Přítomno: 182 poslanců Sněmovny lidu

63 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice

69 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Axman, Exner, Gahurová, Hejna, Chňoupek, Ivanič, Kancírová, Kučera B., Leflerová, Lenárt, Lovětínský, Löbl, Marko, Matuchová, Říman, Stejskal, Švestka, Vondrouš

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Čermáková H., Ehrenberger, Erban, Felix, Hájek, Kabrhelová, Kučera, Kvasil, Procházka, Půček, Šimon

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Černáček, Kováč, Kožík, Petrová, Štanceľ, Vacková

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil místopředseda Federálního shromáždění a předseda Sněmovny národů D. Hanes.)

Předsedající předseda SN D. Hanes: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia, otváram druhý deň spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.

Zisťujem, že v zasadacej sieni je prítomných 165 poslancov Snemovne ľudu, 57 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 64 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Obidve snemovne sú teda schopné uznášať sa.

Môžeme pristúpiť k prerokúvaniu ďalších bodov schváleného programu 15. spoločnej schôdzky snemovní.

Na programe je

Vládny návrh zákona o vysokých školách (tlač 80) a spoločná správa výborov Snemovne ľudu a výborov Snemovne národov

Žiadam podpredsedu vlády ČSSR súdruha Mateja Lúčana, aby návrh zákona v mene federálnej vlády zdôvodnil.

Místopředseda vlády ČSSR M. Lúčan: Vážený súdruh predseda, vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vláda ČSSR predkladá dnešnému zasadnutiu Federálneho zhromaždenia na prerokovanie a schválenie významnú zákonnú normu Návrh zákona o vysokých školách, ktorý má nahradiť doteraz platný zákon Národného zhromaždenia č. 19/1966 Zb.

Na príprave nového zákona ministerstvá školstva v súčinnosti s ďalšími rezortmi, s predstaviteľmi vysokých škôl a s odborníkmi z praxe pracovali takmer tri roky. Mimoriadnu pozornosť jeho príprave venovalo Predsedníctvo ÚV KSČ, národné vlády a vláda ČSSR, orgány ROH a Socialistický zväz mládeže. Starostlivo prerokovali Zásady zákona o vysokých školách i jeho paragrafované znenie a zaujali k nim stanovisko výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov, Česká i Slovenská národná rada.

Vysoké školy, vedecko-pedagogickí pracovníci a študenti - celá naša verejnosť zákon o vysokých školách očakávajú s veľkým záujmom. Odráža sa v tom význam, ktorý vysoké školy v našej socialistickej spoločnosti majú a vedomie zodpovednosti za ich spoločenskú funkciu.

Československé vysoké školstvo má slávnu tradíciu a jeho dobré meno preniklo ďaleko za hranice našej vlasti už v minulých storočiach. Starodávna Univerzita Karlova, najstaršia v strednej Európe, sústreďovala učiteľov a študentov z mnohý štátov Európy a zohrala významnú pokrokovú úlohu v dejinách nielen českého, ale aj slovenského národa. Bratislavská Akadémia Istropolitana krátko po svojom založení zanikla a nemohla plniť úlohu, ktorú plnila Univerzita Karlova.

Aj ostatné naše vysoké školy, hoci mladšie, významnou mierou prispeli k rozvoju vzdelanosti, vedy a kultúry a vychovali mnoho vysokokvalifikovaných odborníkov pre nás i pre iné krajiny. Vysoko si vážime pokrokové tradície vysokého školstva na území našej vlasti a pri príprave nového zákona sme na ne prihliadali.

Návrh nového zákona vychádza však predovšetkým z analýzy vývoja vysokého školstva za uplynulé tri desaťročia socialistickej výstavby, z hodnotenia súčasného stavu a z úloh, ktoré má naše školstvo v budúcnosti.

Určujúcim v tomto smere sú závery XV. zjazdu KSČ konkretizované v "Dokumente o ďalšom rozvoji čs. výchovno-vzdelávacej sústavy" schválenom Predsedníctvom ÚV KSČ a vládou ČSSR v roku 1976.

Oslobodenie Československa Sovietskou armádou, ktorého 35. výročie v tomto roku oslávime a víťazstvo socialistickej revolúcie vo Februári 1948 otvorili kvalitatívne novú éru vo vývoji vysokoškolského vzdelávania v našej vlasti a založili novú socialistickú tradíciu v príprave vysokoškolskej inteligencie, ktorá - vyjadrená slovami K. Gottwalda na IX. zjazde KSČ - z ľudu pochádza a je s ním triedne a ideologicky spätá. Revolučné politické a sociálno-ekonomické premeny v našej spoločnosti za uplynulé tri desaťročia, prudký rozvoj výrobných síl, vedy, techniky a kultúry, sú nerozlučne spojené s nevídaným rozvojom vysokého školstva všetkých stupňov a druhov. Počet študujúcich od oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou vzrástol takmer trojnásobne, na Slovensku 6,5 krát. Je to veľký úspech leninskej národnostnej politiky KSČ i názorný doklad bratskej pomoci, ktorú české vysoké školstvo, český národ poskytol pri budovaní vysokého školstva na Slovensku. V tomto školskom roku študuje v prvých ročníkoch na vysokých školách 35 600 poslucháčov, to jest 16,7 % z populačného ročníka. Rozvoj vysokého školstva v socialistickej epoche je spojený so vznikom nových vysokoškolských centier rovnomerne rozložených po celej republike. Postavili sme desiatky nových vysokých škôl a fakúlt, vysokoškolských internátov, jedální i zdravotných stredísk. Vybudovali sme nové vedeckovýskumné ústavy a laboratóriá. Investície do vysokého školstva na tieto účely dosahujú miliardové sumy.

K vysokoškolskému vzdelaniu má rovnomerný prístup mládež všetkých tried a vrstiev spoločnosti. V priemere okolo 60 % študujúcich na našich vysokých školách pochádza z rodín robotníkov a roľníkov.

Vysokoškolské vzdelanie je bezplatné. Štát poskytuje študentom sociálne, prospechové a ďalšie štipendiá, príspevky na ubytovanie a stravovanie, učebnice a učebné pomôcky a stará sa o zdravie študentov. Len v tejto päťročnici vynaloží štát na tieto účely takmer 200 tis. Kčs. Tieto investície patria však, súdružky a súdruhovia, medzi najefektívnejšie.

Od oslobodenia vysoké školy pripravili takmer 400 tis. vysokokvalifikovaných odborníkov pre všetky odvetvia národného hospodárstva, vedy, kultúry, zdravotníctva, školstva, štátnej správy a iné úseky. Bez nich by boli nemysliteľné historické úspechy v socialistickej výstavbe našej vlasti. Pritom význam vzdelania a kvalifikácie pre rozvoj spoločnosti z roka na rok narastá. Vyplýva to z nezastupiteľnej úlohy vedy a techniky v modernej výrobe, ktorá sa stáva rozhodujúcim činiteľom zvyšovania produktivity práce. Vedeckotechnický pokrok a tempo aplikácie výsledkov vedy v praxi vo veľkej miere však závisí od odbornej ideovo-politickej i morálnej kvalite ľudského faktoru. Preto sa do budúcností počíta s ďalším rozvojom vzdelávania na vysokoškolskom stupni. Spolu s tým musí sa zvyšovať i jeho úroveň.

Vždy sme dôsledne dbali o to, aby výchovno-vzdelávací proces na vysokých školách bol postavený na vede a socialistických kultúrnych hodnotách. Rovnocennou súčasťou vysokoškolského štúdia je ideologická, politická a morálna výchova študentov, vychádzajúca z marxisticko-leninského svetového názoru, socialistického vlastenectva a internacionalizmu. Tieto princípy návrh nového zákona ešte viac akcentuje.

Na druhej strane nemenej dôležité je, aby sme schopnosti ľudí dokázali v praxi efektívnejšie využívať, správne rozmiestňovať a maximálne aktivizovať v prospech spoločnosti. V tom zmysle by sme mali lepšie využívať tak stimuly morálno-politické, ako aj hmotné. Aktuálne úlohy v tomto smere nám opäť pripomenulo 15. zasadnutie ÚV KSČ v marci t. r. Koniec-koncov, správny marxisticko-leninský pomer k socialistickej inteligencii a čo najefektívnejšie využitie jej schopností v prospech spoločnosti je jedným zo základných aspektov triednej politiky našej strany a socialistického štátu.

Môžeme povedať, že naše vysoké školy si svoje poslanie voči spoločnosti vcelku plnia zodpovedne. Po XIV. a XV. zjazde KSČ sa podstatne upevnil ich socialistický charakter. Na vysoké školy prišiel značný počet vynikajúcich politicky vyspelých odborníkov z praxe, i keď to ešte stále nezodpovedá súčasným potrebám. Nemalé hodnoty prináša brigádnická pomoc vysokoškolákov národnému hospodárstvu. Táto činnosť by však mohla byť hospodársky oveľa efektívnejšia a výchovne účinnejšia, keby sme ju dokázali lepšie a cieľavedomejšie organizovať.

Vysoké školy majú významný podiel na plnení úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky a na riešení vedeckých a technických problémov výroby.

Majú bohatú spoluprácu so svetom, z ktorej 60 % tvorí spolupráca so ZSSR a ďalšími socialistickými krajinami. Jej ťažisko spočíva dnes vo vzájomnej pomoci pri príprave kvalifikovaných kádrov a v spoločnom riešení konkrétnych vedeckovýskumných úloh. Účinnú pomoc poskytujú pri príprave odborníkov pre rozvojové krajiny.

Vysoko si ceníme prácu a výsledky, ktoré vysoké školy prinášajú pre našu spoločnosť. Lenže ani tu sa nemôžeme uspokojiť s dosiahnutým stavom a musíme ísť dopredu. I na vysokých školách existuje ešte celý rad nedostatkov, ktoré musíme odstraňovať, a problémov, ktoré nám prichodí riešiť. Celá spoločnosť stojí pred náročnejšími úlohami, a to platí aj o vysokých školách. Do popredia čoraz naliehavejšie vystupujú kvalitatívne hľadiská v pedagogickom procese, vo vedeckovýskumnej práci, ale aj hľadiská efektívnosti v riadiacej činnosti.

Preto v súlade s líniou KSČ prebieha aj na vysokých školách už niekoľko rokov prestavba štúdia, prehodnocuje sa sústava a profil študijných odborov a špecializácií, ako aj obsah učebných programov a metód výchovy a vzdelávania. Cieľom tejto práce je príprava absolventov širšieho profilu, ktorí by lepšie zodpovedali novým úlohám a rýchlo sa meniacim potrebám vyplývajúcim z budovania rozvinutej vedeckotechnickej revolúcie. Spolu s tým ministerstvá školstva a vysoké školy preskúmali a navrhli úpravy dĺžky vysokoškolského štúdia v jednotlivých študijných odboroch podľa požadovaného profilu absolventov. Ukázalo sa totiž, že doterajšia uniformita v dĺžke štúdia bola nielen nehospodárna, ale z pedagogického hľadiska tiež neúčelná. O aké úpravy ide v tomto smere, jasne vyplýva z pripravovaného nariadenia vlády ČSSR o sústave študijných odborov a dĺžke štúdia na vysokých školách, ktoré sme vám pre informáciu predložili.

Celý rad obsahových, pedagogických, kádrových a organizačných opatrení sa uskutočňuje v záujme zvýšenia účinnosti svetonázorovej a morálno-politickej výchovy študentov.

Vedeckovýskumnú prácu vysokých škôl sa snažia ministerstvá školstva orientovať na riešenie spoločensky závažných problémov a upevniť spoluprácu vysokých škôl s ČSAV a SAV a s rezortnými vedeckovýskumnými ústavmi. Podobne spolupráca vysokých škôl s praxou má celý rad nedostatkov a nevyužitých možností.

Ďalší rozvoj vysokoškolského vzdelania a úsilie o zvýšenie jeho kvality si vyžadujú cieľavedome a v predstihu zabezpečovať potrebný počet vedecko-pedagogických pracovníkov a zlepšovať kvalifikačnú štruktúru učiteľských kolektívov zvyšovaním počtu docentov a profesorov. Tomu treba prispôsobovať a zdokonaľovať celý systém prípravy i ďalšieho vzdelávania vysokoškolských učiteľov a vo väčšej miere získavať vysokokvalifikovaných pracovníkov z praxe pre pedagogickú prácu na vysokých školách.

Uvedomujeme si tiež, že potreby vysokých škôl v materiálno-technickej oblasti sú väčšie ako ich zatiaľ stačíme uspokojovať. Niektoré z nich majú nedostatok výukových priestorov a ubytovacích kapacít pre študentov. Najmä v Prahe, v Bratislave a v Brne je riešenie týchto problémov naliehavé.

Zvládnutie týchto i ďalších úloh si vyžaduje podstatne zvýšiť úroveň riadenia vysokých škôl. Vysoké školy sú dnes spravidla veľké kolektívy a ich riadenie vyžaduje na jednej strane koncepčnosť v práci a zároveň veľkú operatívnosť pri plnení každodenných úloh.

Všetky tieto otázky mali na mysli ÚV KSČ a vláda ČSSR, keď sa rozhodli o potrebe vypracovať nový zákon o vysokých školách. Zákon čís. 19/1966 Zb. zastaral a na riešenie nevytváral žiadúci legislatívny priestor. Okrem toho v celom rade otázok bol nedôsledný, polovičatý a poznačený dobou, v ktorej vznikal. Najmä v oblasti riadenia bol silne poplatný zastaralým, tzv. samosprávnym predstavám o riadení vysokých škôl, ktoré komplikovali chod vysokých škôl a spôsobovali mnohé čiastkové i vážnejšie problémy v ich každodennej činnosti. Zákon čís. 19/1966 Zb. zastaral aj preto, že nie je v súlade s ústavným zákonom o československej federácii, pretože vznikol pred jeho prijatím.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, návrh nového zákona o vysokých školách, podľa názoru vlády, ČSSR vytvára všetky právne predpoklady na riešenie aktuálnych i perspektívnych otázok spojených s ďalším rozvojom československého vysokého školstva na zvyšovanie jeho úrovne. Nový zákon preberá z doteraz platného zákona všetko, čo sa v praxi osvedčilo, ale zároveň po novom formuluje to, čo dnešným potrebám a budúcim úlohám nevyhovuje. Preto v mnohých smeroch je netradičný a volí nový prístup.

V čom sa to prejavuje predovšetkým?

Po prvé v tom, že návrh nového zákona vytvára lepšie predpoklady na uplatňovanie vedúcej úlohy KSČ na vysokých školách a zároveň posilňuje kompetenciu najvyšších zákonodarných a výkonných orgánov ČSSR k vysokému školstvu. Vysoké školy sa podľa tohto zákona budú zriaďovať, zlučovať a rušiť zákonom Federálneho zhromaždenia a fakulty nariadením vlády ČSSR na návrh národných vlád. Tým sa sleduje predovšetkým to, aby sa pri budovaní vysokého školstva dôslednejšie uplatňovali celoštátne a celospoločenské hľadiská, aby ich rozvoj prebiehal v súlade s potrebami národného hospodárstva a ďalších odvetví celej ČSSR, pre ktorú vysoké školy v oboch národných republikách pripravujú kvalifikovaných socialistických odborníkov.