Pátek 19. listopadu 1982

rozdeľovania prostriedkov a kádrov pre zdravotníctvo upozornila tiež naša poslankyňa z okresu Považská Bystrica.

Bude treba, aby ministerstvo a krajské národné výbory vyvíjali úsilie určovať počty pracovníkov a prideľovať prostriedky pre zdravotníctvo tak, aby sa postupne odstránili tieto neodôvodnené nerovnosti. V záujme toho treba prehodnotiť a ďalej objektivizovať normatívy vybavenia zdravotníckych zariadení pracovníkmi a zabezpečiť ich dôsledné uvedenie do praxe.

Pokiaľ ide o sieť územných zdravotných obvodov, poslanci kladne konštatovali, že ich počet vzrástol, že sa zlepšila kvalifikačná štruktúra a odborná úroveň zdravotníckych pracovníkov v obvodných službách. V záujme skvalitnenia zdravotníckych služieb však treba rovnomernejšie rozdeľovať územné zdravotné obvody. Napríklad v Prešovskom okrese pripadá celkove na jeden územný zdravotný obvod 3729 obyvateľov, čo je priaznivejšia relácia ako celoslovenská, no sú obvody; na ktoré pripadá 2000 alebo ešte menej obyvateľov. Tak sa potom stáva, že v niektorých obvodoch vyšetria za hodinu 4-5 pacientov, zatiaľ čo v iných sú nútení takto vyšetriť dvojnásobok. V takýchto prípadoch by som odporúčal, aby sa spájali dva až tri územné zdravotné obvody, čím by sa nielen koncentrovali, ale aj účelnejšie a racionálnejšie využili zdravotnícke služby.

Znepokojujúcou skutočnosťou je nedostatok mimo poliklinických zdravotných obvodov v meste Prešov, kde napr. pre obyvateľov sídliska Sekčov nie je zriadené ani jedno ambulantné pracovisko. Podobné problémy sú aj v Bratislave, v mestskom sektore Petržalka a inde. To súvisí aj s výstavbou účelových zdravotníckych budov. Mnohé územné zdravotnícke strediská sú umiestnené v neúčelových budovách, kde chýbajú čakárne a sociálne zariadenia. K týmto problémom sa pridružuje aj veľká roztrúsenosť odborných pracovísk a spoločných liečebných a vyšetrovacích zložiek, ktorá spôsobuje občanom časové straty a predlžuje stanovenie diagnóz. Na takéto nedostatky poukázali poslanci aj z mesta Martin a z ďalších miest. Zároveň zdôraznili naliehavosť realizácie plánovanej Investičnej výstavby, zdravotníckych zariadení, najmä z hľadiska obvodných zdravotných stredísk.

Poslanci pri svojich prieskumoch venovali pozornosť aj plynulosti a prístupnosti zdravotníckych služieb, možnosti ich využívania v mimopracovnom čase. Napriek tomu, že sa takmer všade realizujú opatrenia na prekrývanie smien na poliklinikách spravidla do 18. 00 hod., väčšina pacientov ide na vyšetrenia, či ošetrenie v pracovnom čase. Je potrebné sledovať objednávacie a čakacie doby i v ambulantnej a lôžkovej starostlivosti, v rámci kontrolnej činnosti zisťovať príčiny a navrhovať potrebné opatrenia k ich kráteniu, prípadne odstráneniu. Myslím si, že tu by mohla pomôcť vyššia hmotná zainteresovanosť za

iniciatívny prístup k spracovaniu objednávacích a čakacích dôb, ako aj oveľa väčšia pozornosť k tejto otázke zo strany zamestnávateľov a odborových organizácií.

Kladne možno hodnotiť rozširovanie závodnej starostlivosti. Ukazuje sa však, napríklad vo Východoslovenskom kraji, že malé závody nemajú záujem o zriaďovanie - výstavbu závodných zariadení ani formou združených investičných prostriedkov. Obdobná situácia Je u organizácií rezortu poľnohospodárstva. K vyriešeniu problémov na tomto úseku rozhodnou mierou môžu prispieť Zásady zdokonalenia zdravotníckej starostlivosti o pracujúcich v rezorte poľnohospodárstva a výživy, ktoré už experimentálne overovali v okrese Komárno. Rád by som v tejto súvislosti ukázal na pozitívny príklad z okresu Prešov. Tu sa uvažuje o výstavbe závodného ústavu národného zdravia, kde sa na investičných nákladoch, financovaní a zabezpečení technickej prevádzky a údržby bude podieľať 17 poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov. Od lekárov sa očakáva, že sa stanú navyše organizátormi zdravotníckej osvety na dedinách, že budú pracovníkov JRD viesť k zodpovednosti za svoj zdravotný stav. A to je v súčasnosti i pre roky budúce to najpodstatnejšie.

Prieskum poslancov - členov Výboru SNR pre národné výbory a národnosti ukázal, že národné výbory venujú problematike zdravotníctva náležitú pozornosť. Život preveril zverenie správy zdravotníckych zariadení do právomoci národných výborov ako naprosto správne. Potvrdilo sa, že národné výbory sú plne spôsobilé k vykonávaniu pôsobnosti stanovenej zákonom o národných výboroch a o starostlivosti o zdravie ľudu za podmienky, že ústredné orgány štátnej správy si budú plniť svoje povinnosti najmä pri zabezpečovaní odbornej stránky činnosti zdravotníckych zariadení, usmerňovaní racionalizácie riadiacich a správnych činností, výchove odborných kádrov a pod.

Vážená Slovenská národná rada,

rokovanie o správe o uplatňovaní zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, ktorú predkladá predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky, pokladám za veľmi pozitívne a navrhujem prijať príslušné uznesenie.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Moravcovi.

Súdružky a súdruhovia,

prerušujem schôdzku na 25 minút a prosím Výbor SNR pre veci sociálne a zdravotné, aby sa počas prestávky zišiel do Modrého salónu k dopracovaniu návrhu na uznesenie.

V rokovaní budeme pokračovať o 11. 45 hodine.

(Prestávka. ) (Po prestávke: )

Podpredseda JUDr. Polák:

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Jánovi B l c h á č o v i.

Poslanec Blcháč:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!

V rámci prípravy na rokovanie schôdzky Slovenskej národnej rady poslanci, členovia Výboru Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a výživu sa zamerali na získanie poznatkov z oblasti starostlivosti o zdravie pracujúcich v socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe, najmä v JRD, ako i na niektoré problémy súvisiace s tvorbou a ochranou životného prostredia. Dovoľte mi niektoré vo svojom krátkom vystúpení uviesť. Získané poznatky ukazujú, že v starostlivosti o zdravie pracujúcich vôbec i v zdravotnej starostlivosti o družstevných roľníkov sa dosiahli niektoré pozitívne výsledky. Nechcem sa vracať do minulosti, veď vieme čo znamenala choroba a jej liečenie kedysi pre roľníka. Dnes okrem toho, že lekárska starostlivosť nemocničné liečenie a lieky sú zdarma, každoročne takmer 10 tisíc družstevníkov absolvuje kúpeľnú liečbu v štátnych zariadeniach a viac než 2 tisíc družstevných roľníkov sa zotavuje vo vlastných zariadeniach. Výrobné a ekonomické výsledky JRD umožnili a stále vo väčšej miere umožňujú uspokojovať hmotné, kultúrne a sociálne potreby svojich členov.

V priamej zdravotnej starostlivosti o zdravie členov JRD boli a ešte pretrvávajú určité rozdielnosti oproti iným odvetviam národného hospodárstva. Až do roku 1978 zdravotná starostlivosť o členov JRD bola výlučne uskutočňovaná prostredníctvom obvodných zdravotníckych zariadení. Pred štyrmi rokmi vláda Slovenskej socialistickej republiky schválila návrh postupného budovania systému zdravotnej

starostlivosti v poľnohospodárstve. Na základe tohoto uznesenia, po overení v niektorých okresoch sa malo pristúpiť k budovaniu, resp. vytváraniu závodných zdravotníckych zariadení pri väčších jednotných roľníckych družstvách. V ostatných družstvách sa má uskutočňovať zdravotná starostlivosť i naďalej prostredníctvom obvodných zdravotníckych zariadení s vymedzením ordinačných hodín pre družstevníkov.

Overovanie budovania závodných zdravotníckych stredísk sa uskutočnilo v okrese Komárno, kde boli doteraz vybudované závodné zdravotné strediská pri JRD Hurbanovo a Kolárovo. Celkove na Slovensku majú JRD zatiaľ 20 závodných lekárov, ktorí v niektorých prípadoch pôsobia aj pre iné poľnohospodárske alebo priemyselné podniky. Vypracovaná predbežná koncepcia počíta so zriadením 99 závodných ambulancií priamo v jednotných roľníckych družstvách.

Poznatky z experimentu v okrese Komárno, ako i z ďalších okresov ukazujú na pozitívne výsledky. Okrem toho, že členovia JRD, či už v závodnej ambulancii alebo v obvodnom stredisku s vymedzenými ordinačnými hodinami nestrácajú veľa času pri návšteve lekára, prehlbuje sa spolupráca predstavenstiev JRD so závodným lekárom, skvalitňuje sa preventívna výchova pracujúcich zameraná na predchádzanie chorobám, znižuje sa percento pracovnej neschopnosti v JRD a koordinovane, sa riešia otázky v oblasti pracovnej i mimopracovnej úrazovosti. Napríklad v okrese Komárno si na základe získaných poznatkov vypracovali koncepciu boja proti úrazovosti, ktorá spočíva v pravidelných návštevách úrazovej komisie v tých poľnohospodárskych podnikoch, kde bola zistená najvyššia úrazovosť a práceneschopnosť a v následných účinných opatreniach na odstránenie závad.

Napriek dobrým poznatkom z úseku zdravotnej starostlivosti o pracujúcich v poľnohospodárstve, nemôžeme byť spokojní s celkovým stavom a súčasným zabezpečovaním schválenej koncepcie. V značnej časti okresov predstavenstvá družstiev a orgány Zväzu družstevných roľníkov sa stretávajú pri realizácii zásad a opatrení vlády Slovenskej socialistickej republiky na zdokonalenie systému zdravotnej starostlivosti o pracujúcich v poľnohospodárstve so značným nepochopením a odkladaním výstavby zo strany zdravotníckych inštitúcií, alebo okresných národných výborov - odborov sociálneho zabezpečenia. Takáto situácia je napríklad v okresoch Nitra, Topoľčany, Rožňava, Svidník, ale i niektorých ďalších. Zástupcovia okresných ústavov národného zdravia sa najčastejšie vyhovárajú na nedostatok lekárov, zdravotných sestier, technického vybavenia ambulancií a pod. V niektorých družstvách je už viac rokov pripravený objekt alebo miestnosť na zriadenie ambulancie, ale k dohode na začatie prevádzky ambulancie zatiaľ nedošlo.

Plnením tejto úlohy sa zaoberala vláda Československej socialistickej republiky, aj vláda Slovenskej socialistickej republiky v septembri tohto roku. Okrem iného bolo uložené príslušným ministrom podať odpočet plnenia uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky c. 180/1978 v máji roku 1985. Zväzu družstevných roľníkov bolo odporučené napomáhať dobudovaniu uceleného systému zdravotnej starostlivosti v jednotných roľníckych družstvách. Chcel by som zdôrazniť a uistiť vás, že JRD majú eminentný záujem na zriaďovaní závodných zdravotníckych zariadení a že túto koncepciu bude i náš zväz zabezpečovať a plne podporovať.

Bude potrebné zo strany všetkých zainteresovaných orgánov dôslednejšie rešpektovať špecifické zvláštnosti poľnohospodárskej prvovýroby a jej nezastupiteľné úlohy pri výžive obyvateľstva. Komplexne zohľadniť, že v práci na pôde sa aj za súčasného uplatnenia a poznatkov vedecko-technického rozvoja prejavujú viac na zdraví človeka pracovné cykly a hygienické, zdravotné i bezpečnostné podmienky, ako v niektorých iných odvetviach nášho národného hospodárstva. Preto zvyšovanie účinnosti ochrany zdravia a bezpečnosti práce v JRD je náročnou a sústavnou úlohou.

Vývoj pracovnej úrazovosti (i keď je nepriaznivý) z roka na rok zaznamenáva mierny pokles. Kým v roku 1979 bolo percento pracovnej úrazovosti v JRD 0, 3 % a na 100 pracovníkov pripadalo 3, 93 pracovných úrazov, v roku 1981 je to pod 0, 3 % a 3, 66 pracovných úrazov na 100 pracovníkov. Najviac pracovných úrazov vzniká v živočíšnej výrobe, a to 30-35 % z celkového počtu úrazov. Príčinou sú rôzne pošmyknutia v priestoroch pri kŕmení zvierat, pri obsluhe strojov, ale i neodborné zaobchádzanie so zvieratami. Na druhom mieste sú úrazy pri mechanizácii, a to 20-25 %. Spôsobujú to nekryté časti strojov, neopatrnosť pracovníkov a ďalšie objektívne príčiny. Keď hovorím o živočíšnej výrobe treba povedať, že dobré výsledky boli dosiahnuté v ozdravovaní zvierat z chorôb, ktoré boli prenosné i na ľudí (ide najmä o TBC, brucelózu a pod. ). V súčasnom období však väčšiu starostlivosť bude treba venovať kožným chorobám zvierat, ktoré sú taktiež prenosné na človeka. Výskyt týchto ochorení sa v posledných rokoch zvyšuje.

Na úrazovosti i onemocneniach pracovníkov má určitý podiel aj nedostatok osobných ochranných a pracovných pomôcok. V tomto smere aj naďalej v našich JRD a v poľnohospodárstve vôbec pretrváva kritický stav Požiadavky nie sú čo do množstva, štruktúry, ale i kvality plnené. Opatrenia prijaté vládou Československej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky sa v tomto smere plnia zatiaľ nedostatočne. Ukazuje sa, že si budeme musieť pomôcť

i sami, a to cez pomocné výroby JRD v čase vegetačného kľudu. Bude si to však žiadať zabezpečenie materiálu, surovín a energie.

Medzi najdôležitejšie opatrenia poľnohospodárskych podnikov k zabráneniu úrazov patria každoročne organizované školenia pre pracovníkov podľa výrobných úsekov z predpisov bezpečností a ochrany zdravia pri práci. Spoločenské orgány Zväzu družstevných roľníkov vykonávajú pravidelné previerky v dodržiavaní opatrení a ochrany zdravia, bezpečnosti pri práci a o vyskytujúcich sa problémoch rokujú komisie jednotných roľníckych družstiev a okresných výborov zväzu. Máme však aj v tejto činnosti ešte čo naprávať.

Vážené súdružky, súdruhovia,

zákon o starostlivosti o zdravie ľudu ukladá veľkú zodpovednosť všetkým orgánom a podnikom pri tvorbe a ochrane životného prostredia. Je to jedna z hlavných podmienok pre ochranu zdravia človeka. Treba povedať, že naše poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, resp. ich rastlinstvo produkujú na jednej strane základnú zložku životného prostredia - kyslík, na druhej strane, tak ako sa to uvádza aj v správe, sú jedným z najčastejších znečisťovateľov tohoto prostredia.

Pri súčasnom vedecko-technickom pokroku a požiadavkách na sebestačnosť v potravinách nie je mysliteľné dosiahnuť tieto úlohy bez Intenzifikačných faktorov ovplyvňujúcich výsledky rastlinnej a živočíšnej výroby. Na druhej strane vieme a mrzí nás to, že chémia prostredníctvom týchto faktorov, ako sú hnojivá, chemické ochranné prostriedky, preniká do rastlín, vôd a objaví sa i v potravinách.

Aby sme si tieto otázky vyjasnili, vyžiadali sme si na rokovanie schôdzky výboru a Slovenskej národnej rady stanoviská niektorých výskumných ústavov a vedeckých inštitúcií. Z ich stanovísk vyplýva, že prítomnosť nežiadúcich látok vo vodách a potravinách sa zvyšuje. Zároveň potvrdili, že tento problém je celosvetovým problémom a že sa doteraz vo svete nepodarilo vypracovať presný ekonomický a ekologicky vyvážený systém používania najmä dusíkatých hnojív. U nás platí línia hnojenia v agrotechnických termínoch, no i tak určitá časť dusíkatých látok uniká do povrchových a podzemných vôd. Pre ochranu zdrojov pitnej vody, najmä na Žitnom ostrove boli spracované a stanovené ochranné pásma a navrhnuté aj hospodárenie v nich. Je žiadúce, aby boh realizované v praxi.

Vážnym problémom je súčasná úroveň skladovania agrochemikálií v poľnohospodárskych podnikoch. I keď v tomto smere nastáva zlepšenie a zvyšuje sa podpora štátu v rámci tzv. zelených investícií, je žiadúce venovať pozornosť hlavne medziskládkam a dočasným skládkam týchto prostriedkov, ako i samotnej aplikácii chemických prostriedkov. Tejto úlohe bude treba i v praxi poľnohospodárskych podnikov venovať zvýšenú pozornosť.

Na druhej strane zápasíme s problémami, ktorých vyriešenie nie Je v silách poľnohospodárskych podnikov. Napríklad likvidácia tekutých výkalov vo veľkokapacitných maštaliach. Doteraz používané technológie nie sú dostatočne účinné. Robí nám starosti použitie exkrementov na ornej pôde, kde sa ich koncentráciou znečisťujú spodné vody. Aj chemický priemysel by mal zavádzať výrobu takých chemických prípravkov, ktoré by boli zdraviu neškodné, pretože v iných krajinách takéto prípravky sú. Možno, že sa to zdá neuveriteľné, ale poľnohospodárske podniky majú problémy aj s likvidáciou obalov z chemických látok. Tieto sa sústreďujú na hospodárskych dvoroch a nevieme čo s nimi.

Záverom, súdružky a súdruhovia, chcem zdôrazniť, že starostlivosť o to najcennejšie čo človek má - jeho zdravie, patrí medzi najdôležitejšie poslanie v socialistickej spoločnosti. Treba, aby sme sa v našej praxi plne starali o zdokonalenie zdravotníckych služieb, ale aby sme zároveň boli nášmu zdravotníctvu čo najviac nápomocní. Len tak môžeme dôsledne plniť úlohy vyplývajúce zo zákona pri tvorbe a ochrane životného prostredia.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda JUDr. Polák:

Ďakujem súdruhovi Blcháčovi. Dávam slovo poslancovi Gejzovi Navrátilovi.

Poslanec ThDr. h. c. Navrátil:

Vážená Slovenská národná rada, milí priatelia!

Už druhé volebné obdobie pracujem vo Výbore SNR pre veci sociálne a zdravotné. Tu som mal možnosť vidieť, akú veľkú zdravotnú starostlivosť poskytuje náš štát všetkým svojim občanom. Často si kladieme otázku - uvedomujú si to všetci a vážia si tieto vymoženosti? Žiaľ, nie zriedka sa stretávame s občanmi, ktorí tieto vymoženosti považujú za samozrejmosť a svoje právo na bezplatnosť a dostupnosť zdravotníckych služieb priamo zneužívajú. Veď ako ináč možno kvalifikovať napríklad neoprávnené vyžadovanie práceneschopnosti, či poškodzovanie svojho zdravia nadmerným požívaním alkoholu, nestriedmou životosprávou alebo nadmerným požívaním liekov?

Pri spotrebe liekov by som sa chcel trochu pozastaviť. Na Slovensku sme v minulom roku spotrebovali na jedného obyvateľa lieky za 226 korún. To svedčí Q nadmernej konzumácií liekov i nehospodárnom zaobchádzaní s nimi. Koľko je domácností, kde sú domáce lekárničky preplnené liekmi, ktorých účinok už dávno pominul a nakoniec končia v odpadovom koši? Liek, ak sa neužíva správne, prestáva byť liekom. Hlavným činiteľom pri ochrane pacientov pred nadmernou a škodlivou konzumáciou liekov by mal byť predovšetkým lekár. Ošetrujúci lekár, ktorý dobre pozná svojich pacientov, a ktorému skutočne záleží na ich zdraví, nekončí každé vyšetrenie či ošetrenie predpísaním liekov, aj keď vieme, že sú i takí pacienti, ktorí si predpísanie liekov priamo vynucujú.

V tejto súvislosti uvediem ďalšiu myšlienku. Človek od nepamäti hľadal a nachádzal prostriedky na liečenie chorôb v prírode, v liečivých rastlinách. Nepochybne majú svoje miesto i v modernej liečbe. Ba čo viac, s rozvojom farmaceutického priemyslu rastie ich význam a zvyšuje sa ich spotreba. Vynára sa tu otázka, či sme vytvorili všetky podmienky pre využívanie tohto jedinečného bohatstva, ktorým nás príroda na Slovensku bohato obdarila. Vieme, že zber liečivých rastlín spočíva predovšetkým na školských deťoch a čiastočne i na starších ľuďoch - dôchodcoch, ktorí ich dobre poznajú a vedia s nimi narábať. Avšak v poslednom čase sa mi zdá, že zber liečivých rastlín akosi stagnuje, a to nielen vinou zberateľov. Problém vidím v ich nedostatočnom zhodnocovaní, v nedostatočnom technickom vybavení ich spracovania.

Ani pestovanie liečivých rastlín na ornej pôde sa nerozvíja tak, ako to potrebuje náš farmaceutický priemysel. Narastajúci význam liečivých rastlín, ako prírodného surovinového zdroja i výhodného vývozného artiklu, si podľa mojej mienky vyžaduje väčšie úsilie pri ich zbere a zhodnocovaní.

Minulý rok bol Medzinárodným rokom invalidov. Pozornosť Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné sa, pochopiteľne, viac sústreďovala na problémy invalidných občanov. Konštatovali sme nie raz, že ortopedická a protetická starostlivosť i protetická výroba veľmi zaostávajú za potrebami. Pomoc týmto nešťastným postihnutým ľuďom, zmierniť ich nešťastie, aby sa mohli lepšie uplatniť v živote i v práci, je veľmi naliehavá. Zistili sme, že na odstránenie tohto vážneho nedostatku bolo prijatých dosť uznesení - na úrovni unitárnej vlády v roku 1961, ďalej sú tu uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky z roku 1974 a 1975, avšak napriek dobrým uzneseniam sa v tejto oblasti urobilo veľmi málo. Okrem Stredoslovenského kraja, kde sa buduje krajské protetické oddelenie, skoro nič. V máji tohto roku Predsedníctvo vlády Československej socialistickej republiky prijalo plán rozvoja

starostlivosti o invalidov na budúce roky Aj pri tejto príležitosti sa znovu akcentuje úloha zlepšiť organizáciu i výrobu ortopedických pomôcok a urýchlene dobudovať krajské protetické oddelenia. Chcem požiadať zodpovedných činiteľov, aby hľadali možnosti, ako uvedené uznesenia uviesť do života, pomôcť odstrániť dlhé čakacie lehoty na ortopedické a protetické pomôcky, zvýšiť ich kvalitu i technickú úroveň, čo by podstatne prispelo k zmierneniu trpkého údelu postihnutých občanov a ich spoločenskému a pracovnému uplatneniu podľa ich zdravotného stavu.

Vážená Slovenská národná rada,

z funkcie predsedu slovenského výboru Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris chcel by som vás aspoň stručne informovať o súčasných problémoch i práci tohto mierového hnutia.

Iste viete, alebo ste počuli, že rímska kongregácia vydala Deklaráciu, v ktorej sa zakazuje katolíckym kňazom na celom svete účasť v politických organizáciách a spolkoch. Je formulovaná všeobecne. Môžu ju na seba vzťahovať katolícki kňazi, napríklad v Strednej a Južnej Amerike, ktorí vstúpili do odborových organizácií, aby sa mohli organizovane zapojiť do boja za národnú slobodu svojich zemí.

Z Československa, ako z jedinej krajiny na svete, vyšiel z cirkevných kruhov dotaz priamo na kongregáciu, či sa Deklarácia vzťahuje aj na Združenie Pacem in terris. Obratom bola daná odpoveď, že áno. Napriek tomu maďarský arcibiskup kardinál Lékay prehlásil, že Deklarácia sa nevzťahuje na "Opus pacis", čo je podobná mierová organizácia katolíckeho duchovenstva v Maďarsku, ako je Pacem in terris v našej republike.

Spomínaná Deklarácia vyvolala u nás určité rozpaky medzi značnou časťou duchovenstva. Deklarácia nebola kňazom oficiálne doručená, ale pokútnym spôsobom sa rozmnožuje a doručuje poštou i osobne. Rozhlasová stanica Slobodná Európa, Hlas Ameriky a ďalšie oznamovacie prostriedky na Západe denne v štvavej kampani proti tzv. "neposlušným" kňazom v našej republike osočujú kňazov, biskupov a ordinárov, aj podľa mena, napríklad dr. Feranca, dr. Vranu, Beláka, Onderku a iných.

Hovorím o tom, aby ste vedeli v akej atmosfére, hraničiacej s hystériou, pôsobí naše Združenie. Za tejto situácie sa 18. Júna tohto roku zišli v Bratislave predstavitelia všetkých cirkví v našej republike. Bolo to v histórii prvé takéto veľké zhromaždenie, ktoré zodpovedne i z náboženských pozícií, zaujalo u nás stanovisko k mierovým návrhom Sovietskeho zväzu, prihlásilo sa do aktívneho boja proti zostrovaniu medzinárodného napätia.

V letných mesiacoch sme usporiadali 2 semináre, na ktorých sa prebrali encykliky Pacem in terris, "Radosť a nádej" a "Napredovanie národov", v ktorých sa zdôrazňuje, že cirkev sa má angažovať za dobro vo svete.

Zbor slovenských ordinárov, ako aj českých sa na svojom letnom zasadnutí vyjadril, aby sa kňazi naďalej angažovali v Združení katolíckeho duchovenstva, za mier a výstavbu vlasti. Stanovisko bolo publikované. To pomohlo čiastočne vyjasniť situáciu.

Treba povedať, že všetky tieto stretnutia pri absencii mladých kňazov, čo zdôrazňujem, prejavili jednoznačne, že nemajú len svoje právo, ale majú povinnosť pokračovať v boji za mier.

Pred pár dňami bol na súkromnej návšteve vo svojom rodisku v Cerovej-Lieskovej John Bukovsky, rodený Slovák, ale cíti sa Američanom. Je členom delegácie Svätej Stolice pre vyjednávanie s našou vládou. Hovorili sme s ním o vzťahu Deklarácie k Združeniu katolíckeho duchovenstva. Vyjadril sa, že nikde na svete nie sú s ňou problémy, lebo sa na to nikto nepýtal, jedine v našej republike. My vieme prečo a urobíme všetko, aby sa vzťahy ďalej nevyostrovali.

Naše hnutie Pacem in terris nie je izolované, je v kontinuite s mierovým hnutím vo svetovom meradle, udržuje styky s Kresťanskou mierovou konferenciou. Hlásime sa k záverom všenáboženskej konferencie v Moskve, ktorá bola v I. polovici mája t. r., konala sa pod heslom "Cirkevní predstavitelia za záchranu posvätného daru života pred nukleárnou skazou". Táto všenáboženská konferencia sa obrátila s naliehavou výzvou nielen k predstaviteľom cirkví a k ich mierovým združeniam, ale k všetkým mierovým hnutiam a vládam celého sveta. Chceme s jej závermi oboznámiť všetkých našich kňazov. Nemôžeme ako duchovní, v tejto zložitej a napätej dobe, keď ľudstvo na celom svete bojuje za mier, stáť bokom. Veď duchovní na celom svete a najnovšie aj 351 katolíckych biskupov USA sa zišlo, aby sa vyjadrilo k tejto problematike a okrem 12 biskupov všetci biskupi USA požiadali svoju vládu ostrým apelom, aby zastavila nukleárne zbrojenie a na konci svojho zasadnutia vydali pastiersky list, ktorým vyzvali veriacich k boju za mier. Aj my sa hlásime k pokoju, ale aj k práci, ktoré vedie k jeho dosiahnutiu.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda JUDr. Polák:

Ďakujem poslancovi Navrátilovi. Dávam slovo poslankyni súdružke Anne Haššanovej

Poslankyňa Haššanová:

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

i keď na dnešnej schôdzke Slovenskej národnej rady prerokúvame problematiku zdravotníctva, nemožno ju chápať zúžené a nedotknúť sa otázok hygieny výživy obyvateľstva, ktorá úzko súvisí so zachovávaním zdravia občanov. Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu je v týchto širších súvislostiach aj koncipovaný, a preto ho možno charakterizovať, že zdravie ľudu zabezpečuje komplexne. Veď významnou súčasťou zákona o starostlivosti o zdravie ľudu je i hygiena výživy obyvateľstva. V príslušných ustanoveniach zákona i v ďalších právnych predpisoch sa hovorí, že požívatiny musia byť zdravotne nezávadné a že musia mať potrebnú biologickú hodnotu. Nesmú byť mikrobiologický alebo inak narušené, nesmú vzbudzovať odpor, mať neznámy, ani podozrivý pôvod. Dozor nad dodržiavaním týchto prísnych, ale oprávnených ustanovení pri výrobe, preprave a predaji požívatín vykonávajú orgány hygienickej služby, ktorých funkcia je v zákone taktiež precízne formulovaná.

V súvislosti s prípravou na schôdzku Slovenskej národnej rady k otázkam zdravotníctva zameral Výbor SNR pre obchod, služby a dopravu pozornosť práve na túto významnú časť zákona - dodržiavanie zásad zdravej výživy ľudu. Za tým účelom vykonal aj skupinový poslanecký prieskum k otázkam hygieny v lahôdkárskej výrobe v podniku Zdroj v hlavnom meste SSR Bratislave, ktorého sa zúčastnil i zástupca hygienickej služby.

Skupina poslancov zistila, že stav v lahôdkárskej výrobe v tomto podniku nie je z hľadiska mikrobiologického na patričnej úrovni.

Opierala sa o výsledky kontroly hygienickej služby, ktorej kritériá sú prísne. Vychádzajú zo širokej sústavy československých noriem, ktoré stanovujú podmienky predaja požívatín z mikrobiologického hľadiska a zo štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sú najprísnejšie. Tak sa napríklad zistilo, že zo 74 vzoriek výrobkov odobraných v roku 1981 priamo vo výrobniach podniku nezodpovedalo československým normám 30 výrobkov, t. j. 41 %; zo 135 vzoriek lahôdkárskej výroby odobraných v obchodnej sieti nevyhovovalo 83 výrobkov, t. j. 61 %.

Tento stav ovplyvňuje viacero negatívnych činiteľov. Predovšetkým výroba lahôdkárskych výrobkov je plošne rozložená v meste Bratislave vo viacerých výrobniach, ktoré sú umiestnené v neúčelových zariadeniach. Na rozvoz týchto výrobkov podnik nemá k dispozícii chladiarenské ani izotermické vozidlá. Napriek značnému rozsahu tejto výroby podnik nemá vlastné laboratórium.

S obdobnými poznatkami sa stretávajú poslanci Slovenskej národnej

rady vo svojich volebných obvodoch, aj v iných oblastiach Slovenska. Kritizovali sa neporiadky vo výrobe a predaji požívatín aj v závodoch verejného stravovania. Preto výbor odporučil ministrovi obchodu Slovenskej socialistickej republiky.

1. vykonať opatrenia na zlepšenie prevádzkovania lahôdkárskej výroby v súčasných podmienkach podniku, ale í perspektívne do budúcnosti výstavbou centrálnej výrobne v hlavnom meste SSR Bratislave,

2. vykonať opatrenia, aby sa v závodoch verejného stravovania podstatne zlepšili hygienické podmienky pri výrobe a predaji požívatín.

Poslanecký prieskum však zistil, že na súčasnom nepriaznivom stave lahôdkárskej výroby sa podieľajú aj dodávatelia surovín. Tak napríklad kontrolované vzorky dodanej smotany z výroby nevyhovovali mikrobiologickým skúškam ani v jednom prípade a vzorky dodaného mlieka boli tiež kontaminované nežiadúcou mikroflórou a 52 % vzoriek nevyhovovalo normám. Nad týmto stavom sa chcem zamyslieť ako pracovníčka - zootechnická na našom JRD v Krajnom a povedať niekoľko poznatkov z môjho volebného obvodu a o situácii v okrese Trenčín.

V tomto okrese prebieha takzvaná mliečna liga. Z celookresných výsledkov som sa dozvedela, že z počtu 26 jednotných roľníckych družstiev dodalo k 30. septembru 1982 len 6 družstiev 100 % dodávok mlieka I. kvality; v tom je aj naše družstvo. Nedostatky sú okrem

iného aj v samotnej prevádzke pri dojení, pretože nie všade sa dodržiavajú predpisy hygieny. Z vlastných skúseností viem, že nie na všetkých družstvách v okrese napríklad umývajú dojacie zariadenia pred dojením a po ňom. Stačí, aby pri dennom zvoze niektoré družstvo dodalo z mikrobiologického hľadiska nevhodné mlieko a pokazí to obsah celej cisterny. Najmä pri zvoze v lete sa mikróby rýchlo rozmnožujú a kontaminujú aj kvalitné mlieko. Preto mňa ako poľnohospodárku mrzí, keď sa na skupinovom poslaneckom prieskume dozviem, že na vine nekvalitných dodávok mlieka a smotany sme aj my, poľnohospodári. Dodávať I. kvalitu mlieka nie Je ľahká práca. Vyžaduje však prísny režim dodržiavania hygieny pri prevádzke, ale hlavne dôslednú kontrolu a nekompromisný postih narušovateľov predpísanej technológie. Nie raz sme sa pri kontrole dostali do rozporu s ľuďmi priamo v prevádzke pri dojení. Ak však chceme dodávať mlieko. I kvality, a my to chceme, inak to nejde.

Odstránenie týchto nedostatkov si preto vyžaduje dodržiavať to, čo pre prevádzku je stanovené. Preto je nutné zvyšovať účinnosť kontroly na všetkých stupňoch riadenia, počnúc Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky, cez krajské a okresné poľnohospodárske správy až po jednotlivé prevádzky jednotných roľníckych družstiev. Mali by sa vykonať opatrenia, aby sa mohla

uskutočňovať laboratórna kontrola kvality mlieka ako základnej suroviny pre mnohé ďalšie a zdraviu prospešné mliečne výrobky priamo na jednotných roľníckych družstvách. Musí preto aj nám, poľnohospodárom, záležať na tom, aby sme dodávali také suroviny, ktoré sú z hľadiska zdravej výživy nášho obyvateľstva žiadúce.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda JUDr. Polák:

Ďakujem súdružke Haššanovej Dávam slovo poslancovi súdruhovi Alojzovi Č m e l o v i.

Poslanec Ing. Čmelo:

Vážená Slovenská rada, vážené súdružky, súdruhovia!

Správa vlády SSR o uplatňovaní zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu hodnotí dosiahnuté výsledky a ukazuje cesty, ako v tejto oblasti ďalej pokračovať.

Na týchto výsledkoch sa pozitívne podieľa i rozvoj zdravotníckej starostlivosti v hospodárskych organizáciách. O tom sa presvedčili poslanci - členovia Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo v okrese Lučenec.

Systém závodných zdravotných stredísk a ich vybavenie technikou významne prispieva k ochrane zdravia pracujúcich. Vykonávaním preventívnych prehliadok sa zisťujú včasné štádiá zmien zdravotného stavu v dôsledku škodlivého pôsobenia faktorov pracovného prostredia, čím sa predchádza vzniku chorôb z povolania a zabezpečuje sa tak včasné odhalenie ich príčin. Závodnú zdravotnú starostlivosť má zabezpečených viac ako 80 % pracujúcich textilného, odevného, kožiarskeho a chemického priemyslu a stavebníctva. Výrobné organizácie v rámci svojich možností postupne vytvárajú zdravé, bezpečné pracovné prostredie a kombináciou rekreačných zariadení s ozdravno-rehabilitačnými poskytujú pracujúcim možnosti regenerácie ich síl.

V zhode so správou treba konštatovať, že v tvorbe a ochrane životného a pracovného prostredia starostlivosť organizácií nie je na dostatočnej úrovni, ako sa to prikazuje v uznesení Predsedníctva vlády ČSSR č. 170 z tohto roku. Svedčia tiež o tom správy zdravotníckych pracovísk a orgánov hygienickej služby. Plány opatrení na zlepšovanie stavu pracovného prostredia z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti práce rezorty priemyslu a stavebníctva vypracovali. Väčšina organizácií má vypracované aj harmonogramy preventívnych prehlia

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP