Slovenská národná rada
15. schôdzka
28. a 29. novembra 1967
Stenografická zpráva
o schôdzkach Slovenskej národnej rady
Návrh Mandátovej komisie SNR na overenie platnosti voľby poslanca Ing. Alberta K o š ť á l a
Voľba dočasnej komisie SNR pre úpravu návrhu uznesenia k zpráve o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji
Zpráva o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji s osobitným zreteľom na zaostávajúce oblasti
Voľba dočasnej komisie SNR pre úpravu návrhu uznesenia k zpráve o uplatňovaní kontrolnej činnosti orgánmi Slovenskej národnej rady a zvýšení jej účinnosti v nových podmienkach riadenia
Zpráva o uplatňovaní kontrolnej činnosti orgánmi Slovenskej národnej rady a zvýšení jej účinnosti v nových podmienkach riadenia
Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 19. októbra 1967 k zpráve o zabezpečovaní exportných úloh podnikmi a VHJ na Slovensku
Dotazy poslancov Slovenskej národnej rady
Bratislava 1967
IV. volebné obdobie
Stenografická zpráva
o 15. schôdzke Slovenskej národnej rady y Bratislave 28. a 29. novembra 1967
Prítomní:
Predseda Michal C h u d í k;
podpredsedovia Ing. František Barbírek a Jozef Kríž; predseda Ústrednej komisie ľudovej kontroly Ing. Štefan G a š p a r í k, námestník ministra vnútra Miloš J a k e š a predseda Východoslovenského KNV Jozef G a b r i š k a; funkcionári a vedúci pracovníci z prerokúvaných úsekov; 79 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
(Začiatok schôdzky o 9, 00 hod. ) Podpredseda Kríž:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Otváram 15. schôdzku a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Na dnešnom našom zasadnutí svoju neprítomnosť ospravedlnili niektorí poslanci: na prvý deň rokovania Ján B e l o v i c k ý, Peter C o l o t k a, Michal C h u d í k, Ernest K r i ž a n, Alexander Dubček, Michal S a b o l č í k, na obidva dni sa ospravedlnili: Koloman B o ď a, Andrej F a g l i c, Vincent H o r v á t h, Ján M a r k o, Anton P r e č u c h, Štefan Sádovský.
Dovoľte mi na dnešnom rokovaní privítať súdruha Miloša J a k e š a, námestníka ministra vnútra, ďalej predsedu Východoslovenského KNV súdruha Jozefa G a b r i š k u, ako aj ostatných prítomných hostí.
Súdružky a súdruhovia,
navrhujem, aby podľa § 15 rokovacieho a pracovného poriadku Slovenská národná rada pre 15. schôdzku zvolila si za overovateľov poslancov Mateja B e r n í k a a Justína P o l á k a.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje tento program 15. schôdzky:
1. Návrh Mandátovej komisie SNR na overenie platnosti voľby poslanca Ing. Alberta K o š ť á l a.
2. Voľba dočasnej komisie SNR pre úpravu návrhu uznesenia k zpráve o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji.
3. Zpráva o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji s osobitným zreteľom na zaostávajúce oblasti.
4. Voľba dočasnej komisie SNR pre úpravu návrhu uznesenia k zpráve o uplatňovaní kontrolnej činnosti orgánmi Slovenskej národnej rady a zvýšení jej účinnosti v nových podmienkach riadenia.
5. Zpráva o uplatňovaní kontrolnej činnosti orgánmi Slovenskej národnej rady a zvýšení jej účinnosti v nových podmienkach riadenia.
6. Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 19. októbra 1967 k zpráve o zabezpečovaní exportných úloh podnikmi a VHJ na Slovensku.
7. Dotazy poslancov Slovenskej národnej rady.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky k navrhnutému programu?
(Neboli. )
Pripomienok niet, dávam o návrhu hlasovať.
Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Ďakujem.
Program je schválený a pristúpime k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorý je zpráva Mandátovej komisie o overení platnosti voľby poslanca Ing. Alberta K o š ť á l a.
Zpravodajcom je súdruh poslanec Šimon Ž b i r k a.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Žbirka:
Vážená Slovenská národná rada!
Mandátová komisia Slovenskej národnej rady ma na dnešnej svojej schôdzke poverila, aby som vám podal zprávu o preskúmaní platnosti voľby zvoleného poslanca Slovenskej národnej rady Ing. Alberta K o š ť á l a.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím uznesením z 23. augusta 1967 určilo, aby sa 22. októbra 1967 konali doplňovacie voľby na uprázdnené miesto poslanca Slovenskej národnej rady vo volebnom obvode č. 33 - Nové Mesto nad Váhom po Jánovi Minárikovi. V týchto doplňovacích voľbách bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady súdruh Ing. Albert K o š t á l
Mandátovej komisii Slovenskej národnej rady boli Slovenskou volebnou komisiou pre doplňovacie voľby predložené na preskúmanie doklady týkajúce sa týchto doplňovacích volieb, a to:
- písomné prehlásenie kandidáta, že kandidatúru prijíma,
- zápisnica Obvodnej volebnej komisie z 19. septembra 1967 o registrácii kandidáta za poslanca SNR,
- zápisnica Obvodnej volebnej komisie z 22. októbra 1967 o spočítaní hlasov a
- zápisnica Slovenskej volebnej komisie pre doplňovacie voľby z 23. októbra 1967.
Po preskúmaní uvedených dokladov Mandátová komisia Slovenskej národnej rady zistila, že doplňovacie voľby vo volebnom obvode číslo 33 - Nové Mesto nad Váhom boli vykonané v plnom súlade s uzneseniami zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady.
Z celkového počtu 32 332 voličov zapísaných do volebných zoznamov sa na voľbách zúčastnilo 31 400, t. j. 97, 71 %. Pre kandidáta odovzdalo svoje hlasy 31 321 voličov, t. j. 99, 73 % hlasujúcich voličov.
Mandátová komisia Slovenskej národnej rady preto odporúča Slovenskej národnej rade, aby prijala toto
uznesenie:
Slovenská národná rada na základe zprávy Mandátovaje komisie SNR zisťuje, že doplňovacie voľby poslanca Ing. Alberta K o š ť á l a boli vykonané v súlade so zákonnými predpismi. Preto podľa čl. 79 ústavy a podľa § 50 zákona SNR č. 35/1964 Zb. overuje platnosť voľby Ing. Alberta Košťála za poslanca Slovenskej národnej rady.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi zpravodajcovi.
Hlási sa niekto o slovo, alebo sú dotazy, prípadne pripomienky k prednesenej zpráve ?
(Neboli. )
Pretože sa nikto nehlási, budeme hlasovať
o návrhu Mandátovej komisie, aby Slovenská národná rada overila platnosť voľby poslanca SNR Ing. Alberta Košťála.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada voľbu poslanca Ing. Alberta Košťála overila.
Poslanec Ing. Albert Košťál je na dnešnej schôdzke prítomný. Podľa čl. 80 ústavy zloží poslanecký sľub, a to tak, že sa sľub prečíta a poslanec Albert Košťál vykoná sľub podaním ruky a slovom "Sľubujem!"
Žiadam poslanca Alberta K o š ť á l a, aby pristúpil ku mne na vykonanie sľubu a povereníka SNR Františka H a g a r u, aby prečítal sľub stanovený článkom 80 ústavy.
Povereník Hagara (číta sľub):
"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike, veci socializmu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi republiky a pracovať pre to, aby sa zákony uvádzali do života. "
(Poslanec Ing. Albert Košťál pristupuje k predsedovi SNR a podaním ruky a slovom "Sľubujem!" skladá sľub. )
Podpredseda Kríž:
Prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je
voľba dočasnej komisie SNR pre úpravu návrhu uznesenia k zpráve o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji.
Návrh Predsedníctva SNR vám bol rozdaný ako tlač 58.
Má niekto iný návrh, prípadne doplňovací alebo pozmeňujúci návrh?
(Nikto. )
Iného návrhu niet.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Zisťujem, že Slovenská národná rada zvolila dočasnú komisiu podľa návrhu.
Ďalším bodom programu je
zpráva o stave hospodárstva a perspektívach jeho rozvoja do roku 1970 vo Východoslovenskom kraji s osobitným zreteľom na zaostávajúce oblasti.
Zpráva bola poslancom, ako aj všetkým pozvaným hosťom, rozposlaná.
Podpredseda SNR a predseda Slovenskej plánovacej komisiesúdruh minister Ing. František Barbírek sa prihlásil o úvodné slovo do rozpravy. Dávam mu slovo.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a Rada Krajskéhonárodného výboru predložili na program dnešného rokovania zprávu o stave hospodárstva vo Východoslovenskom kraji a jeho rozvoji do roku 1970 s osobitným zreteľom na zaostávajúce oblasti.
Orgány SNR i Slovenská plánovacia komisia v súlade s uzneseniami XII. sjazdu KSČ venovali vo IV. volebnom období zvýšenú pozornosť otázkam oblastného rozvoja. Vo februári sa na spoločnej schôdzi Výboru Národného zhromaždenia pre plán a rozpočet a Slovenskej plánovacej komisie taktiež prerokoval problém rozvoja menej rozvinutých oblastí Slovenska. Vtedy sa v prijatom uznesení konštatovalo, že urýchlené riešenie týchto otázok sa stáva závažným ekonomickým i politickým problémom.
Zvýšená starostlivosť o rozvoj jednotlivých krajov a oblastí zodpovedá aj duchu rezolúcie sjazdu Komunistickej strany Slovenska. Sjazd KSS upriamil pozornosť orgánov strany, štátnych a hospodárskych orgánov pri uskutočňovaní hospodárskej politiky KSČ na zvyšovanie podielu Slovenska na tvorbe a užití národného dôchodku, a to najmä efektívnym využitím prírodných a ekonomických zdrojov, ako aj mobilizáciou potencionálnych rezerv v celom reprodukčnom procese.
Národné zhromaždenie a jeho výbory, vláda, rezorty i orgány Slovenskej národnej rady, vrátane jej Predsedníctva, sa viackrát touto problematikou zaoberali. V Predsedníctve SNR bolo rozhodnuté, aby sa analýzy o stave hospodárstva v jednotlivých, krajoch na Slovensku prerokovali na plenárnych schôdzkach.
Slovenskej národnej rady. Ide nám o to, aby náš zastupiteľský orgán posúdil, čo sa doposiaľ vykonalo a čo je treba urobiť v najbližších rokoch, ktoré rezervy a zdroje treba zmobilizovať pre harmonický rozvoj oblastí celej republiky. Zmyslom nášho rokovania je zjednotenie názorov na praktický postup ako tieto problémy ďalej zabezpečovať.
Východoslovenským krajom sa zaoberáme ako prvým preto, že po oslobodení patril medzi ekonomicky najzaostalejšie oblasti. Celkový pohľad a rozbory dostali súdružky a súdruhovia poslanci k dispozícii. Mimo toho chcem povedať niekoľko poznámok. Pokladám za potrebné aspoň stručne zrekapitulovať stav, ktorý tu bol - na ktorom sme museli dobudovať základy socialistickej industrializácie východného Slovenska.
Je faktom, že takmer celé územie kraja, ako je známe, bolo bez priemyslu. Poľnohospodárstvo s rozdrobenou pôdou bolo na nízkej úrovni a nestačilo uživiť všetko obyvateľstvo. Z priemyslu tu bola iba ťažba rúd a väčšinou malé podniky potravinárskeho priemyslu, predovšetkým mlynárstvo, liehovarníctvo a mliekárenstvo. K odvetviu metalurgie patrili Krompašské železiarne, ktoré však boli v roku 1922 zlikvidované.
Nedostatok pracovných príležitostí v priemysle spolu so zaostalým poľnohospodárstvom zákonite znižovali životnú úroveň. To sa odrážalo vo vyľudňovaní oblastí, keď práve z východného Slovenska sa vysťahovalo najviac ľudí za prácou do cudziny.
Celé Slovensko bolo za predmníchovskej republiky zaostalou agrárnou krajinou. Pritom však východné Slovensko, najmä jeho severná časť, bolo ešte na nižšej úrovni. Ukazujú to tieto údaje: v roku 1937 pracovalo v priemysle na terajšom území Východoslovenského kraja len 21 300 pracovníkov, to znamená, že na 1000 obyvateľov pripadalo iba 23 pracovníkov v priemysle, kým na Slovensku okolo 40. Ešte horšie to bolo na území bývalého Prešovského kraja, kde z 1000 obyvateľov pracovalo v priemysle iba 5 pracovníkov.
Existovala možnosť ako tieto problémy riešiť, avšak v podmienkach panstva buržoázie sa neuskutočnila.
Sovietsky sväz sa od začiatku svojho vzniku usiloval o nadviazanie hospodárskej spolupráce s I. ČSR. Vzájomná výmena výrobkov by zaiste bola zabránila likvidácii priemyslu na Slovensku. Komunistická tlač volala po takejto hospodárskej spolupráci.
Tak napríklad Pravda chudoby písala 8. februára 1924 takto: ,, Je to sovietske Rusko, ktoré môže kupovať naše priemyselne výrobky a zamestnať tak celý náš priemysel. Treba nadviazať s Ruskom oficiálne styky, uznať ho, postaviť vzájomnú výmenu tovaru na poriadny základ a k smrti odsúdený náš priemysel razom oživne, zotaví sa, nezamestnanosť sa zmenší, bieda a hlad prestanú mať tak katastrofálne rozmery. Najmä slovenský priemysel to je, ktorý môže byť zachránený len hospodárskym stykom s Ruskom. "
Uplynulé roky od oslobodenia plne potvrdili správnosť týchto názorov na rozvoj ekonomiky Slovenska.
Po oslobodení bolo treba predovšetkým obnoviť zničené sídliská, obytné a hospodárske budovy a cesty. Pracujúci ľud východného Slovenska, pod vedením komunistickej strany začal húževnatý boj za odstránenie všetkých pozostatkov kapitalistickej minulosti.
Rozmach hospodárstva republiky po II. svetovej vojne priniesol aj východnému Slovensku predtým nebývalý rozvoj. Začala sa etapa nepretržitého hospodárskeho a kultúrneho vzostupu a postupného stierania základných rozdielov v pomere k ostatným oblastiam.
Rozvoj Východoslovenského kraja možno názorne dokumentovať na vzraste priemyselnej výroby. Zatiaľ čo objem priemyselnej výroby vzrástol v roku 1959 v porovnaní s rokom 1949 celoštátne 2, 9-násobne a na Slovensku 3, 9, potom vo Východoslovenskom kraji vzrástla priemyselná výroba na viac ako 4-násobne.
Rýchlejší rast priemyselnej výroby v tomto kraji ďalej pokračuje, najmä uvádzaním kapacít Východoslovenských železiarní do prevádzky. Priemyselná výroba vo Východoslovenskom kraji rástla v období 1955-1964 indexom 240, zatiaľ čo v ČSSR indexom 199.
Od oslobodenia vyrástli na východnom Slovensku desiatky nových priemyselných závodov a ďalšie sa rozšírili, rekonštruovali a modernizovali. Do prevádzky sa uviedli strojárske závody v Košiciach, Prešove, Snine, Krompachoch, Poprade, Sečovciach, Michalovciach, Stropkove, Medzilaborciach, hutnícky závod v Krompachoch, šroubáreň v Starej Ľubovni, Chemické závody v Strážskom, Humennom a Michaľanoch, celulózopapierenský kombinát v Hencovciach, Odevné závody v Lipanoch, Prešove, Svidníku, Bardejove, Michalovciach, závod na výrobu obuvi v Bardejove a celý rad ďalších závodov spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu a stavebných hmôt.
Základom ďalšieho ekonomického rozvoja na východnom Slovensku sa prakticky už v súčasnosti stávajú Východoslovenské železiarne. Široký sortiment a množstvo plechov vyrábaných vo Východoslovenských železiarňach podstatne ovplyvní situáciu v ich využívaní. Nové uplatnenie plechov sa týka predovšetkým strojárstva, nábytkárskeho a ďalších odvetví spotrebného priemyslu, stavebníctva, obalovej techniky a pod.
Ukazuje sa, že povrchové upravené plechy - pohliníkované, pocínované, pozinkované, smaltované, platované umelými hmotami výhodne z väčšej časti nahradia tradičné konštrukčné materiály, ako drevo, tehly, krytinu a pod.
Zamestnanosť v priemysle vzrástla vo Východoslovenskom kraji z 25 tisíc v roku 1946 na 124 tisíc koncom roku 1966. Počet pracovných príležitostí v priemysle na území kraja, pripadajúcich na 100 obyvateľov, sa zvýšil za toto obdobie z 2, 9 na 10, 3 pracovníkov.
Tempo rastu priemyselnej zamestnanosti bolo v období 1946-1966 vo Východoslovenskom kraji v porovnaní s inými oblasťami rýchlejšie.
Za uplynulé obdobie socialistickej výstavby dosiahli sa tiež niektoré úspechy vo zvyšovaní poľnohospodárskej výroby. Vcelku však poľnohospodárstvo na východnom Slovensku zaostáva za celoštátnou i celoslovenskou úrovňou. Úpravou Východoslovenskej nížiny vytvárajú sa základné podmienky pre využitie pôdnych a priaznivých klimatických podmienok, umožňujúcich postupný prechod k zmene štruktúry výroby zodpovedajúcej tejto oblasti.
Významný pokrok sa dosiahol na východnom Slovensku aj v rozvoji školstva a vzdelanostnej úrovni. Uskutočnila sa rozsiahla výstavba základných deväťročných škôl, stredných všeobecne-vzdelávacích škôl i odborných škôl.
Rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva i ostatných odvetví kladie veľké nároky na vysokokvalifikované odborné kádre. Preto sa v Košiciach zriadila Vysoká škola technická s fakultou hutníckou, baníckou a ťažkého strojárstva, ďalej veterinárna fakulta Vysokej školy poľnohospodárskej a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika s lekárskou fakultou v Košiciach a filozofickou fakultou v Prešove. Pedagogický inštitút je v Košiciach a Prešove.
Na úseku zdravotníckej starostlivosti sa zlepšili pomery. V kapacite nemocníc i v počte lekárskych miest je východné Slovensko zhruba na celoslovenskej úrovni. O niečo viac detí do 2 rokov pripadá na 1 miesto v detských jasliach (15, 7) ako je celoslovenský priemer (13, 5).
Stranícke a štátne orgány venovali mimoriadnu starostlivosť aj zlepšeniu bytových pomerov pracujúcich. V rokoch 1948 až 1965 bolo daných do užívania vo Východoslovenskom kraji celkom 116 tisíc bytov včítane rodinných domkov. To predstavuje za uvedené obdobie 97, 6 bytov na 1000 obyvateľov, čo je o 8, 6 bytov viac ako je priemer za celé Slovensko. Pritom je pravda, že naďalej zostávajú problémy v rozvoji školstva, zdravotníctva i bytovej výstavby.
Doterajší hospodársky a kultúrny rozvoj východného Slovenska predstavuje významný krok v odstraňovaní rozdielov v úrovni ekonomiky medzi jednotlivými oblasťami republiky. Predpokladaný ďalší rozvoj pozdvihne tento kraj medzi priemyselne vyspelé oblasti republiky.
Popri doteraz vybudovanej výrobno-technickej základni, zdrojoch niektorých surovín, výhodnej polohe vo vzťahu k SSSR, významným faktorom pre ďalší rozvoj ekonomiky na Slovensku sú zdroje pracovných síl.
Štúdia o demografickom vývoji ukazuje, že v období 19661970, i do roku 1980 budú najsilnejšie prírastky pracovných zdrojov vo Východoslovenskom kraji. Na tento kraj pripadá v období 1960-1970 42 %-ný podiel z celkových pracovných zdrojov Slovenska, v období 1971-1980 36 %-ný podiel.
Ukazuje sa, že pri vytváraní ďalších pracovných príležitostí musíme ísť predovšetkým cestou ďalšieho rozširovania výrobno-technickej základne.
Tieto možnosti vidíme hlavne vo zvyšovaní ďalšieho stupňa spracúvania surovín, materiálov a polotovarov, vo využívaní existujúcich zdrojov surovín nachádzajúcich sa na území kraja, včítane poľnohospodárskych produktov i dovážaných surovín zo Sovietskeho sväzu.
Osobitnú pozornosť sústreďujeme na spracovateľské odvetvia priemyslu, najmä na rozvoj spotrebného a potravinárskeho priemyslu tak pre potreby obyvateľstva kraja, prípadne i pre vývoz, predovšetkým do Sovietskeho sväzu.
Sme si vedomí, že pri celkovom rozvoji kraja treba zohľadniť aj riešenie ekonomicky menej rozvinutých oblastí v rámci kraja.
Z tohto hľadiska je významná výstavba niektorých ďalších priemyselných kapacít na východnom Slovensku. Ide hlavne o ďalší rozvoj chémie v Strážskom, výstavbu kapacít na umelé vlákna v Humennom, drevozávod v Uliči, Tatrasvit v Spišskej Novej Vsi atď.
Uvažuje sa s riešením problémov rozvoja aj v ďalších oblastiach.
V Plešivci sa pripravuje rozšírenie výroby Tatrasmaltu, v Hnileckej doline výstavba zlievárne ocele, v Sabinove rozšírenie a ďalej výstavba nového závodu na nábytok a rozšírenie závodu Agrostroj. V Starej Ľubovni umožní zvýšiť ďalšiu zamestnanosť rozšírenie skrutkárne. V Spišskej Starej Vsi sa pripravuje výstavba nového závodu Tatrasvitu a v Kežmarku výstavba novej tkáčovne ľanu.
V rámci odborovej a podnikovej výstavby na podklade výberového konania sa ďalej počíta napr. s rozšírením hydinárskeho závodu v Kežmarku, s výstavbou mliekárne v Sabinove a rekonštrukciou mliekárne v Rožňave.
Slovenská národná rada podporovala a podporuje rozvoj zaostávajúcich oblastí poskytovaním finančných prostriedkov i vo Východoslovenskom kraji na budovanie výrobnej i nevýrobnej sféry.
V súčasnom období v súvislosti s dokončovaním prác na prevode 4. 5RP na nové ekonomické podmienky a s prácami na výhľade rozvoja ekonomiky do roku 1970 a po roku 1970 Slovenská plánovacia komisia zameriava pozornosť na ďalšie urýchlenie rozvoja zaostávajúcich oblastí. Za tým cieľom rozpracúva dve skupiny opatrení.
1. Tohtoročné skúsenosti ukázali, že ekonomické nástroje pre zabezpečovanie oblastnej proporcionality, ktoré platia od 1. 1. 1967, nepodporujú záujem investorov o budovanie nových kapacít v zaostávajúcich oblastiach.
So Štátnou plánovacou komisiou, Min. financií i Povereníctvom SNR pre financie a ústredím banky sme sa zhodli v názore, že okrem ekonomických nástrojov oblastnej proporcionality vo vládnom nariadení č. 100 z roku 1966 treba účinnejšie vplývať na oblastný rozvoj ďalšími nástrojmi. Navrhujeme, aby sa od 1. 1. 1968 umožnilo vo vopred vládou určených miestach zvýšiť dotácie na investičné akcie z doterajších 15 % až na 40 % podľa individuálneho posúdenia.
Ďalšia skupina nástrojov na podporu investovania do chozrasčotnej sféry na Slovensku spočíva vo zvýhodnení investičného úveru, ktorý by sa mal vzťahovať na priemysel, stavebníctvo, obchod a služby. Zvýhodnenie spočíva v znížení úroku na 2%, prípadne v plnom odpustení úrokov až do doby uvedenia kapacít do prevádzky.
Okrem toho sa navrhuje, aby sa i na základe individuálneho rozhodnutia poskytovali dotácie na investície do výrobnej infraštruktúry a dotácie na neinvestičné výdaje podnikov, ktoré majú infraštruktúrny charakter.
Pritom všetky uvedené dotácie by sa mohli použiť u jednej akcie i spolu s preferenčnými opatreniami po odvetvovej línii tak, aby súčet všetkých neprekročil 50 % rozpočtovej ceny investície.
Súčasne s týmito nástrojmi, ktoré majú vyvolať aktívny záujem investorov o rozvoj ekonomicky slabých oblastí, sa navrhuje postih priemyselných aglomerácií s nedostatkom pracovných síl povinnou 2 %-nou doplnkovou prirážkou k stabilizačnému odvodu. Dotknuté priemyselné podniky by ju boli povinné odvádzať do štátneho rozpočtu.
Uvažuje sa tiež s posilnením právomoci centra pri rozhodovaní o umiesťovaní nových akcií.
Všetky tieto opatrenia sú v štádiu prípravy a nie sú ešte schválené. Počíta sa však, že po ich dopracovaní a schválení by sa mali zverejniť spolu s plánom na rok 1968.
2. Súčasne sa rozpracúvajú konkrétne návrhy na umiestenie nových, prípadne rozšírenie existujúcich závodov. Tieto budú prerokované spolu s vedením KNV Východoslovenského kraja. Okrem toho sa predpokladá ďalšie overovanie možností presunov stavieb v spracovateľských odvetviach v zmysle uznesenia vlády č. 138/1966.
Na záver chcem zdôrazniť, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ale i orgány centra, vláda a Štátna plánovacia komisia pokladajú otázky racionálneho územného usporiadania výrobných síl za celospoločenskú záležitosť.
Treba, pravda, viac úsilia i trpezlivosti. Plne treba oceniť úspechy, ktoré sme dosiahli, no objektívne treba vidieť i ťažkosti, ktoré v tomto smere máme. Preto je našou povinnosťou hľadať ďalšie možnosti aktívneho riešenia tohto závažného ekonomického i politického problému.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi Barbírkovi.
Bude správne, keď k úvodnému výkladu sa pripojí aj predseda Východoslovenského krajského národného výboru Jozef G a br i š k a.
Dávam mu slovo.
Predseda Východoslovenského KNV Gabriška: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Dovoľte i mne niekoľko poznámok k tomuto, pre nás tak dôležitému rokovaniu. Predbežná zpráva o stave hospodárstva do roku 1970 a v ďalších rokoch vo Východoslovenskom kraji analyzuje dosiahnutie stupňa kraja i dosiahnutie životnej úrovne a kultúrnej úrovne jeho ľudu.
Niet pochýb o tom, že vo Východoslovenskom kraji sa najvýraznejšie prejavila politika Komunistickej strany Československa. V rámci socialistickej industrializácie Slovenska boli vo Východoslovenskom kraji vybudované moderné závody s náročnou technológiou výroby, vyrástli nové moderné sídliská aj v oblastiach, kde ľudia do roku 1948 žili stiesnene v chalupách pod slamou a niekde dokonca v zemľankách.
Významné zmeny boli dosiahnuté i v rozvoji poľnohospodárskej výroby. Prevedením I. etapy poľnohospodárskych úprav na Východoslovenskej moldavskej nížine boli položené pevné základy ďalšieho efektívneho využitia tejto obilnice republiky.
Východoslovenská nížina si zasluhuje preto veľkú pozornosť a môžeme prehlásiť i dnes, že vynaložené prostriedky naši poľnohospodári v budúcich obdobiach určite niekoľkonásobne vrátia. Veľké investície boli v kraji uložené i do budovania ďalších základných fondov v poľnohospodárstve, do pôdy ako základné ho výrobného prostriedku, a to tak v nížinných, podhorských a horských oblastiach, čo sa dnes prejavuje v tom, že sú vytvorené podmienky pre rast poľnohospodárskej výroby, čomu nasvedčuje aj to, že máme celý rad ďalších družstiev, ktoré už dnes sú pripravené do vyššej formy hospodárenia.
Aj najcitlivejšia oblasť práce v kraji, ako je výchova a vôbec úroveň kádrov, sa mení, a to tak v priemysle, ako aj v poľnohospodárstve. Stovky schopných organizátorov, hlavne v poľnohospodárstve, si rýchle osvojujú nové pokrokové pracovné metódy a dosahujú dobré výsledky.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
zpráva, ktorú predkladáme k prerokovaniu, ako som už uviedol, vychádza z analýzy súčasného stavu a rozoberá osobitne perspektívny rozvoj výrobných síl v kraji do roku 1970 i po ňom, ako i rozvoj rastu životnej i kultúrnej úrovne s rozvojom výrobných síl úzko spätý.
Nové ekonomické podmienky vyplývajúce zo zdokonalenej sústavy riadenia národného hospodárstva stavajú pred nás nové