procesu stále väčší podiel tvorivého myslenia a vysoko kvalifikovanej práce, z čoho pramení nutnosť široko rozvíjať vynálezcovstvo, zlepšovateľstvo a novátorstvo na masovom základe. Preto sme sa vo výbore sústredili aj na niektoré skúsenosti z pôsobenia zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch a doplňujúcich vykonávacích predpisov, ako vytvárajú podmienky a pôsobia na rozvoj vynálezcovstva a zlepšovateľstva a využívanie jeho výsledkov.
Ako potvrdili vykonané prieskumy i ostatné zistené poznatky, uvedený zákon počas svojej vyše 10 - ročnej účinnosti prispel k rozvoju vynálezcovstva a zlepšovateľského hnutia, výrazne posilňuje všestranné práva autorov a zachováva adekvátnosť odmeny k vykonanej práci. Svojim celkovým poňatím poskytuje dostatočné možnosti pre jeho ďalší rozvoj, o čom svedčí stále sa zvyšujúci medziročný rast spoločenského prospechu v tejto oblasti. Možno to dokumentovať aj príkladom z môjho volebného obvodu, keď v tomto roku v okrese Považská Bystrica bolo z 3 451 zlepšovacích návrhov zavedených 2 095 s dosiahnutým spoločenským prospechom 52, 1 milióna Kčs.
Pri dodržiavaní zákona a jeho využívaní sa vyskytujú niektoré problémy. V otázke doby na rozhodovanie a realizáciu vynálezu a zlepšovacieho návrhu, okrem nie vždy dostatočných realizačných kapacít, sa často nedodržujú zákonom stanovené lehoty na vybavenie, dochádza k prieťahom. Podobne je to pri vyčíslení ekonomických výsledkov, čo vyplýva z nie dostatočného sledovania ekonomického dopadu zlepšovacieho návrhu alebo vynálezu. Žiadal by sa dôslednejší postup orgánov vnútropodnikovej kontroly pri dodržiavaní vyhodnocovania spoločenského prospechu a najmä schvaľovania odmeny s vyčlenením priestoru pre previerky tak, aby nebola prekročená lehota splatnosti odmeny. V tomto smere vydali napr. v n. p. Gumárne Púchov podnikovú smernicu, ktorou sa odstránia nedostatky pri zabezpečovaní včasnosti výplat odmien.
Urýchlené uplatňovanie vynálezov a zlepšovacích návrhov si vyžaduje zrýchliť posudzovanie a rozhodovanie o nových technických riešeniach, zabezpečoval ich cieľavedomý výber a operatívne zaraďovanie do plánu. Je nevyhnutné v plánoch a programoch klásť hlavný dôraz na ukazovatele realizácie a spoločenský prínos. Okrem plnenia úloh zvyšuje sa kvalita zlepšovacích návrhov a znižuje zbytočná administratíva. Chcel by som spomenúť ešte jeden poznatok, a to, že sa nevenuje dostatočná pozornosť vonkajšej úprave výrobkov vyjadrenej chránenými priemyselnými vzormi, i keď právna úprava dáva k tomuto širokú možnosť ochrany v celoštátnom meradle. Potvrdzuje to aj zistenie v k. p. Tešia Bratislava, kde k počtu skoro 350 zlepšovacích
návrhov za posledných dva a pol roka, pripadá iba 7 priemyslových vzorov, pričom ich využitie je ešte nižšie.
Dovoľte poukázať ešte na skúsenosť potvrdenú aj z môjho volebného obvodu i pracoviska, že k širšiemu rozvoju vynálezcovstva a zlepšovateľstva dochádza v tých prevádzkach a závodoch, kde tejto oblasti venujú zvýšenú pozornosť brigády socialistickej práce, komplexné racionalizačné brigády a mládežnícke kolektívy zapájaním sa do celého cyklu od tvorby po realizáciu vynálezov a zlepšovacích návrhov.
Vážené súdružky poslankyne,
súdruhovia poslanci!
Záverom môjho vystúpenia pokladám za dôležité zdôrazniť, že plnenie úloh vedeckotechnického rozvoja, ale aj vynálezcovského a zlepšovateľského hnutia je závislé od zlepšenia úrovne a kvality riadenia i zníženia administratívnej náročnosti. Jednu z ciest vidím v obmedzení množstva právnych predpisov, rôznych pokynov a smerníc nižšej právnej sily, čo môže prispieť k lepšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti platných právnych úprav v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem súdruhovi Adamčíkovi. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Alojzovi Č m e l o v i.
Poslanec Ing. Čmelo:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
k urýchleniu cyklu veda - výskum - výroba - využitie napomáha sústavná a cieľavedomá spolupráca podnikov s výskumnými ústavmi, vedeckými inštitúciami. Táto spolupráca vytvára podmienky pre zavádzanie nových výrob. Svedčia o tom poznatky členov Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo z ich prieskumov. Napríklad v podnikoch textilného priemyslu bola na základe výsledkov Výskumného ústavu textilnej chémie Žilina zavedená nová výroba poťahových textílií, ktorým bol udelený I. stupeň akosti, alebo nové technológie zušľachťovania, nové špeciálne úpravy textílií.
Výskumné ústavy sa tiež významne podieľajú na rekonštrukcii, modernizácii a inovácii výrobných procesov. Dobré výsledky spolupráce sa prejavujú aj pri vývoji z tuzemských surovín, prípadne z dovozu zo socialistických štátov, pričom takýto druh výroby má aj antiimportný charakter. Takýto charakter majú aj rôzne druhy zariadení, ktoré si podniky vyrobili pre zvýšenie technickej a technologickej úrovne výroby. Príkladom toho je Výskumný ústav textilnej chémie Žilina, kde vyvinuli sekáči stroj, a takto chcú použiť a využívať odpadové textílie na izolačné dosky z textilného odpadu, melioračné filtre a iné.
Na prieskumoch sme venovali pozornosť automatizácii výrobných procesov. Ide o čiastkovú realizáciu Štátneho cieľového programu 07-nasadzovanie a využívanie robotov a manipulátorov. Prieskumy ukázali, že prijaté opatrenia vlády SSR pomohli zvýšiť aktivitu Ministerstva priemyslu SSR a Ministerstva stavebníctva SSR pri nasadzovaní a využívaní robotov a manipulátorov. V rezorte priemyslu napríklad v n. p. Spojené sklárne Lednické Rovne, kde pracujú 3 mechanicky programovateľné roboty, šetria 16 ľudí. V rezorte stavebníctva napríklad v n. p. Severoslovenské tehelne Žilina, závod Ružomberok, kde pracuje manipulátor vyvinutý Výskumným ústavom mechanizácie a automatizácie tehliarskej výroby v Žiline a ďalší najnovší typ ovládaný mikroprocesorom sa montuje, alebo tiež tehliarske závody v Pezinku, Ivanke pri Nitre, kde sú prevádzky plne automatizované.
Vo Výskumnom ústave mechanizácie a automatizácie tehliarskej výroby v Žiline nás však prekvapila informácia, že manipulátory, ktoré vyvinuli a o ktoré majú záujem aj v zahraničí, sú predané licencie do NDR a MĽR, sa dodávajú- iba pre ich VHJ - Čs. tehliarske závody, i keď veľmi blízke konštrukciou i funkčne kupujú takéto manipulátory v zahraničí iné závody.
Prieskumy ukázali, že prijaté opatrenia vlády SSR pomohli zvýšiť aktivitu rezortov pri nasadzovaní a využívaní robotov a manipulátorov v rezorte priemyslu a stavebníctva, nie však v súlade s plánovaným počtom. Ich prostredníctvom sa preto nepodarilo podstatne zvýšiť produktivitu práce pre ich pomalé zavádzanie. Je to zapríčinené nepripravenosťou niektorých užívateľov, ale aj ich nedostatočným presadzovaním v rámci projektových riešení. Prieskumy ukázali, že častým dôvodom pomalého postupu robotizácie sú pomerne vysoké náklady na nasadzovanie tejto techniky. Problémy sú tiež v potrebnej technickej úrovni niektorých rozhodujúcich kompletačných prvkov, pričom súčasná prvková a uzlová základňa nezodpovedá v ČSSR potrebám robotizácie.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
obdobná situácia je aj v oblasti ďalšieho uplatňovania výpočtovej techniky, ako som sa o tom presvedčil v mojom volebnom obvode a na pracovisku - Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline. Ide o nedostatky v množstve, sortimente a kvalite súčiastkovej základne.
Dôsledkom toho je, že výrobca nemôže zabezpečiť dostatočný sortiment požadovaných modulov, a tým aj konfigurácií počítačov.
Problémy sú aj v zabezpečovaní periférnych doplnkových zariadení, kde by bolo potrebné dôslednejšie presadzovať špecializáciu najmä v rámci RVHP, odkiaľ sa väčšina týchto zariadení dováža. Preto treba uvítať a podporiť opatrenia, ktoré aj pre túto oblasť prijala vláda SSR v októbri t. r.
Nemali by sme sa dnes už presviedčať o vhodnosti či nevhodnosti výpočtovej techniky. V. špecializovaných výskumnovývojových základniach by sa mali vyčleniť kapacity pre pomoc a riešenie komplexných problémové orientovaných aplikácií a užívateľov, vytvoriť zdroje pre riešenie takýchto úloh, ale i podmienky spoľahlivej prevádzky, najmä prípravy obsluhujúcich pracovníkov. N. p. Kancelárske stroje, Dotasystém a iné dodávateľské organizácie by mali zabezpečovať komplexné služby nasadzovania automatizačných systémov.
K urýchleniu uplatňovania výsledkov vedy a techniky významne prispieva využívanie vedeckotechnických a ekonomických informácií, je to zvlášť dôležité teraz, keď rozličnými opatreniami kapitalistických štátov nemôžeme získať potrebné zariadenia, avšak máme prístup k značnému zdroju informácií, ako sú popisy vynálezov v našich ústredných knižniciach, kde sa dostatočne nevyužívajú najmä v príprave úvodných oponentúr. Popis vynálezu podľa zahraničnej literatúry predbieha realizáciu riešenia o tri až päť rokov.
Prieskumy ukázali, že by bolo potrebné výsledky a kvalitu práce tvorivých technických pracovníkov hodnotiť podľa objavov a vynálezov vzniknutých pri riešení ich úloh a ich využitia v národnom hospodárstve. Pracovníci vedy, výskumu a vývoj by mali byť povinní riešiť úlohy na svetovej úrovni tak, aby pri ich úspešnom riešení vznikli nové vynálezy. Pre vedeckovýskumných pracovníkov by vynachádzanie malo byť potvrdením ich odbornej úrovne a technickej tvorivej zdatnosti a nielen otázkou dobrovoľnej pracovnej iniciatívy.
Stojí za úvahu zaviesť pre ich hodnotenie počet prihlášok vynálezov, spoločenský prospech ich využitia, resp. predaj aktívnych licencií.
Podniková a odborová výskumno-vývojová základňa predstavuje viac ako dve tretiny celkových riešiteľských výskumno - vývojových kapacít, z toho takmer 90 % priamo v chozrasčotnej sfére. Často sa však stáva, že je skôr využívaná ako záloha pre výrobný úsek na zabezpečenie plánovaných úloh. Domnievam sa, že ich kapacity by mali byť skôr využité na prípravu racionalizačných a intenzifikačných programov, ktoré by mali byť hlavným zásobníkom pre výber úloh a plánu rozvoja vedy a techniky a najmä pre zavádzanie rýchlych inovácií. Zodpovednosť za ich usmerňovanie prostredníctvom vedúcich pracovísk vedeckotechnického rozvoja by mali prevziať nadriadené ústredné orgány z hľadiska zníženia rozptylu ich kapacít a zvýšenia ich koncentrácie na ich vlastné problémy. Žiadalo by sa tiež vykonať analýzy a rozbory z hľadiska proporcionálneho pokrytia týchto kapacít pre jednotlivé výrobné odbory, najmä v ľahkom a chemickom priemysle, kde sa napríklad základný výskum ropy neuskutočňuje.
Súčasná situácia vo svete nás núti naliehavejšie uskutočňovať priame formy medzinárodnej socialistickej vedeckotechnickej spolupráce ústavov, VHJ a podnikov, či tvorivých kolektívov, napríklad na budovanie spoločných objektov. Na to však treba prekonať doterajšie bariéry v oblasti normatívov, zmluvných a devízovo - obchodných vzťahov.
Naším spoločným úsilím by teda malo byť podnecovanie tvorivej iniciatívy všetkých pracujúcich, aby sme prispeli k zvýšeniu stupňa vedeckotechnického pokroku, a tým úspešného splnenia úloh 7. päťročnice.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem súdruhovi Č m e l o v i. V rozprave bude hovoriť teraz súdruh Karol Šavel. Dávam mu slovo.
Poslanec RSDr. Šavel:
Vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
pre svoju úvahu nad ekonomickými úlohami, ktoré pred našu spoločnosť postavili XVI. zjazd KSČ a nedávne zasadania ústredných výborov strany, máme k dispozícii viacero dokumentov. Najprehľadnejším z nich je materiál vlády o plnení úloh vedeckotechnického rozvoja a jeho uplatňovaní v, praxi. Dovoľte, aby som sa dotkol predovšetkým tých statí a čísel, ktoré nás zoznamujú s výsledkami medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce.
Na tomto fóre netreba zoširoka hovoriť o tom, aký má veľký význam spomínaná sféra činnosti pre naše národné hospodárstvo. Zdôrazňoval sa na XVI. zjazde našej strany, poukázali naň stranícke zasadania a bol osou aj 37. zasadania členských štátov RHVP onedlho po tom, čo sa otázkami urýchlenia vedeckotechnického rozvoja zapodieval DV KSSZ. Ide teda o problematiku výsostne aktuálnu v celom socialistickom spoločenstve.
Ak chceme dôsledne brať na zreteľ východiská, na ktoré nás - z hľadiska našich ekonomických problémov - upriamil XVI. zjazd KSČ 18. zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS, musíme hlbšie nazrieť pod povrch pomerne priaznivých globálnych údajov o plnení plánu a starostlivejšie sa zapodievať menej príjemnými čiastkovými nedostatkami, premietnutými do konkrétnych čísel.
Snaha o mnohostrannú i dvojstrannú medzinárodnú vedeckotechnickú spoluprácu vyústila vlani do akcií, ktorých bolo takmer o polovicu menej ako predvlani a počet podujatí dvojstrannej spolupráce s krajinami socialistického spoločenstva sa zmenšil takmer o štyridsať, z toho so Sovietskym zväzom o osem. Ekonomickým partnerom v socialistickom tábore sme postúpili menej kompletov vedeckotechnickej dokumentácie a menej - asi o 380 - sme ich aj obdržali. Navyše partnerské vedecko - výskumné pracoviská navštívilo oproti pred vlaňajšku menej o 113 našich špecialistov a o celých 500 odborníkov sa zmenšil počet tých, čo si k nám prichádzajú vymieňať svoje skúsenosti.
Aj napriek tomu sa aj za daného stavu medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce pozitívne prejavil jej prínos na zvýšenom objeme výroby i celkového exportu. Tieto pozitíva mohli byť väčšie, keby z nich neukrajovali znížené úspory palív, energie, investičných i neinvestičných nákladov, ktoré sú osobitne podmienené medzinárodnou technickou kooperáciou.
Dôležitým ukazovateľom významu medzinárodnej spolupráce sa javí jej prínos k inovácii výrobkov. Vlani predstavoval 3, 4 % z hodnoty výrobkovej inovácie a svojím spôsobom zisk takmer 400 miliónov korún. Z hľadiska nárokov, ktoré kladie naša strana na prehlbovanie medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce najmä vo výrobných oblastiach je to však skôr skromné, než dostatočné percento. Nevieme, v akej miere sa v hodnotenom vlaňajšom roku podieľala medzinárodná vedeckotechnická súčinnosť na vzostupe nových výrobkov. Keď však vezmeme do úvahy, že technické "šlágre" sa podieľali na celkovej hodnote ani nie šiestimi percentami, záver môže byť len jeden: pri presadzovaní pokrokových technických riešení pre nové výrobky sa medzinárodná vedeckotechnická spolupráca zrejme nebrala do úvahy v potrebnej miere.
Súdružky, súdruhovia,
nižší medziročný efekt medzinárodnej súčinnosti na poli vedy a techniky má iba sčasti objektívne príčiny. Vlani napríklad zaznamenala naša vedecko - výskumná základňa prírastok 1200 pracovníkov, výdavky na rozvoj vedy a techniky stúpli o pol miliardy korún, a tak náklady na činnosť jedného vedeckého a vedecko-výskumného pracovníka dosiahli takmer 1, 3 mil. Kčs. Napriek tomu sa priemerná doba riešenia úloh štátneho plánu technického rozvoja skrátila za medziročné obdobie len asi o mesiac a nesplnil sa ani plán realizačných výstupov, hoci bol značne nižší ako predvlani.
Aj keď nemožno všetky spomínané údaje dávať do bezprostrednej súvislosti, predsa len môžeme oprávnene predpokladať, že rozvinutejšia a efektívnejšia medzinárodná vedeckotechnická spolupráca, najmä so Sovietskym zväzom, mohla výraznejšie zabrániť mnohým spomínaným "deficitom".
Myslím si, súdružky a súdruhovia, že ak naša vedeckovýskumná základňa, čo do počtu vedecko-výskumných pracovníkov zhruba 160 tis. ľudí v Československu, spojí svoje sily so 4, 5 miliónovou silou ľudí v sovietskej vedecko - výskumnej základni, že to nielen znásobí, ale zmohonásobí sily i našej vedecko - výskumnej základne. Preto si myslím, že by bolo potrebné, aby všetci prestali prešľapovať. Aby šli po vzore tých, ktorí sa neboja riskovať.
Dnes už, súdružky, súdruhovia, vieme, že do konca osemdesiatych rokov sa náš národný dôchodok celou polovicou svojej hodnoty stane závislým od exportu. Pritom naša ekonomika ešte tvrdšie pocíti dôsledky enormného zbrojenia krajín NATO, ktoré tuhšie zmrazí nielen politické, ale aj s nimi spojené hospodárske vzťahy. Socialistická ekonomická sústava bude ešte viac odkázaná na seba a jedine vyšší stupeň všestrannej integrácie bude pre každého z členov socialistického spoločenstva garanciou nehateného rozvoja. Ekonomika a vedeckotechnická spolupráca so socialistickými krajinami, a predovšetkým so Sovietskym zväzom, je pre naše hospodárstvo objektívnou nutnosťou a pre jeho dynamický rozvoj jediným východiskom.
Nemyslím, že si treba apel našej komunistickej strany, aby všade dostala "zelenú" efektívnosť, vysvetľovať tak, že sa týka len našej vedecko - výskumnej základne, ale ani aplikovaného výskumu. Nestrácajúc zo zreteľa dôležitú oblasť vedy, techniky a výskumu musíme zároveň mobilizovať výrobcov, pracujúcich vo všetkých odvetviach.
Robili by sme medvediu službu nášmu hospodárstvu, keby sme sa pri sústredenejšom pohľade na činnosť výskumníkov, vývojových pracovníkov a konštruktérov nepozreli skúmavejšie aj na ľudí, ktorým prichodí rozmnožovať ich vklad v dielňach, na poli, aj v iných sférach. S plnou vážnosťou nám treba vziať na vedomie, že všetky materiálne úžitkové hodnoty vytvárajú ľudia a že výsledok tejto tvorby záleží na ich skúsenostiach, vedomostiach, schopnostiach a morálnych vlastnostiach.
Ani ten najpremyslenejší technický systém, ani tá najdokonalejšia metóda a najumnejší nástroj nám nepomôžu zlepšovať súčasný stav ak nedoceníme alebo preceníme ľudský faktor a spoločenskú motiváciu - a teda nielen hmotnú, ale aj morálnu - ktorá ho aktivizuje. A tu nemyslím len vo výrobe, ale i vo vedecko - výskumnej základni. Práve z tohto aspektu by sme mali pristupovať k úlohám, ktoré pred nás postavila strana. Právom sa obrátila na všetky spoločenské organizácie, organizácie Národného frontu, aby v širšej miere pôsobili vlastnými politicko - výchovnými prostriedkami na efektívnejšie využívanie výsledkov vedeckotechnického rozvoja. Myslím si, že v tejto oblasti nie sme celkom pozadu. Ale je treba, aby to ľudia poznali a chápali.
Ide tu, súdružky a súdruhovia, o konkrétne pôsobenie na jednotlivcov i kolektívy, na ich talent a pracovitosť, na zmysel pre novátorstvo a zlepšovateľstvo. Veď táto forma tvorivej aktivity sa v uplynulom roku podieľala na celkovej hodnote inovovaných výrobkov takmer štyridsiatimi percentami. Práve preto treba racionalizačné úsilie premietnuť do všetkých socialistických záväzkov, urobiť ho hlavným meradlom pri hodnotení kolektívnych súťaží a zároveň vytvárať podnety a podmienky pre medzinárodné pracovné súťaženie.
Na nedávnej spoločnej schôdzi oboch snemovni Federálneho zhromaždenia ČSSR sa konštatovalo, že zahraničné - obchodné vzťahy zasahujú do všetkých oblastí nášho reprodukčného procesu. Ale pravda je aj to, že reprodukčný proces svojou úrovňou spätne dáva medzinárodným hospodárskym vzťahom tesnejšie alebo širšie priestory. Preto sa aj náš Zväz Československo - sovietskeho priateľstva bude usilovať, aby sa jeho politickým pôsobením naša reprodukčná sféra kvalifikovala pre hlbšie medzinárodné kontakty. Rovnako nám treba vplývať aj na inováciu pracovnej morálky a technologickej disciplíny, ako aj rozvoj racionalizačného hnutia v brigádach socialistickej práce Československo - sovietskeho priateľstva a vo vedecko - výskumnej základni.
Márnym by totiž bolo burcovanie vedecko - výskumnej základne, jej pracovníkov, keby z jej prínosov v takom rozsahu ako doteraz odkrajovali straty, spôsobené nekvalitnou prácou, vysoké reklamácie, nízka výťažnosť surovín a energetická náročnosť produktov.
Washingtonom vyhrotená medzinárodná situácia spôsobuje, že náš pracujúci ľud si viac než dosiaľ uvedomuje svoju spolupatričnosť ku krajinám socialistického spoločenstva, osobitne svoju osudovú závislosť na spojenectve a spolupráci so Sovietskym zväzom. Aktivizovať silu týchto vzťahov znamená dostať socialistický internacionalizmus naplno i do ekonomickej roviny. A teda dôslednejšie všetkými formami rozvíjať hospodársku a vedeckotechnickú súčinnosť.
To je podmienka nášho ekonomického napredovania, a teda aj zosilnenia nášho zápasu o mier.
Práve preto, súdružky a súdruhovia, plne podporujem návrhy vlády SSR, ktoré odôvodnil podpredseda vlády SSR súdruh Vačok. Ďakujem. (Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem súdruhovi Šavelovi.
Dávam slovo poslancovi súdruhovi Milanovi Porubovičovi.
Poslanec Porubovič:
Vážené súdružky poslankyne,
súdruhovia poslanci!
Závery a uznesenia 8. zasadania ÚV KSČ a septembrového zasadania ÚV KSS zdôraznili i potrebu zvýšiť účinnosť technického rozvoja, ktorého výstupy by sa mali prejaviť v širšom sortimente, vysokej kvalite a technických parametroch ponúkaných tovarov pre vnútorný i zahraničný obchod. Nie menej dôležitú úlohu by mala zohrať i technika pre rozvoj služieb pre obyvateľstvo s dôrazom najmä na zvyšovanie kvality, ako i znižovanie nákladov.
S týmito otázkami sa permanentne zaoberáme na schôdzkach Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu, na ktorých tlmočíme poznatky z volebných obvodov. Majú mnoho pozitívneho, ale i veľa kritických pripomienok občanov, najmä na nekvalitu niektorých výrobkov i málo noviniek tovarov v obchodnej sieti s vysokými technickými znakmi.
Doterajšie výsledky v inovačnej dynamike, sortimentnej skladbe a akosti výrobkov nezodpovedajú zatiaľ v požadovanom rozsahu potrebám tak vnútorného, ako aj zahraničného obchodu. Aj keď sa podiel nových výrobkov z celkovej výroby tovaru v SSR zvýšil z 9, 9 % v roku 1980 na 15, 5 % v roku 1982, podiel nových výrobkov I. akosti a technicky pokrokových výrobkov sa zvýšil za to isté obdobie len z 9, 4 % na 10, 6 %.
Obdobná situácia je i v poskytovaní služieb pre obyvateľstvo vrátane hromadnej osobnej dopravy, v ktorej sa kritizuje najmä nižšia úroveň kultúry cestovania.
Naše mestá, ale i prírodu značne znečisťujú nežiadúce exhaláty pri prevádzke motorových vozidiel, z ktorých najnebezpečnejším je olovo. Pritom vieme, že vo viacerých vyspelých krajinách sa vyrábajú pohonné hmoty so značne nižším podielom prísad olova, než je to u nás.
To svedčí o tom, že buď výsledky technického rozvoja v týchto oblastiach nie sú na úrovni potrieb, alebo ich realizácia zaostáva.
V súvislosti s rozvojom služieb sme vykonali skupinové poslanecké prieskumy vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva v Bratislave a v Krajskej organizácii pre rozvoj techniky v Košiciach s delom, ako tieto organizácie zabezpečujú rozvoj vedy a techniky v oblastiach služieb pre obyvateľstvo.
Prieskumy zistili viacero pozitívnych výsledkov v práci obidvoch organizácii. Tak napríklad výskumný ústav miestneho hospodárstva v deľbe práce s obdobným ústavom v Prahe zabezpečuje gesciu výskumu a vývoja v niektorých odboroch činnosti, ako je vývoj strojov pre práčovne a čistiarne, inovácia výrobkov v nábytku, kove a textile, štúdie prognózy a koncepcie rozvoja miestneho hospodárstva a ďalšie úlohy. Krajská organizácia pre rozvoj techniky v Košiciach vo svojej vývojovej a prototypovej dielni vyvinula za 6. päťročnicu 42 strojov a zariadení pre podniky miestneho hospodárstva, z ktorých 14 bolo ocenených na výstavných trhoch v Brne. Vyvinuli a zhotovili napríklad pantograf, zmrazovač potrubia pri oprave radiátorov, strojčeky na FAB kľúče, navíjačku cievok, drvič zeminy, brúsku na sklo a ďalšie stroje, ktoré pomáhajú podnikom miestneho hospodárstva pre zlepšenie a skvalitňovanie služieb.
Zvýšil sa i počet vývojových riešení požadovaného spotrebného tovaru s cieľom doplňovať spotrebiteľský trh o nové výrobky a realizovať ich ako doplnkovú výrobu v podmienkach podnikov miestnej výroby. Sú to napríklad ručný autokompresor, rozmrazovať autozámkov, mechanický kódovací zámok, elektrická kosačka na trávu so silonovým vláknom a ďalšie.
Účinnosť tejto prospešnej práce je však nízka z toho dôvodu, že značný počet vyvinutých strojov, zariadení, ale i spotrebných tovarov sa zatiaľ sériové. nevyrába podľa požiadaviek odberateľov, najmä z nedostatku výrobných kapacít. Teda je tu čosi dobre vyvinuté, ale niet výrobcu, niet realizátora. Podniky miestneho priemyslu to nezaraďujú do svojich výrobných programov napriek tomu, že to patrí do ich náplne. Argumentujú tým, že nie sú technicky vybavené na túto výrobu. Zdá sa nám však, že skôr preto, že nie sú k tomu stimulované, pretože sa hľadá cesta ľahšieho odporu, ktorá je na vychodených chodníčkoch bezproblémová. Hľadalo sa umiestnenie tejto výroby aj v Iných výrobných organizáciách, ale takmer bezvýsledne, čo je škoda.
Prieskumy zistili, že napriek nesporným pozitívnym výsledkom, ktoré sa v období 6. päťročnice a v prvých rokoch siedmej päťročnice v tejto oblasti dosiahli, sú ešte značné rezervy. Vyplývajú z nedostatočne koordinovanej a systémovo organizačne riadenej práce v oblasti výskumu, vývoja a realizácie vo výrobe, ale i v ekonomickej oblasti.
Doteraz sa celej výskumno - vývojovej základni v SSR, v ktorej pracuje v tomto období vyše 500 pracovníkov, nepodarilo zamerať a aplikovať také ekonomické nástroje, ktoré by stimulovali podniky miestneho hospodárstva vyrábať tovary, ktoré náš národný priemysel nemá vo svojom výrobnom programe. Z toho dôvodu nedarí sa realizovať ani vlastný vývoj. Výskumnej základni miestneho hospodárstva sa nepodarilo ďalej objektivizovať spoločensky nutné náklady na mnohé služby, mobilizovať zainteresovanosť na znižovanie nákladov, čo do určitej miery malo i vplyv na úpravu cien z dôvodov odbúrania stratovosti. To svedčí o tom, že výskumná základňa sa nevysporiadala so vzorovou aplikáciou chozrasčotu v podnikovej sfére. Vyplýva to i z toho, že na úseku miestneho hospodárstva je v SSR nedoriešená vzájomná spolupráca výskumnej základne a medzi Výskumným ústavom miestneho hospodárstva v Bratislave a 3 krajskými organizáciami pre rozvoj techniky niet vzájomných väzieb obsahového charakteru a nie je vymedzený obsah ich vzájomnej spolupráce tak, aby výskum nebol roztrieštený, ale systémovo, cieľavedome a premyslene riadený a uplatňovaný v praxi.
Nejde o novú úlohu. Zabezpečiť koordináciu výskumnej a vývojovej činnosti príslušných rezortných výskumných ústavov vrátane využitia kapacít krajských organizácií pre rozvoj techniky vyplýva z uznesenia vlády ČSSR č. 55 a vlády SSR č. 85 z roku 1982.
V nich sa zároveň stanovuje úloha spolupráce s výskumnými a vývojovými ústavmi pôsobiacimi v iných odvetviach národného hospodárstva. To z toho dôvodu, že vzhľadom na širšie spektrum činnosti podnikov miestneho hospodárstva nie je možné vybudovať takú rezortnú výskumno - vývojovú základňu, ktorá by postihla všetky činnosti. Preto je žiadúce využiť jestvujúce kapacity aj ostatných vývojových pracovísk.
Ide teda o zložitú otázku riadenia výskumnej a vývojovej sféry na tomto citlivom úseku národného hospodárstva. Je znásobená rozdrobenosťou miestnej výroby a služieb prevažne v malých podnikoch, ktoré nemajú technické možnosti, ani prostriedky robiť si vlastný výskum a vývoj. O to viacej sú odkázané na pomoc z existujúcich kapacít výskumnej a vývojovej základne.
Preto výbor SNR pre obchod, služby a dopravu odporučil vo svojom uznesení ministrovi vnútra SSR zvážiť možnosť lepšieho prepojenia spolupráce Výskumného ústavu miestneho hospodárstva v Bratislave s krajskými organizáciami pre rozvoj techniky a zapojiť celú výskumnú bázu vo väčšej miere na techniku, ale i problematiku ekonomických nástrojov, aby aktívne pôsobili na rozvoj služieb v širších súvislostiach, vrátane znižovania nákladov s dôrazom na rozvíjanie chozrasčotu v podnikovej sfére.