III.

Uplatňovanie zodpovednosti za nekvalitnú výrobu

Organickou súčasťou dodržiavania disciplíny v národnom hospodárstve je tiež dôsledné uplatňovanie zodpovednosti za straty zavinené nekvalitnou výrobou.

Straty z nekvalitnej výroby v štátnych hospodárskych a družstevných organizáciách v Slovenskej socialistickej republike v roku 1981 predstavovali 314, 7 mil. Kčs. Štátne hospodárske organizácie riadené orgánmi Slovenskej socialistickej republiky sa na týchto stratách podieľali 43, 7 %. Ťažisko týchto strát bolo v organizáciách, ktoré riadi Ministerstvo priemyslu SSR, najmä v podnikoch priemyslu ľahkého (VHJ Ogako a Slovakotex) a drevospracujúceho (VHJ Slovcepa a Drevársky a nábytkársky priemysel).

V družstevných organizáciách straty z nekvalitnej výroby predstavovali 6, 9 mil. Kčs, čo je viac ako dvojnásobok minuloročného objemu. Orgány Štátnej obchodnej inšpekcie vykonali kontrolu kvality niektorých druhov tovaru, ktoré vyrábajú výrobné družstvá. Pri kontrole kvality obuvi v II. polroku 1980 v 9 výrobných družstvách zistili 27, 9 % a v ich predajniach 12, 7 % nevyhovujúcej obuvi. Kontrolou kvality brúsených sklených výrobkov v I. polroku 1982 v skladoch štyroch výrobných družstiev a v 9 predajniach sa zistilo 30, 1 Vo nevyhovujúceho tovaru.

Nekvalitná výroba je niekedy dôsledkom skutočností, ktoré výrobca nemohol ovplyvniť, ale najčastejšie je dôsledkom porušenia prevádzkových, výrobných alebo pracovných postupov, neraz aj dôsledkom hrubého porušenia pracovných povinností.

Napríklad pracovník vodárne n. p. Tatraľan v Kežmarku svojvoľne opustil pracovisko. Pre nedostatok vody vo farbiarni sa znehodnotilo 1 350 kg priadze. K trestnému postihu tohto pracovníka nedošlo v dôsledku amnestie prezidenta republiky z 8. mája 1980.

Obdobné porušenie pracovnej disciplíny sa vyskytlo aj v n. p. Šmeralove závody Trnava i v ďalších organizáciách.

Škody z nekvalitnej výroby pre organizáciu predstavujú hodnotu nepoužiteľných výrobkov (tzv. vnútorné nepodarky), náklady na opravu vadných výrobkov, zľavy z cien a sankcie za dodávku vadných výrobkov. Pri všetkých týchto škodách - ak sú zavinené - platí zásada, že organizácia je podľa Zákonníka práce povinná nielen dodržiavať predpisy o mzde pri chybnej práci, ale tiež vždy požadovať náhradu od pracovníka, ktorý ich zavinil.

Mnohí vedúci pracovníci však buď vôbec nezisťujú zodpovednosť pracovníkov za vzniklé škody z nekvalitnej výroby, prípadne posudzujú zavinenie pracovníkov nekriticky a benevolentne. Na rozdiel aj od nimi hlásaných požiadaviek vysokej kvality všetkej práce, pri ich uplatňovaní neraz robia populárnu politiku, sú zhovievaví a zodpovednosť za nekvalitnú výrobu nevyvodzujú. Zabúdajú, že takýto oportunizmus v praxi plodí morálne i ďalšie materiálne škody.

Pre krátkozrakosť nejedného vedúceho pracovníka je vyvodzovanie zodpovednosti za nekvalitnú výrobu v súčasnosti zriedkavým javom, prípadne sa zodpovednosť neraz vyvodzuje v rozpore so zákonom.

Ani v jedinom prípade v roku 1981 náhradu škody za vnútorné nepodarky nevymáhali:

Obdobný stav sa zistil v celom rade organizácií aj v I polroku 1982

Napríklad nepodarková komisia v n. p Mier, závod Fiľakovo v I. polroku 1982 bola úplne pasívna, hoci škody z nekvalitnej výroby iba za prvý štvrťrok predstavovali viac ako 200 tisíc Kčs. V n. p. Calex Zlaté Moravce nezisťovali, kto zavinil škodu 57 075, - Kčs, ktorá vznikla zaplatením penálov za vadné výrobky, hoci konštatovali, že za škodu sú zodpovedné úseky výroby a MTZ.

Veľmi často sa náhrada škody za vnútorné nepodarky neuplatňuje s odôvodnením, že nedošlo k prekročeniu normy strát.

Napríklad takto odôvodnili v závode Pórobetón n. p. Ľahké stavebné hmoty Šaštínske Stráže, že nevymáhali náhradu škody za znehodnotenie 19 700 m3 tehál za obdobie od 1. augusta 1981 do 31. novembra 1981. Organizácia pritom vedela, že škodu spôsobil "krájačkár" svojou nepozornosťou.

Viaceré organizácie síce formálne vymáhajú náhradu škody za nekvalitnú výrobu, ale nárok, ktorý uplatňujú, je v príkrom nepomere s jej rozsahom. Odhliadnuc od skutočnosti, že sa vlastne nedá hovoriť o náhrade škody, takýto postup nemá žiadny výchovný účinok; je škodlivý a utvrdzuje pracovníkov v ich nezodpovednosti, ľahostajnom prístupe k plneniu ich povinností

Napríklad v základnom závode n. p. Kablo Bratislava škody z vnútorných nepodarkov za rok 1981 predstavovali 1 311 580, - Kčs; organizácia však náhradu škody uplatnila iba v rozsahu 800, - Kčs.

V Gumárňach 1. mája, n. p. Puchov vnútorné nepodarky za rok 1981 predstavovali 4 982 000, - Kčs. Organizácia uplatnila náhradu škody vo výške 12 490, - Kčs.

Náhradová komisia Spojených sklární v Lednických Rovniach zisťovala podmienky pre uplatnenie zodpovednosti za škody, ktoré vznikli pre uplatnenie zodpovednosti za škody, ktoré vznikli v roku 1981 dodaním nekvalitných výrobkov (reklamácie) iba v čiastke 519, - Kčs, hoci škody v prípadoch uznaných reklamácií predstavovali 114 600, - Kčs.

Niektoré organizácie, ktoré vymáhajú náhradu škody z nekvalitnej výroby, nepostupujú v súlade so zákonom. Náhradu škody nielen určujú iba symbolickou sumou, ale ju vymáhajú zrážkou zo mzdy pracovníka bez jeho vedomia a súhlasu.

Napríklad n. p. Calex Zlaté Moravce náhrady škody za celý mesiac zosumarizuje a mzdová učtáreň takto zistenú čiastku odpočíta zo mzdy pracovníka, hoci na to nedal súhlas.

V Závodoch ťažkého strojárstva v Bratislave sa o nepodarku vyhotovuje tzv. zrážkový list, ktorý je podkladom pre vykonanie zrážky zo mzdy; zrážkový list neobsahuje súhlas pracovníka na vykonanie takejto zrážky.

Rad organizácií uplatňuje voči pracovníkom sankcie len podľa mzdových predpisov. Neplnenie kvalitatívnych ukazovateľov je spravidla dôvodom pre nepriznanie alebo krátenie prémií alebo podielov na hospodárskych výsledkoch. Takýto postup nesprávne vychádza zo zásady kolektívnej zodpovednosti. Je však pohodlný pre vedúcich pracovníkov, a vyhovuje im, lebo jeho uplatňovanie spravidla nevyvoláva konflikty. Obchádza však základný právny princíp, že sankcie možno uplatniť iba voči tomu, kto porušil právnu normu. Skutočný vinník zostáva v anonymite a nepostihne ho povinnosť nahradiť vzniklú škodu.

V Slovenských závodoch technického skla v Utekáči postihli podľa prémiového poriadku 354 výrobných a 35 technicko-hospodárskych pracovníkov. Pritom však od nikoho nevymáhali náhradu škody za vnútorné nepodarky.

Škodová komisia v n. p. Nový domov v Spišskej Novej Vsi navrhla za škodu 274 636 Kčs (penále za poškodenie nábytku počas prepravy v r. 1981 a v I. polroku 1982) vymáhať náhradu iba v sume 500, - Kčs "formou krátenia prémií" a ostatnú časť škody odpísať do nákladov podniku.

Uplatnenie trestných a iných sankcií i nárokov na náhradu škody za porušenie hospodárskej disciplíny má jediný cieľ; upevniť poriadok v národnom hospodárstve, najmä v prevádzkovom procese, predísť stratám a plytvaniu s ľudskou prácou, materiálom a energiou a vychovávať pracovníkov. Oportunistický a kompromisnícky prístup k uplatňovaniu sankcií za porušenie finančnej, plánovacej, cenovej, technologickej a pracovnej disciplíny nielen nepomáha plneniu výrobných úloh, ale podkopáva autoritu socialistického štátu a jeho zákonov, demoralizuje pracovníkov a vedie ich k nezodpovednosti a ľahostajnosti k vzťahu k pracovným povinnostiam.

IV.

Uplatňovanie zodpovednosti za preberanie a odovzdávanie nedokončených stavieb

Porušovanie zákazu odovzdávať a preberať nedokončené stavby sa už neraz odsúdilo ako spoločensky mimoriadne škodlivá prax. Napriek tomu, že to zakazujú zákony, uznesenia vlády i ďalšie dokumenty, v celom rade prípadov boli odovzdané a prebraté nedokončené stavby.

V stavebných organizáciách takéto porušovanie štátnej disciplíny motivuje snaha

vykázať splnenie plánu a získať tak neoprávnené výhody, najmä prémie a odmeny pre ich pracovníkov. Využívajú pritom všetky prostriedky na "presvedčenie" investora, aby prevzal aj nedokončenú stavbu.

Investing Bratislava v roku 1980 a 1981 prevzal viac objektov, ktoré neboli dokončené. Napr. 30. decembra 1980 od Pozemných stavieb, n. p. Bratislava a ich subdodávateľa Pozemných stavieb, n. p Prešov, prevzal 108 bytových jednotiek, hoci podľa súpisu zistených závad bolo ešte potrebné, skompletizovať elektrorozvodňu, vykonať montážnu skúšku výťahov, v II. schodišti dokončiť elektroinštaláciu, zabezpečiť panelový prístup k budove, vybudovať káblovú, plynovú a kanalizačnú prípojku a dokončiť hromozvod so zvodmi a uzemnením. MNV v Petržalke kolaudačné konanie 12. februára 1981 prerušil, lebo stavba sa nedala užívať. Kolaudačné rozhodnutie vydal 15. mája 1981, hoci chýbal doklad o overovacej skúške výťahov a zápisnica o prevzatí opravných prác.

Stavoinvesta Dunajská Streda prevzala 30. júna 1981 od Pozemných stavieb, n p. Nitra, závod v Dunajskej Strede, 32 bytových jednotiek v Šamoríne. Podľa zápisnice o prevzatí stavby malo ísť o stavbu vzornej kvality bez závad a nedorobkov. V kolaudačnom konaní sa však zistilo, že stavbu nemožno užívať, lebo nie je zabezpečené jej vykurovanie ani dodávka teplej vody, nie sú ukončené plynové rozvody, vodovodný rad ani kanalizácia nie sú schopné na užívanie. Stavebný úrad určil lehotu na odstránenie závad do 27. novembra 1981, avšak ani v júni 1982 nebola stavba kolaudovaná.

Stavoinvesta Dunajská Streda od Pozemných stavieb v Nitre, závod Dunajská Streda, prevzala aj ďalší objekt, ktorý nebol dokončený.

Stavoinvesta Trnava 22. decembra 1980 prevzala 6 bytových jednotiek (ZDŠ Brestovany), ktoré sa však pre množstvo závad nedali užívať. Neboli najmä zabezpečené dodávka vody a elektrickej energie, ani prístup k stavbe.

Stavoinvesta Banská Bystrica v roku 1980 od Pozemných stavieb, n. p. Banská Bystrica, prevzala stavby bytových objektov na sídlisku Kráľova - Banská Bystrica a na sídlisku Radvaň. Stavby neboli pripojené na rozvod vody, elektriny, plynu a kanalizačnú sieť.

Stavoinvesta Košice 31. decembra 1980 od Pozemných stavieb, n p. Košice, prevzala 48 bytových jednotiek ako dokončenú stavbu. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní však zistil, že neboli dokončené objekty rozvodných sietí, kotolňa, rozvod ústredného vykurovania a neukončila sa skúška výťahov. Stavba bola kolaudovaná až 16. júna 1981.

S takými istými závadami Stavoinvesta Košice 23. decembra 1980 prevzala ďalších 60 bytov na sídlisku Luník II.

Trestná zodpovednosť za porušenie hospodárskej disciplíny sa v týchto prípadoch nevyvodzovala, lebo pracovníci stavebných úradov neoznámili podozrenie z trestného činu prokurátorovi ani orgánom ZNB. Prípady odovzdania a prevzatia nedokončených stavieb neoznámili ani štátnej arbitráži na začatie konania podľa § 20 zákona o hospodárskej arbitráži na prípadné rozhodnutie o povinných odvodoch do štátneho rozpočtu (§ 24 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka).

Orgány prokuratúry v súčasnosti preverujú, či pri odovzdávaní a preberaní nedokončených stavieb nedošlo k spáchaniu trestného činu.

Porušovanie povinnosti oznámiť podozrenie z trestných činov prokurátorovi alebo orgánom ZNB je jednou z príčin, že sa ojedinelé vyvodzovali trestne sankcie aj za iné formy porušenia statnej disciplíny v stavebníctve.

Napríklad bol trestne stíhaný vedúci pomocnej stavebnej výroby Okresného stavebného podniku Nitra, ktorý nezabezpečil dodržanie predpísaného technologického postupu a príslušnej ČSN pri výstavbe montovanej telocvične v Kolárove a tak zavinil jej zrútenie. Súd mu za to uložil trest odňatia slobody v trvaní pol roka nepodmienečne.

Odsúdení boli aj pracovníci n. p. Stavoindustria v Bratislave, ktorí zavinili deštrukciu stavby. Doškolovacieho strediska n p Považské strojárne Považská Bystrica v Starej Lesnej.

Pozornosť a znepokojenie verejnosti vzbudil prípad zrútenia 84 balkónových loggií, ku ktorému došlo koncom roku 1981 v Bratislave-Petržalke. Podľa predbežného odhadu bola zrútením zapríčinená škoda vo výške najmenej 300 000, - Kčs. V tejto veci sa ešte vyšetrovanie neskončilo. Ústav súdneho inžinierstva Českého vysokého učenia technického v Brne zisťuje príčiny tejto stavebnej havane a ma o tom vyhotoviť znalecký posudok.

Stavebne organizácie v Slovenskej socialistickej republike každoročne zápasia s problémom neplnenia menovitých úloh. Snaha vykázať splnenie pianu a dosiahnuť nárok na prémie a odmeny ich vedie k chytráčeniu a k tlakom na investorské organizácie, aby prevzali aj stavby, ktoré majú rad závad a nedorobkov. Ak k nesplneniu pianu došlo bez zavinenia stavebnej organizácie, je na mieste, aby príslušný organ rozhodol o úprave plánu. Ak k nesplneniu plánu došlo zavinením stavebnej organizácie, je nevyhnutne nekompromisne uplatniť voči jej pracovníkom všetky zákonne sankcie. Takto sa v ostatných rokoch nepostupovalo a prílišná benevolencia pri vyvodzovaní sankcii za nesplnenie plánovaných úloh viedla k tomu, že organizácie "veľkého" stavebníctva vykonávali prace aj na stavbách, ktoré neboli zaradene do plánu, dokonca stavali vily aj pre občanov.

Vláda Slovenskej socialistickej republiky uznesením č. 97 z 31 marca 1982 uložila ministrom, ktorí riadia stavebne a projektové organizácie, radám krajských národných výborov a rade Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy dôsledným dodržiavaním podmienok pre odovzdávanie a preberanie dodávok stavebných prac zabrániť odovzdávaniu a preberaniu bytov s nedorobkami a chybami, ktoré ich brania užívať i predlžovaniu lehôt medzi prevzatím bytov investorom, ich kolaudáciou a odovzdaním do užívania.

Toto rozhodne, ale nevyhnutné opatrenie vlády Slovenskej socialistickej republiky sa síce zmieňuje iba o bytovej výstavbe, ale nepochybne ho treba uplatňovať aj pri odovzdávaní a preberaní všetkých druhov stavieb.

v.

Vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie disciplíny v doprave

Nevyhnutným predpokladom bezpečnej a hospodárnej prevádzky cestnej dopravy je i dobrý technický stav motorových a prípojných vozidiel. Socialistické organizácie (i občania) však neraz ešte používajú vozidlá, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom nespĺňajú požiadavky bezpečnej a plynulej premávky, ohrozujú bezpečnosť a zdravie osôb a poškodzujú pozemné komunikácie a znečisťujú životné prostredie. Preto orgány dopravnej služby v Slovenskej socialistickej republike každoročne vyraďujú z prevádzky desaťtisíce vozidiel Iba v roku 1981 pre závady na brzdovom systéme, riadení, osvetlení, pre nadmernú hlučnosť a nedovolené zamorovanie ovzdušia výfukovými plynmi z prevádzky vyradili 41 353 vozidiel.

Orgány dopravnej služby venovali osobitnú pozornosť prehliadkam vozidiel s naftovým motorom. Pre nadmerné znečisťovanie výfukovými plynmi v roku 1981 dočasne vyradili z prevádzky 1 569 vozidiel, pre nezaplombované vstrekovanie čerpadla 1 394 vozidiel a pre iné technické závady ďalších 2 657 vozidiel. Voči užívateľom závadných vozidiel však nepostupovali dostatočne dôrazne. Spravidla sa uspokojili s vyradením vozidla z prevádzky bez toho, aby sa dožadovali uplatnenia sankcií voči pracovníkovi organizácie, ktorý mal zabezpečiť jeho náležitý technický stav.

Organizácie iba výnimočne, napríklad v okrese Humenné, z vlastnej iniciatívy vyvodzujú zodpovednosť voči pracovníkom, ktorí zodpovedajú za technický stav vozidiel (krátením, prípadne neposkytnutím odmien).

V zdokonaľovaní odbornej spôsobilosti vodičov z povolania sa stále nedodržiava platná učebná osnova, najmä predpísaný počet hodín. Najčastejšie je tomu tak v organizáciách, ktoré sami vykonávajú doškoľovanie svojich vodičov Takémuto stavu by sa dalo predísť, keby sa doškoľovanie vodičov z povolania zverilo iba vybraným organizáciám. Umožnilo by to dôslednejšiu kontrolu prípravy vodičov z povolania.

Pre bezpečnosť cestnej premávky má mimoriadny význam kvalita a stav komunikácií. Správcovia verejnej cestnej siete, predovšetkým národné výbory, sú povinní zabezpečovať, aby organizácie, ktoré nadmerne znečisťujú cesty, nezanedbávali povinnosť očistiť dopravný prostriedok pred vjazdom na komunikáciu, resp povinnosť očistiť komunikáciu, ktorú ich vozidlo nadmerne znečistilo

Národné výbory postihujú iba časť nadmerných znečisťovateľov ciest, lebo o väčšine prípadov znečistenia komunikácie sa nedozvedia, prípadne sa nezistí vinník. Nie sú však zriedkavé ani prípady, že národné výbory sú tolerantné voči znečisťovateľom ciest. Takýto postup sa nedá ničím ospravedlniť.

Národné výbory tiež neraz trpia, že organizácie, ktorým povolili nevyhnutné zásahy do ciest, oneskorene ich upravujú do pôvodného stavu. Sústavne sa tiež

opakuje, že opravy ciest po zimnej prevádzke sa vykonávajú až v lete Priam slimačím tempom sa vykonáva rekonštrukcia ciest, ktoré vyžadujú rozsiahlejšie opravy Pracovníkom organizácií, ktoré zodpovedajú za opravu ciest, sú zrejme ľahostajné škody, ktoré vznikajú dlhotrvajúcim obchádzkami alebo ničením vozidiel na výtlkoch, výmoľoch a hrboloch na cestách. Posmeľuje ich v takomto postoji aj skutočnosť, že užívatelia ciest iba v ojedinelých prípadoch od správcov komunikácii vymáhajú náhradu škody, ktorá im vznikla na vozidlách

V obvode Východnej drahý v ostatných rokoch došlo k viacerým železničným nehodám, najmä na frekventovanom ťahu Čierna n/Tisou-Žilina, ktoré okrem prerušenia prevádzky mali za následok aj veľké hmotne škody. Časť z nich zapríčinila neuspokojivá kvalita železničného zvršku a jeho nedostatočná údržba

Napríklad 28 júna 1981 sa medzi železničnými stanicami Podtureň-Liptovsky Hrádok vykoľajilo 7 vozňov rýchlika, ktorý išiel z Bratislavy do Čiernej nad Tisou Jedna osoba bola pritom usmrtená, 25 cestujúcich bolo zranených a hmotná škoda, ktorá vznikla, prevýšila 4 milióny Kčs Za porušenie povinnosti pri údržbe zvršku bol odsúdený hlavný majster trate traťmajstrovského okrsku v Liptovskom Hrádku na tri roky odňatia slobody nepodmienečne

Vedúci pracovnici v obvode Správy Východnej dráhy v roku 1981 za nedostatky v údržbe tratí štyrom pracovníkom uložili disciplinárne opatrenie a 38 pracovníkov postihli krátením prémií

Veľké prevádzkové ťažkosti a obrovské straty vznikajú nadmerným poškodzovaním železničných vozňov Poškodenie sa však zisti spravidla až v priebehu prepravy, keď sa už nedá identifikovať, kto a kedy vozeň poškodil. Je tomu tak aj preto, lebo pracovnici ČSD porušujú svoje povinnosti a pri preberaní vozňov od organizácii pre nedostatočnú odbornú spôsobilosť alebo z nedbanlivosti nezistia, že vozeň je poškodený

Niektorým pracovníkom hospodárskych organizácii je zrejme jedno, či sa poškodia železničné vozne pri ich nakladaní alebo vykladaní. Preto ČSD by mali dôslednejšie kontrolovať stav vozňov a nekompromisne vymáhať od organizácií náhradu celej škody, ktorá vznikla ich poškodením

VI.

Uplatňovanie zodpovedností za porušovanie

disciplíny na vybraných úsekoch poľnohospodárskej výroby

a pri ochrane pôdneho fondu

Prvoradým predpokladom pre splnenie základného strategického cieľa rozvoja poľnohospodárskej výroby - dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe potravín - je všestranné zvýšenie starostlivosti o poľnohospodársku pôdu, najmä o jej ochranu a náležité využitie.

V rokoch 1966 až 1981, t. j. za platnosti zákona č 53/1966 Zb o ochrane

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v Slovenskej socialistickej republike sa výmera poľnohospodárskej pôdy zmenšila o 241 000 ha, z toho o 56 000 ha ornej pôdy. V Českej socialistickej republike za uvedené obdobie ubudlo len 196 000 ha poľnohospodárskej, z toho 66 000 ha ornej pôdy

Najväčšie úbytky poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej socialistickej republike vznikali jej delimitáciou do lesného pôdneho fondu. V rokoch 1966 až 1981 bolo na zalesnenie odovzdaných 139 000 ha poľnohospodárskej, z toho 12 000 ha ornej pôdy.

Kým v Slovenskej socialistickej republike v rokoch 1966 až 1980 ročne ubúdalo priemerne 20 600 ha poľnohospodárskej a z toho 5 700 ha ornej pôdy, v roku 1981 vďaka náročnejšiemu posudzovaniu žiadostí o vyňatie pôdy z pôdneho fondu ubudlo iba 9 000 ha poľnohospodárskej, z toho 2 600 ha ornej pôdy I v tomto roku však došlo k pokusom neodôvodnene delimitovať poľnohospodársku pôdu do lesného pôdneho fondu.

Napríklad Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR zamietlo žiadosť JRD vo Veľkom Záluží, okr Nitra, o prevedenie 23 ha ornej pôdy, z toho 14, 5 druhej, 4, 7 ha prvej bonitnej triedy a 2 ha viníc do lesného pôdneho fondu. Túto žiadosť odporučil odbor poľnohospodárstva ONV i Okresná poľnohospodárska správa v Nitre. Zistilo sa, že orná pôda sa mala použiť na rozšírenie poľovného revíru (bažantnice) pre poľovníkov okresu.

Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR dalo v roku 1981 predbežný súhlas na prevedenie 13 ha poľnohospodárskej pôdy JRD Sokolovce. okr Trnava, do lesného pôdneho fondu JRD žiadosť odôvodnilo tvrdením, že ide o pozemky extrémne zvážite s nepatrnou hĺbkou ornice, na ktorých nemožno použiť mechanizáciu. Na dôkaz pravdivosti svojich tvrdení pripojilo posudok Agrostavu Bratislava.

Žiadosť JRD Sokolovce odporučili na kladné vybavenie odbor poľnohospodárstva ONV i Okresná poľnohospodárska správa v Trnave.

Výbor ľudovej kontroly SSR na sťažnosť občanov zistil, že sklon pôdy je iba 6° a nie 25°, ako to tvrdil posudok Agrostavu Bratislava a hĺbka ornice je až 60 cm. Zistil tiež, že žiadosť o prevedenie 13 ha poľnohospodárskej pôdy do lesného fondu motivoval zámer získať vhodné pozemky na výstavbu rekreačných chát.

Minister poľnohospodárstva a výživy SSR na základe tohto zistenia zrušil predbežný súhlas na prevedenie 13 ha poľnohospodárskej pôdy JRD Sokolovce do lesného pôdneho fondu a Výbor ľudovej kontroly SSR predsedovi a podpredsedovi JRD uložil pokuty. Právnu zodpovednosť ostatných pracovníkov, ktorí uviedli Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR do omylu, preskúmajú orgány prokuratúry.

Vláda Slovenskej socialistickej republiky uznesením č. 109 zo 14. apríla 1982 schválila súbor opatrení na sprísnenie postupu pri ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ďalším uznesením č. 244 z 1. septembra 1982 k správe o vývoji poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu v Slovenskej socialistickej republike za rok 1981 uložila zabezpečiť postupne, najneskoršie do konca roka 1985, stanovenie trvalej hranice medzi poľnohospodárskym a lesným pôdnym fondom

a jej vyznačenie v prírode. Splnením týchto opatrení možno dosiahnuť poriadok v hospodárení s poľnohospodárskym i lesným pôdnym fondom.

Poznatky prokuratúry zistené prokurátorskými previerkami na jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch nasvedčujú tomu, že sa zvýšil dohľad národných výborov nad intenzívnym a racionálnym využívaním poľnohospodárskej pôdy. Stav zákonnosti v tejto oblasti je však naďalej neuspokojivý a aktivita národných výborov v jednotlivých okresoch je značne rozdielna.

Napríklad nečinné pri výkone štátneho dohľadu boli obvodné národné výbory v Bratislave a okresné národné výbory Bratislava-vidiek, Galanta, Nitra, Senica, Trenčín, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Považská Bystrica, Žiar nad Hronom, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa a Trebišov. V ostatných okresoch národné výbory uložili poľnohospodárskym organizáciám celkom 80 intenzifikačných opatrení na racionálnejšie využívanie pôdy, najmä povinnosť pozmeniť lúky, pasienky a extenzívne sady na ornú pôdu, odvodniť pozemky, vybudovať závlahy, rekultivovať vyťažené štrkoviska a pod. Vzhľadom na rozsah poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej socialistickej republike, ktorá vyžaduje intenzifikačný zásah, počet takýchto opatrení zatiaľ nie je dostatočný.

Slovenská národná rada v roku 1980 pri prerokúvaní správy generálneho prokurátora Slovenskej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti s osobitným zreteľom na zákonnosť v činnosti orgánov štátnej správy v Slovenskej socialistickej republike konštatovala, že okresné národné výbory nevyvíjajú náležitú iniciatívu pri kontrole efektívneho a racionálneho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V roku 1981 a v prvom polroku 1982 sa intenzita takejto kontroly zvýšila. Okresné národné výbory v tomto období vykonali 330 kontrol zameraných na riadne obrábanie a využívanie poľnohospodárskej pôdy podľa prírodných a výrobných podmienok, na zvyšovanie intenzity poľnohospodárskej výroby uplatňovaním najmodernejších spôsobov agrotechniky, na správnu výživu a ochranu rastlín, na používanie vedecky zdôvodnených osevných postupov a dodržiavanie agrotechnických lehôt a pod.

Vo viacerých poľnohospodárskych organizáciách pritom zistili svojmocné zaberanie pôdy na výstavbu vlastných prevádzkových zariadení bez rozhodnutia o jej vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, svojvoľné zmeny ornej pôdy na lúky a pasienky, a nevyužívanie plôch zrušených poľných hnojísk a stohov slamy a krmív.

Okresné národné výbory na základe týchto zistení uložili pokuty 16 poľnohospodárskym organizáciám v celkovej čiastke 114 000, - Kčs. Pracovníkom poľnohospodárskych organizácií, ktorí zodpovedali za zistený stav, však pokuty neuložili. Ani organizácie nevymáhali náhradu škody od pracovníkov, ktorí zavinili uloženie pokuty.

Významnou súčasťou dodržiavania štátnej disciplíny pri využívaní pôdneho

fondu je dôsledné rešpektovanie plánov a záväzkov z hospodárskych zmlúv na osiatie dohodnutej výmery pôdy určenými plodinami

Takmer každoročne sú problémy so zásobovaním obyvateľstva raz jednou, druhý raz inou poľnohospodárskou plodinou. Je to nepochybne aj dôsledok porušovania štátnej disciplíny pri plánovanom využívaní ornej pôdy.

Povinnosť kontrolovať, či boli osiate alebo osadené výmery plôch podľa výrobných plánov a ako sa dodržiavajú postupy a zásady agrotechniky, majú nielen orgány štátneho dohľadu, ale predovšetkým vlastné kontrolné orgány poľnohospodárskych organizácií.

Prokurátori v prvom polroku 1982 previerkami zistili, že z 312 JRD, na ktorých vykonali previerku, revízne komisie iba v 65 JRD skontrolovali dodržanie plánu osiatia plôch jednotlivými plodinami. Podnikoví kontrolóri štátnych poľnohospodárskych organizácií takúto kontrolu vykonali iba v 21 z celkového počtu 78 organizácií Revízne komisie JRD i podnikoví kontrolóri zistili závady v plánovanom využívaní pôdneho fondu iba úplne výnimočne. O ich dôslednosti pri vykonávaní kontrol možno však oprávnene pochybovať

V poľnohospodárskych organizáciách je nedôsledný aj výkon kontroly nad dodržiavaním predpisov, ktoré určujú zásady správnej agrotechniky, najmä opatrení na náležité prezimovanie osív a sadív a vykonávanie skúšok ich klíčivosti. Za nekvalitné agrotechnické práce a za nedostatočnú prípravu osív a sadív sa len ojedinelé uplatňujú sankcie

Napríklad revízna komisia JRD Zemné, okr. Nové Zámky, zistila, že traktoristi vykázali zasiatie cukrovej repy na 400 ha pôdy (dostali za to aj zaplatené), hoci v skutočnosti ošiali len 360 ha pôdy. JRD Zemné proti traktoristom neuplatnilo žiadne sankcie. Správne však postupovalo JRD Dvory nad Žltavou, ktoré znížilo trom traktoristom prémie za nesprávnu hustotu porastov kukurice a cukrovej repy

Za nekvalitnú sejbu postihli na návrh revíznej komisie traktoristov v dvoch JRD v okrese Zvolen a v troch JRD v okrese Žilina. Naproti tomu v okrese Bardejov v dvoch JRD nevyvodili žiadne dôsledky proti traktoristom za nekvalitnú sejbu, lebo vraj nevedeli zistiť, ktorí z nich pracovali na zle osiatom hone, v okrese Košice-vidiek revízne komisie nehlásili predstavenstvu JRD závady v práci traktoristov, takže k vyvodeniu dôsledkov nedochádzalo.

Orgány vnútornej kontroly nevenovali dostatočnú pozornosť viacročným krmovinám na ornej pôde. Z 312 JRD a 78 štátnych poľnohospodárskych organizácií, na ktorých prokurátori vykonali previerku, kontrolu na tomto úseku vykonalo len 82 revíznych komisií JRD a 12 podnikových kontrolórov.

Revízne komisie JRD sú málo aktívne aj pri kontrole starostlivosti o lúky a pasienky.

Vnútorné kontrolné orgány venovali väčšiu pozornosť kontrole zberu, najmä znižovaniu percenta zberových strát u zrnín a okopanín a čiastočne aj znižovanie strát pri výrobe sena a ostatných krmovín. Napriek tomu v roku 1981 pri zbere cukrovej repy vznikli až 30 % straty.

Na súčasnom nepriaznivom stave vo výkone vnútornej kontroly v poľnohospodárskych organizáciách majú značný podiel viny okresné poľnohospodárske správy, ktoré zväčša neplnia povinnosť metodicky riadiť a usmerňovať činnosť revíznych komisií JRD a kontrolných útvarov štátnych poľnohospodárskych organizácií a vykonávať pre nich poradenskú činnosť.

Nie zanedbateľné straty v poľnohospodárskej výrobe vznikajú hynutím poľnohospodárskych zvierat. Iba v roku 1981 uhynulo vyše 200 000 ošípaných vo výkrme, 27 700 teliat, 5 700 kráv a 33 000 kusov mladého hovädzieho dobytka.

Najčastejšími príčinami hynutia hospodárskych zvierat je ich ustajnenie v mokrých a studených stajniach, nedbanlivé ošetrovanie, používanie zdravotne závadného krmiva, nesprávne dávkovanie krmovinových komponentov alebo ich zámena škodlivými chemikáliami. Hynutie hydiny okrem nákazlivých chorôb zapríčinilo aj nezabezpečenie náhradných zdrojov elektrickej energie pre prípad poruchy v dodávke elektriny

Hoci uhynutie hospodárskych zvierat je spravidla dôsledkom činnosti človeka spojenej s porušením alebo opomenutím jeho pracovných povinností, v poľnohospodárskych organizáciách sa za to prakticky nevyvodzuje žiadna zodpovednosť. Vedúci pracovníci poľnohospodárskych organizácií sú k stratám hospodárskych zvierat ľahostajní neraz preto, že neprekročili stanovené normy strát, ako keby uhynutie hospodárskych zvierat bolo nevyhnutným javom, ktorému sa v rozsahu určenom normou nedá zabrániť. Negatívnu úlohu pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody voči vlastným pracovníkom zohráva i skutočnosť, že štátna poisťovňa bez akýchkoľvek problémov uhradzuje škody, ktoré vznikli organizácii uhynutím zvierat.

Orgány prokuratúry alebo ZNB sa dozvedia spravidla iba o hromadnom alebo veľkom úhyne hospodárskych zvierat. Vo všetkých prípadoch, ak úhyn zavinil pracovník organizácie porušením dôležitej povinnosti svojho zamestnania, robia opatrenia na uplatnenie trestnej zodpovednosti

Napríklad na JRD Lokca v okrese Dolný Kubín pomocný zootechnik nezabezpečil, aby sa doprava rezkov uskutočnila na vlečkách až po ich očistení od močoviny. Následkom toho pri skrmovaní rezkov v decembri 1981 uhynuli 4 kusy hovädzieho dobytka a vznikla škoda 85 000, - Kčs; bol odsúdený za trestný čin porušovania povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie na trest nápravného opatrenia v trvaní 10 mesiacov so zrážkou 15% z platu.

Na stredisku JRD Tomášovce, okres Lučenec, z podnetu zootechnika výživy hospodárskych zvierat bol 10 až 150 dňovým teľatám podávaný prípravok určený na výživu dobytka s váhou nad 180 kg. V dôsledku tejto nezodpovednosti uhynulo 10 kusov teliat. Trestné stíhanie sa ešte neskončilo.

Funkcionári JRD v Dolnom Petri, okr. Komárno, napriek upozorneniam nezabezpečili nezávislý zdroj energie do objektu, v ktorom sa nachádzali sliepky a kurence. Pri výpadku elektrického prúdu v noci z 9. na 10. augusta 1981 prestali