/Začátek schůze v 10 hod./

Přítomno 210 poslanců podle prezenční listiny.

/Jednání zahájeno v 10.08 hod./

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová /zvoní/: Vážená Sněmovno lidu, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, dovolte mi, abych dříve než přistoupíme k našemu pracovnímu pořadu, uctila spolu s vámi památku /Shromáždění povstává/ poslance Josefa Hečko, který nás náhle opustil ve věku 62 let dne 28. listopadu t. r.

Zasloužilý člen Komunistické strany Československa, kandidát ÚV KSČ a poslanec Sněmovny lidu, generálporučík v záloze soudruh Josef Hečko zasvětil celý svůj život práci ve straně a v dělnickém hnutí. Vstoupil do strany v roce 1932 a vykonával v ní řadu odpovědných funkcí a zúčastňoval se všech akcí organizovaných Komunistickou stranou Československa. Bojoval jako příslušník internacionálních brigád ve Španělsku, zúčastnil se ilegální práce naší strany a v roce 1938 přešel do Sovětského svazu, kde jako člen paradesantní brigády pomáhal až do konce války ve Slovenském národním povstání.

Po osvobození byl soudruh Hečko pověřován mnoha významnými funkcemi a od roku 1949 pomáhal při výstavbě Československé lidové armády. Poslancem Národního shromáždění byl od roku 1964 a pracoval velmi aktivně převážně v kulturním výboru. Soudruh Hečko byl čestný a obětavý pracovník s vřelým vztahem k lidem. Byl oddán myšlenkám marxismu-leninismu a proletářského internacionalismu a byl upřímným přítelem Sovětského svazu, což prokázal nejenom celým svým životem, ale v minulém roce v boji proti kontrarevoluci.

Za celoživotní usilovnou a obětavou práci byl oceněn nejvyššími státními a vojenskými vyznamenáními. Byl nositelem Řádu 25. února, Řádu práce, Řádu rudé hvězdy, Řádu rudé zástavy, Řádu republiky a mnoha dalších vojenských řádů a vyznamenání.

V soudruhovi Josefu Hečkovi jsme ztratili věrného a oddaného soudruha, dobrého a statečného člověka a komunistu a iniciativního poslance Sněmovny lidu. Čest budiž jeho památce!

/Shromáždění usedá./

Děkuji.

Vážené soudružky a soudruzi poslanci, přistupujeme nyní k vlastnímu pořadu 6. schůze Sněmovny lidu. Podle prezenční listiny je přítomno 220 poslanců, takže Sněmovna lidu je ve smyslu čl. 40 odst. 1 ústavního zákona o československé federaci schopna usnášení.

Na dnešní schůzi Sněmovny lidu se omluvili poslanci: RSDr. Bilak, Bureš, ing. Burian, David, Dobiáš, JUDr. Dolanský, RSDr. Dubček, Fekete, Fišarová, PhDr. Fojtík, CSc., ing. arch. Hladký, CSc., Hofman, Holatová, Homola, Kalkus, ing. doc. Kapek, Karhan, Karlovská, Kopecká, Korčák, RSDr. Koscelanský, ing. Kosmel, Kotlebová, Koucký, Krajčír, Krček, Krúpalová, Latner, JUDr. Leflerová, akad. Macek, Majling, Marečková, Miková Marie, Mináč, Miska, Monczka, Němec Josef, Penc, Piller, Pištělka, Rences, PhDr. Sachsová, Skála, Smrkovský, Solčanyová, Svoboda Jan, Škultéty, Štefánik, JUDr. Štrougal, ing. Švec, Tesař, Toman, Tomášik, prom. ped. Turečková, Vaverka, Závacká, Závodská, Žilinský, ing. Dvorský, celkem 58 poslanců.

Soudružky a soudruzi, dříve než přistoupíme k prvnímu bodu pořadu, chci vás seznámit s tím, že poslanec Sněmovny lidu soudruh Zdeněk Fierlinger rezignoval dopisem ze dne 26. listopadu 1969 na mandát poslance Sněmovny lidu. Svou rezignaci zdůvodnil tím, že pro jeho věk by bylo pro něho obtížné plnit v plné míře poslanecké povinnosti, a to zejména v poměrně vzdáleném táborském poslaneckém obvodu. Dále soudruh Fierlinger sděluje, že se vynasnaží, aby podle svých sil a podle svého nejlepšího svědomí dále sloužil tvořivým cílům politické a hospodářské konsolidace naší socialistické společnosti.

Předsednictvo předkládá Sněmovně lidu ve smyslu § 10 odst. 3 zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění ČSSR tento návrh pořadu dnešního dne:

1. Vládní návrh zákona, kterým se stanoví zásady pro zákony národních rad o podnikových daních a příspěvku na sociální zabezpečení /tisk 14/ a společná zpráva výborů ústavně právního, pro průmysl, dopravu a obchod, rozpočtového a pro zemědělství a výživu /tisk 11/SL/.

2. Návrh ministra národní obrany na volbu soudců z povolání vojenských soudů a volbu soudců zvláštních senátů vyšších vojenských soudů /tisk 13/.

3. Otázky a interpelace poslanců.

Vážené soudružky a soudruzi poslanci, ptám se vás, zda někdo navrhuje změnu nebo doplnění pořadu dnešní schůze? /Nikdo se nehlásil./

Kdo souhlasí s navrženým pořadem, nechť zvedne ruku! /Děje se./

Děkuji. Pořad 6. schůze Sněmovny lidu je stanoven.

Přistoupíme nyní k prvnímu bodu dnešního pořadu, kterým je

Vládní návrh zákona, kterým se stanoví zásady pro zákony národních rad o podnikových daních a příspěvku na sociální zabezpečení /tisk 14/ a společná zpráva výboru ústavně právního, pro průmysl, dopravu a obchod, rozpočtového a pro zemědělství a výživu /tisk 11/SL/

Návrh odůvodní ministr financí ČSSR ing. Rudolf Rohlíček. Prosím ho, aby se ujal slova.

Ministr financí ČSSR ing. R. Rohlíček: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, predložený návrh zákona prináša závažnú zmenu do dôležitej oblasti podnikového hospodárenia - do vzťahov podnikov k štátnemu rozpočtu. Podľa návrhu zákona majú sa od 1. januára 1970 nahradiť v podnikoch rozhodujúcich odvetví, tj. v priemysle, stavebníctve a zahraničnom obchode doterajšie nevyhovujúce a kritizované odvody do štátneho rozpočtu, založené na hrubom dôchode, novými podnikovými daňami. Hrubý dôchod sa neosvedčil, a to nielen ako základňa pre odvody do štátneho rozpočtu, ale ani pre hmotnú zainteresovanosť a mzdovú reguláciu. Nové podnikové dane sú zamerané predovšetkým na zisk, ktorý je nielen rozhodujúcim ukazovatelom celkovej efektívnosti podniku, ale zároveň aj rozhodujúcim finančným zdrojom financovania podnikových i celospoločenských potrieb. Na rozvoj výroby, na znižovanie nákladov - materiálových i mzdových - na rast zisku treba orientovať úsilie a zainteresovanosť podnikov i jednotlivých pracujúcich. Zisk je volený ako rozhodujúca základňa nových podnikových daní, pretože rast zisku a úmerný podiel spoločnosti i jednotlivých podnikov na jeho dynamickom raste zabezpečí tiež potrebný rast rozpočtových prostriedkov.

Nová sústava podnikových daní, zahrnujúca daň zo zisku, daň z majetku a daň z objemu miezd, doplnená príspevkom podnikov na sociálne zabezpečenie, má sa od 1. januára 1970 zaviesť iba v časti národného hospodárstva, avšak ekonomicky rozhodujúcej, to jest v podnikoch priemyslových, stavebných a v organizáciách zahraničného obchodu.

Naproti tomu daň z objemu miezd sa navrhuje zaviesť už v budúcom roku v celom národnom hospodárstve s výnimkou organizácií, ktoré sú zdaňované podľa zákona o poľnohospodárskej dani, a niektorých organizácií zdaňovaných podľa zákona o dôchodkovej dani.

Je to prvý krok celkovej reformy podnikových daní. V priebehu budúceho roku budú nové podnikové dane rozpracované aj pre ostatné odvetvia národného hospodárstva tak, aby mohli byť v celom národnom hospodárstve uplatnené k 1. januáru 1971. Bude tiež posúdený a upravený zákon o dôchodkovej dani. Skúsenosti s pôsobením nových daní i práce na päťročnom pláne a na ďalšom rozvoji ekonomickej reformy sa využijú na ich prípadné úpravy. Práce na týchto náročných úlohách začnú hneď, aby mohli byt účinne spojené s prácami na päťročnom pláne.

Základnou podnikovou daňou v navrhovanej sústave je daň zo zisku, a to tak pre svoj ekonomický, ako aj pre finančný objem. Podľa osnovy zákona má sa zisk zdaniť lineárnou sadzbou 65 %. V priebehu prípravy návrhu zákona sa diskutovalo o otázke, a to aj vo výboroch Federálneho zhromaždenia, či zdanenie zisku má byť v našich súčasných ekonomických podmienkach lineárne alebo progresívne. Pre ten účel bol spracovaný celý rad variantných návrhov, o ktorých sa široko diskutovalo a rokovalo.

Veľmi rozšírený bol názor, že našim súčasným podmienkam, keď je veľmi rozkolísaná rentabilita, ktorá je často náhodilá a nevyjadruje vždy skutočné zásluhy podniku, by lepšie zodpovedala progresívna daň zo zisku, odstupňovaná podľa dosiahnutej úrovne rentability. I progresívna daň má svoje nevýhody - najmä v tom, že príliš ostro postihuje efektívne podniky. Okrem toho robí ťažkosti v podnikovej kalkulácii. Avšak v priebehu prác sa doposiaľ nepodarilo nájsť takú základňu pre progresívne zdanenie zisku, ktorá by správne vyjadrovala efektívnosť a nezvádzala ani ku špekuláciám.

Po dlhých diskusiách sa preto rozhodlo pristúpiť k lineárnemu zdaneniu zisku s tým, že v roku 1970 sa vyskúša vo vybraných podnikoch, eventuálne odvetviach, tiež progresívne zdanenie zisku. K týmto experimentom treba pristúpiť zodpovedne, dobre ich pripraviť a dosiahnuté skúsenosti pozorne hodnotiť, aby sa mohla otázka zavedenia progresívnej dane zo zisku ešte raz zodpovedne posúdiť.

Osnova zákona počíta s možnosťou zliav dane zo zisku pre podniky s nízkou rentabilitou /do 7 %/ až do 50 % celkového objemu daňovej sadzby. V osnove zákona sa počíta tiež s hranicou maximálneho daňového zaťaženia podniku 85 %, nad ktorú sa počíta s daňovými úľavami.

V súvislosti s daňou zo zisku sa zavádza už z minulej doby známa kategória úplných nákladov, vrátane nákladov finančných, najmä bankových úrokov. To už má nemalý význam pre kalkuláciu podnikov, usnadňuje vnútropodnikové riadenie a robí ho hospodárne prehľadným.

Daň z majetku, ktorá je ďalšou daňou v navrhovanej sústave, má predovšetkým za ciel pôsobiť na efektívnosť hospodárenia podniku so základnými a obežnými prostriedkami. Touto daňou sa stanoví určitá minimálna hranica výnosnosti podnikom používaných prostriedkov. Odvod podobného charakteru pôsobí už niekoľko rokov nielen v našej doterajšej sústave odvodov - mám na mysli odvod zo základných prostriedkov a zo zásob - ale aj vo väčšine ostatných socialistických krajín, napr. v ZSSR, v Maďarsku a pod.

Daň z majetku, ktorej sadzba podľa osnovy robí 5 %, má však pri porovnaní s doterajšími odvodmi zo základných prostriedkov a zo zásob niektoré významné prednosti. Kritizovaným nedostatkom doterajších odvodov je napr. to, že odvod zo základných prostriedkov postihuje 6 % základných prostriedkov aj vtedy, keď po uvedení do prevádzky sú kryté nesplateným investičným úverom a podnik teda z neho musí platiť úrok. Potom dochádza k veľmi nepriaznivému finančnému dopadu na rozvíjajúce sa podniky. Tento nedostatok navrhovaná daň z majetku odstraňuje, lebo sú z jej základne vylúčené tie základné a obežné prostriedky, ktoré sú pokryté úverom, ako aj tie, ktoré sú podľa osnovy zákona od tejto dane oslobodené.

Daň z majetku a jej pôsobenie sú spojené s riešením vybavenia podnikov majetkom. Podľa posledných návrhov, ktoré prerokuje federálna vláda, majú byť k 1. 1. 1970 vybavené podniky, v ktorých budú uplatnené nové podnikové dane, vlastnými obežnými prostriedkami, a to vo výške 45 % zo stavu dlhodobých prevádzkových úverov k 1. 1. 1969. Tým sa odstraňuje nelogický systém tzv. plného úverovania obežných prostriedkov, zavedený v roku 1966 ako súčasť celého systému pôsobenia hrubého dôchodku. V oblasti základných prostriedkov, kde je situácia oveľa zložitejšia a ťažšie riešiteľná, sa k 1. 1. budúceho roka navrhujú iba čiastkové úpravy odvodu z odpisov zo základných prostriedkov, ktorými budú finančne zvýhodnené predovšetkým podniky so značne opotrebovanými základnými prostriedkami. Navrhujú sa konkrétne tieto úpravy:

Predovšetkým zľavujú sa vcelku odvody z odpisov podnikom, ktorých zostatková cena základných prostriedkov k 31. 12. 1969 je menšia ako 40 % obstarávacej ceny.

2. V rámci šelektívnej politiky môžu sa úplne alebo čiastočne znížiť odvody z odpisov tiež podnikom, ktorých základné prostriedky sú odpísané na 40 - 50 % obstarávacej hodnoty.

Konečne za tretie sa zľavujú odvody z odpisov, pokiaľ presahujú 95 % vytvorených odpisov.

Ináč zostáva tento odvod zatiaľ v platnosti, avšak v rámci finančnej politiky sa budú využívať predovšetkým zľavy z tohto odvodu na podporu progresívneho rozvoja, najmä nosných programov. Bude nutné v roku 1970 posúdiť otázku precenenia základných prostriedkov a znovu sa vrátiť aj k otázke dosial stále príliš vysokých odvodov z odpisov.

Významnou súčasťou predloženej osnovy zákona je daň z objemu miezd a príspevok na sociálne zabezpečenie, ktoré majú vytvoriť ekonomicky účinné zaťaženie miezd vyplácaných v podnikoch, a tak pôsobiť na racionálne využívanie živej práce.

Daň z objemu miezd, ktorých sadzba porastie progresívne vo vzťahu k rastu priemernej mzdy, bola predmetom diskusie a mnohých pripomienok. Boli k nej vznesené aj pripomienky vo výboroch Federálneho zhromaždenia. Vláda sa problematikou tejto dane niekoľko ráz zaoberala a výsledkom všetkých týchto rokovaní je návrh tejto dane obsiahnutý v osnove zákona.

Účelom dane z objemu miezd je predovšetkým zaťažiť prírastok miezd tak, aby podnik nemal výhodu z toho, že nadmerným rastom miezd si zníži zisk, a tým aj základ dane zo zisku. Ďalej má táto daň ovplyvniť spolu s ostatnými nástrojmi plánovitej mzdovej regulácie /obsiahnutými v pláne na rok 1970/ vývoj miezd na zabezpečenie žiadúcich proporcií stanovených plánom. Plánovaný rast miezd, s ktorým sa uvažuje pre budúci rok, činí 2,6 %. Keď vezmeme do úvahy neobyčajne rýchly mzdový rast vlani i v tomto roku, bude treba vynaložiť hodne úsilia, aby sa tento zamýšlaný zámer vlády dodržal. Je preto podľa názoru vlády účelné využiť na zavedenie poriadku do miezd všetky vhodné nástroje, vrátane navrhovanej dane z objemu miezd.

Navrhnutá daň je kritizovaná predovšetkým pre väzbu progresívnej sadzby na rast priemernej mzdy, čo podľa niektorých názorov bude obmedzovať záujem na raste produktivity, na modernizácii a pod. Navrhovaná daň však postihuje vyšším zdanením predovšetkým vyššie tempá rastu priemernej mzdy, ktoré nemôžu byť v budúcom roku bežné. V nízkych pásmach rastu priemernej mzdy nie je pôsobenie tejto dane nijako výrazné. Konkrétne do trojprocentného rastu - a plán uvažuje s 2,6 % - miezd je nami navrhovaný spôsob zdanenia pre podniky výhodnejšie ako všeobecné zdanenie miezd tromi percentami, t. j. 25 % na príspevok na sociálne zabezpečenie a 3 % lineárneho zdanenia miezd. A pri vyššom raste musí podnik dosiahnuť taký rast produkcie k efektívnosti, aby si na túto daň zarobil. Daň nijako nebráni, aby podnik diferencoval rast miezd svojich pracovníkov dôsledne podľa zásluhy o rast produktivity práce.

Diferenciácia mzdovej politiky v národnom hospodárstve si však vynucuje v osnove zákona rad zmocnení pre národné orgány. Príslušné orgány budú mať teda možnosť znevýhodniť alebo zvýhodniť podniky v raste priemernej mzdy, napr. upraviť sadzbu dane o 1 % a tiež upraviť východiskovú priemernú mzdu ako základ pre výpočet mzdového rastu, ktorý je rozhodujúci pre výpočet daňovej sadzby. Tiež je možné stanoviť prípady, keď nebude daň z objemu miezd postihovať prírastky mzdy z titulu rastu zamestnanosti.

Po prerokovaní vo výboroch FZ bol návrh doplnený ešte ustanovením, umožňujúcim zvýhodniť podniky, ktoré znížia úroveň zamestnanosti a budú svoje úlohy plniť s vyššou produktivitou práce.

Tieto zmocnenia umožňujú postupovať podľa konkrétnych podmienok jednotlivých odvetví a podnikov, čo je v mzdovej politike nezbytné. Súčasne však je nutné najmä v budúcom roku využívať tieto zmocnenia veľmi uvážlivo a skutočne diferencovane a výnimočne.

Podľa pripomienok výborov FZ bola osnova zákona ďalej doplnená možnosťou v budúcom roku experimentovať rôzne formy zdanenia objemu miezd. Skúsenosti z týchto experimentov sa zhodnotia a použijú pre zlepšenie tejto dane pre budúce roky, tj. od roku 1971.

Príspevok podnikov na sociálne zabezpečenie sa navrhuje zaviesť v podnikoch, kde bude uplatnený nový spôsob podnikovej dane, vo výške 25 % z vyplatených miezd. Ekonomicky predstavuje tento odvod časť celospoločenských nákladov na reprodukciu pracovnej sily. Má prispieť k reálnejšiemu oceneniu nákladov na živú prácu v podnikových nákladoch a kalkuláciách. Pre rok 1970 sa zatiaľ nepočíta so zriadením štátnych fondov nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia. Tieto otázky sa musia dôkladne spracovať, prerokovať a pripraviť. Zatiaľ bude uvedený príspevok podnikov príjmom štátneho rozpočtu.