Ustanovenie, že okresné súdy a vojenské
obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého
stupňa neznamená, že ako súdy prvého
stupňa rozhodujú vždy len tieto súdy.
Avšak so zreteľom na to, že súdnictvo spadajúce
do kompetencie republík malo by byť v republikách
i zakončené, zostáva pravidlom, že prvostupňovým
súdom je okresný súd, ktorý po zrušení
miestnych ľudových súdov nie je v žiadnom
prípade súdom odvolacím.
Podľa osnovy predsedom súdov nebolo uložené,
aby každý z nich mal svoj senát a pravidelne
i súdil.
Je to tak preto, že úlohy, ktoré im vyplývajú
z ich správnej funkcie, budú na niektorých
súdoch veľmi rozsiahle. Bude to najmä v najbližšej
dobe, keď pôjde o reorganizáciu, o prípravu
volieb a o zabezpečenie nových úloh, ktoré
súdom pripadajú najmä v trestnom pokračovaní.
Rozsah týchto úloh neumožní vždy
predsedovi, aby pri výkone svojej správnej funkcie
sa venoval i sám priamemu výkonu súdnictva.
Očakáva sa však, že predsedovia súdov
budú i sami pôsobiť ako sudcovia, aspoň
v rámci možností, čo im umožňuje
ustanovenie, podľa ktorého môžu na svojom
súde predsedať ktorémukoľvek senátu.
V osnove sa hovorí, že predsedovia súdov sledujú
rozhodovanie na svojom súde. Je to tak preto, že po
administratívnej línii sú za chod svojho
súdu zodpovední a musia byť informovaní
o kvantite i kvalite výkonu jednotlivých sudcov
tohto súdu. Z tejto úlohy im však nevyplýva
žiadne právo, aby akýmkoľvek spôsobom
ovplyvňovali rozhodovanie v konkrétnych veciach.
Preto sa z ich úloh vypúšťa zabezpečovanie
jednotného výkladu právnych predpisov.
V rámci starostlivosti o odbornú výchovu
sudcov a v rámci prípravy gremiálnych porád
na svojom súde majú predsedovia súdov plnú
možnosť zorganizovať konfrontáciu protichodných
rozhodnutí a výmenu názorov o jednotlivých
právnych otázkach. Nie je však ani ich úlohou,
ani ich právom, aby vo veci samej zasahovali do konkrétneho
rozhodovania. To je ponechané výlučne dozoru,
ktorý vykonáva v rámci inštančného
postupu vyšší súd pri rozhodovaní
o opravných prostriedkoch a Najvyšší súd
pri vyhlásení stanovísk v rámci zjednocovania
činnosti.
Najvyšší súd ČSSR má na
zjednocovanie judikatúry jediný inštrument,
a to stanoviská. Týmito stanoviskami publikuje svoje
názory na právne otázky, ktoré sa
v praxi ukázali ako sporné, čo znamená
zjednocovanie už rozdvojenej praxe, pravda, publikuje tiež
svoj názor na otázky, ktorých spornosť
ešte len hrozí, čo znamená zjednocovanie
preventívne.
Treba však zdôrazniť, že práve tak,
ako ani dnes, nemajú rozhodnutia Najvyššieho
súdu charakter všeobecnej záväznosti,
nebudú ho mať ani stanoviská Najvyššieho
súdu ČSSR pre budúcnosť. Budú
pôsobiť len svojou presvedčivosťou, autoritou
súdu, pričom niet pochybnosti o tom, že vo
väčšine prípadov budú značne
ovplyvňovať dovoleným spôsobom judikatúru
republikových súdov.
Pri rokovaní o osnove tohto zákona vyskytla sa na
viacerých miestach otázka sídla Najvyššieho
súdu ČSSR. Podľa nášho názoru
táto otázka nie je otázkou právnou
ani politickou, ale praktickou. Z tohto dôvodu za sídlo
Najvyššieho súdu ČSSR bola v osnove určená
Praha, lebo umiestnenie tohto súdu v Brne by narazilo na
prakticky neprekonateľné ťažkosti technického
charakteru a na praktické znemožnenie riadenia tohto
súdu.
Správu republikových súdov, včítane
najvyšších súdov republík, vykonáva
ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky.
Správu vojenských súdov vykonáva Ministerstvo
národnej obrany. Preto tiež právomoc, ktorá
v súvislosti so správou všeobecných
súdov prísluší ministrom spravodlivosti,
je v oblasti vojenského súdnictva zverená
Ministerstvu národnej obrany.
Úlohy súdnej správy zostávajú
v podstate nezmenené proti doterajšiemu stavu. Uspôsobuje
sa len výkon správy súdov so zreteľom
na výlučnú kompetenciu ministrov spravodlivosti
republík a so zreteľom na to, že výkon
správy vojenských súdov je zverený
ministrovi národnej obrany. Správu Najvyššieho
súdu ČSSR vykonáva priamo predseda tohto
súdu.
Orgány súdnej správy zodpovedajú za
výkon súdnictva a z tohto titulu im prislúcha
právo a povinnosť sledovať jeho výkon
a robiť potrebné previerky práce nižších
súdov. Táto právomoc orgánov súdnej
správy však neznamená zásah do rozhodovacej
činnosti súdov, lebo ide o prieskum následný,
t.j. o prieskum vecí už právoplatne rozhodnutých.
Tento prieskum slúži orgánom súdnej
správy, aby boli informované o stave súdnej
činnosti a o problematike, ktorou sa súdy zaoberajú,
a v neposlednom rade predstavuje tiež podklady pre legislatívne
opatrenia.
Zo zodpovednosti ministra spravodlivosti za výkon súdnictva
vyplýva jeho právo podávať v právoplatne
skončených veciach sťažnosť pre porušenie
zákona, keď sa domnieva, že k nemu došlo.
Ani toto právo ministra spravodlivosti neznamená
zásah do sudcovskej nezávislosti, lebo o sťažnosti
budú rozhodovať najvyššie súdy, ktoré
nie sú stanoviskom ministra spravodlivosti viazané.
Doterajšie právo predsedu Najvyššieho súdu
podávať sťažnosť pre porušenie
zákona zaniká, lebo z hľadiska teoretického
i praktického bolo anomáliou, keď predseda
podával sťažnosť, o ktorej rozhodoval jeho
vlastný súd. Prax okrem toho ukázala, že
o podaní sťažnosti nerozhodoval predseda, ale
súd. V budúcnosti bude mať právo podávať
sťažnosť pre porušenie zákona naďalej
generálny prokurátor a okrem neho - v prípadoch
vyplývajúcich z dohľadu - minister spravodlivosti,
ako už to bolo spomenuté.
Ústavnoprávny výbor Snemovne národov
považuje navrhovaný zákon s úpravami,
ktoré sú v jeho stanovisku, za návrh zodpovedajúci
dnešným potrebám súdnictva a spoločnosti
a poveril ma, aby som odporučil návrh na prijatie.
Keď som čítal podrobne tlač č.
18, ktorú máte pred sebou, zistil som tam však
jednu veľmi nepríjemnú chybu. Ide zrejme o
preklep vzniklý v dôsledku časovej tiesne.
V tlači č. 18 v § 43 sa hovorí - je
to str. 13 - že "Sudcov z povolania súdov republík
volí a odvoláva Predsedníctvo národnej
rady..." Tam má byť "plénum národnej
rady". Je to nepríjemný omyl. Upozorňujem
na túto chybu, lebo inak by to bolo v rozpore s ústavným
zákonom, ktorým sa mení hlava ôsma
Ústavy.
Odporúčam teda schváliť návrh
zákona s uvedenou zmenou. Činím tak v presvedčení,
že novelizovaný zákon o organizácii
súdov a o voľbách sudcov bude cenným
prínosom pre konsolidáciu a normalizáciu
vo sfére spoločensky tak významnej, akou
je súdnictvo. Som toho názoru, že novelizovaný
zákon, ktorý máme schváliť, prispeje
k tomu, aby spravodlivosť bola lepšie zaisťovaná
nielen vo vzťahu k občanom, ale aby slúžila
tiež k ochrane politického systému našej
spoločnosti, politického systému, ktorý
v nedávnej minulosti bol tak narušený. Úpravy,
ktoré sa teraz navrhujú, zabezpečujú,
aby súdnictvo i na tomto úseku, na úseku
ochrany spoločenského systému plnilo dôsledne
svoju úlohu.
Místopředseda SN Kouba: Děkuji zpravodaji
posl. Vašečkovi. Přeje si ještě
někdo slovo k tomuto bodu? /Nikdo./
Prosím s. místopředsedu vlády, zda
si přeje zaujmout stanovisko /nepřeje/.
Je to skutečně tak, jak s. zpravodaj uvedl. Došlo
k tiskové chybě a prosím vás, abyste
ve smyslu návrhu zpravodaje si to v tisku opravili.
Zpravodaj poslanec Vašečka předložil návrh,
aby vládní návrh zákona, kterým
se mění a doplňuje zákon č.
36/1964 o organizaci soudů a o volbách soudců
byl schválen ve znění zprávy ústavně
právního výboru Sněmovny národů
s opravou, kterou s. Vašečka uvedl. O tomto návrhu
zákona budeme hlasovat společně.
Kdo souhlasí s návrhem, jak byl formulován
zpravodajem, včetně opravy, nechť zvedne ruku!
Je někdo proti? Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? Nikdo.
Sněmovna národů schválila novelizaci
zákona o organizaci soudů a o volbách soudců.
Ještě než se rozejdeme, dávám v
úvahu předsedům výborů, protože
nyní bude zasedat předsednictvo Sněmovny
národů, zda by se této schůze nemohli
zúčastnit?
Zítra ráno pokračujeme v 8.30 hod., a to
zejména z toho důvodu, abychom, pokud to bude možné,
dopoledne práci sněmovny skončili.
Tím končím dnešní schůzi.