priemysel a stavebníctvo. Tak sa napríklad stalo, že hoci bolo úspešne vyvinuté československé riešenie molekulovej filmovej odparky na regeneráciu olejov, doteraz sa príslušné zariadenie nakupuje zo Švajčiarska. Pri príprave návrhov v oblasti technickej a investičnej politiky sa často prejavuje nedostatok záväzných rozhodujúcich údajov pre posúdenie efektívnosti uvažovaných zámerov. Značné rezervy výbor vidí v prehlbovaní medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce, najmä s krajinami RVHP. Sú tiež určité problémy so získaním správnych cenových relácií výrobkov z hľadiska ich vývozu. Výbor na základe podrobného prerokovania odporučil celý rad opatrení, ako napríklad pre obmedzené zdroje ropy rozvíjať chémiu C 1, vytvoriť podmienky pre realizáciu overovacích a poloprevádzkových liniek, zabezpečiť potrebnú technickú úroveň prvkovej a uzlovej základne pre využitie robotov a manipulátorov v nestrojárskych odvetviach, vykonať pasportizáciu unikátnej prístrojovej techniky a celý rad ďalších.

Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu zdôraznil rýchlejšiu potrebu využívania vnútorných rezerv, znižovanie strát všetkého druhu vo výrobe, spracovaní a uskladňovaní potravín, zvýšenie úrovne riadiacej práce, ako i zavádzanie nových výsledkov vedy a výskumu v podmienkach agropotravinárskeho komplexu. V organizačnej výstavbe a obsahovom zameraní vedeckovýskumnej základne sa žiada riešiť úlohy súvisiace s realizáciou potravinového programu. Osobitnú pozornosť si vyžaduje riešenie progresívnych prvkov hospodárenia na pôde, vo výžive a ochrane rastlín a hospodárskych zvierat. V lesnom hospodárstve sa žiada orientovať prácu VVZ na pestovanie a ochranu lesných porastov a lepšie hospodárenie s drevnou hmotou a vo vodnom hospodárstve na ochranu, hospodárne využitie a vyhľadávanie nových vodných zdrojov.

Výbor SNR pre obchod, služby a dopravu konštatoval, že doterajšie výsledky v inovačnej dynamike, sortimentnej skladbe a akosti výrobkov nezodpovedajú v požadovanom rozsahu potrebám vnútorného a zahraničného obchodu. Obdobná situácia je i v poskytovaní služieb pre obyvateľstvo, vrátane hromadnej osobnej dopravy. Výbor poukázal na nedostatočnú koordináciu a organizáciu riadiacej práce vo výskume poskytovaných služieb. Žiada sa uplatniť také ekonomické nástroje, ktoré by stimulovali podniky miestneho hospodárstva na vyplňovanie medzery medzi veľkovýrobou a menej efektívnou kusovou výrobou. Bolo tiež poukázané na nedoriešenú vzájomnú spoluprácu medzi Výskumným ústavom miestneho hospodárstva a krajskými organizáciami pre rozvoj techniky.

Výbor SNR pre veci sociálne a zdravotné pri svojom rokovaní vychádzal z Marxovej tézy o vede ako výrobnej sile. Z hľadiska súčasnej

medzinárodnej situácie zdôraznil revolučnosť úlohy urýchľovania výsledkov vedy a výskumu v praxi. Na základe poznatkov a skúseností zo ZSSR odporučil zamerať prípravu mladých kádrov na vysokých Školách pre prax podľa potrieb spoločnosti, ďalej iniciatívu pracujúcich organizovať nielen vo výrobe, ale aj v službách, ako napríklad v zdravotníctve. Žiadal, aby sa cieľavedomou politikou v sociálnej oblasti riešili problémy mladých talentov. Výbor tiež odporučil, aby v zdravotníckom a farmaceutickom výskume a výrobe sa utvárali spoločné riešiteľské a realizačné kolektívy.

Z rokovania Výboru SNR pre školstvo a kultúru vyplynulo, že bude potrebné ďalej prehlbovať cieľovo-programové prístupy a väzby medzi základným výskumom, aplikovaným výskumom a spoločenskou praxou. Zvýšenú pozornosť treba venovať zdokonaľovaniu plánovania prípravy kvalifikovaných kádrov, ich lepšiemu využívaniu pre rozvoj národného hospodárstva, skvalitneniu informačného systému a odstraňovaniu administratívnych prekážok v plánovaní a financovaní. Výbor zdôraznil potrebu širšie zapájať i vedecký potenciál vysokých škôl, ich výskumnú činnosť orientovať na riešenie naliehavých úloh celospoločenského významu a prehlbovať spoluprácu s výrobnými podnikmi a ústavmi SAV v záujme integrácie vedecko-výskumných kapacít.

Rokovania výborov SNR potvrdili, že napriek viacerým pozitívnym výsledkom uplatňovanie poznatkov vedy a techniky v dostatočnej miere nenapomáha rozvoju výrobných síl a budovaniu rozvinutej socialistickej spoločnosti. Doteraz sa nestal vedeckotechnický rozvoj základným obsahom riadiacej, plánovacej a organizátorskej práce, osou národohospodárskych plánov a ani rozhodujúcim činiteľom zvyšovania spoločenskej produktivity práce.

V súvislosti s predloženým návrhom opatrení ústredných orgánov na zabezpečenie hlavných úloh vyplývajúcich z 6. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS k urýchlenému uplatňovaniu výsledkov vedy a techniky schválených vládou SSR, o ktorých nás informoval podpredseda vlády Vačok, a ku ktorým sme dostali materiály, by som chcel vyzdvihnúť tú mimoriadnu pozornosť, ktorú plneniu týchto uznesení venujú stranícke i štátne orgány, i keď vo výboroch SNR nebol návrh opatrení zatiaľ prerokovaný, je možné konštatovať, že v ňom obsiahnuté úlohy zodpovedajú poznatkom získaným na poslaneckých prieskumoch a je treba tento návrh plne podporiť.

Dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že opatrenia, ktoré prijala vláda SSR v tomto dokumente, prispejú k adresnejšiemu a konkrétnejšiemu rozpracovaniu uznesení najvyšších straníckych a štátnych orgánov na všetkých stupňoch riadenia, pričom sa bude venovať pozornosť zdokonaľovaniu celého mechanizmu riadenia sociálno-ekonomických procesov urýchľujúcich zavádzanie vedeckotechnického rozvoja a riešiacich jeho sociálne prejavy a bude sa tak vytvárať priestor pre tvorivú aktivitu ľudí. Ďalej sa budú vytvárať účinné vzájomné väzby národohospodárskeho plánu s plánom vedeckotechnického rozvoja, bude pokračovať štrukturálna prestavba, rozvoj progresívnych odvetví, technológii, automatizácia výrobných procesov a rozvoj jednotlivých oblastí SSR.

Súdružky a súdruhovia,

8. zasadanie ÚV KSČ znova zdôraznilo strategický význam vedy a výskumu a zavádzania ich výsledkov do výroby. Prijímané opatrenia na všetkých úrovniach riadenia potvrdzujú veľký potenciál, ktorý je k dispozícii pre ďalší rozvoj nasej ekonomiky. O výsledkoch opatrení sa bude však rozhodovať predovšetkým v našich priemyselných podnikoch, v poľnohospodárskych závodoch, výskumných a vedeckých inštitúciách. Dobré alebo menej dobré výsledky hospodárskej činnosti VHJ, podnikov, závodov musia byť kritériom hodnotenia úspešnosti realizácie výsledkov vedy a výskumu, úspešnosti plnenia prijímaných opatrení.

Dlhodobá formulácia požiadaviek na vedu a výskum, vyjasnená perspektíva využívania výsledkov vedy a výskumu a ich realizácia pri plnení úloh podniku, VHJ, rezortov a odvetví musia byť jedným z rozhodujúcich kritérií pri hodnotení postojov vedúcich hospodárskych pracovníkov k plneniu 8. zasadania ÚV KSČ a prijímaných opatrení.

Zložitosť úloh súvisiacich s rozvojom vedy a techniky a s urýchleným zavádzaním výsledkov do praxe vyžaduje, aby i SNR vytvárala podmienky pre urýchlené uplatňovanie vedy a techniky do praxe, najmä aby právne normy pôsobili pozitívne.

Z hľadiska kontrolnej funkcie bude potrebné, aby výbory SNR venovali trvalú pozornosť zvyšovaniu vplyvu vedeckotechnického rozvoja v hospodárstve SSR, prehlbovaniu medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce s krajinami RVHP. Pri prerokúvaní návrhov rozpočtov a záverečných účtov príslušných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov SSR treba zvýšiť náročnosť pri posudzovaní uplatňovania výsledkov vedeckotechnického rozvoja, posudzovaní prínosov z činnosti VVZ, posudzovať vytváranie podmienok zo strany ministerstiev pre využívanie vedeckotechnického rozvoja v rámci ich pôsobnosti.

Súdružky a súdruhovia,

dnešným rokovaním SNR sa záujem nás - poslancov o urýchlené zavádzanie a uplatňovanie vedeckotechnického rozvoja v praxi nemôže uzavrieť. Vysoko oceňujeme doterajšie úsilie všetkých pracujúcich, ktorí tvorivou aktivitou prispievajú k zvýšeniu stupňa vedeckotechnického pokroku a svojou každodennou prácou sa pričiňujú o úspešné splnenie úloh, ktoré stanovilo 8. zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS.

Kriticky náročné posudzujeme všetko, čo bráni rýchlejšiemu a efektívnemu uplatňovaniu vedeckotechnického rozvoja v národnom hospodárstve. Je však nevyhnutné, aby sme my, poslanci vo svojich volebných obvodoch zohrali aktívnu úlohu, iniciatívne podporovali realizáciu prijatých opatrení ústredných orgánov SSR, efektívne pôsobili na vedomie všetkých spoluobčanov, že celá naša spoločnosť v zmysle záverov XVI. zjazdu KSČ musí vytvárať priaznivé podmienky a zúčastniť sa na využívaní a realizácii výsledkov vedeckotechnického rozvoja. Masovopolitickou prácou všetkých poslancov treba podporiť úsilie straníckych a štátnych orgánov, ovplyvniť myslenie hospodárskej sféry a vytvoriť všeobecne priaznivú atmosféru pre ďalšie zvyšovanie potenciálu československého národného hospodárstva dôsledným využívaním výsledkov vedeckotechnického rozvoja.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Novákovi.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Zacharovi.

Poslanec akademik Zachar:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

vážení hostia!

Slovenská národná rada dnes rokuje o problematike, ktorá patrí medzi základné existenčné predpoklady ďalšieho rozvoja našej spoločnosti. Vedeckotechnický rozvoj a jeho urýchľovanie nie je iba jednou z veľmi vážnych spoločenských úloh súčasnosti; je to trvalý základný predpoklad nášho ďalšieho napredovania. Novosť a zároveň zložitosť tejto úlohy spočíva v tom, že určujúcim faktorom rozvoja výrobných síl vo svete nie je dnes iba technický rozvoj samotný. Do súčasného mohutného rozvoja výrobných síl vstúpila ako trvalý faktor aj veda. Preto, "kto rýchlejšie rozvíja vedu a spredmetňuje ju v konkrétnych výrobkoch, získava ekonomické výhody a rýchlejšie postupuje", povedal veľmi výstižne súdruh Jozef Lenárt na poslednom zjazde KSS na adresu nás všetkých. Ak nebudeme postupovať podľa tejto koncepcie, budeme stále viac a viac narážať na nedostatok prostriedkov pre ďalší rozvoj. Naše ťažkosti nevyplývajú len zo zvýšenia cien energetických a iných surovín, ale aj, a možno predovšetkým, z nedostatočného rozvíjania a nadväzujúceho využívania vedeckotechnického potenciálu našej krajiny. Dnes treba rezolútne odmietnuť nielen neschopnosť plniť ekonomické ukazovatele, ale aj neschopnosť podstatne zvýšiť ekonomický prínos na podklade vedeckotechnického rozvoja. Vedeckotechnický rozvoj nie je pritom záchranný pás pre vybŕdnutie zo situácie vyplývajúcej zo zlej organizácie práce a neschopnosti riadenia; je to spoločenský imperatív pre intenzifikáciu alebo inováciu výroby schopnými realizátormi výroby alebo iných oblasti spoločenskej praxe.

Medzi najväčšie výdobytky úsilia vlády SSR v oblasti vedeckotechnického rozvoja patrí nepochybne vybudovanie vedecko-výskumnej základne SSR, v ktorej dnes pracuje 52 000 pracovníkov a ktorá tvorí okolo 30 % celoštátnej vedecko-výskumnej základne. Pre posúdenie tempa jej budovania stačí uviesť, že začiatkom sedemdesiatych rokov tvorila iba 1/5 vedecko-výskumnej základne ČSSR. Prevažná väčšina tejto základne, okolo 90 %, pracuje v užitom výskume, to znamená, zaoberá sa aplikáciou výsledkov vedy do praxe. Zbytok pracuje v základnom výskume, to znamená vo vede v užšom slova zmysle. Prevažná časť základného výskumu je sústredená v Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách. Pri urýchľovaní vedeckotechnického rozvoja, ako zdôraznilo aj 8. zasadanie ÚV KSČ, má základný výskum nezastupiteľné miesto.

Dovoľte mi, aby som informoval schôdzku SNR, ako sa na plnenie týchto úloh pripravuje SAV, vrcholná vedecká Inštitúcia na Slovensku. K Valnému zhromaždeniu členov SAV, ktoré sa bude konať za 10 dní, sme pripravili konkrétny zoznam realizačných výstupov, ktorými môže SAV prispieť k urýchleniu vedeckotechnického rozvoja v jeho rozhodujúcich smeroch. Rozpracovanie týchto úloh nám uľahčila doterajšia realizácia nášho programového dokumentu "Hlavné úlohy SAV po XVI. zjazde KSČ a zjazde KSS na roky 1981 - 1985", ktorý sme prijali na začiatku tejto päťročnice.

Základným predpokladom intenzifikácie základného výskumu je jednotný plán štátneho plánu základného výskumu. Tvorí ho 8 programov v Československu, ktoré sústreďujú na riešenie úloh vedecké kapacity - ľudí, prostriedky, z celej ČSSR bez ohľadu na ich rezortnú príslušnosť. Účinnosť riešenia týchto programov zvyšuje ďalej medzinárodná spolupráca. Všetky československé programy základného výskumu majú úzku nadväznosť na multilaterálne programy akadémií vied socialistického spoločenstva, ako sú Interkozmos, Intermozg a mnohé ďalšie, alebo sa riešia v rámci medziústavných dohôd; najmä s pracoviskami Akadémie vied ZSSR. Vybrané problémy z tejto spolupráce sú v akadémiách priorizované. Riadenie programov štátneho plánu základného výskumu, kľúčových smerov a hlavných úloh tohto plánu je zverované vedcom a inštitúciám predovšetkým podľa úrovne ich vlastnej vedeckej tvorby. Pracoviská základného výskumu v SSR koordinujú celoštátne takmer 1/3 hlavných úloh československého základného výskumu.

Novým prvkom v riadení štátneho plánu základného výskumu a najmä urýchľovania aplikácie vedeckých výsledkov do praxe sú v tejto päťročnici cieľové projekty základného výskumu. Zmyslom zavedenia týchto projektov bolo zaangažovať vedcov samotných do zavádzania výsledkov základného výskumu do praxe. Akadémia, k tomu zvolila organizovaný prístup a sústredila sa pritom na určité aplikačné oblasti, ktoré považovala z hľadiska vedeckotechnického rozvoja u nás za najdôležitejšie. Do cieľového projektu sa vyberali na úrovni Prezídia ČSAV a Predsedníctva SAV len námety, kde sa našiel potenciálny výrobca alebo užívateľ. Ďalším kritériom prijatia námetu do cieľového projektu bola realizovateľnosť námetu v priebehu tejto alebo najneskôr budúcej päťročnice. V súčasnosti sa v akadémii pracuje na 19 cieľových projektoch; ich ciele sú zrejmé z ich názvov, z ktorých pre ilustráciu a pre nedostatok času môžem spomenúť len niektoré. Sú to napríklad nové vysokocitlivé metódy geofyzikálneho výskumu, ťažba nerastných surovín v kritických podmienkach, komplexné využitie lignocelulózových surovín - fytomasy, progresívne pamäte počítačov, informačno-riadlace systémy robotiky, technológie génovej manipulácie, inovácia diagnostických a liečebných prostriedkov a metód u civilizačných chorôb, integrovaná ochrana kultúrnych rastlín, ochrana veľkochovov hospodárskych zvierat pred parazitmi, riadená reprodukcia hospodárskych zvierat, ekologická optimalizácia využívania Východoslovenskej nížiny atď.

Slovenská akadémia vied garantuje celoštátne 6 z 19 cieľových projektov a zúčastňuje sa významným podielom na väčšine ostatných cieľových projektov. SAV okrem toho koordinuje 4 cieľové projekty výskumu SSR, ktoré sú zamerané na špecifické problémy Slovenska. Každý z týchto cieľových projektov sa skladá z celého radu realizačných výstupov, ktorých realizácia sa má uskutočniť v tejto alebo budúcej päťročnici, ako som už spomenul.

Pri rozpracúvaní záverov terajších zasadaní ÚV KSČ a ÚV KSS o vedeckotechnickom rozvoji, ktoré ukladajú urýchliť vedeckotechnický rozvoj, sme sa pri výbere realizačných výstupov sústredili na tie výstupy cieľových projektov, alebo tie iné výsledky základného výskumu, ktoré možno realizovať ešte v tejto päťročnici a ktoré prispievajú k rozvoju hlavných smerov vedeckotechnického rozvoja tak, ako ich určilo 8. zasadanie ÚV KSČ. Dokument, ktorý predkladáme

Valnému zhromaždeniu členov SAV na schválenie, obsahuje 60 konkrétnych výstupov do praxe, ktoré tu, pravda, nie je možné vymenovať. Chcem len pripomenúť, že prispievajú do všetkých 10 hlavných smerov vedeckotechnického rozvoja.

Doterajšie skúsenosti s realizáciou vedeckých výsledkov v praxi nám však ukázali, že splniť tieto úlohy, ku ktorým sa zaväzujeme, nebude ľahké. Realizácia námetov bude vyžadovať veľké úsilie zamerané na realizáciu dohôd, ktoré sme uzavreli s ministerstvami, s generálnymi riaditeľstvami a výrobnými podnikmi. Je to na úrovni predsedu SAV - 36 dohôd. Niektoré výstupy, najmä z oblasti mikrotonážnej chémie, kde sme prenikli aj na zahraničné trhy, alebo z oblasti prístrojov, budeme realizovať vo vlastnej experimentálnej výrobe, ktorú zakladáme s veľkým pochopením plánovacích orgánov SSR pri vedeckých centrách akadémie a niektorých ústavov akadémie. Tieto realizačné útvary môžu urýchľovať zavádzanie výsledkov výskumu do praxe, a to výrobou prototypov a malých sérii prístrojov, čistých chemikálií alebo biopreparátov.

K splneniu tohto záväzku budeme musieť využiť všetky rezervy, ktoré na tomto úseku určite ešte máme. Jednou z kľúčových rezerv je medzinárodná spolupráca, najmä s pracoviskami Akadémie vied ZSSR. Družbou Bratislavy - Kyjeva sa nám napríklad otvorili dvere k "technológii" zavádzania vedeckých výsledkov do praxe, k budovaniu experimentálnych výrob, s ktorými má Akadémia vied Ukrajinskej SSR bohaté skúsenosti. "Prečo nevstúpiť k tomuto zdroju cez otvorené dvere?", povedali ml nedávno sovietski súdruhovia v Kyjeve.

Za ďalšiu kľúčovú otázku zdravého vývoja našej vedy, nášho základného výskumu, ale aj vedeckotechnického rozvoja považujem, aby tí deviati pracovníci vedecko-výskumnej základne, ktorí pripadajú na jedného pracovníka základného výskumu, prebrali aspoň čiastočne starostlivosť a zodpovednosť za ďalšie osudy vedeckého výsledku, ktoré praxi základný výskum ponúka. Základný výskum nemôže nadlho suplovať aplikovaný výskum. Vo vyspelej spoločnosti, ktorou chceme zostať, je deľba práce aj vo vede nevyhnutná. Je úlohou riadiacej sféry, aby nadväznosť a zladenosť zložitého procesu od vedeckého výsledku až po jeho využitie v spoločenskej praxi zvládla. Dúfame, že nové riadenie vedeckotechnického rozvoj a túto kľúčovú úlohu riadenia vedeckotechnického rozvoja, to znamená zladenosť a nadväznosť cyklu veda - výskum - výroba, zabezpečí.

Keď tieto rezervy nevyužijeme, hrozí nám nebezpečie, že budeme musieť siahnuť na "rezervy", ktoré by malí zostať nedotknuteľné, to znamená vedecký potenciál potrebný na rozvíjanie základného výskumu ako zdroja budúcich inovácií; teda na rozvoj vedy samotnej, ktorá musí vytvárať nevyhnutný predstih vedy pred praxou.

Keď staviame túto otázku tak nástojčivo, myslíme na budúce úlohy, na realizáciu poslania SAV, ktoré jej vyplýva zo zákona SNR, to znamená zabezpečiť predstih vedy pred potrebami spoločnosti. Zdôraznilo to nakoniec aj 8. zasadanie ÚV KSČ, ako to vyplýva zo slov súdruha Jakeša, ktorý povedal: "Základný výskum má nezastupiteľná úlohu v rozvoji vedy, ktorá vytvára východiská pre aplikovaný výskum, technický rozvoj a technologický vývoj a celú štruktúru modernej výroby... Od výsledkov jeho práce závisí, ako budeme pripravení na úlohy zajtrajška. Preto musíme venovať mimoriadnu pozornosť určovaniu prioritných oblastí rozvoja vedy. " Potiaľ citát.

Preto sa v súčasnosti kladie taký veľký dôraz na prognostickú činnosť akadémie. Z poverenia vlády ČSSR aj vlády SSR pracujeme na projekte súhrnnej prognózy rozvoja našej spoločnosti a organizácii prognostických prác, na ktorých bude táto prognóza založená a vždy. v päťročných cykloch spresňovaná. Je nám v akadémii jasné, že uvedené rozhodnutia vlád sú v podstate vyjadrením výrazného úsilia o kvalitatívne zmeny v postupoch k formovaniu smerov a cieľov spoločenského rozvoja, do ktorého tak výrazne vstupujú poznatky vedy. Je to vysoko náročná a nie jednoduchá úloha, ktorú nemožno redukovať na predstavu rýchleho zavádzania vedeckých poznatkov do praxe. Vyplýva to z nových nárokov na sféru vedy, aby svoju činnosť zakladala na delových predstavách, ktoré majú už zvažovať dlhodobé účinky a širšie súvislosti i dôsledky v spoločenských procesoch, v národnom hospodárstve i v životnom prostredí. Tu by sa mali zrodiť inovácie vyšších radov, ktoré spoločnosť potrebuje. Tu by sa mali zrodiť tiež námety, na také usporiadanie výrobnej sféry, ktoré by zodpovedalo budúcim potrebám našej spoločnosti.

Úlohy, o ktorých som sa zmienil, sú pre akadémiu nové. Predstavujú odraz vedeckotechnickej revolúcie v inštitúcii, ktorá ich pripravila, to znamená vo vede samotnej. Často si neuvedomujeme intenzitu tohto dopadu na život vedeckých inštitúcii, na tvorivých pracovníkov vo vede. Málokto si všíma, ako sa podstatne zmenila intenzita ďalšieho vzdelávania vedeckého pracovníka, aby nestratil kontakt s búrlivým svetovým vývojom a mohol sa zapojiť ešte do tvorby nových poznatkov. Nedostatočne si uvedomujeme, koľko energie musí odvádzať na organizovanie zavádzania vedeckého výsledku do výroby v súvislosti s cieľovým programom základného výskumu. Málokto si uvedomuje, že priorizácia delového projektu základného výskumu, do ktorých vedecký pracovník prihlásil realizačný námet je doteraz väčšinou pomyslená, pretože akadémia nemá na túto novú činnosť zvláštne prostriedky. Málokto si uvedomuje, že vedecký pracovník predpovedá rozvoj vedy, čo je základom celkovej stratégie rozvoja vedy, ako čestnú úlohu. Uviedol som týchto niekoľko faktov len preto,

by som pripomenul, že nové požiadavky na vedu súvisiace s jej výrobnou alebo prognostickou funkciou, ako aj ďalšími funkciami vedy, ktoré sa zintenzívnili v období vedeckotechnickej revolúcie, ďalej, rýchly rozvoj vedeckých metód a rýchlo sa posúvajúce hranice vedeckého poznania, vytvárajú nemalé problémy v živote vedeckých inštitúcií a vo vedomí vedeckých pracovníkov.

Presadzovať nové tendencie vo vede nie je o nič ľahšie ako napríklad v riadiacej sfére alebo vo výrobe. Prestavba vedy na nové smery a funkcie je o to ťažšia, že vyžaduje inováciu vedeckej technológie, prístrojov, materiálov a pod. je to veľmi nedostatočne zabezpečená stránka vedeckej tvorby. Akadémie vied socialistického spoločenstva už niekoľko rokov vyvíjajú značné úsilie, aby urobili vedu socialistického spoločenstva v tejto oblasti menej závislou na dovoze. My sami organizujeme ústavy do vedeckých centier so spoločnými laboratóriami, aby sme riešili ťaživú situáciu s prístrojovým vybavením. Kým si nevyriešime otázku sebestačnosti vo vedeckých prístrojoch, budeme si musieť konštruovať vedecké prístroje a pripravovať materiály sami. Veda však nemá doteraz, respektíve postupne stratila priorizáciu, napríklad v zásobovaní obrábacími strojmi a materiálmi, ktoré v začiatkoch rozvoja ČSAV a SAV získala podporou takých súdruhov, ako bol s. Dolanský a ďalší. Dnes k tomu, pravda, pristupuje aj výpočtová technika.

Sme preto vďační za každú pomoc. Nemôžem tu nespomenúť súdružskú a rýchlu pomoc Slovenského zväzu výrobných družstiev a súdruha Bíroša za pomoc pri výrobe počítačových systémov pre fyziologický výskum SAV.

Medzi vážne vnútorné potreby vedy patrí aj jej prestavba na nové moderné zameranie. Celú biológiu a širokú príbuznú oblasť prírodných vied by bolo napríklad potrebné prestavať na genetike, resp. na molekulárnej teórii biológie. Nie je to ľahká úloha aj keď máme jasnú koncepciu a definované etapy postupu. Prestavbu v tejto a v ďalších oblastiach možno urýchliť alebo vôbec previesť iba väčšou Infiltráciou vedy mladými ľuďmi. Majú dobré vzdelanie, moderné myslenie, sú prístupní k novotám; majú však aj požiadavky. Niektorých z nich možno k vede pripútať zaujímavou problematikou a dobre vybavenými laboratóriami. Väčšina z nich však požaduje aj primerané sociálne zabezpečenie. Mnohé talenty sme stratili, pretože sme sa dostali do neriešiteľných bytových i finančných problémov pri zakladaní. rodín. O niektoré oblasti vedy prestáva byť z týchto ďalších dôvodov vôbec záujem. Vo Výbore SNR pre veci sociálne a zdravotné sme o týchto problémoch diskutovali. Sociálne aspekty života vedeckých pracovníkov by sa mali stať súčasťou komplexnej starostlivosti

o vedu, ak ju chceme skutočne použiť ako nástroj urýchľovania vedeckotechnického pokroku.

Súdružky a súdruhovia, dovoľte mi zakončiť toto vystúpenie mottom z brožúry J. E. Purkyně - fyziológa a biológa svetového mena, ktorý roku 1861 predložil českej verejnosti prvý návrh v našej histórii na založenie akadémie dnešného typu, to znamená inštitúcie s vlastnými ústavmi zameranými na vedu a na potreby spoločnosti. "Veda je moc", píše Purkyně v záhlaví. Túto pravdu pochopili až zakladatelia nášho socialistického štátu, keď Purkyněho myšlienku realizovali založením ČSAV a SAV. Pravdu tohto výroku si uvedomujeme zvlášť výrazne v súčasnosti; aj preto, že nás k tomuto poznaniu priviedli potreby nášho ďalšieho rastu, ale aj preto, že vidíme, ako tento novodobý mocenský nástroj zneužívajú vojnychtivé kruhy Západu usilujúce o svetovládu. Purkyně však nevedel, a preto so svoju akadémiou neuspel, že veda je síce mocná, ale je bezmocná bez ľudu, bez spoločenskej podpory. Túto pravdu odhalil až Lenin. Jedným z cieľov nášho rokovania je, aby sme tento Leninov objav a zároveň odkaz urobili hybnou silou rozvoja našej spoločnosti a vštepili ho do vedomia nášho ľudu, ktorý túto pravdu určite pochopí.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Zacharovi. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Štefanovi Hajdúchovi.

Poslanec Hajdúch:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky a súdruhovia,

z predloženej správy vlády SSR, ako i z úvodného vystúpenia podpredsedu vlády SSR s. Vačoka vyplýva, že v rozvoji nášho národného hospodárstva boli dosiahnuté významné výsledky, na čom má aktívny podiel uplatňovania vedeckotechnického rozvoja v praxi. Čo znamená, aký prínos má veda a výskum, nová technika a technológia, to je možné najlepšie dokumentovať na rozvoji a výsledkoch nášho socialistického poľnohospodárstva. Vďaka týmto možnostiam sa odstránila odveká drina roľníka, vybudovala sa moderná materiálno-technická základňa ktorá prináša i svoje ovocie. Hektárové úrody obilnín, ktoré v období pred socializáciou dosahovali hranicu 1, 5 ton, dnes dosahujú 4 tony. Produkcia mäsa na 1 ha poľnohospodárskej pôdy sa zvýšila z necelých 60 kg na viac ako 270 kg, mlieka z 338 litrov na takmer 800 litrov, produktivita práce vzrástla 4, 5-krát a pod.

Na týchto a ďalších výsledkoch má významný podiel naša rezortná vedeckovýskumná základňa, v ktorej pracuje 5746 pracovníkov, teda 11 % z celkového počtu 52 tisíc pracovníkov vo výskume SSR, čo by nebolo zlé zastúpenie. Pokiaľ som mal možnosť získať niektoré údaje, z uvedeného počtu pracovníkov ani nie polovica pracuje priamo vo výskume. Ostatní sú manuálmi, pomocní, resp. administratívni pracovníci. Z celkového počtu výskumných pracovníkov v poľnohospodárstve je 386 vedeckých pracovníkov, 12 doktorov vied. Či je to málo, alebo dosť, to ja ťažko posúdim. Vieme, že na týchto dobrých výsledkoch sa podieľajú v značnej miere vedecké pracoviská SAV, vysokých škôl a výskumných ústavov z oblasti priemyslu a ostatných odvetví národného hospodárstva. Ocenenie si v tomto smere zasluhuje aj spolupráca a pomoc pri uplatňovaní výsledkov vedy a výskumu zo strany ZSSR a ostatných krajín RVHP. Vieme akú revolúciu u nás zohrali napr. sovietske odrody pšeníc Mironovka, Bezostá a ďalšie. Okrem toho, že nám významne pozdvihli hektárové úrody, vytvorili aj určitý základ pre urýchlenie tvorby výkonných odrôd našimi šľachtiteľmi.

Vieme však, súdružky a súdruhovia, že nie všetky výsledky vedy a výskumu, ako sa hovorí, uzrú svetlo sveta, a nie všetky odporúčania výskumných ústavov a konštruktérov možno realizovať. Na 8. zasadaní ÚV KSČ a nadväzujúcom zasadaní ÚV KSS bolo zdôraznené, že prostriedky, ktoré vynakladáme na túto činnosť, neprinášajú ešte adekvátne výsledky vo výrobe. V rozvoji jednotlivých odvetví sa žiada dôslednejšie presadzovať úspornosť palív, energie a ostatných vstupov do výroby. V tomto smere sú veľké rezervy a možnosti aj v poľnohospodárstve.

Na rokovaní nášho výboru bolo už viackrát poukázané na to, že racionalizáciu výrobných procesov z hľadiska znižovania palív a energie, najmä v živočíšnej výrobe sťažujú niektoré nedostatky nových objektov, ktoré z hľadiska konštrukčného riešenia sú energeticky náročné. Dosť kritiky je na investičnú výstavbu vôbec. Ustúpili sme od tradičných stavebných materiálov, prešli sme na železné a železobetónové konštrukcie, hliníkové plášte, ktoré sú drahšie, náročnejšie na vykurovanie v zime a vetranie v lete. Takéto stavby, ako i niektoré technologické zariadenia okrem nákladovosti majú v mnohých prípadoch aj negatívny vplyv na úžitkovosť hospodárskych zvierat. Nie sú zriedkavé prípady, že novopostavený kravín sa musí rekonštruovať. V tomto smere nie celkom sa uplatnila teória našej vedy a výskumu v praxi v tom, že treba vyšľachtiť také zvieratá, ktoré budú vhodné do podmienok nových technológií. Ukazuje sa, že by bola lepšia cesta stavať také stavby, ktoré by boli prispôsobené zvieratám, a nie opačne.