Teraz pôjde o to, aby výroba, ako aj dovoz spotrebného tovaru boli zamerané nie podľa úzkych podnikových záujmov či už obchodu alebo výroby, ale z hľadiska celospoločenských potrieb postupnej stabilizácie vnútorného trhu aj v jednotlivých druhoch výrobkov. Pôjde o to, zvýšiť pružnosť výroby v prispôsobovaní potrebám dopytu, odstrániť necitlivosť k nedostatku tovaru v nízkych a stredných cenových polohách. Bude to práca náročná a zložitá. Pôjde v nej tiež o to, vedieť eliminovať vplyv dočasného výkyvu v dopyte na trhu na plynulosť výrobného cyklu.

V investičnej výstavbe dosiahnuť konsolidáciu iste nie je možné za niekoľko mesiacov. Ide o dlhodobejší proces. Plán na rok 1970 v záujme zmiernenia napätia v tejto oblasti vytýčil predovšetkým tieto smery a vecné zámery:

1. znížením tempa výstavby zamedziť inflačným tlakom, narastaniu miery investovania z užitého národného dôchodku;

2. znížiť rozsah rozostavanosti najmä tým, že sa výstavba sústredí na urýchlené dokončovanie rozostavaných stavieb obmedzením novej výstavby a zamedzením neúmerného rastu rozpočtových nákladov;

3. pokračovať v zakladaní štrukturálnych zmien, najmä v prospech bytovej výstavby, palivo-energetickej základne, výroby stavebných hmôt a tiež čiastočne v prospech spotrebného priemyslu;

4. zaviesť poriadok do komplexnej prípravy a zabezpečovania stavieb.

Vychádzajúc z výsledkov za 1. až 3. štvrťrok možno povedať, že i v tejto oblasti sa urobili, i keď prvé, ale predsa len rozhodné kroky v intenciách plánovaných zámerov. Znížila sa nadmerná miera investovania, ktorá bola značným zdrojom inflačných tlakov. Zatiaľ čo v roku 1968 vzrástla výstavba o 10 % a v minulom roku o 12 %, v tomto roku sa za 3. štvrťrok zvýšila o 5,6 %.

Vo vývine rozostavanosti sa dosiahol žiadúci zlom. Zatiaľ čo v minulých dvoch rokoch sa zvýšila rozostavanosť meraná zvyškami rozpočtových nákladov o 24 %, tohto roku sa dosiahol za trištvrte roka pokles rozostavanosti o 6,7 mld Kčs v porovnaní s celoročným znížením o 9 mld Kčs.

Dosiahlo sa to najmä menším rozsahom otvárania stavieb a čiastočne vyšším sústreďovaním kapacít na rozostavaných stavbách.

Za 9 mesiacov sa otvorila o 46 % stavieb menej ako v minulom roku, meraných súhrnom rozpočtových nákladov. To umožnilo na rozostavaných stavbách prestavať väčší objem ako v minulom roku, zatiaľ čo na novootváraných stavbách sa prestavalo zhruba o tretinu viac.

Taktiež odvetvová štruktúra sa uskutočňuje v zhode so zámermi plánu. Pri celkovom zvýšení objemu výstavby o 5,6 % sa prestavalo na bytovej výstavbe o 27,6 % viac ako v minulom roku

- na rozvoji palivo-energetickej základne o 10,4 %,

- na kapacitách pre výrobu stavebných hmôt o 11,8 %

- a v chémii a spotrebnom priemysle o 14,7 %.

To je tiež významný úspech, keďže ani v minulých rokoch sa nepodarilo dosiahnuť zmenu zamerania investičnej výstavby.

Okrem toho treba tiež uviesť, že v tomto roku sa odovzdá do používania asi 100 000 bytov, čo je v porovnaní s predošlými rokmi oveľa väčšie množstvo. Maximálny počet bytov odovzdaných v jednom roku do používania bol 86 500.

Doteraz sa nepodarilo zlepšiť projektovú prípravu stavieb, a to ani celospoločensky najvýznamnejších stavieb. Tak napr. z 26 stavieb federálneho významu, ktoré sa majú otvoriť v tomto roku, sa mohlo v prvom polroku začať iba s 2 stavbami. Projektové organizácie ešte neboli dostatočne usmernené práve na prípravu týchto rozhodujúcich stavieb.

Rovnako sa nepodarilo zabrániť ďalšiemu rastu rozpočtových nákladov stavieb; investori rozširujú vecný rozsah stavieb /nechýbajú ani špekulácie s etapami/ a ani cenové moratórium v tejto oblasti, či už sa týka stavebných prác alebo strojov a zariadení, najmä individuálnych, sa neukázalo dosť účinné najmä preto, lebo cenová tvorba a predpisy umožňujú priamo obchádzať zákaz zvyšovania cien v tejto oblasti.

Nepodarilo sa plánovite usmerniť ani tempo dodávok strojov nezahrnutých do rozpočtov, teda strojov určených na technickú obnovu a rekonštrukciu. Toto tempo rastie oveľa rýchlejšie než počítal plán. Panuje tu značná ľubovôľa - kto si čo skôr u dodávateľa zabezpečí, ten to dostane, i keď iné stroje by boli naliehavejšie potrebné.

Už pri vypracovaní plánu na tento rok bolo zrejmé, že jednou z najzávažnejších a pritom najobťažnejších otázok, ktoré treba začať riešiť, je zahraničný obchod.

Plán si kládol vzhľadom na hĺbku a dôsledky negatívnych vývojových tendencií posledných rokov za ciel iba riešenie kvantitatívnej stránky zahraničného obchodu, a to urobil len prvý krok - zmiernenie napätia v tejto oblasti. Išlo o zastavenie, resp. aspoň o zmiernenie vplyvu negatívnych tendencií, a to dvomi cestami:

1. predstihom vývozu pred dovozom zabrániť rastu krátkodobej zadlženosti a

2. vyšším zapojením československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce vytvárať predpoklady pre zvýšenie jej efektívnosti.

V prvých mesiacoch roku sa síce značne zrýchlilo tempo rastu zahraničného obratu, no nedarilo sa docieliť žiadúcu intenzitu zvratu vo vzťahu k vývozu a dovozu, a to predovšetkým nadmerným rastom dovozu. V priebehu ďalších mesiacov sa už podarilo dosiahnuť predstih vývozu pred dovozom, i keď ešte nie v dostatočnej miere.

Tak za 10 mesiacov vzrástol celkový obrat zahraničného obchodu o viac než 16 %, zatiaľ čo v minulom roku o 8,7 % a v predminulom roku o 9,7 %.

Pri celkovom raste vývozu za 10 mesiacov o 16,6 % sa dovoz zvýšil o 15,8 %, a to v podstate vďaka zlepšeniu v zahraničnoobchodných vzťahoch so socialistickými štátmi v 3. štvrťroku.

Ani týmito výsledkami sa však nezabezpečuje plánované aktívne saldo obchodnej bilancie a krytie devízových potrieb. Nie všetky odvetvia plnia úlohy rovnakou mierou. Podstatne úspešnejšie plnia úlohy nestrojárske organizácie, zatiaľ čo strojárske organizácie sa oneskorujú vo vývozných úlohách.

Z celoročného vývozu do socialistických štátov nestrojárske organizácie za 9 mesiacov splnili 77,4 % vývozu, kým strojárske organizácie iba 68,1 %. Podobne je to aj vo vzťahu ku kapitalistickým štátom, kde sa z celoročného plánu vývozu splnilo 73,9 % predovšetkým zásluhou nestrojárskych organizácií, hlavne v metalurgických a drevárskych výrobkoch, čo bolo ovplyvnené tiež konjunkturálnym cenovým vývinom. Naproti tomu sa neplní vývoz strojárskych výrobkov, kde sa dosahuje plnenie len necelých 65 % z celoročných úloh za toto obdobie.

Doterajšie výsledky rozvoja národného hospodárstva a uspokojovania potrieb obyvateľstva ako spôsob cesty dosahovania týchto výsledkov nielen že potvrdzujú, že plánom na rok 1970 vytýčenú úlohu zastavenia inflačného vývinu z posledných rokov a plánom vytýčenú mieru konsolidácie národného hospodárstva možno dosiahnuť, ba čo viac, výsledky dokazujú, že pri dodržaní doterajšej iniciatívy a úsilia do konca roku sa môže dosiahnuť vo viacerých jeho oblastiach národného hospodárstva vyšší stupeň konsolidácie, než to vytyčoval plán na tento rok.

Súdružky a súdruhovia, ak môžeme dnes konštatovať, že základné zámery plánu budú v tomto roku splnené, treba súčasne vidieť, že tento úspech neprišiel sám, ale že je výsledkom systematického upevňovania riadiacej úlohy plánu a operatívneho odstraňovania nedostatkov.

Príprava plánu na tento rok bola ovplyvnená nielen rozvratom hospodárskych vzťahov, ale aj narušením väzieb medzi jednotlivými orgánmi riadenia a z toho vyplývajúcich nedostatkov potrebných podkladov údajov pre rozhodovanie. Tieto nedostatky nebolo možné v krátkej dobe vyriešiť.

Plán na rok 1970 určil, i keď reálne, ale veľmi náročné úlohy, tak z hľadiska vecného zamerania, ako aj z hľadiska politicko-organizátorskej riadiacej práce.

V tejto situácii bolo nutné počítať s tým, že vláda v súčinnosti s centrálnymi orgánmi riadenia musí vyvinúť veľké úsilie, aby sa otvorené otázky národného hospodárstva riešili včas a s potrebnou komplexnosťou a že bude nutné sústavne sledovať vývoj ekonomiky a operatívne reagovať na vzniklé problémy, odstraňovať nedostatky, priebežne kontrolovať plnenie zámerov a hlavných úloh národohospodárskeho plánu.

Vláda si bola vedomá tejto mimoriadnej situácie, a preto sústavne hodnotila v priebehu roku hospodársky vývoj a prijímala v jednotlivých oblastiach opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Už v apríli 1970 vláda prerokovala správu Ministerstva plánovania ČSSR o zabezpečení úloh vykonávacieho národohospodárskeho plánu na tento rok v podnikovej sfére, kde bol posúdený rozpis úloh v podnikových plánoch. Na základe vyhodnotenia uzatvárania protokolov o prevzatí úloh medzi centrálnou a podnikovou sférou bola jednak overená reálnosť úloh a ich zabezpečovanie na podnikoch, jednak boli zistené určité nedostatky, ktoré si vyžiadali vážne opatrenia, a to najmä na úseku investičnej výstavby a v zahraničnom obchode. V priebehu roka preto vláda prijímala celý rad ďalších konkrétnych opatrení.

Dovoľte mi v krátkosti zhrnúť niektoré tieto opatrenia. Niekoľkonásobné opatrenia si vyžiadala najmä situácia na úseku investičnej výstavby. Už pri schválení plánu v decembri minulého roku musela vláda vzhľadom na živelný vývoj otvárania investícií a na nedostatok údajov o skutočnej rozostavanosti dočasne zastaviť otváranie stavieb s výnimkou komplexnej bytovej výstavby, palivo-energetickej základne, priemyslu, stavebných hmôt a v niektorých ďalších odboroch.

Po spracovaní údajov o skutočnom vývoji sa ukázalo, že rozostavanosť bola ku koncu roku 1969 o 10 mld Kčs vyššia, než s akou počítal plán, a že i počiatkom roku boli porušované schválené plány novej výstavby a otvárali sa stavby nad rámec schváleného plánu. Niektoré ústredné orgány nie celkom zodpovedne realizovali uznesenie vlády a nezohrali aktívnu úlohu v konsolidácii investičného procesu. Naopak podľahli tlaku a nad rámec plánu presadzovali otváranie stavieb, ktoré sa síce individuálne dali odôvodniť, ale vo svojom súhrne zhoršovali konsolidáciu v investičnej výstavbe. Z a prvé dva mesiace bolo neoprávnene otvorených 27 stavieb s rozpočtovým nákladom vo výške viac ako 1 mld Kčs.

Neplánované zvýšenie rozostavanosti a nepripravenosť stavieb si vynútili, aby vláda začiatkom apríla znížila rozsah novootváranej výstavby v r. 1970 a rozšírila okruh zaväznosti plánu. Boli preto vypracované zoznamy všetkých stavieb nad 1,5 mil. Kčs a schválené vo vládach. Bolo zavedené povoľovacie konanie a registrácia všetkých otváraných stavieb nad 1,5 mil. Kčs. Ďalší vývoj ukázal, že rozklad, ktorý bol v investičnej výstavbe nekontrolovateľný, vývoj cien a nepripravenosť otváraných stavieb dosiahli také rozmery, že vláda v druhej polovici augusta bola nútená znova dočasne zastaviť otváranie stavieb, aby bolo možné kompenzovať nový rast rozpočtových nákladov ďalším obmedzením novootváranej výstavby.

Deštrukcia dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ku ktorej došlo v dôsledku presadzovania trhových vzťahov do oblasti investičnej výstavby vyžaduje, aby do procesu prerokovávania dodávateľsko-odberateľských vzťahov od začiatku účinnejšie vstupovali ústrední investori a dodávatelia.

Nie menej náročné na organizátorskú prácu boli aj opatrenia, ktoré v priebehu tohto roka prijímala vláda v oblasti zahraničného obchodu. Náročnosť vyplývala už pri vlastnom vypracovaní plánu z nedostatku hodnoverných podkladov, spôsobených predchádzajúcim zrušením štátneho monopolu zahraničného obchodu a organizačnými zmenami, ako aj protismerným vývozom a dovozom rovnakých výrobkov a pod. Preto medzi prvé opatrenia patrilo zavedenie záväznosti úloh hlavne vo vzťahu k socialistickým štátom a ich zladenie s uzavretými obchodnými dohodami. Viacnásobné opatrenia sa prijímali v tom smere, že sa usilovalo o dosiahnutie vzájomnej viazanosti rozpisu dovozu i vývozu medzi odborovými výrobnými riaditeľstvami a organizáciami zahraničného obchodu. V priebehu roku sa prijali úpravy ekonomických nástrojov, ktoré by zainteresovali výrobné podniky v zásade rovnako intenzívne na vývoze do socialistických štátov, ako to bolo pri vývoze do kapitalistických štátov. Uznesením vlády bolo určené, že pri výplate podielov a celoročných prémií vedúcim pracovníkom hospodárskych organizácií v tomto roku bude braný osobitný zreteľ na plnenie vývozu do socialistických štátov a pre rok 1971 bude výplata týchto odmien plnením vývozu priamo podmienená.

Vo vzťahu ku kapitalistickým štátom napriek tomu, že plán počítal so zvýšením dovozu pre výrobnú spotrebu o takmer 12 %, čo v predošlých rokoch nikdy nebolo, sústavne sa hromadili požiadavky na dovoz surovín a materiálov nutných pre výrobu. Viaceré požiadavky boli oprávnené i napriek nesprávnemu rozpisu medzi jednotlivými podnikmi z hore uvedeného nedostatku podkladov, niektoré vyplývali z nedostatočnej úrovne zásob i z iných príčin.

Vláda preto dala súhlas k zvýšeniu dovozu z kapitalistických štátov o viac ako 1 mld Kčs za súčasného zvýšenia vývozu do týchto oblastí. Týmito opatreniami sa umožní lepšie kryť potreby tak v priemysle, ako i v poľnohospodárstve a zdravotníctve, pričom ministerstvá plne zodpovedajú za také využitie týchto možností zvýšeného dovozu, aby boli zabezpečené všetky najdôležitejšie potreby národného hospodárstva, čo teda vyžaduje aj prerozdeľovanie prostriedkov medzi VHJ.

Vytvorenie podmienok pre plynulé zásobovanie obyvateľstva si taktiež vyžiadalo v priebehu roku prijať viaceré opatrenia. Sem patrí uznesenie týkajúce se doplnkovej výroby nedostatkových tovarov, dovozu viacerých druhov priemyselných výrobkov tak na krytie potrieb, ako aj na rozšírenie sortimentu, ale aj opatrenia zabraňujúce druhému extrému - nadmernému rastu zásob niektorých výrobkov, ktoré by sa mohli stratou módnosti stať nepredajnými.

S cieľom operatívneho riešenia problémov v zásobovaní obyvateľstva zriadila vláda už v novembri r. 1969 Komisiu pre riadenie zásobovania základnými potravinami. Komisia, ktorá je zložená zo zástupcov federálnych i národných orgánov, zahrňuje širokú problematiku počínajúc zabezpečovaním poľnohospodárskej výroby a nákupu cez spracovateľský priemysel a výrobu potravinárskych výrobkov a končiac zabezpečovaním plynulého zásobovania obyvateľstva potravinami. Činnosť tejto vládnej komisie prispela k operatívnemu riešeniu problémov na úseku poľnohospodárstva a výživy a k stabilizácii trhu potravín.

Obzvlášť doliehajú na nás, najmä v tomto období, dôsledky nedomyslenej hospodárskej politiky v rozvoji palivo-energetickej základne v predošlom období, a tým i priebeh zásobovania národného hospodárstva jednotlivými druhmi palív a energie.

Zvýšená spotreba palív pri značnom vyčerpaní ich zásob po skončení minulej zimy vyžadovala organizovať väčší prírastok zdrojov, než bolo pôvodne plánom určené.

Preto boli prijaté opatrenia na zainteresovanie podnikov na čo najracionálnejšie využitie pridelených palív a energie; vládna komisia pre centrálne riadenie národného hospodárstva palivami a energiou určila rozhodujúcim spotrebiteľom normy predzásobenia palivami pre toto zimné obdobie. V neposlednom rade boli overované možnosti ďalšieho zvýšenia vlastných zdrojov palív a energie a na ich podklade boli zvýšené úlohy v ťažbe uhlia zo 107 mil. ton na 108,5 mil. ton. Iniciatívou pracujúcich v uhoľnom priemysle a prácou v mimoriadnych smenách v dňoch pracovného pokoja bude do konca roku dosiahnutá ťažba asi 109 mil. ton. Avšak aj napriek tomu naďalej sa prejavuje nedostatok palív.

Priebeh zásobovania si preto vyžiadal zavedenie prechodného centrálneho rozdeľovania palív a energie. Taktiež boli už v tomto období prijaté opatrenia pre prvý štvrťrok budúceho roku. Aj v zásobovaní elektrickou energiou vznikli niektoré ťažkosti, a to už v auguste 1969, keď bolo nutné začať s regulačnými opatreniami a s príchodom zimného obdobia ich neustále prehlbovať. Hlavným dôvodom bol a je nedostatok nových energetických výkonov v dôsledku obmedzenia ich plynulej výstavby. V rokoch 1967 a 1969 nebola totiž otvorená stavba žiadnej elektrárne. K tomu ešte pristupuje vysoká poruchovosť, a to predovšetkým poruchovosť veľkých energetických blokov, ktorá sa pohybuje až okolo 350 MW.

V. dôsledku všetkých týchto okolností bolo treba už počiatkom septembra prikročiť k regulácii spotreby elektriny u veľkoodberateľov, ktorí nesporne vytvárali viaceré problémy nášmu priemyslu.

Pre november bola urobená zmena v spôsobe regulácie a miesto druhého a tretieho stupňa obmedzenia ráno a večer pristúpilo sa na základe pripomienok zo závodov k tzv. krajským výsečiam. Tento spôsob regulácie znamená, že všetci veľkoodberatelia musia v dopoludňajšej a odpoludňajšej smene znížiť svoj odber na 1 hodinu na tzv. technologické minimum.