SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
73
Správa
vlády SSR o plnení dokumentu. Ďalší rozvoj Československej výchovno-vzdelávacej sústavy s osobitným zreteľom na prípravu kvalifikovaného robotníckeho dorastu a vysokoškolsky vzdelaných odborníkov
I.
Návrh Uznesenie
vlády Československej socialistickej republiky
z 1983 C.
ku Kontrolnej správe o plnení uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ zo 4. júna 1976 o ďalšom rozvoji čs. výchovno-vzdelávacej sústavy po XVI. zjazde KSČ
vláda
I. Konštatuje, že úlohy v ďalšom rozvoji čs. výchovno-vzdelávacej sústavy sa po XVI. zjazde KSČ úspešne plnia a že sú vytvorené základné predpoklady pre ďalší postup;
II. súhlasí s navrhnutými opatreniami, ktoré sú prílohou tohto uznesenia;
III. ukladá
1. ministrom a vedúcim federálnych ústredných orgánov, aby pri utváram podmienok pre ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy postupovali podľa opatrení uvedených v prílohe tohto uznesenia;
2. podpredsedom vlády J. Korčákovi a P. Colotkovi
zabezpečiť plnenie opatrení ministrami a vedúcimi ústredných orgánov ČSR a SSR a radami KNV;
IV. odporúča predsedom Ústrednej rady odborov, Ústrednej rady družstiev, Zväzu družstevných roľníkov ČSSR a Ústrednému výboru Socialistického zväzu mládeže aktívne sa podieľať na realizácii prijatých opatrení.
Vykonajú: podpredsedovia vlády J. Korčák, P. Colotka a S. Potáč.
Na vedomie: predsedom Ústrednej rady odborov, Ústrednej rady družstiev, Zväzu družstevných roľníkov ČSSR a Ústrednému výboru Socialistického zväzu mládeže.
Príloha k uzneseniu
vlády ČSSR
č. z 1984
Opatrenia na zabezpečenie úloh v ďalšom rozvoji čs. výchovno-vzdelávacej sústavy
1. Zabezpečiť ďalší rast kapacít pre umiesťovanie detí v jasliach a materských školách, a to najmä zriaďovaním závodných a družstevných jaslí a materských škôl tak, aby ich podiel na celkovej kapacite miest v jasliach a materských školách dosiahol postupne 20 - 30 %.
Termín: 31. december 1985 Vykonajú: NV, rezorty
2. Intenzívnejšie postupovať v plnení opatrení na zabezpečenie pracovnej výchovy, pracovného vyučovania, pracovného a polytechnického charakteru základných a stredných škôl, vytvoriť podmienky na zriadenie technických a materiálových stredísk vo všetkých okresoch a pre rozvoj záujmovej činnosti žiakov od 7. ročníka v dielňach a prevádzkach podnikov, závodov vhodných pre túto činnosť.
Termín: 31. december 1985 Vykonajú: NV, rezorty
3. Na úrovni ONV, KNV vypracovať a realizovať politickoorganizačné, priestorové, materiálne a kádrové zabezpečenie prechodu na povinnú desaťročnú školskú dochádzku vrátane ďalšej prípravy žiakov, ktorí neukončili úspešne 8. ročník základnej školy.
Termín: 31. marec 1984 Vykonajú: KNV, ONV
4. Prehodnotiť súčasnú sieť škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť v každom kraji a vykonať opatrenia na zabezpečenie všeobecne povinnej desaťročnej školskej dochádzky a prípravy postihnutej mládeže na začlenenie do primeranej činnosti.
Termín: 31. august 1985 Vykonajú: KNV, ONV
5. Zabezpečiť pre všetky gymnáziá a stredné odborné školy zodpovedajúce podmienky pre skvalitňovanie praktickej zložky prípravy a pracoviská pre prevádzkovú prax.
Termín: 1. september 1984-88 Vykonajú: KNV, rezorty
6. V odvetvových skupinách rezortov podľa prevzatej celoštátnej gescie neustále sledovať rozvoj robotníckych povolaní, na vykonávanie ktorých sa pripravuje mládež v príslušných učebných a študijných odboroch, s maximálne možným časovým predstihom navrhovať a presadzovať zmeny v poňatí, obsahu i štruktúre odborov prípravy v stredných odborných učilištiach.
Termín: priebežne Vykonajú: rezorty a KNV
7. Zabezpečiť vytvorenie a trvalú prácu odvetvovej skupiny na tvorbu koncepcie a obsahu prípravy kvalifikovaných robotníkov pre činnosti súvisiace so širokým využívaním mikroelektroniky, priemyselných robotov, manipulátorov a počítačov vo všetkých odvetviach národného hospodárstva.
Termín: 31. január 1984 Vykonajú: FMEP, MŠ ČSR a MŠ SSR v spolupráci so štátnymi rezortami a KNV
8. Na všetkých úrovniach riadenia v úzkej spolupráci so zainteresovanými orgánmi pravidelne prehodnocovať úroveň a účinnosť postupu v dobudovávaní siete SOU v krajoch a z hľadiska rezortných regionálnych potrieb úroveň ich materiálno-technického a kádrového vybavenia.
Termín: priebežne Vykonajú: KNV, rezorty
9. Zabezpečiť vyššiu kvalitu a účinnosť rezortného dozoru nad prípravou mládeže na robotnícke povolania v spolupráci so štátnym dozorom ministerstiev školstva a KNV a operatívne odstraňovať zistené nedostatky predovšetkým v odbornom výcviku.
Termín: priebežne Vykonajú: rezorty, KNV, MŠ ČSR a MŠ SSR
10. Na všetkých úrovniach riadenia postaviť do popredia pozornosti ideovo-politickú a odbornú úroveň pedagogických pracovníkov, zvyšovanie ich kvalifikácie, prípravu na náročnejšiu činnosť a vytváranie optimálnych podmienok pre plnú angažovanosť, kvalitu a účinnosť ich výchovno-vzdelávacej práce.
Termín: priebežne Vykonajú: KNV, ONV, rezorty, MŠ ČSR a MŠ SSR
11. Podľa záverov analýz realizácie a účinnosti poňatia výchovy a vzdelávania v zmysle uznesenia P ÚV KSČ a dokumentu Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy vykonať nevyhnutné úpravy učebných plánov, osnov, učebníc na odstránenie preťaženosti žiakov a študentov.
Termín: priebežne Vykonajú: MŠ ČSR, MŠ SSR
12. Politicko-organizačne zabezpečiť a uskutočniť racionalizáciu a aktualizáciu siete stredných škôl z hľadiska potrieb národného hospodárstva a jednotlivých územných oblastí.
Termín: 1. sept. 1986
Vykonajú: MŠ ČSR, MŠ SSR, KNV
13. Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy zabezpečovať pri hospodárnom čerpaní a racionálnom využití celkového počtu pracovníkov v odvetví školstva.
Termín: priebežne Vykonajú: MŠ ČSR, MŠ SSR
14. Zvýšiť pozornosť orientácii mládeže na učiteľstvo. Na štúdium učiteľstva v plánovaných počtoch zvýšiť v prijímaní podiel chlapcov.
Termín: priebežne
Vykonajú: KNV, MŠ ČSR, MŠ SSR
15. Pripraviť a vládam predložiť návrhy na postupné riešenie platov a ďalších sociálnych otázok učiteľov.
Termín: priebežne Vykonajú: MŠ ČSR, MŠ SSR
16. Podľa výsledkov vykonanej analýzy plnenia úloh určených uznesením Predsedníctva ÚV KSČ zo 4. júna 1976
- upraviť sústavu študijných odborov a dĺžku štúdia v riadnom štúdiu na vysokých školách;
- upraviť a vydať pedagogickú dokumentáciu pre štúdium na vysokých školách.
Termín: 1. september 1985 Vykonajú: MŠ ČSR MŠ SSR
17. Ďalej prehĺbiť jednotu výchovy, vzdelávania a vedy pri formovaní marxisticko-leninského svetonázoru študentov, ich vzťahu k štúdiu a práci pre socialistickú spoločnosť. Mimoriadnu pozornosť pritom venovať výchove k vlastenectvu, socialistickému a proletárskemu internacionalizmu a obrane vlasti.
Termín: priebežne
Vykonajú: MŠ ČSR
MŠ SSR
18. Ďalším zvyšovaním kvalifikácie učiteľov Ústavov marxizmu
- leninizmu a ich úzkym spojením so životom spoločnosti zabezpečiť zintenzívnenie ich vplyvu na výchovu študentov a celkový život vysokých škôl a fakúlt. Termín: priebežne
Vykonajú: MŠ ČSR MŠ SSR
19. V spolupráci s príslušnými ministerstvami vypracovať a normatívne upraviť systém postgraduálneho štúdia a zabezpečiť jeho realizáciu. Termín: 1. január 1986
Vykonajú: MŠ ČSR MŠ SSR MPSV ČSSR
20. Vo vedecko-výskumnej činnosti vysokých škôl
- dôsledne zabezpečiť úlohy vyplývajúce z 8. zasadania ÚV KSČ a rozpracované v programe rezortu školstva;
- postupne vybavovať vysoké školy potrebnou prístrojovou, laboratórnou a výpočtovou technikou, technickými a pomocnými pracovníkmi, zabezpečovať dostatok prostriedkov na nákup zahraničnej literatúry;
- kádrovo posilniť riadenie vedy v rezortoch školstva.
Termín: 1. január 1986 Vykonajú: MŠ ČSR MŠ SSR ŠPIK ŠKPVTIR
21. Zabezpečiť dôslednú realizáciu vydaných smerníc o zvyšovaní kvalifikácie učiteľov vysokých škôl, skvalitniť úroveň komplexného hodnotenia a jeho kontroly a účinnejšie ho využívať pri skvalitňovaní kádrovej skladby učiteľov a pracovníkov hospodársko-správneho aparátu vysokých škôl.
Termín: priebežne
Vykonajú: MŠ ČSR
MŠ SSR
22. V riadiacej práci zvýšiť nároky na osobnú zodpovednosť každého pracovníka za plnenie uložených úloh, ďalej upevniť pracovnú a študijnú disciplínu. Na všetkých úrovniach riadenia presadiť väčší stupeň koncepčnosti a lepšie využívať poznávaciu a kontrolnú funkciu v organizácií a riadení.
Termín: priebežne
Vykonajú: MŠ ČSR
MS SSR
II.
Výpis
zo záznamu z rokovania vlády Slovenskej socialistickej republiky Vláda Slovenskej socialistickej republiky
Číslo: 2 701/1983 Bratislava 22. 11. 1983
Záznam
z rokovania vlády Slovenskej socialistickej republiky 22. novembra 1983
IX. Kontrolná správa o plnení uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ zo 4. júna 1976 o ďalšom rozvoji čs. výchovno-vzdelávacej sústavy po XVI. zjazde KSČ
Vláda po prerokovaní predloženého materiálu
1. vyslovila súhlas s predloženým materiálom s tým, aby sa pred predložením na rokovanie ďalších orgánov upravil podľa diskusie a záverov na rokovaní vlády
2. poverila
a) predsedu vlády a ministra školstva
predložiť upravenú kontrolnú správu Predsedníctvu ÚV KSS
b) predsedu vlády
predložiť spolu s podpredsedom vlády ČSSR M. Lúčanom a predsedom vlády ČSR upravenú kontrolnú správu vláde ČSSR.
Uznesenie sa vydá dodatočne, aby sa v jeho znení mohli zohľadniť úlohy, ktoré vyplynú pre vládu SSR z prerokovania celoštátneho materiálu v straníckych orgánoch a vo vláde ČSSR.
III.
Správa o plnení dokumentu. Ďalší rozvoj československej výchovnovzdelávacej sústavy s osobitným zreteľom na prípravu kvalifikovaného robotníckeho dorastu a vysokoškolsky vzdelaných
odborníkov
A.
Z generálnej línie výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti, vytýčenej XIV. zjazdom KSČ, vyplynuli nové úlohy aj pre oblasť školstva. Problémy, ktoré sa v tejto oblasti počas budovania socialistickej spoločnosti napriek starostlivosti strany a štátu nahromadili, podrobne analyzovalo zasadnutie ÚV KSČ už v júli 1973. Uložilo vypracovať dlhodobú koncepciu ďalšieho rozvoja výchovy a vzdelávania mládeže i dospelých zodpovedajúcu súčasným i budúcim potrebám rozvoja socialistickej spoločnosti.
Predsedníctvo ÚV KSČ a vláda ČSSR prijali v roku 1976 uznesenie a dokument Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy ako dlhodobý program a koncepciu komplexného rozvoja socialistickej výchovy a vzdelávania. Prvoradou sa stala požiadavka zvyšovať kvalitu a efektívnosť výchovy a vzdelávania v zhode so súčasnými výsledkami vedy a techniky. XV. a XVI. zjazd KSČ túto líniu potvrdil. XVI. zjazd zdôraznil, že úsilie školy musí smerovať k tomu, aby v každom mladom človeku, úmerne jeho veku a fyzickým schopnostiam, postupne vznikal a rozvíjal sa kladný vzťah k práci, túžba po vlastnej tvorivej činnosti.
Upozornil na potrebu ďalej prehlbovať polytechnický charakter našej školy, venovať veľkú starostlivosť zvyšovaniu úrovne strednej školy, mimoriadnu pozornosť venovať práci stredných odborných učilíšť pripravujúcich mladých, kvalifikovaných robotníkov.
Úlohy vytýčené XVI. zjazdom KSČ sa stali hlavným obsahom Činnosti štátnej správy v školstve, škôl a školských zariadení.
Základným faktorom ovplyvňujúcim doterajší úspešný postup i perspektívy v plnení cieľov a úloh školskej politiky KSČ bol a je realizačný program s konkrétnym vymedzením úloh, termínov, zodpovednosti, určením celoštátnych pracovných tímov, autorských kolektívov pre tvorbu a zdokonaľovanie učebných osnov, učebníc, učebných pomôcok. K pozitívnym výsledkom prispelo aj sústavné prehodnocovanie postupov, sledovanie a využívanie poznatkov z rozvoja školských sústav v socialistických krajinách, formy dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce, konfrontácia výsledkov a problémov. Aktivizačne silne pôsobila nevšedná pozornosť príslušných straníckych a štátnych orgánov, záujem širokej verejnosti o prácu škôl a výchovných zariadení, o otázky výchovy a vzdelávania. Plnenie úloh významne ovplyvnili odhodlanie a obetavosť učiteľov a školských pracovníkov, rozvoj ich pracovnej aktivity a iniciatívy, podnecovanej odborovými orgánmi, najmä odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy.
Na plnenie úloh uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ a dokumentu Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy sa zamerala celá riadiaca činnosť Ministerstva školstva ČSR a Ministerstva školstva SSR, rektorátov vysokých škôl, rezortných ústavov, národných výborov a riaditeľov škôl. Postup realizácie pravidelne sledovali kontrolné a inšpekčné útvary ministerstiev. Podľa zisteného stavu sa prijímali opatrenia na riešenie vyskytujúcich sa problémov a na skvalitnenie riadiacej činnosti.
Od prijatia uznesenia a dokumentu Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy Predsedníctvom ÚV KSČ bolo tomuto orgánu predložených 5 kontrolných správ o priebehu a výsledkoch ich plnenia. Vlády ČSSR, ČSR a SSR rokovali o čiastkových naliehavých problémoch v rozvoji čs. výchovno-vzdelávacej sústavy a prijali príslušné opatrenia na 19 zasadaniach. Do riešenia problematiky sa zapojili poslanci zastupiteľských zborov. Problémy pravidelne prerokúvali ČNR, SNR a ich výbory, ROH a SZM. Túto otázku zaradila na program svojho zasadania aj snemovňa národov.
Problematiku ďalšieho rozvoja čs. výchovno-vzdelávacej sústavy pravidelne zaraďovali do programu zasadaní a rokovaní krajské a okresné výbory KSČ a KSS, KNV, ONV a riešili úlohy z hľadiska všeobecných i konkrétnych miestnych podmienok a požiadaviek.
B.
Plnenie úloh v ďalšom rozvoji čs. výchovno-vzdelávacej sústavy,
výsledky a problémy na jednotlivých druhoch a stupňoch škôl
a školských zariadení
V plnení cieľov a úloh ďalšieho rozvoja čs. výchovno-vzdelávacej sústavy podľa záverov zjazdov, uznesenia a dokumentu z júna 1976 smerovali všetky vykonané opatrenia k základnej požiadavke, a to utvárať v súlade so záujmami a potrebami budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, uplatňovaním výsledkov vedeckotechnického rozvoja v tomto procese predpoklady pre ďalší
rast úrovne vzdelania a kvalifikácie mládeže i pracujúcich a ich prípravy na život a prácu v tejto spoločnosti.
V popredí pozornosti boli a sú otázky formovania socialistickej osobnosti, otázky zvyšovania kvality a účinnosti komunistickej výchovy. K hlbšiemu pochopeniu ich významu z hľadiska vývoja medzinárodnej situácie a s tým spojenej náročnosti procesu budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti prispeli závery významných zasadaní, akými sa stali 15. zasadanie ÚV KSČ v marci 1980 a zasadanie ÚV KSSZ v júni 1983. V plánovaní a realizácii výchovných úloh sa výraznejšie prejavila komplexnosť a spájanie výchovného pôsobenia s riešením konkrétnych úloh v oblasti sociálneho i ekonomického rozvoja. Dôraz sa kládol na prípravu kádrov pre účinné výchovné pôsobenie.
V zmysle hlavných úloh po XVI. zjazde KSČ venovalo Ministerstvo školstva ČSR a Ministerstvo školstva SSR zvýšenú pozornosť výchove ideovo-politickej, pracovnej a mravnej a z hľadiska dialektickej spätosti jednotlivých zložiek výchovy aj výchove k vedeckému svetonázoru, proletárskemu a socialistickému internacionalizmu, socialistickému vlastenectvu, výchove brannej, výchove k obrane mieru, ale aj výchove telesnej, estetickej.
Vykonané hodnotenia a analýzy stavu a výsledkov najmä v oblasti pracovnej a mravnej výchovy potvrdili pozitívne posuny vo výtvarní podmienok pre pracovnú výchovu, a to najmä užším spojením školy so životom, s výrobou, čo sa odrazilo aj v rovnomernejšom záujme mládeže o učebné a študijné odbory a v zvyšovaní záujmu o technické smery vysokoškolského štúdia. V jednotlivých zložkách mravnej výchovy sa prejavili kladné výsledky vo vzťahu k práci, pracujúcim, ku KSČ, vo výchove k socialistickému vlastenectvu a internacionalizmu, vzťahu k ZSSR, k jeho národom, ako aj k ostatným socialistickým štátom. Analýza odhalila aj problémy, a to napr. v otázkach činorodého vlastenectva a internacionalizmu, kolektivizmu. Hodnotenie mravného konania poukázalo na vážne problémy v správaní a konaní časti dorastajúcej mládeže. Napriek úsiliu škôl a školských zariadení ostáva v oblasti komunistickej výchovy množstvo úloh, ktoré si vyžadujú naďalej sústredenú pozornosť a aktivitu všetkých výchovných činiteľov. Predovšetkým škola musí plniť úlohy historickej etapy, v ktorej sa nachádza. Úlohy škôl a školských zariadení budú v zložitých podmienkach medzinárodnej situácie ešte náročnejšie. Budú vyžadovať, aby sa učitelia v každodennej práci nielen k politike KSČ hlásili, ale vlastnou angažovanou prácou za ňu bojovali.
V tejto súvislosti vystúpili do popredia otázky kvality a účinnosti brannej výchovy mládeže. Branná výchova je v centre pozornosti školskej správy, škôl a výchovných zariadení. Jej ciele a úlohy sa začlenili do výchovno-vzdelávacieho procesu ako jeho organická súčasť, v súlade s uzneseniami Predsedníctva ÚV KSČ k tejto problematike. Proces branného vyučovania sa systematicky sleduje a vyhodnocuje, prijímajú sa opatrenia na zvyšovanie jeho účinnosti z hľadiska nových aspektov a požiadaviek vyplývajúcich zo súčasnej medzinárodnej situácie. Na tieto otázky sa zamerali z celoštátneho hľadiska Pedagogické dni v Spišskej Novej Vsi v júli 1982. Intenzívnou prípravou na plnenie úloh branného vyučovania prechádzajú učitelia. Všetci pedagogickí pracovníci sú vedení k tomu, aby v úzkej spolupráci s ozbrojenými silami ČSSR a spoločenskými organizáciami činnými v oblasti brannej výchovy a civilnej obrany plnili ciele a úlohy v teoretickej a praktickej príprave mládeže, a to aj v oblasti záujmovej brannej činnosti. Vyučovanie podľa novokoncipovaného obsahu v základnej škole vstúpilo do záverečnej fázy - 8. ročníka. Jeho účinnosť sa zhodnotí v priebehu tretieho štvrťroka 1984. O kvalite a účinnosti brannej výchovy podľa novej koncepcie sa v zmysle uznesenia 160. schôdze Predsedníctva ÚV KSČ z januára 1981 predloží Sekretariátu ÚV KSČ v štvrtom štvrťroku 1984 samostatná správa.
Pri analýze účinnosti komunistickej výchovy sa ukázal rastúci význam estetickej výchovy. Estetickej výchove poskytujú dostatočný priestor učebné plány 1. - 7. ročníka základnej školy. Počnúc ôsmym ročníkom prestáva byť povinným predmetom hudobná výchova a na väčšine stredných škôl náročný obsah vzdelávania neumožnil zaradiť okrem literatúry ďalší samostatný esteticko-výchovný predmet. Napriek tomu, že pre estetickú výchovu poskytujú priestor aj ďalšie povinné a nepovinné predmety, ako aj rôzne formy záujmovej činnosti, budú sa pri komplexnej analýze účinnosti výchovy a vzdelávania v základných školách po roku 1984 a v nadväznosti na to na stredných školách po roku 1988 hľadať možnosti posilnenia tejto zložky výchovy v jednotlivých predmetoch a podľa možnosti aj v učebných plánoch týchto škôl.
Prijatím uznesenia a dokumentu Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy a nástupom do plnenia nastolených úloh sa otázky výchovy a vzdelávania stali skutočne vecou celej spoločnosti. Prejavilo sa to nielen v prehlbovaní súčinnosti školy, PO SZM a SZM, rodiny, spoločenských organizácií, výrobných organizácií, pracovných kolektívov, ale aj v nebývalom množstve názorov, stanovísk, pripomienok a námetov.
Náročné a kritické posudzovanie uskutočňovaných zmien na rokovaniach straníckych a štátnych orgánov, a to najmä z hľadiska záverov pozjazdových zasadaní ÚV KSČ, sa stalo nezastupiteľným nástrojom motivácie a regulácie činnosti štátnej správy v školstve v plnení úloh školskej politiky KSČ.
Zo všetkých rokovaní vyplynul všeobecný záver, že život potvrdil dlhodobú platnosť a perspektívnosť dokumentu. Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy a že vďaka celospoločenskej podpore jeho zámerov sa postupne a cieľavedome realizuje vo všetkých článkoch čs. výchovno-vzdelávacej sústavy.
1. Predškolská výchova
Z hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 1981 - 1985 vyplýva pre oblasť predškolskej výchovy úloha dosiahnuť, aby sa vo všetkých formách jasľovej starostlivosti umiestnilo 22 % detí do troch rokov, v materských školách 88 - 90 % troj až päťročných detí a súčasne sa podľa dokumentu zvyšovala kvalita výsledkov výchovnej práce najmä pripravenosť detí na systematickú prácu v základnej škole.
Trvalou pozornosťou straníckych orgánov, najmä krajských a okresných výborov KSČ, národných výborov, spoločenských organizácií a aktivitou podnikov, závodov, družstiev sa určené úlohy v rozvoji zariadení predškolskej výchovy splnili.
V jasľovej starostlivosti je v roku 1983 v ČSSR 122 338 detí, (19, 8%), v ČSR 73 466 (19, 6 %), v SSR 48 872 (20, 3 %). Počet detí v materských školách vzrástol v ČSSR na 713 135 detí (91, 1 %), v ČSR na 466 488 (94, 0 %), v SSR 246 647 (86, 04 %). " Podiel závodov a JRD na rozvoji podmienok pre starostlivosť o deti predškolského veku vzrástol oproti stanoveným 15, 1 % v ČSR na 25, 4 % a oproti 12, 6 % v SSR na 17, 4 %. V ČSSR predstavuje 22, 6 % z celkového počtu miest pre deti v materských školách.
Za obdobie od XVI. zjazdu KSČ sa získalo investičnou výstavbou a inými formami, najmä v akcii "Z" v ČSSR 2871 nových učební materských škôl, v ČSR 1981 a v SSR 890.
Výchovná práca podľa novej koncepcie obsahovo vyjadrenej v celoštátne jednotnom Programe výchovnej práce pre jasle a materské školy sa uplatňuje vo všetkých predškolských zariadeniach, a to tak v rezorte školstva, ako aj v rezorte zdravotníctva.
Okrem experimentálneho overenia vo vybraných predškolských zariadeniach sa účinnosť novokoncipovaného obsahu výchovy analyzovala aj po všeobecnom zavedení.
Analýza vykonaná v rokoch 1982 - 1983 potvrdila správnosť zámerov novej koncepcie predškolskej výchovy. Nový program výchovnej práce vytvára podmienky pre jednotné vedenie dieťaťa od raného veku po vstup do školy, pre plynulý a prirodzený prechod z jaslí do materskej školy a potom do 1. ročníka základnej školy. Obsah výchovnej práce vymedzený programom rešpektuje vekové a vývinové osobitosti detí pred vstupom do školy. Práca podľa neho odstraňuje rozdiely v úrovni poznávacích schopností detí, vo vyjadrovaní a popisovaní pozorovaných javov. Deti, ktoré prešli materskou školou, sú vnímavejšie, pohotovejšie v poznávaní súvislostí, vzťahov. Získali návyky pre systematickejšiu individuálnu a kolektívnu činnosť, pre logické, veku primerané úvahy, závery, prejavujú kombinačné schopnosti, samostatnosť v činnostiach, záujem o prácu, poznanie.
Analýza odhalila aj niektoré nedoriešené problémy. Časti úloh v programe výchovnej práce sú vyjadrené všeobecne, bez užšieho vzťahu výchovných cieľov a činností. Ukázala na potrebu viac sa zamerať na citový rozvoj detí, formovanie ich vzájomných vzťahov, na rozvoj ich mravných vlastností. Viac pozornosti si vyžaduje rozvoj reči a vyjadrovacích schopností individuálny prístup k deťom, čo v súčasnom období v mnohých prípadoch nedovoľuje vysoký počet detí v triedach, v skupinách. Obavy učiteliek o bezpečnosť a zdravie detí vedú k obmedzovaniu ich voľného pohybu, k organizácii činnosti v triedach a v konečnom dôsledku k oslabovaniu telesnej zdatnosti detí. Riešenie týchto otázok sa sleduje postupným znižovaním naplnenosti tried, zvyšovaním úrovne riadiacej práce a odbornej pripravenosti učiteliek. V metódach práce učiteliek sa vyskytovali tendencie nahrádzať deťom prirodzenú tvorivú hru ako základnú formu výchovnej práce v materskej škole formami vyučovania. Takéto prístupy školská inšpekcia usmernila.
Analýza rovnako potvrdila potrebu ďalej rozpracúvať otázky teórie a praxe predškolskej výchovy, ďalšieho skvalitňovania prípravy detských sestier a učiteliek na výchovnú prácu. Pozornosť si vyžaduje cieľavedomé zvyšovanie fyzických a psychických možností detí, upevňovanie ich zdravia, telesnej zdatnosti, rozvoj ich mravnej, pracovnej, citovo-vôľovej stránky osobnosti vrátane branno-výchovných hľadísk. Predmetom pozornosti musí byť i naďalej úzka spolupráca školy s rodinou.
Postupný pokles počtu detí vekovej skupiny troj až päťročných (v ČSSR v období 1980-1985 o 139, 7 tis., v ČSR o 124, 6 tis. a v SSR o 15, 1 tis. ) a úspechy v budovaní siete a kapacít materských škôl v minulých rokoch umožnia ďalšie zvyšovanie podielu detí