Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo z vás, soudružky a soudruzi, souhlasí s návrhem svého předsednictva na konání společné schůze s navrženým pořadem? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

S návrhem vyslovili souhlas poslanci obou sněmoven.

Konstatuji, vzhledem k výsledku hlasování, že obě sněmovny v souladu s článkem 34 odst. 2 ústavního zákona o československé federaci, se usnesly na konání společné schůze sněmoven a schválily její pořad.

Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, přistoupíme k projednání prvního bodu pořadu naší schůze, kterým je

Prosím soudruha ministra, aby se ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR B. Chňoupek: Vážený súdruh generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident Československej socialistickej republiky, vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

predstupujem pred Vás, predstaviteľov nášho ľudu v najvyššom zastupiteľskom orgáne Československej socialistickej republiky, aby som Vám, po uplynutí dvoch rokov od posledného expozé, predložil bilanciu, ako plníme úlohy, ktoré pred československú zahraničnú politiku postavil XV. zjazd KSČ.

Rád by som hneď v úvode zdôraznil, že pozitívne výsledky v zahraničnopolitickej činnosti bolo možné docieliť iba vďaka cieľavedomému úsiliu nášho pracujúceho ľudu robotníkov, roľníkov a inteligencie, pod prezieravým vedením našej strany, jej ústredného výboru a predsedníctva, ktoré venuje našej zahraničnej politike každodennú pozornosť. Konkrétnym výsledkom tejto starostlivosti je skutočnosť, že - "medzinárodné postavenie Československej socialistickej republiky" - ako zdôraznil na XV. zjazde KSČ generálny tajomník a prezident republiky súdruh Gustáv Husák "sa upevnilo, jej prestíž vo svete vzrástla, náš štát sa teší dôvere a úcte socialistických krajín, má sympatie pokrokového sveta a stal sa dôstojným partnerom pre mnohé štáty s odlišným spoločenským zriadením". Pritom si znovu uvedomujeme, že sme toto postavenie mohli dosiahnúť len vďaka tomu, že naša krajina je pevnou súčasťou svetovej socialistickej sústavy, opierajúcej sa o prvú krajinu socializmu - mohutný Sovietsky zväz.

Súdružky a súdruhovia poslanci. Svojej dnešnej úlohy sa podujímam s pocitom mimoriadnej zodpovednosti, znásobenej naviac tým, že k terajšiemu vystúpeniu dochádza v predvečer 60. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, svetodejinnej udalosti, ktorá otriasla základmi kapitalistického systému, otvorila nové cesty vývoja ľudstva, začala prevratnú epochu v jeho dejinách a znamenala súčasne historický zlom vo vývoji medzinárodných vzťahov od politiky expanzie k politike mieru. Symbolickým výrazom tohto zásadne nového princípu bolo prijatie leninského Dekrétu o mieri, v ktorom vláda sovietov navrhla "všetkým bojujúcim národom a ich vládam, aby ihneď začali rokovania o spravodlivom demokratickom mieri" a zároveň apelovala na vytvorenie rozumnej základne vzájomných vzťahov medzi socializmom a kapitalizmom na zásadách rozvoja stykov v oblasti politickej, ekonomickej i kultúrnej, čím sa tento dokument stal základným kameňom mierového spolunažívania.

Teda nie všeobecné deklarácie, nie prázdne gestá, ale konkrétny generálny projekt mieru a princípov spolužitia štátov s rôznym spoločenským zriadením, ktorý proletárski revolucionári považovali za základnú podmienku pre liečenie strašných rán, spôsobených mečom imperialistickej vojny a súčasne najväčšiu zbraň sociálnej revolúcie medzinárodného proletariátu práve tak pred 60. rokmi, ako to považujú dnes.

Preto tiež jedným z prvých aktov, s ktorým nová proletárska vláda vystúpila na medzinárodné fórum, bol návrh na všeobecné odzbrojenie prednesený na Janovskej konferencii v apríli 1922. Ako napísal Hemingway, ktorý bol na konferencii prítomný, návrh vyvolal vtedy všeobecnú paniku vyjadrenú azda najvýstižnejšie výkrikom jedného zo západných delegátov, keď na celú sálu zvolal: "Nikdy". Lenže - ako dobre vieme - história sa zastaviť nedá.

Víťazné idey Marxa, Engelsa a Lenina, ktorými sa riadia vo svojej činnosti komunistické a robotnícke strany, sa nezadržiteľne presadzovali vo všetkých oblastiach života spoločnosti, v ideológii, politike, v ekonomike, na poli kultúry a morálky. Pod ich revolučným vplyvom došlo k zásadným zmenám aj v medzinárodných vzťahoch.

Vznikom ZSSR a neskoršie celého socialistického spoločenstva sa objavila na medzinárodnej aréne sila, ktorá dôsledne odmietla vojnu ako prostriedok na dosiahnutie politických cieľov, sila ktorá po prvý raz povýšila rokovanie na princíp a jediný prostriedok mierového riešenia sporov a dosiahnutia dorozumenia medzi národmi. Komunistické strany si stanovili ušľachtilý cieľ vylúčiť vojnu zo života ľudskej spoločnosti a túto zásadu zakotvili v programe štátnej politiky a ideu mieru dali do priamej súvislosti s ideou sociálneho pokroku.

S odstupom rokov vidno, že po celé dlhé obdobie šesťdesiatych rokov, ktoré uplynuli od Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, je zahraničnopolitická činnosť prvého socialistického štátu naplnená úsilím o odzbrojenie, zabezpečenie trvalého a všeobecného mieru, európskej a svetovej bezpečnosti a o zabezpečenie práv národov celého sveta na slobodu a nezávislosť. A azda najvýznamnejším výrazom tohto úsilia sa stal práve Program mieru, prijatý XXV. zjazdom strany sovietskych komunistov, s ktorým sa plne stotožnil i náš XV. zjazd Komunistickej strany Československa.

Obdobie, ktoré uplynulo od jeho prijatia, bolo v znamení intenzívnej činnosti smerujúcej k jeho realizácii. Svet, tak ťažko ranený rokmi studenej vojny, vyšiel z prežitých schém, padli ničím nezdôvodnené ilúzie, vyvodil sa rad poučení, súčasnosť začala nadobúdať nádejnú podobu. Ostrie pozornosti pokrokových mierumilovných síl sa zameralo na základnú líniu medzinárodného vývoja, na proces ozdravovania ovzdušia, smerujúci k uvoľneniu medzinárodného napätia, k posilneniu vzájomnej spolupráce a mierového spolužitia. Ak sa včera črtali len obrysy, dnes už možno vlastnými rukami ohmatať murivo stavby mieru, ktorej konštruovanie úspešne pokračuje. Vznikla reálna možnosť odvrátiť novú svetovú vojnu a zároveň vytvoriť podmienky pre jej definitívne odstránenie zo života spoločnosti.

Táto zásadná zmena v tvárnosti medzinárodných vzťahov je výsledkom kvalitatívneho posunu v pomere triednych síl socializmu a kapitalizmu, a to v politickej, ekonomickej, vojenskostrategickej a vo všetkých ostatných oblastiach. Táto historická zmena mala za následok, že

Po prvé: hlavnou tendenciou medzinárodného vývoja sa stalo uvoľňovanie napätia, ktoré ovplyvnilo a čoraz viac ovplyvňuje zložitú stavbu medzinárodných vzťahov, ich dvojstrannú základňu a umožňuje postupné riešenie rozhodujúcich otázok vojny, mieru a bezpečnosti, podmienené predovšetkým obmedzením strategických zbraní.

Po druhé: táto tendencia sa odzrkadlila v dokumentoch historickej helsinskej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, v ktorých sa podpismi najvyšších predstaviteľov 33 európskych štátov, USA a Kanady položili základy dlhodobej, mierovej a vzájomne prospešnej spolupráce v Európe.

Dva roky, ktoré uplynuli od Helsínk, ukázali, že spoločným úsilím signatárskych krajín Záverečného aktu sa vytvorila taká politická situácia, keď sa mier v Európe stal stabilnejší a malé a veľké národy denne užívajú plody tejto novej klímy.

Po tretie: k zásadným zmenám došlo v oblasti národnoslobodzovacieho hnutia. Likvidácia kolonializmu v jeho tradičných formách sa prakticky chýli ku koncu. Imperializmus už nie je schopný potlačiť toto hnutie, i keď iste ešte môže zasadzovať na jednotlivých úsekoch protiúdery. Celý rad oslobodených národov hľadá cestu k socializmu, formujú sa v nich avantgardné revolučné strany, ktorých predstavitelia sa vyslovujú za rozvoj spolupráce a súčinnosti so socialistickými krajinami a komunistickým hnutím.

Po štvrté: robotnícka trieda v nesocialistickej časti sveta sa dôrazne presadzuje ako hlavná sila spoločenského pokroku. Má reálne možnosti čoraz významnejšie a účinnejšie ovplyvňovať riešenie otázok vojny a mieru. Mnohé komunistické strany si upevnili svoje pozície a niektoré si v posledných rokoch vybojovali také postavenie, s ktorým musia vládnuce kruhy rátať pri stanovení vnútornej i zahraničnej politiky. Túto skutočnosť výrazne potvrdili výsledky berlínskej porady komunistických a robotníckych strán Európy.

Možno hádam na tomto mieste spomenúť, že aj moje nedávne rokovanie s partnermi západných krajín, ako aj z rozvojového sveta v priebehu súčasného zasadania VZ OSN potvrdili odhodlanie pokračovať v úspešne začatom procese zmierňovania napätia. V rámci napospol konštruktívnej atmosféry rozhovorov, čo do vecnej stránky, všetci partneri zdôrazňovali, že myšlienky détente prenikli hlboko do myslenia ľudí ich krajín. Z rozhovorov vyplynuli celé kolekcie nie nezaujímavých námetov na rozvíjanie vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach.

Súdružky a súdruhovia, nikdy sme samozrejme neprepadali lacným ilúziám, že cesta k presadeniu mierového spolužitia medzi krajinami s dvomi pólmi myslenia bude cestou bezkonfliktnou. Nikdy sme si bezstarostne nezahrávali s inštinktmi, že by odporcovia uvoľňovania dobrovoľne odtrúbili na ústup. Veď práve v poslednom čase sme svedkami, že sú to práve oni, čo bijú v čarodejnom rituáli na poplašné bubny, aby odstrašili "zlých duchov uvoľňovania"; označujúc celú politiku uvoľňovania za synonymum všetkého pochybného, zlého, katastrofálneho, ak nie priam vlastizradného. Vyhlasujú, že vraj nejde o nič iné, len o akúsi formu ústupkov, alebo dokonca "darov" jednej skupiny krajín druhej. Tvrdia, že užitočnosť tejto politiky bola už vyčerpaná. A neskúmajú pritom, že by radi privolali späť obdobie vojny ak nie studenej, teda aspoň "vlažnej".

Tieto a podobné akcie nesledujú nič iné, než narušenie jednoty a zomknutosti svetovej socialistickej sústavy. Chcú odvrátiť pozornosť od ťažkej hospodárskej situácie pracujúcich na Západe a vyvinúť tlak na realisticky zmýšľajúce kruhy, ktoré sú stúpencami détente. Chcú zastrašiť demokratické sily vo vlastných krajinách. Rozpútaním kampaní za tzv. ľudské práva v socialistických krajinách chcú odvrátiť pozornosť od vlastného cudzopasenia na spoločnosti, od nepríjemnej dialektiky ekonomickej spoločnosti vo vlastných krajinách, od skutočnosti, že ich spoločnosť v sebe nosí nevyliečiteľné choroby vnútorných protikladov a tým fakticky popiera základné ľudské práva, ako sú právo na prácu, na vzdelanie, na sociálnu istotu či zabezpečenie v nemoci a v starobe. Vojensko-priemyselné komplexy využívajú a podnecujú takéto kampane, aby vytvárali priaznivú atmosféru pre narastanie zbrojných rozpočtov.

V dôsledku pôsobenia týchto reakčných síl vo svete pokračuje horúčkovité zbrojenie. Jeho tempo stále rastie. Na výrobu zbraní na našej zemeguli sa vydáva toľko prostriedkov, že iba počas trvania tohto výkladu na účet zbrojárskeho podnikania pribudne ďalších 60 miliónov dolárov. Admiráli vojensko-priemyselných komplexov v záujme svojich ziskov, chystajúc nové, ešte rafinovanejšie a strašnejšie prostriedky hromadného ničenia, sa vydávajú do končín, ktoré pozná už iba fantázia, do absurdných sfér, za ktoré nemožno brať zodpovednosť.

Dnes je viac ako kedykoľvek zrejmé, že ďalšie prehlbovanie procesu uvoľňovania si žiada zvýšené úsilie všetkých, čo stoja na platforme politického realizmu a majú na mysli mierovú budúcnosť ľudstva. Preto vrelo vítame a podporujeme novú významnú sovietsku iniciatívu, vyjadrenú predovšetkým v návrhu dvoch dokumentov predložených prebiehajúcemu zasadaniu Valného zhromaždenia OSN - v Deklarácii o prehĺbení a upevnení medzinárodného uvoľňovania a v rezolúcii o odvrátení nebezpečenstva jadrovej vojny. Ako som už uviedol z tribúny Valného zhromaždenia OSN, tieto dokumenty, ako aj ďalšie významné myšlienky, obsiahnuté v prejave súdruha Gromyka, sa stávajú mobilizujúcim podnetom k ďalšiemu prehĺbeniu pozitívneho vývoja medzinárodných vzťahov a riešenia pre ľudstvo životne dôležitých otázok.

Súdružky a súdruhovia, tvrdá pôda reality súčasného sveta nám sťažuje možnosť nechať sa strhnúť priamočiarosťou jeho vývoja, tobôž o jeho jednoduchosti. Vývoj v súčasnom svete, ako vidno, nie je v žiadnom prípade jednoduchý. Jedno je však isté. V každodennom úsilí o uvoľnenie medzinárodného napätia, o zachovanie európskeho a svetového mieru, upevnenie bezpečnosti národov, sme dosiahli viditeľné úspechy. Tieto úspechy sú v prevažnej miere výsledkom dôslednej mierovej politiky Sovietskeho zväzu, činnosti ÚV KSSZ a osobne jeho generálneho tajomníka a predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR s. L. I. Brežneva, ktorý spája hlbokú marxisticko-leninskú analýzu svetového vývoja s umením vyjadrovať životné záujmy socialistického spoločenstva a všetkých pokrokových a mierových síl s neúnavným bojom za ich realizáciu.

Dôsledná mierová politika krajín socialistického spoločenstva, zameraná na prehĺbenie procesu uvoľňovania medzinárodného napätia na komplexnú racionalizáciu zásad a dohôd, obsiahnutých v Záverečnom akte celoeurópskej konferencie, so odzrkadlila v "Deklarácii za nové ciele v uvoľňovaní medzinárodného napätia, za upevňovanie bezpečnosti a rozvoj spolupráce v Európe", prijatej Politickým poradným výborom Varšavskej zmluvy v novembri m. r. Návrhy na zastavenie horúčkovitého zbrojenia a na odzbrojenie, na prekonanie rozdelenia Európy na vojenské bloky, stojace proti sebe, ako aj návrhy na uzavretie zmluvy, v ktorej by sa všetky štáty účastnené na helsinskej konferencii zaviazali, že proti sebe nepoužijú ako prvé jadrové zbrane a že nebudú podnikať akcie, ktoré by mohli viesť k rozšíreniu doterajších, či vytváraniu nových vojensko-politických zoskupení a blokov, sa stretli s kladným ohlasom u všetkého mierumilovného ľudstva. Treba si len želať, aby sa tieto dôležité kroky urobili čo najskôr, čo by výrazne posilnilo mier a bezpečnosť v Európe a vo svete a viedlo by to k zníženiu možnosti vojenskej konfrontácie a k odzbrojeniu.

Súdružky a súdruhovia, krajiny socialistického spoločenstva sa stali základným stabilizujúcim faktorom medzinárodných vzťahov. Ich jednota, plodná bratská spolupráca, ich úspešný vnútorný rozvoj, skutočnosť, že si i naďalej udržiavajú rozhodujúcu zahraničnopolitickú iniciatívu, sú jadrom úspešného pokračovania pozitívnych procesov v medziľudských vzťahoch. A úspechy na tomto fronte budú tým väčšie a záväznejšie, čím užšia je a bude súčinnosť socializmu, medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia a národnooslobodzovacieho hnutia národov.

Preto XV. zjazd našej strany, XXV. zjazd KSSZ a zjazdy ďalších bratských komunistických strán vyzdvihli na popredné miesto požiadavku ďalej upevňovať jednotu socialistického spoločenstva a posilňovať jeho rozvoj. Pri realizácii tejto línie vychádzala čs. zahraničná politika vždy z názoru, že jednota krajín socialistického spoločenstva a prehlbovanie bratských vzťahov medzi nimi na zásadách marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu, v duchu skutočnej rovnoprávnosti pri zachovávaní národných a internacionálnych záujmov, sú kľúčovým faktorom ich dynamického rozvoja i progresívneho rozvoja celej svetovej socialistickej sústavy, nevyhnutnou podmienkou ďalšieho pozitívneho vývoja medzinárodnej situácie.

Pre upevňovanie jednoty krajín socialistického spoločenstva, pre tvorbu ich mierovej zahraničnej politiky a zabezpečovanie ich obrany a bezpečnosti má prvoradú úlohu organizácia Varšavskej zmluvy, ktorej ČSSR je pevným a neoddeliteľným článkom a aktívne sa zúčastňuje na jej práci. V priebehu svojho viac ako dvadsaťročného jestvovania sa organizácia Varšavskej zmluvy stala hlavným inšpirátorom zásadných iniciatívnych návrhov na zabezpečenie mieru a bezpečnosti národov. Predstavujúc vyššiu formu politickej a obrannej spolupráce socialistických krajín, stala sa praktickým výrazom leninských ideí, proletárskej solidarity, vzájomnej pomoci, internacionálnej zodpovednosti za osud a obranu socializmu a tým aj stabilizačným faktorom mieru nielen v Európe, ale na celom svete. Z tohto hľadiska osobitný význam malo najmä posledné bukurešťské zasadanie Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy, ktoré znovu výrazne potvrdilo jednotu krajín socialistického spoločenstva.