Po uplynutí dvoch rokov môžeme konštatovať, že ich bilancia je úspešná. Podarilo sa nám zabezpečiť plynulý prechod do šiestej päťročnice a vzrastajúci rozvoj ekonomiky a životnej úrovne ľudu. Súčasne si ale uvedomujeme, že cesta k splneniu všetkých úloh XV. Zjazdu je veľmi náročná a bude stále náročnejšia. Ťažšie vnútorné a najmä vonkajšie ekonomické podmienky ďalšieho rozvoja vyžadujú riešiť zložité úlohy predovšetkým v hospodárskej oblasti. Znamená to organizovať cieľavedomý boj s nedostatkami, podnecovať spoločensky prospešnú iniciatívu a mobilizovať všetky použiteľné rezervy.

V oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu je uskutočňovanie týchto zámerov o to závažnejšie, že toto odvetvie nášho národného hospodárstva plní pri krytí rastúcich požiadaviek na spotrebu potravín nezastupiteľnú úlohu, že v nemalej miere prispieva dodávkami tradičných výrobkov i k rozvoju nášho zahraničného obchodu. Plnenie týchto úloh je preto vecou celej našej spoločnosti.

Sme hrdí na to, že naše krajiny patria medzi štáty s vysokou intenzitou rastlinnej a živočíšnej výroby. Vo vybavení traktormi, kombajnami, elektrickou energiou a spotrebou hnojív na 100 ha pôdy sme v rámci krajín RVHP spolu s NDR na poprednom mieste a v tomto ukazovateli sa približujeme k poľnohospodársky najvyspelejším štátom sveta. V priemerných hektárových výnosoch obilnín, najmä pšenice a jačmeňa, patríme k svetovej špičke. Tiež výrobou niektorých poľnohospodárskych produktov v prepočte na jedného obyvateľa patríme medzi štáty s vysokou výrobnou kapacitou poľnohospodárstva. Tak napríklad v produkcii cukrovky na obyvateľa sme na treťom mieste a vo výrobe jačmeňa na štvrtom mieste vo svete. Vo výrobe mäsa na obyvateľa predstihujeme i také štáty ako je NSR, Taliansko, Veľká Británia a Rakúsko.

Progresívny vývoj československého poľnohospodárstva, najmä v posledných 10 až 12 rokoch, kedy sa stabilizovali jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky, zďaleka ešte nedosiahol svoj vrchol. Svedčia o tom niektoré ďalšie porovnania s krajinami s najvyššou intenzitou rastlinnej a živočíšnej výroby, obzvlášť rozdiely v hektárových výnosoch zemiakov, cukrovky a dojivosti kráv, ktoré ukazujú na existujúce rezervy a na nutnosť i možnosť ich mobilizácie pre ďalší rast.

To isté platí i v porovnaní výsledkov v jednotlivých poľnohospodárskych organizáciách v približne rovnakých, resp. Blízkych produkčných podmienkach, v jednotlivých krajoch a okresoch. Žiada sa veľmi náročne analyzovať rozdiely v dosahovaných výsledkoch, poznávať ich príčiny objektívne i subjektívne a na základe takéhoto dôkladného poznania robiť náležité opatrenia s cieľom neustáleho rastu poľnohospodárskej výroby.

Funkciu stabilizačného a stimulačného činiteľa pri zabezpečovaní úloh vo výžive ľudí musia dôsledne plniť - spoločne s poľnohospodárstvom a potravinárskym priemyslom - i ostatné priemyselné odvetvia, spadajúce do sféry poľnohospodársko-priemyselného komplexu. A ide nám zvlášť o to, aby ju plnili nielen vo vzťahu k vnútornej štruktúre nášho národného hospodárstva, ale i v oblasti jeho zahranično-ekonomických vzťahov.

Závažnosť tejto požiadavky je daná tým, že celú jednu štvrtinu všetkých našich dovozov koncom piatej päťročnice predstavovali dovozné potreby k zabezpečeniu výživy a poľnohospodárskych surovín pre náš priemysel. Tento ich výrazný podiel z celkových našich dovozov sa podstatne nemení ani v priebehu prvých dvoch rokov šiestej päťročnice, pričom sa dá očakávať, že objemovo a hodnotovo budú tieto dovozy skôr väčšie než menšie.

Smernica pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR v rokoch 1976-1980, schválená XV. zjazdom strany, uložila poľnohospodárstvu a potravinárskemu priemyslu - ako hlavnú úlohu - zabezpečovať ešte všestrannejšie uspokojovanie potrieb obyvateľstva, dosiahnuť postupne sebestačnosť vo výrobe zrnín a ďalej zvyšovať našu celkovú sebestačnosť vo výrobe potravín. K splneniu týchto úloh je nevyhnutné ďalej pokračovať vo zvyšovaní intenzity poľnohospodárskej výroby, všestranne mobilizovať rezervy, využívať vedeckotechnický rozvoj a rozvíjať nadväzujúce odvetvia spracovateľského priemyslu.

V tomto roku máme - napriek mimoriadne ťažkým klimatickým podmienkam pri zbere úrody - bohatú, ba v mnohých poľnohospodárskych závodoch rekordnú úrodu. Obetavou prácou poľnohospodárov a všetkých tých, ktorí im pomáhali, podarilo sa veľkú nepriazeň počasia prekonať a zobrať maximum. Avšak i napriek veľmi ťažkým zberovým podmienkam i v tomto roku dochádzalo k zbytočným stratám na poliach, pri doprave a skladovaní. Kapacita moderných skladov, najmä obilných síl, sa v našej republike neustále zvyšuje. Staviame ich toľko, koľko je v našich možnostiach. Preto záleží i na tom, ako sa ošetrujú plodiny a predovšetkým obilie, na ktoré ešte tieto moderné sklady nemáme.

V živočíšnej výrobe boli prekonané ťažkosti v krmovinovej základni, a štátny plán nákupu je nielen rovnomerne plnený, ale je úspešne zabezpečovaná i reprodukcia v chove hospodárskych zvierat na úrovni zodpovedajúcej potrebám ďalšieho rozvoja výroby jatočných zvierat, mlieka a vajec podľa šiesteho päťročného plánu.

Vláda Československej socialistickej republiky spolu s vládami republík posudzuje pozorne všetky hlavné cesty vedúce k realizácii plánovaných úloh a prijíma k tomu potrebné závery. V zmysle uznesení XV. zjazdu strany orientuje hospodársku politiku a konkrétne opatrenia vyplývajúce zo zjazdových uznesení predovšetkým na ďalšie posilňovanie materiálnotechnickej základne poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, na vedeckotechnický rozvoj, zvyšovanie koncentrácie a prehlbovanie špecializácie poľnohospodárskej výroby, na zdokonaľovanie vnútorných väzieb celého poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, ako aj na rozvoj služieb pre poľnohospodárstvo.

Vláda naďalej považuje za kľúčové miesto riešenie obilninového problému na základe komplexných opatrení, zabezpečujúcich ďalšiu intenzifikáciu výroby obilnín a zvyšovanie hospodárnosti pri ich spotrebe. Tiež lepšie využívanie lúk a pastvín pre výrobu kvalitných objemových krmovín musí pomôcť usporiť zrno pri kŕmení zvierat.

Dobrá tohoročná úroda takmer všetkých plodín - spolu s rozšírením pokrokových metód pozberového ošetrenia, konzervácie a skladovania, mali by umožniť dosiahnutie ďalšieho kroku vpred pri plnení úloh na ceste za sebestačnosťou. Pritom však bude treba dôsledne dbať na to, aby sa okrem sušiarenstva, rýchlejšie rozvíjali predovšetkým také formy a metódy konzervácie objemových krmovín, ktoré zabezpečia znižovanie strát a vysokú kvalitu týchto krmovín pri nižšej spotrebe elektrickej energie a ušľachtilých palív.

I v budúcom období bude pre naše poľnohospodárstvo veľmi závažnou úlohou zabezpečiť maximálne využívanie domácich zdrojov kŕmnych bielkovín. Zatiaľ sme nútení tieto krmivá z veľkej časti dovážať, a to za stále horších a pre nás veľmi nepriaznivých podmienok na svetových trhoch rybích a živočíšnych múčok, pokrutín a pokrutinových šrotov.

Federálna vláda v máji tohto roku prijala súbor opatrení k dôslednejšej realizácii dlhodobého programu lepšieho využívania domácich zdrojov kŕmnych bielkovín. Na ich realizácii sa má spolu s poľnohospodárstvom podieľať i hutníctvo, ťažké strojárstvo a miestne hospodárstvo.

Usilujeme o to, aby boli v rámci plánovaných investičných prostriedkov dobudované najmä kapacity pre racionálne spracovanie živočíšnych odpadov na komponenty pre výrobu kŕmnych zmesí. Pri zabezpečovaní potrebných technologických liniek bude musieť zohrať rozhodujúcu úlohu naše čs. strojárstvo. Rýchlejšie a účinnejšie treba vytvárať podmienky i pre rozšírenie výroby sušených kŕmnych kvasníc z nepoľnohospodárskych surovín, najmä využívaním odpadových vôd z celulózok a papierní. Od poľnohospodárskej výroby požadujeme, aby účinnejšie než dosiaľ stabilizovala a zvýšila produkcie u kŕmnych strukovín.

Významným, avšak na kŕmne účely dosiaľ najmenej využívaným zdrojom, zostávajú kuchyňské a iné zvyšky. Preto treba efektívne využívať všetky tieto dostupné kŕmne zdroje, najmä tiež postupným budovaním spracovateľských kapacít, ktoré by boli vybavované technologickým zariadením z našej vlastnej strojárskej výroby.

Medzi oblasti, v ktorých sú dosiaľ značné rezervy pre zvyšovanie našej celkovej sebestačnosti vo výrobe potravín, patrí i rozvoj výroby ovocia a zeleniny. Možnosti a nutnosť rýchleho využitia týchto rezerv zdôraznilo 7. Plenárne zasadanie ÚV KSČ. Federálna vláda a vlády oboch národných republík tento rok preto prerokovali upresnenú koncepciu rozvoja na úseku výroby, nákupu, spracovania a zásobovania ovocím a zeleninou a prijali súbor konkrétnych termínovaných opatrení na dôsledné riešenie nedostatkov, ktoré sa dosiaľ na tomto dôležitom a citlivom úseku zásobovania obyvateľstva vyskytujú. Problematikou zabezpečovania výroby, nákupu a zásobovaní a ovocím a zeleninou v šiestej päťročnici sa v marci tohto roku zaoberali tiež výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov pre poľnohospodárstvo a výživu. Ich rokovanie prinieslo cenné podnety a námety na prehĺbenie práce štátnych orgánov riadenia poľnohospodárstva, obchodu i všeobecného strojárstva.

Doterajšia realizácia krátkodobých opatrení pre tento rok naznačuje, že sa v ovoci a zelenine darí o niečo lepšie než v minulých rokoch zhodnocovať úrodu, znižovať straty pri zbere, obehu a spracovaní a lepšie organizovať i priame dodávky do predajní. Spolupráca výroby, obchodu a spracovateľského priemyslu, ako i hmotné zabezpečenie účinnejšou technikou má však stále nedostatočnú úroveň, ktorú by sme potrebovali pre dôsledné prepracovanie dlhodobejších zámerov a opatrení v týchto oblastiach v praxi. To sa týka najmä koncentrácie, špecializácie a spriemyselňovania výroby ovocia a zeleniny a zlepšovania dodávok čerstvej zeleniny a ovocia spotrebiteľom. Vláda bude samozrejme plnenie týchto prijatých zámerov a uznesení i naďalej dôsledne zabezpečovať a kontrolovať.

ČSSR sa radí medzi krajiny s relatívne najmenšou výmerou pôdy. Na jedného obyvateľa má len 0,47 ha poľnohospodárskej pôdy, čo je približne toľko, ako má napríklad NDR alebo Rakúsko.

Preto zásadný význam pre rozvíjanie a skvalitňovanie všetkých úsekov rastlinnej výroby má hospodárne zaobchádzanie s pôdou a jej náležité využívanie. Dôležitým prínosom k tomu bolo prerokúvanie a schválenie tak zákona o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku pre zabezpečenie výroby, ako aj zákona, ktorým sa menil a doplnil zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vláda si váži úsilie, ktoré poslanci Federálneho zhromaždenia, a v tom i poslanci Snemovne národov, venovali a ďalej venujú uplatneniu ustanovení týchto zákonov v každodennom praktickom živote.

Starostlivosť, ktorá sa venuje ochrane poľnohospodárskej a najmä ornej pôde, umožnila už v roku 1976 spomaliť jej úbytky. Zvýšenú pozornosť treba však sústrediť predovšetkým na zníženie výmery pozemkov dočasne odňatých poľnohospodárskej výrobe a pozemkov neobrábaných, ktorá dosahuje zhruba 75 tis. ha, a ďalej i na zníženie doterajšieho rozsahu asi 30 tisíc ha neosiatych plôch.

Pre optimálne využívanie pôdneho fondu je však rozhodujúca úroveň samotného hospodárenia v poľnohospodárstve. Vyžaduje to cieľavedome a plánovite uskutočňovať programy zúrodňovania pôdy, uskutočňovať dôsledne intenzifikačné zmeny štruktúr osevov na podklade riadnej evidencie pozemkov a pravidelnej inventarizácie ich skutočného stavu. Oveľa zodpovednejšie treba tiež rozhodovať o vyčleňovaní poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodársku investičnú výstavbu a voliť cestu iba najnutnejších strát pôdy pre vhodné technologické riešenie.

Je žiadúce, aby i ťažobné organizácie a podniky ešte viac vystupňovali úsilie pri rekultivácii pôd uvoľnených dočasne pre ťažbu. K šetrnejšiemu zaobchádzaniu s pôdou by malo prispieť i dôsledné uplatňovanie ustanovenia nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, najmä pokiaľ ide o výber pozemkov, ktorých strata má pre spoločnosť z hľadiska poľnohospodárskej výroby najmenší účinok.

V súvislosti s odhaľovaním a využívaním rezerv v poľnohospodárstve nieje možné obísť ani základné problémy živočíšnej výroby. Ako je známe, pre rast našej životnej úrovne je charakteristické, že spotrebiteľský dopyt po mäse a mäsných výrobkoch u nás pomerne rýchlo a stále vzrastá i napriek už dosiahnutej ich veľmi vysokej spotrebe na obyvateľa. Ide o problémy, ktorým vláda venuje trvalo mimoriadnu pozornosť. Máme dobré predpoklady k tomu, aby rast živočíšnej produkcie zabezpečil potrebné dodávky mäsa a mäsných výrobkov, ako i ostatných potravín živočíšneho pôvodu nielen v ostávajúcom období tohto roku, ale i v budúcom roku a pre celú päťročnicu. To plne potvrdila prognóza zásobovania mäsom a ostatnými živočíšnymi výrobkami na 2. polrok tohto roku a výhľad na 1. Polrok budúceho roku na základe sčítania hospodárskych zvierat k 1. júlu 1977, ktorú v septembri prerokovala vláda ČSSR.

V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že treba i od spotrebiteľov požadovať, aby s potravinami zaobchádzali šetrne a hospodárne. Úroveň maloobchodných cien základných potravín v našej krajine je a bude v porovnaní s inými štátmi a s rastom príjmov obyvateľstva nízka, pričom ceny celého radu týchto produktov sú, ako je známe, dotované zo štátneho rozpočtu. Preto každý občan by si mal uvedomiť - a tento rok to veľmi názorne ukazuje - koľko úsilia a namáhavej práce treba vynaložiť na výrobu poľnohospodárskych produktov a potravín a že nešetrné zaobchádzanie s nimi je plytvanie spoločenským bohatstvom, ktoré poškodzuje každého z nás.

Predpoklady pre sebestačnosť vo výrobe potravín musíme vytvárať nielen výstavbou a budovaním modernej veľkovýrobnej materiálno-technickej základne, ale tiež jej efektívnym využívaním a pomocou všestranného využívania vedeckotechnického pokroku na úseku biologických faktorov, chemizácie, investičnej výstavby a mechanizácie.

Presvedčil nás o tom už celý rad veľmi úspešných výsledkov a skúseností, takmer zo všetkých úsekov našej poľnohospodárskej praxe. Mám na mysli napríklad zvyšovanie podielu nových, vysoko výkonných odrôd na riešenie obilninárskeho problému, kde je okrem iného veľkým prínosom i medzinárodná spolupráca členských štátov RVHP v šľachtiteľstve a semenárstve a vo vzájomnej výmene najvýkonnejších odrôd. Sú to predovšetkým sovietske odrody obilnín, ktoré nám pomáhajú nielen prekonávať nepriazeň počasia, ale i za týchto ťažkých podmienok dosahovať vysoké výnosy.

U niektorých plodín, najmä u cukrovky a zemiakov a u tých, ktoré môžu prispieť k riešeniu bielkovinového programu, sa však zatiaľ nemôžeme tešiť z výraznejších úspechov. Ak chceme i v budúcich rokoch zvyšovať a skvalitňovať produkciu všetkých poľnohospodárskych plodín v súlade s pôdnymi a klimatickými podmienkami, bude treba rozvíjať nielen šľachtiteľskú prácu, ale i spoluprácu v rámci medzinárodnej socialistickej integrácie tak, aby sme si trvalo zabezpečili pre osev všetkých plodín prevažujúci podiel výkonných odrôd.

V priebehu socialistického vývoja dosiahlo naše poľnohospodárstvo značné úspechy na úseku chemizácie, ktorá je i v ďalších rokoch schopná zvýšiť rozhodujúcim spôsobom intenzitu poľnohospodárskej výroby i produktivitu práce.

Ide tu o veľmi široký a rozmanitý program, ktorý vláda zabezpečuje a z ktorého má pre poľnohospodárstvo najväčší význam výživa rastlín priemyselnými hnojivami. Bezprostredne s tým súvisí tiež problém racionálneho hospodárenia s týmito hnojivami, ako aj s ostatnými chemickými prostriedkami. V minulých rokoch sa prikročilo k technickému a organizačnému zabezpečeniu komplexných agrochemických služieb prostredníctvom postupne budovaných agrochemických podnikov. Myslím si však, že tieto podniky ešte celkom neplnia svoje poslanie, najmä pokiaľ ide o lepšie a účinnejšie využívanie priemyselných hnojív a agrochemikálií. Tiež hospodárenie s maštaľným hnojivom nieje na žiadúcej úrovni.

Vedeckotechnický pokrok v poľnohospodárstve výrazne prispel a ďalej pomáha nielen pri kvalitatívnej premene našej poľnohospodárskej výroby na modernú, vyspelú socialistickú veľkovýrobu, ale mení v rámci toho i samotného človeka a jeho postavenie vo výrobnom procese.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, v druhej polovici šesťdesiatych rokov vstúpilo naše poľnohospodárstvo do ďalšej etapy vedeckotechnického rozvoja. To sa prejavilo rastom koncentrácie poľnohospodárskej výroby, rozvojom kooperačných vzťahov medzi JRD, navzájom i medzi nimi a štátnymi poľnohospodárskymi organizáciami, ako i spracovateľskými podnikmi v rámci poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu.

Došlo k ďalšiemu zospoločenšťovaniu výroby, rastu výrobných síl a postupnému zbližovaniu dvoch základných foriem socialistického vlastníctva.

Rýchle tu pokračuje všestranné vyrovnávanie pracovných, zárobkových a celkových životných podmienok družstevných roľníkov a všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve s ostatnými skupinami obyvateľstva. Rozhodujúce rozdiely spôsobu života na našej dedine a v mestách sú dnes v podstate už prekonané a prestíž poľnohospodárskej práce neustále rastie.