sa, aby tomu tak bolo aj v prípade Artie a iných organizácií, ktoré majú na starosti vývoz kultúrnych hodnôt, kde by to malo byť viac ako evidentné. Mali by sme využiť šance, ktoré v tejto oblasti nám vytvorilo Expo 1967. Iste oveľa lepšie je o tejto šanci informované Ministerstvo zahraničného obchodu, a preto tiež dúfam, nájdeme tam aj veľké pochopenie.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Brenčičovi.
Ďalej prehovorí súdruh minister M a r k o. Minister Ing. Marko:
Súdružky a súdruhovia!
Aj keď plénum Slovenskej národnej rady je v určitej nevýhode pri prerokúvaní takejto otázky, akú máme dnes na pretrase, predsa sa nazdávam, že všetci vítame tento bod programu. Nielen, že toto prerokúvanie dáva bližšie príležitosť informovať o zabezpečení exportných úloh podnikmi na Slovensku, ale súčasne vyžaduje, aby sme vyslovili svoje názory ku koncepcii i komerčnej praxi, k zámerom i problémom nielen výrobných, ale i exportných podnikov zahraničného obchodu.
Pravda, náš orgán sa iste zriedkavo dostáva k úplnejším údajom a faktám o zahraničnom obchode. Ako sa hovorí, my sami tiež nejeme tento chlebík každý deň. Jednako čoraz viac sa stretávame nielen s problémami, ale s priamymi dôsledkami činnosti zahraničného obchodu v praktickej hospodárskej a politickej práci medzi pracujúcimi v podnikoch a na závodoch. Stretávame sa s názormi, ktoré sa na túto tému tak živo a často pertraktujú v našej verejnosti, niekedy ozaj s menšou znalosťou faktov, ale tiež zasvätene, vecne, no ponajviac s plnou účasťou našich ľudí za nápravu nedostatkov.
Je preto prirodzené, že aj náš orgán - Slovenská národná rada - týmto otázkam chce, a podľa môjho názoru bude musieť venovať viac pozornosti a starostlivosti a že i my, ako poslanci SNR, chceme sa aspoň z niektorých stránok cítiť spoluzodpovední za vytváranie takých komplexných podmienok, ktoré by viedli k úspešnejšiemu priebehu plnenia úloh na úseku nášho zahraničného obchodu.
V samotnom podkladovom materiáli je otázka kvality a technickej úrovne výrobkov určených na export dosť zvýraznená. Vo všeobecnosti pracovníkmi výroby, ako aj exportu je akceptovaná ako rozhodujúca podmienka úspešnej vývoznej činnosti a našla si tiež svoje miesto v návrhu uznesení pre dnešné plénum.
Ak chcem však predsa ešte o nej diskutovať a vysloviť pár poznámok a námetov, robím tak preto, že ťažisko problémov nie je ani tak vo všeobecných zásadách a formuláciách, ale práve v konkretizácii úloh pre zvýšenie technickej a technologickej úrovne výroby, náročnej organizácie práce v našich závodoch a najmä v modernizácii aktívnych výrobných fondov. Pritom nemalú úlohu, ako všetci vieme, môže zohrať nielen samotná výroba, ale aj koncepcia, prístup a konkrétna prax uplatňovania foriem monopolu zahraničného obchodu.
Otázku ako zvýšiť technickú úroveň priemyselných výrobkov na Slovensku prostredníctvom účinnej a rýchlej aplikácie vedeckých a technických poznatkov do výroby osobitne rozpracúvame v celej jej komplexnosti a príslušné návrhy predložíme na prerokovanie a posúdenie ÚV KSS a SNR. Sme si vedomí toho, že s doterajším zdĺhavým spôsobom využívania poznatkov vedy a uplatňovania modernej techniky vo výrobnej praxi by sme nijako nevystačili, a teda ani našej ekonomike, vrátane nášho zahraničného obchodu nepomohli. Preto opatrenia za rýchlu realizáciu vedeckých poznatkov musia byť ráznej, nekonvenčnej povahy, prosto také, ktoré povedú k cieľu, ktoré zodpovední technickí a hospodárski pracovníci privítajú a ich poňatie si osvoja a budú ich aj s nadšením realizovať.
Mnohé podniky sa zatiaľ zdráhajú presadzovať na export novými zariadeniami. Nová sústava riadenia ešte natoľko nepôsobí, stimuly sú slabé - záujem je prosto nedostatočný. Zatiaľ žijú z rezerv a nie sú celkom presvedčené o potrebe zmeny, necítia tlak. Svedčí o tom rad náznakov. Napríklad ten, že v roku 1967 pozorujeme v niektorých strojárskych i ďalších odboroch pokles počtu pracovníkov výskumu a vývoja vo VHJ, v podnikovej sfére. Dalo by sa teoreticky tvrdiť, že s menším počtom kvalifikovaných ľudí sa dá urobiť viac. Avšak vieme, že práve v týchto úsekoch je kvalifikácia pracovníkov a ich skladba pomerne nízka a nedostatočná a že sa necíti potreba zabezpečovať schopné kolektívy na dlhodobejšiu prípravu, konštrukciu nových výrobkov, nových technológií a zariadení.
Bolo svojho času hodne nevôle vtedy, keď Úrad pre normalizáciu a meranie organizoval výstavy našich a cudzích porovnateľných výrobkov, že sa ako dezavujeme, diskriminujeme naše výrobky a podobne. V skutočnosti by sme mali sústavne pokračovať v takýchto výstavách, aby sa naši občania ako spotrebitelia, ale aj ako výrobcovia presvedčovali o súčasnom vývoji vo svete a najmä, aby neboli na tieto poznatky odkázaní a prekvapení len pri náhodných cestách do zahraničia.
Pokiaľ ide o našu licenčnú politiku, jej problematika je objasnená v podkladovom materiáli k dnešnému rokovaniu. Musím len zdôrazniť, že sme naozaj len v začiatkoch, čo vidieť z čísiel, ktoré ukazujú, že aj vo vyspelých štátoch náklady na licencie - okrem USA a Švajčiarska - činia v priemere okolo 10-20 % a v strojárstve až 50 % všetkých nákladov na výskum. Naše začiatky sú zrejmé aj z veľmi malého počtu ľudí, ktorí sa týmito problémami na podnikoch, generálnych riaditeľstvách, ale aj u nás na SNR sústavne zaoberajú.
Treba však uznať, že tieto začiatky sú predsa len povzbudzujúce.
Podniky a generálne riaditeľstvá si začínajú uvedomovať výhody využitia zahraničných licencií. Rad takýchto licencií sa využíva v chemickom priemysle a sú navrhnuté ďalšie, ktoré sa vidia ekonomicky zdôvodnené. Po skúsenostiach získaných nákupom niektorých licencií a technológií v stavebníctve, sú v štádiu ďalšie rokovania a návrhy.
V tejto súvislosti chcem tiež poznamenať, že naše pracoviská výskumnej a vývojovej základne môžu získať 40-50 %-ný podiel z čistého devízového výnosu za predané licencie. Podobne môžu získať 30 %-ný podiel aj naše projektové, inžinierske a konzultantské organizácie za svoje práce.
Realizácia výsledkov výskumných prác a dovoz licencií, ako aj neustála náročnosť pracovníkov výroby na technologickú disciplínu sú istotne významné faktory a nástroje v celkovom úsilí o zvýšenie kvality a technickej úrovne výrobkov.
Iste budete so mnou súhlasiť, že je to len jedna, hoci veľmi dôležitá stránka veci. Jej úspešné riešenie, ako som už spomenul, je významným predpokladom pre rýchly a efektívny vzostup zahraničného obchodu, pre konvertibilitu našej meny, ale aj našich výrobkov na zahraničných trhoch.
Druhá stránka tohto problému závisí v nemalej miere od toho, ako sám zahraničný obchod, tým nemyslím na rezort Ministerstva zahraničného obchodu, ale na všetkých partnerov, od ktorých vývoj v zahraničnom obchode závisí, teda aj na plánovačov, finančných pracovníkov, pracovníkov technických atď., ako teda zahraničný obchod vytvorí podmienky pre zvýšenie kvality a technickej úrovne výrobkov, ako najmä účinne a rýchle vytvorí predpoklady pre obnovu a modernizáciu tých odvetví a odborov, ktoré majú všetky predpoklady prirodzeného rozvoja z hľadiska dosiahnutia svetovej úrovne.
V súčasnom období najmä v niektorých priemyselných odboroch najviac môže pomáhať rýchly dovoz kvalitného strojnotechnologického zariadenia. Toto konštatovanie, pochopiteľne, nie je nijaké nóvum, no jeho realizácia pri všeobecnom nedostatku devíz sa dostáva do úskalia. Máme ale zostať pri takom pasívnom poňatí dovoznej politiky, ktorá práve z titulu nedostatku devíz len málo prihliada na nevyhnutnosť diferenciácie v prospech tých odborov, ktoré majú potenciálne možnosti tvorby devíz? Domnievam sa, že nie.
Nazdávam sa, že aktívna účasť zahraničného obchodu na zlepšenie technickej úrovne výroby tkvie v tom, že tie odbory, ktoré majú primeranú surovinovú základňu čo do množstva i kvality treba vybaviť strojno-technologickým zariadením, aby práve tieto odbory vytvárali devízové fondy pre svoj rozvoj a primerane aj pre tie odbory, ktoré sa nemôžu zúčastniť zahraničného obchodu.
Domnievam sa, že ak by sme vo výrobe, v plánovacích orgánoch i u všetkých partnerov v zahraničnom obchode spoločným úsilím nedokázali v krátkom čase priviesť radikálny obrat, veľmi by sme chybili.
Uvediem len dva príklady, aby som bližšie konkretizoval, čo mám na mysli.
Keď sme na Slovenskej komisii pre techniku vypracúvali pre Štátnu plánovaciu komisiu podklady o technickej úrovni úseku, za ktorý v rámci delegovanej právomoci zodpovedáme celoštátne - za drevospracujúci a celulózo-papierenský priemysel pozastaviť sme sa museli pri skutočnosti, že popri temer trojmiliardovom aktívnom salde obchodnej parity za roky. 19561965 činil dovoz strojov a zariadení do mechanického spracovania dreva len okolo 200 miliónov Kčs do celej republiky.
Ako je známe, vývoz výrobkov drevárskeho priemyslu je pre národné hospodárstvo, najmä do kapitalistických štátov, dosť atraktívny a aktívne saldo činilo za spomenuté obdobie 2 miliardy 127 miliónov Kčs obchodnej parity. Výhodou je pomerne prijateľné umiesťovanie tovarov na európskych trhoch. Táto skutočnosť má však súbežne nevýhodu, že v naliehavých prípadoch potreby vyrovnania platobných bilancií s kapitalistickými štátmi zvyšujú sa enormne hlavne požiadavky na vývoz ihličnatého reziva, ktoré napríklad v roku 1965 tvorilo 47 % z vývozu drevárskeho priemyslu.
Pred 6 rokmi sme vyviezli surového dreva za 34 miliónov Kčs, v roku 1964 za 88 miliónov Kčs, ale V roku 1965 už za 124 miliónov korún. Istotne boli pre to aj vážne dôvody, to sa nedá nijako zľahčovať, to je pochopiteľné.
No súčasne musím povedať, že dovoz strojov z kapitalistických štátov napríklad v spomenutom 65. roku činil len 12 miliónov Kčs obchodnej parity, hoci vieme aká je to životne dôležitá otázka pre vývoj tohto odboru.
Podobná je situácia v priemysle celulózy a papiera.
Toto odvetvie tradične vytvára aktívne saldo v zahraničnom obchode a hlavne v oblasti voľných mien. Zo spomenutých 10 rokov činilo čisté aktívne saldo jednu miliardu 41 miliónov Kčs obchodnej parity. Priemerný ročný čistý devízový prínos činil 104 miliónov Kčs obchodnej parity prevažne z oblasti voľných mien. Zaostávanie tohto odvetvia, zvýšené nároky na kvalitu a zvýšené požiadavky na jeho výrobky v tuzemsku zapríčiňujú, že v roku 1970 toto odvetvie sa predpokladá ako stratové, s pasívnym saldom temer 100 miliónov Kčs obchodnej parity. Je to veľmi ľahko pochopiteľné, ale ak uvážime, že v tomto odbore strojné zariadenie je spolovice staršie ako 50 rokov a dokonca 1/3 strojov je staršia viac ako 60 rokov.
Preto nám, nazdávam sa, a to všetkým, úporne musí ísť o to, aby sme videli túto problematiku komplexne od suroviny, cez polotovary k zvýšeniu podielu vývozu finálnych výrobkov. V poslednom čase prijala vláda viac významných opatrení pre zlepšenie tohto stavu. Ministerstvo zahraničného obchodu predložilo aj dnes informáciu o sústave ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode. Nemôžeme teda hovoriť, že sa veci nepohli, aj keď by sme si všetci istotne radšej stavali také ciele, aby sa toto tempo urýchlilo viac.
Teraz bude veľa závisieť od pracovníkov výroby, ktorá musí operatívnejšie reagovať na požiadavky zahraničných zákazníkov, rýchlejšie sa prispôsobovať zahraničnej konkurencii, urýchlene modernizovať jednotlivé závody, zabezpečiť prestavbu priemyslu, slovom lepšie socialisticky podnikať.
Som úplne presvedčený, že ide však aj o iniciatívu závodov, podnikov a odborových riaditeľstiev v smere ich výraznejšieho zainteresovania na výsledkoch zahraničného obchodu. Pre naše národné hospodárstvo nie je jedno, či celé drevospracujúce odbory dosiahnu pasívne saldo v zahraničnom obchode, alebo zabezpečia modernizáciu popri aktívnom salde. Pre Slovensko táto otázka je osobitne dôležitá, pretože sa opiera o využitie listnatých drevín, pretože cez zvýšenú finalizáciu pomáha tiež riešiť stále akútnu otázku zamestnanosti, ktorá nás ešte dlho bude trápiť. Pri zabezpečovaní podielov zo získaných devízových príjmov a význačného podielu z nadplánovaných príjmov podniky by mohli rýchlejšie riešiť problematiku svojho rozvoja dovozom strojného zariadenia, prípadne splácať zahraničný úver z takto získaných prostriedkov. Doriešenie tohto problému pri zaručení podielov podnikom dlhodobe platným a nemenným opatrením by sa určite prejavilo kladne.
Sme presvedčení, že i pri menších takto získaných prostriedkoch bolo by možné zabezpečovať správnu technickú politiku. Povedzme len príklad v Hencoviach, kde výmenou pásových píl za moderné stroje zvýši sa produktivita práce v tomto uzle osemnásobne pri súčasnom zlepšení kvality. O takéto príklady nebola by núdza ani inde.
Nebudem už spomínať príklady z priemyslu vyrábajúceho ohňovzdorné materiály, kde tak isto podiel z vyprodukovaných devíz sa v minulosti primerane nepoužil na nákup modernej techniky. Čas však ušiel a, pochopiteľne, situácia je teraz iná. Treba preto dnes s maximálnou opatrnosťou pristupovať v tomto odvetví k novým investíciám, ich ťažisko treba vidieť v modernizácii a v zabezpečovaní kvalitnej surovinovej bázy.
Podceňovanie možností zo strany výroby čo do dovozu strojno-technologického zariadenia zo socialistických štátov je osobitnou kapitolou, ktorú by sa žiadalo zvlášť rozobrať. Podobne tiež situáciu v nezmontovaných dovezených strojoch alebo tzv. úsporných prostriedkoch kompletážou domácou strojárskou výrobou, ktorá znižuje celkové využitie dovážaných drahých strojov, ako je tomu napríklad v prípade papierne v Slavošovciach. Problematiku zabezpečovania prístrojovej techniky, kompletačného zariadenia pre poloprevádzky a pod. budeme analyzovať osobitne pri prerokúvaní otázok rozvoja vedy a techniky, ako som sa už o tom zmienil.
Záverom mi, súdružky a súdruhovia, dovoľte vysloviť názor, že bude užitočné, aby sme aj my vo svojej poslaneckej činnosti, ako aj výkonný aparát nášho orgánu, vhodnými formami ešte viac zainteresovali našu verejnosť na zahraničnom obchode. Verejnosti treba na konkrétnych príkladoch prístupným spôsobom poukazovať na nevyhnutnosť medzinárodnej deľby práce. Treba lepšie a presvedčivejšie čeliť nezmyslom zahraničnej propagandy, ktorá neľutuje prostriedkov, aby vniesla pochybnosti o výhodnosti obchodu so socialistickými krajinami a na ktorú nedostatočne informovaní ľudia nie sú dosť pripravení. V našich závodoch a podnikoch treba nám tiež usilovať o vytvorenie náročnejšej atmosféry na kvalitu práce, technologickú disciplínu, na radikálny obrat v starostlivosti o zaobchádzanie s materiálom a hotovými výrobkami, najmä tými, ktoré sme vyrobili pre zahraničie, hoci ani, ktoré sú určené pre tuzemsko, nemôžu nám byť ľahostajné.
Toto všetko, prirodzene, bude si vyžadovať aj určité organizačné zlepšenie a kádrové posilnenie, najmä v tých prípadoch, ktoré sú uvedené v prílohe dnešného podkladového materiálu v spomenutých 120 podnikoch a ich závodoch, kde nielen technickú, ale aj komerčnú stránku zahraničného obchodu treba radikálne posilniť a zlepšiť.
Nazdávam sa, že tejto starostlivosti treba dať aj organizačný výraz vo výkonných orgánoch Slovenskej národnej rady, ako aj v niektorých ďalších inštitúciách, ako sčasti sa aj stalo, pričom v nových podmienkach riadenia stojí za úvahu porozmýšľať najmä o účinných formách hmotnej zainteresovanosti, alebo aspoň právomoci disponovať prostriedkami napomáhajúcimi taký rozvoj výroby, ktorý pomôže cez zahraničný obchod rozvinúť tie odvetvia, či odbory, ktoré v maximálnej miere môžu prispieť k úsporám spoločenskej práce.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Markovi.
Prehovorí súdruh povereník B o ď a. Povereník prof. MVDr. Boďa:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Chcel by som sa dotknúť niektorých otázok vzťahov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu na Slovensku k zahraničnému obchodu a naznačiť niektoré námety pre ďalšie zlepšenie úrovne v tejto sfére zvýšením exportu a znížením nárokov na dovoz.
V prvom polroku t. r. exportujúce jednotky vcelku, i do kapitalistických štátov plánované úlohy na Slovensku prekročili i pri ťažkostiach a problémoch vyplývajúcich z nedoriešenia niektorých ekonomických otázok v spojitosti s uplatňovaním novej sústavy v zahraničnom obchode, najmä prirážok a zrážok v mliekárenskom priemysle, v konzervárenskom priemysle, v cukrovinkách i v ďalších
Celkove možno priaznivé tendencie v exporte predpokladať aj v II. polroku 1967, a to najmä v hydinárskom priemysle, u mliekárenských výrobkov a u ďalších výrobkov sezónneho charakteru.
Poľnohospodársko-potravinársky komplex na Slovensku sa na celoštátnom exporte poľnohospodárskych surovín a potravinárskych výrobkov za rok 1966 podieľal 15, 2 % a vo vývoze do kapitalistických štátov 13, 7 %. Spolu s cukrom vyrábaným na Slovensku, ktorého export sa prevádza centrálne cez Generálne riaditeľstvo cukrovarov v Prahe, podiel Slovenska predstavuje 20 %.
Rozsah terajšieho exportu nezodpovedá možnostiam, ktoré dáva súčasná úroveň poľnohospodárskej výroby, kde dosahujeme podiel na celoštátnom objeme hrubej produkcie 32 %, a tiež ani podielu trhovej produkcie, kde dosahujeme vyše 27 % z celoštátneho objemu.
Zaostávanie exportu za celkovou úrovňou výroby je spôsobené viacerými skutočnosťami. Ide predovšetkým o
- nedostatok spracovateľských kapacít v porovnaní s poľnohospodárskou produkciou, takže časť surovinovej základne nie je možné finalizovať na Slovensku tak, aby predstavovala efektívne predajné súbory. Ide najmä o sladovnícky priemysel, mliekárensky priemysel, mäsospracujúci priemysel, mraziarne a tiež cukrovary a konzervárne.
- Ďalej je to nedostatok obalových materiálov a baliacej techniky, ktorá by pri finalizovaní výroby zabezpečovala takú úroveň balenia, aby táto zodpovedala zahraničným požiadavkám na európskej i svetovej úrovni.
- Tiež v technologickej disciplíne sú značné rezervy k zvýšeniu kvality finálnych výrobkov schopných umiestenia na zahraničných trhoch.
- Nemožno podceňovať ani organizačné faktory, pretože tieto majú významný vplyv na rozširovanie predaja výrobkov v zahraničí. Komplexná znalosť súboru i sortimentu, ich štruktúry, je predpokladom čo najúplnejších vzťahov so zahraničným odberateľom. Môžem uviesť k podopretiu tohto argumentu príklad mliekárenského odboru na Slovensku, kde po vytvorení celoslovenského odborového riaditeľstva v roku 1965 stúpol export v priebehu dvoch rokov zo Slovenska desaťnásobne a dosiahol v roky 1966 podiel vyše 24 % celoštátneho exportu mliekárenského priemyslu vo veľkoobchodných cenách. Tohto sa okrem iného dosiahlo tým, že boli vytvorené podmienky pre priamy styk mliekárenského priemyslu na Slovensku so zahraničným obchodom.
Veľký podiel na celoštátnom exporte dosahuje odbor hydinársky, a to až 30 %, odbor sladovnícky a sladu dosiahne v tomto roku až 38 % z celoštátneho exportu. Významným exportným odborom sú ďalej čokoládovne a podniky poľnohospodárskehozásobovania a nákupu a konzervárne.
Dobudovanie spracovateľských kapacít tak, aby sa celá trhová produkcia mohla finalizovať v slovenských závodoch (čím odpadnú nákladné presuny surovín, ktoré okrem iného znamenajú straty na kvalite i množstve a zaťažujú i tak preťaženú dopravu) vyvolajú možnosti podstatného rozšírenia exportu.
Veľké možnosti v zlepšení vzťahu k sfére zahraničného obchodu na našom úseku sa javia v oblasti úspor na dovoze, čo určuje naše úlohy v antiimportnej politike. Dovoz potravinárskych surovín a potravinárskych výrobkov predstavuje v obchodnej parite viac ako 3, 5 miliardy Kčs v roku 1965 a z toho z kapitalistických štátov takmer 1, 4 miliardy Kčs a podľa predbežných prepočtov sa počíta s vysokou úrovňou dovozu i naďalej. V tomto smere vidíme značné možnosti devízových úspor práve na Slovensku u plodín teplomilných, ďalej zeleniny a ovocia, chmeľu, hrozna, vína a semien. Ide všetko o výrobky devízové nákladné a súčasne o výrobky náročné na pracovné sily (najmä ženy), ktorých je v takých oblastiach dostatok a súčasne majú tieto plodiny vysokú devízovú intenzitu, pokiaľ ide o čistý výnos devíz v obchodnej parite z 1 ha.
Najintenzívnejšie produkty z hľadiska ich devízového výnosu, pokiaľ ide o výnos z 1 ha, sú technické plodiny, najmä chmeľ, tabak, zelenina, hrozno, slad, ale tiež i cukor, napriek tomu, že v poslednom období ceny cukru hlboko poklesli pod úroveň predtým dosahovanú.
S ohľadom na to, že značná časť týchto produktov, ako technických plodín, zeleniny a výrobkov zo zeleniny je obstarávaná z dovozu, možno výhľadove počítať s rozšírením osevných plôch u týchto plodín tak, aby sa zvýšil podiel domácej produkcie na krytie celkovej potreby, i keď nie je možné predpokladať úplné eliminovanie dovozu u jednotlivých produktov s ohľadom na sortimentné, kvalitatívne, časové a iné požiadavky.
Uvediem niektoré možnosti zvýšenia produkcie v porovnaní s terajšou úrovňou so zameraním znížiť nároky na dovoz. Tak napríklad u tabaku fermentovaného predstavuje terajšia potreba za rok v celoštátnom meradle okolo 24 tis. ton. Domácou produkciou je táto potreba krytá z 26-30 % a zbytok je získavaný z dovozu. Okrem toho sa dováža za posledné roky viacej ako 2 miliardy kusov cigariet, čo predstavuje vyše 2 tisíc ton fermentovaného tabaku.
Z hľadiska súčasných požiadaviek na štruktúru tabaku i skúsenosti napr. z Poľska i Maďarska, je možné počítať, že by sa mohol podiel domácich tabakov na celkovej potrebe zvýšiť na 45-50 %, to znamená zvýšenie domácej produkcie oproti dosahovanej úrovni v posledných rokoch o 3-4 tisíc ton, čo predstavuje potrebu plochy pri výnose 13 q asi 3 tisíc ha. Devízové úspory by predstavovali 40-50 mil. Kčs obchodnej parity.
Tiež treba preskúmať možnosť zníženia dovozu cigariet a ich nahradenie domácou výrobou, kde kapacity k výrobe cigariet sú dostatočné a plynulosť a rytmičnosť výroby je narušovaná nárazmi z dovozu cigariet, ako tomu bolo koncom minulého a začiatkom tohto roku.
Realizácia tohto programu by si vyžiadala vybudovanie sušiarenských a fermentačných kapacít s investičným nákladom okolo 150-200 mil. Kčs i prevedenie niektorých agrotechnických opatrení zameraných na zlepšenie kvality u nás pestovaných tabakov.
U chmeľu, ako ukazujú doterajšie výsledky v nových pestovateľských rajónoch, možno zvýšiť produkciu na Slovensku o asi 40 tisíc colných centov, čo predstavuje plochu okolo 2 tisíc ha a možnosti zvýšenia výnosu, poťažne vytvorenie možností pre úspory na dovoze okolo 30 mil. Kčs ročne.
Tento chmeľ je možné využiť pre výrobu chmeľového extraktu pre domácu výrobu piva. Týmto by sa mohol odbúrať dovoz z kapitalistických štátov, ktorý sa uskutočňuje pre výrobu chmeľového extraktu v oblasti voľných mien.
Rozšírenie chmeľníc by si vyžiadalo investičné náklady okolo 140 mil. Kčs a k tomu vybudovanie potrebných sušiarenských kapacít.
Čerstvej zeleniny sa do ČSSR dováža 110 tis. ton a 15 tis. ton zeleninových výrobkov v hodnote 105 mil. Kčs obchodnej parity. Rozsah tohto dovozu bude možné podľa našich prepočtov znížiť na polovicu, a tým sa dosiahne úspor na dovoze okolo 50 mil. Kčs obchodnej parity. Náš prepočet sa opiera o skutočnosť, že vegetácia a zber v krajinách odkiaľ importujeme značnú časť zeleniny (Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko) je len o 7-14 dní skoršie ako u nás na južnom Slovensku. O tento časový rozdiel prichádza skôr na trh zahraničná zelenina, taktiež prevažná časť spotreby počas celej sezóny môže byť pokrytá z vlastných zdrojov.
Dovoz zeleniny teda vidíme ako účelný len pred zahájením zberu u nás tak, ako to uskutočňujú i ostatné vyspelé štáty. Zvýšenie domácej produkcie a jej podielu na celkovej spotrebe v čerstvom stave a pre priemyselné spracovanie si vyžiada niektoré opatrenia v agrotechnike, v semenárstve, no hlavne v pozberovej a trhovej úprave zeleniny.
V podhorských oblastiach, ako ukázali niekoľkoročné výsledky na plantážach, možno značne zvýšiť produkciu jahôd a niektorých bobuľovín, ako ríbezlí, egreša a iného kvalitného ovocia. Devízový výnos z 1 ha napríklad jahôd dosahuje až 25 tisíc Kčs v obchodnej parite. Pri značnom rozsahu je možno jahody umiestiť na domácom trhu v čerstvom stave i v konzervárenských výrobkoch. Značne bude možné posilniť exportné fondy najmä u jahodových výrobkov, ktoré sú na trhu vyhľadávané. Devízový výnos možno dosiahnuť už v najbližšom období okolo 20 mil. v obchodnej parite. Dovoz ovocia predstavuje vysoké náklady v devízach, a to i u ovocia, ktoré mienime s úspechom produkovať u nás. Za rok 1966 sa do ČSSR doviezlo ovocia z mierneho pásma takmer 60 tisíc ton s nákladom 82 mil. Kčs obchodnej parity.
Budovaním intenzívnych sadov na južnom Slovensku, na Záhorí, strednom a východnom Slovensku, ako ukazujú doterajšie výsledky, možno podstatne zvýšiť podiel domácej produkcie na krytie spotreby okrem neskorších druhov ovocia - jabĺk a hrušiek aj u teplomilných druhov, ako sú broskyne a marhule.
Súčasne môžu byť významne posilnené vývozné fondy v čerstvom ovocí i v konzervárenských výrobkoch. Predpokladáme, že bez väčších ťažkostí bude možné pri zvyšovaní domácej spotreby významne znížiť dovoz a vytvoriť fondy pre export devízové efektívny.
Za posledné roky sa k nám každoročne prepočítane na hrozno dováža 100 tisíc ton hrozna vo forme vín i konzumného hrozna s devízovým nákladom okolo 150 mil. Kčs.
Plochy vinohradov na Slovensku možno tak ako u bobuľovín a sadov rozšíriť bez podstatných nárokov na ornú pôdu využitím piesčitých a svahovitých kamenistých pôd najmenej o 20 tisíc ha, t. j. skoro na dvojnásobok terajšej výmery pri súčasnej modernizácii a obnove existujúcich viníc.
Z hľadiska technického sú pre rozvoj viníc vytvorené všetky predpoklady i v zdrojoch výsadbového materiálu, ktorý bol doteraz limitujúcim činiteľom rozvoja. K tomu, aby pestovatelia mali záujem o výsadbu viníc, hlavne na svahoch i v kamenistých pôdach, kde sú náklady na založenie i obrábanie vyššie ako na rovine, musíme zvážiť účelný systém štátnych subvencií tak, aby tieto v podstate vyrovnali efektívnosť na úroveň ostatných viníc na rovinách.
Veľký význam z hľadiska exportu má aj produkcia jačmeňa na Slovensku, ktorá presahuje úroveň 600 tisíc ton, a zavedením intenzívnych odrôd do praxe sa môže ďalej zvýšiť. V sladovníckej výrobe, hoci táto v minulých rokoch zaznamenala na Slovensku búrlivý rozvoj, sa využíva okolo 30 %. Pre ďalší rozvoj sladovníckeho priemyslu sú teda vytvorené v oblasti základnej suroviny všetky predpoklady. Zhodnotenie národnej práce sa zvyšuje pri spracovaní jačmeňa na slad o 40 %, keď porovnávame devízovú výnosnosť sladu z 1 ha s devízovou hodnotou sladovníckeho jačmeňa priamo vyvážaného. Pritom slad je v súčasnosti vyhľadávaným artiklom v kapitalistických i socialistických krajinách.
Pre realizovaní antiimportnej politiky má veľký význam tiež produkcia semena lucerky a trávnych semien, pre ktoré sú na Slovensku dobré podmienky a ktoré pri využívaní vypracovanej rajonizácie ich pestovania sa už začínajú využívať.
Veľké možnosti v zlepšovaní vzťahu nášho komplexu sú tiež v živočíšnej výrobe, najmä v mliekárenstve. Konsolidácia výroby mlieka v poľnohospodárskych závodoch a jej rýchle zvyšovanie všeobecne a v podhorských oblastiach zvlášť, dávajú možnosť pre výrobu širokého sortimentu mliekárenských výrobkov pre domácu spotrebu a tiež pre export.
V poslednom čase sme urobili niektoré prvé významné kroky v tomto smere, ale možnosti, ktoré tu máme, zďaleka nevyužívame. Mám na mysli možnosti rozvoja syrárstva a bryndziarstva v podhorských oblastiach, kde kvalitné pastviny i seno sú základom výroby kvalitného mlieka s možnosťou jeho plného využitia vo výrobe najkvalitnejších a vyhľadávaných syrov.
Zvýšenie výroby pre export vo všetkých odboroch vyžaduje dostatok vhodných a kvalitných obalov, ktoré sú často limitujúcim faktorom našich exportných možností.
Súdružky a súdruhovia!
V tomto stručnom rozbore súčasnej úrovne vzťahov nášho poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a v námetoch možností zlepšenia tohto stavu na Slovensku nebolo možné uviesť všetky ďalšie možnosti vo výrobe vo všetkých odboroch a oblastiach, kde môžeme zvýšiť export alebo znížiť nároky na import. V ďalšej práci budeme všestranne skúmať tieto a ďalšie možnosti zlepšovania vzťahu k zahraničnému obchodu.
Myslím si, že aj vytvorenie oblastného orgánu podniku zahraničného obchdou Koospol so sídlom v Bratislave nám svojou spoluprácou pomôže uvedené cesty rozvoja zahranično-obchodných vzťahov urýchliť a zároveň v bezprostrednej spolupráci hľadať ďalšie efektívne zdroje pre zlepšenie vzťahu k zahraničnému obchodu.
Bude nám treba spolu s rezortom zahraničného obchodu rozpracovať systém pre efektívne využitie možností poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu v exporte i v obmedzení importu a odstrániť prekážky, ktoré ešte ako zbytky direktívnehospôsobu riadenia bránia rozvinúť možnú a potrebnú iniciatívu v tejto oblasti.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi B o ď o v i.
Ďalej prehovorí hlavný riaditeľ Oblastného ústavu Štátnej banky československej v Bratislave, súdruh František M i š ej e.
Súdruh Ing. Mišeje.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
I keď podniky na Slovensku plnia plán zahraničného obchodu čo do objemu vcelku úspešne, rád by som poukázal na niektoré problémy, ktoré ukazujú, že je treba stále hľadať cesty, ktoré by viedli alebo aspoň čiastočne prispievali k obnoveniu rovnovážneho stavu nášho národného hospodárstva.
Dovoľte mi uviesť najskôr niekoľko čísiel. Pri celoštátnom raste priemyselnej výroby v prvom polroku o 5, 6 % vzrástol odbyt len o 2%. Zaostávanie finálneho odbytu za celkovým rastom priemyselnej výroby jednoznačne dokumentuje, že podniky vyrábajú vo veľkej miere na sklad, že zásoby rastú, že rastie rozostavanosť v investičnej výstavbe namiesto toho, aby rástol finálny odbyt, t. j. aby rástla výroba hotových, kvalitných a teda žiadaných výrobkov, aby rástla výroba výrobkov spôsobilých pre vývoz.
Obdobná situácia, ba ešte vyhranenejšia, je i vo vývoji na Slo-