Nasleduje 30-minútová prestávka. (Prestávka. ) (Po prestávke: ) Predseda Chudík:
Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.
Dávam slovo zpravodajcovi dočasnej komisie Slovenskej národnej rady, súdruhovi Jánovi Štenclovi.
Zpravodajca Štencl:
Vážené súdružky a súdruhovia,
dočasná komisia vychádzajúc z diskusie a pripomienok poslancov Slovenskej národnej rady k návrhu uznesenia navrhuje predložený návrh uznesenia spresniť takto:
1. Na strane 1 návrhu vynechať z úvodu prvý, druhý a tretí odsek, a síce z toho dôvodu, lebo sú tu platné zásady, ktoré sa už niekoľkokrát v rôznych uzneseniach uplatňovali. Teda začínať s posledným odsekom "V zdokonalenej sústave riadenia... ".
2. Za bodom I/A odporúča uložiť povereníkovi SNR pre financie ako osobitný bod v súvislosti s tým, že sa tam zriaďuje nový kontrolný orgán a gestorom tvorby a kontroly cien je Povereníctvo SNR pre financie pod bodom B
,, 1. zabezpečiť urýchlené vytvorenie podmienok pre dôsledné vykonávanie kontroly cenového vývoja, správnosti tvorby a dodržiavania cien;
2. poskytovať odbornú a metodickú pomoc komisiám a povereníctvam SNR a krajským národným výborom pri vykonávaní kontroly cien; ".
Za tretie: bod B uznesenia sa mení na bod C.
Za štvrté: Bod 7 na strane 5 sa navrhuje upresniť takto: "zapájať poslancov SNR do kontroly plnenia uznesení pléna a Predsedníctva SNR a takto prispieť k prehĺbeniu účinnosti kontrolnej funkcie Slovenskej národnej rady; ".
Za piate: bod C sa mení na bod D.
Za šieste: na strane 6 ako ďalší bod 5 uložiť predsedom krajských národných výborov: "zapájať poslancov národných výborov do kontroly plnenia uznesení vlády, Slovenskej národnej; rady, uznesení plén a rád národných výborov s cieľom napomáhať zvyšovať účinnosť kontroly; ".
Za siedme: na strane 5 uznesenia pod bodom 5 doplniť znenie takto: "dôsledným uplatňovaním osobnej zodpovednosti za plnenie úloh upevňovať disciplínu, zvyšovať účinnosť a autoritu kontroly" - to je na základe pripomienky súdruha D a u b n er a.
Komisia je toho názoru, že pokiaľ ide o osobnú zodpovednosť a účinnosť, v niektorých prípadoch treba posúdiť a bolo by dobre, keby Predsedníctvo SNR posúdilo - zo širšieho hľadiska otázky v súvislosti s riadením a metódami práce vôbec.
Dočasná komisia odporúča prijať takto upravené uznesenie.
Predseda Chudík:
Ďakujem zpravodajcovi súdruhovi poslancovi Štenclovi za prednesenie zprávy.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia?
(Neboli. )
Pripomienok niet, dávam preto hlasovať
o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o uplatňovaní kontrolnej činnosti orgánmi Slovenskej národnej rady a zvýšení jej účinnosti v nových podmienkach riadenia, a ta s doplnkami, ako ich odporučil zpravodajca.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Ďalším bodom programu je
zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 19. októbra t. r. k zpráve o zabezpečení exportných úloh podnikmi a VHJ na Slovensku.
Zpráva bola súdruhom poslancom rozdaná.
Má niekto dotazy, prípadne pripomienky k uvedenej zpráve?
(Neboli. )
Pripomienok niet.
Posledným bodom nášho rokovania sú
dotazy poslancov.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, z vašej strany prípadné dotazy k otázkam, ktoré neboli predmetom rokovania 15. schôdzky Slovenskej národnej rady?
(Hlási sa povereník SNR pre školstvo dr. Matej Lúč a n. ) Súdruh povereník L ú č a n. Povereník dr. Lúčan:
Vážené súdružky a súdruhovia,
na poslednej - 14. schôdzke Slovenskej národnej rady 19.októbra 1967, na ktorej som nebol prítomný, poslanec s. S t r c ula a poslankyňa súdružka M u r í ň o v á mali otázky, ktoré sa dotýkajú školstva. Preto využívam dnešnú príležitosť, aby som im na ne odpovedal, ako to vyplýva zo zákona.
Poslanec súdruh S t r c u l a ma požiadal, aby som premenil na drobné, aby som povedal ako. občanom správne vysvetľovať investičnú politiku v školstve, keď sa finančné prostriedky na výstavbu škôl z roka na rok zvyšujú a pritom situácia v školských priestoroch je neuspokojivá. Citoval slová súdruha prezidenta, ktoré povedal na oslavách storočnice martinského gymnázia, že podiel slovenských krajov na celoštátnej investičnej výstavbe v školstve a kultúre predstavoval v rokoch 1961-1965 48 % a vo štvrtej päťročnici má dosiahnuť 54, 8 %, čo v prepočte na jedného obyvateľa bude Kčs 409, - na Slovensku, kým v českých krajoch to bude len Kčs 151, -.
Aby som vyhovel požiadavke poslanca súdruha S t r c u l u, považujem za potrebné uviesť v tejto veci nasledovné:
To, čo povedal súdruh prezident v Martine, je pravdivé. Súčasne takýto vývoj je plne odôvodnený. Hoci sa do roku 1966 na Slovensku postavilo okolo 12 000 učební a len v rokoch 1962 -1966 srne postavili viac škôl ako za celé obdobie predmníchovskej republiky, nepodarilo sa nám ešte vytvoriť rovnaké podmienky pre zaškoľovanie detí vo všetkých častiach republiky, existujú ešte rozdiely medzi českými a slovenskými krajmi. Hlavný problém na Slovensku spočíva v nedostatku učební. Ešte dnes na Slovensku nám chýba 7699 učební základných deväťročných škôl. To sa odráža tak často v kritizovanej smennosti vyučovania, ktorá v roku 1965 činila 26, 3 %. V českých krajoch smennosť vyučovania je 6, 8 %. Smennosť vyučovania klesá veľmi pomaly a je v podstate rovnaká ako bola v roku 1955. Okrem toho je 1430 učební základných deväťročných škôl v havarijnom stave, približne 75 % základných deväťročných škôl na Slovensku nemá telocvičňu. V družinách a kluboch mládeže bolo umiestených na Slovensku 5, 1 % žiakov, v českých krajoch 12, 1 %. Podobná situácia je aj v stravovaní v predškolských výchovných zariadeniach a v stravovaní žiakov škôl I. cyklu.
Kde hľadať, súdružky a súdruhovia, príčiny tejto situácie?
V prvom rade musíme vidieť jej historickú podstatu javu. Po oslobodení bola materiálna báza na Slovensku oveľa horšia ako v českých krajoch. Do roku 1938 sa v českých krajoch vybudovalo 42 000 učební pre základné školy, kým na Slovensku iba 9800 učební. Keď bola po oslobodení školským zákonom nariadená povinná školská dochádzka do školy II. stupňa, v českých krajoch ju mohlo navštevovať takmer 75 % detí, pretože nemali priestorové ťažkosti. Aby sa tento školský zákon mohol na Slovensku uviesť do života, vzrástol počet tried na školách II. stupňa v rokoch 1945-1958 z 1793 na 12 292, pre ktoré sa však za to isté obdobie vybudovalo iba 2062 učební. V dôsledku toho sa zaberali rôzne neúčelové priestory a zvyšovala sa smennosť. To každý pozná z vlastnej skúsenosti.
Do tejto neutešenej priestorovej situácie zasiahli ešte dva veľmi výrazné faktory: predĺžením povinnej školskej dochádzky z 8 na 9 rokov stúpol počet tried na Slovensku o 2650, ktoré si vyžiadali ďalšiu potrebu učební. Druhým faktorom, ktorý ďalej zvýšil potrebu učební,, boli silné populačné ročníky, v istom zmysle povojnová populačná explózia na Slovensku. Počet žiakov zaškolených v ZDŠ bol roku 1945 448 000 a v roku 1966 dosiahol už 810 000. Zásady politiky strany pre škoľovanie detí a mládeže sa síce uskutočňovali podľa rovnakých kritérií v celej republike, ale v rozdielnych podmienkach v Čechách a na Slovensku.
Proces industrializácie a celkový rozvoj vzdelanosti a kultúry vyžadoval rýchly rozvoj stredného i vysokého školstva. Pre školstvo pribudla oblasť výchovy, ktorá na Slovensku nebola dosiaľ úmerne rozvinutá. Roku 1948 navštevovalo stredné odborné školy na Slovensku 14 283 žiakov a v roku 1964 až 54 520 v dennom štúdiu. Teda ich počet vzrástol o 40 237, ale novovybudované priestory vznikli len pre 10 080 žiakov a pre ostatných 30 157 sa získali rôzne núdzové priestory. Roku 1948 študovalo na vysokých školách na Slovensku 8950 poslucháčov a roku 1967 je to už okolo 33 000 v dennom štúdiu a okolo 16 000 v štúdiu popri zamestnaní. Za to isté obdobie sa výstavbou získali učebné priestory pre 7120 poslucháčov. Touto výstavbou sa kryli požiadavky organizačného rozvoja a vzrastu výkonov len na 26 %. Pre ostatných poslucháčov získali sa provizórne priestory prevažne na úkor škôl II. cyklu. Stredné školy si zasa pomáhali na úkor základných deväťročných škôl.
Z uvedeného vyplýva, že napriek uvedenej výstavbe škôl na Slovensku, napriek vloženým investíciám, existujú značné disproporcie medzi výkonmi škôl a ich materiálnym krytím. Tietodisproporcie existujú v celej republike, avšak tieto disproporcie sú oveľa ostrejšie, oveľa zjavnejšie na Slovensku.
Aby sme odstránili disproporcie v materiálnom a priestorovom vybavení, musíme, súdružky a súdruhovia, hovorím to celkom otvorene, i naďalej pokračovať v školskej investičnej výstavbe veľmi cieľavedome a rýchlejším tempom ako doteraz. Keby sme pripustili stagnáciu, oslabenie nastúpeného tempa vo výstavbe škôl, tak ako sa to rysuje teraz, ako sa o tom diskutuje v súvislosti s plánom na rok 1968, úplne by sme sa za niekoľko rokov dostali do neriešiteľnej situácie pri zaškoľovaní tých stavov, ktoré máme dnes, nehovoriac o tom, že radi by sme zvyšovali ďalej vzdelanostnú a kultúrnu úroveň obyvateľstva. Nemôže platiť zásada, že na školstvo dáme to, čo zvýši. Školstvo je mocným činiteľom spoločenského rozvoja, nadobúda čím ďalej tým väčší význam v ekonomickom rozvoji. Okrem toho školstvo stáva sa čím ďalej tým vážnejším činiteľom celkového rozvoja spoločnosti.
Investičné prostriedky musíme orientovať podľa poradia naliehavosti, majúc na zreteli smernice strany o vytváraní približne rovnakých podmienok pre zaškoľovanie detí vo všetkých častiach republiky. Nerovnaké podmienky majú svoj odraz v úrovni vyučovacieho procesu, v úrovni získaných vedomostí, čo správne zdôraznil i súdruh poslanec generál S t r c u l a.
Pre splnenie základných predpokladov výchovno-vyučovacieho procesu (odstránenie smennosti, dodržiavanie stanoveného počtu žiakov v učebni a likvidovanie škôl v havarijnom stave), ako som už spomenul, chýba nám 7699 učební. Vecná náplň školskej investičnej výstavby na Slovensku pre roky 19661970 podľa návrhov KNV predstavuje vybudovať spolu 5914 učební. Na splnenie tejto úlohy, ktorá bola 11. novembra 1967 odsúhlasená u predsedu Slovenskej národnej rady súdruha C h u d í k a, požadujú národné výbory na roky 1968-1970 ešte 2 mld. 233 mil. Kčs, avšak, ako som už aj teraz spomínal, Štátna plánovacia komisia podľa rokovania z 15 novembra 1967 uvažuje iba o 1 mld. 334 mil. Kčs, ktoré predstavujú len 46, 1 % z celoštátneho objemu investičných prostriedkov. Je teda ohrozené splnenie vecného programu školskej investičnej výstavby, plánovanej národnými výbormi na Slovensku do roku 1970. To znamená, že roku 1970 nebude ani ten počet učební, ktorý bolo treba už roku 1966, keby sa tieto návrhy mali uplatniť.
Uvedomujeme si, že nie je možné naraz všetko vyriešiť. Poznáme aj ťažkosti našej ekonomiky. Vieme aj to, že odstraňovanie rozdielov medzi jednotlivými časťami republiky si vyžaduje čas. Treba však, aby pri riešení, tak ako v každej vážnej veci, postupovali sme veľmi cieľavedome, aby sme mali jasnú koncepciu na všetkých miestach plánovania, na všetkých stupňoch riadenia. Nie je predsa možné z roka na rok zvádzať - ja to poviem celkom otvorene - kohútie zápasy o tom, koľko sa na to školstvo dostane alebo nie, pričom všetci dobre vieme ako vypadá situácia. Treba, samozrejme, efektívne využívať každú korunu. Preto Povereníctvo SNR pre školstvo v spolupráci s národnými výbormi vypracovalo optimálnu sieť základných deväťročných škôl a súčasne v spolupráci s národnými výbormi a Slovenskou plánovacou komisiou sme stanovili celoslovensky platné zásady o poradí naliehavosti výstavby škôl, ktorú menovite určujú školské odbory ONV a KNV. Školské odbory, ako aj Povereníctvo SNR pre školstvo majú podrobný prehľad
o priestorovej situácii základných deväťročných škôl na celom Slovensku.
Málotriedne školy pre nedostatok stavebnej kapacity neprichádzajú v štátnom pláne do úvahy a možno ich budovať v rámci akcie "Z".
Chcel by som na záver odpovede poslancovi generálovi S t rc u l o v i vysloviť vďaku, ako aj tým poslancom a pracovníkom národných výborov, ktorí školskú investičnú výstavbu pochopili ako záležitosť vysoko dôležitú, s politicko-ekonomickými dôsledkami, ktorí pochopili, že výchovno-vzdelávací proces sa čím ďalej tým viac stáva čoraz mocnejším činiteľom rozvoja našej socialistickej spoločnosti. Chcel by som vysloviť nádej, že nám budú súdruhovia poslanci aj naďalej pomáhať pri riešení problémov školskej investičnej výstavby na Slovensku v záujme čo najrýchlejšieho odstránenia rozdielov, ktoré ešte existujú pri zaškolení detí v jednotlivých mestách, v jednotlivých okresoch i v častiach republiky.
Súdružka poslankyňa M u r í ň o v á mala dotaz, kto si neplní svoju úlohu, že nie sú vysokoškolské učebnice. Zdôraznila pritom, že to nie je otázka len tohto roku, ale otázka sústavná. Prieskum, ktorý v minulom školskom roku uskutočnilo na vysokých školách Povereníctvo SNR pre školstvo, ukázal, že cca 3200 predmetov, ktoré sa na vysokých školách na Slovensku vyučujú, bolo v minulom školskom roku 49 % plne pokrytých učebnicami a učebnými textami, 31 % predmetov bolo čiastočne pokrytých študijnou literatúrou, ale pre 20 % predmetov sú základné poznatky roztrúsené v časopiseckej a rôznej odbornej literatúre, alebo poslucháči sú odkázaní len na písanie záznamov z prednášok. Znamená to, že približne asi 600-700 predmetov nie je pokrytých učebnicami alebo inou študijnou literatúrou na vysokých školách.
Je to problém celoštátny a otvorene treba povedať, že situácia v zabezpečení vysokoškolského štúdia najmä učebnicami nie je uspokojivá.
Treba poznamenať, že tvorba vysokoškolských učebníc je procesom neobyčajne náročným a zložitým a v celoročnom priemere sa celoštátne vydáva približne 100 rôznych titulov učebníc. Vzhľadom na súčasnú edičnú prax musia sa i edičné plány vysokoškolských učebníc spracúvať na školách v predstihu niekoľkých rokov. To, pochopiteľne, neraz bráni správne odhadnúť potrebu učebníc z hľadiska účelnosti, ale aj z hľadiska nákladov.
Samotné autorské spracovanie učebnice je časove veľmi náročné a najmä pokiaľ sa vysokoškolské učebnice vydávajú kolektívne, sú značné problémy so zostavením autorských kolektívov. Pritom každý autorsky spracovaný text učebnice musí prejsť recenzným pokračovaním. Treba tiež poznamenať, že vzhľadom na prudký a neustále sa prehlbujúci proces vedeckého objavovania a poznávania a na potreby neustálej obsahovej modernizácie výučby na vysokých školách, vydané učebnice rýchle zastarávajú a musia sa vydávať nové.
Z hľadiska vydávania učebníc hrá tu svoju úlohu i rad iných faktorov. Vysokoškolská študijná literatúra sa vydáva v pomerne malých nákladoch a otvorene treba povedať, že nakladateľstvá, ako samostatne hospodáriace jednotky, nie sú materiálne zainteresované na vydávaní vysokoškolskej študijnej literatúry. Pretože sa u niektorých titulov vysokoškolských učebníc vykazuje vysoká stratovosť pre ich malý náklad, nakladateľstvá neraz odmietajú učebnice vydávať. Pritom je všeobecne známa i situácia v polygrafickej základni, ktorá je pomerne slabo Vybavená a v dôsledku toho sú dlhé výrobné cykly v tlačiarňach. Celoštátne riadi túto prácu Ministerstvo školstva v spolupráci s Povereníctvom SNR pre školstvo.
Do roku 1955 sa celoštátne a celoslovensky koordinovalo aj vydávanie skrípt. Ukázalo sa, že túto veľmi náročnú a rozsiahla prácu nie je možné robiť z jedného miesta. Preto od 1. januára 1966 sa všetky skriptá a učebné texty vydávajú v réžii vysokých škôl. Vysokým školám sa takto dala možnosť pružne zabezpečovať jednotlivé študijné odbory chýbajúcou literatúrou. Pritom na rok 1967 zabezpečilo Povereníctvo SNR pre školstvo v rozpočte vysokých škôl sumu 5, 5 mil. Kčs na výrobu skrípt a učebných textov.
Na troch bratislavských vysokých školách boli zriadené edičné strediská, z ktorých dve zabezpečujú výrobu skrípt úplne (edičné stredisko pri SVŠT a edičné stredisko pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave), a tretie - edičné stredisko pri Univerzite Komenského - sa buduje a už dnes si zabezpečuje časť výroby skrípt. I študentov samotných zapájame do výroby skrípt, ako to kedysi na vysokých školách bolo.
Týmito opatreniami sa situácia vo vydávaní skrípt postupne zlepšuje, ale nie je uspokojivá. Pravda, sú to aj iné činitele, ktoré majú na to vplyv, napríklad problémy s distribúciou. Zistili sme značné nedostatky v Slovenskom knižnom veľkoobchode v tejto veci, že skriptá alebo učebnice sú na skladoch, ale v obchodoch nie sú, ako to už často býva v našom živote.
Nedostatok niektorej študijnej literatúry spôsobuje i to, že študijný materiál, určený poslucháčom vysokých škôl, neraz vykúpia pracovníci z praxe a okrem toho poslucháči vysokých škôl, najmä tí, ktorí študujú popri zamestnaní, použité skriptá ďalej neodovzdávajú, ale ponechávajú si ich pre seba.
Na záver, súdružky a súdruhovia, chcem povedať, že máme veľmi podrobný prehľad o situácii na vysokých školách v tomto smere, snažíme sa veci riešiť. Dnes však nemôžem povedať, že sa nám podarí tieto veci vyriešiť v dohľadnom čase. Potrvá určitý čas, dokiaľ sa nám podarí lepšie zásobovať študujúcich na vysokých školách s potrebnou študijnou literatúrou.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Lúčanovi.
Prihlásil sa o slovo ešte súdruh povereník Ing. Ladislav Kompiš.
Povereník Ing. Kompiš:
Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
pretože som kvôli môjmu služobnému pobytu v zahraničí nebol prítomný na zasadnutí Slovenskej národnej rady 19. októbra t. r. a jedna z interpelácií poslancov bola adresovaná mne, využívam ustanovenie § 26 nášho rokovacieho a pracovného poriadku a odpoviem na interpeláciu súdruha poslanca Hollého na dnešnom zasadnutí.
Počas prerokovania zprávy o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok vo štvrtej päťročnici na Slovensku na 12. schôdzke Slovenskej národnej rady 27. apríla t. r. súdruh poslanec H o l l ý vzniesol okrem iného aj takýto dotaz, citujem: "V materiáloch, ktoré sú nám predložené, nie je doriešené, ani vôbec sa nijako nenavrhuje kapacitné pokrytie bytovej výstavby v okrese Považská Bystrica. Je tam uznesenie ÚV KSS aj ÚV KSČ o doriešení tohto problému. Zatiaľ je situácia taká, že sa navzájom hádame, či sa to bude stavať v Dubnici alebo v Považskej Bystrici, alebo v Púchove. Myslím, že by to bolo treba uzavrieť i z kapacitných možností. " (Potiaľto citát. )
Na tento dotaz som súdruhovi poslancovi odpovedal v zákonom stanovenej lehote a dovoľujem si, vážené súdružky a súdruhovia, podstatu odpovede citovať:
"Vážený súdruh poslanec, Vami prednesené dotazy na pléne Slovenskej národnej rady dňa 27. apríla 1967 som zvážil a prejednal s príslušnými orgánmi.
... Všetky požiadavky KNV v Banskej Bystrici na bytovú výstavbu, ktorú treba realizovať v Považskej Bystrici v roku 1967. Pozemné stavby v Žiline prijali a prevzali príslušné bytové objekty do svojich výrobných plánov. Podobne i ďalšie požiadavky na bytovú a občiansku výstavbu do roku 1970 stavebné podniky zabezpečujú. Na rok 1967 Krajský národný výbor v Banskej Bystrici uplatňoval zabezpečenie výstavby 2x78 bytov, vrátane potrebných inžinierskych sietí na sídlisku Považská Bystrica, Domanižanka IX. etapa. Túto výstavbu stavebný podnik prevzal do svojho plánu v termíne, ako bude pripravený projekt. Treba poznamenať, že územná a projektová príprava v okrese Považská Bystrica nie je spracovaná časove tak, aby výstavba mohla ísť včas, podľa požiadaviek miestnych orgánov. "
V tejto odpovedi som súdruhovi poslancovi Hollému súčasne oznámil - citujem: "Dúfam, súdruh poslanec, že tieto informácie Vám poslúžia v ďalšej Vašej práci. V prípade Vášho osobného záujmu o hlbšie prediskutovanie uvedených otázok s našimi pracovníkmi, Vás prosím, aby ste ma vopred upovedomili o Vašom príchode. "
Škoda, že súdruh poslanec H o l l ý, keď mal k mojej odpovedi výhrady, nevyužil dodnes osobného prediskutovania tejto problematiky.
Podrobné odpovede i na všetky ďalšie dotazy súdruha poslanca H o l l é h o, ako i poslankýň a poslancov, ktorí mali k prednesenej zpráve otázky, boli už predmetom rokovania 13. schôdzky Slovenskej národnej rady ako bod 5 programu.
Na dotaz predsedajúceho tejto schôdzky, súdruha podpredsedu Kríža, či má niekto dotazy, prípadne pripomienky k uvedenej zpráve, pripomienok nebolo.
Na tomto rokovaní bol podľa prezenčnej listiny súdruh poslanec Hollý tiež prítomný.
Prerokúvanie tohto bodu je publikované v stenografických zprávach o schôdzkach Slovenskej národnej rady.
Na ďalšej schôdzke Slovenskej národnej rady, ktorá bola 19. októbra 1967, vystúpil súdruh Hollý k týmto otázkam znovu a povedal:
"Pokiaľ sa týka tých odpovedí, ktoré dostávame od jednotlivých povereníkov, prosím, aby boli pravdivé. Mal som dotazy pokiaľ sa týka zabezpečenie investičnej výstavby v okrese Považská Bystrica. Odpoveď od povereníka stavebníctva bola taká, že je zabezpečená, ovšem akonáhle som prišiel na okres a veci som preveroval, či je to skutočne tak, všetky zápisy smerujú úplne opačne. Myslím, že je to nevhodné od súdruha povereníka dávať takéto odpovede; sú nepravdivé. " - koniec citátu.
V snahe vecne využiť interpeláciu súdruha poslanca Hollého z 19. októbra 1967 opätovne som ho poprosil doporučeným listom z 13. novembra tohto roku, aby sme pred urobením celkového uzáveru na pléne SNR prerokovali celú problematiku osobne u mňa, alebo na Okresnom národnom výbore v Považskej Bystrici. Žiaľ, súdruh poslanec Hollý na túto moju opätovnú ponuku nereagoval. Dnes pred zahájením pléna Slovenskej národnej rady ma súdruh poslanec Hollý informoval, že požiadal predsedu ONV v Považskej Bystrici, aby so mnou prejednal naše vzájomné prekonzultovanie týchto otázok. Dovoľte preto, aby som sa k veci vrátil ešte raz.
Nechcem vám, súdružky a súdruhovia poslanci, vysvetľovať, že investície projekčne nepripravené a finančne nezabezpečené, ktoré sú len vo výhľade okresu, s ktorými krajský národný výbor nepočíta, nemôžeme stavebne zabezpečovať. Týka sa to samozrejme aj takej výstavby, ktorá nie je lokalitne doriešená, ako o tom hovoril súdruh poslanec Hollý na aprílovom pléne-citujem: "Zatiaľ je situácia taká, že sa navzájom hádame, či sa to bude stavať v Dubnici alebo v Považskej Bystrici, alebo v Púchove. " - koniec citátu.
S plnou vážnosťou a s vedomím mojej zodpovednosti voči Slovenskej národnej rade opätovne potvrdzujem svoju odpoveď, ktorú som dal písomne súdruhovi poslancovi Hollému 25. mája 1967, ako aj písomnú zprávu, ktorá bola predložená plénu Slovenskej národnej rady dňa 21. júla 1967.
Znovu opakujem, že požiadavky krajských orgánov v Banskej Bystrici na bytovú výstavbu v rámci limitu dohodnutého s KNV na Štátnej plánovacej komisii 15. XI. 1967, ktoré budú projekčne a finančne zabezpečené a územne umiestené v okrese Považská Bystrica, plne pokryjeme stavebnou kapacitou.
Toto je moje stanovisko k meritu interpelácie súdruha poslanca H o l l é h o. Dovoľte však, aby som sa krátko pozastavil nad formou tejto interpelácie.
Interpeláciám poslancov, tak ako o tom už hovoril predseda Slovenskej národnej rady súdruh C h u d í k na poslednej schôdzke, venuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ako aj jednotliví povereníci veľkú pozornosť. Vidíme v nich jeden z výrazných nástrojov na zlepšenie práce pléna Slovenskej národnej rady, Predsedníctva Slovenskej národnej rady, jeho jednotlivých členov, ako aj všetkých poslancov. Poslanci, využívajúc práva interpelácie, nastoľujú problémy a otázky, s ktorými sa stretávajú vo volebných obvodoch a s ktorými sa zaoberajú či už miestne orgány, alebo s ktorými sa na nich obracajú voliči.
Domnievam sa však, že neuvážené formulácie môžu vyzerať síce senzačne alebo priebojne, ale ak postrádajú vecnosť, neprispievajú k riešeniu problémov.
Chcel by som vás, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, znova ubezpečiť, že naše snaženia a ciele sú totožné a len v úzkej súčinnosti môžeme úspešne plniť úlohy, ktoré pred nami, ako najvyšším zastupiteľským orgánom na Slovensku, stoja.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Kompišovi.
Súdružky a súdruhovia,
má niekto ešte nejaké poznámky?
(Hlási sa poslanec Ing. Emil Pi š. )
Súdruh P í š, nech sa páči. Poslanec Ing. Píš (z miesta):
Mám len dotaz.
V mesiaci novembri v našom Trenčianskom okrese sme chodili s poslancami ONV a KNV skladať účty. Samostatne hospodáriaci roľníci sa nás spytovali, či pripravovaný sjazd jednotných roľníckych družstiev, ktorý má byť 1. -3. februára v Prahe, bude riešiť aj poľnohospodársku výrobu samostatne hospodáriacich roľníkov.
Predseda Chudík: Ďakujem.
Prosím ďalšie dotazy alebo pripomienky. (Neboli. )
Súdruh povereník B o ď a nie je prítomný, no súdruh B o hdanovský je zrejme dobre informovaný o tejto otázke a mohol by prípadne, ak chce, odpovedať, alebo potom by sme ťa súdruh P í š informovali písomne.
Poslanec Bohdanovský (z miesta):
Súdruhovi P í š o v i dáme písomnú odpoveď. Predseda Chudík:
No, vari treba povedať aspoň tak, že súdruhovia na povereníctve pripravili veľmi súbornú prácu o riešení problematiky individuálne hospodáriacich roľníkov a najmä znova sa vrátime k riešeniu problematiky v horských a podhorských oblastiach. Pochopiteľne, budeme informovať aj plénum SNR. S horskými oblasťami - ak sa nemýlim - ideme do pléna v januári budúceho roku, ale okrem toho odporúčam, súdruh Bohdanovský, aby ste súdruhovi Píšovi ešte podrobne odpovedali na jeho dotaz.
Prosím, súdružky a súdruhovia, nie sú ďalšie pripomienky? (Neboli. )
Chcel by som ešte záverom, súdružky a súdruhovia, upozorniť na to, že vzhľadom na stav plánovacích prác a prác na príprave rozpočtu pre budúci rok, teda pre rok 1968, prichodí nám zvolať ešte jednu schôdzku Slovenskej národnej rady do konca tohto roku. Rátame, že to bude niekedy v polovici decembra.
Chcem vás poprosiť, vychádzajúc zo skúseností z minulých rokov, aby to naše záverečné ročné zasadnutie nebolo veľmi zubaté. Pokiaľ možno, aby tá predvianočná nálada nezačínala už okolo 15. decembra, pokiaľ ide o naše pracovné zasadnutie, ale až po ňom. Teda apelujem na vás, aby bola maximálna účasť. Ide o plán a rozpočet na budúci rok.
Týmto máme náš program dnes, súdružky a súdruhovia, vyčerpaný.
Ďakujem prizvaným hosťom i vám za účasť. Česť práci!
(Koniec schôdzky o 12, 00 hodine. )