V ustanoveniach týkajúcich sa poslancov zakotvuje
novela na základe doterajších skúseností
dve nové myšlienky. Predovšetkým tú,
aby poslanec Federálneho zhromaždenia sa mohol zúčastniť
schôdzok ktoréhokoľvek výboru aj schôdzky
snemovne, ktorej nie je členom. Ďalej novela výslovne
ustanovuje povinnosť poslanca aktívne pracovať
vo volebných a pracovných obvodoch a jeho právo
žiadať od predsedníctva snemovne i Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia informácie, ktoré
potrebuje pre svoju poslaneckú činnosť.
Okrem týchto základných zmien zákon
prináša i niektoré ďalšie drobnejšie
zmeny, ktoré spravidla znamenajú len spresnenie
doterajších dikcií zákona.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, všetky
výbory oboch snemovní návrh zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia Československej socialistickej republiky,
dôkladne a pozorne prerokovali, priniesli celý rad
konkrétnych podnetov, ako tento zákon, ktorý
je spoločným návrhom ústavnoprávnych
výborov oboch snemovní, zlepšiť a spresniť.
V mnohých prípadoch sa pripomienky a námety
zhodovali. V čom však bola naprostá jednota
názorov, bola otázka predkladania zásad a
politicko-ekonomického rozboru zákona. Všetky
výbory dôsledne požadovali, aby upustenie od
povinnosti navrhovateľa predložiť najprv zásady
zákona bolo len výnimočné a aby to
zákon tiež vyjadril.
Dovoľte mi, aby som v súvislosti s tým konštatoval,
že práve táto pripomienka svedčí
o fakte, že poslanci chcú pri prerokovávaní
zákona pracovať svedomite, dôkladne a s dostatočným
časovým priestorom a že tím teda otázka
kvality nášho právneho poriadku leží
na srdci.
Na záver mi dovoľte, aby som aspoň stručne
zhrnul úpravy, ktoré v návrhu zákona
rozoslanom v decembri 1970 ako tlač 68 a vykonali oba ústavnoprávne
výbory na odporúčanie výborov oboch
snemovní a na základe pripomienok národných
rád i Legislatívnej rady federálnej vlády.
Ide o tieto významnejšie úpravy:
V § 17 bol pripojený ďalší odsek
5, podľa ktorého sa snemovňa môže
uzniesť na prerušení prerokovávaného
bodu programu aj vtedy, ak bol podaný návrh, ktorý
sa len nepriamo dotýkal prerokovávanej otázky,
a keď je účelné vyžiadať si
stanovisko príslušného výboru.
§ 38 ods. 4 bol doplnený tak, že od predložených
zásad zákona a politicko-ekonomických rozborov
možno upustiť len vo výnimočných
prípadoch.
V § 40 ods. 2 bolo výboru ponechané právo,
aby svoje stanovisko k zásadám zákonov oznámil
priamo navrhovateľovi. O tejto zásade som hovoril
už v súvislosti s úpravou koordinačnej
funkcie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.
K § 41 bol pripojený nový odsek 4, podľa
ktorého vládne návrhy zákonov zdôvodňuje
člen vlády. Zdôrazňuje sa tým
zodpovednosť vlády za predkladané vládne
návrhy zákonov.
V § 68 ods. 2 boli podrobnejšie rozpracované
úlohy výborov, pričom zo skôr uvedených
úloh bolo vypustené hodnotenie masovopolitickej
činnosti poslancov vo volebných a pracovných
obvodoch vzhľadom na to, že toto hodnotenie vykonávajú
stranícke orgány a orgány Národného
frontu. Výbory by tiež nemali pre takéto hodnotenie
potrebné podklady.
Konečne sa v návrhu novely mení doterajšie
označenie funkcie generálneho tajomníka Federálneho
zhromaždenia na znenie vedúci Kancelárie Federálneho
zhromaždenia, ktoré lepšie vystihuje jeho skutočné
postavenie na čele aparátu Federálneho zhromaždenia.
Podobne sú označené aj funkcie pracovníkov,
ktorí sú na čele Kancelárie prezidenta
republiky, Úradu predsedníctva vlády a ďalšie.
Ostatné zmeny v návrhu zákona majú
novelizačnú alebo legislatívnu povahu. Všetky
úpravy, ktoré ústavnoprávne výbory
oboch snemovní urobili vo svojom iniciatívnom návrhu,
sú zahrnuté do nového znenia návrhu
zákona, ktorý vám bol rozdaný ako
tlač 68 a.
Súdružky a súdruhovia poslanci, ďakujem
vám v mene navrhovateľa, t.j. oboch ústavnoprávnych
výborov za starostlivosť i pozornosť ktorú
ste venovali návrhu zákonov, a odporúčam
obom snemovniam, aby návrh zákona bol v znení
tlače 68 a schválený.
Předsedkyně SL MUDr. s. Pennigerová:
Děkuji poslanci Infnerovi. Protože návrh zákona
je iniciativním návrhem ústavně právních
výborů sněmoven, odpadají obvyklé
zpravodajské zprávy.
Soudružky a soudruzi, vzhledem k tomu, že nemáme
zatím písemných přihlášek
do diskuse, prosím, kdo se hlásí o slovo?
Nikdo.
Prosím soudruha poslance Infnera, jestli si ještě
přeje slovo? /Ne./ Děkuji.
Můžeme přistoupit k hlasování.
Pro hlasování o tomto návrhu zákona
platí ustanovení čl. 40 odst. 3 úst.
zákona o čs. federaci. K platnému usnesení
je třeba souhlasu nadpoloviční většiny
poslanců v každé sněmovně.
Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny
lidu, kterých je přítomno 168.
Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s návrhem
zákona, kterým se mění a doplňuje
zákon č. 56/1969 Sb. o jednacím řádu
Federálního shromáždění
Československé socialistické republiky, podle
návrhu ústavně právního výboru
Sněmovny lidu, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./
Je někdo proti? /Nikdo./
Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./
Děkuji.
Se zákonem vyslovili souhlas všichni přítomní
poslanci Sněmovny lidu, která zákon tím
schválila.
Nyní žádám o hlasování
poslance Sněmovny národů, kterých
je přítomno 106.
Kdo z nich je pro návrh zákona, kterým se
mění a doplňuje zákon č. 56/1969
Sb. o jednacím řádu Federálního
shromáždění Československé
socialistické republiky, podle návrhu ústavně
právního výboru Sněmovny národů,
nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./
Je někdo proti? /Nikdo./
Zdržel se někdo hlasování /Nikdo./
Děkuji.
Pro zákon hlasovali všichni přítomní
poslanci Sněmovny národů. Sněmovna
národů také zákon schválila.
Protože obě sněmovny přijaly shodná
usnesení, konstatuji, že Federální shromáždění
Československé socialistické republiky schválilo
zákon, kterým se mění a doplňuje
zákon č. 56/1969 Sb. o jednacím řádu
Federálního shromáždění
Československé socialistické republiky.
Soudružky a soudruzi poslanci, než přistoupíme
k poslednímu bodu pořadu, sděluji, že
volební komise skončily sčítání
hlasů. Můžeme přistoupit k vyhlášení
výsledků voleb místopředsedů
Federálního shromáždění.
Předseda volební komise Sněmovny národů
předložil zápis o volbě, který
zní: "Komise poslanců, kterou zvolila Sněmovna
národů k volbě místopředsedů
Federálního shromáždění,
sděluje, že bylo poslancům vydáno 118
hlasovacích lístků. Hlasování
se zúčastnilo 117 poslanců. Po skončení
hlasování komise zjistila, že bylo odevzdáno
celkem 117 platných hlasů. Z toho bylo odevzdáno
pro navrženého kandidáta Josefa Černého
/vol. obvod 42/ 117 hlasů. Proti nebyl nikdo. Pro Rostislava
Peteru 115 hlasů, proti dva hlasy. Neplatných lístků
nebylo. Hlasování se zdržel jeden poslanec.
Pro navržené kandidáty byla odevzdaná
nadpoloviční většina hlasů, z
počtu přítomných poslanců Sněmovny
národů."
Komise poslanců, kterou zvolila Sněmovna lidu k
volbě funkcionářů Federálního
shromáždění, sděluje, že
k volbě místopředsedů Federálního
shromáždění bylo poslancům vydáno
178 hlasovacích lístků. Hlasování
se zúčastnilo 178 poslanců. Po skončení
hlasování komise zjistila, že bylo odevzdáno
celkem 178 platných hlasů. Z toho bylo odevzdáno
pro navrženého kandidáta Josefa Černého
177 hlasů, proti 1 hlas, pro Rostislava Peteru 153 hlasů,
proti 25 hlasů. Neplatných hlasovacích lístků
nebylo, hlasování se nikdo nezdržel.
Konstatuji, že Sněmovna národů a Sněmovna
lidu, v souladu s čl. 29 odst. 3 ústavního
zákona o čs. federaci, zvolily souhlasně
poslance Josefa Černého /volební obvod 42/
a Rostislava Peteru, nadpoloviční většinou
hlasů přítomných poslanců,
do funkce místopředsedů Federálního
shromáždění.
Blahopřeji soudruhu Černému a soudruhu Peterovi
jménem vás všech k jejich zvolení a
přeji jim v nové funkci hodně úspěchů
v práci. /Potlesk./
Přistoupíme k projednání posledního
bodu pořadu společné schůze, kterým
je
Návrh odůvodní místopředseda
federální vlády prof. dr. Karol Laco. Prosím
ho, aby se ujal slova.
Podpredseda vlády prof. dr. K. Laco: Vážené
snemovne Federálneho zhromaždenia, súdružky
a súdruhovia poslanci!
Vláda Československej socialistickej republiky ma
poverila, aby som uviedol vládny návrh zákona
o jednotnej sústave sociálno-ekonomických
informácií a stručne charakterizoval obsah
návrhu i motívy, z ktorých vláda vychádzala
pri príprave a prerokovávaní tohto návrhu.
Vláda Československej socialistickej republiky pripravovala
predkladaný návrh zákona v úzkej súčinnosti
s vládami ČSR a SSR, a to ako súčať
súboru zákonov, ktorých hlavnou úlohou
je upevnenie socialistického štátu v podmienkach
federatívneho štátoprávneho usporiadania
a vytvorenia organizačných a právnych predpokladov,
aby náš socialistický štát ako
významný nástroj robotníckej triedy
a ostatných pracujúcich plnil bez zvyšku všetky
funkcie, ktoré mu prislúchajú v danej etape
rozvoja socialistickej spoločnosti.
Celkové poňatie tohto zákonodarného
súboru a väčšinu návrhov, ktoré
ho tvoria, prerokovali a schválili obidve snemovne Federálneho
zhromaždenia na svojich decembrových schôdzkach
v minulom roku.
Predložený návrh zákona o jednotnej
sústave sociálno-ekonomických informácií
upravuje v súlade s celkovou koncepciou uvedeného
súboru zákonov ďalší významný
úsek činnosti socialistického štátu.
Jeho základným poslaním je právna
úprava jednotnej sústavy sociálno-ekonomických
informácií, najmä jej štruktúry,
práv a povinností vznikajúcich pri vytváraní
a používaní jednotnej informačnej sústavy
i pri vymedzení pôsobnosti a vzájomných
vzťahov federálnych štátnych orgánov
i štátnych orgánov republík, vykonávajúcich
v informačnej sústave úlohy orgánov
štátnej správy. Stručnejšie povedané,
predložený návrh zákona vykonáva
ustanovenie článku 23 ústavného zákona
o čs. federácii, a to pokiaľ ide o obsahovú
materiálnu úpravu i pokiaľ ide o inštitucionálne
a organizačné usporiadanie jednotnej sústavy
sociálno-ekonomických informácií,
v podmienkach federatívneho štátoprávneho
usporiadania.
Predložený návrh je po obsahovej stránke
výrazom skutočnosti, že v súčasnej
spoločnosti sa stále dôslednejšie presadzuje
potreba zodpovedajúcich informácií, slúžiacich
na poznanie a riadenie, resp. na ovplyvňovanie procesov
rozvoja spoločnosti a že stále rastú
a zvyšujú sa požiadavky na ich rozsah, hĺbku,
včasnosť a vypovedaciu schopnosť. Preto sa stáva
nezbytnou požiadavkou súčasnej doby organizovane,
systematicky a racionálne získavať informácie
potrebné na riadenie a pre ďalšie spoločenské
účeIy. Jednotlivé zdroje informácií
v oblasti sociálno-ekonomických javov, či
už je to štatistika, účtovníctvo
alebo rôzne druhy evidencie, musia mať nevyhnutnú
nadväznosť a vytvárať jednotný informačný
systém.
Tieto všeobecné postuláty druhej polovice dvadsiateho
storočia nadobúdajú špecifický
význam a dôležitosť v spoločnosti
organizovanej na socialistických princípoch. Ako
príklad môže slúžiť prvý
socialistický štát, Sovietsky zväz. Vytvoril
systém socialistickej národohospodárskej
evidencie, ktorý je syntézou informácií
z oblasti štatistiky, účtovníctva a
operatívno-technickej evidencie ako spoločnej platformy
a celku.
Hlavnou myšlienkou princípu jednotnosti národohospodárskej
evidencie je, že evidencia, nech je uskutočňovaná
na ktoromkoľvek konkrétnom úseku, je vždy
organizovaná v záujme národného hospodárstva
ako celku. Táto vnútorná jednotnosť
socialistickej evidencie pri všetkej rôznorodosti a
bohatstve jej metód je podmienená jednotnosťou
samotného národného hospodárstva,
ktoré sa riadi jednotným národohospodárskym
plánom. Je známe, že V. I. Lenin mnohokrát
zdôrazňoval význam evidencie a kontroly pre
socialistický štát. Podľa jedného
z jeho výrokov je úloha organizovať celonárodnú
evidenciu a kontrolu úlohou, ktorou skutočný
socializmus začína.
Systém jednotnej socialistickej národohospodárskej
evidencie prevzali postupom času i ďalšie socialistické
krajiny a podľa svojich vlastných podmienok ho rozvíjali.
U nás sa tak stalo zákonom č. 108/1951 Zb.
o organizácii národohospodárskej evidencie
a ďalšími právnymi predpismi, ktoré
na tento zákon nadväzujú.
Návrh zákona, ktorý predkladáme teraz,
predstavuje ďalší krok, smerujúci k racionalizácii,
vedeckosti a vyššej integrácii informačnej
sústavy. Vychádza z požiadavky, že informácie
o sociálno-ekonomických javoch treba stále
viac zoskupovať, integrovať a práce súvisiace
s ich zhromažďovaním, prenosom a spracovaním
racionalizovať použitím moderných prostriedkov
výpočtovej techniky.
Ako som už povedal, predložený návrh zákona
uskutočňuje príslušné ustanovenia
ústavného zákona o československej
federácii, ktorý v článku 8 ustanovuje,
že oblasť sociálno-ekonomických informácií
patrí do spoločnej pôsobnosti Československej
socialistickej republiky i obidvoch republík. Rozsah pôsobnosti
federácie v tejto oblasti sa vymedzuje v čl. 23
úst. zákona, v ktorom sa pre orgány federácie
zakladá predovšetkým právomoc stanoviť
metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických
informácií, potrebných pre posudzovanie rozvoja
federácie a pre plnenie záväzkov vyplývajúcich
z medzinárodných dohôd. Obdobne sa v tomto
článku orgánom federácie prisudzuje
oprávnenie určovať rozsah informácií
potrebných pre sledovanie vývoja hospodárstva,
životnej úrovne a vývoja spoločnosti
a stanoviť spôsob a lehoty pre poskytovanie sociálno-ekonomických
informácií. Orgánom federácie sa vyhradzuje
tiež poskytovanie informácií medzinárodným
organizáciám. Novelou č. 125/1970 Zb. k ústavnému
zákonu o čs. federácii sa právomoc
orgánov federácie posilnila i vo vzťahu k zabezpečeniu
jednotného chodu informačnej sústavy tým,
že do pôsobnosti týchto orgánov patrí
organizovanie celkového procesu tvorby a poskytovania sociálno-ekonomických
informácií.
Pôsobnosť, ktorá sa výslovne neuvádza
v článku 23, prislúcha republikám.
Činnosť štatistických orgánov republík
normatívne upravia príslušné zákony
národných rád, ktorých návrhy
sa teraz pripravujú.
Navrhovaný zákon zabezpečuje pri uskutočňovaní
hromadných prác technickej povahy takú vzájomnú
súčinnosť štatistických orgánov
republík a Federálneho štatistického
úradu, ktorá bude zabezpečovať plné
uplatnenie všetkých racionalizačných
hľadísk a účinné využívanie
prostriedkov výpočtovej techniky, najmä samočinných
počítačov.
Zákon o jednotnej sústave sociálno-ekonomických
informácií nie je len kompetenčnou a organizačnou
normou. Rieši i vecné otázky, týkajúce
sa jednotnej sústavy sociálno-ekonomických
informácií a jej štruktúry. Ďalej
rieši celý rad otázok, týkajúcich
sa práv a povinností iných subjektov pri
vytváraní a využívaní jednotnej
informačnej sústavy, ako napr. podávanie
sociálno-ekonomických správ, ochrana individuálnych
štatistických údajov, zásada oficiálnosti
informácií a ďalšie. Zákon uzavierajú
ustanovenia o sankciách za porušenie povinností
z oblasti jednotnej informačnej sústavy, medzi ktoré
patrí ustanovenie o možnosti ekonomického postihu
socialistických a iných organizácií.