsenosti stavebných robotníkov a technikov, ktorí za 20 rokov znárodneného stavebníctva odborne vyrástli. Nám čas ukončovania stavieb začal limitovať nedostatok materiálu, nedostatky v mechanizácii stavebníctva. Pripustili sme stav, kedy vidíme a uznávame potrebu stavať, máme na to často aj zdroje i kapacity, nemáme však materiál. Riešenie je v prechodnom znížení investícií a tým v oddialení naliehavých sociálno-kultúrnych problémov našich pracujúcich a dedín.

Ako z predloženej zprávy vyplýva, najväčší nedostatok sa prejavuje v murovacom materiáli a pálenej krytine. V rokoch 1962 a 1963 sa zastavila prevádzka v 46 tehelniach s kapacitou 140 mil. tehlových jednotiek. Zastavili sme prevádzku vo viacerých výrobniach na výrobu škvarobetónových tvárnic. Mnohé mali vyčerpané surovinové zásoby a schátralé výrobné zariadenia. Niektoré však sa generálnymi opravami a riadnou údržbou mohli udržať v prevádzke. Výsledkom tak veľkého výpadu kapacít je, že úroveň výroby v roku 1966 i plánovanej výroby v tomto roku nedosahuje objem, ktorý sa vyrobil v roku 1960.

Úvahy, prečo sa niektoré výrobne zastavili, hádam boli správne. Sledovali cieľ zvýšiť efektívnosť výroby tehál. Museli mať však negatívny dopad, keď sa nedostatočne predvídalo, alebo tí, čo to predvídali, sa nepresadili so svojím názorom, že zníženie v investičnej výstavbe v 60-tych rokoch je prechodné, že stavebníctvo musí byť schopné pružne prispôsobovať sa meniacim potrebám investičnej výstavby. Bolo potrebné, aby plánovacie a finančné orgány docenili potrebu mať určité rezervy v kapacitách, čo je a bude vždy výhodnejšie ako napätosť. Bolo potrebné prechodné zníženie požiadaviek na stavebné hmoty využiť pre ich modernizáciu a rozšírenie. Stal sa opak. Zabrzdila sa aj vlastná investičná výstavba stavebníctva. V roku 1960-1965 mali sa postaviť 4 nové tehelne v Šaštínskych Strážoch, Poltári, Michalovciach, Ružomberku. Mali sa previesť rekonštrukcie v Devínskej Novej Vsi a iných menších výrobniach. Mali sa postaviť nové pórobetónky v Martine a inde. Rekonštruovala sa len tehelňa v Martine a dôsledky sú značné a výrazné v dnešnej situácii.

Nepriaznivá situácia je aj v krytí potrieb pálenej krytiny. Tohto času vyrába škridlu na Slovensku 5 tehelní v množstve do 2 mil. m2. Pre krytie potrieb sa musí prevážať cca 280 tis m2 z českých krajov.

Dôsledky tejto napätosti a rozporov nemáme času vyčísľovať. Sú však značné. Predovšetkým okrem toho, že limitujú investičnú výstavbu, znamenajú pre niektoré stavebné podniky neúmerné a často nezohľadňované náklady v spojitosti s nutným prevozom stavebných látok z Čiech až na východ. Preťažujeme dopravu, zvyšujeme stratovosť. Výrobcovia stavebných látok v monopolnom postavení diktujú nákupcom množstvo, kvalitu, cenu i dobu dodávky. V odberateľsko-dodávateľských vzťahoch sa prejavujú a rozširujú pre socializmus cudzie a škodlivé prvky, namiesto čestného partnerstva. Namiesto snahy vyrábať nové, kvalitné progresívne látky, postačuje i výroba nekvalitná, ktorú niektorí výrobcovia realizujú za premrštené ceny, za tzv. dobré vzťahy, ktoré sú doprevádzané i korupciou. Materiálové nedostatky neúmerne zvyšujú náklady na stavbu, ktorej čas ukončenia sa predlžuje zháňaním často drobných súčastí i nevyhnutných stavebných látok vo veľkých kvantách. Napríklad na rok 1967 sa rozporuje ešte teraz, v apríli, valcovaný materiál skoro 21 tis. t, tyče pre výstuž do betónu cca 12 tis. t, oceľové rúry cca 13 tis. t, gumové podlahoviny cca 170 tis. m2, kotly pre ústredné kúrenie cca 2 tis. m2, vykurovacie telesá cca 82 tis., lepenky dechtové 31 tis. m2, sklobit A 112 tis. m2, bitagit 690 tis. m2, asfalto-izol. pásy 277 tis. m2 atď.

Nedostatky v murovacích materiáloch i ostatných bezosporu musia veľmi sťažovať riadiacu prácu zodpovedných orgánov stavebného priemyslu. Preto sa domnievam, že je žiadúce podporiť ich v úsilí realizovať vlastnú investičnú výstavbu v rozsahu, ako navrhujú, v tejto päťročnici.

Výrobcovia tehly i pálenej krytiny by so svojím GR ale mali vynaložiť väčšie úsilie, aby aspoň zmiernili súčasný nepriaznivý stav. Nemali by sa uspokojiť s konštatovaním, že pri nepatrnom kapacitnom prírastku po rekonštrukcii tehelne v Martine zvýšili výrobu v tehelniach v roku 1966 oproti roku predchádzajúcemu o 48 mil., t. j. Mali by popohnať tie tehelne, ktoré vo svojich plánoch na rok 1967 neuvažujú vyrobiť ani toľko, čo vyrobili v roku 1966.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslancovi pplk. Pittnerovi. Slovo má poslankyňa Terézia Strmenská. Poslankyňa Strmenská: Súdružky a súdruhovia!

Terajšia dvanásta schôdzka Slovenskej národnej rady medziiným prejednáva i zprávu o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt na Slovensku vo štvrtej päťročnici. Myslím, že ide o najdôležitejšiu zprávu, ktorá bola dnes Povereníctvom SNR pre stavebníctvo predložená, vzhľadom na celkový rozvoj národného hospodárstva, s ktorým sa do konca roku 1970 uvažuje.

Podaná zpráva podrobne a komplexne rozoberá problémy tak vlastnej stavebnej výroby, ako aj predovšetkým výroby stavebných látok. Mňa osobne zaujíma práve táto druhá časť činnosti organizácií v rezorte stavebníctva, lebo na jej intenzite a rozvoji predovšetkým závisí celková úroveň vlastnej stavebnej činnosti.

Z predložených materiálov je zrejmé, že intenzita výroby stavebných materiálov vyplýva z charakteru hospodárskej politiky, ktorá nie je v každom období, v každej vývojovej etape rovnaká. Z grafov, ktoré tvoria súčasť zprávy, vidieť, že v roku 1963 dosiahol sa najspodnejší bod v krivke rozvoja tohto druhu priemyselnej výroby. Hoci to vtedy iste bolo opodstatnené vyššími záujmami nášho štátu, teraz po XIII. sjazde KSČ pociťujeme v tomto smere už nedostatky. Povereníctvo SNR pre stavebníctvo konštatuje v návrhu uznesení, že realizácia medzi rastom stavebnej výroby do roku 1970 (30, 8 perc. ) a medzi rastom výroby stavebných látok (32, 2 perc. ) nie je už správna, aj keď stále ešte zaručuje určitý predstih v raste kapacít vo výrobe stavebných látok. Tento rozdiel mal by byť pre výrobu stavebných látok omnoho vyšší v jej prospech, pretože neustále rastú požiadavky súkromných stavebníkov na stavebné materiály, čo je typické predovšetkým pre Slovensko, kde individuálna bytová výstavba tvorí významnú časť celkového objemu stavebnomontážnych prác.

Na nevyhnutnosť rozširovania výroby tradičných stavebných materiálov upozorňujú už uznesenia XIII. sjazdu KSČ, a myslím, že naše hospodárske organizácie v rezorte Ministerstva stavebníctva nevyužívajú v plnej miere všetky možnosti, ktoré sa pre dosiahnutie tohto cieľa ponúkajú.

Ja, ako občianka Senického okresu, rada by som upozornila SNR na problémy i možnosti, ktoré v tomto smere v našom okrese máme, a ktoré by bolo treba riešiť. Je potešiteľné, že o zamýšľanej realizácii niektorých kapacít som sa dočítala v zpráve Povereníctva SNR pre stavebníctvo. Je to predovšetkým zamýšľaná výstavba ťažobne a úpravne pieskov v Šajdíkových Humenciach na celkovú kapacitu 300 000 ton, ktorá by sa mala realizovať investičným nákladom skoro 19 miliónov Kčs v rokoch 1968-1969. Akcia nebude mať z hľadiska zamestnanosti nijaký mimoriadny význam, lebo pôjde po jej uvedení do prevádzky len asi o 50 pracovníkov, a preto neviem pochopiť, prečo sa uspokojujeme len takýmto malým cieľom, keď sú tu predpoklady na ďaleko viac. Prečo už konečne sa neprikročí k tomu, aby sa na báze existujúcich geologických zásob postavil priemyselný výrobný závod, ako sa s tým donedávna uvažovalo? Mám na mysli závod na technické sklo. Vzorky o spôsobilosti našich pieskov pre výrobu technického skla boli už dávno preskúšané a bola hodnoverne zistená ich hodnota.

Najdôležitejší, ekonomický faktor, spočívajúci v minimálnych nákladoch na dopravu surovín, by tu bol splnený. Za druhé je splnené aj druhé hľadisko, a to blízkosť dostatočných zdrojov pracovných síl. Z nášho okresu odchádza za prácou najmenej 10 000 občanov, prevažne do Čiech a na Moravu len preto, lebo v samotnej Senici a vôbec v južnej časti okresu nemáme dostatok pracovných príležitostí. Zatiaľ čo priemyselná aktivita obyvateľstva okresu robí zhruba 11, 5 perc., tento istý ukazovateľ za územie mikrorajónu Senica, kde by mal byť priemyselný sklársky závod umiestený, robí len 5, 0 perc.

K našim záhorským pieskom teda len toľko, aby sa uvažovalo o nájdení spôsobu ako umiestiť spomínaný sklársky závod do nášho okresu. Naši občania a voliči na túto skutočnosť pri akejkoľvek príležitosti poukazujú a nie je ich možné presvedčiť, že doterajší postoj k tejto otázke je ekonomicky správny a politicky zdôvodnený.

V zpráve sa hovorí o tom, akým významným článkom v stavebných materiáloch sú ľahčené výrobky, ktoré na mnohých miestach veľmi úspešne vytláčajú tradičné pálené tehly a pôsobia aj vo smere znižovania vlastných nákladov. V tomto smere treba kladne hodnotiť skutočnosť, že ľahké stavebné hmoty, závod Pórobetón v Šaštínskych Strážoch sa rekonštruuje. Význam tohto závodu a jeho výrobkov iste zvýrazňuje skutočnosť, že v ňom novú technológiu inštaluje zahraničný dodávateľ, konkrétne významná švédska firma, vlastnými odborníkmi, na základe vlastnej projekcie. Rekonštrukcia sleduje rast výroby nových veľkorozmerových tvárnic, ktoré údajne bude dobre možné použiť aj v individuálnej bytovej výstavbe. O rozsahu nových kapacít hovorí aj fakt, že len výroba ľahkých priečok má robiť asi 60 000 m3. Je zaujímavé, že zatiaľ čo napr. do roku 1970 zvýši sa výrobná kapacita z terajších cca 90 000 m3 na 121 500 m3, teda na 135 perc., zatiaľ u pracovníkov dôjde k zvýšeniu z terajších 250 na 254 osôb; stav pracovníkov sa teda zvýši len na 101, 6 perc. Túto kolíziu vysvetľuje prudký rast produktivity práce, čo je iste aj hlavným cieľom celej akcie. Rekonštrukcia ovšem nerieši náš špecifický, akútny problém rozvoja zamestnanosti v okrese a v tejto oblasti zvlášť.

K tejto akcii len toľko, aby si Povereníctvo SNR pre stavebníctvo všímalo tento závod a napomáhalo mu k tomu, aby sa zamýšľaná prestavba v plánovanom čase realizovala.

Pri tejto príležitosti by som chcela požiadať o to, aby sa v tejto obci, teda v Šaštínskych Strážoch realizovala tiež uvažovaná výstavba výrobne v súlade s investičným zámerom Keramických závodov, n. p. Košice. Zámer uvažuje zriadiť v rokoch 1967-1969


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP