Neprošlo opravou po digitalizaci !

Středa 4. července 1990

náboženských organizácií, hnutí, občianskych iniciatív a podobne, aby sa utvoril dobre a ucelene fungujúci demokratický mechanizmus, ktorý by hol zárukou demokratického rozvoja spoločnosti. Tento proces sme začali, zastaviť ho nesmieme. Ukrižuje sa tiež, že sa budú musieť utvoriť nové normy politickej kultúry. Prvé príznaky z volieb sú, nástup je sľubný, ale nie je to ešte trvalá metóda politických vzťahov a riešenia politických problémov.

Ukazuje sa tiež, že totalita nezasiahla len rôzne spoločenské štruktúry, ale sa rôznym spôsobom zakorenila i vo vedomí ľudí a že ju bude treba i v tomto vedomí ľudí lámať. Kdesi v podvedomí stále straší, pôsobí a pre mnohých sa stáva ešte stále meradlom konania, obáv, strachu - čo sa stane, keď už skúsenosť z totalitného obdobia bola negatívna.

Preto teda, aby sme mohli dovŕšiť demokratický proces musí byť dovŕšený v organizačných štruktúrach, zavedením do spoločenskej praxe aj v normotvorbe, aplikácii práva, ktorá musí zodpovedať charakteru právneho štátu.

Po druhé tento program, ktorý predkladám, je programom národným nielen tým, že bol vypracovaný národnými orgánmi nezávisle na orgánoch federálnych, ale predovšetkým tým, že modeluje rozvoj Slovenska a proces spoločenských premien Slovenska v najbližšom období. Hľadá nové miesto Slovenska v spoločnom štátnom útvare s českou republikou.

Otvorene vyjadrujeme svoje predstavy o budúcom federatívnom usporiadaní, kde chceme byt rovnocenným a plnoprávnym subjektom s Českou republikou. Zastávame názory na možnosti variabilného usporiadania, že by vyhovovalo, keby sme v budúcom usporiadaní mali napríklad prezidenta a viceprezidenta. Sú možné iné riešenia, že by sme mali parlament v stave, keď by Snemovňa Českej a Slovenskej národnej rady prinajmenšom nahradili Snemovňu národov /potlesk/, poťažne by pri určitých štrukturálnych úpravách mohli prijímať i federálne zákony. Tam sú možnosti rôzne. Je nám jasné, že činnosti, ktoré sa budú sústreďovať vo federálnej vláde, budú obe republiky potrebovať. Dnes môžeme povedať, že ide o úlohy v oblasti obrany. Tu treba jednoznačne povedal, že sme za posilnenie početného stavu jednotiek na Slovensku, za ochranu hraníc po celom obvode jej republiky. /Potlesk. / Ale pri dnešnej organizácii ozbrojených síl, požiadavkách na špecializáciu, nemôžem jednoznačne povedať, že chlapci zo Slovenska budú vykonávať službu len na Slovensku. To dnes nie je možné. Takisto nie je možné povedať, že českí chlapci budú vykonávať službu len v Čechach. Tu ešte určitý pohyb bude musieť byť, aj keď posilnením počtu jednotiek sa zníži počet tých, ktorí doteraz prechádzali do západných Čiech.

Jednoznačne hovoríme a zasadzujeme sa za to, aby sme mali spoločný trh, aby sme mali spoločnú menu. Jednoznačne sa zasadzujeme za to, aby niektoré úlohy v oblasti bezpečnosti plnili inštitúcie, ktoré by mali federálny charakter. Jednoznačne sme za to, aby sme mali spoločné vybavovanie zahraničných veci, ale u tým, že republiky budú mať právo vstupovať do oblasti medzinárodných vzťahov. Nielen pripravovať ľudí, ale riešiť a nadväzovať priame kontakty a svoje záujmy v týchto medzinárodných vzťahoch prostredníctvom inštitúcií pri národných vládach. Po tejto stránke očakávame, že najmä úsek, ktorý bude viesť a už v podstate vedie pán minister Kňažko, bude prerastať do úseku nielen spolupráce s českým národom a českými orgánmi, ale i s ostatnými národnými inštitúciami v Európe a bude nadväzovať pre Slovensko nové podmienky pre kontakt, bude zabezpečovať, aby sa na Slovensku vzdelávali a pripravovali ľudia pre služby v zahraničnom obchode, diplomacii a v zahraničných vzťahoch vôbec, že budeme vytvárať inštitucionálne základy pre spoluprácu a nadväzovanie kontaktov sO všetkými skupinami emigrácie.

Pokiaľ ide o proces decentralizácie z Prahy, žiadame, aby sa uzatvorila dohoda a navrhujeme uzatvorenie dohody medzi federálnou, českou a slovenskou vládou v celom komplexe, a to nielen v oblasti ekonomickej, ale aj v rozhlase a televízii, kde sme za to, aby tieto inštitúcie fungovali na národnom princípe s možnosťou vstupu federálnych orgánov. /Potlesk. /

Jednoznačne vláda musí prispieť k tomu, aby Slovensko hľadalo intenzívnejšie kontakty so svetom a v týchto kontaktoch hľadalo i miesto svojho zhodnotenia, svojej práce, svojej základne, všetkého, čím disponuje.

Po tretie tento program má charakter zjednocovací. Myslím si, že tento program, ktorý bol navrhnutý v takej širokej šablóne záujmov a názorov, dáva aj široký priestor pre zjednotenie všetkých síl, náboženských, politických, sociálnych, kultúrnych i občianskych záujmov na Slovensku tak, aby sa mohli na báze spoločnej práce v tomto programe zjednotiť. Je nutné a z programu to aj vyplýva - rehabilitovať znovu pojem občana, vrátiť mu dôstojnosť, hrdosť a miesto v našich vzťahoch. Je to program pre občanov Slovenskej republiky.

Ukazuje sa tiež, že politická stabilizácia je podmienkou stabilizácie ekonomickej. Napríklad niekoľko podnikateľov prejavilo obchodné záujmy u nás na Slovensku. Ale hovoria: "Áno, prídeme k vám, ale chceme mať záruky, že kapitál, ktorý bude u vás vložený, nebude vložený v podmienkach politických otrasov, v podmienkach politických neistôt, že teda okrem piávnycti záruk a zisku bude tu zaručená aj stabilita a stabilný poriadok v tejto krajine. Naša vláda chce vytvárať záruky takejto stability a základy preto, aby sa stabilita spoločnosti mohla prejavovať tak, že bude dôstojným a vhodným partnerom pre medzinárodné inštitúcie.

Keď sme si pre spracovanie programu robili inventúru toho, s čim môžeme disponovať, a s čím nie, ukazuje, že stav nie je radostný.

Padla otázka: čo je vlastne v takom stave, že môžeme byť spokojne a nebude potrebovať zmenu? Napriek tomu, že sme si ju dali, odpoveď sme nenašli. Vlastne neexistuje nič, čo by v Krátkom čase nemalo prejsť procesom prehodnocovania a procesom zmien. Vieme, že tie zmeny nezavŕšime, ale ich základy musíme vytvárať už teraz. Je to jednak v oblasti medzinárodnej, keď sme členom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorá sa nachádza v kríze a jej jednotliví členovia tiež, keď západná Európa s nami nadväzuje kontakty, ale prijatie do medzinárodných organizácii sa podmieňuje politickou a ekonomickou stabilitou na našom území, ktorú musíme vyriešiť, keď je u nás obmedzená surovinová základňa, energetická základňa. A tu si otvorene povedzme, že vláda nakoniec predsa len bude musieť rozhodnúť. Vieme, ako stojíme s dodávkami plynu, vieme, aké sú dodávky ropy, viňme čo je s uhlím a vieme, čo sa nám nepáči na atómové) energií. Ale bez energie sa priemysel točiť nebude. Bude nevyhnutné nájsť riešenie. Vláda v tejto veci bude musieť rozhodnúť, nebude sa môcť zbaviť zodpovednosti a nebude to môcť na nikoho preniesť.

Ak sa vraciame k fabrikám, môžeme konštatovať, že okrom konverzie máme tu viaceré problémy vo všetkých fabrikách, ktoré sú im typické. T v novopostavených sú síce nové budovy, ale vo vnútri zastaralé strojné zariadenia a technológie, nerozvinutá informatika, nerozvinuté spoje, doprava, ktorá je pomalá, málo priepustná, nedobudovaná infraštruktúra. Konkurenčné prostredie neexistuje, megalománia veľkých hospodárskych celkov to v podstate negovala. Zainterosovanosť človeka na výsledku práce klesá, veľakrát sa platí len za účasť v práci, nie za výsledok práce. Ukazuje sa skrytá nezamestnanosť, ktorá je zahaľovaná tým, že sa ľudia v práci nevyužívajú, hľadajú sa pracovné príležitosti tam, kde už momentálne potrební nie sú.

Samozrejme, to všetko prináša so sebou viaceré problémy a k tomu sa pridružuje dnešný, nie úplne nový problém - je to otázka zamestnanosti študujúcej mládeže. Jednoznačne vláda bude musieť v krátkom čase prijať také opatrenia, aby pre podniky bolo ekonomicky zaujímavé prijímať študentov do pracovného pomeru. Musíme to urobiť nielen z úcty k ich sociálnym potrebám, ale spoločnosť si nemôže dovoliť mrhať kvalifikovanou pracovnou silou. Bude treba prehodnotil odvodové povinnosti podnikov, bude treba prehodnotiť stav, či budeme naďalej udeľovať výnimky zo vzdelania za situácie, keď vysokoškolákov nebudeme môcť zamestnať. Budeme musieť prehodnotiť stav v tom smere, či budeme umožňovať ďalšie zamestnávania dôchodcov v tých profesiách, kde máme dostatok vzdelaných mladých ľudí, ktorí vôbec nemôžu nájsť prácu. (Potlesk. ) Budeme musieť prehodnotiť ďalšie aktívne opatrenia na to, aby sa tieto veci riešili radikálne a zásadným spôsobom, pretože sa k nim budeme musieť po čase stále vracať.

Podobná situácia je aj u učňovskej mládeže a inde, kde otázka zamestnanosti je predmetom rokovania vlády. Keď sme urobili sumarizáciu, ukázalo sa, že máme veľmi málo odborníkov, ktorí by boli pripravení tieto úlohy riešiť. Potrebujeme nový typ hospodárskeho pracovníka - namiesto

zabezpečovateľa plnenia plánu potrebujeme podnikateľa, namiesto administrátorov potrebujeme organizátorov výroby, namiesto dodávateľov a odberateľov potrebujeme obchodníkov. A my ich dnes pripravených nemáme, preto si ich musíme pripraviť. Máme starosti v školstve, v zdravotníctve, máme zdevastované životné prostredie. čiže inventúra po tejto stránke pre vládu dopadla veľmi neradostne. Teda čím začať? Ukazuje sa, že všetkým. Ani jednu vec nemožno odložiť na neskoršie obdobie, pretože v previazanosti spoločenského mechanizmu sa to vráti späť.

Ďalej musíme konštatovať, že sme nedokázali ani vo vláde národného porozumenia zastaviť proces poklesu ekonomiky. Ten naďalej prebieha. Nedokázali sme zastaviť proces zhoršovania životného prostredia. I ten naďalej prebieha. Bude treba vynaložiť obrovskú energiu, obrovské zdroje na zastavenie zhoršovania, nie na zlepšenie. Treba zabezpečiť, aby nedošlo k ďalšiemu zhoršovaniu. Vláda bude po tejto stránke hľadať sily a zdroje a bude musieť vyvinúť obrovské úsilie na to, aby sa tento proces riešil.

Otázka sociálnych istôt súvisí jednak so zamestnanosťou ľudí. Tú chápeme ako právo mať prácu, právo udržať si prácu, zabezpečenie pri strate práca. A dnes to rozširujeme aj na právo na rekvalifikáciu, ktorú štát musí organizovať veľmi rýchlo a efektívne. Napríklad úspech Reaganovej vlády v USA bol v tom, že tento proces dokázala zvládnuť a zorganizovať. Teda budeme musieť iniciovať vytváranie nových pracovných príležitosti ako zdroje budúcej zamestnanosti. Ale sociálne istoty musíme chápať nielen v mechanickom zmysle, že som, a preto mám nárok, ale aj v zmysle sociálnom, že určitým spôsobom konám a toto konanie privádza určitú záruku. Tieto istoty dnes nemožno chápať tak, že nárok na zabezpečenie mám vždy.

Hovorili sme tu dnes o otázkach budúcnosti. Je to cesta problémov. Cieľ poznáme - vyspelé štáty. Chceme sa im vyrovnať. Poznáme spôsob je to cesta trhovej ekonomiky. Na túto cestu sme už mali nastúpiť. Už roky meškáme. Ale spôsob, ako prejsť k trhovej ekonomike, doteraz zostáva pred nami do určitej miery skrytý. Do určitej miery skrytý preto, že zákonitosti a cesty, ktoré k nej vedú, ktoré sa v spoločenských sústavách formovali predovšetkým v štátoch západného typu, prešli z iných podmienok a to, a čo sa formuje v štátoch východného typu, prechádza zase v iných spoločenských podmienkach. Vo všetkých týchto štátoch to vyvolalo nestabilitu, nepokoj a politické zmeny.

Na druhej strane musíme vedieť, že v porovnaní s týmito ostatnými štátmi máme lepšiu východiskovú základňu, nižšiu zadĺženosť i niektoré ďalšie momenty, ktoré by nám mali pomôcť to skôr prekonať. Je to práca, ktorá bude zložitá pre všetkých, pre parlament, pre vládu, pre všetkých. Vláda bude organizovať a riadiť výkon správy na Slovensku, bude určovať priority tohoto vývoja, bude sa neustále snažiť o jednotu s ľudom, bude sa snažiť slúžiť ľudu, ale nebude posluhovať. Keď hovoríme o posluhovaní, myslíme už na dnes sa vyskytujúce miestne záujmy, osobné vplyvy, náhody a podobne, ktoré by mohli určitým spôsobom skresľovať základný záujem.

Pokiaľ ide o členov vlády, sú to ľudia, s ktorými sme pri rozhovoroch dospeli k záveru, že pre každého je to nielen česť, ale predovšetkým záväzok, že byt členom vlády znamená vziať na seba väčšiu mieru zodpovednosti, ale aj väčšiu mieru (sebadisciplíny ako všade inde, pretože chyba riadiaceho pracovníka sa zväčšuje úmerne pyramíde, na vrchole ktorej stojí. Táto činnosť vlády bude musieť byť permanentne pod kontrolou verejnosti, pod kontrolou parlamentu.

Veľmi nás mrzí - a včera v televízii to tiež zaznelo - keď sa tu vnášajú akési prvky, akoby členovia vlády išli do vlády preto, že chcú získavať alebo mat z toho nejaký profit alebo niečo iné. Nechceme nič okrem mzdy, ktorú nám spoločnosť uzná. Ak nám za prácu nakoniec niekto vysloví aj morálne uznanie alebo povie ďakujem, budeme za to povďační. Ale nič iné nechceme ako prácu, plat vo výške, ktorý by mal byť verejne známy a spoločnosťou odsúhlasený. Žiadne iné nároky si nikto z nás nechce robiť. Ak sa niektorým členom vlády budeme snažiť vytvoriť podmienky na to, aby mohli prísť za nimi rodinní príslušníci a pracovať spolu, tak (o je normálne a je to logický dôsledok vytvárania pracovných podmienok, ktoré robí každý slušný podnik, ktorý sa stará o svojich zamestnancov. Vláda je inštitúcia predsa len iného charakteru. Nemôžeme si do nekonečna myslieť, že budeme brať ľudí len z Bratislavy. Ak prídu z východného alebo stredného Slovenska, musia tu nájsť podmienky pre osobný život aj pre prácu. To nakoniec len pomáha stabilizovať ich pracovný výkon. Takže po tejto stránke invektívy a obavy sú zbytočné a pre našu vládu netypické.

Vážení poslanci, vážené poslankyne,

balík problémov, ktorý sme začali dnes rozväzovať, je to, čo nás bude celé dva roky spájať, čo celé dva roky by malo sprevádzať našu spoločnú cestu. Na základe vašej diskusie, na základe prednesených vystúpení členov vlády znovu opakujem: žiadam o vašu dôveru, aby ste tejto vláde umožnili pracovať, aby vykonala prácu k spokojnosti svojej, vašej, k spokojnosti celku.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Mečiarovi za záverečné slovo. Pýtam sa vás, vážené poslankyne a poslanci, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

/Nikto. /

Ak nie, chcela by som vás poprosiť o pochopenie pre malú zmenu programu. Vzhľadom na to, že prvý podpredseda vlády pán Čarnogurský bude musieť o 12. 15 hodine odcestovať, zaradili sme teraz na rokovanie piaty bod. Je to návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 29. mája 1990 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou. Materiál ste dostali ako tlač SNR 12. Po prerokovaní tohoto hodu sa bude hlasovať o návrhu na uznesenie.

Teraz prosím prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Ivana Čarnogurského, aby zákonné opatrenie uviedol.

Kým pán Ivan Čarnogurský prednesie návrh, predseda komisie pre vypracovanie uznesenia Slovenskej národnej rady k programovému vyhláseniu vlády Ján Klepáč prosí filmov komisie pre vypracovanie uznesenie k programu, aby sa odobrali do malej zasadačky na vyhodnotenie a zapracovanie pripomienok poslancov.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s ustanovením článku 121 odsek 4 Ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o Československej federácii predkladám vám na schválenie zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 29. mája 1990 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi greckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou.

Už koncom roku 1909 a v roku 1990 uskutočnili sa rôzne rokovania zástupcov oboch cirkvi navzájom, ako aj medzi nimi a predstaviteľmi Slovenskej republiky, ktoré nie vždy viedli k želateľným záverom. Zhoršenie vzťahov medzi obyvateľmi oboch vierovyznaní, najmä na Východnom Slovensku, v súvislosti s užívaním majetku potrebného na cirkevnú činnosť a prejavy na zhromaždeniach vyvolali nutnosť neodkladne prijať toto zákonné opatrenie.

Priebeh rokovaní výborov Slovenskej národnej rady ukázal, že odhaľovanie meritórneho riešenia problému by neprinieslo uspokojenie nálad veriacich a vzbudzovalo v nich nedôveru k predstaviteľom cirkví a štátu. Podľa údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky tieto problémy sa dotýkajú priamo 450 tisíc gréckokatolíckych veriacich a 30 až 40 tisíc pravoslávnych veriacich, ktorí žijú asi v 250 obciach Slovenskej republiky.

Federálna vláda síce na základe interpelácie poslancov Federálneho zhromaždenia prerokovala 26. apríla 1990 návrh na riešenie tejto otázky, no vecné rozhodnutie neprijala. Skonštatovala, že rozhodnutie Prešovského sobotu z 28. apríla 1950 bolo vynútené násilím vtedajšieho politického a štátneho vedenia. Došlo nim k zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi a k včleneniu jej veriacich do pravoslávnej cirkvi. Toto uznalo aj vedenie pravoslávnej cirkvi, keď v prehlásení zo 14. marca 1990 považovalo Prešovský sobor za akt násilia zo strany vtedajšieho vedenia československého štátu.

Podľa oznámenia štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952 č. 20 285/5l/II/l, ktoré bolo doposiaľ kvalifikované ako výnos, všetky práva, majetok a zariadenie gréckokatolíckej cirkvi prevzala týmto dňom pravoslávna cirkev v Československu, vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. došlo síce k úprave hospodárskeho zabezpečenia gréckokatolíckej cirkvi štátom, avšak vstup vojsk na územie nášho štátu zabránil plnému obnoveniu jej činnosti a najmä doriešeniu majetkoprávnych vzťahov s pravoslávnou cirkvou. Tento stav trval až doteraz.

V období demokratizačných premien koncom roku 1989 silneli oprávnené nároky gréckokatolíckych veriacich na vrátenie objektov stavaných a zveľaďovaných ich predkami, no vzbĺkli aj vášne vrcholiace do antagonizmu medzi veriacimi a duchovnými týchto cirkví.

Pri prerokúvaní vládneho návrhu zákonného opatrenia vo výboroch slovenskej národnej rady a v Predsedníctve Slovenskej národnej rady poslanci konštatovali, že uvedený výnos nemal právnu silu zákona, ba ani len náležitosti rozhodnutia štátneho orgánu. Bol len obyčajným písomným oznámením, ktoré nemohlo zakladať ani právo na prevod vlastníctva, od začiatku bol nulitný, pretože za takýto ho bolo potrebné prehlásiť a súčasne deklarovať pôvodné vlastníctvo gréckokatolíckej cirkvi od samého začiatku tak, ako je uvedené v § l zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady - v materiáli, ktorý máte pred sebou.

Poslanci minulého volebného obdobia mali snahu odstrániť krivdy napáchané na gréckokatolíckej cirkvi a zároveň zabezpečiť podmienky na nerušený rozvoj náboženstva a výkon obradov príslušníkov obidvoch cirkvi. Uznali nepopierateľné vlastníctvo gréckokatolíckej cirkvi k nehnuteľnému majetku, Ktorý jej bol neoprávnene odňatý. V duchu vzájomného porozumenia vyjadrili názory, že otázka odovzdania majetku, prípadného spoluužívania by mala byť vecou dohody oboch cirkví pri súčasnej - a to zdôrazňujem - povinnosti štátu pomôcť a prispieť k vytvoreniu podmienok pre náboženský a duchovný život veriacich pravoslávnej cirkvi.

Doterajšie skúsenosti a prejavy občanov na zhromaždeniach však ukázali, že v časti obci nemusí dôjsť bez garancie štátu k plynulému majetkoprávnemu usporiadaniu a vytvoreniu podmienok pre činnosť oboch cirkví. Preto pri plnom rešpektovaní vlastníckeho práva gréckokatolíckej cirkvi na majetok je potrebné zabezpečiť nerušené spolunažívanie veriacich oboch cirkvi. Aby sa neopakoval rok 1952, je potrebné, aby štát prechodne cestou svojho splnomocnenca koordinoval spoluprácu týchto cirkvi, aby výkon činnosti oboch cirkvi bol zabezpečený.

Tieto úpravy sú zahrnuté v § 2 zákonného opatrenia. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a skutkových okolnosti a takisto aj z rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady, podľa ktorého naša plenárna schôdza môže len odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť zákonné opatrenie prijaté Predsedníctvom Slovenskej, národnej rady, navrhujem, aby Slovenská národná rada v súlade s § 31 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. predložené zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 29. mája 1990 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou schválila.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi Čarnogurskému za uvedenie materiálu. Teraz prosím prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského o vystúpenie.

Prvý podpredsedu vlády SR J. Čarnogurský:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, k návrhu na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady chcem za vládu uviesť toľko, že sa pripájame k tomuto návrhu a navrhujeme, aby ste toto zákonné opatrenie schválili.

Treba uviesť toľko, že vláde prichádzajú správy z Východného Slovenska o tom, že v niektorých obciach, kde je prevaha príslušníkov jednej alebo druhej cirkvi, teda príslušníkov pravoslávnej alebo gréckokatolíckej cirkvi, dochádza k znemožňovaniu používania cirkevných budov príslušníkmi menšiny v danej obci.

Chcel by som za vládu vyzvať príslušníkov oboch cirkvi, aby naďalej postupovali cestou vzájomného dialógu, podľa možnosti cestou uzavierania dohôd o spoločnom delenom užívaní na dobu, než bude technicky zabezpečené, aby obe cirkvi mali svoje vlastné cirkevné objekty.

Chcem povedať toľko, že vláda bude všemožne podporovať, aby si obe cirkvi čím skôr mohli nadobudnúť svoje vlastné cirkevné objekty. Situácia je taká, že vláda nemôže, alebo môže len vo veľmi obmedzenej miere na to poskytnúť finančné prostriedky. Ale vláda vynaloží všetku svoju kompetenciu a poskytne všetku podporu v iných než finančných oblastiach na zabezpečenie materiálnych možností pre obe cirkvi, aby vo všetkých obciach, kde majú svojich príslušníkov, mala svoje vlastné cirkevné objekty. Vláda bude predovšetkým vytvárať podmienky pre to, aby cirkvi mohli získavať stavebné pozemky na výstavbu vlastných cirkevných objektov, aby si prípadne mohli upraviť iné objekty na používanie pre svoje náboženské účely. Vláda bude vytvárať podmienky pre to, aby obe cirkvi dostávali stavebné povolenia, prípadne iné povolenia administratívneho charakteru na vybudovanie alebo úpravu vlastných cirkevných objektov. Vláda bude ďalej vytvárať podmienky pre to, aby obe cirkvi mohli v plnej miere obnoviť alebo aj rozšíriť doterajšie, prípadne aj na čas prerušené formy duchovenskej činnosti, predovšetkým pokračovanie a obnovu činnosti rádov oboch cirkvi.

Týmto chcem zároveň zdôrazniť žiadosť a prosbu vlády na príslušníkov oboch cirkvi, aj na hierarchiu oboch cirkvi, aby pôsobili k vzájomnému porozumeniu a vzájomnému dialógu a k riešeniu nahromadených problémov cestou priateľských dohôd.

Toľko som chcel uviesť na konkrétne zdôvodnenie stanoviska vlády, ktorým odporúča schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem prvému podpredsedovi vlády pánovi Čarnogurskému za zdôvodnenie stanoviska vlády k navrhovanému zákonnému opatreniu.

Podľa písomných prihlášok akú prvý v diskusii by mal vystúpiť pán Jozef Prokeš, nezávislý poslanec Slovenskej národnej strany. Keďže je ešte v komisii pre prípravu návrhu na uznesenie, vystúpi ďalší prihlásený pán poslanec Pirovits.

Poslanec L. Pirovits: Vážená slovenská národná rada, dámy a páni, chcel by som sa vyjadriť k zákonnému opatreniu, ktoré máme schváliť. Pracoval som ešte počas predchádzajúceho volebného obdobia a vyjadrovali sme sa k nemu, boli sme zaň. Chcel by som však predsa povedať k nemu pár poznámok.

Náš právny poriadok bol dlhé roky zaťažený zákonmi obmedzujúcimi vlastnícke právo a zákonmi, ktoré vylučovali dispozičné právo vlastníka k nehnuteľnému majetku. Predložené zákonné opatrenie bolo schválené Predsedníctvom Slovenskej národnej rady v čase, keď Slovenská národná rada nezasadala. Vo výboroch bol však návrh zákona prerokovaný a výsledkom toho bolo, že niektoré ustanovenia boli z pôvodného návrhu vypustené.

Nikto z nás nepopiera potrebu vysporiadania vzťahov medzi oboma cirkvami. Ale máme to uskutočniť čisto právnymi prostriedkami, bez zásahu do vzťahov a samozrejme, bude tu potrebná aj určitá koordinácia, sprostredkovateľská služba zo strany štátu, v danom prípade zo strany vlády, čo sa týka sprostredkovateľa, je to celkom iné, ako rozhodovanie o užívateľstve.

Predmetné zákonné opatrenie, ako to už bolo povedané, deklaruje vlastnícke právo gréckokatolíckej cirkvi, a to ex tunt, teda od začiatku, keďže výnos bývalého Štátneho úradu pre veci cirkevné je nulitný. Vlastníkom majetku teda nikdy nebola pravoslávna cirkev, bola iba užívateľom, a to užívateľom bez zmluvy, bez dohody. Napriek niektorým úpravám pôvodného návrhu považujem však za zásah do vlastníckeho práva gréckokatolíckej cirkvi ustanovenie § 2 odsek 1.

Hodnotím snahu vlády o nápravu vzťahov, ale nie som presvedčený, že navrhnuté ustanovenie urýchli proces urovnania vzťahov, ba naopak, tam kde je to výhodnejšie pre niektorú stranu, ani ju nenúti, ani nemotivuje ku konštruktívnej dohode, ale všetko ponecháva na vyriešenie vládneho splnomocnenca. Som toho názoru, že nestačí rozhodnúť o užívaní spoluužívaní majetku, ale skôr tu treba zabezpečiť faktické užívanie alebo spoluužívanie. Ďalej som presvedčený, že konsenzus nemôže byť nahradený, resp. ho nenahradzuje žiadne administratívne rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedeného už teraz nenavrhujem, ale myslím si, že by bolo správnejšie takéto ustanovenie: "Nehnuteľný majetok uvedený v § 1 ods. l sa odovzdá do užívania gréckokatolíckej cirkvi a v záujme zabezpečenia výkonu činnosti oboch cirkvi strany uzavrú dohodu o spôsobe užívania - spoluužívania".

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredsedníčka O. Keltošová: Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Prosím pána poslanca Prokeša o vystúpenie.

Poslanec J. Prokeš: Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené poslankyne a poslanci, máme pred sebou návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 29. mája 1990 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou, ktorý predstavuje veľmi citlivý problém, a to ako z hľadiska obsahu, tak aj formy. Z hľadiska obsahu považujem za správne vrátiť majetok pôvodnému vlastníkovi. Nemôžem však súhlasiť s § 2 tohto zákonného opatrenia, nakoľko apriori predpokladá, že cirkvi, ktorých sa to týka, nie sú schopné sa dohodnúť.

Dovoľte mi vyjadriť hlboké presvedčenie, že ako predstavitelia týchto cirkví, tak aj ich farníci sú kresťania nielen slovom, ale i skutkom a že vo vzájomnom vzťahu sa budú riadiť láskou k blížnemu a kresťanskou toleranciou. Nepochybujem preto, že nájdu cestu k sebe a dohodnú sa. Z toho dôvodu považujem § 2 predloženého návrhu nielen za zbytočný, ale i urážajúci kresťanské cítenie a jeho úroveň príslušníkov oboch cirkví. O to viac, že súčasný stav nezapríčinila ani jedna z týchto cirkví, ale vonkajší činiteľ - totalitný režim. Toto vzájomné porozumenia súčasne vytvorí príklad pre riešenie konfliktných situácii aj v iných oblastiach nášho života.

Z hľadiska formálneho: Slovenská národná rada v predchádzajúcom období prijala zákon o nájme a prenájme nebytových priestorov. V tomto zákone je deklarovaný jediný prípad možnosti prikázať nájomcu, ak treba umiestniť štátny orgán. § 2 predloženého zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady však umožňuje prikázať nájom-



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP