Zajišťovat úspěšně stále
složitější úkoly, které
před naše strojírenství jsou kladeny,
vyžaduje kritický náročný pohled,
který nesnižuje dosažené výsledky,
ale ukazuje cestu vpřed.
Ještě mnohé výrobně hospodářské
jednotky více rozepisují a sumarizují než
řídí, organizují a řeší
konkrétní věcné problémy. S
růstem složitosti úkolů musí
daleko lépe střední článek
řízení zabezpečovat tu úlohu,
která mu byla XV. sjezdem KSČ určena.
Projevit se to musí v prvé řadě ve
zvýšené kvalitě tvorby plánu.
Jestli má být pro podnik státní plán
zákonem, má se zvyšovat jeho autorita, být
prostě základním nástrojem řízení,
nesmí obsahovat nedořešené problémy.
Rozpis plánu prováděný s vědomím,
že se bude muset měnit, zpravidla podle toho, jak
se situace bude vyvíjet v průběhu plánovaného
období, vede k tomu, že se na podnicích spekuluje,
věci se neřeší v potřebné
intenzitě a za základním problémem
se skrývá celá řada vnitřních
nedostatků.
Stále převažuje při stanovení
úkolů i v přidělení zdrojů
metoda všem stejně, která je nejjednodušší,
nevede ke konfliktům, ale je velmi škodlivá,
utlumuje veškerou iniciativu. Rozmělnění
zdrojů například v investicích do
moderní výkonné techniky vede k tomu, že
každý podnik nakupuje například numericky
řízené stroje, i když je známo,
že jejich jednotlivé nasazení nepřinese
výraznější efekt a vede k nízkému
využití.
To je jeden ze stěžejních problémů,
kdy se oběma resortům i velké většině
výrobně hospodářských jednotek
nepodařilo udělat výraznější
krok vpřed.
Složitější úkoly, které
jsou před strojírenstvím, kladou mnohem větší
požadavky na účinnou funkci celého hospodářského
mechanismu od řízení a plánování
na ministerstvech, v koncepční činnosti středního
článku řízení až po organizaci
práce v každém podniku a dílně.
V oblastí plánování bude třeba
v souladu s dříve vyjádřenými
požadavky především
- zdokonalit soustavu ukazatelů prováděcích
i pětiletých plánů a jejich organizační,
odvětvové a oblastní propojení. Některé
ukazatele prokazatelně působí proti zájmům
a potřebám národního hospodářství.
Propočet hrubé výroby i výroby zboží
znevýhodňuje stále ještě výrobu
náhradních dílů, subdodávky
pro vývoz, vede k neúčelné kooperaci.
Na druhé straně zvýhodňuje podniky
s finální produkcí. Prostě je snaha
sám vyvážet a být monopolním
výrobcem;
- v oblasti plánování bude třeba posílit
komplexní plánování strojírenské
výroby bez ohledu na organizační začlenění
jednotlivých závodů a provozů. Více
než 12 % kapacit strojírenské výroby
je mimo resorty strojírenství. Jejich využití
je nerovnoměrné a nedostatečné. Zatím
je malé pochopení a malá snaha u resortů
i národních výborů, kterým
uvedené strojírenské kapacity podléhají.
Pro rychlejší dořešení je nutné
hledat cesty nejen v organizační podřízenosti,
ale i v koordinaci výroby při stávajícím
organizačním zařazení;
- zdokonalit systém bilancí strojírenské
produkce. Dosavadní systém jen v nepatrném
rozsahu a nekomplexně bilančně podchycuje
kompletační dodávky a dodavatelskoodběratelské
vztahy. Nejde jen o bilance ve státním plánu,
ale na všech stupních řízení;
- rozšíření a znovuzavedení plánovacích
gescí. Období od roku 1967, kdy byly zrušeny,
ukázalo, že se bez nich nemůžeme obejít.
Myslím, že už je nutné přestat
diskutovat, zda je zavést, nebo ne, ale společně,
i když uváženě, je zavádět.
Problémem zůstává najít nejefektivnější
organizaci této činnosti.
Pokud jde o zvýšení úrovně řídící
činnosti obou ministerstev i VHJ, jde především
o vyjasnění vzájemných vztahů
obou resortů v rámci hutnickostrojírenského
komplexu. Jde
- o vymezení působnosti, zejména o operativní
řešení dodávek a vztahů mezi
podniky obou resortů;
- o zlepšení účinnosti řízení
ministerstev vůči podřízeným
jednotkám, zejména posílení koncepční
práce a výrazné zkvalitnění
dlouhodobého plánování technickoekonomického
rozvoje a investiční činnosti;
- o posílení a vymezení úlohy VHJ
jako nositele koncepce a základního článku
řízení oboru. Je nutno objasnit i funkci
vůči výrobcům z oboru, kteří
nejsou podřízeni organizačně;
- dále vybudovat spolehlivý režim zajišťování
investiční výstavby a plynulého investičního
cyklu, zejména zkvalitnit na všech stupních
řízení předprojektovou a projektovou
přípravu staveb, klást vyšší
požadavky na expertní činnost a rozhodování
o investicích a zodpovědnost za jednotlivé
fáze výstavby;
- prohloubit a ověřit návrhy na nejúčelnější
organizační uspořádání
VHJ s využitím progresivních metod organizace,
zejména koncernový způsob řízení,
kdy koncern jako celek tvoří státní
hospodářskou organizaci. V této souvislosti
respektovat a vytvářet podmínky pro efektivní
organizaci vývozu a dovozu strojů a zařízení
a dosažení užší vazby mezi výrobou
a organizacemi zahraničního obchodu. Jde o racionální
dělbu práce jednotlivých stupňů
řízení a integrace činnosti.
Vyšší úroveň řízení
vyžaduje kvalitní informace v reálném
čase, což může poskytovat jedině
výpočetní technika. Dosud však slouží
převážně uvnitř podniku, více
je využívána pro statistické, evidenční
účely než pro vlastní řízení.
Základní problém je v úrovni vnitropodnikového
řízení, zejména v normativní
základně. Zpravidla existují normy spotřeby
jednicového času a materiálu, i když
s řadou nedostatků. Ale normy spotřeby energie,
režijního a pomocného materiálu, zásob
a normy potřeby výrobních činností
jsou výjimkou a nemají zpravidla potřebnou
úroveň pro praktické využití.
Pokud nejsou v předstihu tyto věcí řešeny,
je výpočetní technika zklamáním
a přináší často potřebu
duplicitních prací a zvýšení
nákladů. Brzdou je i nízká kvalifikace
řídících pracovníků
v tomto směru. Chybí systém rozborové
činnosti využívající ucelených
systémů výpočetní techniky.
Další úspěšný rozvoj našeho
strojírenství je závislý na optimálním
zapojení do mezinárodní socialistické
ekonomické integrace, na prohloubení kooperace a
specializace, na správném zaměření
investic, na provádění strukturálních
změn a na účinnosti technického rozvoje.
Využití těchto intenzifikačních
faktorů vyžaduje zkvalitnit a prohloubit koncepční
práci, dlouhodobé plány. Zatím zůstávají
nejslabším článkem na celé ose
řízení. Bezprostřední tlak
současných obtížných úkolů
a v řadě případů i nedostatečná
připravenost řídících pracovníků
pro řešení koncepčních otázek
vede často k nezdravě vysokému podílu
operatívy v řízení. Nutnost řešit
dlouhodobé otázky při nedostatečné
přípravě vede někdy k nedomyšleným
opatřením s dlouhodobě negativními
dopady.
Dosahované výsledky i konkrétní poznatky
ukazují, že se úroveň řízení
a organizace zvyšuje, ale tempo tohoto procesu neodpovídá
současným a zejména budoucím potřebám.
Úroveň a účinnost řízení
zůstává nadále klíčovou
otázkou dalšího rozvoje našeho československého
strojírenství. Děkuji. (Potlesk.)
Předseda SL V. David: Děkuji poslanci Tesařovi,
slovo má poslanec Mlynár.
Poslanec Š. Mlynár: Vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, 3. zasadnutie
ÚV KSČ k úlohám a rozvoju československého
hutníctva a strojárstva ďalej rozpracovalo
závery XV. zjazdu KSČ o úlohe hutníctva
a strojárstva v národnom hospodárstve. Pri
tom venovalo pozornosť i dôslednému uplatňovaniu
vedeckotechnického pokroku pri riešení výrobných
úloh, zvyšovaní kvality a inovácie výrobkov
i modernizácií výrobnej základne.
Vo svojom diskusnom vystúpení by som chcel hovoriť
o niektorých výsledkoch i problémoch plnenia
uvedených úloh tak, ako sme mali možnosť
sa s nimi oboznámiť v príprave na dnešnú
schôdzu snemovne. Hutníctvo a strojárstvo
má značnú zodpovednosť za technické
vybavenie národného hospodárstva modernými
a vysoko výkonnými strojmi a zariadeniami. To je
jedna z podmienok, aby celé národné hospodárstvo
sa mohlo efektívne vyvíjať. Strojárstvo
rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje technickú
úroveň nových kapacít, pretože
investičná výstavba v našom národnom
hospodárstve je zo štyroch pätín zabezpečovaná
československými strojmi a zariadením.
Vedeckotechnická aktivita v strojárstve je preto
základom technického a vedeckého pokroku
i jedným z dôležitých predpokladov pre
urýchlenie cyklu veda-technika-výroba-užitie.
Aké máme k tomu predpoklady?
Vedeckovýskumná základňa je čo
do počtu pracovníkov i objemu výdavkov úmerná
s vyspelými priemyselnými štátmi obdobnej
veľkosti. Naše poznatky potvrdili názor strojárskych
ministerstiev, že väčšiu pozornosť
treba venovať lepšiemu vybaveniu pre výskumnú
a vývojovú činnosť. Určitým
meradlom pre efektívnosť práce výskumu
a vývoja je dosahovaný počet vynálezov
a patentov na jedného odborného pracovníka
výskumnovývojových pracovísk. Tu sú
podstatné rozdiely a ukazujú na aktuálny
zdroj rezerv na zvýšenie účinnosti výskumu
a vývoja v strojárstve, ktorý treba systematicky
využívať.
Negatívnym javom je v niektorých prípadoch
formálne naplnenie stavu pracovníkov výskumnovývojovej
základne a ich využívanie na plnenie výrobných
úloh, miesto úloh výskumu a vývoja.
Výskum a vývoj je podľa môjho názoru
pre túto päťročnicu vcelku dobre usmerňovaný
tak v štátnom pláne, ako aj v plánoch
rezortov. Z dvadsiatich štátnych programov technického
rozvoja je na problémy hutníctva a strojárstva
zameraných, alebo sa ich dotýka, 11 programov, ktoré
predstavujú viac ako 60 % všetkých neinvestičných
prostriedkov určených pre tento účel.
V plánoch strojárskych rezortov je výskum
a vývoj zameraný na základné rozvojové
programy a taktiež sa už objavujú úlohy
ku zvyšovaniu efektívnosti vývozu. Značná
časť výskumných a vývojových
úloh je obsiahnutá v podnikový plánoch,
kde je výber úloh usmerňovaný v mnohých
prípadoch prevažne z úzkych podnikových
záujmov. Rezort i VH by mali klásť vyššie
nároky na úroveň riadenia, výber úloh
a zabezpečenie realizácie i na úrovni podnikových
plánov výskumu, vývoja a realizácie.
Vážnym momentom pri využívaní výskumnovývojovej
základne, ale i pri uplatnení výsledkov v
praxi je značná nerovnomernosť. Už v 5.
päťročnici sme boli svedkami toho, že v
jednotlivých rokoch končilo priemerne ročne
53 štátnych úloh, ale v poslednom roku 326.
Podobne v šiestej päťročnici bolo už
v prvom roku začatých asi 90 % všetkých
úloh a ich ukončenie sa opäť kumuluje
ku koncu päťročnice. V plánovanom hospodárstve
by takáto nerovnomernosť nemala mať miesto, pretože
nie je v súlade s efektívnosťou využívania
kapacít.
Pri zavádzaní výsledkov výskumu a
vývoja do praxe boli už dosiahnuté v porovnaní
s minulým obdobím lepšie výsledky. Zatiaľ
čo v minulých rokoch boli tzv. realizačné
výstupy štátneho plánu - všetkých
rezortov dovedna - plnené na 70-80 %, v prvom polroku tohto
roku v priemere na 80,2 % a z toho vo Federálnom ministerstve
hutníctva a ťažkého strojárstva
na 93 % a vo Federálnom ministerstve všeobecného
strojárstva na 88,1 %. To je ešte priaznivá
tendencia, ktorú treba oceniť. Napriek tomu zostáva
ešte významná časť nesplnená.
Aké sú dôvody? Je to najmä nevyjasnenosť
vonkajších podmienok pri realizácii, oneskorenie
dodávok materiálu, strojov a zariadení z
tuzemska i z dovozu, nutnosť predĺženia dlhodobých
skúšok, nedostatok kapacít, nedostatok pracovníkov.
Odporúčam, aby odstraňovaním najmä
týchto nedostatkov boli vytvorené podmienky pre
rýchlejšie a účinnejšie zavádzanie
výsledkov výskumu a vývoja do praxe.
Vlastná výskumnovývojová základňa
nemôže byť sama jediným a dostačujúcim
zdrojom novej techniky a jej zavádzanie do praxe. Najmä
nutnosť rýchlejšej inovácie výrobkov
vyžaduje využívať i vonkajších
zdrojov, najmä nákupu a pohotové uplatňovanie
licencií. V našom strojárstve sme sa zatiaľ
príliš spoliehali na vlastný výskum
a vývoj a nákupu licencií sme venovali veľmi
malú pozornosť. Prax potvrdzuje, že 3. zasadnutie
ÚV KSČ celkom správne odporučilo oveľa
aktívnejšie rozvíjať nákup a predaj
licencií. Toto opatrenie nie je prejavom zaostávania
nášho strojárstva, ale objektívnou nutnosťou.
Veď všetky priemyslovo vyspelé i kapitalistické
štáty využívajú v niekoľkonásobne
väčšom rozsahu licencií ako Československá
socialistická republika a taktiež na ich nákup
venujú oveľa väčší podiel
z celkových nákladov na výskum a vývoj
ako naša republika.
Svetový obchod s licenciami vzrástol za posledných
desať rokov na viac ako trojnásobok a rastie stále
rýchlejšie. Z informácií, ktoré
sme dostali je zrejmé, že už ministerstvá
pristupujú k prvým opatreniam, ktoré majú
priniesť výraznú koncepčnú zmenu
v našej licenčnej politike. Zhodnotenie výsledkov
z roku 1976 potvrdilo efektívnosť nákupu licencií.
U licenčne vyrábaných prístrojov a
zariadení bolo dosiahnuté o 2 % vyššej
rentability ako je priemerná rentabilita rezortu. Bude
preto správne, keď zodpovieme opatrenia k rozvoju
nákupu a predaja licencií a najmä k ich pohotovému
využívaniu vo výrobe.
V tejto súvislosti mám dotaz na súdruha ministra
Bahyla: V akom rozsahu a v akých smeroch sa počíta
s využitím licencií v 6. päťročnici,
najmä pri výrobe spotrebného priemyselného
tovaru?
Pred záverom svojho vystúpenia by som sa chcel zmieniť
ešte o ďalšom dôležitom zdroji pokroku
v strojárstve, ktorý je jedným z výsledkov
rozvoja aktivity a iniciatívy širokých vrstiev
pracujúcich pri plnení úloh XV. zjazdu. Sú
to objavy, vynálezy a zlepšovacie návrhy.
Hneď v úvode treba povedať, že opatrenia
vlády ČSSR, ako i vlády SSR a ČSR
z roku 1975, rovnako ako spoluúčasť ROH a ďalších
zložiek Národného frontu na tvorbe konkrétneho
programu rozvoja a realizácie vynálezov a zlepšovacích
návrhov sa už priaznivo prejavili vo výsledkoch
prvého roku 6. päťročnice.
V roku 1976 bolo vytvorených 6,5 tis. nových technických
riešení, bolo započaté s využívaním
2200 vynálezov a viac ako 130 tisíc zlepšovacích
návrhov. Ekonomický prínos prekročil
6 mld Kčs a bol o 10 % vyšší ako v roku
1975. V strojárskych podnikoch bolo na každých
1000 pracovníkov podaných viac ako 100 zlepšovacích
návrhov a sú stále viac zameriavané
na konkrétne potreby národného hospodárstva.
To sú nesporné priaznivé výsledky,
ktoré sú dobrým prínosom pre plnenie
úloh 6. päťročnice. Ale napriek tomu sú
tu ešte zrejmé rezervy. Naša republika sa počtom
43,8 prihlášok vynálezov na 100 tisíc
obyvateľov zaraďuje na 6. miesto vo svete. Naši
susedia v Nemeckej demokratickej republike dosahujú ešte
lepších výsledkov vo vynálezcovskom
a zlepšovateľskom hnutí ako my.
Môžeme sa učiť i u mnohých našich
podnikov. Pri poslaneckých prieskumoch sme navštívili
podnik, ktorý sa za dosiahnuté výsledky vo
vynálezcovskom a zlepšovateľskom hnutí
za rok 1976 umiestnil na 1. mieste v súťaži Federálneho
ministerstva všeobecného strojárstva. Som rád,
že je to národný podnik Považské
strojárne, ktorého som spolupracovníkom,
a mohol by som teda podrobne hovoriť o podmienkach, za akých
bol tak úspešný. Stručne je to možno
charakterizovať tak, že bol dobre pripravený
plán politicko-organizačného zabezpečenia
rozvoja vynálezcovského a zlepšovateľského
hnutia, ktorý bol prerokovaný s najširším
straníckym a odborárskym aktívom a stal sa
tak jeho akciou. Bol citlivo doplnený hmotnými stimulmi
a dobre organizačne zabezpečený na všetkých
stupňoch riadenia. Mimoriadna pozornosť bola venovaná
realizácii prijatých návrhov. Vo výrobe
majú zodpovedajúci stupeň dôležitosti
a teda značnú preferenciu, ktorá je záväzná
pre každého pracovníka. Myslím, že
najmä nad týmito realizačnými opatreniami
by sa mohli zamyslieť v rade závodov i na rezortoch.
Pomohlo by nám to odstrániť najslabší
článok, ktorým je pomalá realizácia
zlepšovacích návrhov i vynálezov.
Doterajšie výsledky a pripravované opatrenia
ukazujú, že v strojárskych rezortoch by mohlo
byť v 6. päťročnici dosiahnutých
14 tis. vynálezov a viac ako 600 tis. zlepšovacích
návrhov. Takmer 59 tisíc vyhlásených
tematických úloh by mohlo dostatočne usmerniť
rozvoj zlepšovateľského hnutia.
Ako vyplýva zo správ súdruhov ministrov,
hľadajú strojárske ministerstvá aj nové
formy práce k dosiahnutiu väčšej účinnosti
jestvujúcej vedeckovýskumnej základne a uplatneniu
výsledkov v praxi. Sú postupne vytvárané
vyskumno-vývojové združenia ako nová
forma, ktorá by mala výraznejšie i skrátiť
cyklus výskum-vývoj-výroba-užitie. Sú
uskutočňované pokusy dať vedúcim
pracoviskám medziodvetvovú pôsobnosť,
je snaha dosiahnuť meranie účinnosti vedeckovýskumných
základní na základe inovačných
programov a ďalšie.
Vážené súdružky a súdruhovia,
doterajšie výsledky výskumnej a vývojovej
základne hutníctva a strojárstva a ich uplatňovanie
v praxi nepokrýva plne ešte oprávnené
požiadavky na zvyšovanie efektívnosti národného
hospodárstva. Vývoj pozitívnych prvkov i
využiteľné zdroje technického pokroku,
ktoré hutníctvo a strojárstvo má,
sú však reálnou základňou pre
úspešné plnenie úloh XV. zjazdu Komunistickej
strany Československa a 6. päťročného
plánu i na tomto úseku.