Kandidátov na poslancov krajských národných výborov navrhne Slovenskej národnej rade Ústredný výbor Národného frontu na podklade návrhov krajských výborov Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. Dbá sa pritom na to, aby jednotlivé okresy mali v novozriadených krajských národných výboroch primerané zastúpenie so zreteľom na počet obyvateľov okresu a na veľkosť územných obvodov.

Súdružky a súdruhovia poslanci, návrh ústavného zákona o voľbe poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike prerokovala dňa 3. decembra 1970 Slovenská národná rada a príslušné výbory Federálneho zhromaždenia ČSSR.

V zmysle záverov prijatých na rokovaniach uvedených orgánov odporúčam schváliť predložený návrh ústavného zákona o voľbe poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem podpredsedovi Slovenskej národnej rady poslancovi Fábrymu za výklad k zákonu. Spravodajskú správu Ústavnoprávneho výboru Snemovne národov prednesie spravodajca poslanec Štefan Infner. Dávam mu slovo.

Spravodajca poslanec Š. Infner:

Vážený súdruh prezident, vážený súdruh predseda, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci Federálneho zhromaždenia, Snemovne ľudu a Snemovne národov!

Podpredseda Slovenskej národnej rady súdruh Fábry tu uviedol pri odôvodnení iniciatívneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o zriadení krajských národných výborov, že tento návrh bol vypracovaný vo vláde Slovenskej socialistickej republiky z iniciatívy ÚV KSS a v súčinnosti s ostatnými štátnymi a spoločenskými zložkami a za súhlasu Predsedníctva ÚV KSČ.

V súvislosti s federatívnym štátoprávnym usporiadaním Československej socialistickej republiky a s novým územným členením Slovenskej socialistickej republiky, vykonaným podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1969 Zb. boli krajské národné výbory v Slovenskej socialistickej republike zrušené zákonom Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike.

Bolo to v období, keď sa v našej dvojnárodnej federácii ešte predpokladalo určité zvýhodnenie racionalizácie štátnej správy pri prechode na dvojstupňové riadenie nielen v orgánoch štátnej moci a správy, ale aj v celom politickom systéme a v spoločenských organizáciách na celom území Československej socialistickej republiky.

Nesplnili sa však predpoklady, ktoré sa sledovali týmto prechodom a hlavne zrušením krajských národných výborov, a v dnešnom štádiu, keď sa ako nevyhnutnosť podčiarkujú integračné funkcie československého štátu vôbec a najmä v ekonomike, nemajú už tieto predpoklady žiadnu perspektívu.

Naše stranícke a vládne orgány vychádzajú pri zriaďovaní krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike z týchto skutočností:

1. Základom politického systému nášho socialistického štátu je postavenie vedúcej sily tejto spoločnosti - Komunistickej strany Československa. Ako jednotiaca a integrujúca sila má zabezpečiť fungovanie štátnej správy na jednotlivých úsekoch tak, aby najlepšie zodpovedalo politickým, ekonomickým a kultúrnym potrebám i záujmom nášho pracujúceho ľudu. V krajskom a okresnom meradle sú to krajské a okresné organizácie komunistickej strany. Ukázalo sa, že tu chýba článok v plnení vedúcej úlohy strany prostredníctvom základného orgánu ľudovej moci a správy - krajský národný výbor, cez ktorý sa táto vôľa uplatňuje.

2. Ďalším dôvodom zriaďovania krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike sú doterajšie skúsenosti z činnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike. Neskôr sa ukázala aj potreba uviesť do súladu štruktúru orgánov štátnej moci so štruktúrou politických orgánov v Slovenskej socialistickej republike.

3. Prax ukázala, že pre vládu Slovenskej socialistickej republiky je veľmi zložité riadiť 38 národných výborov, že sa presadzoval partikularizmus, ktorý potom negatívne poznačil celkový vývoj v jednotlivých krajoch.

Vychádzajúc teda z týchto skutočností a aj z iných nutností, ktoré ešte rozvediem, rozhodla sa naša strana, Slovenská národná rada a vláda Slovenskej socialistickej republiky zriadiť od 1. 1. 1971 v Slovenskej socialistickej republike krajské národné výbory okrem iného aj z týchto dôvodov:

1. Krajské národné výbory musia v rámci päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva zabezpečiť prípravu a plnenie plánu a rozpočtu v krajskom meradle.

2. Krajské národné výbory sa musia aktívne účastniť na prípravách XIV. zjazdu KSČ a všeobecných priamych volieb do zastupiteľských zborov.

3. Zriadením krajských národných výborov sa neoslabí funkcia vlády Slovenskej socialistickej republiky ako národného orgánu ale naopak, zvýšia sa nároky na jej prácu.

Citlivým problémom bola právna otázka, t. j. akou formou a akým spôsobom zriadiť krajské národné výbory. Cesta obnovy mandátov poslancov bývalých KNV alebo cesta konania všeobecných volieb sa ukázala neschodnou. Najschodnejšou cestou riešenia tohto problému sa javila cesta navrhovaného zákona, t. j. že poslancov do krajských národných výborov zvolí nepriamou voľbou Slovenská národná rada. Z tohto dôvodu sa teda predkladá Federálnemu zhromaždeniu na schválenie návrh ústavného zákona, ktorým sa tento problém rieši.

Tento spôsob má tú výhodu, že sa voľba vykoná v jednom orgáne, že ju možno urobiť urýchlene a že s prípravou nebudú veľké komplikácie. Je to síce spôsob, aký naša ústava nepredvída, a preto tu treba zvoliť cestu ústavného zákona.

Okrem toho sa tento spôsob voľby poslancov do krajských národných výborov navrhuje v predloženom ústavnom zákone nakoniec aj preto, že sa krajské národné výbory v Slovenskej socialistickej republike majú zriadiť v období platnosti ústavného zákona č. 117/69 Zb. o predĺžení volebného obdobia národných výborov, národných rád a Federálneho zhromaždenia, Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov. Týmto zákonom sa na prechodný čas do vykonania všeobecných volieb do národných výborov pripustila odchýlka od zásady priamych volieb do všetkých zastupiteľských zborov v ČSSR.

Z týchto dôvodov je teda najvhodnejšie, aby voľby poslancov do krajských národných výborov vykonala nepriamou voľbou Slovenská národná rada ako najvyšší zastupiteľský zbor Slovenskej socialistickej republiky.

Návrh vzali na vedomie 18. 12. 1970 Ústavnoprávne výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov, ktoré ho odporúčajú na schválenie Vážené súdružky a súdruhovia, z uvedených dôvodov vám odporúčam tento iniciatívny návrh ústavného zákona schváliť.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem poslancovi Infnerovi. Žiadam poslanca Šedíka, aby predniesol spravodajskú správu za Ústavnoprávny výbor Snemovne ľudu.

Spravodajca poslanec J. Šedík:

Vážený súdruh prezident, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Dôvody, ktoré vedú k opätovnému vytvoreniu KNV v Slovenskej socialistickej republike, tu už boli vyslovené. Považujem za nutné podčiarknuť predovšetkým nevyhnutnosť plného súladu sústavy miestnych orgánov štátnej moci a správy so sústavou politických orgánov v Slovenskej socialistickej republike. Obnovenie krajských národných výborov vytvorí predpoklady pre plné uplatnenie vedúcej úlohy strany i na tomto významnom úseku štátnych orgánov, pre zlepšenie politickej a organizátorskej úlohy celej sústavy národných výborov, a tým i pre plné uplatnenie základných funkcií socialistického štátu. Z týchto hľadísk zapadá i predložený návrh ústavného zákona do súboru zákonov, o ktorých dnes rokujeme.

Z poverenia Ústavnoprávneho výboru Snemovne ľudu navrhujem preto schváliť návrh ústavného zákona o voľbe poslancov KNV v Slovenskej socialistickej republike, ako ho predložila Slovenská národná rada.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem poslancovi Šedíkovi za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil poslanec Futej. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec D. Futej:

Vážený súdruh prezident, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!

Už rečníci predo mnou odôvodnili nutnosť prijatia zákona o znovuzriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike. Plne s nimi súhlasím. Ako viete, v roku 1969 boli zrušené KNV v Slovenskej socialistickej republike. Toto opatrenie sledovalo zámer, aby podstatná časť pôsobnosti KNV bola presunutá do kompetencie ONV. Pritom sa vychádzalo z požiadavky zracionalizovania štátnej správy, ktorá je i dnes u nás aktuálna. Vychádzalo sa i zo skúseností niektorých socialistických krajín. Zároveň sa predpokladalo, že sa výkon štátnej správy ešte viac priblíži k občanom a že sa zjednoduší celkový systém riadenia.

V neposlednom rade zohrala významnú úlohu pri zrušení KNV i skutočnosť, že v tomto období sa pripravovalo federálne usporiadanie ČSSR. Je známa objektívna situácia i politický vývoj v tomto období v obidvoch častiach nášho štátu. Predpokladalo sa, že v celej republike sa prejde na dvojstupňovú sústavu v politickom systéme ČSSR. So zrušením KNV nedošlo k zrušeniu ostatných článkov štátnych a politických orgánov na jednotlivých krajských stupňoch. Rozhodujúce je to, že v celej ČSSR je potrebné vytvárať rovnaké podmienky pre jednotnú koncepciu vývoj a štátnej moci a správy. Dôležité v súvislosti s vytvorením KNV je, aby boli plnené úlohy, ktoré vyplývajú z národohospodárskeho plánu, z koncepcie rozvoja a perspektívneho vývoja jednotlivých oblastí u nás, aby bol celoštátny súlad v hospodárení národných výborov.

Preto pri stanovení náplne činnosti KNV nemá dôjsť k spätnej delimitácii pôsobnosti a úloh z nižších stupňov na KNV. Znovuzriadenie vychádza z predpokladaného vývoja štruktúry osídlenia a urbanizácie. Roztrieštená sídelná štruktúra sama predpokladá viacstupňový systém miestnych orgánov štátnej moci a správy.

Znovuzriadením KNV sa sleduje, aby ťažisko ich činností bolo predovšetkým v oblastnom a územnom plánovaní pri perspektívnom stanovení, čo a ako ďalej robiť, koncepčnosť atď. To sú hlavné úlohy, ktoré očakávajú KNV. Ďalej je to usmerňovanie občianskej a bytovej výstavby, dôraz bude položený na úsek plánovania a financovania a proporcionálneho rozvoja hospodárstva národných výborov.

K vytvoreniu KNV od 1. 1. 1971 sa pristupuje preto, že hneď od začiatku je nutné pristúpiť k prácam a k plneniu päťročného plánu. Tomu musia venovať pozornosť i krajské národné výbory. Domnievam sa, že činnosť KNV musí byť orientovaná na plnenie úloh celého národného hospodárstva, aby sa tak zlepšilo plnenie plánu, ktoré súvisí s potrebami nášho obyvateľstva.

Poslanci KNV - podľa navrhovaného zákona - budú volení nepriamou voľbou. Ako poslanec môžem zodpovedne vyhlásiť, že do funkcií sú navrhovaní ľudia čestní, politicky a odborne pripravení, ktorí majú medzi občanmi autoritu, sú oddaní nášmu zriadeniu a obľúbení medzi ľuďmi. Domnievam sa, že bude nutné, aby sa zlepšila masovopolitická práca poslancov medzi voličmi. Skúsenosti ukazujú, že v poslednom období sme ustupovali od takých foriem práce, ako sú verejné schôdze s občanmi, kde poslanci majú vysvetľovať politiku strany, štátu a zároveň priťahovať občanov k tvorbe a plneniu celospoločenských úloh.

Predložený návrh zodpovedá podmienkam i potrebám vzhľadom na to, aby sme na území celej republiky zabezpečili jednotný systém výkonu štátnej moci a správy. Pritom treba prísne dbať, aby nedochádzalo k narastaniu administratívneho aparátu. O tom síce hovoríme pri každom uznesení a pri každom zákone, ale potom to začne narastať a ťažko sa to dá udržať. Treba prísne dodržiavať, aby znovuzriadením KNV nám zbytočne nenarastal aparát do takých rozmerov, ako si to neprajeme.

Plne podporujem predložený návrh a som presvedčený, že pomôže zlepšiť prácu. Ďakujem za pozornosť.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem poslancovi Futejovi.

Viac písomných prihlášok do diskusie nie je. Hlási sa, prosím, ešte niekto k návrhu SNR o slovo? /Nikto sa nehlásil./

Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prosím, pýtam sa poslanca Štefana Fábryho, podpredsedu Slovenskej národnej rady, ktorý predniesol návrh, či si praje slovo?

Poslanec Š. Fábry:

Nie.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Žiadajú si slovo spravodajcovia - poslanec dr. Infner?

Spravodajca poslanec Š. Infner:

Nie.

Spravodajca poslanec J. Šedík:

Nie.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu podľa ustanovenia čl. 41 ústavného zákona o čs. federácii, ktorý požaduje schválenie zákona trojpätinovou väčšinou Snemovne ľudu a trojpätinovou väčšinou obidvoch častí Snemovne národov.

Podľa zistenia momentále je prítomných zo Snemovne ľudu 201 poslancov, čiže to ďaleko prevyšuje trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov Snemovne ľudu. Zo Snemovne národov je prítomných 47 poslancov z ČSR a 62 poslancov zo SSR. V oboch prípadoch to ďaleko prevyšuje trojpätinovú väčšinu.

Dávam teda hlasovať. Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu o predloženom návrhu ústavného zákona o voľbe poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike podľa návrhu spravodajcu.