Přítomno: 183 poslanců Sněmovny lidu

70 poslanců Sněmovny národů

zvolených v České socialistické republice

63 poslanců Sněmovny národů

zvolených ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Exner, Gahurová, Hajn, Harciniková, Hejna, Hruškovič, Janák, Kapek, Lenárt, Lovětínský, Moravčíková, Neubert, Pirč, Pirošík, Rozsypalová, Švestka, Tesař

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Čermáková H., Kempný, Procházka, Půček, Šimon

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Boďa, Colotka, Janík, Kodaj, Kožík, Mihálik, Sabolčík, Šalgovič, Šarišská, Šepeľa, Šlapka, Turošík.

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil místopředseda Federálního shromáždění a předseda Sněmovny lidu V. David.)

Předsedající předseda SL V. David: Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji druhý den společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

V zasedacím sále je přítomno 168 poslanců Sněmovny lidu, 64 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice, 56 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice.

Podmínky článku 40 ústavního zákona o čs. federaci jsou splněny a obě sněmovny jsou schopné se usnášet.

Soudružky a soudruzi, na přání s. ministra Barčáka, který je vázán některými naléhavými povinnostmi, doporučuji, abychom udělali určitou změnu v pořadu dnešního jednání a body, které on bude uvádět, vzali jako prvé. Týká se to bodů 6 a 7.

Jsou nějaké námitky? (Nebyly.) Nejsou.

Považuji to za schválené.

To znamená, že nyní projednáme

Vládní návrh, kterým se předkládají Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu změny a doplnění Všeobecných podmínek pro dodávky zboží mezi organizacemi členských států Rady vzájemné hospodářské pomoci (VDP RVHP 1968/1975) podle doporučení Stálé komise RVHP pro zahraniční obchod, učiněného na jejím 54. zasedání po projednání na 88. zasedání Výkonného výboru RVHP (tisk 71)

a

Vládní návrh, kterým se předkládají Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Všeobecné podmínky specializace a kooperace výroby mezi organizacemi členských států Rady vzájemné hospodářské pomoci, schválené 88. zasedáním Výkonného výboru Rady vzájemné hospodářské pomoci dne 16. ledna 1979 (tisk 73).

Uvedené vládní návrhy odůvodní ministr zahraničního obchodu Československé socialistické republiky soudruh Barčák.

Prosím, aby se ujal slova.

Ministr zahraničního obchodu ČSSR A. Barčák: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážený súdruh predseda, boli Vám predložené vládne návrhy dvoch dokumentov, prijatých ako odporúčanie orgánov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Je to návrh na zmeny a doplnenie Všeobecných podmienok pre dodávky tovaru medzi organizáciami členských štátov RVHP a Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie medzi organizáciami členských štátov RVHP. Oba tieto dokumenty sa majú vzťahovať na zmluvy, uzatvorené organizáciami členských štátov RVHP po 1. januári 1980.

Prvý z týchto dokumentov je návrh zmien a doplnenie textu Všeobecných podmienok pre dodávku tovaru medzi organizáciami členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Mimoriadne XXIII. zasadnutie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci uložilo orgánom RVHP, aby sa zaoberali otázkami zdokonaľovania právnych základov spolupráce medzi členskými štátmi RVHP. Táto úloha bola neskoršie prevzatá do Komplexného programu ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie členských štátov RVHP.

V prvej etape unifikačných prác v rokoch 1970-1975 boli prijaté nové doplnenia textu Všeobecných dodacích podmienok z roku 1968. Vtedy išlo o zvýšenie hmotnej zodpovednosti hospodárskych organizácií za neplnenie, alebo nenáležité plnenie zmluvných záväzkov.

Na stále stúpajúci objem vzájomného obchodu bolo potrebné reagovať zdokonaľovaním právnej úpravy v tejto oblasti vzťahov medzi organizáciami členských štátov RVHP. Pristúpilo sa preto k ďalšiemu zdokonaľovaniu Všeobecných dodacích podmienok. Kým Všeobecné dodacie podmienky z roku 1958 unifikovali právnu úpravu kúpnej zmluvy medzi členskými štátmi RVHP len v hlavných rysoch a ponechávali rad otázok úpravám dvojstranným, prípadne i právnym predpisom jednotlivých zúčastnených štátov, dnešné Všeobecné dodacie podmienky, napriek tomu, že ich ustanovenia sú na mnohých miestach riešením kompromisným, predstavujú už dokonalejšiu právnu úpravu zmluvných vzťahov medzi organizáciami členských štátov RVHP. Stručne povedané, to, čo ešte v roku 1958, alebo 1968 nebolo možné jednotne upraviť na mnohostrannom základe, je dnes možno uskutočniť vo väčšom rozsahu vďaka kladným skúsenostiam s používaním Všeobecných dodacích podmienok a rastúcemu objemu vzájomnej výmeny tovaru a taktiež i vzhľadom na vyrovnávanie štruktúry zahraničného obchodu členských štátov.

V popredí však stoja stále otázky presného a úplného plnenia zmluvných záväzkov. Je prirodzené, že požiadavky na včasné plnenie záväzkov na dodávku tovaru a na presné dodržiavanie dohodnutej akosti tovaru neustále stúpajú. Naši obchodní partneri, práve tak ako my, majú záujem o kvalitný tovar a jeho včasnú dodávku.

Teraz predkladanými návrhmi na zmeny a doplnenie textu Všeobecných dodacích podmienok sa dopĺňa zodpovednostný systém, ktorého základy boli položené v predchádzajúcich rokoch. Preto je nutné chápať predkladané zmeny a doplnenie v súvislosti s predchádzajúcim textom. Odôvodnenie zmien a doplnenia sa uvádza v dôvodovej správe k jednotlivým ustanoveniam.

Návrh zmien a doplnenia Všeobecných dodacích podmienok bol vypracovaný v rámci Porady členských štátov RVHP pre právne otázky a schválený 88. zasadnutím Výkonného výboru RVHP a podľa čl. IV. Štatútu RVHP bolo vydané ako odporúčanie, adresované členským štátom RVHP 54. zasadnutím Stálej komisie RVHP pre zahraničný obchod. Po schválení Federálnym zhromaždením a po ratifikácii prezidentom republiky budú vyhlásené v Zbierke zákonov. Súčasne bude vyhlásené ich úplné znenie, vyplývajúce zo zmien a doplnenia.

Pretože Všeobecné dodacie podmienky upravujú právne vzťahy len medzi organizáciami, oprávnenými na zahranično-obchodnú činnosť, nadväznosť na medzinárodné záväzky organizácií zahraničného obchodu vo vzťahu k vnútroštátnym dodávateľom a odberateľom je upravená vnútroštátnymi predpismi v oblasti hospodárskeho práva. Predpokladané zmeny a doplnenie Všeobecných dodacích podmienok nijaké ďalšie legislatívne úpravy v tomto smere nevyžadujú.

Navrhujem, vážení súdruhovia poslanci, aby ste so zmenami a doplnením Všeobecných dodacích podmienok vyslovili svoj súhlas.

Ďalším dokumentom sú Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie výroby medzi hospodárskymi organizáciami členských štátov RVHP. Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie sú výsledkom požiadavky Komplexného programu socialistickej integrácie vytvoriť obecný právny režim, zaisťujúci čo najpriaznivejšie právne podmienky v oblasti špecializácie a kooperácie výroby.

Prvým krokom v tejto oblasti bolo prijatie Správy o právnych otázkach, spojených s uzatváraním a realizovaním zmlúv o špecializácii a kooperácii výroby na 65. zasadnutí Výkonného výboru RVHP v roku 1973. Správa však bola len metodickým podkladom pre postup organizácií pri uzatváraní zmlúv o špecializácii a kooperácii vo výrobe.

Vzhľadom na dôležitosť procesu špecializácie a kooperácie vo výrobe, vyplývajúcej z priamej deľby práce vo výrobnej oblasti medzi zúčastnenými hospodárskymi organizáciami z rôznych krajín, bolo zároveň uložené porade zástupcov členských štátov RVHP pre právne otázky, aby na základe prijatej Správy a poznatkov získaných v praxi vypracovala návrh jednotnej právnej úpravy otázok, spojených s uzatváraním a realizáciou zmlúv o kooperácii a špecializácii výroby.

Vypracovanie jednotnej úpravy otázok, spojených s uzatváraním a realizáciou týchto zmlúv, bolo náročné. V procese špecializácie a kooperácie vznikajú zložité vzťahy tak v oblasti výrobnej, ako aj v oblasti zahraničného obchodu. Národné právne poriadky neobsahujú špeciálnu právnu úpravu týkajúcu sa zmlúv o kooperácii a špecializácii. Jednotlivé právne vzťahy, ktoré zmluva o špecializácii a kooperácii obsahuje, alebo z nej vyplývajú, sú v národných právnych poriadkoch upravené rôznym spôsobom. Tento stav sa odrazil i vo vypracovaní samotných zmlúv, napr. v rozsahu a hĺbke upravovanej problematiky, hmotnej zodpovednosti za nesplnenie, alebo nenáležité splnenie povinností a v nadväznosti na zahranično-obchodnú činnosť.

Napriek tomu sa podarilo vypracovať dokument, ktorý dňa 18. januára 1979 schválil Výkonný výbor RVHP na svojom 88. zasadnutí, Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie výroby medzi organizáciami členských štátov RVHP a odporučil členským štátom, aby ich uviedli v platnosť od 1. januára 1980. Ide teda o odporúčanie orgánu RVHP podľa čl. IV Štatútu RVHP.

Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie upravujú právne vzťahy, vznikajúce pri špecializácii a kooperácii, medzi organizáciami z viac než dvoch členských štátov RVHP. Svojou stavbou, ako i výslovným ustanovením, dovoľujú, aby boli v prípade dohody použité i na vzťahy dvojstranné. Vzťahujú sa bezprostredne na organizácie, ktoré sa zúčastnia ako výrobcovia deľby výrobných programov, alebo procesov a na organizácie a podniky, ktoré sú poverené činnosťou v zahraničnom obchode a ktoré túto deľbu v oblasti zahraničného obchodu realizujú.

Vypracovaním Všeobecných podmienok špecializácie a kooperácie sa podarilo upraviť dôležité okruhy otázok, akými sú napríklad stanovenie minimálneho obsahu zmluvy o kooperácii a špecializácii, rozsah záväzkov zmluvných strán podľa ich postavenia v procese deľby výrobných programov, alebo procesov, stanovenie hmotnej zodpovednosti, režim uplatňovania nárokov, atď.

Všeobecné podmienky prispejú k zjednoteniu praxe uzatvárania a realizácie zmlúv medzi hospodárskymi organizáciami. Vytvárajú predpoklady za zlepšenie ich obsahovej náplne a zvýšenie zmluvnej disciplíny i právnej istoty medzi zmluvnými stranami. V súčasnej etape socialistickej integrácie spĺňajú úlohu zdokonaľovania právnych základov, týkajúcich sa špecializácie a kooperácie výroby, vytýčenú Komplexným programom.

Použitím Všeobecných podmienok špecializácie a kooperácie sa v časti nimi upravovanej nahradí úprava zákona č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku. Umožňujú to dispozitívne ustanovenia tohto zákona, ako aj jeho § 4, ktorý obsahuje zásadu prednosti úpravy, stanovenej medzinárodnou zmluvou, ktorou je ČSSR viazaná. Zároveň sa použitím Všeobecných podmienok špecializácie a kooperácie upravujú vzťahy, ktoré boli právnym poriadkom priamo regulované, ako sú napríklad práva a povinnosti jednotlivých zmluvných strán.