SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
3. schôdzka 17. a 18. decembra 1981
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O SCHÔDZKE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Vládny návrh zákona SNR o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981-1985
Vládny návrh zákona SNR o štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1982
Vládny návrh zákona SNR o vnútornom obchode
Návrh Ústavnoprávneho výboru SNR na uvoľnenie niektorých sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na odvolanie sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky
Správa o realizácii podnetov poslancov prednesených na 2. schôdzke Slovenskej národnej rady
Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 3. júla do 17. decembra 1981
Otázky poslancov
Bratislava 1982
Slovenská národná rada
VII. volebné obdobie
Stenografická správa
o 3. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 17. a 18. decembra 1981
Prítomní:
Predseda SNR Viliam Šalgovič, CSc.;
podpredseda SNR František Hagara, Anna Kretová, Jozef Polák a Matúš Benyó;
142 poslancov podľa listiny o prítomnosti;
členovia vlády SSR: predseda JUDr. Peter Colotka, podpredseda vlády a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Karol Martinka CSc., minister financií Ing. František Mišeje, minister priemyslu Ing. Alojz Kusalík, minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Ján Janovic, CSc., minister práce a sociálnych vecí Dezider Krocsány, minister vnútra Ing. Štefan Lazar, minister obchodu Ing. Dezider Goga, minister stavebníctva Ing. Dušan Miklánek, minister lesného a vodného hospodárstva Ing. Vladimír Margetin, minister zdravotníctva akademik Emil Matejiček, minister školstva prof. Ing. Juraj Buša, CSc.,
generálny prokurátor SSR JUDr. Martin Kováč, predseda Najvyššieho súdu SSR JUDr. Ján Benčura;
vedúci ústredných orgánov štátnej správy SSR; Ospravedlnení poslanci:
17. DECEMBRA 1981
Andrej Antoš, Vincent Földes, Ján Gregor, Július Hanus, Ľudmila Hasilová, Ján Králik, Ondrej Mazák, Miroslav Válek,
18. DECEMBRA 1981
Ladislav Abrahám, Andrej Antoš, Štefan Brezo, Jozef Feriančík, Vincent Földes, Fedor Gulla, Ľudmila Hasilová, Ján Králik, Elena Litvajová, Ondrej Mazák, Vladimír Mináč, Jozef Mjartan, Ján Solovič, Miroslav Válek.
(Začiatok schôdzky o 11, 15 hod. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa článku 104 ods. 4 ústavného zákona č. 143 z roku 1968 Zbierky o československej federácii zvolalo Slovenskú národnú radu na jesenné zasadanie dňom 1. októbra 1981. V rámci tohto zasadania Predsedníctvo SNR zvolalo na dnes a zajtra 3. schôdzku Slovenskej národnej rady.
Dovoľte mi, aby som i vaším menom srdečne privítal členov Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súdruha Jozefa Lenárta (potlesk) a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra Colotku (potlesk).
Dovoľte mi ďalej srdečne privítať členov Predsedníctva a Sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, podpredsedov a ďalších členov vlády Slovenskej socialistickej republiky, hostí dnešného rokovania, ako aj vás súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci.
Zisťujem, že podľa prezenčných listín je prítomných 137 poslancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii je Slovenská národná rada schopná uznášania.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
na prvej a druhej schôdzke Slovenskej národnej rady sa nemohla z vážnych dôvodov zúčastniť dnes prítomná poslankyňa Petronela Višňovcová a nezložila preto zákonom predpísaný sľub.
Prosím súdružku Višňovcovú, aby predstúpila pred tribúnu a zložila podľa Článku 114 ústavného zákona o československej federácii sľub do mojich rúk.
Prosím podpredsedníčku Slovenskej národnej rady súdružku Annu Kretovú, aby prečítala sľub. Prosím, aby ste povstali.
Podpredsedníčka Kretová:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verná Československej socialistickej republike, Slovenskej socialistickej republike, veci socializmu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi Československej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života. "
Poslankyňa Ing. Višňovcová:
Sľubujem.
Predseda Šalgovič, CSc.: Ďakujem.
Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča schváliť tento program:
1. Vládny návrh zákona SNR o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981-1985
2. Vládny návrh zákona SNR o štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1982
3. Vládny návrh zákona SNR o vnútornom obchode
4. Návrh Ústavnoprávneho výboru SNR na uvoľnenie niektorých sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie
5. Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na odvolanie sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky
6. Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky
7. Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na voľbu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky
8. Správa o realizácii podnetov poslancov SNR prednesených na 2. schôdzke Slovenskej národnej rady
9. Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 3. júla do 17. decembra 1981
10. Otázky poslancov.
Súdružky a súdruhovia, navrhuje niekto z vás zmenu alebo doplnenie návrhu programu?
(Nikto. )
Pristúpime k hlasovaniu. Kto súhlasí s návrhom programu, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada program schôdzky schválila.
Prvým bodom programu je
Vládny návrh zákona SNR o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981-1985 a
druhým bodom programu je
Vládny návrh zákona SNR o štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1982.
Vládne návrhy zákonov ste dostali ako tlač 9 a 15. Dnes pred schôdzkou ste obdržali spoločné správy výborov SNR ako tlač 9a a 15a.
Odporúčam, aby sme z dôvodov úzkej nadväznosti oboch návrhov zákonov prerokovali tieto dva body súčasne. Hlasovať o návrhoch zákonov však budeme osobitne.
Má niekto z vás iný návrh? (Nikto. )
Dávam o návrhu hlasovať. Kto súhlasí s takto navrhnutým postupom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že navrhnutý postup sme schválili.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha Karola Martinku, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky odôvodnil návrh zákona SNR o siedmom päťročnom pláne.
Podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Martinka, CSc.:
Vážený prvý tajomník ÚV KSS, vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Vláda Slovenskej socialistickej republiky predkladá Slovenskej národnej rade návrh zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 až 1985.
Dovoľte mi, aby som z poverenia vlády odôvodnil návrh tohto významného zákona, ktorým majú byť právne zakotvené a zabezpečené ciele i úlohy v ekonomickej i sociálnej oblasti stanovené uznesením XVI. zjazdu KSČ a rezolúciou zjazdu KSS.
Preto má dnešné rokovanie Slovenskej národnej rady dôležité miesto pri plnení jej zodpovednej funkcie zákonodarného orgánu, ktorá mu prislúcha podľa ústavného zákona o československej federácii v oblasti rozvoja národného hospodárstva.
Návrh zákona po jeho schválení vytvorí širokú bázu a záväzný rámec pre organizátorskú a riadiacu činnosť vlády, ústredných orgánov, národných výborov a ostatných orgánov a rovnako aj pre hospodársku činnosť socialistických organizácií.
Súdružky a súdruhovia,
vstupujeme do ďalšej etapy rozvoja našej socialistickej spoločností s veľkým ekonomickým potenciálom, vybudovaným v doterajšom priebehu výstavby jednotnej československej ekonomiky a jej organickej súčasti - hospodárstva v Slovenskej socialistickej republike.
V súčasnosti je už vyše 93 % obyvateľstva v produktívnom veku zapojených do pracovného procesu alebo sa pripravuje na povolanie. Z celkového počtu 2 mil. 400 tis. pracujúcich je 660 tis. vyučených kvalifikovaných robotníkov, 490 tis. má stredoškolské a viac ako 150 tis. vysokoškolské vzdelanie.
Odvetvová štruktúra hospodárstva a zamestnanosti zodpovedá kritériám modernej ekonomiky. Vysoký a stále rastúci podiel na nej majú odvetvia náročné na kvalifikovanú prácu, ako je strojárstvo a elektrotechnika, chemický priemysel, energetika, ďalej školstvo, t. j. odvetvie rozhodujúce pre odborno-politické stvárnenie mladej generácie. Máme vedeckovýskumnú základňu, ktorú tvorí približne 50 tis. pracovníkov.
Významnú zložku spoločenského bohatstva predstavujú základné prostriedky v hodnote asi 700 mld Kčs, z toho viac ako 190 mld Kčs strojov a zariadení, z ktorých značná časť bola inštalovaná v poslednom období. Dnes každý pracujúci vo výrobnej sfére má k dispozícii stroje a zariadenia v priemernej hodnote viac ako 90 tis. Kčs.
Využitie tohto ekonomického potenciálu treba orientovať v súlade s Hlavnými smermi hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československa na roky 1981 - 1985 a s Rezolúciou zjazdu KSS na splnenie kľúčových úloh jednotnej československej ekonomiky a na účinnejšie zabezpečenie ďalšieho proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva.
Nevstúpili sme však iba do nového časového obdobia, ale do obdobia, ktoré má v cestách a v spôsobe zabezpečovania ďalšieho rozvoja dve osobitné špecifické črty.
Trvalý rast nákladov spojených na získanie zdrojov energie, surovín a potravín z vlastnej produkcie i z dovozu a samotná fyzická ohraničenosť týchto zdrojov neumožňuje pre budúce roky zvýšiť hmotné vstupy do ekonomiky.
Tým sa od základu menia činitele rozvoja hospodárstva. Zatiaľ čo v minulých päťročniciach jeho dôležitými faktormi boli značné prírastky palív, kovov a ďalších materiálov, výrazný rast investícií a pracovných síl, o tempe rozvoja spoločenskej výroby v budúcnosti rozhodne predovšetkým efektívnejšie a racionálnejšie využívanie daných materiálových zdrojov.
O tento prevod ekonomiky na cestu intenzifikácie rozvoja sme sa usilovali už v predchádzajúcich rokoch ako o tom bolo plenárne zasadanie Slovenskej národnej rady informované i pri prerokovaní zákona o štátnom pláne na rok 1981. Jeho nedostatočné tempo, slabiny našej práce a zostrenie vonkajších ekonomických podmienok stavajú dnes pred nás túto úlohu s oveľa väčšou naliehavosťou.
Kľúčový význam má z tohoto hľadiska zníženie materiálovej náročnosti výroby, naša schopnosť hospodárnejšie vynakladať každý kilogram uhlia, kovov a ďalších dovážaných surovín, ako í nutnosť vytvoriť väčšiu hodnotu z daného množstva valcovaného materiálu, prírodných i syntetických vlákien, koží alebo poľnohospodárskych surovín.
Plynulé zásobovanie národného hospodárstva môžeme zabezpečiť iba za predpokladu ročných úspor palív minimálne o 2 % a zhodnocovanie kovov o 4, 5 až 5 %. Nevyhnutnou úlohou výrobných i nevýrobných organizácií je tiež absolútne znížiť spotrebu pohonných hmôt v porovnaní s úrovňou roku 1980.
O to sa usilujeme i obmedzením niektorých energeticky náročných, menej efektívnych výrob, ďalšími investičnými programami v hutníctve a v energetike. K tomu smeruje aj výrazná diferenciácia tempa rozvoja priemyselných odvetví, ďalšia štrukturálna prestavba strojárstva, ako i prednostný rozvoj vodnej a železničnej prepravy.
Za najprogresívnejšiu cestu však považujeme vyššie zhodnotenie spotrebovaných materiálov a surovín vo výrobkoch vyššej kvality a lepších úžitkových vlastností. Toto je zároveň cesta väčšej uplatniteľnosti našich produktov na
zahraničnom i vnútornom trhu, väčšej devízovej prínosovosti a takto dôležitým prvkom stability rozvoja, najmä spracovateľského priemyslu.
To je nosná koncepcia rozvoja hospodárstva. Nie je znakom toho, že sme chudobnejší, ale znamená vyššiu úroveň hospodárenia, ktorá je ako to zdôraznil generálny tajomník ÚV KSČ s. Husák na 4. zasadnutí ÚV KSČ jediným možným variantom ďalšieho rozvoja nášho národného hospodárstva.
Druhá špecifická črta rozvoja vyplýva z nevyhnutnosti dôsledne realizovať postupnú obnovu vyváženosti vonkajších ekonomických vzťahov, ktorá je predpokladom dlhodobého plynulého a dynamického rozvoja národného hospodárstva.
To vyžaduje zabezpečiť predstih rastu vývozu pred dovozom a v konečných dôsledkoch väčšiu tvorbu národného dôchodku, než je jeho vnútorné užitie.
Aktívny podiel Slovenskej socialistickej republiky na riešení týchto úloh vidíme predovšetkým vo zvýšení exportnej spôsobilosti výrobných odvetví pri výraznej zmene štruktúry vývozu.
Pri zastavení alebo znížení vývozu surovín, najmä ropných produktov, surového dreva a hutníckych materiálov, má byť nositeľom dynamiky exportu predovšetkým produkcia spracovateľských odvetví. To znamená efektívnu zmenu v záujme vyššieho zhodnotenia národnej práce.
Na zlepšovanie rovnovážneho vývoja vo vonkajších ekonomických vzťahoch sa výraznejšie musia podieľať tiež stavebné organizácie i ďalšie odvetvia, či už pôjde o geologické práce, o účasť na technickej pomoci iným krajinám a pod.
Jednoducho povedané, musíme vo výrobkoch a prácach vyvážať predovšetkým výsledky tvorivého umu a skúseností našich výskumníkov, technikov, robotníkov a menej surovín a materiálu, ktorých nemáme nadbytok.
Stále dôležitejšou cestou riešenia našich vnútorných i vonkajších potrieb je podstatne vyššie využitie predností hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce so spoločenstvom RVHP a menovite so Sovietskym zväzom. Najmä realizáciou Dlhodobého programu špecializácie a kooperácie výroby medzi ČSSR a ZSSR prijatým v roku 1980 predpokladáme, že v exporte zo Slovenska do Sovietskeho zväzu sa v priebehu päťročnice takmer zdvojnásobí podiel vývozu na baze tejto progresívnej formy spolupráce.
Nevyhnutným nástrojom obnovenia vyváženosti vonkajších ekonomických vzťahov je tiež zníženie dovoznej náročnosti z nesocialistických štátov, predovšetkým na základe zmien štruktúry výroby a jej modernizácie. Predpokladáme, že 15-20% z dovozu realizovaného v súčasnosti pre výrobnú spotrebu možno nahradiť tuzemskou výrobou, resp. dovozom zo socialistických štátov a tým uvoľniť zdroje pre čerpanie devízovo-návratných úverov. Táto kategória dovozov strojov sa výrazne posilňuje, s cieľom zvýšiť návratnosť vynakladaných devíz na zahraničných trhoch.
Za predpokladu zvládnutia týchto kľúčových úloh na báze dôslednejšieho uplatnenia intezifikačných faktorov v každodennej praxi, mobilizácie dostupných rezerv na každom pracovisku a rešpektovania priorít, je v našich silách prekonať dané ohraničenia a zabezpečiť rast národného dôchodku o 12-18%. To je
rozhodujúce pre uskutočnenie hlavného cieľa hospodárskej a sociálnej politiky KSČ vytýčenej na XVI. zjazde strany, ktorý predpokladá "aj pri podstatne ťažších vonkajších a vnútorných podmienkach udržať a skvalitňovať dosiahnutú vysokú životnú úroveň obyvateľstva i jeho sociálne istoty, a to v súlade s výsledkami v rozvoji národného hospodárstva".
Súdružky a súdruhovia poslanci,
dovoľte mi, stručne charakterizovať rozvojové zámery v hlavných odvetviach výrobnej sféry.
Odvetvím rozhodujúcim pre celkovú dynamiku spoločenskej výroby bude naďalej priemysel, ktorého produkcia sa má v priebehu 7. päťročnice zvýšiť o 18 až 23 %. Uvažovaný kvantitatívny rast priemyselnej výroby musí byť spojený s výraznými štrukturálnymi zmenami, potrebným preskupením vytvorených zdrojov v prospech riešenia vyváženosti vonkajších ekonomických vzťahov i lepšieho krytia dopytu obyvateľstva na vnútornom trhu a s intenzívnejším prenikaním výsledkov vedeckotechnického rozvoja.
K tomu má prispieť predovšetkým rast strojárskej a elektrotechnickej výroby o 40 až 50%.
V jej odborovej štruktúre sa ešte zvýrazní orientácia na rýchlejší rozvoj výrob s nižšou materiálovou a energetickou náročnosťou, zahrnutých do štátnych cieľových programov. Konkrétne pôjde o mikroelektroniku, investičnú a spotrebnú elektroniku, výpočtovú a regulačnú techniku, obrábacie a tvárniace stroje, textilné stroje, zdravotnícku techniku, kompletačná odbory, najmä hydrauliku.
So značným vzostupom produkcie sa ráta aj v ďalších výrobných odboroch s vysokým stupňom integrácie a hospodárskej spolupráce, ako sú zariadenia pre jadrovú energetiku, nákladné autá, traktory, stavebné a cestné mechanizmy a iné.
Rozvoj výroby musí byť založený na zvýšených prínosoch vedeckotechnického rozvoja, a to nielen na báze vlastnej výskumno-vývojovej základne, ale aj prostredníctvom výrobno-technickej základne Sovietskeho zväzu a ostatných krajín RVHP, výrobnej kooperácie a licencií. Pôjde predovšetkým o zvýšenie úžitkových parametrov, spoľahlivosti, životnosti a akosti konštrukčných prvkov a uzlov strojov i celých agregátov.
Zvýšenie technickej úrovne a kvality výrobkov, ich progresívnejšia konštrukcia a dokonalejšia technológia výroby, to sú popri štrukturálnych zmenách hlavné cesty udržania rýchleho tempa rozvoja strojárskej výroby i pri podstatne obmedzenejších možnostiach zvýšenia spotreby kovov a univerzálnejšieho uplatnenia výrobkov, pri zvýšení efektívnosti ich vývozu i príťažlivosti vo vnútornom obchode.
Hospodársky rozvoj v siedmej päťročnici sa bude realizovať v podstatne náročnejších podmienkach zabezpečovania zdrojov palív a energie.
Preto je naliehavou úlohou dosiahnuť zvýšenie ťažby uhlia a lignitu na 6 mil. ton v roku 1985 a zemného plynu na takmer 1 miliardu kubických metrov.
Rozhodujúcou úlohou v energetike je zabezpečiť uvedenie do prevádzky
elektrárenských zariadení o kapacite viac ako 1, 5 tis. MW, a tak vytvoriť prepodklady pre zvýšenie výroby elektrickej energie na takmer 20 mld kWh.
Prevádzkou elektrárne V-1 a V-2 bude možné zvýšiť výrobu elektrickej energie na báze jadrového paliva v priebehu päťročnice približne na 10 mld kWh a súčasne obmedziť výrobu v tepelných elektrárňach viac ako o 3 mld kWh, čo predstavuje priamu úsporu tradičných palív v rozsahu jeden a štvrť mil. ton merného paliva. Pritom prevedenie vybraných elektrární na teplárenské účely má byť ďalšou cestou zvýšenia energetického účinku spotrebovaných palív,
V hutníctve pri minimálnom raste výroby ocele sa očakáva výrazná zmena v štruktúre výroby vyšším zhodnocovaním kovu v produkcii oceľových rúr a výrobkov z ťahaných drôtov. Pôjde najmä o rozvoj výroby presne ťahaných rúr vo Švermových železiarňach Podbrezová a výrobu oceľových kordov do pneumatík a dopravných pásov v Hlohovci.
Pre znižovanie náročnosti výroby na palivá a kovy má význam plné využitie zariadení na plynulé odlievanie ocele vo VSŽ Košice a Švermových železiarňach Podbrezová. Touto progresívnou metódou sa v cieľovom roku päťročnice odleje vyše 20 % z celkovej výroby ocele. Tým sa znížia straty kovu asi o 5 %, čo predstavuje úsporu 54 tis. ton ocele a získajú sa aj úspory elektrickej energie.
V chemickom priemysle aj pri nižších zdrojoch a spracovania ropy sa ráta s plným využitím petrochemických kapacít. To však vyžaduje permanentne dopracovávať účinné racionalizačné opatrenia na úsporu najmä pohonných hmôt, osobitne motorovej nafty a tiež vykurovacích olejov.
Znížené palivovo-energetické zdroje majú svoj odraz v obmedzovaní energeticky a dovozne náročných, menej efektívnych výrob, najmä PVC a karbidu vápnika, podlahovín z PVC i ďalších výrobkov.
Naproti tomu v širšom meradle sa využívajú možnosti rozvíjať výrobu chemických vlákien s dôrazom na ich kvalitatívnu stránku a rozširovať sortiment tak, aby sa výmenou mohli získať ďalšie zdroje vlákien, ktoré nemožno úplne nahradiť vláknami syntetickými.
Založenými i uvažovanými rozvojovými zámermi sledujeme rozšíriť produkciu s vyšším stupňom spracovania, a tým aj zhodnotenia surovín. Ide o rozvoj výroby gumárenských chemikálií, agrochemikálií, náterových látok a technickej gumy.
Ďalšie koncepčné zámery sú orientované predovšetkým na rozvoj kvalifikovanie chémie, najmä acetátovej chémie s cieľom rozšíriť výrobu rozhodujúcich produkte pre malotonážne výrobky.
V dlhoročnom úsilí o komplexné spracovanie dôležitej domácej suroviny - drevnej hmoty sa dostávame do významnej etapy. Už v roku 1983 budú vybudované kapacity spracovávať množstvo drevnej hmoty, rovnajúce sa ťažobnému etátu v lesoch Slovenskej socialistickej republiky. Postupne sa úplne zastaví vývoz drevnej hmoty v nespracovanom stave. Pritom sa zvýši úžitkovosť ťaženého dreva už na optimálnu mieru, čím sa ročne získa pre priemyselné spracovanie takmer 3/4 mil. m3 v porovnaní so stavom pred desiatimi rokmi. Komplexnejšie spracovanie sa dosiahne tiež spracúvaním priemyselného drevného odpadu
a využitím nehrubia z lesa. Len týmto sa napríklad za obdobie celej 7. päťročnice získa 3, 4 mil. m3 drevnej hmoty, čo predstavuje úsporu viac ako polovicu celej jednoročnej ťažby dreva na Slovensku.
Týmito cestami sú dané predpoklady rastu produkcie drevospracujúceho priemyslu o 27-30 % pre zvýšenie výroby buničín do roku 1985 v porovnaní s minulým rokom približne o 90 %, aglomerovaných materiálov o viac ako tretinu. To umožní ďalší rozvoj výroby nábytku, papiera i zvýšiť vývoz buničín, a tým aj podstatne zlepšiť vzťahy tohto odvetvia k zahraničnému obchodu. To však vyžaduje zhodnotiť suroviny na vysokokvalitné výrobky s vyššou realizačnou schopnosťou na zahraničných a domácich trhoch. To je aktuálne najmä v nábytkárskej výrobe, ktorá sa má rastúcou mierou podieľať na nákupoch obyvateľstva, zachovať vysoký štandard exportu do socialistických štátov a niekoľkonásobne zvýšiť vývoz do nesocialistických štátov.
Výstavbou nových kapacít na výrobu buničín vo Vranove, v Žiline a v Ružomberku sa až 2, 5 až 3-násobne efektívnejšie zhodnotí hlavne listnatá drevná hmota. Rozhodujúcu pozornosť tu treba venovať zabezpečeniu, aby začali pracovať tieto kapacity podľa projektových parametrov v budúcom roku tak, aby sa zabezpečil plánovaný vývoz bielených buničín do nesocialistických štátov v rozsahu viac ako 150 tis. ton v roku 1985 oproti 4 tis. ton v minulom roku.
V ľahkom priemysle rátame so zvýšením výroby o 14 až 17 %. K tomu treba využiť prírastok kapacít získaný predovšetkým rekonštrukciami pradiarní bavlny v Ružomberku, tkáčovne bavlnárskych tkanín v Kútoch, tkárne v Trenčíne, pletiarne pančúch v Tatrasvite, odevných závodov v Hlohovci a Trenčíne a výstavbou textilného kombinátu v Starej Ľubovni a pletiarskeho kombinátu v Košiciach. Významné kapacitné posilnenie textilnej prvo a druhovýroby musí tiež prispieť k rastu kvality, zlepšeniu sortimentu, čo v konečnom dôsledku plnšie uspokojí požiadavky domáceho, ako aj zahraničného trhu. Súdružky a súdruhovia,
poľnohospodársko-potravinársky komplex plní dôležitú a nezastupiteľnú úlohu v rovnovážnom dynamickom rozvoji celej našej ekonomiky, vo zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva i v aktívnom riešení problémov vonkajších vzťahov.
V návrhu zákona vychádzame z toho, že rast spotreby potravín v 80-tych rokoch nebude možné zabezpečovať zvyšovaním dovozu, ale zvýšeným úsilím o rozvoj vlastnej výroby. Vláda venuje preto trvalú pozornosť naplňovaniu programovej línie na zvyšovanie miery sebestačnosti vo výrobe potravín. Pri uvažovanom raste poľnohospodárskej produkcie o 8 - 12 % sa ráta s výrazne rýchlejším tempom rastu rastlinnej výroby. Dosiahnutie rovnovážneho rozvoja rastlinnej a živočíšnej výroby je nutnou podmienkou pre obnovenie dynamiky rozvoja celého poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu v siedmej päťročnici.
Základným predpokladom ďalšieho rastu aj poľnohospodárskej výroby je dôsledná orientácia na zvyšovanie intenzity a efektívnosti cestou širokého využívania poznatkov vedy a výskumu v technológii a organizácii výroby. Zdokonalený systém riadenia poľnohospodárstva a vyššia hmotná zainteresovanosť
utvára dostatočný priestor pre účinnejšie využívanie intenzifikačných faktorov rozvoja poľnohospodárskej výroby.
V rastlinnej výrobe okrem ďalšieho rastu produkcie obilia, je rozhodujúce zvyšovať výrobu kvalitných objemových krmív na ornej pôde a lepšie využiť úrodný potenciál lúk a pastvín. Zvýšenie exportnej schopnosti a zníženie dovoznej závislosti kladie náročnejšie úlohy aj na produkciu a kvalitu cukrovej repy, olejnín, zeleniny a ovocia.
Rozhodujúcimi cestami rastu intenzity rastlinnej výroby bude zlepšenie druhovej a odrodovej skladby osív a sadív, lepšie využitie ich úrodného potenciálu, zvýšenie úrovne výživy a ochrany rastlín, technologickej disciplíny, a najmä zníženie strát pri zbere, skladovaní a zúžitkovaní produkcie.
Vláda prijala rad opatrení na ochranu a komplexné využitie a ďalšie zúrodňovanie pôdneho fondu. Rátame preto s tým, že ich dôslednou realizáciou sa vytvoria predpoklady pre stabilizáciu výmery ornej pôdy počas celej päťročnice a lepšie produkčné využitie celého pôdneho fondu.
Živočíšnu výrobu bude možné rozvíjať len v takom rozsahu, v akom sa budú zvyšovať vlastné zdroje krmív. Znamená to oveľa výraznejšie ako doteraz presadzovať orientáciu na intenzifikáciu chovu hovädzieho dobytka a oviec. Predpokladá to predovšetkým lepšie využiť produkčné schopnosti zvierat cestou zvyšovania a skvalitňovania výživy a znižovania strát úhynom.
Hlavným kritériom rozvoja potravinárskeho priemyslu založeným v návrhu zákona, je ďalšie zvyšovanie intenzity, vysokej efektívnosti a hospodárnosti. Vyplývajú z toho náročnejšie požiadavky maximálne využívať a zhodnocovať suroviny, vedľajšie výrobky i odpad a znižovať straty nielen vo výrobe, ale i v spotrebe potravín u obyvateľstva. Na tento cieľ bude nutné dôslednejšie ako doteraz zamerať inovačné programy potravinárskych podnikov i technológiu výroby. Súdružky a súdruhovia poslanci,
takáto štruktúra a zameranie rozvoja umožní i výraznejšiu racionalizáciu prepravno-dopravného procesu. Znížením prepravnej náročnosti asi o 7, 5 % sa zabezpečia potreby národného hospodárstva rastom nákladnej dopravy iba o 3, 7 % za celú päťročnicu.
Rozvojom energeticky menej náročných druhov dopravy sa dosiahne ďalší efekt, keď prírastok výkonov 1, 3 mld tonkilometrov sa zabezpečí predovšetkým zvýšením vodnej dopravy o takmer 60 %, železničnej prepravy o 0, 6 % a v rámci absolútneho poklesu automobilovej dopravy, zvýši sa podiel výkonov ČSAD.
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
zabezpečenosť cieľov a úloh, ktoré si kladieme v rozvoji národného hospodárstva i v uspokojovaní potrieb občanov vo veľkej miere podmieňuje účinnejšie využívanie veľkých prostriedkov, ktoré sme vynaložili a vynakladáme na investičnú výstavbu.
Nesporne prvoradou úlohou preto je dosiahnuť optimálne časové a výkonové