Poslankyně Čubová: Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, ako vyplýva z dôvodovej správy, návrh zákona znamená zásadné zmeny v systéme dôchodkovej dane, ktorý je dnes platný. Okrem jednotlivých vecných zmien znamená tiež určité zjednodušenie v oblasti administratívy. Vytvára však v oblasti financovania dobré predpoklady pre rozvoj služieb. V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že ďalší rozvoj služieb je závislý predovšetkým od využívania existujúcich rezerv v mechanizácii a organizácii práce a najmä od štrukturálnych zmien, t.j. od obmedzovania menej efektívnych výrobných činností z hľadiska celospoločenského v prospech služieb.

Predložený návrh zákona podstatne zjednodušuje okruh pripočítateľných a odpočítateľných položiek, a to zhodne s návrhom zákona o odvodoch do štátneho rozpočtu. Toto riešenie plne zodpovedá nielen požiadavkám organizácií, ale i zásadám správneho vyúčtovania výnosov a nákladov. Zákon napomáha riešiť ešte ďalší doterajší nedostatok. Ako ste si, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, iste všimli, boli vposlednom čase kritizované v oznamovacích prostriedkoch neporiadky a nedostatky, ktoré sa ukázali pri zabezpečovaní a poskytovaní ochranných pracovných pomôcok. Šlo predovšetkým o nedostatočný sortiment a o kvalitu týchto prostriedkov. Vzhľadom na to, že normy vydané jednotlivými rezortami sa vyjadrujú spravidla iba fyzickými jednotkami, resp. časovými normami, treba privítať návrh na zrušenie pripočítateľnosti týchto položiek nad normu.

Významnou otázkou je i navrhovaná úprava lehôt pre platenie u poplatníkov s daňovou povinnosťou do 400.000 Kčs. Štvrťročné platenie zníži objem prác, a to nielen organizácie, peňažného ústavu, ale i orgánu, ktorý vykonáva správu dane. Pritom sa táto úprava bude týkať pomerne veľkého počtu organizácií. Domnievam sa však, že by stálo za úvahu urobiť ešte ďalšie zjednodušenie, a to tak, že by do vykonávacieho predpisu zakotvilo Federálne ministerstvo financií zásadu, podľa ktorej by orgány vykonávajúce správu dane mohli stanoviť malým poplatníkom - napr. s daňovou povinnosťou do 10.000 Kčs ročne - platenie záloh raz za rok. To by bolo ďalšie zjednodušenie a uľahčila by sa práca spoločenských organizácií.

Pri týchto organizáciách sa chcem ešte zvlášť zastaviť. V rokoch 1968-69 sme boli svedkami toho, že spoločenské organizácie vykonávali rôznu podnikateľskú činnosť, ktorá nemala nič spoločné s ich poslaním. Po opatreniach na reguláciu podnikateľskej činnosti sa tento rozsah podstatne obmedzil a spoločenské organizácie vykonávajú hospodársku činnosť, len pokiaľ im to príslušné orgány schválili. Považujem však za správne, že tieto organizácie budú platiť daň z tejto činnosti, lebo inak by sa narušila jednotnosť ekonomických podmienok pre tieto činnosti. Mám na mysli hlavne obchodnú činnosť, pohostinstvo, poskytovanie ubytovacích a dopravných služieb i drobnú výrobu, kde sme boli pri rozhodnutí o nezdaňovaní zisku z tejto činnosti spoločenských organizácií všetci vystavení celkom oprávnenej kritike zo strany tých organizácií, ktoré majú túto činnosť vykonávať ako svoje hlavné poslanie a spoločenskú úlohu, napr. Jednoty, RaJ, komunálne služby a pod. Pri týchto organizáciách osnova zákona zjednodušuje aj platenie nemocenského poistenia, Iebo tieto organizácie majú podľa návrhu platiť nemocenské poistenie z miezd pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na trvalej hospodárskej činnosti, a nie príspevok na sociálne zabezpečenie.

Veľmi záslužné je to, že návrh ráta i naďalej s preferovaním výchovy učňov vo vybraných odboroch a s preferovaním akcií vôbec na prípravu kádrov tým, že na túto činnosť poskytuje významné zľavy z daní. Takisto je možné kladne hodnotiť podporu družstvám invalidov a novozakladaným pridruženým výrobám.

Zo správy súdruha ministra i z odôvodnenia spravodajcov vyplýva, že návrh ponechal v podstate všetky overené a osvedčené prvky z doterajšej sústavy. Za úvahu však ešte stojí, či sa ukáže správne, že medzi poplatníkmi dôchodkovej dane zostávajú i niektoré štátne hospodárske organizácie, najmä podniky miestneho stavebníctva a miestneho hospodárstva. Pritom som si vedomá, že vláda vychádzala z účelnosti zachovania jednotného systému zdanenia pri organizáciách v oblasti služieb. Bude však potrebné, aby ministerstvo financií sledovalo, či tým nebudú vznikať neoprávnené rozdiely medzi podnikmi s rovnakým výrobným programom, ale zaradené do iného systému zdanenia.

Předsedkyně SL doc.MUDr. Pennigerová: Děkuji s. poslankyni Čubové. Soudružky a soudruzi, zatím nejsou předloženy další přihlášky do rozpravy. Ptám se pro to, zda si ještě někdo přeje vystoupit v rozpravě. /Nikdo./

Přeje si slovo s.ministr financí? /Ano./

Ministr financí ČSSR doc.ing. Rohlíček, CSc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, pokiaľ ide o námety prednesené spravodajcami, chcel by som ubezpečiť Federálne zhromaždenie, že sú predmetom pozornosti Federálneho ministerstva financií, postupne ich rozpracovávame a predložíme v jednotlivých termínoch či už vláde alebo priamo v kompetencii ministra financií vydáme. Mám na mysli také odporučenia, ako je experimentálne overenie iných foriem zdanenia, vydanie vykonávacích predpisov, vymedzenie pojmu nepoľnohospodárskej činnosti a pod.

Pokiaľ ide o pripomienky súdružky poslankyne Čubovej, aby menší poplatníci nemuseli platiť mesačné resp. štvrťročné zálohy, chcel by som upozorniť, že je to riešené v § 29 ods. 7. podľa ktorého môže orgán vykonávajúci správu daní stanoviť termíny pre odvod inak, to jest i vo väčšom časovom intervale.

Poslankyně SL doc.MUDr. Pennigerová: Děkuji s.ministru Rohlíčkovi. Přejí si slovo soudruzi zpravodajové? /Nepřejí./ Můžeme přistoupit k hlasování.

Hlasovat budou poslanci Sněmovny lidu, kterých je přítomno 191.

Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s návrhem zákona o důchodové dani a příspěvku na sociální zabezpečení ve znění společné zprávy výborů Sněmovny lidu, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./

Konstatuji, že pro zákon hlasovali všichni přítomní poslanci Sněmovny lidu. Sněmovna lidu zákon přijala.

Prosím o hlasování poslance Sněmovny národů. Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice, kterých je přítomno 52.

Kdo z poslanců Sněmovny národů, zvolených v České socialistické republice, souhlasí s návrhem zákona ve znění společné zprávy výborů Sněmovny národů, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./

Konstatuji, že s návrhem zákona vyslovili souhlas všichni přítomní poslanci Sněmovny národů, zvolení v České socialistické republice.

Nyní budou hlasovat poslanci Sněmovny národů, zvolení ve Slovenské socialistické republice, kterých je přítomno 44.

Kdo z poslanců Sněmovny národů, zvolených ve Slovenské socialistické republice souhlasí s návrhem zákona ve znění společné zprávy výborů Sněmovny národů, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./

Je někdo proti? /Nikdo./

Konstatuji, že s návrhem zákona vyslovili souhlas též všichni přítomní poslanci Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice.

Sněmovna národů zákon schválila.

Vzhledem k tomu, že Sněmovna lidu i Sněmovna národů přijaly shodná usnesení, konstatuji, že Federální shromáždění schválilo zákon o důchodové dani a příspěvku na sociální zabezpečení.

Přistoupíme dále k projednání dalšího bodu pořadu, kterým je

Vládní návrh odůvodní ministr financí ČSSR ing. Rudolf Rohlíček: prosím ho, aby se ujal slova.

Ministr financí ČSSR doc.ing. Rohlíček, CSc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, predložený vládny návrh zákona o odvodoch do štátneho rozpočtu realizuje aj dôležitú časť záverov XIV. zjazdu KSČ, v dokumentoch ktorého sa vymedzuje úloha finančných a úverových vzťahov tak, že tieto musia aktívne pôsobiť na efektívnosť rozvoja tak v etape tvorby, ako i realizácie plánu a vytvárať podmienky pre žiadúce zladenie hmotných a finančných procesov. Majú súčasne vytvárať ekonomický tlak na podniky a VHJ, aby zvyšovali efektívnosť a podporovať ich zainteresovanosť na dobrých výsledkoch hospodárenia.

Predložený návrh zákona vychádza zo zásad plánovitého riadenia národného hospodárstva, platných od roku 1972, ktoré boli schválené uznesením federálnej vlády v júli t.r.

V návrhu zákona ide o usporiadanie vzťahov hospodárskych organizácií k štátnemu rozpočtu formou odvodu. Tieto vzťahy zaujímajú dôležité miesto v sústave plánovitého riadenia národného hospodárstva. Odvody hospodárskych organizácií do štátneho rozpočtu sú nielen základným príjmom štátneho rozpočtu, ktorý vytvára podmienky pre splnenie cieľov štátnej hospodárskej politiky, ale sú aj základom sústavy finančného hospodárenia podnikov a výrobnohospodárskych jednotiek a jedným z prvkov sústavy podnikovej i osobnej hmotnej zainteresovanosti na dobrých výsledkoch hospodárenia.

Prvým krokom k náprave na úseku vzťahov podniku a výrobnohospodárskych jednotiek k štátnemu rozpočtu bolo prijatie zákona o podnikových daniach Federálnym zhromaždením v decembri 1969.

Tento zákon bol jedným z dôležitých opatrení, ktoré intenzívne pôsobili proti inflačným vplyvom a prispeli ku konsolidácii národného hospodárstva. S odstupom času možno konštatovať, že zákon splnil svoju úlohu, pretože podstatne prispel k odstráneniu schodkovitosti štátneho rozpočtu a pomohol vytvárať prebytky štátneho rozpočtu. Tým umožnil riešiť rad naliehavých problémov národného hospodárstva. Prispel aj k upevneniu československej meny.

V minulom roku sa pre rok 1971 vykonali niektoré čiastkové úpravy uvedeného zákona, ktoré vyplývajú hlavne zo špecifických potrieb niektorých odvetví v súlade s ich úlohami obsiahnutými v štátnom pláne. Ide hlavne o diferenciáciu sadzieb dane zo zisku a dane z majetku.

Príprava prerokovávaného vládneho návrhu zákona o odvodoch práve tak ako predošlého zákona o podnikových daniach prebiehala na veľmi širokej základni. Zúčastnili sa jej popri ústredných orgánoch i zástupcovia podnikov a niektorí generálni riaditelia. Aktívne sa podieľali na príprave aj výbory Federálneho zhromaždenia.

Základný prínos predloženého návrhu zákona o odvodoch je v tom, že s konečnou platnosťou sa vo všetkých odvetviach národného hospodárstva odstraňuje systém hrubého dôchodku a hospodárenie organizácií sa týmto zákonom prevádza na zisk. To nie je formálna zmena. ale opatrenie s hlbokým politicko-ekonomickým významom, ktorým sa odstraňujú chyby sústavy riadenia z roku 1967.

Úpravy premietnuté do návrhu zákona o odvodoch nadväzujú na pozitívne opatrenia z rokov 1970 až 1971. Nadväzujú hlavne na obnovenie určujúcej úlohy a záväznosti plánu a podporujú realizáciu jeho zámerov. Návrh príslušne reaguje na problémy a negatívne rysy zistené rozborom doterajšieho pôsobenia podnikových daní. Vychádza sa z toho, že nie je žiadúce meniť platné riešenie, pokiaľ nie sú prepracované a dôkladne preverené riešenia nové a lepšie. Má sa tým zabrániť riešeniam, ktoré by nemali stabilitu, a naopak, premysIene cieľavedome zdokonaľovať plánovité riadenie hospodárstva, aby v priebehu päťročnice nemuselo dochádzať k zásadnejším zmenám.

Problematika vzťahu podnikov k štátnemu rozpočtu, konkrétne sústava odvodov alebo podnikových daní v súvislosti s hľadaním dokonalejších foriem plánovitého riadenia a v jeho rámci využívaných ekonomických nástrojov pôsobiacich na efektívnosť a vytvárajúcich účinnú hmotnú zainteresovanosť na dobrých hospodárskych výsledkoch, je už po niekoľko rokov v popredí záujmu nielen u nás, ale i v ostatných socialistických krajinách, z ktorých môžeme čerpať skúsenosti.

Návrh prináša do súčasnej úpravy odvodov do štátneho rozpočtu niektoré zmeny, z ktorých považujeme za nutné uviesť:

- nahradenie doterajšej sústavy podnikových daní sústavou odvodov do štátneho rozpočtu a užšie spojenie sústavy odvodov s plánom a so sústavou finančného plánovania,

- zrušenie doterajšieho systému odvodov z odpisov základných

prostriedkov a zapojenie odpisov do financovania.

V zmysle úprav ústavného zákona o československej federácii, platných od 1. januára 1971, predstavuje návrh zákona komplexnú jednotnú právnu úpravu s potrebnými splnomocneniami pre vládu. Zachováva sa pritom žiadúca kontinuita s úpravou platnou pre základné odvetvia, a to tak čo do druhu jednotlivých odvodov, ako i čo do ich konštrukcie. Na rozdiel od zákonov o podnikových daniach nerieši návrh zákona len odvody základných odvetví, ale celého národného hospodárstva vrátane nepriemyslových odvetví.

Návrh zákona vychádza zo súčasných potrieb národného hospodárstva, najmä zo základnej úlohy, ktorou je zabezpečenie realizácie cieľov päťročnice. V potrebnom rozsahu sa navrhuje diferenciáci a sadzieb a v niektorých prípadoch i foriem odvodov do štátneho rozpočtu v nadväznosti na plán a podľa špecifických podmienok odvetvia.

Diferenciácia sadzieb sa vykonáva pri odvodoch zo zisku, ktorý je najdôležitejším odvodom z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu a hmotnej zainteresovanosti podnikov. Všeobecná sadzba odvodu sa zvyšuje z doterajších 65 % na 75 % v dôsledku zrušenia odvodov z odpisov základných prostriedkov v dnešnej štruktúre a ponechania väčšiny odpisov podnikom a VHJ a takisto v dôsledku zníženia úrokových sadzieb z bankových úverov. Vyššia sadzba odvodu zo zisku je tiež opodstatnená vzhľadom na štruktúru investičného plánu 5. päťročnice, ktorá vyžaduje značné prerozdelenie finančných prostriedkov cez štátny rozpočet na financovanie potrieb odvetví s najväčším plánovaným rozsahom investícii, ktoré však majú súčasne najmenší objem vlastných zdrojov. Vyšší odvod zo zisku takisto lepšie tlmí značné nedostatky dnešných veľkoobchodných cien /vysoká a rozkolísaná rentabilita/. Podobne sa zvyšujú niektoré diferencované sadzby odvodu zo zisku podľa odvetvia.

V niektorých odvetviach sa navrhuje vzhľadom na špecifické podmienky /najmä z hľadiska cien, organizačného usporiadania, skladby činností, a tým veľmi rozdielnej rentability/ progresívna stupnica sadzieb odvodu zo zisku.

Pre niektoré štátne hospodárske organizácie, najmä v nepriemyslových odvetviach s prevládajúcim alebo značným rozsahom činnosti vo verejnom záujme a s menším rozsahom komerčnej činnosti. napríklad v odvetviach, kde výsledným vzťahom je dotácia zo štátneho rozpočtu, nie je vhodný všeobecný systém relatívnych odvodov. Preto sa navrhuje zmocnenie pre vládu, aby mohla stanoviť, v ktorých organizáciách bude zavedený vzťah k štátnemu rozpočtu alebo k rozpočtu riadiaceho národného výboru, určený finančným plánom, a takisto stanoviť zásady pre podnikovú hmotnú zainteresovanosť týchto organizácií.